53. schôdza

Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, rokujeme už o treťom vete pani prezidentky, tentokrát o zákone, o novele zákona o verejnom obstarávaní. Aby som nezabudol, tak drobná poznámka k pánu poslancovi Pamulovi, a teda k uplatňovaniu obštrukcie. No, obštrukcia je obvykle nástroj, ktorý má k dispozícii menšina v nejakom telese. Tá menšina sa v parlamente nazýva, nazýva opozícia, ktorá, niekedy môže využiť opozícia tú situáciu, že poslanci koalície – alebo teda väčšiny – nie sú práve prítomní, tak to môže zablokovať a na nejaký čas zdržať rokovanie parlamentu. Nezvykne sa to nadužívať, ale keď to občas opozícia vo vyhranených situáciách použije, tak je to úplne legitímne. Keď obštrukciu používa ten, kto disponuje v danom telese väčšinou, má tam väčšinu, môže si schváliť, čo len chce, tak je to také smiešne. Je to, je to veľmi nezvyčajné, aby väčšina, vládna väčšina, vládna koalícia používali, používali väčšinu, lebo to je zneužívanie, zneužívanie postavenia.
V samotnom vystúpení by som sa chcel venovať dvom veciam. Jednak by som chcel upozorniť ctenú Národnú radu, že zákon, o ktorom teraz rokujeme, bol predmetom petície občanov. Petície, ktorú zorganizovali Nadácia Zastavme korupciu a združenie Slovensko.Digital. Elektronickou formou boli zozberané podpisy, aktuálny stav je 7 785 podpisov, a touto petíciou sa obrátili na Národnú radu v súvislosti s prerokovaným bodom programu. Keďže podľa mojich informácií nebola táto petícia prerokovaná v žiadnom parlamentnom výbore, keďže boli oslovení poslanci, resp. poslanecké kluby, tak by som si dovolil tú petíciu prečítať aj v pléne.
Petícia proti utajeným štátnym nákupom, ktoré znemožnia verejnú kontrolu tendrov
Poslanci parlamentu schválili novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá umožní utajiť informácie o viacerých veľkých štátnych nákupoch. Obsahuje aj ďalšie zmeny, ktoré sťažia verejnú kontrolu tendrov. “Novinky” sa do legislatívy dostali cez pozmeňujúce návrhy Ľubomíra Vážneho a Petra Marčeka.
Úrad pre verejné obstarávanie a organizácie Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu požiadali prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby zákon nepodpísala. Prezidentka sa stotožnila s väčšinou pripomienok a zákon vrátila parlamentu, ktorý o ňom bude opätovne rozhodovať na schôdzi 26. novembra.
Ak by znova prešiel v nezmenenej podobe, znamenalo by to najmä:
– Veľké IT tendre, ale aj akékoľvek ďalšie nákupy, o ktorých rozhodne vláda, by sa obstarávali podobne, ako keď štát nakupuje napríklad tanky alebo samopaly. Informácie o tendroch a časti zmlúv by neboli verejné a verejnosť by ich nemala ako kontrolovať.
– Dodávatelia by museli spĺňať špecifické bezpečnostné opatrenia, ktoré ale dnes pri rovnakých zmluvách spĺňať nemusia, čo by, samozrejme, znamenalo zúženie súťaží len na úzky okruh firiem.
– Priebeh takýchto súťaží by bol takmer nekontrolovateľný a na ľubovôli verejného obstarávateľa.
– Skrátila by sa lehota, dokedy má Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podnete. Ak to úrad nestihne do 30 dní, bude sa to chápať ako fiktívne rozhodnutie v neprospech sťažovateľa.
– V praxi by to znemožnilo účinnú kontrolu podnetov mimovládnych a iných organizácií. Znamenalo by to prekážky pri zastavení štátnych obchodov, ako bol nástenkový tender či nedávny 100-miliónový tender na nákup kamier na ministerstve vnútra.
– Zaviedla by sa povinnosť náhrady trov konania v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie odmietne podnet ku kontrole zo strany protikorupčných organizácií alebo verejnosti; nová povinnosť môže odradiť aktivistov od podávania podnetov.
Žiadame poslancov, aby vypustili body, ktoré boli súčasťou pozmeňujúcich návrhov poslanca Vážneho a Marčeka. Je tam vymenovaných tých osem bodov.
Petičný výbor tvoria Gabriel Lachmann, Peter Kulich, Martin Suchý a osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy je Zuzana Petková.
Každý z poslancov mal možnosť oboznámiť sa s touto petíciou. Táto petícia je petíciou za to, aby sme vyhoveli pripomienkam, s ktorými sa na nás obrátila pani prezidentka.
Pani prezidentka má podobné výhrady. Časť tých výhrad sa týka obsahu a sa týka menšej transparentnosti, sťaženej, sťaženej kontroly verejných obstarávaní, čo je teda zvlášť bizarné, že si to vládna koalícia doslova lajsla na záver volebného obdobia, keď už, keď už končí. Tak až tomu nerozumiem. Ak by sa takto nastavovali podmienky na začiatku, prešlo by to normálnym pripomienkovým konaním, no tak sa bavme a postavte sa za to. Prečo to robíte na konci, tomu celkom nerozumiem.
Ale v každom prípade sú tam výhrady vecné a sú tam – podobne ako v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré pani prezidentka vrátila – aj pripomienky procedurálne. Tam tie pripomienky boli, že ide o prílepok, teda o návrh, návrh, ktorý sa týka novelizácie iného zákona ako ten, ktorý bol, ktorý bol pôvodným návrhom novelizovaný. Paradoxne, ten prílepok bol, bol predložený vo výbore. Tuto nejde o prílepok, tuto ide o zmenu toho istého zákona, čiže túto výčitku nemožno uplatniť. Za to, aby to nebolo úplne v poriadku, tak v rámci neblahej praxe, ktorú tu veľmi farbisto opísal pán poslanec Heger, tak neboli tie pozmeňujúce návrhy predložené alebo teda schválené, schválené vo výbore, ale až tuto, tuto v pléne.
A opäť sa vrátim aj k tomu, čo hovoril vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Pamula. No samozrejme, že poslanci majú právo predkladať návrhy zákonov, poslanci majú právo predkladať pozmeňujúce návrhy. Je však nesprávne, ak sa obchádza riadny legislatívny proces. Riadny legislatívny proces, a zvlášť to platí o poslancoch vládnej koalície, ktorí majú veľkú šancu, že ich názory, námety sa premietnu aj do vládnych návrhov. V prípade takýchto dôležitých zákonov ide cez normálne medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k tomu môžu vyjadriť ministerstvá, iné štátne inštitúcie, iné organizácie aj jednotlivci, aj poslanci Národnej rady sa môžu zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania, dať pripomienku alebo hromadnú pripomienku.
Tento návrh zákona pripravoval Úrad pre verejné obstarávanie. Mal normálne pripomienkové konanie. Ja som bol spoluiniciátorom jednej hromadnej pripomienky. Zozberali sme pod tú hromadnú pripomienku podpisy, nie dosť na to, aby s nami museli rokovať, napriek tomu s nami rokovali, lebo mali záujem vypočuť si náš názor a snažili sa nám vysvetliť svoju pozíciu. Vecne sme sa nezhodli a naďalej som ostal kritický voči tomu aj pôvodnému návrhu, lebo som mal voči nemu výhrady napriek tomu, že sme strávili, strávili pomerne dlhý čas na Úrade pre verejné obstarávanie a rokovali sme o tej našej pripomienke. Ale aspoň ten proces, proces bol normálny. Teda musím oceniť, že Úrad pre verejné obstarávanie má snahu to, čo robí, to, čo mení, mení v legislatíve vysvetliť a odprezentovať a ak sú nejaké výhrady, tak na tie výhrady reagovať buď tak, že ten návrh upraví, alebo tak, alebo tak, že aspoň vysvetlí, prečo, prečo ho nejde upraviť.
Toto všetko ste vy svojím pozmeňujúcim návrhom obišli. A je úplne, úplne teda najhoršie z možných, z možných vecí, keď sa schvaľujú pozmeňujúce návrhy tak, že sa v pléne niečo prečíta a o desať minút je to už odhlasované, lebo tak ste sa dohodli a nie je k tomu žiadna diskusia, ak náhodou v sále nesedí niekto, kto, kto dokáže na to zareagovať, zareagovať faktickou pripomienkou.
Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ten návrh pripravoval, dlho na ňom pracoval. Úrad pre verejné obstarávanie bol jednou z inštitúcií alebo organizácií, ktoré vyzvali pani prezidentku, aby ten zákon vetovala, pretože nesúhlasil s tými zmenami, ktoré boli do zákona vnesené poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi pánov poslancov Vážneho a Marčeka.
Kedysi, keď sa uvažovalo o väčšej transparentnosti legislatívneho procesu v Národnej rade, myslím, že to bolo za čias, kedy bol predsedom parlamentu pán Pellegrini, za druhej Ficovej vlády, tak jedna z úvah bola, že ak sa prednesie pozmeňujúci návrh v pléne, tak má ísť ešte späť do gestorského výboru a tam sa má o ňom rokovať. Nie je to plnohodnotná náhrada riadneho pripomienkového konania, ale aspoň dačo. To sa, samozrejme, že neschválilo, lebo tu je potrebné schvaľovať zákony veľmi rýchle, nezaťažovať sa nejakou diskusiou, lebo však jak sme sa dneska dozvedeli od pána poslanca Fica, ktorý sedáva na mieste pani predsedníčky zahraničného výboru Cséfalvayovej, politika a práca, politika nespočíva v tom, že sedí v parlamente a že, že tam niečo hovorí, samozrejme. Ale niekedy ide o maličkosti, niekedy ide o technické veci, ale v tomto prípade sú dôsledky takto schváleného, takto zle schváleného zákona problematické aj z hľadiska vecného obsahu, ktorý namieta petícia viac ako 7-tisíc občanov, ktorý namieta pani prezidentka, ktorá nerozporuje ten zákon iba z hľadiska procedúry, čo je tiež dôležité, ale aj z hľadiska vecného obsahu.
Takže aj ja sa chcem z tohto miesta prihovoriť za to, aby sme hlasovali za pripomienky pani prezidentky a zmenili ten zákon do podoby, v akej bol pred tým, ako krátko pred hlasovaním so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili páni poslanci Marček a Vážny.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky.
Poprosím, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Tak je pomerne symptomatické, že keď je na stole vrátený zákon, ktorý je vrátený z celkom konkrétnych príčin doňho vložených mentálnych pokladov autorov Vážny, Marček, tak títo dvaja tu nie sú a nebránia z hlbokého presvedčenia to, čo do toho zákona vložili.
Ale dnes sme začali Ondrovo vystúpenie úvahami o obštrukcii. Áno, neúčasť je jedna z možností obštrukcie. Ale paradoxne, stretávam sa ku koncu, jak sa hovorí, v čase, keď číslo nedovolí, to bola bežná vojenská terminológia ČSĽA u mazákov, ktorí to mali za pár, že takto fungujú i celkom normálne výbory, pričom sa nejedná ani tak o obštrukciu, ale o čisté odflákanie účasti. Minule sme mali rozpočet ministerstva zahraničných vecí a celý rozpočet, ako hovorí pán predseda Fico "zákon roka", v zahraničnom výbore. Zástavu opozície hrdo trímal jediný člen; zástavu koalície hrdo trímal jediný člen koalície v tom výbore, hoci je ich tam normálne "takovejch nejmíň hodně". Samozrejme, že pani štátna tajomníčka ministerstva financií, ktorá veľmi obetavo a slušne vysvetľovala podstatu toho rozpočtu, s ktorým nesúhlasíme, ale ona o ňu aspoň bojovala, narazila na odmietnutie a ten materiál neprešiel. Neprešiel proste preto, lebo číslo nedovolí. A my teraz, dnes, vlastne viac ako tri mesiace pred koncom volebného obdobia, za ktoré sme platení, sa dozvieme, že netreba rokovať, lebo je na programe zákon roka, na ktorý sa napríklad koalícia v zahraničnom výbore vykašle. (Reakcia z pléna.)

Ondrej, ty si viackrát spomenul vo svojom vystúpení Úrad pre verejné obstarávanie a ja mám taký pocit, že celé tie pozmeňovacie návrhy sú v podstate reakciou na to, že tento úrad sa akosi koalícii vymkol spod kontroly. A je to podľa mňa dobre, lebo má to byť naozaj nezávislý úrad. No a tak sa koalícia snaží aspoň cez takéto pozmeňujúce návrhy akékoľvek, akékoľvek návrhy zákonov, na ktorých participuje aj tento úrad, jednoducho, jednoducho bombardovať, blokovať a znemožniť ich. Čiže možnože naozaj to, že v druhom čítaní prišli takéto nezmyselné pozmeňujúce návrhy, môže vychádzať aj z toho, že chcú akýmsi spôsobom poškodiť aj tento úrad.
Mňa ale prekvapuje, tak ako aj Peter spomenul, že tu nemáme v sále momentálne ani pána Marčeka, ani pána Vážneho, ktorí by tieto pozmeňujúce návrhy vedeli ešte nejako relevantne obhájiť. No, ja mám pocit, že tak ako to nevedel obhájiť a ani len vysvetliť pán Holúbek, tak asi pán Marček by mal rovnako veľmi veľký problém akékoľvek k tomu stanovisko zaujať.
Obzvlášť sa chcem dotknúť tej fikcie rozhodnutia, ktorú si spomínal, kde sa krátia lehoty na to rozhodnutie o podnetoch a ak to ÚVO nestihne do tých tridsiatich dní, tak potom sa to bude chápať ako zamietnutie toho podnetu. Tu si treba uvedomiť, že naozaj je to ÚVO, častokrát nekoná viac ako 30 dní z toho dôvodu, že by oni tam si to nejako presúvali zo stola na stôl, ale preto, že čakajú na informáciu od toho orgánu, ktorý rieši ten, to verejné obstarávanie. A jednoducho ak oni vedia, že tam v niečom pochybili, tak oni to môžu úplne umelo naťahovať a potom, ak teda bude platiť to 30-dňové, tá 30-dňová lehota, tak jednoducho dôjde k zamietnutiu toho samotného podnetu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja sa nechcem dostávať do pozície, že ja bránim pána Vážneho alebo, alebo niekoho iného, alebo dokonca ten pozmeňovací návrh, ale ja chcem, ja chcem vlastne poukázať na to, že, že keď opozícii niečo vyhovuje, tak je to v poriadku, keď im to nevyhovuje, tak to nie je v poriadku.
Ja, ja chcem poukázať napríklad aj na to, čo povedal pán, pán kolega Dostál, že o tých pozmeňovacích návrhoch, keď sa predkladajú v sále, možno je to jedna k piatim, keď opoziční a koaliční poslanci predkladajú takéto pozmeňovacie návrhy. Opoziční poslanci určite viacej predkladajú pozmeňovacie návrhy, ktoré predkladajú priamo v sále, o ktorých nikto netuší, ani ministerstvo, ani, ani proste nikto o tom netuší, ani predkladateľ a jednoducho urobia taký nástrel a skúšajú. A či je to správne, alebo to nie je správne, či je to legislatívne správne, alebo, alebo po obsahovej stránke, nikto to už potom neskúma, pretože oni to povedia, oni to navrhnú. A ja chcem len poukázať na ten rozdiel, hej, že koľko, koľko takýchto návrhov predkladajú koaliční a koľko opoziční.
Ja som ten posledný, kto by, kto by chcel nejakým spôsobom sa zastávať nejakých nekalých praktík alebo nekalých, nekalých metód. Ja som za to, aby trošku viacej sa liberalizovalo, aby sa, aby sa nekriminalizovalo, pretože ak niekto poruší zákon, nech je trestne stíhaný. Ak orgány činné v trestnom konaní, nech, nech konajú, nech ho zavrú, ale v žiadnom prípade ja nie som za to, aby sme dopredu povedali, že, že nejaký pozmeňovací návrh alebo nejaký zákon je, je, alebo, alebo tlačí sa do nejakého kriminálneho prostredia, alebo, alebo proste do nejakého znevýhodneného prostredia, to, to v žiadnom prípade.
Škoda, že mám len dve minúty, lebo vedel by som o tom viacej rozprávať, pretože ja si myslím, že zákon o verejnom obstarávaní je celý zlý.

Pán poslanec Pamula, vy nemáte iba dve minúty, vy ste spravodajca, vy sa kedykoľvek môžete prihlásiť na akokoľvek dlho, takže ja sa veľmi teším, že teraz vystúpite a porozprávate nám o všetkých problémoch vo verejnom obstarávaní. Teda vítam, že nechcete sa dostávať do pozície, že bránite pána poslanca Vážneho a jeho návrh, tak dúfam, že ani nebudete hlasovať, teda že budete hlasovať za pripomienky pána, pani prezidentky.
Nie celkom som rozumel tomu vášmu vyjadreniu, že keď opozícii niečo vyhovuje, tak je to v poriadku, ak nevyhovuje, tak to nie je v poriadku. No však to má tak každý, aj vy to tak máte, že keď vám niečo vyhovuje, tak ste za to, je to podľa vás v poriadku, a keď nevyhovuje, tak to nie je v poriadku.
Povedali ste tu nejaký zvláštny pomer, že je jedna ku päť koaliční a opoziční poslanci predkladajú návrhy priamo v pléne. No ale skúsme si povedať, že koľko z tých návrhov aj reálne je schválených, a to by som si povedal, že tak jedna ku sto v prospech tých koaličných návrhov, lebo keď vy niečo predložíte, tak skoro všetko prejde. Keď niečo predložia opoziční poslanci a náhodou je to schválené, tak môžme vyhlasovať jednorazový štátny sviatok a určite to nie sú návrhy, ktoré sú predložené až priamo v pléne bez toho, aby to bolo vopred dohodnuté, dohodnuté s ministerstvom.
Pán poslanec Galek, chýba ti tu aj pán poslanec Vážny, aj pán poslanec Marček. No neviem, či pán poslanec Vážny je prihlásený do rozpravy, takže možno vystúpi, mňa by teda tiež zaujímalo napríklad obhajoba toho pozmeňováku zo strany pána poslanca Marčeka, to by, to by určite bolo veľmi, veľmi zaujímavé, podnetné a možno aj zábavné.
A, pán poslanec Osuský, no presne tak, však veď táto schôdza, ak sme povyhadzovali tie body, tak skončí niekedy začiatkom decembra a potom dva a pol mesiaca budeme brať peniaze a už nebudeme zasadať, lebo si páni povedali, že stačilo, že už netreba ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Najprv som nechcel na tú znôšku nezmyslov reagovať, ale nedá mi to. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ako predkladateľ jedného pozmeňujúceho návrhu k zákonu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 17. 10. 2019, stručne vyjadril k dôvodom, ktoré uvádza pani prezidentka pri vrátení zákona Národnej rade na opätovné prerokovanie. Ide o zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony.
Takpovediac procesnou námietkou pani prezidentka poukázala na to, že pozmeňujúci návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Pani prezidentka však opomenula nespochybniteľnú skutočnosť, že žiadny pozmeňujúci návrh podľa § 29 rokovacieho poriadku Národnej rady technicky ani časovo jednoducho nemôže byť predmetom medzirezortného pripomienkového konania, nakoľko sa v zmysle rokovacieho poriadku podáva v druhom čítaní, a to opomenula aj opozícia alebo kritici.
Ako poslanec Národnej rady musím na tomto mieste zdôrazniť, že aj podaním pozmeňujúceho návrhu poslanec realizuje svoje právo zákonodarnej iniciatívy v zmysle ústavy, na to ako keby ste zabudli. A je to Národná rada, o ktorej ústava hovorí, že je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky; na to ako keby ste zabudli. Nie je to ani tzv. odborná verejnosť, ktorá nemá zodpovednosť, a ani Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý by mal mať zodpovednosť, na ktorý sa pani prezidentka tiež opakovane odvoláva.
Poukaz pani prezidentky na zákon o tvorbe právnych predpisov je úplne nenáležitý, pretože na predkladanie pozmeňujúcich návrhov sa nevzťahuje zákon o tvorbe právnych predpisov, ale rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Nie je prípustný taký výklad zákonov a ústavy, ktorý by viedol k popretiu práva poslancov slobodne navrhovať a schvaľovať pozmeňujúce návrhy k prerokovávaným návrhom zákonov. Čo to tu za nezmysly plodíte?!
Predložením a schválením tohto pozmeňujúceho návrhu nebol porušený žiadny zákon a ani Ústava Slovenskej republiky. O tomto konštatovaní svedčí aj fakt, že pani prezidentka schválila, to znamená nevrátila na opätovné prerokovanie Národnej rade zákony, ktoré boli navrhnuté poslancami v pléne v druhom čítaní a schválené identickým procesným, podotýkam, zákonným postupom. Ako príklad možno uviesť nedávno schválenú novelu zákona o cestnej premávke, ktorou sa novelizuje aj zákon o obecnej polícii a zákon o sociálnom poistení. To kritizujte, nekritizujte len tieto veci! Tieto nepriame novely zákona o obecnej polícii a zákonov o sociálnom poistení boli predložené v druhom čítaní absolútne neidenticky, nesúrodý, do nesúrodného zákona o cestnej premávke a Národnou radou boli schválené a pani prezidentkou boli tiež odobrené a podpísané. Nie je mi preto celkom zrejmý tento nerovnaký postup a postoj pani prezidentky pri dvoch skutkovo identických situáciách. Toľko k procesu prijímania pozmeňujúceho návrhu.
Ešte predtým, ako prejdem k vecným námietkam pani prezidentky, musím uviesť, že je až zarážajúce, že všetky jej námietky a argumenty sú iba kópiou, respektíve parafrázovaním listu pána predsedu úradu verejného obstarávania pána Hliváka. A ten list adresoval pani prezidentke, o ktorom nepochybne všetci viete vďaka zodpovednej medializácii. Jeho obsah je rovnako ako obsah argumentov pani prezidentky vyvrátiteľný, budem sa o tom, k tomu za chvíľu venovať. Je otázne, do akej miery sa pani prezidentka, respektíve jej poradcovia zaoberali predmetnou problematikou a do akej hĺbky ju preskúmali.
Pani prezidentka uvádza, že pozmeňujúci návrh ide proti samotnej filozofii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní. Pani prezidentke alebo jej poradcom však na tomto mieste pravdepodobne ušla skutočnosť, že vo vzťahu k zákazkám v oblasti obrany a bezpečnosti sa primárne uplatňuje iná smernica, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES, to je teda smernica o obrane, v oblasti obrany a bezpečnosti. Zásady verejného obstarávania, ktoré pani prezidentka pri vrátení zákona rozsiahlo vymenovala, sa na obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti uplatňujú len obmedzene, ako jasne vyplýva aj zo smernice v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorá uvádza len dve zásady: zásadu nediskriminácie a zásadu transparentnosti. Európsky zákonodarca kladie dôraz na zásadu nediskriminácie, ktorú – a to by som veľmi rád zdôraznil – v plnej miere podporuje práve predmetný pozmeňovací návrh, keď zavádza jednoznačné zákonné pravidlá v oblasti, ktorá doteraz podlieha doslova svojvôli.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že druhá zásada, a to je zásada transparentnosti, sa uplatňuje všade tam, kde tým nie sú obmedzené utajované skutočnosti alebo citlivé informácie; to platí až v súčasnom režime obstarávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Možno len neznalosťou problematiky – aspoň dúfam – by sa dalo ospravedlniť neznesiteľne ľahké bagatelizovanie kritickej infraštruktúry, aké na viacerých miestach svojho zdôvodnenia prezentovala pani prezidentka a ktoré ďalej šíri tak Úrad pre verejné obstarávanie, ako aj tzv. tretí sektor. Ak by sme prijali túto optiku, došli by sme až k absurdnému záveru, že žiadna ochrana kritickej infraštruktúry nie je pre Slovensko vlastne potrebná. Zverejnime teda všetky citlivé informácie o slabých miestach vodných nádrží, jadrových elektrární, letísk či ťažiskových informačných systémoch tohto štátu. Hackeri a teroristi, nech sa páči, citlivé informácie máte k dispozícii na profile verejného obstarávateľa, ktorý je vám ich povinný poskytnúť. To čo, aké nezmysly tuto namietate?
Nechce sa mi veriť, že sa musíme vzájomne presviedčať o potrebe efektívnej ochrany citlivých informácií, ktorá, mimochodom, je zakotvená v už platnom zákone o kritickej infraštruktúre, v zákone o obrane Slovenskej republiky a v platnej bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. A dúfam, že sa zhodneme v tom, že ochrana citlivých informácií nemôže končiť tam, kde začína proces verejného obstarávania, pretože by to bola len iluzórna ochrana.
Transparentnosť nie je hodnota sama osebe. Ešte raz, transparentnosť nie je hodnota sama osebe, je to prostriedok na dosiahnutie ochrany iných hodnôt vrátane slobodnej hospodárskej súťaže a rovnakého zaobchádzania. Žiadna časť pozmeňujúceho návrhu priamo ani nepriamo nemieri proti hospodárskej súťaži, ako naznačuje pani prezidentka. Aj pri obstarávaní zákaziek v oblasti ochrany a bezpečnosti sa uplatňujú štandardné postupy, štandardné súťažné postupy. Toto pozmeňujúci návrh nijako nemení a ani meniť nechce.
Časť dôvodov, pre ktoré pani prezidentka vrátila zákon Národnej rade na opätovné prerokovanie, pracuje s tézou, že schválená úprava § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní nie je v súlade s právom Európskej únie, konkrétne s niektorými ustanoveniami smernice v oblasti obrany a bezpečnosti. Toto je potrebné rezolútne odmietnuť. Keď sa bližšie pozrieme na súčasné znenie § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, kde je definované citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru, zistíme, že táto definícia má dve časti: Prvá časť vymedzuje účel a druhá časť vyžaduje vzťah k utajovanej skutočnosti. Schválený zákon spresňuje len druhú časť tejto definície a síce, že za utajovanú skutočnosť sa považuje aj citlivá informácia podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Je potrebné zdôrazniť, že prvá časť definície na účely bezpečnosti ostáva nedotknutá a musí byť aplikovaná rovnakým spôsobom ako pred novelou, ako aj po novele. Neexistuje preto žiadny dôvod, aby sa otvárala polemika o tom, aký účel je ešte dostatočne bezpečnostný a aký už nie, pretože toto sa novelou vôbec nemení. Mení sa len účel, význam pojmu utajovaná skutočnosť pre účely zákona o verejnom obstarávaní.
A tu je potrebné dvakrát podčiarknuť, dvakrát podčiarknuť, že smernica v oblasti obrany a bezpečnosti vo svojich ustanoveniach jednoznačne pripúšťa takéto rozšírenie, keď kladie požiadavku na súlad so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte. Navyše slovenská verzia úvodného ustanovenia 11. smernice v oblasti obrany a bezpečnosti je jednoznačne nesprávna, keď v prvej vete v porovnaní s ostatnými relevantnými verziami, napríklad anglickou, nemeckou alebo českou, sú navyše slová "na účely obrany". Z tohto môže prameniť aj nesprávny výklad, ktorý si osvojil a verejne prezentuje pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie a s ktorým sa stotožnila aj pani prezidentka. Namiesto zavádzania verejnosti a poslancov by mal pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie zabezpečiť bezodkladnú opravu, tzv. korigendum nesprávneho prekladu uvedenej smernice.
Pani prezidentka v súvislosti s údajným rozporom schváleného zákona s právom Európskej únie poukázala aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Neviem bližšie, akú ustálenú judikatúru mala na mysli pani prezidentka, pretože žiadne konkrétne rozhodnutia súdneho dvora nešpecifikovala. Predpokladám, že ak by skutočne malo ísť o ustálenú judikatúru, pani prezidentka by na podporu tohto argumentu neváhala uviesť referencie na relevantné rozsudky. Neurobila tak a toto jej opomenutie nepripisujem nepozornosti či neznalosti, ale skôr faktu, že žiadna ustálená judikatúra vo vzťahu k tejto problematike jednoducho neexistuje.
Opätovne dávam do pozornosti, že postup zadávateľov zákaziek za účelom ochrany citlivých informácií nemôže byť ponechaný na ich voľnom uvážení, ale musí mať objektívny zákonný základ. Za týmto účelom schválili zákon v čl. II. Novelizoval aj zákon o kritickej infraštruktúre, proti čomu pani prezidentka nič nenamietala.
Dovoľte mi ešte v krátkosti reagovať na zarážajúcu a tendenčnú manipuláciu faktov a argumentov a na vykonštruované demagógie prezentovanej ako jasnej pravdy predovšetkým pánom predsedom Úradu pre verejné obstarávanie. Včera som vám všetkým, všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj predkladateľovi zákona, predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie a tiež veľvyslancovi Francúzskej republiky na Slovensku, ktorý sa k tejto problematike zrejme na spoločnom obede s pánom predsedom Úradu verejného obstarávania vyjadril, čo vôbec nechápem, že čo má francúzsky veľvyslanec so Slovenskou republikou aj s jej zákonodarným zborom, to je nonsens, čo sa tu deje. Ako ja sa budem miešať prezidentovi Macronovi do jeho zákonov? Ale dobre. Tak som to poslal aj predsedovi, teda ambasádorovi Francúzskej republiky, a to vyjadrenie, som vám zaslal list, v ktorom som aj na tieto skutočnosti reagoval. V stručnosti ich zhrniem.
Nedá mi však na tomto mieste nespomenúť medializované stanovisko pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o údajnej opodstatnenosti výhrad Úradu pre verejné obstarávanie, a teda aj pani prezidentky, keďže ide o rovnaké výhrady, k časti novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré údajne vyplýva z vyžiadaného stanoviska Európskej komisie a ktoré sa nedá nazvať inak ako demagógiou. Pán predseda Úradu pre verejné obstarávanie uvádza, citujem: "Zo stanoviska Európskej komisie vyplýva, že obavy úradu sú opodstatnené v tom zmysle, že nie je možné umelo rozšíriť rozsah použitia smernice v oblasti obrany a bezpečnosti na zákazky kritickej infraštruktúry."
Po prvé, Európska komisia nič nepotvrdila a k obavám Úradu pre verejné obstarávanie sa vôbec nevyjadrila. Túto informáciu si môžete sami overiť v liste Európskej komisie, ktorý nielen mne, ale ako sa pán predseda ÚVO verejne vyjadril, aj vám poslal v plnom znení. Ak vám bude chýbať, viem vám ho zaslať. Európska komisia vo svojom liste uviedla, že rozsah pôsobnosti smernice v oblasti obrany a bezpečnosti nie je možné umelo rozširovať. K tomu Európska komisia poznamenala, že aj klasická smernica poskytuje nástroje na narábanie s citlivými informáciami. Obe tieto všeobecné tézy Európskej komisie sú pravdivé a nie je možné proti nim rozumne nič namietať. Skutočne je neprípustné umelo rozširovať rozsah akejkoľvek, o rozsah pôsobnosti akejkoľvek smernice, avšak Európska komisia nijakým spôsobom nepotvrdila ani nenaznačila, že v prípade schválenej novely zákona o verejnom obstarávaní ide o umelé rozšírenie pôsobnosti tejto smernice. To je vymyslený blud. Zo všeobecného konštatovania Európskej komisie, ktoré možno stiahnuť na akúkoľvek európsku smernicu, pán predseda úradu verejného obstarávania účelovo vyvodil nepravdivý záver, že Európska komisia potvrdila jeho obavy. Keď to preženiem, keď sa opýta niekto Európskej komisie, či je dážď mokrý, a Európska komisia povie, že je dážď mokrý, tak boli potvrdené moje obavy, že je dážď mokrý. Ja už tomu nerozumiem v tomto štáte, čo sa tu robí.
Pokiaľ ide o druhú tézu Európskej komisie, nemožno si odpustiť poznámku, že donedávna to bol práve úrad verejného obstarávania, ktorý odmietal pripustiť poskytnutie adekvátnej ochrany citlivých informácií pri obstarávaní civilných zákaziek, čím prakticky znemožňoval prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry zabezpečiť ich riadnu ochranu a tým plnenie si zákonných povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Dovoľujem si upriamiť pozornosť na fakt, že je to práve môj pozmeňujúci návrh, ktorý precizoval aj možnosti ochrany citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry v rámci zadávania civilnej zákazky. Konkrétne ide o bod 22 v čl. I schváleného zákona, teda mnou navrhnutú novelu § 43 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Inými slovami, pri doteraz platnej právnej úprave nebola pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní v praxi riadna ochrana citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry prakticky možná. Úrad pre verejné obstarávanie túto problematiku vo svojej novele napriek osobnému rokovaniu o tejto téme, osobnému rokovaniu mňa ako poslanca s úradom neriešil, a preto som ako poslanec využil svoje právo a nevyhnutné precizovanie tejto problematiky navrhol v pléne. Je potrebné podotknúť, že ÚVO a ani pani prezidentka nevyslovili výhrady voči takejto úprave, preto je zrejmé, že ide o žiaducu úpravu. Mnou navrhnuté dva novelizačné body zákona o verejnom obstarávaní dávajú subjektom zadávajúcim zákazky na výber, či zákazky budú zadávať ako civilnú, alebo ako zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, pričom každému z nich je nepochybne zrejmé, že dôkazné bremeno opodstatnenosti prísnejšieho postupu zákazky obrannej vždy znáša práve zadávateľ zákazky.
Po druhé, Európska komisia nemá právomoc poskytnúť stanoviská k národnej legislatíve členských štátov mimo formálnych postupov týkajúcich sa porušenia práva Európskej únie, tzv. infringement. Hneď v prvej vete v odpovedi Európskej komisie možno nájsť upozornenie, že jediným orgánom, ktorý má právomoc poskytovať záväznú interpretáciu práva Európskej únie, je Súdny dvor Európskej únie.
Pani poslankyne a páni poslanci, schválený zákon nie je v rozpore s právom Európskej únie. Konštatoval to celý rad nezávislých právnych autorít vrátane Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a jej odboru legislatívy a aproximácie práva. Rozpor s právom Európskej únie nepotvrdila ani Európska komisia. Z pozície vysokých štátnych úradníkov tzv. tretieho sektora a niektorých médií sa šíri nebezpečná demagógia. Ničím nepotvrdená, nezaložená na pravde.
Chcem zdôrazniť, že čo tu znejú nejaké bludy, ja už na to nevládzem odpovedať, v prípade režimu takejto zákazky nikdy nie je diskriminácia, nikdy nie je netransparentnosť. Naopak, ten proces je v každom svojom štádiu rovnako transparentný. Jediným problémom je ten, že nemôžu byť poskytnuté citlivé dáta, za ktorých bezpečnosť subjekt, ktorý spravuje prvok kritickej infraštruktúry, zo zákona zodpovedá, tak takéto dáta nemôžu byť poskytnuté hocikomu, ale len vybratým ôsmim, desiatim uchádzačom. Bolo by kontraproduktívne, keby hociktorý subjekt chcel financovať a zúžiť ten výber na jedného uchádzača, ako tu zaznelo. Vôbec to nie je cieľom tohto zákona a ani, alebo tejto novely a ani sa to nedá takto vykladať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vás nežiadam, aby ste o tomto bode hlasovali tak či onak. Ako poslanec viem, že hlasovanie je vašou slobodnou vôľou. Určite však chcem poukázať na dezinterpretáciu faktov, ktorá sa spoločnosťou šíri, neuvedomujúc si dopady náležitej ochrany kritickej infraštruktúry. Chcem ešte na záver zdôrazniť, že v prípade neprijatia tejto novely v budúcom volebnom období sa hociktorá vláda k nej bude musieť vrátiť, verte mi.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Vážny, keď som vás počúval, tak som mal chvíľami pocit, že vám pán Hlivák leží hlboko v žalúdku. Až som mal taký dojem, že máte voči nemu niečo osobné, akoby vám niečo zlé spravil. Používate termíny ako takzvaný tretí sektor. Že takzvaný! To, zachovajme si predsa len nejakú úroveň, sme v parlamente.
Vyčítať pani prezidentke, že sa dala ovplyvniť názorom Úradu pre verejné obstarávanie, sa mi zdá úplne absurdné, lebo Úrad pre verejné obstarávanie je predsa tá inštitúcia, ktorá má na starosti verejné obstarávanie a vie o nej, vie o nej viac, dohliada, dohliada na to. Čiže keď dala sa ovplyvniť odborným názorom, nevidím na tom nič zlé.
Nikto nespochybňuje – a toto opakovane sa vraciame k tým debatám – právo poslancov dávať pozmeňujúce návrhy. To nie je protiústavné, ani pani prezidentka netvrdí, že je to protiústavné. To, čo kritizuje, a to, čo kritizuje oprávnene, je obchádzanie riadneho legislatívneho procesu. Takéto veci mali byť prerokované v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A teda vy sa tu sťažujete, ale však vy ste aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, čiže mohli ste sa ako Sociálna poisťovňa zapojiť do pripomienkového konania. Vy ste vysoký predstaviteľ najsilnejšej vládnej strany a to je vládny návrh. Ten návrh tu nepredkladal pán Hlivák, to nešlo priamo z ÚVO, to išlo cez vládu. Ak ste mali chuť to ovplyvniť, mali ste to ovplyvniť a mali ste možnosti to ovplyvniť skôr.
To, či je alebo nie je to v rozpore s právom EÚ, to nevieme, to sa možno dozvieme. Autoritatívne to nemôže ani nikto, ani prezidentka, ani Európska komisia vysloviť. Ale tu si dovolím pripomenúť, že keď sa schvaľoval zákon, ktorý umožňoval stavať diaľnice na nevyvlastnených pozemkoch, vy ste boli ministrom dopravy, vedeli ste, že je protiústavný, a napriek tomu ste ho presadili. To je veľmi podobná situácia.

Ďakujem pekne. Kolega Vážny, bolo zaujímavé, že ste na úvod svojho vystúpenia 3 minúty a 20 sekúnd so zápalom hodným tej veci stáli na barikáde za legislatívne právo poslancov mať svoju legislatívnu iniciatívu, podávať návrhy, podávať pozmeňovacie návrhy a považovali ste to za ich nezadateľné právo. Zhruba 3 hodiny a 10 minút pred vaším vystúpením tu zažila táto, vtedy pomerne plná sála veľkolepý vklad do fungovania ústavnosti v Slovenskej republike v podobe vymetenia práva poslancov na legislatívnu iniciatívu železnou boľševickou metlou totality, ktorú reprezentoval jeden pomerne neúspešný právnik, ktorý sa síce uchádzal o Ústavný súd či nedajbože o jeho predsednícku stoličku, ale mali by ste mu svoje vystúpenie, resp. minimálne tie 3 minúty a 20 sekúnd z úvodu venovať napálené na cédečku, aby si ho v tej stomatologickej ambulancii, kde teraz je, keďže röntgen chrbtice má za sebou, aby si ho tam prehrával a pochopil, čo hovoria jeho poslanci o práve poslancov na legislatívnu iniciatívu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega Vážny, ja teda pristúpim trošku na túto vašu argumentáciu a položím vám pár otázok. Chcem sa teda opýtať, že tak potom prečo ten pán predseda úradu, keď vy teda prinášate taký dobrý nápad, tak potom by mal odstúpiť tento pán predseda, keď on vám to blokuje proste takýto dobrý nápad, lebo to je naozaj konflikt akože, keď takúto úžasnú vec, ktorú vy prinášate a hovoríte, že je to úplne že kľúčová, kritická, nezasahuje do toho, do tej súťaže a podobne, a sám pán predseda úradu si dovolí ako keby sa k tomu postaviť. Však je to nezávislý úrad, to by sme zase boli radi, aby takto vystupoval. Ale ja tam nechápem úplne teraz tento, tento konflikt tej argumentácie.
A druhú vec, ktorú sa vás chcem opýtať, prosím vás, povedzte pár príkladov, kde teda doteraz bol problém s obstarávaním tej kritickej infraštruktúry, lebo ja napríklad ako predseda výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, keď ste zobrali do úst tú obranu a podobne, tak ja som nepostrehol, že by sme sa niekedy bavili o tom, že je problém teda vyobstarať nejakú takúto, proste veci, techniku alebo IT a podobne. Takže mňa by zaujímalo možno nejakých takých pár konkrétnych príkladov, ktoré teda odstráni tento váš návrh, a zároveň ostávam pri tej argumentácií tých rizík, pretože žijeme v realite.
Viete, tu si môžme namaľovať akýkoľvek obraz, ale žijeme v realite a vidíme, ako už dnes to verejné obstarávanie je mnohokrát zneužité. A toto, čo vy robíte, rozširujete, to len dáva omnoho väčší priestor, takže poprosil by som, ak viete tie príklady. A potom mi naozaj nesedí tam tá argumentácia, že samotný pán predseda. Tak však navrhnite teda, aby sme ho odvolali alebo čo, keď teda takto prudko; ja teda určite nebudem za to, aby sme ho odvolali, ale pýtam sa vás, keď tak prudko voči nemu vystupujete.
Ďakujem.