9. schôdza

A voľne môžme pokračovať, keďže to bude, naše pokuty budú mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, tak si konečne Národná rada bude môcť sama na seba zarobiť. (Povedané so smiechom.)
Chcel by som ale povedať, že mňa zaujal, pán Ondrej Dostál, ten úvod, kde si vlastne sa snažil vysvetliť, že čo by všetko v návrhu rokovacieho poriadku po absolvovaní odborného dialógu mohlo byť.
Mňa napádajú ešte dve veci, ktoré sme opakovane predkladali. Prvá je, že Národná rada, toto plénum, ako aj výbory majú problém dlhodobý, možno od vstupu do eurozóny s Európskou centrálnou bankou. Totižto výbory aj poslanci môžu predkladať legislatívu bez konzultácie s Európskou centrálnou bankou. Európska centrálna banka niekoľkokrát písala pánovi Paškovi v tejto veci, opakovane sme, myslím, že s Jožom Kollárom tento, túto zmenu rokovacieho poriadku predkladali a v tomto návrhu ani zmienka. Myslím si, že nemá to žiadne politické zafarbenie, je to vyslovene technikália, aby cez poslanecké návrhy alebo návrhy výborov sme nemenili otázky celoeurópskej meny bez toho, aby sa k nej vyjadrila Európska centrálna banka, ani čiarka, osobne si myslím, že z predkladateľov to máloktorý vôbec vie.
Ďalšie veci, ktoré mi napadajú, sú takisto otázky, ktoré viac, ako to viackrát hovoríme, spôsobujú problémy, ako problémy riešia, a preto naozaj vyzývam k tomu, že spravme si komisiu, tento návrh stiahnite a urobme dobrý a reálny rokovací poriadok.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, začal si veľmi konštruktívne. Naozaj aj ma to oslovilo, že bolo cítiť, že, že chceš byť konštruktívny, a končil si tým, že tento návrh treba stiahnuť.
Tak v jednej rozprave si si sám sebe protirečil. A veď všetci veľmi dobre vieme, že tento návrh zákona je v prvom čítaní, príde druhé čítanie a tam môžete vniesť svoje pozmeňovacie návrhy, ktoré, ak budú naozaj konštruktívne, pevne verím, že sa budú môcť dať zapracovať. Ale v bode 14 § 32, naozaj dá sa to veľmi pozorne prečítať, ja som nevidel, že by tam boli horalky spomínané. Horalky boli niekde inde spomínané, ale ty si päťkrát v svojej rozprave komunikoval aj demonštratívnym spôsobom si vytiahol horalky (reakcia z pléna) a naozaj dnes si ten paragraf treba prečítať a ja si myslím, že ho treba aj dopracovať, lebo tam je vnášanie jedla. Asi by tam bolo dobré aj doplniť, že teda aj konzumácia, čiže to máme pred sebou v tom druhom čítaní, tu je aj návrh, aj návod, ako to ešte nejakým spôsobom doplniť.
A ja len dúfam, že okrem toho, že tu chodíme oblečení ako do cirkusu, poniektorí, ktorí prídu a povedia, že niekto príde a len zasmradí, povie niečo a odíde. A potom ten jeden dotyčný človek tu bol, zasmradil, povedal a odišiel. (Reakcia z pléna.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj, poprosíme o kľud.

Bublavý, Dušan, poslanec NR SR
A preto by som bol veľmi rád, keby ste na seba nadviazal, a v tom druhom čítaní, keby ste nejaké naozaj - to je na to ešte mesiac - a konštruktívne návrhy, ktoré by mohli byť zapracované do tohoto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Asi nestihnem reagovať na všetkých, tak začnem od konca pánom poslancom Bublavým o tom, že som si protirečil, keď som na začiatku hovoril, že čo by sa v rokovacom poriadku malo zmeniť, a končil som kritikou.
No ja som kritizoval ten návrh zákona z dôvodu, že vidím veľa vecí, ktoré by sa mohli v rokovacom poriadku zmeniť, ale nič z toho, čo si myslím, že by sa mohlo zmeniť, som tam nenašiel, v tom návrhu, možno s..., s výhradou toho prezidentského veta.
Ale na druhej strane som tam našiel kopu vecí, ktoré považujem za zlé a veľmi zlé a oveľa horšie a dôležitejšie ako, ako to, čo by sa tam prípadne mohlo zlepšiť, aj keby sa tam dalo niečo dobré. Čiže ja určite nebudem dávať žiadne doplnenia tohto návrhu, pretože ja za tento zákon ako celok nemôžem hlasovať. Tam, tam by sa muselo 80 % vecí vyhodiť. Áno. Keby sa tam vyhodilo 80 % vecí, tak, tak by som mohol dávať nejaké doplnenia a nebudem dávať doplnenia do návrhu, s ktorým mám zásadný, zásadný problém.
Samozrejme, že v zákone sa nepíše, že je zakázané vnášať horalky, je tam napísané, že je zakázané vnášať jedlo, ja som len teda sa pokúšal odkázať na dôvod, prečo to tam je, a ten dôvod je ten, že pán predseda parlamentu videl niektorú z opozičných poslankýň, ako jedla horalku alebo mala horalku v parlamente, a teda to bol jeden z dôvodov, prečo sa vôbec ide, ide novelizovať rokovací poriadok, takže prepáčte, nie mojou vinou ani mojou zásluhou, ale celá táto novela rokovacieho poriadku je tak trochu horalková a asi jej to už prischne, keď to bude chcieť niekto skrátene povedať, to je že horalková novela rokovacieho poriadku.
Ďakujem.

Dámy a páni, pred nami leží prvý zákon s vážnymi politickými dopadmi, ktorý táto vládna koalícia predložila. Je to narýchle upečená novela toho najzásadnejšieho dokumentu, ktorý má Národná rada Slovenskej republiky na svojom webe zavesený rovno pod dokument Ústavy Slovenskej republiky.
Prečo asi je takto zvýznamnený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky? No preto, že je to cestovný poriadok, ktorým žije a podľa ktorého funguje táto najvyššia ústavná inštitúcia, od ktorej sa odvíjajú vlády, odvíjajú sa parlamentné, ale aj exekutívne orgány, odvíjajú sa inštitúcie kontroly tajnej služby, tu je srdce moci Slovenskej republiky. Preto je rokovací poriadok druhým v poradí dokumentov na webovej stránke Slovenskej národnej rady.
A teraz sa ide tento zásadný predpis teda meniť, ale ako preukázal napokon aj kolega Dostál, podnetom nie je rozsiahla úvaha o jeho nedostatkoch, o ťažkostiach, ktoré spôsobuje poslancom alebo vláde, to by, to by sa nerobil na základe politického vyhlásenia pána Danka, pretože tento dokument inicioval človek, ktorý práve len prišiel do parlamentu, a z mnohých vecí, zdá sa, je dodnes zarazený. Nie, nerobí sa novela z hľadiska vecných nedostatkov - a naozaj odporúčam potom Dostála do komisie - robí sa novela z politických pohnútok. Je to na výsosť politická iniciatíva.
Pozrime sa teda na to, čo táto politická iniciatíva vlastne hovorí o situácii, v ktorej sme, kto sme teraz v septembri 2016. Chcem sa na to pozrieť v takých troch, verím, že nie veľmi dlhých blokoch, takých troch uhloch pohľadu a ten prvý bude teda uhol pohľadu toho aktuálneho, kde to vlastne sme.
Od marca tu máme vládnu koalíciu, ktorá je v akomsi nepoľavujúcom kŕči. Na začiatku ten kŕč, všetci sme to chápali a videla to aj celá verejnosť, spôsobil jednoduchý fakt, že niektoré strany takzvane ušli spod zástav, to znamená, opustili dovtedajšiu politiku a spojili sa vo vládnej koalícii so stranami, proti ktorým, zdá sa, dovtedy mali veľa zásadných výhrad. Je jasné, je, takou stranou je strana MOST a strana SIEŤ. Tento kŕč spôsoboval ich mimoriadne averzívne reakcie na akúkoľvek zmienku o tomto kroku, žiadali, aby sa o tom vôbec nehovorilo, aby sa to nezmiešavalo s prácou parlamentu, no ale nedá sa nič robiť, strana MOST napríklad bola dlhé roky, ak nemám povedať desaťročia, súčasťou pravicových koalícií a pravicovej scény a jej náhle rozhodnutie, samozrejme, vyvolávalo sklamanie dovtedajších spolubojovníkov a kolegov a tí to patrične komentovali. Počas leta sa jedna z týchto dvoch strán, ako viete, úplne rozložila a de facto aj v parlamente zanikol jej poslanecký klub.
Po lete sa však kŕč strachu pred rečnením o týchto chúlostivých veciach vôbec nepoľavil, pretože tesne pred letom vypukla kauza Baštrnák. Kauza Baštrnák poukazuje, poukazuje na nejasné chovanie ministra vnútra, na problematické bývanie premiéra a opozícia kvôli tomu, aby sa to vyjasnilo, zvolala mimoriadne schôdze. Strach, nič iné, len strach spôsobil, že koaliční páni a dámy nemali odvahu vypočuť si tie otázky, vypočuť si tie argumenty a obidve tie schôdze de facto obštruovali. Ani si nepamätám v tej dlhoročnej, v tom dlhoročnom pohľade spätne, že či niekto obštruoval, keď mal väčšinu v parlamente, isté je, že to bol dôkaz strachu pred rečnením, lebo nič iné by sa tu nebolo dialo. Strachu pred rečnením o kauze Baštrnák. Dôsledkom, ako viete, je to, že to rečnenie sa prenieslo, preto je, naozaj, prenieslo von, pretože naozaj tie otázky rezonovali a nevymysleli si ich iba páni poslanci z opozície, ale chceli na ne počuť odpovede aj občania. Tí, ako viete, chodili nielen pred komplex, komplex Bonaparte, ale aj na desiatky námestí po celom Slovensku.
Dotknem sa aj toho, že... No treba, treba vlastne ukončiť, tento strach sa teraz pretavil do návrhu náhubkového rokovacieho poriadku, ktorý, ako som už povedal, technické veci zanedbáva a tie vecné, vecné stránky nedostatkov, ktoré, na ktoré poukazujú aj opoziční poslanci, si nevšíma. Zaoberá sa taľafatkami, ktorú sú možno atraktívne, keď niekto chce dehonestovať poslancov, ale tu by som v zátvorke dodal, že veľmi zle robí pán predseda parlamentu, ktorý je hlavou, hlavou tejto inštitúcie, keď oslabuje i tak roky a roky naštrbenú, naštrbené renomé tejto inštitúcie, ktoré zastupuje. Skutočne je trápne a sú taľafatky rozprávať, že poslanec, ktorý si prinesie kávu alebo horalku do tejto sály, kvôli tomu nepracuje. Nie je to vôbec zmysluplné, je to populistické a zo strany pána predsedu Národnej rady nerozumné. Slovenský parlament by potreboval predsedu, ktorý by zlepšoval jeho renomé, a nie zhoršoval. No tak či tak inicioval rokovací poriadok, ktorého, ktorého mnohé aspekty už objasnili moji predrečníci. V tom rokovacom poriadku sa teda hrozí pokutami, vyvádzaním zo sály, disciplinárnymi konaniami. Poniektorí poslanci koalície hovoria, že ten návrh ešte upravia, že ho, že odstránia tie najväčšie sprostosti z neho.
No ale už samotné predloženie, dámy a páni, takéhoto dokumentu je veľkou hanbou. U niektorých to svedčí o neskúsenosti a nerozhodnosti a u niektorých to, zdá sa, svedčí o úplnej strate pamäte. Pán podpredseda parlamentu Bugár použil vizuálne pomôcky veľmi hojne a veľmi smelo a podľa môjho názoru namieste. Niečo o tom viem, pretože som ten transparent, ktorý držal v rukách, kreslil. S týmto transparentom ale on nešiel prečítať svoj prejav do Národnej rady, tak ako to urobil napríklad pán Matovič, on išiel ešte oveľa ďalej, s týmto transparentom sa postavil vedľa rečniaceho riaditeľa SIS. De facto svojím spôsobom narušoval jeho prejav, boli to roky najtvrdšieho mečiarizmu, napriek tomu ani v týchto rokoch nikto mu v tom nebránil. Pán Bugár dnes podpísal návrh novely rokovacieho poriadku, ktorým ide zakázať to, čo vrchovato sám napĺňal, čo sám robil. Je to naozaj otázka, či mu nezáleží na osobnej integrite a či naozaj aj on cíti až taký strach pred opozíciou, že je nútený k tomuto siahať.
Touto spomienkou na časy mečiarizmu som sa dostal k tomu druhému uhlu pohľadu a to je uhol pohľadu z minulosti, my, ktorí Slovenskú politiku tak alebo onak sledujeme dlhé roky – a svojím spôsobom sme to všetci, lebo verím, že aj nováčkovia v tomto parlamente Slovenskú politiku sledovali, verím, že aj pán Danko ju sledoval –, tak si asi pamätáme všetci, že ani Šalgovičov rokovací poriadok SNR, ktorý platil pred rokom ’89 a ešte nejaký čas po ňom, nemal takéto represívne nástroje, o akých teraz uvažuje pán predseda Danko a jeho spolupredkladatelia.
Prvé, čo, žiaľ, udrie do očí, je, že predsedajúci parlamentu už nechce byť rovný medzi rovnými. O tomto naozaj, toto naozaj nenapadlo ani komunistov, žeby z predsedu parlamentu urobili nie predsedajúceho schôdze, ale riaditeľa parlamentu. Či snáď pohoniča, alebo bachara? Nechápem, prečo je potrebné nejaké sústreďovanie moci do funkcie predsedajúceho parlamentu, ktorý naozaj má byť trpezlivým jednak poslucháčom, a jednak udelovateľom slova a strážcom toho, aby v parlamente všetko prebiehalo tak, ako má. Pán Danko nemá stáť rozkročený nad parlamentom ako jeho pohonič, pretože v parlamente nesedia kone.
Pán Danko nemôže riadiť parlament, ako by bol riaditeľom svojho podniku, pretože my nie sme zamestnanci pán Danka a on nie je diktátor. Všetky tie veci, ktoré ho dráždili ako nováčika, sú celkom bežné a jednoducho my navzájom a je nás tu veľa, je tu 150 ľudí veľmi rozličných, sa musíme naučiť nielen spolu spolunažívať, ale pritom aj poriadne a poctivo pracovať. Opozícia nenavrhuje odvolanie pána Danka za to, že nestrpí bežnú opozičnú rétoriku a on nemá, nemá navrhovať náhubkové zákony len zato, že ho dráždi niekedy vyslovená pravda a možnože aj štipľavejšie vyslovená pravda.
Ale chcel som hovoriť o kontexte tohto návrhu rokovacieho poriadku s minulosťou. Spomenul som už Šalgovičov rokovací poriadok, samozrejme, za VPN sa otvoril parlament verejnosti, mohli doň novinári, mohlo sa fotiť, filmovať, nahrávať a všetci sme verili, že to tak aj navždy bude, no ale nastala éra tretej Mečiarovej vlády, kedy slovenský parlamentarizmus absolvoval, samozrejme, ako všetci dobre viete, dosť vážne a hlboké skúšky. Zažili sme Mečiarovu, Slotovu a Ľuptákovu noc dlhých nožov, napočúvali sme sa rôzneho zastrašovania. Mečiarovská väčšina bola z hľadiska chápania demokracie tak tupá, že sa nechali nahovoriť na vyhadzovanie poslancov menšiny hlasovaním väčšiny. Skúsili to najprv s poslancami mojej strany, Demokratickej únie, a keď si na to netrúfli, tak nakoniec vyhodili aspoň jedného zo svojich. Pamätníci vedia, že to bol Fero Gaulieder, ktorý bol trochu taký neposlušný, a vec napokon za veľkej medzinárodnej hanby naprával Ústavný súd. Koalícia HZDS, SNS a ZRS vtedy politicky obsadila televíziu, urážali a napádali novinárov, dusili nezávislé médiá, ako bol Twist alebo Markíza, a hlavne rozkrádali verejný majetok. Aj oni si pri tom chceli ale vynútiť ticho. Aj oni chceli mať rešpekt napriek tomu, ako vládli. V rámci zastrašovania kritikov sa vtedy, ako viete, udial atak na prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, ktorý s takýmto vyčíňaním nesúhlasil. Udial sa únos prezidentovho syna, vražda svedka únosu. Mohol by som ešte takto dlhšie pokračovať, ale pamätníci vedia, že naozaj udialo sa toho veľa.
Ale čo je zaujímavé, napriek tomuto všetkému v tých surových časoch sa v parlamente mohlo rečniť, sa mohli v parlamente priniesť transparenty. Pán Béla Bugár mohol predstúpiť pár centimetrov od vtedajšieho riaditeľa SIS rovno pred pult Národnej rady a demonštrovať s transparentom v rukách. A verte, že tie texty na tých transparentoch vôbec neboli nežné. Aj mečiarovci v ére Ivana Lexu chápali, že k parlamentnej prevádzke patrí sloboda opozície vysloviť svoj názor. Nesiahali na túto slobodu a nikto neprenasledoval tých ľudí, čo s tými transparentami pred pult Ivana Lexu prišli. Práve toto, že parlament nezamrzol, nevyprázdnil sa, tak ako toto leto sa vyprázdnil, zamedzili nám mimoriadnu schôdzu, ale vtedy za mečiarovskej éry, za tretej Mečiarovej vlády, parlament žil ďalej. A ja som dnes s odstupom času presvedčený, že aj táto okolnosť pomohla, že v tých napätých dramatických časoch na slovenských uliciach sa krv nepreliala. Demokratická politika sa predsa len nezastavila. To jej srdce, ten parlament nebol zasiahnutý takýmto elektrickým nábojom, aký má v sebe rokovací poriadok pána Danka. A hádam aj preto sme v tých zložitých 90. rokoch neostali my Slováci a obyvatelia Slovenskej republikou takou temnou posttotalitnou škvrnou v Európe, akou vtedy ostalo Tudjmanovo Chorvátsko, Lukašenkovo Bielursko alebo Miloševičovo Srbsko. Mohlo sa to stať. Ale život parlamentu išiel ďalej. Srdce demokracie nezastalo, politika fungovala, prišli voľby v roku ’98 a riadnou demokratickou cestou občania poslali preč koalíciu HZDS, SNS a ZRS. Vtedy sme verili, že ich poslali naozaj preč definitívne, že sa budú recyklovať znovu a znovu, to je ale téma na iné úvahy.
Chcem sa verejne opýtať, keď som pripomenul tento kontext minulosti, tento príbeh úsilia o slušnú politiku, o demokratickú politiku na Slovensku, o chápanie plurality, parlamentarizmu, odlišnosti a právo na odlišnosť názoru, či tomu všetkému pán Danko rozumie. Naozaj sa to vážne pýtam a adresne aj jeho, žiaľ, teda nie je tuná, ale verím, že si to, sa to dozvie. Rozumiete tomu, pán Danko, že ste sa stali predsedom parlamentu po nejakom príbehu? Po Slotovi, po Mečiarovi, po noci dlhých nožov, po únose prezidentovho syna? Rozumiete tomu?
Pýtam sa to takto preto, lebo je očividné, teda že ste sa nielenže nezúčastnili doterajšieho úsilia o demokraciu, slobodu alebo o štátnosť, ale ako by ste zmyslu tých bojov neporozumeli. Alebo, čo by bolo horšie, ako by ste zmysel a cieľ tých bojov, ako by ste ním pohŕdali. Je vám nič. Nechápete, pán Danko, že Slovenská republika stojí a padá s demokraciou? Kto ju ohrozuje alebo okliešťuje, ohrozuje a okliešťuje samotné základy slovenskej štátnosti. Slovenská republika buď demokratická bude, alebo nebude.
Treba pribrzdiť, dámy a páni, mocenskú pýchu. Chápem, že pán Danko ešte len vstúpil do parlamentu a už sa stal jeho najvyšším predstaviteľom. Ale už po zopár mesiacov funkcionárčenia navrhovať takéto okliešťujúce recepty do druhého najdôležitejšieho dokumentu na našej stránke, do nášho rokovacieho poriadku, to je, to je trochu priveľa. On ho chce nielen zauzdiť, ale ponížiť. Tieto sprostosti o nahrávaní, o horalkách, ktoré počúvali občania, ponižoval každého jedného - aj koaličných poslancov. A znovu zrážal na dno i tak mizerné renomé tejto ústavnej inštitúcie. Ak pán Danko a koalícia seriózne hovoria o rokovacom poriadku, o jeho nedostatkoch, tak nech sa nehrajú na vychovávateľov v prvom nápravno-výchovnom zariadení Slovenska, nech nepoučujú o oblečení dámy, nech sa naučia správať k ženám a nech si sadnú s tými ľuďmi, ktorí majú viac skúsenosti, a tým nehovorím o sebe. Už som spomínal, že tu mnohí poslanci tie skúsenosti s vyhotovovaním dokumentov, ktoré by mohli lepšie riadiť život parlamentu, iste majú. Nech si sadnú a nech na tomto dokumente robia najmenej niekoľko mesiacov, možno rok. Rokovací poriadok Národnej rady, to nie je trhací kalendár. Tu sa 150 ľudí a takisto veľa novinárov a verejnosť, ktorá sleduje politický život, musí za prvé presvedčiť, že to má nejaký zmysel, tie zmeny rokovacieho, a potom znovu naučiť na tie pravidlá rokovacieho poriadku, aké sú. My sme chceli, aby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nerád vás prerušujem, ale...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Chápem. Verím aj, že nerád, áno. (Smiech v sále a potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákonov č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladaný návrh má za cieľ harmonizovať európske právo s národným právom v oblasti organizácie pracovného času zamestnancov vo vnútrozemskej vodnej doprave, transpozíciu Smernice Rady 2014/112 Európskej únie, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorý uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby, Európska organizácia lodných kapitánov a Európska federácia pracovníkov v doprave. Navrhovaná úprava má ďalej za cieľ vykonanie nariadenia Rady EHS č. 3820/85 a EHS č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy a za druhé, nariadenia komisie Európskej únie 83/2014, ktorým sa mení nariadenie Európskej únie č. 965/2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne vstupy týkajúce sa leteckej prevádzky.
Predpokladaný zákon nemá žiadne vplyvy, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky, právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými sa Slovenská republika zaviazala.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v prvom čítaní.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času a doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú zákony, tlač č. 172.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z. Slovenská republika návrh zákona prerokovala dňa 25. mája 2016 a prijala ho uznesením č. 198/2016. Návrh zákona sa zameriava na úpravu správnych deliktov, znižuje sa výška pokút, vypúšťa sa možnosť sankcionovať prevádzkové vozidlá opakovane za každý kalendárny deň. Režim rozkazného konania sa podriaďuje zásade absorpcie sankcií za viaceré správne delikty chápané v priebehu jedného kalendárneho mesiaca. Predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež s právom Európskej únie.
Dovoľte mi si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie v riadnom legislatívnom konaní.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 386/15, tlač 133, v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 124 z 15. júla 2016 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 34 z 5. septembra 2016, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 41 z 5. septembra 2016 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 34 z 5. septembra 2016. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 v tejto správe a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015, tlač 133, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 40 zo 6. septembra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vrátim sa v tomto zákone trochu do minulosti. Ako vieme, elektronické známky tu začali platiť tento rok od 1. februára, dovtedy sme mali nálepky, a vieme, čo v rámci nábehu tohto systému tuná sa udialo. Vodiči neboli dobre informovaní. Zo zistení, ktoré zverejnilo samotné ministerstvo, sa ukazovalo, že viac ako 100-tisíc vodičov použilo diaľnice bez úhrady diaľničnej známky a problém je v tom, že vzhľadom k tomu, že nefunguje a doteraz nefunguje dostatočne systém kontroly a pokutovania za neoprávnené použitie diaľničnej známky, tak do dnešného dňa nebol pokutovaný ani jeden vodič, ktorý išiel na diaľnicu bez diaľničnej známky.
Na základe týchto zistení sme v máji predložili novelu tohto zákona, v ktorej sme sa snažili odstrániť všetky zásadné nedostatky, ktoré v tomto zákone sme videli. Boli to predovšetkým tie obrovské, drakonické pokuty, ktoré boli a v súčasnosti ešte sú viac ako šesťnásobok ročnej známky, teda 300 eur. Je tam právo štátnych úradov vymáhať pokutu dva, niekedy, v istých prípadoch až tri roky. Nevyužili sme periodicity a flexibilitu, ktorú by sme mohli v novom zákone, alebo ktoré zavedenie elektronických známok nám umožňoval, nechali sme desať, tridsať dní a rok a v rámci zavedenia elektronizácie v diaľničných známkach sme nevyužili ďalšie možnosti, ako je povedzme flexibilita v možnosti, v nákupe, napríklad aj s platnosťou deň predchádzajúci tomu, kedy ideme, kedy sme vstúpili na diaľnicu.
Urobili sme to teda v máji. Náš návrh neprešiel. Politická matematika nepustila. O mesiac neskôr ministerstvo predložilo svoj návrh, ktorý, o ktorom tu dnes rokujeme. Je mi veľmi ľúto, že ministerstvo nevyužilo to, že tých nedostatkov je tam viac a odstraňuje len tie horúce. Tie horúce nedostatky sú tie, že tie pokuty sú naozaj vysoké, tak ich znižuje na 150 eur a zároveň nahrádza pokutovanie za každé porušenie vjazdu na diaľnicu, nahrádza pokutou jednou, a to pokutou jednou za jazdenie po diaľniciach 30 dní.
Na základe toho, že tento zákon nerieši podľa nás všetky možnosti, ktoré by riešiť mohol, sme sa rozhodli podať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy som predstavil aj na výbore pre hospodárske záležitosti, na ktoré prišiel za ministerstvo dopravy štátny tajomník Viktor Stromček, kde bola potom vecná diskusia a urobili sme to aj preto, aby sme naplnili slová koalície "spolupracujte, predložte, poďme o tom diskutovať a môžme o tom hovoriť". Urobili sme to, ministerstvu sme teda s predstihom dali tieto materiály a o týchto veciach sme na výbore hovorili. Predložili sme štyri pozmeňovacie návrhy do výboru. Z týchto štyroch predkladám na rokovanie Národnej rady dnes tri a poviem prečo, poviem ktoré a poviem aj, aké boli stanoviská a diskusia na výbore.
Čo sa týka prvého návrhu, potom už budem, samozrejme, čítať doslovne. Prvý návrh hovorí o tom, že chceme zaviesť to, aby ročná známka neplatila len od januára príslušného roka do konca januára roka ďalšieho, ale zavádzame flexibilitu, aby keď si hocikto kúpi ročnú známku hocikedy v roku, aby platila naozaj rok, teda aby platila od dňa nákupu 365 dní. Myslíme si, že to je spravodlivé, že to je predovšetkým slušné voči vodičom, pretože ak zaplatia 50 eur, mali by mať právo v takom rozsahu diaľnice aj využívať.
Na, a poviem hneď stanovisko z výboru a diskusiu. Na tento návrh sme nedostali zásadné odmietanie od zástupcu ministerstva. Bolo to v rozsahu. Nechajme, dobehneme tento rok, uvidíme, aké budú výnosy, ja si myslím, že nie je dôvod voľne čakať. Sám štátny tajomník nám potvrdil, že v súčasnosti - a pán minister to asi potvrdí tiež - je výber z diaľničných známok taký, aký bol o tri mesiace. To znamená, sme v náskoku tri mesiace, čo podľa mojich čísiel je približne 12 až 15 miliónov eur navyše. Čiže nevidím dôvod, prečo čakať, prečo by sme mali byť v ohrození, že také výnosy mať nebudeme a prečo nevyjsť motoristom v ústrety s takouto možnosťou.
Druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladáme, je o tom, že chceme umožniť zjednodušenie nákupu diaľničných známok tým, ktorí používajú prívesné vozíky v určitých kategóriách. To sú tí, ktorí dnes si nálepku musia kupovať a musia si ju kupovať v cene motorového vozidla. Z histórie - zase sa vrátim, lebo štatistiky by mali byť pre nás dosť dôležitými údajmi, z ktorých vychádzame pri plánovaní budúcnosti - je známe, že z tejto kapitoly bolo vybratých ročne približne 400-tisíc eur, pričom ročné výnosy v tom čase, kedy boli ešte nálepky, sa pohybovali medzi 56 až 57 miliónov. Teda výnos z diaľničných známok na prívesných vozíkoch je vo výške približne 400-tisíc eur. To je 0,7 %, prosím pekne.
Takže pozrime sa na to, máme tuná navýšený výnos v rozsahu približne 15 miliónov. Navrhujeme - zjednodušme život vodičom a nielen im. Zjednodušme život aj tým štátnym úradníkom, ktorí pokutujú za vozíky, pretože vieme z praxe, že vozík spravidla nemusí byť vo vlastníctve držiteľa vozidla, ktoré vozík ťahá. Vieme, že sú tu spoločnosti, ktoré vozíky prenajímajú a nie každý si vozík kupuje, na ten deň alebo dva alebo týždeň si ho prenajme. Aj z tohto dôvodu je to teda užitočné pre obe strany, vodičom zjednodušíme život a štátnej správe zjednodušíme administratívu. A čo stratíme? No stratíme 400-tisíc, ale získame pätnásť. Zaviedli sme elektronické známky, tak ich teda naozaj využime a využime to, že ich máme zelektronizované a že vlastne každý vodič, ktorý vstúpi na diaľnicu, je skontrolovaný, nie ako to bolo minule, keď sme mohli alebo kontrolovali sme len fyzicky a tak nám, samozrejme, od kontroly ušlo tisíce vodičov. Dnes ich máme odkontrolovaných všetkých, tie výnosy sú výrazne vyššie, tak si podľa mňa môžeme dovoliť aj vodičom vyjsť v tejto veci v ústrety.
Aj nám odzneli argumenty na výbore, treba to povedať. My sme argumentovali tým, že sú tu okolité krajiny, ako je tu Maďarsko, Česko, Rakúsko, kde sa za vozíky neplatí a samozrejme, môžeme o tom diskutovať. Pán štátny tajomník povedal, že teda dobre, tak v Nemecku sa platí. Ale pozrime sa na fakty, aké fakty máme. Fakty som povedal. Chcem teda vás požiadať, zamyslite sa, prosím, nad týmto, čo som povedal a skúsme tým vodičom vyjsť v ústrety.
Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý podávame, je zníženie pokuty. Myslíme si, že zníženie na 150 eur je stále nedostatočné a je to stále trojnásobok ročnej známky. Sme presvedčení, že pokuta by mala dosahovať maximálne výšku ročnú diaľničnej známky. V našom návrhu hovoríme nie 50, ale 100 eur a v prípade rýchlej úhrady je to polovica, čiže 50 eur.
Zase sa vrátim k rozhovoru s pánom štátnym tajomníkom na výbore, neodzneli zásadné argumenty proti nášmu návrhu. Samozrejme, boli tam, boli tam témy, že kam až teda by sme išli dole s pokutou, ale čo ma na tom najviac prekvapilo a zarazilo, keď pán štátny tajomník povedal, že: "No keby sme, keby sme mohli dostať pokuty od všetkých, teda aj od zahraničných", a tam, tam mi celkom zasvietila kontrolka, že teda aha, tak my, že teda vtedy by sme mohli sa baviť aj o znížení pokuty pre slovenských vodičov.
Takže, takže teraz z toho mi vyplýva, že my, my by sme aj mohli pravdepodobne znížiť pokuty pre slovenských vodičov, ale najprv by sme mali byť schopní dostať pokuty od tých zahraničných. Takže práve preto, že my nie sme schopní dostať pokuty od maďarských, rakúskych, českých a iných zahraničných vodičov, tak my budeme ešte preto nechávať tých našich vodičov platiť takéto pokuty? Za tých zahraničných?
Takže poďme, dajme našim vodičom pokuty také, aké sú primerané a chcel by som aj týmto pána ministra vyzvať, aby, aby naozaj intenzívne začal pracovať na tom, aby sme vymáhali pokuty od tých zahraničných, pretože oni ich od nás vymáhajú tiež. Takže toľko k tým komentárom, k tým našim pozmeňovacím návrhom a teraz dovoľte mi, aby som ich presne prečítal. Som tu nový poslanec, tak, tak myslím, že taký je proces a procedúra, že, pán predsedajúci, prečítať doslovne každý, doslovne každý návrh pozmeňovací?
Takže prvý. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Karola Galeka a Jany Kiššovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.
V čl. I sa za doterajší bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
2. V § 3 odseky 1 až 3 znejú:
"(1) Diaľničná známka s ročnou platnosťou je platná 365 dní vrátane dňa určeného užívateľom vymedzených úsekov ciest; prvý deň platnosti určí užívateľ vymedzeného úseku ciest, pričom najskorším dňom začiatku platnosti môže byť deň predchádzajúci dňu zakúpenia diaľničnej známky.
(2) Diaľničná známka s 30-dňovou platnosťou je platná 30 dní vrátane dňa určeného užívateľom vymedzených úsekov ciest; prvý deň platnosti určí užívateľ vymedzeného úseku ciest, pričom najskorším dňom začiatku platnosti môže byť deň predchádzajúci dňu zakúpenia diaľničnej známky.
(3) Diaľničná známka s 10-dňovou platnosťou je platná 10 dní vrátane dňa určeného užívateľom vymedzených úsekov ciest; prvý deň platnosti určí užívateľ vymedzeného úseku ciest, pričom najskorším dňom začiatku platnosti môže byť deň predchádzajúci dňu zakúpenia diaľničnej známky."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Môžem vám dať aj kópiu, nech sa páči. (Rečník podáva spravodajcovi písomnú podobu pozmeňovacieho návrhu.)
Pozmeňujúci návrh č. 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.
1. V čl. I § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a prípojného vozidla".
2. V čl. I sa za doterajší bod 4 sa vkladajú nové body 5 až 7, ktoré znejú:
5. § 4 sa dopÍňa odsekom 3, ktorý znie: "Ak je prívesný vozík súčasťou jazdnej súpravy a spolu s vozidlom spÍňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1, povinnosť úhrady diaľničnej známky sa naň nevzťahuje."
6. V § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02".
7. V § 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová "a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Tretí pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.
1. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
9. V § 10 ods. 3 sa slová "od 100 eur do 500 eur a v blokovom konaní od 50 eur do 200 eur" nahrádzajú slovami "100 eur a v blokovom konaní 50 eur".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 9 § 10a odsek 2 znie:
"(2) Za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta vo výške 100 eur."
3. V čl. I bod 9 § 10a odsek 8 znie:
"(8) Pokutu možno uložiť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa porušenia povinnosti."
3. V čl. I doterajší bod 11 znie:
11. V § 11 ods. 1 sa slová "odseku 1" nahrádzajú slovami "§ 10a ods. 1" a suma "300 eur" sa nahrádza sumou "100 eur".
4. V čl. I sa za doterajší bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
"16. V § 11 odseky 6 a 7 znejú:
(6) Pokutu možno uložiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa porušenia povinnosti.
(7) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozkaz o jej uložení nadobudol právoplatnosť. Ak do 30 dní od doručenia rozkazu uhradí prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy polovicu z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. (Reakcia z pléna.)
Aha, dobre, tak prepáčte, jeden z pozmeňovacích návrhov musel byť z technických dôvodov čiastočne opravený, tak ho musím prečítať ešte raz. Idem si ho zobrať k svojmu miestu. (Krátka pauza.)
Takže týka sa to pozmeňovacieho návrhu č. 2, ten by som teda, (spravodajca podáva rečníkovi hárok papiera) ďakujem, prečítal ešte raz a ešte predtým, ako ho prečítam, tu je ten pozmeňovací 3, ktorý som čítal teraz.
Takže ospravedlňujem sa, prečítam pozmeňovací návrh 2 ešte raz. Obsahovo sa na ňom nič nemení, len sú tam nejaké technikálie, prečíslovanie odsekov.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Karola Galeka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 387/2015 Z. z., tlač 133.
1. V čl. I sa na začiatok vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a prípojného vozidla".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I za doterajší bod 4 sa vkladajú nové body 5 až 7, ktoré znejú:
5. § 4 sa dopÍňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak je prívesný vozík súčasťou jazdnej súpravy a spolu s vozidlom spÍňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1, povinnosť úhrady diaľničnej známky sa naň nevzťahuje."
6. V § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02".
7. V § 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. d) sa vypúšťajú slová "a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Takže nech sa páči, pán spravodajca, to je tá dvojka už technicky opravená.
Ďakujem za slovo, to je všetko a samozrejme, pokiaľ budú nejaké faktické, tak budem na ne reagovať, pokiaľ, pokiaľ nie, bol by som teda veľmi rád v rámci celého politického spektra, aby sme podporili čo najviac mojich pozmeňovacích návrhov. Myslím si, že slovenskí motoristi si to zaslúžia a som presvedčený, že si to môžeme dovoliť ako štát.
Ďakujem pekne za slovo.