11. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu na doplnenie alebo zmenu programu Národnej rady v texte, ktorým sa uznesie Národná rada Slovenskej republiky a zaviaže vládu, že neprijme ani nenavrhne také opatrenie, ktoré by prikazovalo všetkým občanom Slovenskej republiky povinné očkovanie proti COVID-19 a zároveň neumožní vláde obmedzovať na právach a slobodách tých, ktorí sa očkovať proti COVID-19 nedajú. Zároveň parlament zaväzuje vládu, aby nenakupovala také vakcíny proti COVID-19, ktoré obsahujú bunky pochádzajúce z umelo potratených plodov. Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí o účasť na rokovaní o bodoch č. 6 a 7, tlač 231 a 211, týkajúcich sa vyhlásenia k prípadu Jozef Chovanec. Pán predseda, pevne verím, že máme záujem, aby sme mohli vecne prediskutovať toto vyhlásenie aj za účasti ministra zahraničných vecí, ktorý by mal k tomu čo povedať. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 2. septembra 2020 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 179 z 13. augusta 2020 zobral na vedomie, že vláda Slovenskej republiky odvolala dňom 12. augusta 2020 z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu. Odvolaním z funkcie štátneho tajomníka si Lukáš Kyselica začal dňom 13. augusta 2020 uplatňovať mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov Petrovi Csehovi, ktorý 22. marca 2020 nastúpil ako náhradník za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lukáša Kyselicu, zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Zánikom mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Peter Cseh zostáva náhradníkom za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti na jej kandidátnej listine v pôvodnom poradí.
Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uplatňovaní a zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky berie na vedomie.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní zákona vráteného prezidentkou Slovenskej republiky, ktorý je uvedený ako č. tlače 183 v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 173 z 10. augusta 2020 pridelil vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určil aj ako gestorský výbor, a určil lehotu na jeho prerokovanie. Ústavnoprávny výbor na 31. schôdzi 2. septembra 2020 prerokoval pripomienky uvedené v časti III. rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.
Ako gestorský výbor rokoval ústavnoprávny výbor 2. septembra 2020 a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať osobitne o každej pripomienke pod bodmi 1 až 5, a to nasledovne: pripomienky pod bodmi 1, 3 a 4 s odporúčaním schváliť. Pripomienky pod bodmi 2 a 5 sú bez odporúčania gestorského výboru. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vrátený zákon schváliť ako celok, a to v znení pripomienok, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vráteného zákona, tlač 183a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 79 z 2. septembra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vrátenie novely zákona o prokuratúre je víťazstvom tejto vládnej koalície, preto by som sa na úvod chcel poďakovať pani prezidentke za jej veto. Všetci sme vedeli, že tento zákon nepodpíše, dalo sa to vytušiť z jej verejných vyjadrení už pred tým, ako Národná rada vôbec začala rokovať o nových pravidlách voľby generálneho prokurátora. Začiatkom mája sa pani prezidentka v jednom rozhovore vyjadrila takto, citujem: "Zmena právnej úpravy by mohla zaváňať účelovosťou. Mohlo by to vyzerať, že bol prijatý zákon, ktorý sa týka jednej konkrétnej osoby, čo vnímam ako problém. Prokuratúra má dostatok skvelých kandidátov a takáto rýchlosť a účelovosť zmien právnej úpravy v prospech jedného kandidáta u mňa vzbudzuje otázniky aj nad tým, či by následná súťaž bola súťažou s rovnosťou šancí aj pre ostatných kandidátov.".
Inými slovami, pani prezidentke pôvodne prekážali plány na otvorenie voľby generálneho prokurátora, teda k záväzku, ktorý si dala vláda Igora Matoviča do svojho programového vyhlásenia a s ktorým táto vláda získala dôveru Národnej rady. Ide o tento konkrétny záväzok.
Vláda Slovenskej republiky presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu. Myšlienka umožniť kandidatúru na post generálneho prokurátora aj pre neprokurátorov nie je žiadnym objavením Ameriky. Ide o bežnú prax vo vyspelých demokraciách a som rád, že to nakoniec uznala aj pani prezidentka a túto časť novely zákona nespochybnila ani jednou vetou. Jej veto je preto príjemným prekvapením a chcem sa jej za to poďakovať.
Dámy a páni, aby som to zhrnul do jednoduchého posolstva. To, čo vytýka pani prezidentka tomuto zákonu, vôbec nie je podstatné. Podstatné je, čo mu nevytýka. Jej veto je najlepším vysvedčením tejto vlády v otázke dvoch kľúčových hlasovaní, ktoré nás čakajú v Národnej rade, a to je verejná voľba generálneho prokurátora a verejná a otvorená voľba špeciálneho prokurátora. Pani prezidentka dala zelenú možnosti kandidovať na post generálneho prokurátora aj neprokurátorom. Pánovi predsedovi Národnej rady už nič nebude stáť v ceste, aby po tom, čo sa vysporiadame s výhradami pani prezidentky, vyhlásil historicky prvú transparentnú voľbu generálneho prokurátora.
Prečo je tá voľba taká dôležitá, asi netreba podrobne vysvetľovať. Udalosti posledných týždňov a mesiacov len podčiarkli, v akom stave sú základné piliere právneho štátu, medzi ktoré patrí aj Generálna prokuratúra. Opäť si pomôžem citátom z programového vyhlásenia vlády: "Vo voľbách konaných dňa 29. februára občania Slovenskej republiky vyjadrili výraznú túžbu po zmene. Masívne odmietli politikov, ktorí dlhé roky zneužívali poslanie spravovať vecí verejné na osobné obohacovanie a zneužívali orgány činné v trestnom konaní na prenasledovanie nepohodlných ľudí. To viedlo až k strate viery občanov v kľúčové inštitúcie štátu. Strany a hnutia tvoriace vládnu koalíciu získali dôveru na základe prísľubu zmeniť Slovensko na skutočne právny štát, kde si budeme všetci pred zákonom rovní a schopní pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú.".
Naplnenie tejto vízie je možné výlučne sfunkčnením kľúčových inštitúcií, na ktorých stojí a padá právny štát. Pretože to, čo tu máme a čo nám tu predchádzajúce garnitúry pestovali, nebolo ani len atrapou právneho štátu. Slovensko sa za uplynulú dekádu stalo štátom, v ktorom si hŕstka vyvolených sprivatizovala spravodlivosť. Zo spravodlivosti si títo ľudia urobili spotrebný tovar. Uznesenia vyšetrovateľov boli na predaj, rozhodnutia prokurátorov boli na predaj a rozsudky súdov boli na predaj. Právny štát nikdy nebude fungovať bez odvážneho generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora a policajného prezidenta. Odvážnych policajných prezidentov už Slovensko zažilo a fungovalo to. Polícia mala výsledky, ale spomeniete si na odvážneho generálneho prokurátora v histórii Slovenska? Alebo na odvážneho špeciálneho prokurátora? Je šesťdesiat jeden, jeden vizitkou odvahy? Nemalo by to byť v právnom štáte naopak?
Ak chceme v boji proti korupcii reálne výsledky, tak policajti, prokurátori, ale aj sudcovia musia mať istotu, že sú na rovnakej strane barikády, ako ich nadriadení.
Myslíte si, dámy a páni, že prokurátori dnes takúto istotu majú? Môžu mať takúto istotu, keď vedenie Generálnej prokuratúry hľadá spôsoby, ako pomôcť skorumpovaným verejným činiteľom vyviaznuť z búrky s čo najnižším trestom? Pôsobenie doterajších generálnych prokurátorov sú najsilnejším dôkazom, že prokuratúru treba otvoriť a som rád, že to už nespochybňuje ani pani prezidentka.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver by som sa predsa len aspoň niekoľkými vetami dotkol výhrad, pre ktoré bol zákon vrátený Národnej rade na opätovné prerokovanie. Z pohľadu splnenia záväzkov vládnej koalície síce nie sú tieto výhrady rozhodujúce, ale aj tak si zaslúžia istú mieru pozornosti. Azda najsilnejšou výhradou pani prezidentky je tá časť novely zákona, ktorá by umožnila Národnej rade navrhnúť hlave štátu odvolať generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora v prípade, že svoju funkciu prestanú vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Podľa právneho názoru hlavy štátu je táto časť novely protiústavná, lebo Národná rada nemá disciplinárne právomoci vo vzťahu k prokurátorom.
Musím povedať, že toto je zrejme nedorozumenie. Národná rada si žiadnu disciplinárnu právomoc týmto paragrafom neprisudzuje. Disciplinárne konania vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi a špeciálnemu prokurátorovi zostávajú aj po tejto novele nedotknuté. Problém je v tom, že sú v praxi nefunkčné. Nie každé spreneverenie sa funkcii dá preukázať v disciplinárnom alebo trestnom konaní. Aký svedok by sa napríklad odhodlal v rámci disciplinárneho konania alebo trestného konania svedčiť proti generálnemu prokurátorovi v súčasných podmienkach na Slovensku v právnom štáte, akým Slovenská republika dnes akože je? Žiaden, samozrejme. Potom zákonodarcovi nezostáva nič iné, len sa nečinne prizerať na to, ako napríklad niekto púšťa Jozefa Majského z väzby v rozpore so zákonom, aby som spomenul len ten najznámejší príklad. Práve pocit neodvolateľnosti a nedotknuteľnosti doviedol vrcholných predstaviteľov tohto štátu, vrátane justičných funkcionárov k tomu, že si zo zákonov urobili trhací kalendár, aby som nepoužil hrubšie prirovnanie.
Dámy a páni, tak ako vo vyspelých demokraciách je bežné, že na post generálneho prokurátora môžu kandidovať aj neprokurátori, je rovnako bežné, že sa dajú generálni prokurátori počas výkonu funkcie odvolať mimo disciplinárneho konania, mimo trestného konania. A zrejme to nebude tým, že tieto vyspelé demokratické štáty by porušovali svoju ústavu. Stačí si pozrieť porovnávaciu analýzu Parlamentného inštitútu Národnej rady, z ktorej budem citovať: "Vo väčšine skúmaných krajín je systém odvolávania generálneho prokurátora dvojstupňový, keď jeden subjekt odvolanie navrhuje a druhý odvoláva", presne ako v našej novele. "Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré možno generálneho prokurátora odvolať, tak niektoré štáty nestanovujú žiadne dôvody na odvolanie generálneho prokurátora, napríklad Česká republika, Nemecko a Portugalsko. Z dôvodov na odvolanie sa najčastejšie vyskytuje zdravie, nasleduje závažné porušenie povinností, napríklad Dánsko, Fínsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Slovinsko a Španielsko, odsúdenie za trestný čin, neuspokojivé plnenie riadiacich právomocí pri výkone funkcie, napríklad Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovinsko, disciplinárne konanie, nespĺňanie aspoň jednej podmienky pre ustanovenie do funkcie a porušenie prísahy - Chorvátsko a Litva.".
Zhrnuté a podčiarknuté. S výhradami pani prezidentky sa na základe týchto faktov nestotožňujem. Ale z hľadiska naplnenia cieľov programového vyhlásenia vlády dnes považujem za dôležitejšie čo najskôr pristúpiť k otvorenej a verejnej voľbe generálneho prokurátora. Pani prezidentka nám vo svojom rozhodnutí jasne napísala, že ak by sme jej veto prelomili, obrátila by sa na Ústavný súd. Tým by sme sa vystavili riziku - nehovorím, že istote, ale riziku -, že novela bude zablokovaná a s ňou by sa oddialila aj otvorená a verejná voľba generálneho prokurátora.
Myslím si, že Slovensku to za toto riziku nestojí. Oveľa dôležitejšie je, že náš záväzok z programového vyhlásenia vlády môžeme naplniť, a to aj pri akceptovaní pripomienok pani prezidentky. A to je pre občanov, ktorí túžia po rovnosti pred zákonom, to najpodstatnejšie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán podpredseda Národnej rady, ja sa stotožňujem s tou časťou argumentácie, ktorá vychádza aj zo záverov Parlamentného inštitútu, ktorá hovorí o tom, že je bežné v iných európskych krajinách, že je možné odvolať generálneho prokurátora aj z dôvodov, ktoré nie sú iba tak tvrdo nadefinované, ako odsúdenie za trestný čin, ale neschopnosť vykonávať, vykonávať svoju funkciu.
Len k tomu tvojmu záveru, a teda súhlasím aj s tým, že podstatné je, aby sme ten zákon schválili bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o pripomienkach pani prezidentky. Len mám obavu, že by nevyhovenie niektorej z námietok pani prezidentky mohlo viesť k tomu, že bude ten zákon zablokovaný na Ústavnom súde, tak túto obavu ja nezdieľam, pretože žiadna z pripomienok pani prezidentky, a je ich päť, žiadna z pripomienok pani prezidentky sa netýka voľby generálneho prokurátora a vymenovania generálneho prokurátora. Dve sa týkajú odvolávania, dve sa týkajú toho, čo bude s generálnym alebo špeciálnym prokurátorom po tom, ako skončí vo funkcii, a jedna sa týka disciplinárneho konania. Čiže ak by pani prezidentka sa rozhodla, teda keby sme teoreticky neschválili žiadnu z tých pripomienok, ak by sa pani prezidentka rozhodla dať ten zákon na Ústavný súd v týchto bodoch, ktoré namietala, tak žiadny z tých bodov nebráni tomu, aby sa uskutočnila voľba nového generálneho prokurátora, resp. kandidáta a aby bol potom vymenovaný aj v prípade, že by Ústavný súd prijal na ďalšie konanie, dokonca v prípade, že by pozastavil všetkých päť namietaných ustanovení.

Ďakujem. Pán poslanec Grendel, nepresvedčili ste ma argumentami, že pani prezidentka nemá pravdu v uplatnení svojho práva veta s tým, že na úvod poviem, nerobte ústupky. Ak ste si istý, že máte pravdu, tak nesúhlaste s vetom pani prezidentky. Ak nie ste si istý, tak súhlaste. Ale nemôžte urobiť taký kompromis, že keďže možno by sme niečo pokazili, tak vyhovieme v časti pani prezidentky, aby sme všetko nepokazili. Naviac cítim z vášho vyjadrenia nejaké rozporuplné vyjadrenia. Prvé, čo ma zarazilo, že je to prvá transparentná voľba generálneho prokurátora. Tie predchádzajúce neboli transparentné? Nerozumiem tomu. Som zvedavý, aká bude táto transparentná, ale dobre, lebo predtým ste nenamietali nikto voči transparentnosti. Neboli ste tu? Boli ste tu. Kto navrhol generálneho prokurátora? Vtedajšia vaša, vaša koalícia. Tak prečo ste vtedy nenamietali?
Druhé chcem povedať, čo ste sa vyjadrili, prokurátori musia mať istotu, že sú na "rovnakej strane barikády", ako vládna moc. Tak toto je už pre mňa vrchol. Prokurátori musia byť nezávislí, generálny prokurátor musí byť nezávislý. Z vášho vystúpenia vyplývalo to, že oni musia si byť istí, že sú na rovnakej strane barikády. Naopak, musia si byť presvedčení, že sú nezávislí a nehľadieť na žiadne barikády. To je choré, keď dnes "nezávislé médiá", nezávislé, zdôrazňujem, diktujú, čo je správna strana barikády a čo nie je správna strana barikády. A tomuto prispôsobujeme súdnu moc, prispôsobujeme prokuratúru a toto je už naozaj nad rámec všetkého, čo sa tu deje. Čiže treba vážiť slová, aj v tom vystúpení hovoriť jednoznačne a jasné argumenty a zatiaľ ste ma nepresvedčili o tom, že je správny takýto prístup, aký prezentujete.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pán poslanec Dostál, uznávam, že to riziko je minimálne, ale poznajúc fungovanie slovenských súdov a kreativity, ktorých sa niekedy dokážu dopustiť, by som to úplne nevylúčil.
Pán poslanec Vážny, to, že som vás nepresvedčil, mojou ambíciou nie je vás presvedčiť alebo nepresvedčiť, ale splniť programové vyhlásenie vlády a k tomu táto novela smeruje. A čo sa týka napríklad odvolateľnosti generálneho alebo špeciálneho prokurátora, takýto záväzok v programovom vyhlásení vlády nie je. Preto ja hovorím, že teraz je priorita splniť to, čo je v programovom vyhlásení a pokojne sa k tomu vráťme a ja budem určite za tieto pasáže opätovne potom hlasovať, pretože keďže sú aj v iných európskych štátoch bežné, nemám s tým najmenší problém. Áno, minulé voľby neboli transparentné a prekvapuje ma, že sa na to pýtate práve vy. Čo sa týka tých barikád, asi sme sa nerozumeli. Ja som nehovoril, že prokurátori a sudcovia majú stáť na rovnakej barikáde ako politici. Povedal som, že ako ich nadriadení, a nie to, že bežní prokurátori si budú robiť svoju prácu a potom generálny prokurátor bude slúžiť mafii, ako slúžil napríklad pán Trnka pánovi Kočnerovi.

Panie poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, ja sa budem snažiť byť veľmi stručný, ale zdá sa mi napriek tomu, že hovoríme o pripomienkach pani prezidentky, dôležité zvýrazniť, že čo je úplne kľúčové na tejto novele a čo je jej nosným prvkom. A to nie je odvolanie generálneho prokurátora alebo to, že má generálny prokurátor po skončení svojej funkcie, ak nebol predtým prokurátorom, zostať prokurátorom. To, čo je úplne kľúčové, je výberový proces, verejné vypočutie, to, aby poslanci Národnej rady, verejnosť, zástupcovia prezidentky mohli klásť kandidátom na generálneho prokurátora otázky, aby to streamovala RTVS a aby občania videli, že tu nejdeme nikoho vyberať na objednávku.
Myslím si, že toto je ďalší dôležitý a kľúčový krok k demafi..., ani to neviem vysloviť, k očiste Slovenska od mafie, očiste Slovenska od oligarchie, ktorá je prerastená aj na Generálnu prokuratúru, na Špeciálnu prokuratúru. Ono to už zaznelo v tomto pléne viackrát, že pán špeciálny prokurátor Kováčik bol schopný za celú svoju kariéru podať až jednu žalobu. Samozrejme, že on sa bude nejakým spôsobom brániť a vyhovárať. No myslím si, že tento zákon, keď dnes vyhovieme pripomienkam prezidentky, keď nadobudne platnosť a účinnosť, je podľa mňa jeden z najväčších krokov v rámci očisty Slovenska a justície ako takej za posledných prinajmenšom desať rokov, možno od náhodného prideľovania spisov.
Naozaj ja sa teším, že po dnešku nebude nič brániť tomu, aby pán predseda Kollár mohol vyhlásiť výberové konanie na nového generálneho prokurátora, aby sa uchádzači mohli prihlásiť a aby sme sa posunuli dopredu lebo toto je naozaj cesta, ako očistiť Slovensko.
To, čo hovoril môj predrečník pán podpredseda Grendel, je, je pravda. Prokurátori, áno, na konci dňa aj vláda, aj poslanci, aj politici majú stáť na jednej strane, a to je strana spravodlivosti. Nemajú hľadieť na nič iné, ako je najlepší záujem občanov a dodržiavanie práva. Žiaľ, v minulosti sa to nestalo.
Ja v krátkosti k pripomienkam pani prezidentky. Priznám sa, že to vnímam ako vstup do diskusie, kde na konci dňa je spoločný cieľ a spoločný záujem, a to je transparentná Generálna a Špeciálna prokuratúra. Môžme polemizovať o tom, či naozaj v judikatúre nie sú dostatočne definované dôvody na odvolanie generálneho prokurátora, či už judikatúra sa nevysporiadala s tým, čo znamená riadne, čestne, nezávisle a nestranne. No nie je to pre mňa taká zásadná vec, aby sme tu teraz, za seba môžem povedať, ale aj za našu stranu, lámali pani prezidentku, resp. jej veto cez koleno.
Zdá sa mi, že úplne kľúčové je čo najskôr tento zákon prijať. Verím, že sa nám to podarí dnes a potom vybrať generálneho prokurátora tak, aby konečne na prokuratúru sa vrátila spravodlivosť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani prezidentka vo svojich pripomienkach k vrátenému zákonu o prokuratúre potvrdila výhrady, ktoré sme prezentovali v prvom i druhom čítaní pri prerokovaní návrhu tohto zákona, ako aj pripomienky odborných profesijných zväzov, resp. združení.
Musím konštatovať, že sa stotožňujeme so všetkými pripomienkami pani prezidentky, čo je len logické, pretože sme na tieto rozpory upozorňovali už v samotnom legislatívnom procese prijímania tohto zákona, najmä pokiaľ ide o vágne ustanovenia dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora a neskôr teda doplneného aj špeciálneho prokurátora hlasovaním v pléne parlamentu, teda ak generálny prokurátor či špeciálny prokurátor prestane vykonávať svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne.
Upozorňovali sme na skutočnosť, že, po prvé, ide o vágne ustanovenia bez jasne definovaného obsahu, čo môže vyvolávať pochybnosti o čisto účelovom a politickom rozhodovaní v pléne Národnej rady, teda že ide o zjavne politizáciu prokuratúry. A po druhé, že tak ako pripomienkuje i pani prezidentka, takáto konštrukcia nerešpektuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako si môžte i prečítať v odôvodnení nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sme predložili v druhom čítaní, ktorý, žiaľ, nebol prijatý.
V druhom čítaní sme podali pozmeňujúci návrh, ktorý túto otázku riešil súladne s ústavou a judikatúrou Ústavného súdu, a to tak, že sme tieto dôvody definovali ako ďalšie dôvody pre disciplinárne konanie. Takéto riešenie by podľa nášho názoru bolo súladné s ústavou, zákonom o prokurátoroch, ako aj zákonom o Ústavnom súde, keďže ako aj pani prezidentka správne pripomienkovala, priamo ústava upravuje, že o porušení povinnosti generálneho prokurátora má rozhodovať Ústavný súd.
Teda o porušení povinnosti, jak povieme, že generálny prokurátor má vykonávať svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, tak ak prestane vykonávať takýmto spôsobom svoju funkciu, tak sa dopustí porušenia povinností. A tu nemôžem súhlasiť s pánom podpredsedom Grendelom, ktorý hovoril, že to nie sú ďalšie dôvody na disciplinárne konanie, ale že je to nejaký iný dôvod, o ktorom má rozhodovať Národná rada hlasovaním. No ja sa domnievam naopak, že ak ide o porušenie povinností, ktoré mu, ktoré generálnemu prokurátorovi ukladá zákon, nech sú to akékoľvek povinnosti, tak ich porušením sa dopúšťa disciplinárneho previnenia, a teda mal by o tom rozhodovať disciplinárny orgán, ktorý v prípade generálneho prokurátora je Ústavný súd.
A v tomto zmysle sme aj pripravili ten pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že áno, poslanci Národnej rady môžu kvalifikovanou väčšinou dať návrh na to, aby Ústavný súd musel o tom konať a aby potom rozhodoval v rámci riadneho dokazovania, či generálny prokurátor porušil tieto povinnosti, ktoré by mu ustanovil zákon, teda plniť si svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, a v prípade, že by dospel k záveru, že áno, že prestal takto vykonávať svoju funkciu, tak by takýto návrh posunul pani prezidentke, teda takéto rozhodnutie o porušení práva posunul pani prezidentke a pani prezidentka by mohla generálneho prokurátora odvolať. Tento pozmeňujúci návrh však nebol prijatý, a tak sa schválený zákon dostal podľa môjho názoru do rozporu s ústavou, ako aj pripomienkuje pani prezidentka vo vrátenom zákone.
Pokiaľ ide o právnu úpravu voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora, už v legislatívnom procese v druhom čítaní sme takisto kritizovali, že takúto zásadnú zmenu nie je dobré riešiť doplňujúcim návrhom cez výbor šitým horúcou ihlou na poslednú chvíľu pár dní pred hlasovaním v pléne. Opäť sa ukazuje, že sme mali pravdu. Práca chvatná, málo platná. Navrhovatelia si nevšimli, že ústava expressis verbis ustanovuje, v akých prípadoch rozhoduje o porušení povinnosti prokurátora Ústavný súd. A že teda tento rozhoduje len v prípade generálneho prokurátora a nemá kompetenciu rozhodovať v disciplinárnom konaní o porušení povinností špeciálneho prokurátora, a teda, že na poslednú chvíľu skopírovaná úprava ´copy paste´ odvolávanie generálneho prokurátora vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi je vadná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ako som už spomenul, práca chvatná, málo platná.
Na všetky tieto skutočnosti sme poukazovali už v máji a júni, resp. júli a nielen my opozícia, ale i Rada prokurátorov a ďalšie profesné odborné združenia, ale nikto nepočúval. No a dnes tu máme vrátený zákon s pripomienkami, myslím s jednoznačným zdôvodnením, prečo nemôže vojsť do platnosti a účinnosti v takomto znení, respektíve ak, vážená koalícia, prelomíte veto pani prezidentky, Ústavný súd nepochybne zaujme stanovisko súladne s doterajšou rozhodovacou praxou. Napokon ak si pozriete ostatnú programovaciu štúdiu Parlamentného inštitútu o odvolávaní generálneho prokurátora, tak aj Benátska komisia odporúča, aby odvolávaný generálny prokurátor mal možnosť sa obhájiť pred orgánom, ktorý bude rozhodovať o jeho odvolávaní. No v prípade konštrukcie, ktorá je zakomponovaná v tomto zákone, takéto právo generálny prokurátor nemá. Rada prokurátorov sa môže vyjadriť, ale samotný generálny prokurátor sa nemôže obhájiť a nemôže ani predložiť dôkazy o svojej nevine, resp. o tom, že si myslí, že sa nedopustil takéhoto porušenia povinností. Príde čisto o politické hlasovanie, tak ako to bude vyhovovať vládnej väčšine, resp. ak jej generálny prokurátor nebude vyhovovať, to, čo budú, tak ako budú chcieť, tak ho jednoducho odvolajú bez toho, aby sa generálny prokurátor mohol náležite a riadne obhajovať. Čiže aj Benátska komisia predpokladá, že by malo prísť ku konaniu, v rámci ktorého by generálny prokurátor mohol sa obhajovať a predkladať dôkazy na svoju obhajobu, čo v tomto prípade teda tak nie je, a preto sa domnievame, že je tu oprávnená obava, že je to v rozpore s ústavou a ústavnými princípmi.
Pokiaľ ide o ďalšiu pripomienku, pripomienkované ustanovenie vráteného zákona týkajúce sa automatického zániku funkcie prokurátora pri zániku funkcie generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora, osoby, ktorá v čase vymenovania nie je prokurátorom, avšak vymenovaním za generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora by sa stala prokurátorom, sa plne takisto stotožňujeme s názorom, že je to v rozpore s požiadavkou nestranného postavenia prokuratúry, ako to definuje pani prezidentka v článkoch 43, myslím, a nasledujúcich svojho rozhodnutia.
Teda ešte raz, stotožňujeme sa s pripomienkou pani prezidentky, že zánikom funkcie generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora by im nemala v spomínanom prípade automaticky zaniknúť funkcia prokurátora Generálnej prokuratúry, do ktorej svojím vymenovaním, alebo ktorými členmi svojím vymenovaním sa stanú, avšak má to aj druhú stránku mince. Totiž ak bude odvolaný alebo zanikne funkcia generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora a takýto, takáto osoba zostane prokurátorom Generálnej prokuratúry, nastane podľa môjho názoru situácia, že bude niekto vykonávať funkciu prokurátora bez splnenia podmienok, alebo teda za iných podmienok ako štandardný prokurátor, ktoré má na vymenovanie za prokurátora. Teda dostaneme sa do situácie porušovania iných základných práv a slobôd, konkrétne základného práva na rovnaký prístup voleným a iným verejným funkciám, ďalej základného práva vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny v zmysle medzinárodného paktu o občianskych a ľudských právach, či základného práva na rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. Čiže v tomto prípade sa domnievame, že obidva, obidve situácie sú zlé a preto, alebo to boli aj čiastočné dôvody, pre ktoré sme nesúhlasili s tým, aby sa generálnym prokurátorom či špeciálnym prokurátorom mohol stať neprokurátor, pretože takéto, takýto nedomyslený krok môže následne spôsobiť obrovské právne problémy.
O tom, či verejná alebo tajná voľba, pani prezidentka v svojich pripomienkach nehovorí, ale o tom sme, myslím, dosť hovorili pri predkladaní zákona.
Preto odporúčame hlasovať za prijatie všetkých pripomienok pani prezidentky k vrátenému zákonu, avšak v zmysle toho, čo som povedal, navrhujeme hlasovať proti opätovnému schváleniu zákona ako o celku.
Ďakujem pekne, skončil som.