15. schôdza

Ďakujem, pán predseda, ja som kľudný, a teda nemám v úmysle vystupovať k tomuto bodu, ktorý bude vyčlenený. Chcel by som na úvod privítať, že vláda prichádza s takouto legislatívnou iniciatívou. Myslím si, že keď ten zákon schválime, naše právne prostredie bude lepšie a bude lepšie pripravené na zvládanie, zvládanie pandémie a všetkého, čo s ňou súvisí.
Domnievam sa, že sú dané aj dôvody na skrátené legislatívne konanie, pretože bez toho, aby sa vyjasnili niektoré veci, ktoré sú problematizované napríklad podaniami Generálnej prokuratúry na Ústavný súd alebo rozhodnutiami Ústavného súdu o podnetoch, tak by sme pokračovali v systéme, ktorý je, nazvem to decentne, právne problematický a nejednoznačný. A túto právnu problematickosť a nejednoznačnosť je potrebné, potrebné vyjasniť a upraviť a je potrebné urobiť tak čo najskôr, lebo naozaj sme v situácii, keď je ohrozené zdravie, keď sú ohrozené základné práva a slobody, keď sa prostredníctvom rozhodnutí orgánov verejnej správy vstupuje do základných práv a slobôd a to sa má robiť spôsobom, ktorý je právne, právne čistý.
Ak tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie možno niečo vytýkať, tak je to skutočnosť, že prichádza až teraz a že prichádza formou skráteného legislatívneho konania. Pochybnosti o právnej povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva sú tu známe takmer pol roka. Ja som ich prvýkrát zaregistroval 30. apríla minulého roku, keď právnička Slávka Henčeková zverejnila článok, v ktorom sa vyjadrila o povahe, právnej povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva a upozornila na to, že tak ako je to zadefinované v zákone a tak ako to Úrad verejného zdravotníctva vydáva, tie opatrenia nie sú ani všeobecne záväzné právne predpisy, lebo nespĺňajú niektoré náležitosti, ktoré všeobecne záväzné právne predpisy majú. Ale nie sú ani individuálne správne akty, lebo ten postup ich prijímania nezodpovedá, teda s pár výnimkami, ani tomu, ako sa majú schvaľovať individuálne správne akty, teda rozhodnutia v správnom konaní.
Potom som sa stretol s upozornením, že je problém s právnou povahou týchto opatrení vo viacerých verejných vyjadreniach, článkoch, ktoré odvtedy, odvtedy zazneli. Ja sám som bol členom skupiny občanov aj politikov, aj právnikov, ktorí na niektoré problematické aspekty fungovania, fungovania týchto opatrení upozorňovali Úrad verejného zdravotníctva a v júni v rámci toho upozornenia sme adresovali Úradu verejného zdravotníctva aj upozornenie, že môže byť problém nielen vecne, nielen s tým, že či sú tie opatrenia vždy primerané k sledovanému cieľu, ale môže byť problém, problém aj s právnou povahou.
Čiže podľa môjho názoru takýto návrh zákona mal prísť oveľa skôr, mal prísť v máji, júni alebo teda najneskôr mal prísť na septembrovú schôdzu a teraz sme ho mohli mať na októbrovej schôdzi v druhom čítaní, len by sme, len by sme o týždeň schválili právnu úpravu, ktorá by, ktorá by riešila problémy, na ktoré upozorňujú právnici, na ktoré upozorňuje Generálna prokuratúra a na ktoré upozorňuje ombudsmanka a tak ďalej.
Ale, samozrejme, keď tu ten problém je, tak je potrebné ho riešiť a nie sme v situácii, že si môžme dovoliť normálne medzirezortné pripomienkové konanie, jeho vyhodnotenie a potom, potom štandardný legislatívny proces na pôde parlamentu, lebo to by trvalo v úplne najrýchlejšej verzii možno, možno dva a pol až tri mesiace a toľko času, toľko času nemáme. Ten problém je vážny a je potrebné, potrebné ujasniť situáciu a urobiť ju právne jednoznačnou. Preto sa domnievam, že aj v tomto prípade je dôvod na skrátené legislatívne konanie.
To, na čo podľa môjho názoru nie je dôvod, je to, aby sme návrh schvaľovali v superrýchlom skrátenom legislatívnom konaní, teda systémom, že včera sa ten návrh prvýkrát objavil, včera sme mali možnosť my aj verejnosť si ho prvýkrát pozrieť, keď bol schválený na vláde, a dnes o ňom rokujeme v prvom čítaní a zrejme aj v druhom a treťom čítaní.
Ja som už na jar, keď sme schvaľovali naozaj situáciu, na ktorú nikto nebol pripravený, mnohé zákony v skrátenom legislatívnom konaní, hovoril, že dobre, sú dôvody na to, aby sme postupovali v skrátenom konaní, ale prosil som, apeloval som, že aby to aspoň nebolo takto zo dňa na deň. Aby aj na úrovni vlády alebo ministerstva dostali tie návrhy nejaký čas, aby medzirezortné pripomienkové konanie, keď nebude štandardných 20 pracovných dní, tak aby bolo aspoň 5 pracovných dní alebo aspoň 3 dni, aby sa k tomu mohla vyjadriť aj odborná verejnosť, aby sa mohli vychytať chyby, ktoré sa v skrátenom konaní nutne vyskytnú.
Čiže aj v tomto prípade môžem povedať, že škoda, že sme tu nemali aspoň trojdňové alebo päťdňové pripomienkové konanie, a teda škoda, ak si nevieme dopriať, dopriať čas, aby sme dnes prerokovali skrátené legislatívne konanie a návrh zákona schválili v prvom čítaní a povedzme na začiatku budúcej, budúcej schôdze o ňom rokovali v druhom čítaní a mali týždeň času na to, aby sme, aby sme si vydiskutovali tie problémy, ktoré tam sú aj mimo rámca toho jedného, ktorý tu už bol, ktorý tu už bol avizovaný.
Ale chápem, že ani ten týždeň nemôžeme, nemôžeme čakať, lebo je potrebné prijímať opatrenia a je problém prijímať opatrenia v situácii, keď nie je vyjasnený zákonný stav a keď nie sú odstránené pochybnosti, ktoré sú formulované už aj názorom Generálnej prokuratúry. Ale napriek tomu by som chcel apelovať na to, aby sme si dali tak keď nie týždeň, tak aspoň, aspoň deň, aspoň, aspoň to, aby sme to neschvaľovali, neschvaľovali v rámci, v rámci jedného dňa. Myslím si, že priestor na to by bol, keby sme dnes zákon prerokovali v prvom čítaní a mohli zvyšok dňa stráviť, stráviť diskusiami, vyjasňovaním si tých, tých ustanovení, ktoré sa niektorým z nás zdajú problematické. Možno si niektoré veci dokážeme, dokážeme vydiskutovať, možno niektoré veci dospejeme k návrhu, že je možné ich, ich zmeniť, upraviť, niečo vypustiť alebo niečo, niečo inak formulovať, a zajtra by výbory mohli schváliť pripravené pozmeňujúce, pozmeňujúce návrhy a plénum by mohlo hlasovať. Hlasovať o návrhu nie systémom, že včera sme sa niečo dozvedeli, dnes sme o tom začali rokovať a dnes o tom aj skončíme.
Neviem, či táto moja prosba bude vypočutá vo vzťahu k tomuto návrhu zákona. Bol by som rád, keby bola, aj keď mám obavu, že skôr nebude. Ale teda prinajmenšom si dovolím apelovať na pána ministra, na celú vládu aj na parlamentnú väčšinu, aby sme aj v prípadoch, keď je potrebné pristúpiť k skrátenému konaniu nerealizovali skráteného legislatívne konanie takýmto spôsobom, ale dali si aspoň minimálny čas na to, aby sme tie veci vedeli prediskutovať, aby sme tam vedeli nájsť problémy, aby sme ich potom nemuseli dostatočne opravovať.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami evidujem štyroch poslancov.
Prvá, pani poslankyňa Cigániková, máte slovo.

Ondro, dovoľ mi vyjadriť absolútny súhlas s tým, čo si hovoril v zmysle, v zmysle tej skrátenej lehoty. A veľmi chcem oceniť, že si sa vyjadroval k skráteniu a nie k obsahu zákona, lebo o tom budeme ešte hovoriť.
Samozrejme, ako si videl, bolo mojou snahou v podstate posunúť to hlasovanie aspoň na zajtra. Musím povedať, že aj pán minister v tomto bol absolútne nápomocný, takisto pán hlavný hygienik, bohužiaľ, kolegovia s tým odkladom na zajtra nesúhlasili. Ale minimálne, čo viem teda povedať za seba, je to, že kým neprebehnú všetky rokovania, a s tým aj pán minister súhlasil, tak nezasadne gestorský zdravotnícky výbor. Čiže budeme sa snažiť prerokovať a vyčistiť ten zákon v rámci možností.
Musím ale povedať, že súhlasím s tým, že je škoda, že je to takto na poslednú chvíľu, aj keď rozumiem, že pán Mikas momentálne alebo úrad hlavného hygienika nechce vydávať nariadenia, pokiaľ teda, samozrejme, Generálna prokuratúra mu napíše, že to v poriadku nie je, a my potrebujeme nejako fungovať. Čiže naozaj by nebolo ani na mieste nejako dlho čakať, ale teda tiež súhlasím s tým, že aspoň deň, dva, ideálne aspoň nejaký čas mať na to, aby sme sa s tým oboznámili, by teda prospelo nielen samotnému zákonu, ale najmä by sme možno nevyplašili až tak verejnosť vo veciach, na ktorých nakoniec ani aj pán minister vôbec nemá problém ich odtiaľ teda vyhodiť, aby sme tam tieto kritické veci o očkovaniach a podobné, aby sme tam nemali.
Takže ďakujem ešte raz veľmi pekne. Súhlasím s tým skrátením a myslím si, že sa určite zhodneme na tom, že najprv tie veci prerokujeme, až potom to budeme riešiť tu v pléne.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Baláž.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, vy ste veľmi zjemnili svoju rétoriku ohľadom skrátených konaní a ešte tým pádom, že toto skrátené konanie sa bude dotýkať vlastne ochrany práv a slobôd, ktoré týmto zákonom budú extrémne porušené. Je veľká škoda, že napriek upozorneniu na právne problémy, ktoré zazneli z opozície, hlavne zo strany SMER – sociálna demokracia, neboli tieto korigované až dovtedy, kým generálny prokurátor na tieto výzvy neupozornil, a ešte všetky tie výzvy boli, bohužiaľ, ešte aj uštipačne komentované.
Mám tomu rozumieť asi tak, že všetko to, čo bolo doteraz vydané od hlavného hygienika, bolo protiprávne? A teraz si myslíme, že dáme tomu nejaký generálny dišpenz alebo jak tomu mám vôbec rozumieť? Generálnu omluvu alebo presne, ja neviem, ako to treba rozumieť. Jednoducho tu treba povedať, že celé leto vláda úplne prehýrila. Je to teda extrémna škoda.
A ešte raz zopakujem. Skrátené konanie v tomto prípade, ak zákon bude ohrozovať práva a slobody občanov, je nonsens. Preto, pán Dostál, by som čakal, že budete viac orodovať za to, aby to proste nepokračovalo týmto spôsobom, pretože ten zákon budúci, o ktorom budeme potom rozprávať, treba kompletne celý prerobiť, pretože je úplne zlý. To sa nedá za jednu noc tu niekde v pléne pri káve urobiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Valocký.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán Dostál, tiež som prekvapený, ako zjemňujete rétoriku, pretože boli sme zvyknutí u vás, že keď sa robili skrátené konanie, ste bol významný a hlasný kritik. Na druhej strane musím s vami aj trošku súhlasiť v tom, čo ste povedali. Minister sa nám stratil v lete na niekoľko týždňov. Nebolo ho vidieť ani počuť. Hlavný hygienik vydával rozhodnutia pravdepodobne protiprávne a teraz tu máme sedieť a riešiť zrýchlené konanie, kde ohrozujeme práva ľudí, občanov.
Dnes na zdravotníckom výbore sme sa dozvedeli to, čo povedal aj pán predseda parlamentu, že minister je ochotný stiahnuť niektoré ustanovenia tohoto zákona. Tak potom načo ich tam vôbec dával?
Ja sa čudujem hlavnému hygienikovi, tak ako som povedal na zdravotníckom výbore, že vôbec toto si nechá na hlavu všetko navešať, pretože on bude zodpovedný potom za riešenie týchto problémov. Aj doteraz, veď neni žiadny problém prijať nejaké uznesenia alebo nejaké opatrenia. Rozhodne vláda, dá vyhlášku a všetko platí. Neviem, načo ideme takto rýchlo a zbytočne do obmedzovania ľudských práv. A sú tam mnoho, a teda viacero nezmyslov v tomto zákone, o ktorom by bolo potrebné dlhšie diskutovať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Faič.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Dostál, ja som z vášho vystúpenia pochopil možno, možno zle, že ste veľmi jemne a opatrne podrobili legislatívny proces v podaní tejto vlády zdrvujúcej kritike. Myslím si, že to bolo na hrane a koaličný poslanec si asi nemôže dovoliť ani silnejšie slová povedať. A neberiem to len z pohľadu tohto zákona a tohto skráteného konania, ale všetkých právnych aktov, ktoré sa sem dostali doteraz, ktoré boli chaotické, ktoré na jednej strane naplašili celú verejnosť, samozrejme, štruktúrovane podľa jednotlivých častí obyvateľstva, a potom to tu, samozrejme, sa pokúšate naprávať. Takto som to ja pochopil.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.