18. schôdza

24.11.2020 - 17.12.2020
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

2.12.2020 o 10:56 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:56

Boris Susko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ja musím ešte zareagovať na diskusiu, ktorá tu bola pred začatím rozpravy o tomto bode, a to je vec, ktorú ste povedali, že zákon o rokovacom poriadku je nadradený iným, iným zákonom. No, nemôžem s týmto súhlasiť a musím na to zareagovať, pán podpredseda, lebo sám dobre ako právnik viete, že žiaden zákon nie je nadradený inému zákonu. Ak návrh zákona nespĺňa podmienky legislatívneho procesu, resp. podmienky podľa osobitného predpisu, v tomto prípade zákona o tripartite, nemôže byť vôbec predložený na rokovanie Národnej rady, a teda nemôže sa následne postupovať ani podľa zákona o rokovacom poriadku. A nie je pravdou, a treba to jednoznačne povedať, že zákon o rokovacom poriadku je nadradený zákonu o tripartite. Tak to proste nie je, pán podpredseda.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

2.12.2020 o 10:56 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:57

Ján Podmanický

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:21

Marián Saloň
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán podpredsedajúci. Pripomínam členom výboru na kontrolu SIS, že dnes je rokovanie o 12.15, obvyklá miestnosť. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

2.12.2020 o 11:21 hod.

Ing. PhD.

Marián Saloň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:21

Boris Susko
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že dnes pokračuje zasadnutie 8. schôdze výboru o 12.45 v miestnosti 31, výbor pre financie a rozpočet. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

2.12.2020 o 11:21 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:25

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže budem pokračovať ešte v tých jednotlivých kapitolách, aby som vám ich priblížil. Prostredníctvom rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra sa realizuje aj národný akčný plán boja proti terorizmu s cieľom zamedzovať teroristickým hrozbám a vytvárať optimálne podmienky na účinný boj proti nim. Za týmto účelom sa medziročne zvýšili výdavky o 20 mil. eur.
Z hľadiska budovania európskeho integrovaného riadenia hraníc sa v kontexte národnej stratégie integrovaného riadenia hraníc zvýšili opäť výdavky na rok 2021 oproti roku 2020 o 5 mil. eur. V zmysle akčného plánu transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra ministerstvo hospodárstva disponuje v rokoch 2021 až 2023 výdavkami v sume rádovo 40 mil. eur, pričom medziročne tieto výdavky rastú o necelých 9 mil. eur. Myslím, že toto je tiež výrazná pomoc tomuto regiónu. Ako vidíte, snažili sme sa v rozpočte naozaj zohľadniť aj priority jednotlivých regiónov a prihliadať, ako opäť to dávam do toho kontextu tej ťažkej situácie, v ktorej sme sa nachádzali.
V rámci výdavkov ministerstva spravodlivosti budú finančne posilnené centrá právnej pomoci a oblasť súdnych konaní. Zabezpečuje sa aj nárast výdavkov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov a taktiež rastú výdavky na odškodňovanie obetí trestných činov a výdavky na intervenčné centrá. Myslím si, že opäť silný signál. Od roku 2021 sa rozpočtujú výdavky na aplikáciu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a v kapitole Všeobecná pokladničná správa je rozpočtovo krytá aj rekonštrukcia budovy Krajského súdu v Košiciach.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, napriek silnej potrebe fiškálnych stimulov do podchladenej ekonomiky v predloženom návrhu sú už badateľné známky aj konsolidácie, ktorej význam, ako som už spomínal, spomenul, bude postupne narastať. Pre Slovensko o to viac, tým, že sme nemali vlastne ten vankúš, tým, že sme kvôli pandémii prerazili všetky pásma dlhovej brzdy a nachádzame sa nad, je, bude tento význam konsolidácie výrazne narastať.
V tejto súvislosti beriem vážne aj, a s rešpektom, odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá navrhovaný rozpočet verejnej správy pokladá za realistický, ale súčasne navrhuje v roku 2022 prijať dodatočné konsolidačné opatrenia aspoň vo výške pol percenta a v roku 2023 minimálne jedno percento. Ako som hovoril, toto odporúčanie ide v línii s tým naším, s výškou nášho dlhu, preto, preto ho beriem s rešpektom a beriem ho vážne. A zároveň oceňujem, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť takisto vníma, že budúci rok je dôležitý práve na to, aby sme ešte ten fiškálny impulz do ekonomiky dali a konsolidovali, až keď táto kríza prehrmí. A veríme, že to bude budúci rok.
Mojím silným presvedčením však ostáva, že táto konsolidácia sa musí diať v rozumnej miere aj na výdavkovej strane, a to znamená lepším využívaním zdrojov, skoncovaním, skoncovaním s plytvaním a, verím, že aj s korupciou. A ako som povedal, zopakujem, tu už veľakrát a zopakujem to aj dnes, chceme šetriť najmä na vládnej spotrebe a obsluhe štátneho aparátu. Je dôležité, aby štát uťahoval svoje opasky, a preto sme vlastne tomu prispôsobili aj rozpočet a urobili sme vlastne ešte v máji záväzok, že budeme šetriť na tovaroch, službách a personálnych výdavkoch vo výške 10 % z každého, kde pri tovaroch táto suma, tá konsolidácia je rádovo 140 mil. eur, pri službách rádovo 110 mil. eur a pri personále rádovo 110 mil. eur.
Sú tam, samozrejme, aj ďalšie opatrenia, ktorým sa teraz úplne nebudem venovať aj preto, aby som mohol dať priestor vám pri vystúpení. Ale jasne tu chceme ukázať aj týmto, týmito opatreniami, že štát chce upratovať, chce upratovať vo svojich vlastných radoch, chce prinášať efektivitu. A veríme, že tú efektivitu má kde priniesť a že aj tieto opatrenia ukážu, že v konečnom dôsledku pôjdu, pôjdu zo zdrojov alebo z potenciálu efektivity a nie poklesu kvality.
Dovoľte mi teda na záver také krátke zhrnutie. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až ´23 predstavujeme v novej štruktúre. Na rozdiel od minulých rokov sa kladie väčší dôraz na prezentáciu rozpočtu ako celku. Predovšetkým príjmová a výdavková časť predkladaného dokumentu obsahujú množstvo ucelených informácií za sektor verejnej správy. Oblasť výdavkov poskytuje prehľad podľa vybraných oblastí, ale napríklad sociálna oblasť, ako napríklad sociálna oblasť, zdravotníctvo, bezpečnosť a mnohé ďalšie, aby ste, aby sa vám ľahšie, lepšie čítal, aby ste lepšie rozumeli súvislostiam, aby ste tam videli aj tie jednotlivé parametre.
Chceme tým vytvoriť takto novú rozpočtovú tradíciu, aby verejný rozpočet bol naozaj verejný, lebo veríme, že štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy je rozpočet občanov. Oni sa naňho skladajú a im každé euro právom patrí, vláda ho len spravuje. A mala by ho spravovať efektívne, v prospech občanov, vo verejnom záujme, tak, aby dodávala kvalitné služby a myslela na budúcnosť. Dá sa to dosiahnuť ale len tak, že bude pre občanov v najväčšej možnej miere zrozumiteľný. A to je cesta, ktorou sme sa vybrali. (Zaznievanie gongu.)
Preto zopakujem, že hráme s otvorenými kartami. Hovoríme ľuďom pravdu, priznávame každé číslo, neskrývame pred verejnosťou žiadne výdavky ani nenadhodnocujeme príjmy. Pri značnej neistote vývoja sme nastavili rozumnú rovnováhu medzi aktuálnou potrebou zdrojov a budúcou konsolidáciou. Môžem povedať, že aj pozorne načúvame tomu, čo sa deje v ekonomike ťažko skúšanej pandémiou, zvyšujeme a zároveň rozširujeme pomoc firmám i domácnostiam. Opäť v rámci možností, ktoré máme. A hospodársky rast ideme stimulovať masívnymi verejnými investíciami, pričom každé to euro investícií otestujeme cez hodnotu za peniaze.
Spolu s klasickými eurofondami a plánom obnovy tento rozpočet zapadá do silného modernizačného úsilia, ku ktorému sa hlási naša vláda, ku ktorému sa hlási táto koalícia. Ako som povedal, podporujeme vzdelávanie, podporujeme inovácie, podporujeme znalosti, pretože veríme, že toto je tým najväčším stavebným kameňom pre akúkoľvek úspešnú budúcnosť akejkoľvek krajiny, a my chceme, aby Slovensko bola krajina, kde budeme radi žiť, aby to bola úspešná krajina, úspešný domov pre všetkých, ktorí tu sa narodili, vyrastajú, žijú alebo by chceli žiť. Nerezignovali sme ani na sociálny zmier a nie je nám ľahostajné, ako ľudia žijú, preto má tento rozpočet aj silný sociálny rozmer a myslím, že všetkým, čo som dnes spomenul, som vás o tom presvedčil. A preto sme práve tento rozpočet nazvali rozpočtom pravdy, rozpočtom záchrany a rozpočtom zodpovednosti.
Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu pre tento rozpočet. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

2.12.2020 o 11:25 hod.

Ing.

Eduard Heger

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:36

Karol Mitrík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2021 bolo vypracované v súlade s návrhom a s dikciou zákona § č. 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Je tiež výsledkom kontrolných akcií, ktoré úrad vykonal v tomto roku a na tomto základe sme dospeli k nasledovným záverom:
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky ´20 až ´21 až ´20 až ´23 bol vypracovaný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Hneď v úvode treba však zdôrazniť, že návrh tohto rozpočtu bol pripravovaný v extrémne náročných podmienkach spôsobených celosvetovou pandémiou COVID-19 a jeho dopadmi na výrazný pokles hospodárskeho rastu. Aktuálna situácia naznačuje, že nie je vylúčené, že vážne problémy budú pokračovať aj v budúcom roku s dôsledkami na rozpočtovú politiku a jej ciele.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2021 predstavuje výsledok rozpočtovej politiky, ktorá reflektuje doterajšie a očakávané dôsledky pandémie a zároveň je výrazom snahy napĺňať programové vyhlásenie vlády. Príjmy štátneho rozpočtu sú na rok 2021 plánované takmer v identickom objeme ako v roku 2020, pričom výdavky medziročne sa zvyšujú o 28,6 %. Najvyšší kontrolný úrad hodnotí návrh ako realistický, odrážajúci možnosti krajiny a možnú mieru poznania budúceho vývoja.
Z návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2021 je zrejmé, že predstavuje kvalifikovanejší výstup programového rozpočtovania. Najvyšší kontrolný úrad tiež oceňuje nový spôsob rozpočtovania rezerv v roku 2021 a očakáva, že nevyčerpané prostriedky nebudú môcť byť použité v rozpore s ich pôvodným účelovým určením ani presunuté na iné výdavkové tituly.
Určité riziko netransparentnosti vidíme v štruktúre VPS. V rámci ostatných výdavkov kapitoly sú rozpočtované výdavky, ktoré súvisia s výdavkami iných rozpočtových kapitol. Uvedené nie je v súlade s ustanovením zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Najväčšiu položku tvoria výdavky na vybrané investície jednotlivých kapitol vo výške 1,4 mld., pričom jednotlivé kapitoly majú predložiť svoje kapitálové priority, ktoré však nemusia byť v kapitole v konečnom dôsledku pridelené, čo vyvolá značnú neistotu jednotlivých ministerstiev.
Vážené dámy a páni poslanci, hlavným poslaním Najvyššieho kontrolného úradu je kontrola toho, akým spôsobom nakladajú subjekty verejnej správy s verejnými politikami a ako si pri tom plnia svoje zákonné a kompetenčné povinnosti. Z tohto dôvodu upriamim svoju pozornosť najmä na výsledky časti našej kontrolnej činnosti v štyroch dôležitých oblastiach spoločenského vývoja v kontexte navrhovaných rozpočtových zdrojov.
V prvom rade ide o oblasť vedy a vzdelávania. Napriek zreteľnému zaostávaniu kvality výstupov z týchto oblastí návrhov rozpočtu návrh rozpočtu naznačuje, že ani do konca roku 2023 sa nedostaneme na dnešnú priemernú úroveň verejných výdavkov krajín Európskej únie a možno ani V3. Z tohto pohľadu je najvyššie zaostávanie v oblasti vedy a výskumu a projektovanie ďalšieho zníženia prostriedkov, kde sa môžu ešte viacej roztvoriť nožnice. Zo záverov našej kontroly zameranej na udržateľnosť činnosti vedeckých parkov je zrejmé, že z podpory štátu je ich udržateľnosť nereálna a riziko a toto riziko návrh rozpočtu iba zvyšuje.
Na druhej strane oceňujeme zvýšenie prostriedkov do regionálneho školstva, nárast o 7,1 %. Ministerstvo financií to odôvodňuje snahou zvýšiť motiváciu pracovať v regionálnom školstve. Z navrhovaného rozpočtu však nie je zrejmé, akým spôsobom sa bude dodatočných 100 mil. rozdeľovať a koľko skutočne do oblasti potrebnej motivácie bude smerovať. Toto navýšenie sa má udiať prostredníctvom navýšenia normatívnych výdavkov. Tie tvoria nielen osobné, ale aj vecné výdavky. Školy potrebujú prostriedky nielen na mzdy, ale aj na rastúce vecné výdavky a tieto oprávnené výdavky je nutné finančne zabezpečiť.
Dlhodobým problémom vzdelávania sú učebnice. Na základe výsledkov dotazníkového prieskumu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý bol súčasťou kontroly, je zrejmé, že takmer polovica škôl a ich učiteľov nie sú spokojní s hodnosťou a kvalitou učebníc, najmä učebnice matematiky. Až tri štvrtiny škôl uviedli, že za vhodnejšie a kvalitnejšie považujú učebnice z trhu ako tie, ktoré sú poskytované ministerstvom bezplatne. Preto sme uvítali rozhodnutie ministerstva školstva rozšíriť od tohto školského roku bezplatnú ponuku učebníc alebo poskytnúť školám prostriedky na ich nákup z existujúceho trhu. Práve otvorenie trhu s učebnicami je cieľom programového vyhlásenia vlády a ako míľnik sa uvádza rok 2021. Návrh rozpočtu však na túto ambíciu nereaguje a ak sa napriek tomu trh otvorí, Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že budú potrebné ďalšie zdroje na pokrytie dopytu jednotlivých škôl po kvalitnejších učebniciach.
Oblasť zdravotníctva, tú spomínal aj pán minister vo svojom vystúpení. Veľmi pozorne som ho počúval. Vlastne od vzniku pandémie naďalej zostáva primárnym cieľom ochrana zdravia, lebo zdravá ekonomika môže byť založená len na dobrom zdraví ľudí. V tomto kontexte Najvyšší kontrolný úrad hodnotí 6,3-percentný nárast výdavkov na zdravotníctvo ako hodnotu, ktorá zrejme nebude konečná, a to nielen z dôvodu pandémie, ale aj z dlhodobého nedofinancovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Ohrozená je dostupnosť vyplývajúca z nedostatku personálu, najmä všeobecných lekárov, pediatrov a ďalších špecialistov. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že v mnohých okresoch Slovenska počet miest lekárov, napríklad všeobecných, nedosahuje ani úroveň verejnej minimálnej siete a rezidenčný program danej oblasti tieto problémy, ako sa ukazuje, nevyrieši.
Dlhodobým problémom, ako tu už bolo spomínané, je problematika štátnych nemocníc, ich permanentná zadlženosť. Ku koncu augusta 2020 celková hodnota záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc dosahovala výšku 736 mil. eur a to napriek viacerým procesom oddlžovania. Najvyšší kontrolný úrad na základe série kontrol v štátnych nemocniciach dlhodobo kritizuje, akým sa realizovali jednotlivé etapy oddlžovania a poukazuje na ich krátkodobý efekt. V nemocniciach pretrváva nízka efektívnosť nakladania so zdrojmi, čo nie je v každom prípade chybou ich manažmentu, ale najmä nedostatočne efektívneho systému riadenia a financovania zo strany štátu. Podľa predbežnej implementačnej správy na rok 2020 rast výnosov zo zdravotných poisťovní v prvom polroku nepokryl ani rast osobných nákladov. Je to zrejme, je zrejmé, že objektívny nárast ostatných nákladových položiek nie je finančne krytý a opätovne vytvára veľké riziká zadlžovania.
Trend neustáleho zadlžovania nemocníc štátu by mohlo spomaliť navýšenie celkovej platby za poistencov štátu a tým zvýšiť disponibilné zdroje zdravotných poisťovní. Ani toto navýšenie však, ktoré považujeme za nutné, nebude určite postačujúce. Bez zásadných zmien, akým je dokončenie implementácie systému DRG, plná funkcionalita e-zdravia, stratifikácia nemocníc, ale aj efektívnejšie nastavenie vzťahu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní, nie je reálne hospodárenie bez dlhov.
Dlhodobým problémom nemocníc, ktorý sa výrazne podpisuje pod ich nedostatočnú efektívnosť a zadlženosť, je ich kapitálový dlh. Rozpočet predpokladá niečo viac ako 1,6 mil. kapitálových výdavkov pre kapitolu ministerstva zdravotníctva. Je zrejmé, že tieto budú použité na najmä nákup prístrojového vybavenia do štátnych nemocníc, čo však vzhľadom na vysokú mieru jeho opotrebovania a zastarania predstavuje iba kvapku v mori.
V kapitole VPS sa navrhuje alokovať pre zdravotníctvo približne 96 mil. kapitálových výdavkov. Ich použitie však bude viazané na posúdenie Útvaru hodnoty za peniaze, a tak vopred nie je zrejmé, na aké účely budú tieto prostriedky v zdravotníctve použité. Čo však zrejmé je, rozpočet neobsahuje výdavky na výstavbu novej nemocnice Rázsochy ani plánovaná rekonštrukcia nemocníc v Ružinove ani v Banskej Bystrici. (Zaznievanie gongu.) Aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu ide o kľúčové projekty, ktoré by mali významným spôsobom prispieť ku skvalitneniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v týchto krajoch a k efektívnejšiemu hospodáreniu. Odkladaním potrebných investícií dochádza k ďalšiemu odďaľovaniu lepšieho hospodárenia a zlepšenia kľúčových ukazovateľov úrovne slovenského zdravotníctva.
Oblasť sociálnych politík, aj na túto oblasť pandémia dopadá, tak isto ako na všetky spoločenské subjekty vrátane rodín. Preto považujeme za správne, že najväčšia časť návrhu rozpočtu verejnej správy je plánovaná na sociálne zabezpečenie a podporu zamestnanosti – takmer 13 mld. eur. Viac zdrojov, ako sa plánovalo v minulom roku, by malo smerovať na podporu rodiny, ale najmä na udržateľnosť dôchodkového systému.
Zároveň však dávame do pozornosti, že tieto výdavky sú o 10 % nižšie, ako sa očakávajú upravené výdavky do danej oblasti na rok 2020. Upozorňujeme na značné riziko nekrytej potreby zdrojov v danej oblasti, pretože dopady pandémie budú zrejme dlhodobejšie s nárokmi na ďalšie zdroje.
Vývoj nezamestnanosti v posledných mesiacoch ukazuje, že udržanie pracovných miest bude jednou z výziev budúceho obdobia a zvyšujúca sa nezamestnanosť zvýši záťaž na pracovníkov príslušných orgánov štátnej správy. Znižovanie výdavkov na mzdy ich pracovníkov viac ako o 12 mil. eur v plnej miere preto považujeme za nereálne.
Zamestnávanie znevýhodnených skupín obyvateľstva patrí k prioritám sociálnej politiky. Získavanie pracovných a sociálnych zručností a návykov, v ňom hrajú veľký význam komunitné centrá. Kontrola NKÚ poukázala na viaceré systémové nedostatky najmä v oblasti financovania ich činnosti. Model financovania – takmer výlučne je zo zdrojov Európskej únie – sa javí ako dlhodobo neudržateľný a ani predkladaný rozpočet na roky 2021 až 2023 s ich financovaním neuvažuje. Pritom práve komunitné centrá sú jedným z najefektívnejších nástrojov riešenia problémov znevýhodnených skupín obyvateľov.
V štruktúre subjektov sociálnej politiky má osobitné postavenie Sociálna poisťovňa, ktorá bola predmetom našej kontroly v tomto roku. Kontrola poukázala na viaceré systémové problémy, ktorých riešenie by mohlo viesť k vyššej efektívnosti jej činnosti. V prvom rade poukazujeme na početné legislatívne zmeny, často bez poznania ich efektu a dopadu na výber poistencov, poistného a poistencov. Za ekonomicky nezdôvodniteľné považujeme fakt, že náklady Sociálnej poisťovne na výber a distribúciu dôchodkového sporenia jednotlivým dôchodkovým správcovským spoločnostiam sú približne dvojnásobné v porovnaní s odplatou za túto službu, a navrhujeme túto anomáliu veľmi rýchlo riešiť.
NKÚ tiež upozorňuje na dlhodobý problém s neplatením sociálnych odvodov za zamestnancov zo strany štátnych zdravotníckych zariadení a s nevymáhaním týchto pohľadávok zo strany poisťovne. Tento problém je potrebné v čo najkratšom období definitívne doriešiť. V opačnom prípade to znamená porušenie ústavného princípu rovnakého prístupu k osobám povinným platiť poistné odvody a možnými vážnymi dopadmi na štátny rozpočet.
Napriek plánovaným sto miliónom na opravu a údržbu ciest prvej triedy, čo je za posledné roky najvyššia rozpočtovaná suma, Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontrol v danej oblasti upozorňuje, že ani tieto zdroje nebudú určite postačujúce, pretože až 39 % týchto ciest je v nevyhovujúcom až havarijnom stave. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa zlepšilo čerpanie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú na modernizáciu týchto ciest určené. K 30. 9. dosiahol podiel čerpania prioritnej osi cestná infraštruktúra iba 16 %, čo znamená, že do roku 2023 je potrebné vyčerpať takmer 800 mil. eur, v rámci ktorých je aj časť zdrojov určených na cesty prvej triedy.
Oblasť samosprávy. Návrh rozpočtu verejnej správy predstavuje značné riziko plnenia originálnych a prenesených úloh územnej samosprávy. Najvyšší transfer sa plánuje do financovania stredných škôl a aktivity regionálneho školstva – až 96,9 % všetkých transferov. Pandémia však ovplyvňuje aj výdavky na zabezpečovanie ďalších dôležitých funkcií samospráv a jej možné nedostatočné financovanie môže vytvárať vážne regionálne i celospoločenské problémy.
Kontrola, je to také heslo, ktoré hlásame, kontrola musí byť súčasťou riadenia. V čase chýbajúcich rozpočtových zdrojov je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým venovať pozornosť ich efektívnemu, účelnému a účinnému používaniu a riadeniu, v čom zohráva významnú úlohu vnútorná kontrola ako dôležitá súčasť riadenia. V ostatných rokoch sa v mnohých rozpočtových kapitolách výrazne redukovali počty zamestnancov na výkon jednotlivých foriem finančnej kontroly. Mnohé zrušili samostatné organizačné útvary kontroly a to napriek rastúcim objemom rozpočtovaných prostriedkov.
Príkladom sú výsledky kontroly na ministerstve školstva, kde takmer 1,6-miliardový rozpočet je okrem manažmentu ministerstva pod kontrolou jediného vnútorného audítora a 15 zamestnancov odboru kontroly. Je zrejmé, že ani pri oslabujúcej časti výdavkov tieto kapacity kontroly nedokážu zistiť stav efektívnosti, účinnosti a účelnosti využitia týchto zdrojov, čo je hlavná úloha vnútornej kontroly. V súčasnosti, kedy vláda prijala úlohu znižovať počty zamestnancov jednotlivých správcov kapitol o 10 %, hrozí riziko ďalšej personálnej devastácie kontrolórskeho stavu. NKÚ preto považuje za dôležité, aby všetky zainteresované zložky pristupovali k tejto úlohe zodpovedne. Aj dnes sú činnosti, ktoré treba v dôsledku neriešených problémov z minulosti i tých nových personálne posilniť, na druhej strane redukovať výrazne tam, kde značne pokročila elektronizácia a automatizácia.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pre súčasný vývoj svetovej ekonomiky je charakteristické, že index neistoty je najvyšší od druhej, od konca druhej svetovej vojny, a táto charakteristika platí aj pre Slovensko. V prostredí vysokej nepredvídateľnosti a neistoty je tvorba krátkodobých či strednodobých cieľov rozpočtovej politiky v podobe rozpočtu verejnej správy veľmi náročná a nemožno vylúčiť, že tieto sa budú musieť v čase meniť a korigovať. Na základe týchto skúseností a z nášho posúdenia návrhu rozpočtu si dovolím uviesť, že návrh rozpočtu je zostavený v súlade s platnou metodikou a k tomuto návrhu nemáme na základe výsledkov kontroly zásadné pripomienky. Vyššie uvedené však môže poslúžiť hlbšej diskusii o jednotlivých položkách rozpočtu a cieľoch, ktoré majú byť týmito rozpočtovými zdrojmi zabezpečované.
Pán podpredseda, skončil som. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

2.12.2020 o 11:36 hod.

Ing.

Karol Mitrík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:55

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, dámy, páni, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 (tlač 307). Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 306 z 19. októbra 2020 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na prerokovanie všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2021, je to tlač 317.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že:
A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo desať výborov.
B. Platné uznesenie nebolo prijaté vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo, nakoľko nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
C. Platné uznesenie neprijali dva výbory, zahraničný výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, nakoľko tieto výbory o uznesení nehlasovali, pretože neboli uznášaniaschopné.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písm. a) a písm. b) spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov. Spoločná správa obsahuje aj nasledovné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
Celkovo desať výborov odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2021. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Po druhé, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky žiada ministerstvo financií preveriť možnosť navýšenia prostriedkov rozpočtu kapitoly Kancelárie prezidentky Slovenskej republiky. Gestorský výbor neodporúča tento výbor, tento bod schváliť.
Dovoľte mi teda konštatovať, že výbor pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade o týchto bodoch hlasovať nasledovne: samostatne k bodu 1 z časti IV spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť a samostatne k bodu 2 z časti IV spoločnej správy s návrhom gestorského výboru predmetný návrh neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča prípadne schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 139 dňa 1. decembra tohto roku.
Výbor určil poslancov Mariána Viskupiča, Juraja Gyimesiho, Petra Kremského, Milana Kuriaka, Annu Miernu, Erika Ňarjaša, Jozefa Hlinku a Tomáša Lehotského za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021.
Výbor taktiež poveril spoločného spravodajcu, mňa, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

2.12.2020 o 11:55 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
18. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní
 

Vystúpenie v rozprave 14:27

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, rokujeme o zákone roka, najdôležitejší zákon tohto volebného, tohto volebného obdobia, na začiatku tohto volebného obdobia a ja si na úvod svojho príhovoru vás, pán minister, dovolím pochváliť.
Chcem vám uznať, že aspoň vy sa snažíte napĺňať programové vyhlásenie vlády vo veci výberových konaní. (Zaznievanie gongu.) Máte v tomto dokumente napísané, že vláda zavedie transparentný výberový proces, tak aby boli do funkcií štátu, do funkcií zástupcov štátu vyberaní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady. Vláda zavedie do výberového procesu prvky verejnej kontroly – zverejnenie výzvy na prihlásenie sa do výberu, prihlášky a doklad, dokladov kandidáta, verejné vypočutie prihlásených kandidátov a zverejnenie konečného návrhu na voľbu.
Bohužiaľ, viaceré výberové konania počas Matovičovej vlády, napríklad vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, riaditeľov nemocníc, banský úrad, šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry, prednostovia okresných úradov a mnohé ďalšie boli aj podľa nezávislých odborníkov vyhodnotené za tie najmenej transparentné. Naopak, u organizáciách pod ministerstvom financií, napríklad prezident Finančnej správy alebo predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, boli urobené v súlade s tým, čo vaša vláda sľúbila, a boli tam aj prizvaní zástupcovia opozície a odbornej verejnosti.
Teraz k samotnému procesu prijímania rozpočtu. Prvýkrát v histórii Slovenska schválila vláda Slovenskej republiky zákon o štátnom rozpočte bez toho, aby bol najprv prerokovaný v tripartite. Neviem, prečo vaša vláda začala ignorovať dôležitých sociálnych partnerov, ale rozhodne toto nie je správna cesta. Štátny rozpočet a rozpočet celej verejnej správy musí byť prerokovaný na čo najširšej platforme.
Takisto nechápem, ako je možné, že v čase, keď má vládna koalícia ústavnú väčšinu, a teda aj väčšinu vo všetkých výboroch v Národnej rade Slovenskej republiky, sa stane, že výbor pre zdravotníctvo neprijme uznesenie a zahraničný výbor a výbor pre národnostné práva a národnostné menšiny neboli uznášaniaschopné. To je podľa mňa obrovská hanba, že si v rámci koalície neviete zabezpečiť pri prerokovávaní zákona roka, teda najdôležitejšieho zákona, aký môžeme prijať, dostatok poslancov, a dokonca v mnohých prípadoch aj pri iných zákonoch vám opozícia vo výboroch zabezpečuje uznášaniaschopnosť. Zrejme by bolo dobré pozrieť sa na disciplínu svojich poslancov.
A teraz poďme k veci, k návrhu štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy. Hneď prvá vec, ktorá udrie každému do očí, či už laikovi, alebo niekomu z odbornej verejnosti, je plánovaný schodok štátneho rozpočtu. Celkové príjmy na rok 2021 sa rozpočtujú sumou 15,8 mld. eur, celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2021 sa určujú sumou 23,8 mld. eur, teda schodok štátneho rozpočtu na rok 2021 sa určuje sumou 8 mld. eur. Celkovo by mal štátny dlh, by sa mal štátny dlh vyšplhať z 43 mld. v roku 2019 na 70 mld. v roku 2023. Čiže za štyri roky sa predpokladá nárast o 27 mld. eur, čo predstavuje nárast o 60 percent.
Tu by sme mohli naozaj hodiny polemizovať o tom, či je toto číslo adekvátne a či by nemalo byť nižšie, isté je však to, že v súvislosti s opatreniami na zabránenie šírenia koronavírusu alebo skôr pod zámienkou na prijatie týchto opatrení ideme Slovensko a jeho občanov zadlžiť o rekordné čísla a v roku 2023 bude každý občan bez ohľadu na vek dlhovať viac ako 12 700 eur. To je ročná čistá mzda, ktorú zarobí priemerne zarábajúci občan alebo dvojročná čistá mzda väčšiny zamestnaných ľudí na Slovensku.
V roku 2020 ste v parlamente schválili novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, v ktorom ste navýšenie výdavkov o 7,8 mld. eur odôvodňovali dvomi okruhmi. Prvý okruh boli výdavky priamo súvisiace s pandémiou COVID-19 v sume 4,9 mld. eur a druhý okruh boli výdavky na zabezpečenie v rozpočte nekrytých titulov v sume 2,9 mld. eur. Podľa tohto rozpočtu a čísel v ňom sa na jednotlivé opatrenia minulo 1,78 mld. eur, a preto v roku 2021 počítate s rezervou 1,04 mld. eur v prípade ďalšej vlny koronavírusu. Otázka je, prečo sú tieto čísla tak diametrálne odlišné a či a ako sa táto zmena v čerpaní aj pretaví napríklad v záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2020 a ako to ovplyvní čísla, ktoré sú prezentované v tomto návrhu rozpočtu.
Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť aj hospodárenie minulých vlád a hlavne ich nevyužitie dobrých časov. Priaznivý ekonomický vývoj posledných rokov nebol dostatočne využitý na pokles hrubého dlhu výrazne pod sankčné pásma ústavného zákona. Od finančnej krízy v roku 2008 až 2010 sa na Slovensku podiel dlhu na HDP takmer zdvojnásobil, čo predstavuje 26,1 percentuálneho bodu na HDP. Dlh v minulých obdobiach absolútne neklesal. Podarilo sa len znížiť jeho pokrízový podiel na HDP zhruba o desatinu, čo je 6 percentuálnych bodov poklesu podielu dlhu na HDP. V priaznivom ekonomickom období od roku 2015 prispeli najmä rast ekonomiky nad úrokovými sadzbami, pozitívny vplyv ekonomického cyklu na hospodárenie verejnej správy či predaj štátnych aktív a pravidelné vyplácanie tzv. super dividend z podnikov z majetkov štátu, to tvorilo 1,2 % HDP.
Hospodárenie vlády a celej verejnej správy pokles podielového dlhu na HDP spomaľovalo a to aj napriek tomu, že počas ekonomicky priaznivého obdobia sa dosahovali vyššie než rozpočtované daňové príjmy v priemere takmer 1 % HDP ročne. Určite by sme dnes boli v inej situácii a stáli pred iným návrhom rozpočtu, ako tu máme dnes. To vidíme aj na príklade Českej republiky, kde sa im podarilo po kríze v rokoch 2008 až 2009 výrazne znížiť svoje zadlženie, čo im dalo úplne inú štartovaciu pozíciu na začiatku tejto krízy. Bude potrebné sa z tejto chyby poučiť a pripraviť opatrenia, ktoré zabránia vládam v dobrých časoch nešetriť. Taký zákon máme na stole a verím, že sa nám politickým konsenzom podarí takýto návrh skrátiť, schváliť. Súhlasím teda s tým, že v dobrých časoch treba šetriť a v tých zlých, ako máme teraz, treba míňať a stimulovať ekonomiku.
Prognóza daňových príjmov verejnej správy je na rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 až 2022 nižšia o viac ako 2 mld. eur. Napriek tomu však daňové a odvodové príjmy máte na budúci rok prognózované na zhruba takej istej úrovni, ako boli v roku 2019, teda na úrovni 29 miliárd. Ďalšie roky predpokladáte nárast o viac ako miliardu eur každý rok, preto je pre mňa zarážajúce, keď sa porovnávame s rokom 2019, kde by sme mali mať schodok cez 8 mld. eur, pričom pri zhruba rovnakých príjmoch ste vtedy alebo sme vtedy mali schodok niečo cez 1,2 mld. eur.
Najväčší nárast výdavkov v štátnom rozpočte predstavuje všeobecná pokladničná správa, tam je nárast oproti roku 2019 o 3,3 miliardy. Ministerstvo pôdohospodárstva, tam je nárast, nárast o pol miliardy eur. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, nárast o 434 mil. eur oproti roku 2019. A potom ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo dopravy, niečo vyše 300 mil., a potom tu máme ešte ministerstvo hospodárstva a ministerstvo školstva, kde máme nárast viac ako 160 mil. eur. Z toho rezervy tvoria spolu viac ako 1,7 mld. eur a z toho na opatrenia kvôli ďalšej vlne koronavírusu niečo cez 1 mld. eur.
Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre koronakrízu o 6,7 až 8,4 % a v roku 2021 predpovedáte vzhľadom na tento ročný pokles ďalší mierny nárast, ktorý ďalšie roky bude stagnovať, ak sa nám ekonomiku nepodarí vhodnými opatreniami stimulovať. Dnes v pozícii opozičného politika ostáva veriť a úprimne vám držím palce, aby ciele, ktoré ste si v rozpočte stanovili, ste nielen splnili, ale aby mali aj očakávaný účinok na hospodárenie štátu, firiem a hlavne domácností.
Máte tam výdavky na opatrenia na stimuláciu demografickej krivky, teda na podporu pôrodnosti, čo ja osobne a určite aj moji kolegovia z poslaneckého klubu kvitujeme a dúfame, že si budeme môcť o rok sadnúť k číslam a vyhodnotiť tie, nielen krátkodobý, ale aj dlhodobý dopad týchto opatrení po sociálnej stránke a najmä po stránke vývoja dôchodkového systému a jeho ďalšej potrebnej stimulácii.
V pôdohospodárstve sa plánuje minúť o viac ako pol miliardy eur viac. Bude naozaj potrebné kontrolovať a usmerňovať tie financie tak, aby sme v prvom rade zvyšovali potravinovú sebestačnosť, respektíve potravinovú bezpečnosť Slovenska. Potraviny sú jedna z kategórie tovarov, ktoré majú obrovský podiel na spotrebe na HDP. Neustále sa zvyšujúci dovoz potravín zo zahraničia predstavoval v roku 2019 saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v hodnote 1,8 mld. eur. Naďalej tak platí, že Slovensko je krajinou, kde prevláda dovoz potravín na úkor vývozu slovenskej produkcie a hlavne spotreby vlastných potravín na domácom trhu. Preto vás chcem, pán minister, požiadať, aby ste sa pri hodnotení efektívnosti vynakladania finančných zdrojov v tejto oblasti pozreli aj na tento kľúčový ukazovateľ. Sám ste vyzývali občanov v záujme stimulácie ekonomiky k spotrebe, musíme však dávať aj pozor, aké potraviny a výrobky sa spotrebuvávajú a kam potom pôjdu finančné toky z týchto nákupov.
V rozpočte výdavkov súvisiacich s rozpočtom Európskej únie počítate s výdavkami na program REACT-EU, teda program, cez ktorý by malo Slovensko dostať cez 8 mld. eur na plán obnovy, na úrovni 330 mil. eur v roku 2021, 250 mil. eur v roku 2022 a takmer 200 mil. eur v roku 2023. Tieto čísla by mali predstavovať spolufinancovanie projektov. Tu si dovolím upozorniť, že do roku 2023 musí byť určité percento peňazí už aj zazmluvnené a do roku 2026 už treba vyúčtovať posledné výdavky. Problém na Slovensku je však v tom, že niektoré infraštruktúrne projekty sú často veľmi náročné, len príprava projektu trvá niekedy rok, niekedy dva roky, územno-právne rozhodnutia a stavebné povolenia môžu trvať ďalšie dva roky a stavba môže pokojne trvať ďalšie dva roky.
Teda skôr, ako sa pustíme do čerpania týchto zdrojov, s čím, samozrejme, súhlasíme a staviame sa za to, aby Slovensko využilo všetky zdroje, ktoré má k dispozícii, musíme jednoznačne zmeniť a vylepšiť legislatívu, inak nám hrozí, že tieto prostriedky nebudeme schopní vyčerpať, ale môžu nastať aj korekcie. Potrebujeme teda kvalitný, flexibilný a efektívny stavebný zákon, k čomu by mala byť vyvolaná celospoločenská diskusia čím skôr, inak stratíme veľa času. Príprava takéhoto zákona môže trvať viac ako rok, ak chceme dosiahnuť celospoločenský a politický konsenzus.
Teraz by som sa rád ešte vrátil k dlhu a k návrhu rozpočtu na ďalšie roky. Podľa aktuálneho platného zákona o rozpočtovej zodpovednosti výnimka z uplatňovania opatrení na zníženie dlhu uplynie v máji v roku 2022 a vzhľadom na výšku prognózovaného hrubého verejného dlhu vláda nesmie po uplynutí tohto obdobia predložiť návrh Národnej rade rozpočtu verejnej správy so schodkom v roku 2023. Rozpočtovým cieľom na rok 2023 sa tak v súčasných podmienkach automaticky stáva vyrovnaný rozpočet, čo by si však pri aktuálnych parametroch fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme takmer 6 mld. eur. Vo vašom návrhu rozpočtu však v roku 2023 počítate so schodkom rozpočtu verejnej správy 5,72 % HDP, čo bude predstavovať deficit viac ako 6 mld. eur. Návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti síce máme na stole, avšak nemyslím si, že je vhodné predpokladať jeho finálnu podobu. Tento návrh rozpočtu je preto v rozpore so súčasnou legislatívou a pre budúcnosť bude vhodné niektoré zmeny lepšie načasovať.
V programovom vyhlásení vlády máte taktiež v prioritách vlády v oblasti financií cieľ vyrovnané hospodárenie štátu do roku 2024, samozrejme, za predpokladu, že po kríze príde k zotaveniu svetovej ekonomiky. Váš návrh rozpočtu verejnej správy však predpokladá deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte a to bude podľa mňa potrebné pre verejnosť odkomunikovať, dôvody nesplnenia tohto, musím uznať, ambiciózneho cieľa.
Ďalej by som spomenul niekoľko oblastí, ktoré považujem za kritické a nevidím ďalší priestor pre zlepšovanie. Veľmi negatívne vnímam, najmä teraz v zhoršených ekonomických podmienkach, plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO. Obranné výdavky Slovenskej republiky dosahujú v roku 2021 úroveň 1,76 % HDP. Samotné ministerstvo obrany Slovenskej republiky má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 65,9 mil. eur vrátane výdavkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Myslím si, že obrana je priestor, kde teraz nepotrebujeme navyšovať svoje výdavky. A tiež by ma zaujímalo, ako je to aktuálne s nákupom amerických stíhačiek, či sa v tejto veci niečo urobilo, nakoľko tento nákup bol všetkými súčasnými vládnymi stranami v minulom období kritizovaný a minister Naď napríklad v apríli tohto roka spomínal, že uvažujú aj o predaní týchto stíhačiek inej krajine. Zrovna v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, by to bol viac ako potrebný krok.
Ďalej v rozpočte uvádzate, že nová legislatíva schválená počas roku 2020 znižuje príjmy na celom horizonte prognózy s výnimkou posledného roka. Najväčší výpadok je z dôvodu zrušenia osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií od polovice roka 2020. Zrušenie bankového odvodu bude mať teda podľa vašich vlastných slov najväčší dopad na príjmoch do štátneho rozpočtu. Tento výpadok, ak už bol podľa vás nevyhnutný, ste podľa mňa mohli minimálne odložiť o jeden až dva roky, kým sa situácia na Slovensku aspoň čiastočne nestabilizuje, pretože budeme potrebovať naozaj každé euro.
V návrhu rozpočtu spomínate cieľ zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, ktoré by malo mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Moja otázka je, prečo to uvažujete zaviesť až v roku 2023 a nie napríklad už od roku 2022.
Pozitívne vnímam vašu snahu o redukciu zamestnancov štátnej správy až o naplánovaných 2 783 osôb. Celkový počet zamestnancov verejnej správy síce finálne stúpne, no tento nárast je spôsobený nárastom počtu zamestnancov v územnej samospráve. K tomu mám dve poznámky.
Prvá poznámka, som rád, že ste pristúpili k redukcii zamestnancov, nemyslím si však, že je šťastné riešenie urobiť takéto, takúto redukciu paušálne o 10 %, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že nie každý úrad má prezamestnanosť a je iné, ak sa správate zodpovedne a počet zamestnancov nastavíte tak, že napríklad niektoré obslužné a pomocné práce kumulujete na jednu osobu a tým ušetríte, a iné je, keď si porovnávame napríklad, a iné je, keď na tieto obslužné a pomocné práce máte iks osôb, pretože vám to rozpočet dovoľuje. Veď keď si porovnáme napríklad vyššie územné celky, ktoré majú úplne rovnaké kompetencie, tak vidíme diametrálne rozdiely v počte zamestnancov na jednotlivých úradoch. Bol by potom veľký rozdiel, ak chcete znižovať počet zamestnancov na úrade, ktorý sa správal ekonomicky zodpovedne a efektívne, o 10 % a urobiť to isté na úrade s jasnou prezamestnanosťou. Preto vám, pán minister, navrhujem, aby ste pri tejto redukcii pristupovali veľmi individuálne a neublížili tak úradom a inštitúciám, pri ktorých situácia je veľmi napätá už dlhodobo.
Moja druhá poznámka sa týka samotnej územnej samosprávy. Viem, že tam štát nemá momentálne kompetencie zasiahnuť a regulovať napríklad počty zamestnancov, stojí však za zváženie pripraviť legislatívne zmeny v oblasti nastavenia napríklad výdavkových stropov na určité výdavky, napríklad automobily, osobné alebo celkovo prevádzkové náklady. Iná cesta by bola napríklad znižovanie počtu územných samospráv, čo si myslím, že je správna cesta a či už vaše, alebo iné ministerstvo by malo pripraviť niekoľko alternatív a potom zrealizovať tú politicky a spoločensky najprijateľnejšiu. Máme práve teraz na to jedinečnú príležitosť, ak to neurobí vaša vláda, tak sa potom toho už zrejme nedočkáme.
V súvislosti s počtom zamestnancov v štátnej správe mi nedá nespomenúť ešte jednu vec. V rozpočte nepočítate s valorizáciou, to sa dá, samozrejme, pochopiť, ale nemyslíte si, pán minister, že práve my politici by sme mali ísť príkladom? Platy ústavných činiteľov, ako aj sudcov, prokurátorov a podobne sa budú valorizovať aj naďalej. A bolo to práve OĽANO a Igor Matovič, ktorý najviac toto zvyšovanie platov ústavných činiteľov kritizovali. Onedlho tu máme koniec roka a v tejto oblasti nebola urobená žiadna zmena. Poďme, pán minister, príkladom pre všetkých zamestnancov štátnej správy, ktorí prídu o valorizáciu, a pripravme zákon, ktorý obmedzí, respektíve zastaví valorizáciu aj platov ústavných činiteľov.
Ďalším miestom pre šetrenie, možno ani nie tak v nominálnych číslach, pretože v porovnaní s jednotlivými výdavkami ministerstiev a s celkovými výdavkami štátu je to takmer zanedbateľné, ale skôr ako určité gesto voči občanom je novela zákona, ktorá rieši financovanie politických strán. Vaša aj naša strana presadzovala úplné zrušenie financovania, ale rozumiem, že v tomto nenájdete politický konsenzus v rámci koalície, to však neznamená, že sa v tejto oblasti nedá nič urobiť. A preto vás, pán minister, vyzývam, aby ste sa naozaj na systém financovania politických strán pozreli podrobnejšie, pretože tie príspevky sa počítajú v závislosti od priemernej mzdy, ktorá vieme, že za posledné roky rástla. Teraz síce očakávame určitú stagnáciu, ale ja som si urobil také porovnanie, zobral som si pre príklad výsledok strany Sloboda a Solidarita, ktorí v týchto parlamentných voľbách získali 179-tisíc hlasov, čo bolo 6,22 % zo všetkých hlasov. Keby mali tieto, keby mali takýto istý výsledok v roku 2010, tak by dostali za príspevky na činnosť a za hlasy plus príspevky za mandát o 970-tisíc eur menej, ako tomu bolo v roku 2020. To znamená ten istý výsledok, tie isté percentá, ten istý počet mandátov a za desať rokov dostane o jeden milión eur politická strana viacej.
Nemyslím si, že je potrebné, aby politické strany tie peniaze každý rok získavali viacej a viacej. Toto volebné obdobie to bude vo výške viac ako 70 mil. eur za volebné obdobie. A mali by sme naozaj spraviť buď určité zmrazenie alebo určitý strop na to, aby sme zastavili rast týchto výdavkov do budúcnosti, pretože je neúnosné, aby sa občania Slovenskej republiky pozerali na to, ako tieto príspevky v miliónoch rastú a tie politické strany potom tie peniaze rozhadzujú, navyše netransparentným spôsobom. Pán minister, urobme toto gesto. My vám v tom určite ponúkame pomocnú ruku.
V programovom vyhlásení vlády ste si dali taktiež za cieľ rušenie škôl. Tam ste to síce napísali diplomaticky, a to tak, že vláda bude presadzovať, aby optimalizovaná sieť škôl a školských zariadení a jej štíhly manažment tvorili otvorený, pružný, vzájomne prepojený, komunikujúci a zdokonaľujúci sa systém, ktorý slúži predovšetkým potrebám detí, žiakov, študentov, učiteľov, rodičov i celej spoločnosti a nie sám sebe. V návrhu rozpočtu si však, som si však nevšimol nič, čo by odzrkadľovalo tento cieľ.
Rušenie škôl, resp. optimalizácia siete je niečo, čo všetci vieme, že je potrebné urobiť, no nikto zatiaľ na to nemal odvahu. Tam môžeme podľa mňa tiež ušetriť nemalé finančné prostriedky. Takáto optimalizácia je však časovo veľmi náročná, a preto je potrebné v nasledujúcom roku urobiť prvé kroky a pripraviť aspoň nejaké analýzy. Nie je predsa možné, aby sme živili školy, ktoré produkujú absolventov, ktorí sa nevedia vo svojom vyštudovanom odbore na trhu práce uplatniť a potom musí spoločnosť vynakladať financie na ich rekvalifikáciu. Ak takýto návrh nebude chcieť vaša vláda aj napriek priaznivej situácii urobiť, naša strana to urobí veľmi rada a kľudne takýto návrh predložíme.
V programovom vyhlásení vláde; v programovom vyhlásení vlády máte ďalej cieľ, "zanalyzujeme možnosti zavedenia tzv. reverse charge". Napísali ste to veľmi jasne. Viem, že sa jedná o zložitú vec, ale aplikácia tohto spôsobu výberu daní by zamedzila veľkým podvodom a ušetrila by štátu obrovské finančné prostriedky na nielen nezákonných vratkách, ale aj na samotnej správe daní. Tu by som vás chcel, pán minister, požiadať o informovanie, či sa v tejto oblasti niečo urobilo alebo niečo plánuje urobiť.
V návrhu rozpočtu som si ďalej všimol, že plánujete kompenzovať straty za bezplatnú prepravu v mestskej a prímestskej autobusovej doprave v objeme 70 mil. eur ročne. Jedná sa teda o naplnenie vášho volebného sľubu o zabezpečení bezplatnej autobusovej dopravy. Bezplatnej, samozrejme, v úvodzovkách, keďže sami v rozpočte píšete, že nás to bude stáť spomínaných 70 mil. eur ročne.
Tu vás chcem, pán minister, upozorniť, a to hovorím z vlastnej skúsenosti, že niektorí dopravcovia, nie, samozrejme, všetci, ale niektorí si z tejto dopravy urobili lukratívny biznis. Vyhrajú verejnú súťaž na zabezpečovanie napríklad prímestskej dopravy, niekedy, bohužiaľ, za podozrivých podmienok, a potom majú kráľovský život bez vplyvov konkurenčného prostredia, pretože to, čo zarobia, si nechajú a to, čo stratia, to im samospráva musí zaplatiť. Mnohé náklady týchto spoločností, na to sme sa naozaj pozreli veľmi podrobne, sú veľmi otázne a podľa platných zmlúv aj zákonov takmer neskontrolovateľné. Dopravcovia majú povinnosť napríklad každý rok obnovovať svoj vozový park, ale nákup týchto autobusov sa robí za zatvorenými dverami a samospráva to musí, tie odpisy, preplatiť. Navrhujeme, ak chceme týchto autodopravcov dotovať, aby sa minimálne aj na nich vzťahoval zákon o verejnom obstarávaní, aby sme mali pod kontrolou, čo a za akú cenu kupujú, keďže sa na ich náklady budeme skladať všetci daňoví poplatníci, aj tí, ktorí túto dopravu nevyužívajú.
V oblasti dopravy navrhujeme pripraviť a schváliť ústavný zákon pre prioritizáciu projektov výstavby. Tieto priority sa totižto pri každej vláde menia a vieme, že príprava výstavby takýchto dopravných úsekov siaha niekedy cez dve volebné obdobia. Plánovanie projektov by zlepšila vládou Slovenskej republiky schválená prioritizácia projektov cestnej infraštruktúry. Výber priorít by mal zohľadňovať dopravné a sociálne hľadisko na spoločenský prínos. Na prioritizáciu nadväzujúci harmonogram by mal zohľadniť kapacitu štátu pripraviť projekty, rozpočtové obmedzenia štátu, kapacitu stavebného sektora a ekonomický cyklus.
Efektívny plán výstavby ciest I. triedy a diaľnic by mal byť dlhodobý, verejný a bez častých zmien. Takýmto spôsobom to urobili aj v iných štátoch. Urobili širokú verejnú a politickú diskusiu, ktorej výsledkom bolo prijatie ústavného zákona o prioritách. Každá ďalšia vláda by bola takýmto zákonom viazaná a musela by v tých projektoch pokračovať, čím by sa zabránilo plytvaniu nemalých finančných prostriedkov.
V oblasti dopravy však chýbajú finančné prostriedky na chátrajúcu cestnú infraštruktúru plus na mosty. Počet mostov v zlom stave sa za posledných päť rokov zdvojnásobil, je ich už 476. Zo strany vyšších územných celkov máme nedostatočnú starostlivosť o objekty, ktoré pod nich spadajú. Musíme naozaj nájsť systémové riešenia a zdroje financovania, pretože nám tieto mosty začnú doslova padať pod nohami a potom už bude neskoro. To však nie je kritika smerom k vašej vláde, túto problematiku podcenili všetky predchádzajúce vlády a je načase sa zaoberať systémovým riešením.
Posledná oblasť, na ktorú chcem, pán minister, upriamiť vašu pozornosť, je dôchodkové sporenie. Vy máte v programovom vyhlásení vlády za cieľ v II. pilieri zaviesť dobre nastavenú výnosnejšiu investičnú politiku na základe rozhodnutí profesionálnych investorov a zavedenie opatrenia za účelom realizácie výnosov z rozsahu v sporiacej aj výplatnej fáze. Ja zastávam názor, že najmä II. pilier si zaslúži masívnu reformu a musíme zabezpečiť, aby sa tam nestrácali stovky miliónov eur, ako je tomu dnes. Zvolená cesta nepriniesla želané výsledky a keďže sa jedná o dôchodky, ktoré predstavujú mimoriadne zraniteľnú oblasť udržateľnosti verejných financií, mala by sa im venovať patričná pozornosť.
Na záver chcem povedať, že predložený návrh rozpočtu nepodporíme, ale napriek tomu vám budem držať palce, aby ste urobili čo najviac dobrých rozhodnutí, ktoré pomôžu životu občanov na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

2.12.2020 o 14:27 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:52

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Martin, ja ťa ešte doplním ohľadom toho obrovského zadlžovania, ktoré chystá táto vláda, ktoré už vlastne aj spustila a ešte bude pokračovať. A bol by som rád, keby aj verejnosť vedela, že to nie sú nejaké drobné, o ktoré ide zadlžovať Slovenskú republiku, pretože len v tých rokoch 2020 až 2023 má stúpnuť hrubý dlh verejnej správy o takmer 29 mld. eur, 29 mld. eur. To je v podstate ešte väčšia suma, ako sú výdavky všetkých ministerstiev a orgánov ústrednej štátnej správy v tomto roku plánované dokopy. Ešte viacej. A to, že to nie je nejaký, nejaký bežný trend, ktorý sa tu deje hádam každé štyri roky, to si uvedomíme vtedy, keď sa pozrieme na to, že napríklad za posledné štyri roky, teda v rokoch 2016 – 2019, tiež rástol štátny dlh alebo teda hrubý dlh verejnej správy tiež, ale narástol o nejaké 2,4 mld., teda nie o 29 mld. eur.
A tu treba povedať, že pri takýchto číslach, pri takýchto obrovských číslach takéto niečo, takéto plánované obrovské zadlženie štátu nemožno nazvať inak ako vyslovene ekonomickou vlastizradou a samovraždou Slovenskej republiky. A je úplne jedno, či sa bude buď pán minister financií, alebo celá Matovičova vláda vyhovárať, že tu máme koronavírus a treba robiť nejaké opatrenia proti nim a toto je dôsledok toho, pretože v konečnom dôsledku tie opatrenia robia nejakí konkrétni ľudia. Tie opatrenia nerobí nejaký, nejaký vírus, ale robia ich priamo ľudia, ktorí vo vláde sedia, a oni, jedine oni sú zodpovední za to, v akom stave sa Slovenská republika nachádza, a oni sa budú za to aj zodpovedať. To si musíme, to si musíme všetci uvedomiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.12.2020 o 14:52 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:54

Milan Mazurek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Martin, mal si výborné analytické vystúpenie, kde si bod po bode rozobral celý zákon o štátnom rozpočte a je vidno, že si si to naozaj svedomite naštudoval. A musím podotknúť to, čo si hovoril aj ty, že je nesmierne smutné, že práve vládni poslanci si sami na troch rôznych výboroch nevedeli schváliť tento zákon. To znamená, hovoríme tu o zákone, ktorý sa označuje ako zákon roka, najdôležitejší zákon roka, a vláda, ktorá má ústavnú väčšinu, prvýkrát v dejinách, si nie je schopná tento zákon sama schváliť na výboroch. To je naozaj veľmi veľká vizitka.
Tá nesmierne dôležitá vec a podľa mňa najdôležitejšia pre bežných ľudí, ktorí nerozumejú nejakým ekonomickým pojmom ohľadne príjmov alebo výdavkov jednotlivých kapitol a toho všetkého, ako Slovenskú republiku neuveriteľne zadlžujú, je tá valorizácia platov v štátnej správe. Tak ministerstvo financií v podstate ráta s tým, že valorizácia platov v štátnej správe sa zastavuje. To znamená, ľudia, ktorí sú zamestnaní na, v rámci štátnej správy, nebudú mať vyššie platy, ale už neráta s tým, aby zastavila valorizáciu alebo nejak zmrazila platy ústavných činiteľov, sudcov a ďalších profesií, kde sa plat odvíja od priemernej mzdy. To znamená, na jednej strane bežnému úradníkovi, ktorý pracuje v štátnej správe, policajtovi, komukoľvek, zastavíme valorizáciu platov, bude zarábať rovnako ako v predchádzajúcom roku a nedostane o nič viac. A poslanci, sudcovia, ľudia, ktorí zarábajú doslova nadpriemerne, úžasne z pohľadu bežných pracujúcich ľudí, budú zarábať viac, na tých sa šetriť nebude. Opakovane sme to tu v Národnej rade navrhovali. A keď už vláda nechce znížiť platy ústavných činiteľov, znížiť platy poslancov, tak ako sme to navrhovali, tak čo im bráni v tejto konkrétnej chvíli ich aspoň zmraziť?
Hovoríme tu o kríze. Tá kríza je, ten rozpočet je doslova plný odkazov na krízu a všetko sa zdôvodňuje krízou a takéto opatrenie by ľudia prijali doslova s nadšením. A podľa mňa je to nesmierne a bytostne dôležité, aby sme konečne začali šetriť aj od tých, ktorí si to môžu dovoliť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.12.2020 o 14:54 hod.

Milan Mazurek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video