32. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pán generálny riaditeľ, zaujmite miesto po vašej ľavej ruke, pre navrhovateľa.
A teraz poprosím pani poslankyňu Luciu Drábikovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore, za výbor pre sociálne veci, kde bola poverená ako spravodajkyňa. Nech sa páči.
Rozpracované
Vystúpenia
14:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47
Boris SuskoA teraz teda k veci. Nemyslím si, že pri otázkach väzby je to otázka nejakého záujmu či už prokurátorov, alebo advokátov. Treba si uvedomiť, a teda odpovedám na to, čo povedal pán Kyselica, ale zároveň aj pán poslanec...
A teraz teda k veci. Nemyslím si, že pri otázkach väzby je to otázka nejakého záujmu či už prokurátorov, alebo advokátov. Treba si uvedomiť, a teda odpovedám na to, čo povedal pán Kyselica, ale zároveň aj pán poslanec Baránik, že otázka väzobného stíhania nie je otázka zabezpečenia spravodlivosti. Otázkou zabezpečenia spravodlivosti je celé trestné konanie. Kdežto väzba ako taká je zabezpečovací inštitút. Je zabezpečovací inštitút, ktorý má svoj presný účel. To znamená, aby nemohol utiecť, aby nemohol páchať tú trestnú činnosť ďalej alebo aby nemohol nejakým spôsobom ovplyvňovať svedkov alebo inak mariť trestné konanie. To sú zabezpečovacie inštitúty, ktoré nemajú byť trestom. To nie je trest. To je čisto zabezpečovací inštitút na dosiahnutie účelu, ktorý je presne stanovený v Trestnom poriadku.
A preto si myslím, ľudia, ktorí sú bratí do väzby, sa stále až do právoplatného odsúdenia súdom majú považovať za nevinných. To znamená, že to nie je záujem ani prokurátorov, ani sudcov, ani advokátov na tom, či má byť kratšia alebo dlhšia. Tu je, záujem celej spoločnosti by mal byť na tom, aby väzba trvala čo najkratšie, pretože tí ľudia sú stále nevinní. A ak sú vinní, tak ich treba obžalovať a treba ich odsúdiť čím skôr. Čiže to je, to je ten rozdiel v tom pohľade.
A to, čo povedal pán poslanec Kuffa, áno, a to nehovorím ja, to hovoria trestní sudcovia, bolo to v médiách, že sú nadkvalifikované označovanie spolupáchateľov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.6.2021 o 14:47 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. V úvode, keďže tu padli slová o záujmoch advokátov, tak pre istotu oznamujem osobný záujem, keďže som tiež advokát, aby nevznikli rozpory v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
A teraz teda k veci. Nemyslím si, že pri otázkach väzby je to otázka nejakého záujmu či už prokurátorov, alebo advokátov. Treba si uvedomiť, a teda odpovedám na to, čo povedal pán Kyselica, ale zároveň aj pán poslanec Baránik, že otázka väzobného stíhania nie je otázka zabezpečenia spravodlivosti. Otázkou zabezpečenia spravodlivosti je celé trestné konanie. Kdežto väzba ako taká je zabezpečovací inštitút. Je zabezpečovací inštitút, ktorý má svoj presný účel. To znamená, aby nemohol utiecť, aby nemohol páchať tú trestnú činnosť ďalej alebo aby nemohol nejakým spôsobom ovplyvňovať svedkov alebo inak mariť trestné konanie. To sú zabezpečovacie inštitúty, ktoré nemajú byť trestom. To nie je trest. To je čisto zabezpečovací inštitút na dosiahnutie účelu, ktorý je presne stanovený v Trestnom poriadku.
A preto si myslím, ľudia, ktorí sú bratí do väzby, sa stále až do právoplatného odsúdenia súdom majú považovať za nevinných. To znamená, že to nie je záujem ani prokurátorov, ani sudcov, ani advokátov na tom, či má byť kratšia alebo dlhšia. Tu je, záujem celej spoločnosti by mal byť na tom, aby väzba trvala čo najkratšie, pretože tí ľudia sú stále nevinní. A ak sú vinní, tak ich treba obžalovať a treba ich odsúdiť čím skôr. Čiže to je, to je ten rozdiel v tom pohľade.
A to, čo povedal pán poslanec Kuffa, áno, a to nehovorím ja, to hovoria trestní sudcovia, bolo to v médiách, že sú nadkvalifikované označovanie spolupáchateľov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
14:49
Vystúpenie v rozprave 14:49
Mária KolíkováTakže myslím, že je veľmi nebezpečné túto debatu, ktorá súvisí s väzbou, viesť tak, že spochybňujeme vlastne samotné inštitúty, bez ktorých by sme vlastne nevedeli ani trestné činy vlastne odstíhať. Inštitúty väzby patria do Trestného poriadku, potrebujeme ich. Tá debata, ktorú tu momentálne máme a je predmetom veľkej verejnej diskusie, je, či právna úprava, tak ako ju máme nastavené, je primeraná. A to je jedna vec. A druhá debata je potom, že či orgány činné v trestnom konaní až po rozhodovanie súdov, či vlastne tie rozhodnutia také, ako sú prijímané, či tie sú primerané.
Ja hovorím, čo sa týka právnej úpravy, ktorú predkladám, že je to právna úprava, ktorá osobitne teraz upravuje kolúznu väzbu. To znamená, vyťahuje tento inštitút z toho celého trestného procesu, ktorý máme.
S ohľadom na debatu, ktorá tu je, kde je spochybňované jednak, či právna úprava je dodržia... je primeraná a rovnako aj to konanie tých orgánov či je primerané. Osobne sa domnievam, že v zásade právna úprava, ktorú máme aj teraz, je dobrá. Osobne sa domnievam, že rovnako rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní vrátane rozhodnutí súdov je primerané a potvrdzuje to nakoniec aj judikatúra či už Ústavného súdu, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, kde keď sa pozreme, koľko je vlastne pochybení, tak pochybenia sú, tie nepopieram, ale sú v miere, ktorá ukazuje, že v zásade ten systém funguje. Určite je namieste sprísniť právnu úpravu, keď vidíme, že ten priestor tam je. To znamená zúžiť priestor pre akékoľvek zneužívanie tých pravidiel aj toho trestného konania. A určite treba mať na mysli, že samotné up... samotná úprava práva na jednej strane obvineného, na druhej strane, aby bol splnený účel trestného konania, že to má byť v nejakej rovnováhe. Ako v tom máme určite spoločne zhodu.
To, čo dnes je pre mňa zložité, je, keď sa porovnáva právna úprava s inými krajinami, tak sa úprava, tak sa porovnáva vlastne iba vytrhnutý inštitút väzby, osobitne kolúznej väzby, bez toho, aby sme sa pozerali, čo všetko musí urobiť vyšetrovateľ v tých iných krajinách. Keby sme to porovnávali naozaj spravodlivo a zobrali aj všetky vlastne povinnosti, ktoré má u nás vyšetrovateľ, aby vzniesol obvinenie a potom viedol ďalej vyšetrovanie, aby bola podaná obžaloba a takto predložil spis prokurátorovi, tak by sme zistili, že u nás ten celý trestný proces je veľmi komplikovaný. Jednoducho vyšetrovateľ musí robiť oveľa viac úkonov, aby sa vlastne vec dostala prokurátorovi v plnosti, tak aby bola podaná obžaloba a vec mohla ísť na súd.
Ak chceme byť prísnejší pri samotnom inštitúte väzby aj kolúznej väzby a skrátiť všetky lehoty, musíme potom zjednodušiť celé konanie, ktoré súvisí aj s tým, čo musí urobiť vyšetrovateľ. A ja túto ambíciu mám. A vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády. Podľa mňa je namieste, aby sme tento proces zjednodušili, a potom môžme byť, samozrejme, aj viac ambiciózni aj pri takom inštitúte, ako je väzba, a nielen pri kolúznej väzbe, ale aj pri ostatných vlastne väzbách, či je to pokračovacia alebo úteková, a vôbec skrátili maximálne lehoty, ktoré tu pre väzbu máme.
My ale teraz s ohľadom na vlastne spochybňovanie toho samotného inštitútu, ktorý tu je, tak je veľká debata, či tá právna úprava je primeraná. A ja hovorím s ohľadom aj na rozhodnutia súdov, ktoré tu máme, ja si myslím, že v zásade tá právna úprava je dobrá. Myslím si, že aj to rozhodovanie súdov jasne zužuje ten priestor pre aplikáciu práva tak, že to primerané je s ohľadom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale som pripravená predložiť túto právnu úpravu, aby sme ju v maximálnej možnej miere zúžili. A vlastne to, čo robíme teraz do tej právnej úpravy, my sprísňujeme vlastne to konanie o väzbe, ale sprísňujeme ho tak, že je to v prospech pre obvineného.
A to, čo hovoril pán poslanec Susko, tak mi vychádza, že zle číta text zákona, a ja sa teším, samozrejme, na rozpravu vo výbore, kde si to vysvetlíme. Pretože práve tie ustanovenia, ktoré čítal, vôbec nie sú o tom, že by zhoršovali postavenie práve obvineného. Práve naopak, jeho postavenie zlepšujú, pretože vlastne sprísňujú postup pre sudcu, ktorý rozhoduje o tom, či vôbec o väzbe rozhodne. Takže to "alebo", ktoré vlastne čítal pán poslanec, je v jeho prospech, toho obvineného. Ale nechajme si túto debatu, ja sa teším na debatu vo výbore.
Treba, samozrejme, v celom kontexte aj toho ustanovenia si to čítať, ale to, čo vlastne, to ustanovenie, ktoré prečítal pán poslanec Susko, hovorí, hovorí to, že teraz sudca musí prísnejšie posudzovať, či vôbec o väzbe rozhodne. Musí veľmi prísne zvážiť, či tu neexistuje náhradný inštitút, napríklad záruky, sľub alebo prípadne elektronický náramok, ktorými by mohla byť tá väzba nahradená. O tom je to ustanovenie, ktoré čítal pán poslanec Susko. Takže v tomto je to naozaj veľmi vážne nedorozumenie a vôbec nie je pravda, že by to bolo v neprospech obvineného, práve naopak, je to v jeho prospech. A ja sa teším na debatu vo výbore. Ja si myslím, že tam je presne ten priestor, kde si to spolu vydiskutujeme, a ja verím, že už pri druhom čítaní s takýmto príspevkom pán poslanec nebude musieť vystúpiť.
Bolo tu veľa debaty o podmienkach vo väzbe. Trestný poriadok toto nerieši. Rovnako ako vyplýva z programového vyhlásenia vlády, tak máme veľkú ambíciu humanizovať podmienky vo väzbe. Na jednej strane sú to materiálne podmienky, a ja som rada a aj som si vypočula vlastne či už pána poslanca Kočiša, alebo pána poslanca Suju, že vnímajú, že jednoducho máme poddimenzované finančne väzenstvo, kde je potrebné jednoducho tie finančné prostriedky sem dať a potom, ak je osoba v kolúznej väzbe, tak ten priestor vlastne dá sa uspôsobiť aj v rámci daného ústavu na výkon väzby tak, aby celý ten výkon bol, samozrejme, príjemnejší.
Súčasne platí a treba sa pozerať na to, že vo výkone kolúznej väzby keď je osoba a nič sa nedeje, v úvodzovkách, z jej pohľadu, neznamená, že sa naozaj nič nedeje, že jednoducho napríklad ak sa jedná o prípady domáceho násilia a daná osoba je vo väzbe, to je, to sú práve prípady, kedy je namieste v súvislosti s tým, že je tu obava, že by sa pokračovalo v trestnom čine, tak aj keď sa nič s ňou nedeje, no tak sa popritom deje to, že sa robia výsluchy. Ale ona je tam preto práve, aby sa ten trestný čin zatiaľ nedokonal, alebo preto, aby neovplyvňovala vlastne tých svedkov, ktorí majú byť vypočutí. Takže tiež neplatí, že keď s danou osobou sa nerobí úkon, že vyšetrovateľ nič nerobí. Takto sa na to nedá pozerať. Ale, samozrejme, ak je v danej veci podozrenie, že by sa malo konať rýchlejšie, čo vo väzobných veciach vždy priorita je, konať čo najrýchlejšie, tak si myslím, že máme tu na to prostriedky, aby došlo k náprave. A ja netvrdím, že nedôjde aj k pochybeniu, ale ak dôjde, treba voči tomu vyvodiť zodpovednosť.
Takže čo sa týka podmienok vo výkone väzby, jednak s tým súvisia materiálne podmienky, to sa nedá dostať teraz do tejto novely, a jednak s tým súvisí zákon o výkone väzby a na tom pracujeme a ja si myslím, že v krátkom čase s ním prídem aj pred Národnú radu. Ja sa teším na debatu a som vlastne rada, že sme na to spoločne citliví.
Takže toľko k predloženému návrhu. Ja si myslím, že v rámci tohto návrhu to, čo je možné dnes urobiť v rámci toho trestného procesu, aký máme, tak si myslím, že som maximálne zúžila priestor na potenciálne zneužívanie tohto inštitútu. Urobila som podľa mňa maximum a rovnako platí, že keď zjednodušíme celý trestný proces, tak ja na jeseň plánujem, ja som to avizovala v novembri, prezentovať paragrafové znenie, v ktorom bude, by mal byť jednoduchší trestný proces, a potom sa môžeme rozprávať ambicióznejšie aj o jednotlivých lehotách na väzbu.
Toľko v krátkosti a ja si vás dovoľujem požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto návrhu. Myslím si, že je teraz dôležitý v tomto znení, tak ako ho predkladám.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, čo sa týka inštitútu kolúznej väzby, ale vôbec zásahu do Trestného poriadku, bez toho, aby sme upravovali celý proces, tak treba byť naozaj veľmi citlivý. Trestný poriadok je tu na to, aby sme vedeli odstíhať páchateľov, aby bolo tak nastavené celé vyšetrovanie, že tu je priestor pre vyšetrovateľa, aby urobil úkony, ktoré má, riadne a včas. Aby tu bol aj priestor na to, ak sa jedná o osoby, ktoré nejakým spôsobom svojím konaním budú mariť vyšetrovanie počas toho vyšetrovania, ktoré vedie vyšetrovateľ. Aby tu bol priestor aj na kolúznu väzbu, ak budú chcieť utekať, aby boli vo väzbe, aby jednoducho sa nám nevzdialili, kým prebehne vyšetrovanie, bude vznesené obvinenie, bude vznesená, pardon, bude podaná obžaloba, prebehne konanie pred súdom. Aby jednoducho aj samotný verdikt potom bolo voči komu vyniesť. Alebo treba zamedziť tomu, aby jednoducho sa v trestnom čine pokračovalo, čo má určite osobitný význam pri trestných činoch, ktoré súvisia s násilím, osobitne domáce násilie. To sú prípady, pre ktoré proste takéto inštitúty potrebujeme.
Takže myslím, že je veľmi nebezpečné túto debatu, ktorá súvisí s väzbou, viesť tak, že spochybňujeme vlastne samotné inštitúty, bez ktorých by sme vlastne nevedeli ani trestné činy vlastne odstíhať. Inštitúty väzby patria do Trestného poriadku, potrebujeme ich. Tá debata, ktorú tu momentálne máme a je predmetom veľkej verejnej diskusie, je, či právna úprava, tak ako ju máme nastavené, je primeraná. A to je jedna vec. A druhá debata je potom, že či orgány činné v trestnom konaní až po rozhodovanie súdov, či vlastne tie rozhodnutia také, ako sú prijímané, či tie sú primerané.
Ja hovorím, čo sa týka právnej úpravy, ktorú predkladám, že je to právna úprava, ktorá osobitne teraz upravuje kolúznu väzbu. To znamená, vyťahuje tento inštitút z toho celého trestného procesu, ktorý máme.
S ohľadom na debatu, ktorá tu je, kde je spochybňované jednak, či právna úprava je dodržia... je primeraná a rovnako aj to konanie tých orgánov či je primerané. Osobne sa domnievam, že v zásade právna úprava, ktorú máme aj teraz, je dobrá. Osobne sa domnievam, že rovnako rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní vrátane rozhodnutí súdov je primerané a potvrdzuje to nakoniec aj judikatúra či už Ústavného súdu, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, kde keď sa pozreme, koľko je vlastne pochybení, tak pochybenia sú, tie nepopieram, ale sú v miere, ktorá ukazuje, že v zásade ten systém funguje. Určite je namieste sprísniť právnu úpravu, keď vidíme, že ten priestor tam je. To znamená zúžiť priestor pre akékoľvek zneužívanie tých pravidiel aj toho trestného konania. A určite treba mať na mysli, že samotné up... samotná úprava práva na jednej strane obvineného, na druhej strane, aby bol splnený účel trestného konania, že to má byť v nejakej rovnováhe. Ako v tom máme určite spoločne zhodu.
To, čo dnes je pre mňa zložité, je, keď sa porovnáva právna úprava s inými krajinami, tak sa úprava, tak sa porovnáva vlastne iba vytrhnutý inštitút väzby, osobitne kolúznej väzby, bez toho, aby sme sa pozerali, čo všetko musí urobiť vyšetrovateľ v tých iných krajinách. Keby sme to porovnávali naozaj spravodlivo a zobrali aj všetky vlastne povinnosti, ktoré má u nás vyšetrovateľ, aby vzniesol obvinenie a potom viedol ďalej vyšetrovanie, aby bola podaná obžaloba a takto predložil spis prokurátorovi, tak by sme zistili, že u nás ten celý trestný proces je veľmi komplikovaný. Jednoducho vyšetrovateľ musí robiť oveľa viac úkonov, aby sa vlastne vec dostala prokurátorovi v plnosti, tak aby bola podaná obžaloba a vec mohla ísť na súd.
Ak chceme byť prísnejší pri samotnom inštitúte väzby aj kolúznej väzby a skrátiť všetky lehoty, musíme potom zjednodušiť celé konanie, ktoré súvisí aj s tým, čo musí urobiť vyšetrovateľ. A ja túto ambíciu mám. A vyplýva aj z programového vyhlásenia vlády. Podľa mňa je namieste, aby sme tento proces zjednodušili, a potom môžme byť, samozrejme, aj viac ambiciózni aj pri takom inštitúte, ako je väzba, a nielen pri kolúznej väzbe, ale aj pri ostatných vlastne väzbách, či je to pokračovacia alebo úteková, a vôbec skrátili maximálne lehoty, ktoré tu pre väzbu máme.
My ale teraz s ohľadom na vlastne spochybňovanie toho samotného inštitútu, ktorý tu je, tak je veľká debata, či tá právna úprava je primeraná. A ja hovorím s ohľadom aj na rozhodnutia súdov, ktoré tu máme, ja si myslím, že v zásade tá právna úprava je dobrá. Myslím si, že aj to rozhodovanie súdov jasne zužuje ten priestor pre aplikáciu práva tak, že to primerané je s ohľadom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale som pripravená predložiť túto právnu úpravu, aby sme ju v maximálnej možnej miere zúžili. A vlastne to, čo robíme teraz do tej právnej úpravy, my sprísňujeme vlastne to konanie o väzbe, ale sprísňujeme ho tak, že je to v prospech pre obvineného.
A to, čo hovoril pán poslanec Susko, tak mi vychádza, že zle číta text zákona, a ja sa teším, samozrejme, na rozpravu vo výbore, kde si to vysvetlíme. Pretože práve tie ustanovenia, ktoré čítal, vôbec nie sú o tom, že by zhoršovali postavenie práve obvineného. Práve naopak, jeho postavenie zlepšujú, pretože vlastne sprísňujú postup pre sudcu, ktorý rozhoduje o tom, či vôbec o väzbe rozhodne. Takže to "alebo", ktoré vlastne čítal pán poslanec, je v jeho prospech, toho obvineného. Ale nechajme si túto debatu, ja sa teším na debatu vo výbore.
Treba, samozrejme, v celom kontexte aj toho ustanovenia si to čítať, ale to, čo vlastne, to ustanovenie, ktoré prečítal pán poslanec Susko, hovorí, hovorí to, že teraz sudca musí prísnejšie posudzovať, či vôbec o väzbe rozhodne. Musí veľmi prísne zvážiť, či tu neexistuje náhradný inštitút, napríklad záruky, sľub alebo prípadne elektronický náramok, ktorými by mohla byť tá väzba nahradená. O tom je to ustanovenie, ktoré čítal pán poslanec Susko. Takže v tomto je to naozaj veľmi vážne nedorozumenie a vôbec nie je pravda, že by to bolo v neprospech obvineného, práve naopak, je to v jeho prospech. A ja sa teším na debatu vo výbore. Ja si myslím, že tam je presne ten priestor, kde si to spolu vydiskutujeme, a ja verím, že už pri druhom čítaní s takýmto príspevkom pán poslanec nebude musieť vystúpiť.
Bolo tu veľa debaty o podmienkach vo väzbe. Trestný poriadok toto nerieši. Rovnako ako vyplýva z programového vyhlásenia vlády, tak máme veľkú ambíciu humanizovať podmienky vo väzbe. Na jednej strane sú to materiálne podmienky, a ja som rada a aj som si vypočula vlastne či už pána poslanca Kočiša, alebo pána poslanca Suju, že vnímajú, že jednoducho máme poddimenzované finančne väzenstvo, kde je potrebné jednoducho tie finančné prostriedky sem dať a potom, ak je osoba v kolúznej väzbe, tak ten priestor vlastne dá sa uspôsobiť aj v rámci daného ústavu na výkon väzby tak, aby celý ten výkon bol, samozrejme, príjemnejší.
Súčasne platí a treba sa pozerať na to, že vo výkone kolúznej väzby keď je osoba a nič sa nedeje, v úvodzovkách, z jej pohľadu, neznamená, že sa naozaj nič nedeje, že jednoducho napríklad ak sa jedná o prípady domáceho násilia a daná osoba je vo väzbe, to je, to sú práve prípady, kedy je namieste v súvislosti s tým, že je tu obava, že by sa pokračovalo v trestnom čine, tak aj keď sa nič s ňou nedeje, no tak sa popritom deje to, že sa robia výsluchy. Ale ona je tam preto práve, aby sa ten trestný čin zatiaľ nedokonal, alebo preto, aby neovplyvňovala vlastne tých svedkov, ktorí majú byť vypočutí. Takže tiež neplatí, že keď s danou osobou sa nerobí úkon, že vyšetrovateľ nič nerobí. Takto sa na to nedá pozerať. Ale, samozrejme, ak je v danej veci podozrenie, že by sa malo konať rýchlejšie, čo vo väzobných veciach vždy priorita je, konať čo najrýchlejšie, tak si myslím, že máme tu na to prostriedky, aby došlo k náprave. A ja netvrdím, že nedôjde aj k pochybeniu, ale ak dôjde, treba voči tomu vyvodiť zodpovednosť.
Takže čo sa týka podmienok vo výkone väzby, jednak s tým súvisia materiálne podmienky, to sa nedá dostať teraz do tejto novely, a jednak s tým súvisí zákon o výkone väzby a na tom pracujeme a ja si myslím, že v krátkom čase s ním prídem aj pred Národnú radu. Ja sa teším na debatu a som vlastne rada, že sme na to spoločne citliví.
Takže toľko k predloženému návrhu. Ja si myslím, že v rámci tohto návrhu to, čo je možné dnes urobiť v rámci toho trestného procesu, aký máme, tak si myslím, že som maximálne zúžila priestor na potenciálne zneužívanie tohto inštitútu. Urobila som podľa mňa maximum a rovnako platí, že keď zjednodušíme celý trestný proces, tak ja na jeseň plánujem, ja som to avizovala v novembri, prezentovať paragrafové znenie, v ktorom bude, by mal byť jednoduchší trestný proces, a potom sa môžeme rozprávať ambicióznejšie aj o jednotlivých lehotách na väzbu.
Toľko v krátkosti a ja si vás dovoľujem požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto návrhu. Myslím si, že je teraz dôležitý v tomto znení, tak ako ho predkladám.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
15:00
Uvádzajúci uvádza bod 15:00
Jaroslav NaďDovoľte, aby som vám teda predložil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov...
Dovoľte, aby som vám teda predložil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ.
Tento dokument je predkladaný každoročne od roku 2005. Cieľom materiálu je aktualizácia vojenského zastúpenia, ktorá reflektuje na potreby Slovenskej republiky v procese implementácie zmien v rámci NATO, platných medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky voči partnerom NATO a tiež voči Európskej únii.
Návrh sa predkladá v súlade s článkom 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky, ak nejde o situáciu uvedenú v čl. 119 písm. p).
Zároveň ozbrojené sily plnia okrem iného aj úlohy mimo územia Slovenskej republiky vyplývajúce zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo úlohy medzinárodného vojenského veliteľstva v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 321 o ozbrojených silách.
Uvedeným návrhom sa nezvyšujú tzv. celkové mandátové počty príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskom zastúpení; aktuálny počet, tak ako bol stanovený, 124, sa nemení.
Výdavky súvisiace s týmto návrhom sú zabezpečené v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany.
Predložený návrh prerokovala vláda Slovenskej republiky a svojím uznesením č. 285 z 26. mája 2021 vyslovila súhlas s týmto návrhom.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja sa ospravedlňujem za to, že nemám masku na tvári, ale ešte jeden deň to budem musieť mať (povedané so smiechom) takto po včerajšom športovom výkone. (Minister mal po tvári odreniny, pozn. red.)
Dovoľte, aby som vám teda predložil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ.
Tento dokument je predkladaný každoročne od roku 2005. Cieľom materiálu je aktualizácia vojenského zastúpenia, ktorá reflektuje na potreby Slovenskej republiky v procese implementácie zmien v rámci NATO, platných medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky voči partnerom NATO a tiež voči Európskej únii.
Návrh sa predkladá v súlade s článkom 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky, ak nejde o situáciu uvedenú v čl. 119 písm. p).
Zároveň ozbrojené sily plnia okrem iného aj úlohy mimo územia Slovenskej republiky vyplývajúce zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo úlohy medzinárodného vojenského veliteľstva v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 321 o ozbrojených silách.
Uvedeným návrhom sa nezvyšujú tzv. celkové mandátové počty príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskom zastúpení; aktuálny počet, tak ako bol stanovený, 124, sa nemení.
Výdavky súvisiace s týmto návrhom sú zabezpečené v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany.
Predložený návrh prerokovala vláda Slovenskej republiky a svojím uznesením č. 285 z 26. mája 2021 vyslovila súhlas s týmto návrhom.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Rozpracované
15:02
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:02
Juraj KrúpaPredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č....
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 575 z 31. mája 2021 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ, ako aj do vojenských štruktúr NATO/EÚ na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr pri NATO/EÚ v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s aktualizáciou vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.6.2021 o 15:02 hod.
PhDr.
Juraj Krúpa
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrhu na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 575 z 31. mája 2021 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ, ako aj do vojenských štruktúr NATO/EÚ na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr pri NATO/EÚ v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s aktualizáciou vojenského zastúpenia SR pri orgánoch NATO/EÚ a návrh na vyslanie príslušníkov OS SR do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO/EÚ a do vojenských štruktúr NATO/EÚ. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
15:04
Vystúpenie v rozprave 15:04
Miroslav SujaFrancúzsko pozastavuje svoju vojenskú operáciu v Mali a chcú sa spýtať, že ako zareagujú alebo čo idú robiť slovenskí vojaci. Len v...
Francúzsko pozastavuje svoju vojenskú operáciu v Mali a chcú sa spýtať, že ako zareagujú alebo čo idú robiť slovenskí vojaci. Len v krátkosti kvôli nim.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
17.6.2021 o 15:04 hod.
PaedDr. Mgr.
Miroslav Suja
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja som chcel vystúpiť v hodine otázok k jednej veci, ale vzhľadom na to, že sa zrušila, bude to až budúci týždeň. Bombardujú ma ľudia, či už Slováci, ktorí sú v Mali, alebo nejakí rodinní príslušníci. Poprosili ma, aby som položil ministrovi jednu otázku, chcú vedieť na to len odpoveď.
Francúzsko pozastavuje svoju vojenskú operáciu v Mali a chcú sa spýtať, že ako zareagujú alebo čo idú robiť slovenskí vojaci. Len v krátkosti kvôli nim.
Ďakujem.
Rozpracované
15:05
Uvádzajúci uvádza bod 15:05
Jaroslav NaďĎakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne, pán Suja. Vážim si váš záujem. Tak ako ste povedali, my v súčasnosti nemáme vojakov, ktorí by aktívne pôsobili v rámci operácie. Tá Kuba, kde, rus... pardon, Francúzska republika pozastavuje svoje aktivity, čakáme na rozhodnutie či už prezidenta Macrona a jeho ozbrojených síl, alebo Európskej únie, aký bude ďalší postoj a podľa toho sa zariadime. Zatiaľ v tomto momente nemáme ani vyslané ani nepripravujeme materiál na vyslanie našich vojakov do tejto operácie. Uvidíme, aký bude postoj, následne keby došlo k zmene, tak, samozrejme, štandardným procesom bude rozhodnutím vlády následne alebo schválením vládou a následne rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky tento dokument teda schválený a ďalej by prišlo k vyslaniu, ale v tomto momente naozaj sme aj my pozastavili akékoľvek zvažovanie nasadenia jednotiek, lebo nevieme, čo bude ďalej. Počkajme si podľa mňa pár týždňov, dlhšie to trvať nebude a potom uvidíme.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
15:07
Uvádzajúci uvádza bod 15:07
Juraj KáčerStanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na roky 2021 až 2026 je...
Stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na roky 2021 až 2026 je súčasťou predloženého materiálu a Dozorná rada Sociálnej poisťovne na svojom zasadnutí dňa 16. februára 2021 schválila tento návrh.
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh strategických zámerov dňa 17. marca 2021, č. uznesenia 149/2021.
Strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne predstavujú základný riadiaci dokument rozvoja Sociálnej poisťovne, ktorý je vypracovaný v súlade s metodikou a inštitucionálnym rámcom tvorby verejných stratégií schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 197/2017.
Východiskom návrhu strategických zámerov a cieľov je analýza súčasného stavu činností Sociálnej poisťovne, revízia strategických zámerov realizovaných činností v predchádzajúcom období a vízia a poslanie Sociálnej poisťovne.
Strategické zámery Sociálnej poisťovne vytvárajú základný rámec dlhodobého rozvoja Sociálnej poisťovne so zameraním na zvyšovanie spokojnosti jej klientov, informatizáciu procesov Sociálnej poisťovne, efektívne riadenie vnútorných zdrojov, zvyšovanie výkonnosti zamestnancov, ako sa v dokumente dočítate.
Stratégia si kladie za cieľ hlavne orientáciu na štyri body, a to sú klienti, procesy, zdroje a zamestnanci. Ak hovoríme o klientoch, tak v prvom rade hovoríme o dostupných elektronických a profesionálnych kontaktných, kontaktných službách.
V našom prípade sa budeme snažiť napĺňať stratégiu prostredníctvom troch základných strategických cieľov. Ten prvý môžme nazvať zvyšovanie kvality koncových služieb formou e-služby a osobného kontaktu. Aby sme si to vedeli rozmeniť na drobné, tak budeme hovoriť o elektronizácii nemocenského poistenia. V prvej fáze v roku 2021 by mal byť schválený zákon, ktorý nám umožní uplatňovať PN aj pomocou elektronizácie, čiže naši klienti by mali skončiť u doktora, nemusia už ďalej chodiť k zamestnávateľovi alebo do Sociálnej poisťovne. Následne na to by mali nadviazať aj ďalšie elektronizácie krátkodobých dávok, špeciálne teda v nemocenskom poistení, ako je tehotenský príspevok, materská a ďalšie.
Veľmi dôležitým prvkom je rovnako elektronická zložka klienta. To si, prosím, predstavte ako formu bankového účtu, kde si viete veľmi prehľadne sledovať jednak platby, ktoré za vás zamestnávateľ alebo sami odvádzate. Na druhej strane rovnako by ste si mali vedieť neskôr aj o tieto dávky pomocou elektronickej zložky klienta alebo toho vášho konta žiadať. Samozrejme, tento strategický cieľ chceme napĺňať aj štandardizáciou klientskych centier, keďže hlavne pri senioroch alebo žiadateľoch o dôchodok sú častokrát aj osobné kontakty a osobné vysvetlenie, ako žiadať či už o dôchodok, alebo pomôcť so žiadosťou o dôchodok, veľmi podstatné.
Druhým strategickým cieľom, ak hovoríme o klientoch, tak hovoríme určite o proaktívnej komunikácii a proaktívnych službách. My chceme vystúpiť z tej reaktívnej polohy, v ktorej sa Sociálna poisťovňa nachádzala alebo ešte stále nachádza, a chceme veľmi proaktívne komunikovať, na čo majú ľudia nárok, ako si jednoducho požiadať o dávky. Chceme byť naozaj ich dobrým partnerom. Nejaké menšie projekty, ktoré to kvalifikujú, nová webstránka, ktorá by mala byť orientovaná na životné, životné cykly našich poistencov, nejaký jednoduchý chatbot, ktorý by mal vyriešiť základné, základné otázky. Určite chceme, ak sme hovorili o elektronickej zložke klienta, tak už v súčasnosti existujúci individuálny účet poistenca chceme rozvinúť tak, aby ľudia mohli sledovať svoj indikatívny vývoj dôchodku z prvého a druhého dôchodkového piliera. Rovnako chceme využívať externú komunikáciu, už sme začali aj, čo sa týka sociálnych sietí, ale chceme ísť aj do médií, chceme naozaj, aby klienti, teda Slováci, slovenskí občania, platitelia poistného vedeli, na čo majú nárok a ako jednoducho sa k svojim dávkam dostať.
Tretím strategickým cieľom je, samozrejme, maximalizácia spokojnosti klientov, no a tu musíme nejakými validnými nástrojmi aj merať, aby sme vedeli, ktoré z opatrení sú funkčné, ktoré rozvíjať a ktoré, naopak, nie.
Ak hovoríme o procesoch, tak hovoríme určite o informatizácii, resp. informatizovaných procesoch v modernej štruktúre. U nás sa bude jednať v prvom rade o digitalizáciu dokumentov, tu hovoríme skôr o tých vnútorných vylepšeniach, rovnako modernizácia dávkových agend, ktorá by mala byť zabezpečená prostredníctvom EÚ fondov, a teda budeme hovoriť o informačných systémoch dôchodkového, nemocenského poistenia, poistenia v nezamestnanosti, garančného a úrazového poistenia.
Potom môžme hovoriť o strategickom ciele uplatňovania moderných prístupov v organizačnom usporiadaní. Tu sa veľmi vážne zaoberáme možnosťou zavedenia centier zdieľaných služieb, ako aj pandémia ukázala, napr. v likvidácii nemocenských dávok sa nám stávalo, že niektoré pobočky neboli schopné vykonávať svoju agendu a museli byť tieto žiadosti o dávku redistribuované v rámci pobočkovej siete. Takže zvažujeme a budeme, budeme sa snažiť vytvoriť nejaké centrá, ktoré budú pripravené na zvádzanie aj náporovej agendy.
Treťou oblasťou, o ktorej pojednáva naša stratégia, sú zdroje a vôbec efektívny manažment zdrojov, na ktoré potrebujete určite, určite mať dobré dáta, čiže ak hovoríme o zdrojoch, tak hovoríme aj o strategickom ciele zabezpečiť analytické údaje na podporu rozhodovania nielen Sociálnej poisťovne, ale následne aj pre vás pri prijímaní rôznych zákonov s dopadom na sociálnu oblasť, čiže hovoríme o projekte manažmentu údajov Sociálnej poisťovne. Tu má Sociálna poisťovňa ambíciu daný projekt vytvoriť v interných kapacitách. V zásade sme s týmto začali, tieto interné kapacity, keďže hovoríme o biznis analytikoch, programátoroch, biznis architektoch a o informatických procesoch, chceme hlavne tie zvýšené výdavky na personálne náklady, a teda tú tzv. tvorbu inhouse tohto projektu riešiť pomocou eurofondov. Neviem, či sa na Slovensku interný projekt z hľadiska informatizácie niekedy dial internými zložkami, čiže je to naozaj veľká výzva pred Sociálnou poisťovňou.
Ak hovoríme o ďalšom cieli, tak určite hovoríme o vytvorení dátovej kancelárie, zavedení controllingových nástrojov vo vybratých činnostiach a informatizáciu podporných procesov. Jeden z problémov Sociálnej poisťovne je, že nemá externé datacentrum, čo môžme považovať ako relatívne veľké riziko, čiže na tomto musíme určite popracovať a vnímame to ako jeden zo strategických bodov, ako udržať Sociálnu poisťovňu v chode v zmysle 21. storočia a výziev a rizík, ktoré sa s tým spájajú.
No a, samozrejme, nesmieme zabúdať ani na našich zamestnancov, pretože máme za to, že angažovaný zamestnanec je ten bod nula k tomu, aby sme čokoľvek dosiahli. Ak hovoríme o proklientskom prístupe, kedy občan Slovenskej republiky naozaj cíti, že Sociálna poisťovňa je jeho partnerom, takže určite budeme hovoriť o modernizácii systému vzdelávania našich zamestnancov, transformovanie systému hodnôt a odmeňovania zamestnancov smerom k výkonnostným zložkám, mzdy. Rovnako budeme implementovať aktualizované etické kódexy, ktoré preberieme alebo preberáme v rámci Európskej únie, využívanie proaktívnej internej komunikácie, čiže spôsobu, aby naozaj naši zamestnanci vedeli, ako rozmýšľa vedenie, aby sa vedeli s týmto stotožniť, aby boli súčinní a angažovaní následne voči našim klientom.
Toľko asi na úvod a, samozrejme, v prípade otázok som k dispozícii čokoľvek dovysvetliť. Tak by som vás zároveň, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby ste aj s ohľadom na stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu strategických zámerov a činnosti Sociálnej poisťovne na rok ´21 až ´26 prijali uznesenie odporúčajúce Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť. Tu sa ospravedlňujem, to bol návrh v dozornej rade, čiže by som vás poprosil tento návrh schváliť.
Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám v súlade s § 122 ods. 4 písm. c), štvrtý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predložiť návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na roky 2021 až 2026.
Stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na roky 2021 až 2026 je súčasťou predloženého materiálu a Dozorná rada Sociálnej poisťovne na svojom zasadnutí dňa 16. februára 2021 schválila tento návrh.
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh strategických zámerov dňa 17. marca 2021, č. uznesenia 149/2021.
Strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne predstavujú základný riadiaci dokument rozvoja Sociálnej poisťovne, ktorý je vypracovaný v súlade s metodikou a inštitucionálnym rámcom tvorby verejných stratégií schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 197/2017.
Východiskom návrhu strategických zámerov a cieľov je analýza súčasného stavu činností Sociálnej poisťovne, revízia strategických zámerov realizovaných činností v predchádzajúcom období a vízia a poslanie Sociálnej poisťovne.
Strategické zámery Sociálnej poisťovne vytvárajú základný rámec dlhodobého rozvoja Sociálnej poisťovne so zameraním na zvyšovanie spokojnosti jej klientov, informatizáciu procesov Sociálnej poisťovne, efektívne riadenie vnútorných zdrojov, zvyšovanie výkonnosti zamestnancov, ako sa v dokumente dočítate.
Stratégia si kladie za cieľ hlavne orientáciu na štyri body, a to sú klienti, procesy, zdroje a zamestnanci. Ak hovoríme o klientoch, tak v prvom rade hovoríme o dostupných elektronických a profesionálnych kontaktných, kontaktných službách.
V našom prípade sa budeme snažiť napĺňať stratégiu prostredníctvom troch základných strategických cieľov. Ten prvý môžme nazvať zvyšovanie kvality koncových služieb formou e-služby a osobného kontaktu. Aby sme si to vedeli rozmeniť na drobné, tak budeme hovoriť o elektronizácii nemocenského poistenia. V prvej fáze v roku 2021 by mal byť schválený zákon, ktorý nám umožní uplatňovať PN aj pomocou elektronizácie, čiže naši klienti by mali skončiť u doktora, nemusia už ďalej chodiť k zamestnávateľovi alebo do Sociálnej poisťovne. Následne na to by mali nadviazať aj ďalšie elektronizácie krátkodobých dávok, špeciálne teda v nemocenskom poistení, ako je tehotenský príspevok, materská a ďalšie.
Veľmi dôležitým prvkom je rovnako elektronická zložka klienta. To si, prosím, predstavte ako formu bankového účtu, kde si viete veľmi prehľadne sledovať jednak platby, ktoré za vás zamestnávateľ alebo sami odvádzate. Na druhej strane rovnako by ste si mali vedieť neskôr aj o tieto dávky pomocou elektronickej zložky klienta alebo toho vášho konta žiadať. Samozrejme, tento strategický cieľ chceme napĺňať aj štandardizáciou klientskych centier, keďže hlavne pri senioroch alebo žiadateľoch o dôchodok sú častokrát aj osobné kontakty a osobné vysvetlenie, ako žiadať či už o dôchodok, alebo pomôcť so žiadosťou o dôchodok, veľmi podstatné.
Druhým strategickým cieľom, ak hovoríme o klientoch, tak hovoríme určite o proaktívnej komunikácii a proaktívnych službách. My chceme vystúpiť z tej reaktívnej polohy, v ktorej sa Sociálna poisťovňa nachádzala alebo ešte stále nachádza, a chceme veľmi proaktívne komunikovať, na čo majú ľudia nárok, ako si jednoducho požiadať o dávky. Chceme byť naozaj ich dobrým partnerom. Nejaké menšie projekty, ktoré to kvalifikujú, nová webstránka, ktorá by mala byť orientovaná na životné, životné cykly našich poistencov, nejaký jednoduchý chatbot, ktorý by mal vyriešiť základné, základné otázky. Určite chceme, ak sme hovorili o elektronickej zložke klienta, tak už v súčasnosti existujúci individuálny účet poistenca chceme rozvinúť tak, aby ľudia mohli sledovať svoj indikatívny vývoj dôchodku z prvého a druhého dôchodkového piliera. Rovnako chceme využívať externú komunikáciu, už sme začali aj, čo sa týka sociálnych sietí, ale chceme ísť aj do médií, chceme naozaj, aby klienti, teda Slováci, slovenskí občania, platitelia poistného vedeli, na čo majú nárok a ako jednoducho sa k svojim dávkam dostať.
Tretím strategickým cieľom je, samozrejme, maximalizácia spokojnosti klientov, no a tu musíme nejakými validnými nástrojmi aj merať, aby sme vedeli, ktoré z opatrení sú funkčné, ktoré rozvíjať a ktoré, naopak, nie.
Ak hovoríme o procesoch, tak hovoríme určite o informatizácii, resp. informatizovaných procesoch v modernej štruktúre. U nás sa bude jednať v prvom rade o digitalizáciu dokumentov, tu hovoríme skôr o tých vnútorných vylepšeniach, rovnako modernizácia dávkových agend, ktorá by mala byť zabezpečená prostredníctvom EÚ fondov, a teda budeme hovoriť o informačných systémoch dôchodkového, nemocenského poistenia, poistenia v nezamestnanosti, garančného a úrazového poistenia.
Potom môžme hovoriť o strategickom ciele uplatňovania moderných prístupov v organizačnom usporiadaní. Tu sa veľmi vážne zaoberáme možnosťou zavedenia centier zdieľaných služieb, ako aj pandémia ukázala, napr. v likvidácii nemocenských dávok sa nám stávalo, že niektoré pobočky neboli schopné vykonávať svoju agendu a museli byť tieto žiadosti o dávku redistribuované v rámci pobočkovej siete. Takže zvažujeme a budeme, budeme sa snažiť vytvoriť nejaké centrá, ktoré budú pripravené na zvádzanie aj náporovej agendy.
Treťou oblasťou, o ktorej pojednáva naša stratégia, sú zdroje a vôbec efektívny manažment zdrojov, na ktoré potrebujete určite, určite mať dobré dáta, čiže ak hovoríme o zdrojoch, tak hovoríme aj o strategickom ciele zabezpečiť analytické údaje na podporu rozhodovania nielen Sociálnej poisťovne, ale následne aj pre vás pri prijímaní rôznych zákonov s dopadom na sociálnu oblasť, čiže hovoríme o projekte manažmentu údajov Sociálnej poisťovne. Tu má Sociálna poisťovňa ambíciu daný projekt vytvoriť v interných kapacitách. V zásade sme s týmto začali, tieto interné kapacity, keďže hovoríme o biznis analytikoch, programátoroch, biznis architektoch a o informatických procesoch, chceme hlavne tie zvýšené výdavky na personálne náklady, a teda tú tzv. tvorbu inhouse tohto projektu riešiť pomocou eurofondov. Neviem, či sa na Slovensku interný projekt z hľadiska informatizácie niekedy dial internými zložkami, čiže je to naozaj veľká výzva pred Sociálnou poisťovňou.
Ak hovoríme o ďalšom cieli, tak určite hovoríme o vytvorení dátovej kancelárie, zavedení controllingových nástrojov vo vybratých činnostiach a informatizáciu podporných procesov. Jeden z problémov Sociálnej poisťovne je, že nemá externé datacentrum, čo môžme považovať ako relatívne veľké riziko, čiže na tomto musíme určite popracovať a vnímame to ako jeden zo strategických bodov, ako udržať Sociálnu poisťovňu v chode v zmysle 21. storočia a výziev a rizík, ktoré sa s tým spájajú.
No a, samozrejme, nesmieme zabúdať ani na našich zamestnancov, pretože máme za to, že angažovaný zamestnanec je ten bod nula k tomu, aby sme čokoľvek dosiahli. Ak hovoríme o proklientskom prístupe, kedy občan Slovenskej republiky naozaj cíti, že Sociálna poisťovňa je jeho partnerom, takže určite budeme hovoriť o modernizácii systému vzdelávania našich zamestnancov, transformovanie systému hodnôt a odmeňovania zamestnancov smerom k výkonnostným zložkám, mzdy. Rovnako budeme implementovať aktualizované etické kódexy, ktoré preberieme alebo preberáme v rámci Európskej únie, využívanie proaktívnej internej komunikácie, čiže spôsobu, aby naozaj naši zamestnanci vedeli, ako rozmýšľa vedenie, aby sa vedeli s týmto stotožniť, aby boli súčinní a angažovaní následne voči našim klientom.
Toľko asi na úvod a, samozrejme, v prípade otázok som k dispozícii čokoľvek dovysvetliť. Tak by som vás zároveň, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby ste aj s ohľadom na stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu strategických zámerov a činnosti Sociálnej poisťovne na rok ´21 až ´26 prijali uznesenie odporúčajúce Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť. Tu sa ospravedlňujem, to bol návrh v dozornej rade, čiže by som vás poprosil tento návrh schváliť.
Rozpracované
15:10
A teraz poprosím pani poslankyňu Luciu Drábikovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore, za výbor pre sociálne veci, kde bola poverená ako spravodajkyňa. Nech sa páči.
A teraz poprosím pani poslankyňu Luciu Drábikovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore, za výbor pre sociálne veci, kde bola poverená ako spravodajkyňa. Nech sa páči.
Ďakujem, pán generálny riaditeľ, zaujmite miesto po vašej ľavej ruke, pre navrhovateľa.
A teraz poprosím pani poslankyňu Luciu Drábikovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore, za výbor pre sociálne veci, kde bola poverená ako spravodajkyňa. Nech sa páči.
Rozpracované
15:16
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 481 z 24. marca 2021 pridelil návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 481 z 24. marca 2021 pridelil návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 až 2026 (tlač 486) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh prerokoval 14. júna 2021 a uznesením č. 108 súhlasil s návrhom strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 až 2026 (tlač 486) a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Z uznesenia výboru nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne iné návrhy. Výbor ma uznesením poveril informovať o výsledku rokovania výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o prerokovaní návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 – 2026 (tlač 486).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 481 z 24. marca 2021 pridelil návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 až 2026 (tlač 486) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh prerokoval 14. júna 2021 a uznesením č. 108 súhlasil s návrhom strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 až 2026 (tlač 486) a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Z uznesenia výboru nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne iné návrhy. Výbor ma uznesením poveril informovať o výsledku rokovania výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
15:19
Vystúpenie v rozprave 15:19
Ľubomír VážnyPredložený návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 – 2026 je kontinuálny a správne zostavený. Je kontinuálny s predošlým obdobím, čo je správne, že nerozvracia celý doterajší postup, ale teda nadväzuje a má ambíciu vylepšiť a zrýchliť.
Čo...
Predložený návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 – 2026 je kontinuálny a správne zostavený. Je kontinuálny s predošlým obdobím, čo je správne, že nerozvracia celý doterajší postup, ale teda nadväzuje a má ambíciu vylepšiť a zrýchliť.
Čo mne svojím spôsobom sa zdá byť nevhodné, je to, že časy jednotlivých úloh sú posunuté, nevhodne posunuté, hovorím o tabuľke č. 5, prehľad strategických zámerov, cieľov a opatrení na obdobie rokov 2021 – 2026, ktorá sa nachádza na str. 19 tohto strategického zámeru.
Ukončenie definované, v zámere ukončené definovanie... definované ukončenie stanovených cieľov nespĺňa požiadavky efektívnej realizácie strategických zámerov a to najmä v tom, že realizácia cieľa, rozvoj individuálneho účtu poistenia sa predpokladá ešte pred ukončením toho základu, a to je ten efektívny manažment kmeňových údajov. Sociálna poisťovňa má historicky nabalených vyše 40 informačných systémov rôznej veľkosti a tieto informačné systémy je treba vyčistiť a zjednotiť ich platformu, zjednotiť tie dáta. To je tá úloha, ktorá tu je definovaná ako efektívny manažment kmeňových údajov, a ukončenie tejto úlohy je do konca roku 2023.
S tým, že nespochybňujem tú ambíciu, ktorú pán generálny riaditeľ prezentoval, že to chcú urobiť s vlastnými silami, efektívny manažment kmeňových údajov, a že majú ambíciu zohnať na tie vlastné sily aj europrostriedky, ale navrhujem preto, a tak predkladám aj pozmeňujúci návrh, aby táto úloha alebo tento cieľ, to je cieľ SC-0101, aby sa posunul alebo posunulo ukončenie tohto projektu, tohto cieľa z roku 2023 na rok 2022. Máme ešte rok a pol a vlastnými silami sa to dá možno aj zrýchliť, aj zrealizovať, pretože, ako som už povedal, heterogénne informačné systémy a Sociálna poisťovňa stráca veľa energie, času aj peňazí tým, že musí stále opravovať údaje o tej dátovej základni, a hlavným cieľom takejto úpravy je urobiť ten základ pre všetky ostatné informačné systémy, základ vyčistený, dáta vyčistené, preto navrhujem, aby sme tento cieľ posunuli z roku 2023 alebo dali dopredu z roku 2023 na ukončenie na rok 2022 s tým, že rozvoj individuálneho účtu poistenca, to je zase ten cieľ SC-02 v tejto tabuľke, je definovaný na rok 2022 a je neefektívne robiť tento cieľ skôr, ako je efektívny manažment kmeňových údajov, to znamená na zlých základoch stavať takýto pomerne dôležitý, dôležitý zámer a cieľ.
Preto navrhujem v tom pozmeňujúcom návrhu nazvať tento cieľ nie rozvoj individuálneho účtu poistenca, ale zavedenie individuálneho účtu poistenca a posunúť tento cieľ z roku 2022 na rok 2023, tak aby mohol stavať už na nových základoch, to znamená na tej oprave dátovej základne, alebo ako je to nazvané v prehľade strategických zámerov s názvom efektívny manažment kmeňových údajov.
Zároveň je veľmi dôležité, aj pán generálny riaditeľ to prezentoval, ďalšie úlohy alebo ciele, to je zavedenie proklientsky orientovaných procesov a služieb. To je tá veľmi dôležitá elektronická zložka klienta a tam je definované ukončenie v roku 2024. Tam navrhujem, aby sme to ukončenie urobili v roku 2023. A takisto je digitalizácia spisovne dôchodkového poistenia už na nových základoch, na tých kmeňových údajoch, tiež to skrátiť o rok, na 2023. A takisto ďalší cieľ MODA, modernizácia dávkových agend, veľmi dôležitý systém, tiež to skrátiť z roku 2024, ako je definované v tomto predloženom zámere, o rok, to znamená na rok 2023.
Čiže, zjednodušene povedané, nezačať skôr niektoré úlohy alebo niektoré ciele, kým nie je vyčistená dátová základňa, to znamená efektívny manažment kmeňových údajov, aby sme mohli začať aj ostatné ciele, treba zrýchliť efektívny manažment kmeňových údajov a urobiť ho, ukončiť ho nie v roku 2023, ale v roku 2022. Naopak, rozvoj individuálneho účtu poistenca nazvať zavedenie individuálneho účtu poistenca a posunúť ho o rok, na rok 2023, aby už mohol byť postavený na tých nových kmeňových údajoch. A takisto tie veľmi dôležité systémy, ako som už spomenul, elektronická zložka klienta, skrátiť z roku 2024 na 2023 ukončenie. Takisto digitalizácia spisovne dôchodkového poistenia skrátiť z roku 2024 na rok 2023 a takisto modernizácia dávkových agend skrátiť z roku 2024 na rok 2023.
Včasnosť takejto realizácie efektívneho manažmentu a celej Sociálnej poisťovne a kmeňových údajov je nevyhnutná aj vzhľadom na požiadavky tretích strán a tiež na požiadavky e-governmentu.
Skrátenie uvedených cieľov, ako navrhujem v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil, je nevyhnutné aj s ohľadom na poslednú možnosť využitia eurofondov, ktoré sú na to určené v reformnom zámere Sociálnej poisťovne na poslednú možnosť využitia eurofondov z programového obdobia 2014 – 2020 na tieto projekty, keďže iste viete, že posledná možnosť čerpania eurofondov je v roku 2023. Čiže zbytočne nám milióny ujdú, keď skončíme tieto projekty, ako sú definované v strategickom zámere na 2024, keď nemôžu byť potom preplatené z eurofondov.
Čiže má to dva ciele, zrýchliť a zvýšiť stupeň digitalizácie, elektronizácie v Sociálnej poisťovni a druhý cieľ je umožniť čerpanie eurofondov na tieto ciele.
Preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Vážneho na zmenu a doplnenie návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 – 2026, ktorý máte ako tlač 486.
Doterajší text návrhu uznesenia sa označí ako bod B a vkladá sa nový bod A, ktorý znie:
A. Národná rada odporúča, aby Sociálna poisťovňa:
A.1. prehodnotila termíny predpokladaného ukončenia vybraných zámerov, cieľov a opatrení na obdobie rokov 2021 – 2026, ktoré sú uvedené v časti 5 návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne, a zmenila ich nasledovne:
v časti
A. Dostupné elektronické a profesionálne kontaktné služby
SC A1: Zvyšovanie kvality koncových služieb formou e-služby a osobného kontaktu
SZ A-SC1-01 – Zavedenie proklientsky orientovaných procesov a služieb
– predpokladané ukončenie – rok 2024 sa nahrádza rokom 2023
SC A2: Zvyšovanie intenzity proaktívnej komunikácie a zavedenie proaktívnych služieb
(SZ A-SC2-02) Veta "Rozvoj individuálneho účtu poistenca" sa nahrádza vetou "Zavedenie individuálneho účtu poistenca"
– predpokladané ukončenie – rok 2022 sa nahrádza rokom 2023
B. Informatizované procesy v modernej štruktúre
SC 1: Digitalizácia dokumentácie
(SZ B-SC1-01) – Digitalizácia spisovne dôchodkového poistenia
– predpokladané ukončenie – rok 2024 sa nahrádza rokom 2023
SC 2: Elektronizácia a automatizácia procesných činností
SZ B-SC2-01 – Modernizácia dávkových agend
– predpokladané ukončenie – rok 2024 sa nahrádza rokom 2023
C. Efektívny manažment zdrojov na základe manažérskych údajov
SC 1: Zabezpečenie analytických údajov na podporu rozhodovania
SZC-SC1-01 – Efektívny manažment kmeňových údajov
– predpokladané ukončenie – rok 2023 sa nahrádza rokom 2022
Za ďalšie, to je A2, aby Sociálna poisťovňa informovala Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci každoročne do roku 2026, vždy do 31. marca príslušného roku o plnení takýchto cieľov.
Odôvodnenie som už povedal v úvode. V zásade sa jedná o dva aspekty, aby sme zrýchlili a umožnili vyšší stupeň elektronizácie Sociálnej poisťovne, či už vo vnútri poisťovne, tak aj v kontakte s klientom a s verejným sektorom. A takisto aby sme umožnili čerpanie eurofondov na tieto projekty.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
17.6.2021 o 15:19 hod.
Ing.
Ľubomír Vážny
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán generálny riaditeľ, dovoľte mi uviesť pár slov k strategickým zámerom Sociálnej poisťovne.
Predložený návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 – 2026 je kontinuálny a správne zostavený. Je kontinuálny s predošlým obdobím, čo je správne, že nerozvracia celý doterajší postup, ale teda nadväzuje a má ambíciu vylepšiť a zrýchliť.
Čo mne svojím spôsobom sa zdá byť nevhodné, je to, že časy jednotlivých úloh sú posunuté, nevhodne posunuté, hovorím o tabuľke č. 5, prehľad strategických zámerov, cieľov a opatrení na obdobie rokov 2021 – 2026, ktorá sa nachádza na str. 19 tohto strategického zámeru.
Ukončenie definované, v zámere ukončené definovanie... definované ukončenie stanovených cieľov nespĺňa požiadavky efektívnej realizácie strategických zámerov a to najmä v tom, že realizácia cieľa, rozvoj individuálneho účtu poistenia sa predpokladá ešte pred ukončením toho základu, a to je ten efektívny manažment kmeňových údajov. Sociálna poisťovňa má historicky nabalených vyše 40 informačných systémov rôznej veľkosti a tieto informačné systémy je treba vyčistiť a zjednotiť ich platformu, zjednotiť tie dáta. To je tá úloha, ktorá tu je definovaná ako efektívny manažment kmeňových údajov, a ukončenie tejto úlohy je do konca roku 2023.
S tým, že nespochybňujem tú ambíciu, ktorú pán generálny riaditeľ prezentoval, že to chcú urobiť s vlastnými silami, efektívny manažment kmeňových údajov, a že majú ambíciu zohnať na tie vlastné sily aj europrostriedky, ale navrhujem preto, a tak predkladám aj pozmeňujúci návrh, aby táto úloha alebo tento cieľ, to je cieľ SC-0101, aby sa posunul alebo posunulo ukončenie tohto projektu, tohto cieľa z roku 2023 na rok 2022. Máme ešte rok a pol a vlastnými silami sa to dá možno aj zrýchliť, aj zrealizovať, pretože, ako som už povedal, heterogénne informačné systémy a Sociálna poisťovňa stráca veľa energie, času aj peňazí tým, že musí stále opravovať údaje o tej dátovej základni, a hlavným cieľom takejto úpravy je urobiť ten základ pre všetky ostatné informačné systémy, základ vyčistený, dáta vyčistené, preto navrhujem, aby sme tento cieľ posunuli z roku 2023 alebo dali dopredu z roku 2023 na ukončenie na rok 2022 s tým, že rozvoj individuálneho účtu poistenca, to je zase ten cieľ SC-02 v tejto tabuľke, je definovaný na rok 2022 a je neefektívne robiť tento cieľ skôr, ako je efektívny manažment kmeňových údajov, to znamená na zlých základoch stavať takýto pomerne dôležitý, dôležitý zámer a cieľ.
Preto navrhujem v tom pozmeňujúcom návrhu nazvať tento cieľ nie rozvoj individuálneho účtu poistenca, ale zavedenie individuálneho účtu poistenca a posunúť tento cieľ z roku 2022 na rok 2023, tak aby mohol stavať už na nových základoch, to znamená na tej oprave dátovej základne, alebo ako je to nazvané v prehľade strategických zámerov s názvom efektívny manažment kmeňových údajov.
Zároveň je veľmi dôležité, aj pán generálny riaditeľ to prezentoval, ďalšie úlohy alebo ciele, to je zavedenie proklientsky orientovaných procesov a služieb. To je tá veľmi dôležitá elektronická zložka klienta a tam je definované ukončenie v roku 2024. Tam navrhujem, aby sme to ukončenie urobili v roku 2023. A takisto je digitalizácia spisovne dôchodkového poistenia už na nových základoch, na tých kmeňových údajoch, tiež to skrátiť o rok, na 2023. A takisto ďalší cieľ MODA, modernizácia dávkových agend, veľmi dôležitý systém, tiež to skrátiť z roku 2024, ako je definované v tomto predloženom zámere, o rok, to znamená na rok 2023.
Čiže, zjednodušene povedané, nezačať skôr niektoré úlohy alebo niektoré ciele, kým nie je vyčistená dátová základňa, to znamená efektívny manažment kmeňových údajov, aby sme mohli začať aj ostatné ciele, treba zrýchliť efektívny manažment kmeňových údajov a urobiť ho, ukončiť ho nie v roku 2023, ale v roku 2022. Naopak, rozvoj individuálneho účtu poistenca nazvať zavedenie individuálneho účtu poistenca a posunúť ho o rok, na rok 2023, aby už mohol byť postavený na tých nových kmeňových údajoch. A takisto tie veľmi dôležité systémy, ako som už spomenul, elektronická zložka klienta, skrátiť z roku 2024 na 2023 ukončenie. Takisto digitalizácia spisovne dôchodkového poistenia skrátiť z roku 2024 na rok 2023 a takisto modernizácia dávkových agend skrátiť z roku 2024 na rok 2023.
Včasnosť takejto realizácie efektívneho manažmentu a celej Sociálnej poisťovne a kmeňových údajov je nevyhnutná aj vzhľadom na požiadavky tretích strán a tiež na požiadavky e-governmentu.
Skrátenie uvedených cieľov, ako navrhujem v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil, je nevyhnutné aj s ohľadom na poslednú možnosť využitia eurofondov, ktoré sú na to určené v reformnom zámere Sociálnej poisťovne na poslednú možnosť využitia eurofondov z programového obdobia 2014 – 2020 na tieto projekty, keďže iste viete, že posledná možnosť čerpania eurofondov je v roku 2023. Čiže zbytočne nám milióny ujdú, keď skončíme tieto projekty, ako sú definované v strategickom zámere na 2024, keď nemôžu byť potom preplatené z eurofondov.
Čiže má to dva ciele, zrýchliť a zvýšiť stupeň digitalizácie, elektronizácie v Sociálnej poisťovni a druhý cieľ je umožniť čerpanie eurofondov na tieto ciele.
Preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Vážneho na zmenu a doplnenie návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2021 – 2026, ktorý máte ako tlač 486.
Doterajší text návrhu uznesenia sa označí ako bod B a vkladá sa nový bod A, ktorý znie:
A. Národná rada odporúča, aby Sociálna poisťovňa:
A.1. prehodnotila termíny predpokladaného ukončenia vybraných zámerov, cieľov a opatrení na obdobie rokov 2021 – 2026, ktoré sú uvedené v časti 5 návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne, a zmenila ich nasledovne:
v časti
A. Dostupné elektronické a profesionálne kontaktné služby
SC A1: Zvyšovanie kvality koncových služieb formou e-služby a osobného kontaktu
SZ A-SC1-01 – Zavedenie proklientsky orientovaných procesov a služieb
– predpokladané ukončenie – rok 2024 sa nahrádza rokom 2023
SC A2: Zvyšovanie intenzity proaktívnej komunikácie a zavedenie proaktívnych služieb
(SZ A-SC2-02) Veta "Rozvoj individuálneho účtu poistenca" sa nahrádza vetou "Zavedenie individuálneho účtu poistenca"
– predpokladané ukončenie – rok 2022 sa nahrádza rokom 2023
B. Informatizované procesy v modernej štruktúre
SC 1: Digitalizácia dokumentácie
(SZ B-SC1-01) – Digitalizácia spisovne dôchodkového poistenia
– predpokladané ukončenie – rok 2024 sa nahrádza rokom 2023
SC 2: Elektronizácia a automatizácia procesných činností
SZ B-SC2-01 – Modernizácia dávkových agend
– predpokladané ukončenie – rok 2024 sa nahrádza rokom 2023
C. Efektívny manažment zdrojov na základe manažérskych údajov
SC 1: Zabezpečenie analytických údajov na podporu rozhodovania
SZC-SC1-01 – Efektívny manažment kmeňových údajov
– predpokladané ukončenie – rok 2023 sa nahrádza rokom 2022
Za ďalšie, to je A2, aby Sociálna poisťovňa informovala Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci každoročne do roku 2026, vždy do 31. marca príslušného roku o plnení takýchto cieľov.
Odôvodnenie som už povedal v úvode. V zásade sa jedná o dva aspekty, aby sme zrýchlili a umožnili vyšší stupeň elektronizácie Sociálnej poisťovne, či už vo vnútri poisťovne, tak aj v kontakte s klientom a s verejným sektorom. A takisto aby sme umožnili čerpanie eurofondov na tieto projekty.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované