55. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa, k tomuto dodať naozaj len to, že základ zdravotníckeho personálu ozaj vždy bude tvoriť zdravotná sestra a nižší ošetrovateľský alebo nižší zdravotný personál, či sa bavíme o opatrovateľoch, ošetrovateľoch, ošetrovateľkách, sanitárkach, sanitároch, jednoducho toto je chrbtica, toto je chrbtová kosť celého slovenského zdravotníctva.
Musíme myslieť a musíme dbať na to, aby aj tejto nižší zdravotnícky personál mohol dostať kvalifikované vzdelanie, a práve toto kvalifikované vzdelanie poskytujú stredné zdravotnícke školy. To, že absolventka gymnázia alebo absolvent gymnázia sa rozhodne, že pôjde na fakultu ošetrovateľstva študovať, to ešte neznamená, že tento človek bude mať aj vzťah k svojej praxi, pretože je taká mylná predstava, že absolvent vysokej školy ošetrovateľstva si myslí, že pojedol všetku múdrosť sveta a postavia ho s obyčajnou opatrovateľkou, ošetrovateľkou, sanitárom k lôžku pacienta, aby nabral nejakú prax, a jednoducho on zistí, že tá robota je úplne o niečom inom, že on mal nejakú svoju inú alebo úplne mylnú predstavu. A práve títo ľudia, ktorí vyštudovajú, je ich 80, možno 90 %, ktorí vyštudujú túto fakultu ošetrovateľstva, absolútne nepracujú v praxi, ale snažia sa nejakým spôsobom dostať na pozíciu, ja neviem, staničnej sestry alebo hlavnej sestry len preto, že majú vysokoškolské vzdelanie z odboru ošetrovateľstva. Nám chýba to mužstvo, tá praktická časť.
To znamená, dbajme na to, aby stredné zdravotnícke školy ozaj vychovávali kvalitný a kvalifikovaný zdravotnícky personál, ktorý nemusí ísť automaticky na vysokú školu. Dajme im možnosť pracovať, dajme im kompetencie, ale skúsme im aj dať adekvátny plat, pretože bez týchto pracovníkov kolabujúci systém úplne zhorí.

Pani Bittó Cigániková, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Ďakujem. Pán poslanec Urban, nebol to 40, to bol, že 40 % je záujem o školy, nie vyšší, nie že stredoškolské vzdelanie má 40 %. Tam neviem totiž tie percentá, len teda dozvedela som sa na výbore, že je to väčšina.
Pýtali ste sa, či nechceme redukovať školy. Nie, nechcem redukovať, ináč to bude krásny svet, keď už sa budeme môcť o tomto baviť. (Povedané so smiechom.) Ale pokiaľ sa vytvoria dobré podmienky, tak ten záujem by mal byť taký a páči sa mi momentálne tá situácia, ktorú mi opisovali aj stredné školy, že si majú z čoho vyberať, ale nechceme redukovať vysoké školy. Pokiaľ budú mať sestry záujem študovať ďalej, je to pre nás prínosom a som presvedčená - a to je aj pre pána Kočiša odpoveď -, že nielen nižšie vzdelané, vzdelaný personál je tým jadrom a dôležitý, ale ja si myslím, že veľmi potrebujeme aj vysokoškolsky vzdelané sestry, manažérky. Myslím si, že by mali dostať oveľa vyššie kompetencie, a vedia nám veľmi pomôcť v tom systéme, keď ich, keď využijeme ich schopnosti.
Pán poslanec Šefčík, hovoríte a úplne s tým súhlasím, že treba riešiť kompetencie, mzdy a tak ďalej. Na to treba peniaze. Ja vás chcem pekne poprosiť, aby ste nám, nám pomohli s tým tlakom na ministerstve financií, lebo naozaj všetci na to doplatíme.
Pýtali ste sa na to, že som hovorila, že väčšina je stredoškolských a zároveň že niet koho riadiť. No, to je preto, lebo stredoškolské sestry, pokiaľ mali, myslím, päť rokov praxe, tak boli automaticky považované za vysokoškolsky vzdelané, ale v skutočnosti majú len strednú školu. Treba tiež povedať, že veľmi veľa ich odchádza do iných povolaní alebo do zahraničia, takže to je za mňa všetko.
Ďakujem kolegom za, za príspevky a takisto ešte raz ďakujem ministerstvu zdravotníctva za tento veľmi dobrý návrh, s radosťou ho podporím.

Posledný v rozprave teraz vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pani predkladateľka, pán minister, pani spravodajkyňa, pán minister a pani predkladateľka zároveň, bavíme sa tuná o zákone, ktorý je podľa môjho skromného názoru ako človeka, ktorý síce celý život pracuje v sociálnom prostredí, ale ani tá zdravotnícka časť mi nie je cudzia, nakoľko v podstate celý svoj život do tejto problematiky, či už priamo, alebo nepriamo vidím, pretože moja mamička je zdravotná sestra so 44-ročnou praxou. A celý život vlastne v tomto odvetví pracuje a prešla si všetkými možnými oddeleniami a všetkými možnými funkciami, ktoré len zdravotnícky systém poskytuje.
Ale na čo chcem najmä poukázať, je nie príliš mnou pochopené nejaké také, bratia Česi tomu hovoria, že pozdvižení, z dôvodu toho, že ideme meniť terajší názov zdravotníckeho asistenta na niečo, čo sa bude volať praktická sestra - cez pomlčku - asistent. Keď moje dvojčatá nastupovali na strednú zdravotnícku školu, teda keď boli prijaté v roku 2000 a nastupovali naozaj na zdravotnícky odbor praktická sestra, všetky riaditeľky, pretože väčšina riaditeľok je naozaj na týchto 29 stredných zdravotníckych školách, žasli nad tým, aký záujem to vyvolalo u rodičov a u samotných detí. Len jednoduchý spôsob, teda zmena názvu, pretože aj predtým, ešte rok predtým bol v systéme zakomponovaný názov zdravotný asistent, ale v tomto roku 2000 sa to prekomponovalo na praktickú sestru, 2020, pardon. A jednoducho ten, ten nárast, ten záujem žiakov a samotných rodičov bol, bol enormný. Kdežto o rok, keď sa už prijímali študenti na študijný odbor zdravotnícky asistent, ten záujem klesol o viac ako 30 %. Čiže jednoduchým, jednoduchou zmenou názvu sme dopracovali sa k tomu, že ten záujem klesol. Pretože aj za bývalého režimu, aj za údajnej demokracie, keď niekto povie, že je zdravotná sestra alebo zdravotný brat, ako sa to hovorí väčšinou tomu mužského pokoleniu, tak je to taký hovor. Je to také, nejaká výsostná práca, nejaké výsostné postavenie, aj keď náročné, aj keď veľmi neocenené, ale určite výsostné.
Čo sa týka samotných odborov týchto zdravotníckych škôl, tak môj názor je taký, keďže tieto moje deťúrence tento odbor študujú, ja niekedy žasnem, koľko informácií a koľko vedomostí vlastne za dva roky dokázali v škole nabrať. A dovolím si povedať, že plnohodnotný absolvent strednej zdravotníckej školy, ktorý nastúpi na vysokú školu na fakultu ošetrovateľstva, tak to má prechádzku ružovou záhradou s tými vedomosťami, ktoré má. Odborné znalosti z odborov, ako sú ošetrovateľské techniky, ošetrovateľstvo, administratíva, zdravotná dokumentácia, psychológia, pedagogika, profesijná komunikácia, jednoducho patológia, prvá pomoc, anatómia, fyziológia zdravia a klinika chorôb, ani som vôbec, pokiaľ to nezačali študovať, že toľko odborných vecí sa študuje na stredných zdravotníckych školách, a naozaj to štúdium je enormne ťažké a enormne náročné. Čiže tieto deťúrence, ktoré naozaj sa podujali na štúdium tohto zdravotného odboru, sú takou lastovičkou toho, že aj stredné zdravotné školy dokážu vychovať a vyprodukovať úžasný pracovný personál, ktorý, ak mu vytvoríme podmienky a vytvoríme mu jednoducho pomoc, aby zostal pracovať v slovenských nemocniciach, v domoch sociálnych služieb alebo domoch dôchodcov, denných stacionárov, tak jednoducho budeme vedieť týmto mladým personálom zaplátať tie najhoršie diery pri odchode zdravotníckeho personálu, ktorý hrozí, ktorý sa permanentne deje, a vidíme to. Najbližšie sme to videli minulý kalendárny rok, potom bol rok 2000 a rok 2022 nebude výnimkou, pretože zdravotných sestier bude aj tak, aj tento rok enormný.
Dôležitým takým poznatkom, ktorý som zistil, je dĺžka a šírka praxe na vtedajšom štúdiu strednej zdravotnej školy a toto je takým najpálčivejším problémom a takou najdôležitejšou vecou, ktorou by sa malo zaoberať najmä ministerstvo školstva. Jednoducho ak dáme prax týmto zdravotníckym študentom zdravotníckych odborov príslušnú, minimálne takú, ako to bolo za toho zlého socializmu, ako mnohí ho nazývate, tak absolútne zaniká dôvod, aby študent strednej zdravotníckej školy alebo nejaká absolventka gymnázia potrebovala študovať na fakulte ošetrovateľstva, pretože toľko praxe, koľko naberie študent, ak by sme mu tú prax dali na strednej zdravotníckej škole, tak na žiadnej vysokej škole nemôže nabrať ani omylom, pretože kopec študentov tieto fakulty študuje diaľkovým spôsobom a tam je prax skoro nulová.
Asociácia stredných zdravotníckych škôl je podľa mňa kľúčovou organizáciou, ktorá sa ešte zaoberá a podujala sa na prípravu študentov, ktorí majú byť takou chrbtovou kosťou nášho zdravotníctva. Čiže naozaj problém, nedostatok sa odstránil jedným, jednou zmenou názvu. A naozaj tá enormná snaha možno aj samotným študentov alebo tých absolventov 9. ročníka základnej školy, ako aj ich rodičov, že môžu študovať niečo, čo má nejaký cveng, nejaký punc, tak to by sme vlastne touto zmenou, ak by, ak by táto zmena neprešla, podľa môjho názoru by sme to zase zastavili, pretože je oveľa zaujímavejšie, ak sa niekoho opýtate, mladého človeka, čo študuješ, tak on vám povie zdravotníckeho asistenta, no tak toto je nie také príliš vábne alebo nie príliš zaujímavé, ale on keď povie, že študuje zdravotnú sestru, tak to je super.
Za minulého režimu, zdravotné sestry keď študovali poctivo a naozaj kvalitne celé štyri roky, ten prvý ročník tam bol bez praxe, to pani kolegyňa asi môže mi potvrdiť, v druhom ročníku bol jeden deň praxe, v treťom ročníku mali dva dni praxe a v štvrtom ročníku mali v kuse mesačnú stáž a ďalšie dva dni praxe. Čiže naozaj tá prax pri tom pacientovi pri tom lôžku bola enormná. Prešli si všetkými možnými oddeleniami, či to bolo interné, chirurgia, detské, gynekológia, ortopédia, naozaj absolvovali desiatky hodín praxe a do hotového systému prišiel hotový zdravotnícky personál, hotový človek. Čiže k tomuto by sme sa mali vrátiť. Je to taký apel aj na ministerstvo školstva a najmä na možno aj na ministerstvo zdravotníctva, aby tlačilo na ministerstvo školstva, pretože stredné zdravotnícke školy nevzdelávajú len zdravotný personál s maturitou ako zdravotných teraz ešte asistentov, po novom dúfam, že to už bude praktická sestra, alebo už to je v podstate aj praktická sestra, len sa to zaknihuje, že to bude to definitívne. Ale študujú sa tam aj odbory ako je sanitár, hej, čiže tiež takýchto odborov máme málo, alebo zdravotnícky záchranár jednoducho, alebo je tam ošetrovateľstvo, alebo opatrovateľstvo v nejakej forme. (Reakcia z pléna.) O to je teraz veľmi minimálny záujem, o tento odbor, tiež neviem prečo.
Čiže ozaj by sme sa mali zaoberať praktickou časťou tohto zákona. Ja tento zákon naozaj chválim, naozaj ho vítam a bude len na dobro veci, ak sa k tomu postavíme naozaj prakticky a budeme dbať na to, aby títo mladí ľudia, ktorí na týchto stredných zdravotníckych školách študujú, boli naozaj hrdí na to, že študujú odbor, ktorý má naozaj ten cveng, pretože zdravotná sestra, to hovorím, aj za bývalého režimu, aj za tohto režimu vždy bude mať nejaký honor a mali by sme to zanechať a to status quo nejakým spôsobom zachovať. Čiže z mojej strany asi toľko.
Ja chcem len pánovi ministrovi a celého je... celému jeho tímu, ktorý naozaj tento zákon pripravil, poďakovať, a aj keď v mnohých veciach nemáme rovnaký názor, tak v tomto, ja si myslím, že sme zajedno.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pani Bittó Cigániková ako prvá.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Koši... Kočiš, viem, že ste to dobre mysleli, ale vy ste vlastne potvrdili svojím vystúpením (povedané so smiechom) tie obavy sestier, lebo vy ste presne povedali, že ak povie ten, čo študuje praktickú sestru - asistenta, že ak povie, že je zdravotná sestra, tak vlastne to je super, to znie super.
No len on nebude zdravotná sestra a to je (reakcia z pléna), áno, áno, ale praktická sestra a to je to, čo si treba uvedomiť a čoho sa sestry vlastne boja, že, že to bude po... a nielen z pohľadu verejnosti, kde je to vlastne o tej nejakej pochopiteľnej obave o nejakej, nejakej ujme, ale aj z pohľadu tých zamestnávateľov v tom následku, lebo keď bude verejnosť vnímať praktickú sestru - asistenta ako zdravotnú sestru, tak je obava, že aj tí zamestnávatelia si to budú uľahčovať, že im dajú robiť veci, ktoré inak môže robiť len praktická sestra. Vlastne si to nikto nevšimne, lebo ten pacient, ten jednoducho bude to vnímať tak, že však je to zdravotná sestra.
Čiže preto je dôležité, aby tam bolo ten asistent a aby ľudia vedeli, že to nie je rovnaká úroveň, a vlastne možno aj my, tí, čo reprezentujeme tie zmeny zákonov, by sme to mali verejnosti takto komunikovať. Praktická sestra - asistent nie je zdravotná sestra, lebo nemá dostatočný rozsah kompetencií ani rovnaký rozsah vzdelania, a nie je to k tým sestrám fér, ak to dávame na jednu rovinu.

Pán poslanec Šefčík s faktickou poznámkou.