72. schôdza

klienta podľa § 2c.
c) Národného bezpečnostného úradu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.
(4) Rizikovou platobnou operáciou sa na účely tohto zákona rozumie platobná operácia, ktorú Štátna pokladnica vyhodnotí ako rizikovú podľa odseku 1.
(5) Ak bola platobná operácia Štátnou pokladnicou vyhodnotená ako riziková platobná operácia, Štátna pokladnica o tejto skutočnosti informuje ministerstvo.
§ l0e Monitoring vybraných platobných operácií
(1) Vybranou platobnou operáciou sa na účely tohto zákona rozumie platobná operácia podľa osobitného predpisu. ^23a)
(2) Ak bola vybraná platobná operácia vyhodnotená Štátnou pokladnicou ako riziková platobná operácia, Štátna pokladnica bezodkladne informuje o dôvodoch rizikovosti vybranej platobnej operácie štatutárny orgán klienta alebo osobu oprávnenú konať za štatutárny orgán klienta, ktorý o realizáciu tejto platobnej operácie žiadal, a ministerstvo.
(3) Klient, ktorý bol informovaný o rizikovosti vybranej platobnej operácie podľa odseku 2, je oprávnený žiadosť o realizáciu tejto platobnej operácie zmeniť alebo zrušiť najneskôr do konca pracovného dňa, ktorý predchádza dohodnutému dňu jej splatnosti.
(4) Ak klient nevyužije oprávnenie podľa odseku 3, riziková vybraná platobná operácia sa v deň jej splatnosti zrealizuje. O rizikovej vybranej platobnej operácii podľa prvej vety Štátna pokladnica informuje osobitný útvar služby finančnej polície Policajného zboru na účel predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:
„^23a) § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".".
Doterajšie body 9 až 18 sa primerane prečíslujú.
Nový bod 9 nadobúda účinnosť 1. júna 2023, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
Nový bod 10 nadobúda účinnosť 1. júna 2023 okrem § 10e, ktorý nadobúda účinnosť 1. júna 2024, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.

5. K čl. 1, nový bod
Za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:
„12. V § 12 ods. 1 písmeno f) znie:
„f) poskytovať ministerstvu informácie potrebné na zostavenie súborov údajov podľa § 2b ods. 2 okrem informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami,^24c)".".
Doterajšie body 12 až 18 sa primerane prečíslujú.
Nový bod 12 nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.

6. K čl. 1, nový bod
Za doterajší bod 12 sa vkladajú nové body 13 a 14, ktoré znejú:
„13. V § 13 ods. 1 sa za slová „až 5" vkladajú slová „a § 12a".
14. V § 14 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Na činnosť agentúry sa nevzťahuje osobitný predpis.^28aaa)''.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28aaa znie:
„^28aaa) Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".".
Doterajšie body 13 až 18 sa primerane prečíslujú.
Nový bod 13 nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
Nový bod 14 nadobúda účinnosť 1. decembra 2022, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.

7. K čl. 1, nové body
Za doterajší bod 17 sa vkladajú nové body 18 až 19, ktoré znejú:
„18. V § 18 sa odsek 1 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
j) poskytuje údaje týkajúce sa klienta na účel výkonu štatutárneho auditu.^28c)".
Poznámka pod čiarkou k odkazu 28c) znie:
„^28c) § 22a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov." .
19. V § 19 ods. 2 prvá veta znie:
„Agentúra vykonáva finančné operácie a obchody na finančnom trhu podľa § 17, pričom prevody prostriedkov vyplývajúce z uvedených finančných operácií a obchodov vykonáva pre agentúru Štátna pokladnica.".".
Doterajší bod 18 sa primerane prečísluje.
Nový bod 18 nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
Nový bod 19 nadobúda účinnosť 1. decembra 2022, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.

8. K čl. 1, nový bod
Za doterajší bod 18 sa vkladá nový bod 19, ktorý znie:
„19. V § 21a sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to sa nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť Štátnej pokladnice predkladať a poskytovať údaje subjektom uvedeným v tomto zákone.".".
Nový bod 19 nadobúda účinnosť 1. júna 2023, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.

9. K čl. III, nové body
V čl. III sa doterajší text označuje ako bod 1 a vkladajú sa nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V § 8 ods. 1 písm. g) sa nad slovom „operácie" odkaz „^12a)" nahrádza odkazom „^13aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13aa) znie:
„^13aa) § 2c zákona č. 291/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov." .
3. V § 14 ods. 5 sa za slová „zostavenia rozpočtu verejnej správy" vkladá čiarka a slová „realizácie rozpočtu verejnej správy".".
V súvislosti s vložením nových bodov sa v úvodnej vete čl. III za slovo „mení" vkladajú slová „a dopĺňa".
Nové body 2 a 3 nadobúdajú účinnosť 1. decembra 2022, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.

10. Za doterajší článok, pardon. Nové čl. III a IV
Za doterajší čl. II sa vkladajú nové čl. III a IV, ktoré znejú:
„Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 280/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 375/1996 Z. z., zákona č. 313/2005 Z. z., zákona č. 591/2007 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z. a zákona č. 347/2018 Z. z. sa mení takto:
V § 6 odsek 1 znie:
„(1) Tvorbu fondu a čerpanie prostriedkov fondu vedie zamestnávateľ, ktorým je
a) vyšší územný celok, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá je zapojená, napojená na štátny rozpočet, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá je zriadená vyšším územným celkom, alebo verejná výskumná inštitúcia^5a), na osobitnom účte fondu v Štátnej pokladnici,
b) iná osoba ako je uvedená v písmene a), na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte fondu v Štátnej pokladnici, v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a) znie:
„^5a) § 1 ods. 2 zákona č. 243/2017 z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

Čl. IV
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 578/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., zákona č. 438/2012 Z. z., zákona č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 392/2015 Z. z., zákona č. 217/2016 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 388/2018 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., zákona č. 224/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 470/2019 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z. a zákona č. 414/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 6 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Na účely odseku 2 písm. b) sa výsledná prax pri vykonávaní pracovných činností zaokrúhli na celý deň nahor. Ak sa pri postupe podľa odseku 2 písm. b) započítava prax z viacerých pracovných činností, najskôr sa výsledná prax za každú pracovnú činnosť zaokrúhli na dve desatinné miesta nahor a súčet praxí sa zaokrúhli podľa prvej vety.".
2. V § 27 odsek 4 znie:
„(4) Príslušná časť funkčného platu na účely tohto zákona je podiel funkčného platu a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku je súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku a ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca. Suma príslušnej časti funkčného platu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Pri zníženej dĺžke pracovného času pod ustanovený rozsah sa hodinová sadzba funkčného platu úmerne upraví.".
Doterajšie čl. III a IV sa primerane prečíslujú.
Nové články III a IV nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne v pôvodnom čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
A úplne posledný bod.
11. K čl. IV
V čl. IV sa slová „15. októbra" nahrádzajú slovami „1. decembra".
Súčasne navrhujem vyňať bod 3 v čl. IV spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Takže to bol prvý pozmeňujúci návrh. Ešte mám aj druhý pozmeňujúci návrh, ktorým vás môžem potešiť je podstatne kratší. Ten sa týka vlastne možnosti, ktorú týmto navrhujeme otvoriť, aby, aby bolo možné právnickým osobám dobrovoľne poskytnúť príspevok do štátneho rozpočtu, do Štátnej pokladnice. Doteraz to nebolo možné. Takže vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom pokiaľ bude prijatý, bude vytvorená technická možnosť, aby vôbec nejaká firma mohla poslať svoj príspevok do štátneho rozpočtu.
Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Györgya Gyimesiho a Petra Kremského k vládnemu návrh u zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 1036.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme túto zmenu a doplnenie:
K čl. III, nový bod
V čl. III sa doterajší text označuje ako bod 1 a vkladá sa nový bod 2, ktorý znie:
„2. Za § 37m sa vkladá § 37n, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 37n Prechodné ustanovenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
(1) Na účely podpory hospodárenia Slovenskej republiky v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny môže ministerstvo financií prijať na základe zmluvy finančné prostriedky poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom.
(2) Ak právnická osoba, ktorá je podnikateľom, poskytne finančné prostriedky podľa odseku 1, tieto finančné prostriedky sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa; pri realizácii výdavkov zodpovedajúcich týmto príjmom sa § 30aa ods. 18 uplatní rovnako.".".
V súvislosti s vložením nového bodu sa v úvodnej vete čl. III za slovo „mení" vkladajú slová „a dopĺňa".
Nový bod 2 nadobúda účinnosť 1. decembra 2022, čo sa premietne v čl. IV, účinnosť, pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
Takže to sú pozmeňujúce návrhy, ktoré týmto predkladám. Predložil, predložili sme ich aj samozrejme v spolupráci s ministerstvom financií, s ktorými boli konzultované. Ak treba nejaké vysvetlenie k niektorému bodu, rád to poskytnem.
=====

...zákona. Takže to sú pozmeňujúce návrhy, ktoré týmto predkladám. Predložil, predložili sme ich aj samozrejme v spolupráci s ministerstvom financií, s ktorými boli konzultované. Ak treba nejaké vysvetlenie k niektorému bodu, rád to poskytnem. Prípadne, pán minister financií, ktorý tu je prítomný.
Ďakujem za vypočutie, a chcem vás požiadať o ich podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Na návrh troch poslaneckých klubov SAS, SME RODINA a OĽANO, si vás dovoľujem požiadať o presunutie hlasovania o bode 1090 na 75. schôdzu Národnej rady. Ide o takzvaný ústavný zákon o dôchodkoch a dôvod je, aby bol čas na, na, na politické rokovania o podpore tohto návrhu.

Chcel som hlasovať za, nešiel ani jeden prístroj, ani druhý. (Smiech a Potlesk.)

srandu som povedal (búrlivý potlesk), srandu som povedal!

Ďakujem pekne, pán predseda, ja len oznamujem kolegom, ktorí sú členovia výboru na kontrolu činnosti SIS, že o 12.05 h odchádzame na výjazdové rokovanie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pri tom prvom hlasovaní ma podľa všetkého vykázalo tiež ako neprítomného a vykazuje ma ako, že som nehlasoval. Bol som prítomný a hlasoval som proti.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť členov zahraničného výboru, že zasadnutie výboru je dnes o 12.05 h v miestnosti č. 148 a ocenil by som, keby sme dnes boli uznášaniaschopní. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne...
=====

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov ku teda zákonu o Štátnej pokladnici. Čo sa týka samotného zákona, tak ako bolo povedané, jedná sa o úpravu, ktorú si vyžiadal čas, proste spresnenie, spresnenie určitých parametrov či už týkajúcich sa samotnej štátnej pokladnice alebo tiež ustanovení ARDAL, teda Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Toto všetko áno, malo svoj riadny legislatívny proces, všetky dotknuté inštitúcie sa vyjadrili, prebehli teda všetky rokovania, ktoré mali a ten samotný zákon je v podstate v poriadku. Ja sa budem trošku venovať tým samotným pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli práve podané a čo sa týka toho prvého pozmeňujúceho návrhu, ktorý teda ďalej upresňuje, respektíve zadáva nové úlohy ARDAL-u, treba povedať, že toto je veľmi komplikovaný pozmeňujúci návrh, ktorý ale teda už neprešiel, neprešiel riadnym legislatívnym konaním, upravuje veľmi dôležité veci a neupravuje ich úplne, úplne dobre, čiže ja teda pár pripomienok poviem, ale tak ako ten samotný zákon je v poriadku a jeho prijatím vlastne veci zlepšíme, tak prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu sa vlastne veci zhoršia, nie sú odladené a fakt ten pozmeňujúci návrh takto by nemal upravovať veci.
Ale poďme, poďme konkrétne. Tak samotný pozmeňujúci návrh, ten prvý, ktorý predniesol pán predseda hospodárskeho výboru Kremský rozširuje povinnosť subjektov verejnej správy vrátane ARDAL-u poskytovať údaje z účtovných výkazov a údaje potrebné na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy ministerstvu financií namiesto alebo popri Štátnej pokladnici. V tejto súvislosti sa otvára viacero právnych ako aj prakticko-technických problémov, keďže návrh nerieši otázku ďalšieho zabezpečenia bezpečnosti a ochrany dôverných alebo inak chránených údajov, ktoré boli poskytnuté subjektmi verejnej správy na strane ministerstva. Z hľadiska povahy činnosti Štátnej pokladnice, ktorú je v širšom kontexte potrebné vnímať ako platobnú inštitúciu s adekvátnou mierou bezpečnosti svojich systémov informácii, ktoré prijíma, sa presunom tejto kompetencie na ministerstvo financií kvalitatívne mení povaha subjektu, ktorý informácie prijíma a uchováva a mení sa aj otázka bezpečnosti teda jeho systémov. A tá nie je ďalej v zákone riešená.
Čo sa týka zvedenia všeobecného monitoringu platobných operácií s informovaním o ich rizikovosti, následne špecifický monitoring vybraných platobných operácií, z predloženého pozmeňujúceho návrhu nie je zrejmé ako sa monitoring platobných operácií vzťahuje na ARDAL, keď sa z monitoringu ďalej vylučujú operácie klienta, štátny dlh, keďže spôsob monitorovania rizikovosti platobných operácií, jeho vyhodnocovania, kritériá vyhodnocovania má ešte len ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií, úprava je teda v tomto ohľade neúplná, nakoľko sa stanovuje proces, ktorého obsah ale dnes nie je známy.
Ďalšia pripomienka. Vymedzenie vybraných platobných operácií je neurčité, definícia odkazuje na § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, teda Daňový poriadok, ktorý v predmetnom ustanovení upravuje daňové preplatky a úrok, aký je kontext, respektíve čo je potom vybraná platobná operácia subjektu verejnej správy, ktorá sa má monitorovať. Ďalšou pripomienkou, či podliehajú monitoringu vybrané platobné operácie, ktoré sú zároveň vyňaté zo všeobecného monitoringu podľa § 10d, napríklad teda klient, štátny dlh a potom to samotné definovanie teda v čom je všeobecný monitoring odlišný od špecifického, čo je vlastne alebo kde je vymedzený rozdiel medzi týmito dvoma pojmami. Návrh predpokladá ďalej, že informácia, doklady, napríklad aj o obchodoch týkajúcich sa klientov alebo iných účastníkov finančného trhu sa poskytujú ministerstvu financií bez ohľadu na to, že podliehajú osobitnej ochrane, návrh potom otvára ďalšie právne ako aj prakticko-technické problémy, keďže znovu už nerieši otázku ďalšieho zabezpečenia bezpečnosti a ochrany dôverných alebo inak chránených údajov, ktoré boli takto poskytnuté ministerstvu.
No takže toľkoto k prvému pozmeňujúcemu návrhu a ešte vlastne, ešte toto dodám, čiže vo všeobecnosti keď sa teda pozrieme na niektoré ustanovenia, aj keď teda ich zámer môžeme vyhodnotiť pozitívne, z navrhovanej úpravy nie je zrejmé aký majú teda reálny dopad na subjekty verejnej správy respektíve ako sa to prejaví pri ich činnosti, tak isto chýba vyhodnotenie personálnych, finančných, technických požiadaviek návrhu na subjekty verejnej správy, pokiaľ im má v súvislosti s návrhom vznikať dodatočná agenda. Ten samotný pozmeňujúci návrh, v tom návrhu chýba taká tá základná pridaná hodnota, respektíve vysvetlenie praktickej aplikácie na subjekty verejnej správy ako aj rozdielu oproti súčasnému stavu poskytovania informácií a podkladov a samotného vykazovania na úrovni týchto subjektov. Čiže čo sa týka tohto pozmeňujúceho návrhu, áno, prináša nejaké povinnosti, bude stáť nejaké dodatočné finančné zdroje, čo v danej situácii by bolo skôr lepšie ich ušetriť a neprináša nijakú, alebo nijakú zásadnú pridanú hodnotu, čiže môj návrh je skôr tento pozmeňujúci návrh nepodporiť, nijak nepoškodí tomu samotnému návrhu zákona, ktorý prerokovávame a ktorý je v poriadku.
Tak a teraz k tomu druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý je len, ten je veľmi krátky, prečítam, aby sme vedeli o čom sa bavíme. Vkladá sa vlastne nové ustanovenie, ktoré sa nazýva prechodné v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny a teda bod 1 je, že na účely podpory hospodárenia Slovenskej republiky v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny môže ministerstvo financií prijať na základe zmluvy finančné prostriedky poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom. Ak teda, právnická osoba, no druhý bod, ak právnická osoba, ktorá je podnikateľom poskytne finančné prostriedky podľa odseku 1, tieto finančné prostriedky sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa, pri realizácii výdavkov zodpovedajúcich týmto príjmom, sa to uplatní rovnako.
Čiže ľudskými slovami sa týmto pozmeňujúcim návrhom dáva možnosť nejakej právnickej osobe, nejakej firme, aby darovala v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine nejaké finančné prostriedky teda štátu, presnejšie teda ministerstvu financií, ktoré ich vloží do Všeobecnej pokladničnej správy a zasa to, čo tu veľmi často hovoríme, zasa bude o tom rozhodovať priamo, v podstate výhradne minister financií. Ja by som tu povedal taký ten test Ficom. Predstavme si, že takýto návrh zákona pripraví, proste bol pripravený v minulosti a taká napríklad firma Bonul nezištne daruje štátu nejaké financie. Bodka. Viacej o tom nevieme, toto sa stalo a čo sa s nimi stalo, na čo boli použité, čo za ne chceli, toto si treba uvedomiť, že ja nejdem rozporovať že zámer, možno ten zámer bol dobrý, možno fakt je na Slovensku jedna, možno viac ako jedna firma, ktorá chce akože v súvislosti teda s ozbrojeným konfliktom darovať peniaze krajine bez toho, aby za to niečo chcela. Možno áno, hej? Ale zákony musíme predkladať aj vytvárať hlavne do zlých časov, aby jednoducho proste takéto niečo nemohlo slúžiť na, kľudne to nazvime korupciu, v zákone áno, prišli peniaze štátu, asi je to smiešne, ale nevadí veď pán minister hádam povie bližšie, prišli peniaze štátu od firmy Bonul a všetko je v poriadku. Nič za to nechcú, nič za to nerobia, proste mali ich navyše, mohli ich zdaniť ako zisk a dostali by sa štátu, nie, oni ich darovali. Hej? No dobre. To je taký ten fakt a plus teda pár pripomienok tomu, pretože je to veľmi neurčité a veľmi, no, môže sa to proste zle použiť.
Takže čo s týka z legislatívno - technického hľadiska toto navrhnuté ustanovenie postráda znaky tzv. prechodného ustanovenia, i keď je vôbec nazvané, že je prechodné, hej? Ale postráda tie znaky v zmysle čl. 6 ods. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, nakoľko nerieši vplyv navrhovaného zákona na doterajšie právne vzťahy a zároveň v ňom absentuje a to je akoby jasné pochopiť presné vymedzenie časovo obmedzenej platnosti, čiže keď si pozrieme ten text, tak niekto môže za 15 rokov v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine darovať štátu nejaké peniaze. Čiže už keď, no tak by to malo vyť vymedzené aspoň nejakou, že teda je nejaká mimoriadna situácia v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, ktorá a pevne verím, všetci, že sa top raz vyrieši a raz to skončí, hej, tak proste by aj to prechodné ustanovenie malo niekedy končiť, lebo ak poviete, že v súvislosti s ozbrojeným konfliktom, ktorý bol pred x rokmi, tak proste takto to byť nemôže. Ďalšia vec. Z návrhu nijak nevyplýva, či právnická osoba, podnikateľ, poskytne finančné prostriedky štátu odplatne alebo bezodplatne. Či teda to je peňažný dar a teda akú formu bude mať alebo má mať zmluva medzi podnikateľom a štátom a aké budú jej náležitosti. To nevie fungovať, že niekto teraz pošle štátu milión euro, to má takéto nejaké náležitosti. Čo to bude? Bude to dar? Bude to bezodplatné plnenie, bude to niekde v nejakej tajnej zmluve napísané čo za to tá firma chce. keď už sa takéto niečo robí, malo by to byť dotiahnuté do tých detailov. Áno, takáto forma, takáto zmluva a napríklad zverejnená.
Ďalšia vec. Podľa fakultatívnej formulácie, že sa teda v pozmeňujúcom návrhu hovorí môže prijať, je štát, ergo ministerstvo financií oprávnené tieto finančné prostriedky aj odmietnuť. Ako to bude robiť, čo bude pri tom zvažovať? Napríklad, že teda tá už spomínaná firma má nejakú komplikovanú minulosť, tak tú odmietne a nejakú inú firmu prijme? Na základe čoho? Kto má mať tú právomoc? To tak isto nie je nijak vysvetlené, nijak definované, hej, keď teda má to celé byť v súlade s pravidlami a v súlade s čistotou úmyslov. Uvedené finančné prostriedky budú posudzované ako tzv. účelovo určené príjmy nad rámec limitu verejných výdavkov v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorú spravuje ministerstvo financií a tak ako som povedal teda, o použití takýchto finančných prostriedkov bude rozhodovať výhradne tento rezort. Tak nechávam bez ďalšieho komentára. Rovnako aj vecné určenie dôvodu prijatia prostriedkov, ktoré v tom návrhu, podpora hospodárenia Slovenskej republiky, je svojím obsahom vágne a vzťahuje sa vlastne ale len na dôvod prijatia prostriedkov , ale už na ich ďalšie využitie alebo použitie z tej kapitoly, čiže ešte raz, takáto firma, podnikateľ, keď to spraví, tak sa jednoducho jedná o bianko šek štátu. Môže byť ten úmysel najčistejší, najlepší, nepopieram, neobviňujem, ale takto to nemôže byť. Proste vždy ten, ten test možnej korupčnosti znamená, že prečo niekto dáva štátu peniaze bez toho, aby mohol rozhodovať o ich nejakom ďalšom použití, aby mal na to nejaký vplyv. Čo za to bude chcieť? Hej? To budem rád, ak sa pán minister teda vyjadrí, budem veľmi rád. A teraz ďalšia vec je teda, hm, tak, to ustanovenie je len pre právnické osoby. No čo tak fyzická osoba, podnikateľ? Tak tá teda nemá mať možnosť takýto dobrý úmysel a darovať štátu peniaze? Takže to je tiež také, možno to má svoj dôvod, možno dostaneme odpovede.
A potom ešte je ďalšia vec, lebo takáto možnosť existuje. Ministerstvo financií ako rozpočtová organizácia je už v súčasnosti oprávnená prijímať peňažné dary na osobitný účet, ktorý sa teda volá peňažné dary a použijú sa v súlade s ich určeným účelom. Určeným účelom. Ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Tak keď vlastne takéto niečo teda za nejakých pravidiel už dnes možné je, tak otázkou zostáva, že aký účel má teda takto špecificky...
=====