7. schôdza

Áno, táto správa málo obsahuje to, že by sa zastala tradičnej rodiny, otca, mamy, detí, ktoré majú vyrastať v dôstojných podmienkach a naozaj milujúcich.
Ja by som sa tak opýtal, to som v rozprave možno aj zabudol, aj pani ombudsmanky sa opýtal by som sa a položím tú otázku, hypoteticky: Chceli by ste mať dvoch otcov? Chceli? Skúste si na to odpovedať. Ale my smelo budeme vnucovať našim deťom, nech majú dvoch otcov milujúcich, dve mamy milujúce. To je čo? To nie sú potlačené práva detí? A toto mi chýba ako v tej správe. Toto tu naozaj neni.
Ja dúfam, že táto snemovňa sa zhodne v tom a bude tu hlasovanie o tejto správe a že ju zamietne táto snemovňa celá, tak ako tuná sme. Možno niektorí jednotlivci, ktorí tuná sú, však, samozrejme, každý má tu právo vyjadriť hlasovaním aj možno v nejakom tom prejave.
Pán kolega, chcem tak aj poďakovať za tie vaše odvážne slová vo vzťahu k tej rómskej komunite, lebo presne tak, jak ste to naznačili tuná, toľko peňazí sa tu vyhodilo na riešenie rómskeho problému. To sa prejedlo, prepilo, ale je to neadresné. Títo ľudia ešte prepadli do oveľa väčšej chudoby, v jakej ako boli. Pár ľudí sa na tom nabalilo, zbohatlo, čerpali sme eurofondy, v úvodzovkách sme čerpali, ale kde sú tí ľudia? Žijú v biednych, hrozných podmienkach. Kto z majority zo Slovákov šiel by bývať do rómskej osady? Kto? A my im závidíme ešte aj tú chudobu. A to je práve aj to vyriešenie ich bývania aj tých základných podmienok, aby mohli ľudsky a dôstojne aj títo ľudia žiť.
Vysoko si to oceňujem, tak ako ste to aj spomenuli, vo vzťahu ako k tej škole, máte s tým skúsenosti aj.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, aj vaše vystúpenie je dôkazom toho, že viete, čo hovoríte. Máte skúsenosti, máte prax, ste človek z reálneho prostredia a veľmi slušne ste tu vysvetlili ten reálny obraz, že na jednej strane tu máme konkrétnu skúsenosť, na druhej strane je tu teória pani ombudsmanky úplne odtrhnutá od reality. A nebolo to len vaše vystúpenie, tých vystúpení tu bolo veľa, ktoré potvrdzujú moje slová.
Takže pán poslanec Taraba mi síce zobral myšlienku alebo prvý tú myšlienku povedal, ale ja ju zopakujem. Naozaj to vyzerá tak, že plénum Národnej rady neschváli túto správu, a to je vážny signál, pani ombudsmanka, voči vám. Ak plénum Národnej rady neschváli túto správu, tak naozaj by ste mali zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii, pretože ťažko sa aj vám bude pracovať a ťažko sa vám bude vysvetľovať, prečo ďalej pôsobíte vo funkcii, keď ste svojím spôsobom nedostali dôveru Národnej rady Slovenskej republiky.
Takže, pani ombudsmanka, chcem vás vážne, seriózne požiadať, aby, ak to hlasovanie nepodporilo vašu správu, aby ste zvážili odstúpenie z funkcie ombudsmanky.

Ďakujem, pán podpredseda, za ústretovosť. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani verejná ochrankyňa práv, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že v tej správe som našiel aj mnohé dobré veci, ktoré naozaj pri triezvom pohľade na vec sa musia oceniť. Spomeniem niektoré z nich. Vyžadovanie plnenia legislatívy v oblasti infozákona, boj za dôchodky pre hasičov alebo zlepšenie podmienok pre obyvateľov domovov sociálnych služieb. Naozaj to sú veci, ktoré jednoducho treba povedať, lebo boli spracované, boli tam tie problémy spomenuté, boli mnohé problémy vyriešené, takže za tieto, pani verejná ochrankyňa práv, ďakujeme.
Ale my sme tu hlavne nato, aby sme povedali, čo v tej správe možno nie je celkom úplne ideálne, ako by mohlo a malo byť, a čo sme si možno ako poslanci Národnej rady predstavovali trošku inak.
V prvom rade, pani ombudsmanka, budem tak kratšie, je to rýchlejšie, nie je až toľko času, mi dovoľte vyjadriť obrovské počudovanie nad tým, že vy ste nie že niekoľkokrát, ale mnohokrát vo svojej správe porušili zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, kde ste sa vo svojom, vo svojich vyjadreniach, odporúčaniach a stanoviskách, alebo aj zisteniach, dostávali do konfliktu s § 3 ods. 2 tohto zákona, ktorý jasne hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky nie je vo vašej pôsobnosti nijakým spôsobom. A vy ste si vo svojej správe dovolili odporúčať Národnej rade, aby prijímala legislatívu, pričom Národná rada ako zbor schvaľuje navrhnuté zákony, ale Národná rada predsa tu nie je na to, aby tie zákony vytvárala podľa požiadavky ombudsmanky. To som dosť dobre nepochopil, prečo vy ste priamo porušovali a išli do konfliktu s § 3 ods. 2 vášho vlastného zákona.
Dokonca, a dostanem sa k tomu neskôr, ste v niektorých pasážach subjektívne hodnotili a vyjadrovali akési sklamanie nad hlasovaním poslancov Národnej rady. Ja rozumiem tomu, že vy ste nominantka strany MOST - HÍD. Rozumiem tomu, že sa vám možno nepáči súčasné zloženie parlamentu, ale toto, ako ste sa postavili k Národnej rade ako k celku, bolo pre mňa naozaj prekvapením.
Začnem už k samotnej správe informáciou, ktorá tu ešte dnes nezaznela a možno je aj zaujímavá aj pre občanov Slovenskej republiky, nielen tu pre poslancov, a síce koľko vlastne občania zo svojich daní za toto všetko zaplatili. Náklady na chod Kancelárie verejnej ochrankyne práv dosiahli sumu 80-tisíc eur mesačne. Ja sa pýtam takto verejne, či hodnota, ktorú sme v tejto správe dostali, zodpovedá nákladom vo výške 80-tisíc eur mesačne len na mzdy zamestnancov. Len na mzdy zamestnancov, teraz nehovorím o iných prevádzkových nákladoch. To sú tak vysoké čísla, že dnes v čase tejto koronapandémie, keď mnohí ľudia prišli nie vlastnou vinou o prácu a o mzdu, mnohé rodiny prišli o svojich živiteľov, o svoj jediný príjem, tak my tu máme na stole správu, ktorá za 80-tisíc eur mesačne tu vyvoláva nielen medzi opozičnými, ale aj medzi koaličnými poslancami obrovské kontroverzie.
Čo sa týka toho rozpočtu, pani ombudsmanka, veľmi ma prekvapilo, a veľmi nemilo ma prekvapilo, keď ste sa chválili tým, že jeden z vašich veľkých úspechov je vytvorenie novej vizuálnej identity vášho úradu, kde ste zadali nejakej súkromnej grafickej firme úlohu vytvoriť nové logo a to logo vlastne je len nejaký spracovaný výkričník v tom názve a kvôli tomu ste museli zakúpiť a nainštalovať nový grafický softvér vo vašej vlastnej kancelárii. Ja som informatik a dosť dobre nechápem, ako použitie akéhosi nového loga, nech je akékoľvek, vyvolá potrebu používať v rámci administratívnej činnosti nový grafický softvér. Nepochopiteľné.
Čo je pre mňa z rozpočtového hľadiska, a nebolo to tu spomenuté, preto to chcem povedať, aby aj tí, čo to podrobne nečítali, aby sa do toho dostali, čo je pre mňa veľmi zarážajúce, je to, že vy ste upravovali svoj vlastný rozpočet. Vy ste ho upravovali v kapitole Kapitálové výdavky, kde ste ho zo 145-tisíc eur znížili na 25-tisíc necelých, ale zároveň celú tú položku, celý ten rozdiel ste presunuli do platov. To znamená, o čo menej ste zmodernizovali vašu kanceláriu, váš úrad, o čo menej ste nakúpili toho, čo je možno potrebné pre vašu činnosť, o to viac ste rozdali na platoch svojich zamestnancov. Pričom podľa informácií, ktoré sú v tejto správe uvedené, je priemerný plat vo vašej kancelárii takmer 2-tisíc eur. Či je to veľa, či je to málo, posúďte sami, kolegovia, kolegyne.
Taktiež je v správe tabuľka Výdavky na tovary a služby za rok 2019, kde sú relatívne malé sumy relatívne podrobne zdôvodnené, avšak jedna veľká suma vo výške takmer 90-tisíc eur je len tak stručne označená ako ostatné výdavky. Ja sa pýtam, hráme sa na transparentnosť alebo chceme byť transparentní? Ak sa hráme, potom je to v poriadku, ale ak chceme byť, tak toto, čo tu je napísané, tam radšej byť nemuselo, pretože to naozaj transparentné nie je.
No a poďme teraz k samotnej, samotnému obsahu tej správy. Hneď na strane 16, pani ombudsmanka, píšete, že "bezpečnostné riziko ako dôvod odmietnutia žiadosti cudzinca o udelenie dlhodobého pobytu". A následne v zdôvodnení tohto prípadu úplne spochybňujete celú činnosť Slovenskej informačnej služby o tom, že zisťuje prípadnú nebezpečnosť a toxickosť niektorých žiadateľov o pobyt v Slovenskej republike. A ja som bol štyri roky členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS a vieme, vieme, ako veľmi s týmto Slovenská informačná služba bojuje, že zistia na nejakých cudzincov naozaj citlivé veci a potom presne takéto úrady im povedia, že ale vy porušujete práva tých cudzincov a ochrana republiky nemôže byť uprednostnená pred ochranami, ochranou nejakého práva nejakého cudzinca. A my to tu dnes máme, kolegovia, kolegyne, v parlamente, kde hovoríme, kde tu je napísané, že darmo, že tajná služba, či civilná, či vojenská, dačo zistí, že konkrétny človek je maximálne problémový a nebezpečný, ale treba jeho práva naplniť a treba mu dať tú možnosť.
Ďalší skvost, o ktorom som naozaj si myslel, že sa mi sníva, neuznávanie cestovných dokladov Somálska. Ja sa pýtam, či naozaj občania Slovenskej republiky, daňoví poplatníci, platia 80-tisíc eur mesačne na zamestnancov kancelárie ombudsmanky na to, aby sa dočítali, že problémom ľudských práv na Slovensku je to, že neuznávame somálske pasy a iné cestovné doklady? Veď toto, čo ste tu napísali na strane 17, pani ombudsmanka, je priamo v rozpore s čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý jasne hovorí o tom, za akých podmienok môžu byť cudzinci do takého konania nejakým spôsobom pripustení.
Lahôdka je tiež na strane 20, "proces prijatia usmernenia týkajúceho sa prepisu rodu". Kolegyne, kolegovia, ja som si myslel dodnes, že rod, to je napríklad, že Forgáčovci boli slávny rod alebo Turzovci, alebo rod Beňovských. Také slovenské známe rody. Z uhorských rodov starších Pálffyovci alebo Estérhazyovci. A že raz keď sa niekde v takejto rodine narodíte, tak ste pokračovateľ toho roku. A tu si čítam, že vlastne problémom Slovenskej republiky je to, že my tu ideme riešiť nejaké transrodové osoby v rámci procesu zmeny a prepisu ich rodu.
Pani ombudsmanka, so všetkou úctou k vám, ja som si prečítal teraz počas tejto rozpravy celú Listinu základných práv a slobôd, nachádzajúcu sa v Ústave Slovenskej republiky, a to, že by nejaká, nejaký proces zmeny transrodovej osoby bol ľudským právom alebo právom zakotveným v našej ústave, tam nie je ani písmenko. A vy tu idete tieto, tieto zvrátenosti nám tu dať akože boj za práva.
Na strane 21, to už viacerí kolegovia spomenuli, reprodukčné práva žien. Človek by si myslel, že reprodukčné právo je právo sa rozmnožovať, právo mať deti, právo mať podporu spoločnosti na to, aby ženy mohli mať deti. A vy tu napíšete, že "v mojich stanoviskách som uvítala, že Národná rada tieto návrhy na sprísnenie potratov neprijala". Tak plníte zákonné funkcie, pani ombudsmanka, alebo dávate do toho svoje subjektívne pocity a emócie?
Budem citovať, kolegyne, kolegovia, "upozornila som tiež na to, že opakované návrhy smerujúce k sťaženiu prístupu k interrupciám predstavujú zásah do súkromia ženy a snahu o obmedzovanie reprodukčných práv žien na Slovensku". Ale veď povedzme si na rovinu, ako to je. Pani ombudsmanke sa nepáči, že chceli sme a chceme a, dúfam, aj budeme chcieť v tomto volebnom období obmedziť možnosť vraždiť nenarodené deti. Veď to je celé. My, pani ombudsmanka, tu nebol pokus v Národnej rade obmedzovať reprodukčné práva žien, práva žien mať deti. Naopak, tu bol pokus sprísniť prístup k tomu, aby nejaké ženy mohli svojvoľne zabiť svoje deti.
Ďalšia perlička. "V rámci platnej legislatívy a medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov má štát povinnosť", podľa vás, "vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene uplatniť jej právo na prístup k interrupcii", čiže vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene zavraždiť svoje dieťa. To je to, čo ste tu napísali. Vás mrzí a vám je ľúto, že je zabíjaných málo detí a že ženy nemôžu vraždiť svojvoľne svoje deti. A to za, za to platia občania 80-tisíc eur mesačne na váš úrad.
O tej vode nejdem ani hovoriť, pretože si protirečíte vo vlastnej správe. Na jednej strane hovoríte, že treba, aby aj v nelegálnych osadách bol prístup k pitnej vode, ale na druhej strane, na strane 51, ešte aj po latinsky tu píšete a potom to citujete, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo. To je samozrejmá vec. Preto ak nejaká entita, nejaká osada vznikla nelegálne na nelegálnych pozemkoch, tak predsa nebudeme pristupovať k nej, ako keby bola v poriadku, a napĺňať nárok na nejakú pitnú vodu. Ale kolegovia sa tu už k tomu vyjadrili dosť.
Čo je pointa alebo čo je úplné demaskovanie toho, komu táto správa slúžila, ktorú tvorila, aké mimovládky za ňou boli, je strana 59, kde na rovinu píšete, že s francúzskym veľvyslancom ste v júli otvorili tému ochrany práv LGBTI ľudí. LGBT a ešte aj to I, inter, inter, nejakých inter. 80-tisíc eur mesačne, kolegyne, kolegovia.
Na strane 60, pani ombudsmanka, ste dehonestovali všetkých poslancov Národnej rady, všetkých, keď ste napísali, v piatej voľbe Národná rada Slovenskej republiky, a teda vy, pardon, "v piatej voľbe ombudsmanka nenavrhla nikoho, lebo možní kandidáti boli natoľko demotivovaní z prístupu predstaviteľov Národnej rady Slovenskej republiky v procese volieb, že odmietli kandidovať", asi na tému ústavných sudcov.
Ja znova podotknem, pani ombudsmanka, že vašou úlohou nie je hodnotiť prácu Národnej rady a poslancov. Vás tu bývalá koalícia zvolila, v poriadku, my sme vtedy veľmi jasne upozorňovali na to, akého človeka volia. Ale vy nemôžte predsa hodnotiť vo svojej správe poslancov Národnej rady a Národnú radu ako takú.
Na strane 61 absolútne a podľa mňa úplne v súlade s tými modernými bruselskými trendami spochybňujete právo rodičov na výchovu. Pod témou alebo pod tým takým parafrázovým názvom, že jedna výchovná ešte nikomu neublížila.
Nasleduje text, kde popisujete, že teda akým spôsobom môžu a nemôžu rodičia vychovávať svoje deti. A vieme veľmi dobre, kde to vedie. Veď v severských krajinách dnes polícia, rôzne pochybné orgány odoberajú rodičom deti len preto, že deti popletené presne takýmito výchovnými metódami a tvrdeniami a mimovládkami volajú na svojich rodičov, keď sa im niečo nepáči, políciu. A sa pýtam, či toto tu chceme. Či toto tu chceme. Keď zakážete decku mobil, počítač, tak zavolá políciu, lebo vy ho šikanujete, týrate, psychicky ho likvidujete!
Dobre. Diskusia o dúhových rodinách, myslím, že to tu bolo dosť povedané. Chválite sa tým, že ste podporili Dúhový Pride, za 80-tisíc mesačne. (Reakcia z pléna.) Osemdesiattisíc mesačne pre zamestnancov.
No, potom je tu na tej, na začiatku prílohy, kolegyne, kolegovia, si môžte pozrieť to nové špičkové logo, ktoré robila grafická firma v externej súťaži, kde je tam ten výkričník spracovaný. Je to tak na úrovni možno, ja neviem, siedmaka základnej školy na informatike.
Diskriminácia, segregácia rómskych detí v slovenskom školstve, pani ombudsmanka. Ja keď som to čítal, ja som si myslel, že vy nepíšete o Slovensku, že vy nepíšete o Slovensku. Ja sám som mal niekoľko cigánskych spolužiakov na základnej škole. Vychovávaní, skúšaní, učení sme boli úplne všetci rovnako bez akýchkoľvek rozdielov, či to bol Kotleba, alebo to bol Havrda, alebo to bol Škrváň, alebo to bol Bučko, alebo do bol Danihel - a o akej segregácii vy rozprávate? O akej segregácii? Absolútne nikto sa nepozeral na to, či ten človek, ten žiak pred tou tabuľou je Cigán alebo biely. Proste, vieš, dobre, nevieš, čau, páky.
No ale podľa mňa úplne najzávažnejšie, čo ste naozaj prepískli, je, hh, to už dneska nemôžem povedať, že na strane 88. (Smiech v sále.) Pani ombudsmanka, právo na udelenie pobytu osobe rovnakého pohlavia na základe statusu rodinného príslušníka. Nič v zlom a naozaj neberte ma v zlom, ale ja musím trošku mať v tom emóciu, lebo veď vy ste sa v tomto odstavci na konci tejto strany vysmiali Ústave Slovenskej republiky, ktorá úplne jasne v čl. 41 hovorí, že man-žel-stvo, pani ombudsmanka, manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou a je chránené zákonom. A vy tu normálne píšete, že išlo o nejakých manželov, ktorí sa zobrali, dvaja chlapi v Austrálii. Veď vy ste úplne popreli Ústavu Slovenskej republiky, vy ako človek, ktorý mal byť prvý (rečník nechtiac buchol do mikrofónu, z ktorého odletela vrchná časť) - a vidíte, pozrite sa, čo sa deje (povedané so smiechom) -, ktorý mal byť (rečník upevňuje na mikrofón odletenú časť), ktorý mal byť prvý v ochrane (reakcia z pléna), v ochrane týchto práv, ktoré ústava jasne definuje, a vy tu vlastne píšete, že keď niekto využije legislatívu krajiny, ktorá umožní sa dvoch chlapom alebo dvom ženám normálne zobrať, ako keby boli že naozajstní manželia, tak my to máme vlastné rešpektovať.
A ja sa potom pýtam, že či vy v tejto správe sa cítite byť nielen nad Národnou radou a nad poslancami, ktorých tam asi 16-krát, im hovoríte, čo majú robiť, ale či sa cítite byť aj nad samotnou Ústavou Slovenskej republiky, kde proste čl. 41 ústavy úplne dehonestujete, ako keby neexistoval. Ako keby neexistoval. A ja od vás ani nečakám odpovede. Ja nečakám odpovede, lebo svoje odpovede ste dali do tohto materiálu, za ktorý občania Slovenskej republiky v minulom roku zaplatili 2 mil. eur, lebo to sú náklady na vašu kanceláriu. Dva milióny eur, pani ombudsmanka, plus plat podpredsedu Národnej rady, ktorý vám patrí zo zákona.
A kolegovia tu spomínali, že či si myslíte, že toto sme tu chceli čítať dnes. Či naozaj si myslíte, že toto sme tu chceli čítať nielen opoziční, ale aj koaliční poslanci, a či si myslíte, že vaša správa je prínosom k zlepšeniu ochrany práv občanov Slovenskej republiky bez akýchkoľvek rozdielov tak, aby ste si mohli povedať, že všetky tie peniaze sú vyhodené účelne, efektívne a hospodárne, ako to zákon predpokladá, a že na svoju prácu môžte byť hrdá.
Ja si myslím, že je to na nie výkričník, ale na otáznik.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Kotleba, povedali ste, že pani verejná ochrankyňa postupovala v rozpore s § 3 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv, ktorý hovorí, že pôsobnosť verejného ochranu práv sa nevzťahuje na Národnú radu, a teda ďalšie orgány. No možno by bolo dobré, keby ste dokázali po štyroch rokoch, čo ste v parlamente, čítať zákony s porozumením. Pretože verejný ochranca práv je podľa ústavy nezávislý orgán, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci. To hovorí ústava. V § 3 ods. 1 je potom vymedzené, že pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na orgány štátnej správy, územnej samosprávy a právnické a fyzické osoby, ktoré rozhodujú o právach a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb. § 3 ods. 2 potom hovorí o tom, na ktoré orgány sa jeho pôsobnosť nevzťahuje. Ale pôsobnosť znamená konanie, keď sa na, na verejného ochrancu práv obráti fyzická osoba alebo právnická osoba, že jej práva sú porušované, alebo aj z vlastnej iniciatívy verejný ochrana práv koná, ak zistí porušenie, porušenie práv, tak na to upozorní ten orgán verejnej správy.
Ale okrem toho tu máme ešte § 23, ku ktorému ste sa zrejme nedostali, a ten § 23 hovorí o tom, že verejný ochranca práv predkladá Národnej rade správu o svojej činnosti a súčasťou tej správy sú návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Tak čo asi by mohli byť návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov určené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kotleba, vy ste tu hovorili, že pani verejná ochrankyňa práv a jej úrad nás stojí 80-tisíc mesačne. Ja vám skúsim veľmi rýchlo odcitovať pár citátov. Treba si prečítať zaujímavú knižku, volá sa Protokoly sionských mudrcov. Tam si, myslím, že nájde každý inteligentný človek predobraz toho, ako sa to bude vyvíjať, autor - Marian Kotleba.
"Sme tu, aby sme si pripomenuli 70. výročie slovenského štátu. Na výčitky o prenasledovaní židovského obyvateľstva môžeme povedať jedno: My sme národnosti slovenskej, nie národnosti židovskej. A preto nás židovská otázka ako taká nezaujíma." Marian Kotleba. (Reakcia z pléna.) Je to k veci, hneď vám to dopoviem.
"Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá.“ Milan Mazurek.
Toto, vážení páni, bude najbližšie štyri roky stáť daňových poplatníkov viac ako 7 mil. eur, ktoré zaplatia vašej strane. Ak je toto ochrana základných ľudských práv a slobôd, tak sa mi chce vracať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Mne sa ťažko teraz hľadajú slová, lebo predrečník mi trošku vyrazil dych tým jeho príspevkom, ktorý bol úplne mimo danej témy.
Ja chcem Marianovi Kotlebovi poďakovať za tento síce kritický tón, ale veľmi pravdivý a veľmi reálny, pretože skutočnosť je, priatelia, taká, že občania očakávajú od nás úplne iné veci, ako sa dnes preberajú v súvislosti so správou. To jednoducho nemá, nemá zmysel komentovať všetky tieto kroky a pohnútky, ktoré by mali časom deformovať našu spoločnosť, vnímanie rodiny ako takej a všetky tie veci, ktoré tu dnes odzneli.
Takže ja ďakujem Marianovi Kotlebovi, že to celé zhrnul do takého zrozumiteľného, síce kritického, ale naozaj reálneho balíka.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Nedá mi nereagovať. Vidím, že poslanci týchto žaluďov majú problém jednoducho rozpoznať pravdu a neustále tu šíria hoaxy, polopravdy a nezmysly a prisudzujú ľuďom to, čo nikdy nepovedali alebo nenapísali. Ale v poriadku, keď chcete, môžete si tieto svoje hlúposti šíriť ďalej, ale potom si nepíšte do programového vyhlásenia vlády, že bojujete proti propagande, hoaxom a dezinformáciám.
Čo sa týka vystúpenia Mariana Kotlebu, musím, Marian, úplne súhlasiť do bodky. Je to predražená neomarxistická, neoliberálna propaganda, ktorú zaplatia všetci daňoví poplatníci. Ja úprimne neverím, alebo nechcem veriť, bolo by to veľmi smutné, keby to tak bolo, že tu v Národnej rade sedí aspoň jeden poslanec, ktorý do bodky bude súhlasiť s názormi, ktoré do správy implementovala pani verejná ochrankyňa práv Patakyová, ktorá si myslí, že je normálne, tam to tvrdí, že chlap môže rodiť deti. Ktorá si myslí, že je normálne podporovať potraty, ktorá si myslí, že je úplne v poriadku, ak dvaja homosexuáli uzavrú manželstvo, ktorá si myslí, že je normálne dávať takýmto ľuďom možnosť adoptovať si deti. A množstvo ďalších neuveriteľných nezmyslov a extrémne liberálnych názorov, ktoré tam propaguje.
Ja verím tomu, že možno čiastočne niektorí budú súhlasiť, ale naraz takáto porcia úplne zvrátenej liberálnej degenerácie, s tým sa dokáže niekto stotožniť? Úplne všetko naraz? Veď to je priam neuveriteľné, meniť si pohlavie, ako sa nám len chce?
Tie veci, ktoré sú tam napísané, nemajú v mnohom nič spoločné s činnosťou úradu verejného ochrancu práv, ktorý sa má starať o dodržiavanie zákonnosti, Ústavy Slovenskej republiky a práv svojich obyvateľov. Sú to jasné snahy o zavedenie rôznych liberálnych nezmyslov do našej spoločnosti a je smutné, že pani Patakyová zneužíva tento úrad na to, aby šírila túto liberálnu degeneráciu.

Chcel by som (rečník si odkašľal), prepáčte, chcel by som veľmi oceniť prácu pani verejnej ochrankyne práv na poli ochrany základných práv (rečník si odkašľal), ospravedlňujem sa ešte raz, na poli ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. Ja tu prácu veľmi oceňujem. Táto podrobná a vecná správa to jednoznačne dokumentuje podľa mňa.
Pán poslanec Kotleba, ak vnímate nejaké nezrovnalosti, tak môžte využiť korektné nástroje, celý rok môžte pátrať v registri zmlúv na portáli verejného obstarávania. Máme veľmi veľa dobrých, kvalitných nástrojov, kde to môžme, kde môžte preverovať, a nie prísť sem teraz a začať vykrikovať, že možno existujú nejaké podozrenia. To mi príde naozaj veľmi, veľmi nefér.
Tretia vec, pýtali ste sa, že za čo platia 80-tisíc eur mesačne. Tak chcel som vás, by som vás upozorniť na stranu 68, ak mám ešte čas, by som zacitoval: "V roku 2019 pracovala Kancelária verejného ochrancu práv celkovo s 2 825 agendovými písomnosťami a riešila 10 konaní z vlastnej iniciatívy. Z tohto podnetu bolo, agendových písomností bolo 2 102 podnetov, ktoré boli doručené buď osobne" a tak ďalej, a tak ďalej; 2 825 agendových písomností. Toto sú bežné písomnosti, to sú podnety ľudí, ktorí sú aj vašimi voličmi. Sú to obyčajní ľudia, ktorí sa potrebujú domôcť svojich práv a vnímajú túto, túto, tento inštitút verejného ochrancu práv ako veľmi dôležitý.
Takže pokiaľ chcete ísť proti svojim voličom a považujete toto, že toto tých 80-tisíc nestálo, tak nech sa páči, ale neviem, akým spôsobom to uveria bežní ľudia vám a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Je ťažko reagovať na sústavné kritické názory zo strany opozície voči pani verejnej ochrankyni práv, ale musím povedať, že nielen opoziční, ale aj koaliční poslanci vyjadrili veľký, naozaj veľký nesúhlas s prácou a s riadením celého tohto úradu.
Marian Kotleba zhodnotil túto záverečnú správu, ktorá sa mne naozaj čítala veľmi, veľmi ťažko, pretože toľko hlúpostí, toľko fantazmagórie, toľko liberálnych žvástov, za tento výraz sa možno aj ospravedlňujem, som už veľmi dlho v žiadnom dokumente úradu nenašiel. Jednoducho dávať za príklad dúhovú rodinu na konzervatívnom kresťanskom slovenskom území je podľa mňa zvrátené, choré a lživé. Rodinou je vždy muž a žena. Iba tí dvaja môžu splodiť deti. Ak sa podarí dvom mužom alebo dvom ženám splodiť dieťa, vtedy ich aj ja uznám ako rodinu.
Menenie si rodu je podľa mňa úplne choré. Keď som sa raz narodil ako chlap, nemôžem byť zajtra ženou. Keď som dnes ženou, nemôžem byť zajtra chlapom.
Kresťanský náznak Slovenska, a nielen náznak, nám hovorí jasne, liberálne myšlienky môžu byť síce pekné, ale nikdy sa nebudú môcť uplatniť na Slovensku tak, ako si to niektorí ľudia predstavujú.
A ďakujem všetkým poslancom vládnej koalície, ktorí túto správu rovnako ako ja nepodporia.

Á, ďakujem za slovo. Pán poslanec Kotleba, ako sa povie, nenechal nitku suchú na pani ochrankyni práv. Nie je to nič zvláštne teda, pretože predstava pána Kotlebu o ľudských právach je diametrálne odlišná od predstáv pani ombudsmanky. On ju totiž kritizuje za to, čo je jej náplňou, za ochranu práv, prirodzených práv ľudských bytostí.
No ale pán Kotleba, ktorý je bývalým vodcom Slovenskej pospolitosti, má, samozrejme, úplne iné názory na to, tak napríklad v Hlase národnej stráže v roku 2005 sa vyjadril takto: "Pri riešení cigánskej otázky sa nemôžme pýtať, čo s cigánskym problémom, ale musíme sa pýtať, čo s Cigánmi. Riešenie je jednoduché, treba im dať prácu. Takú prácu, ktorú aj napriek svojej neprispôsobilosti zvládnu. Cigáni budú využití pri stavbe diaľnic, železníc, pri rekonštrukcii pamiatok, najmä hradov a zámkov. Taktiež môžu pracovať na poliach a pri zbere úrody. Samozrejme, pod prísnym dohľadom národnej stráže." Toto je predstava pána Kotlebu teda o ľudských právach.
A ešte k tej záležitosti, že pán Kotleba opakovane sa zmieňoval o výdavkoch na kanceláriu či o plate pani ombudsmanky, tak treba dodať, že za minulé volebné obdobie nepoznám jediný výsledok pána Kotlebu a celého jeho poslaneckého klubu pri tvorbe zákonov, že by boli vytvorili nejaký zákon, ktorý by bol pomohol občanom Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý.
A je známe, že ako jediný politik, o ktorom som kedy počul, okrem poslaneckého platu ešte bral nejakú čiastku, mal to tuším 1 200 eur do straníckej pokladne.