9. schôdza

Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, ja som k tomuto bodu dosť rozsiahlo vystupoval v prvom čítaní a nebudem sa opakovať. Nebudem hovoriť to, čo som už raz hovoril. Súhlasím v podstate s predrečníkom, že tento zákon nerieši zásadné hospodárske a ekonomické problémy Slovenskej republiky.
Ale čo sa zmenilo od tej doby, je práve množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré k tomuto zákonu boli schválené v rámci výborov, a je ich požehnane, päťdesiat. Musím povedať to, čo hovoril pán spravodajca Kazda včera, pri mojom včerajšom vystúpení, je to, že hovoril, že tento zákon však môže doznať nejakých zmien, ale však to je normálne, však bude sa novelizovať. Ja to považujem za normálne, ale práve z dôvodu, že toľkoto zmien sa tam ide robiť a doplnení, tak práve to poukazuje na to, že malo to byť robené v normálnom legislatívnom konaní. To znamená, že by to prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním. Ja chápem, že pán minister bude opäť argumentovať, že však so všetkými sme to prebrali, ale mnohé veci, ktoré sa tam doplnili, myslím si, že aspoň tí kompetentní by sa k nim mohli vyjadriť.
Z môjho pohľadu sa chcem však zamerať aj na to, že včera sme mali výbor pre financie a rozpočet a s kolegami sme sa bavili aj o samotnom bankovom odvode a v podstate som zistil, čo bola príčina toho, že sa tak rýchlo ponáhľame. Dostal som od pána štátneho tajomníka Oravca informáciu, že 25. 7. musia banky zaplatiť bankový odvod za ďalší kvartál. A to je hlavná príčina, prečo sa to tak strašne s týmto ponáhľame.
Chcem povedať jedno. Z celkového dopadu 153 mil. eur tvorí bankový odvod až 150 mil., čiže 98 % z celkového dopadu na rozpočet. Preto jasne vidieť, že primárny cieľ tohto zákona je zaviesť bankový odvod, a opäť, tak ako tu už bolo dnes povedané, žiadna vláda neurobila pre banky toľko ako práve táto. Ja by som sa tešil, ak by ste mohli povedať, že žiadna vláda neurobila pre ľudí toľko ako táto. Aj vzhľadom na tú celkovú pomoc, ktorá tu dnes prebieha, dnes som si pozrel číslo za 100 dní tejto vlády, bolo, bola pomoc vyčíslená na úroveň okolo 500 mil. eur, keď na druhej strane vláda sľubovala pomoc okolo 1 mld. Čiže mali sme sa dnes baviť o pomoci rádove okolo 3 mld. eur.
V prípade reálnej pomoci to beží tak, ako to beží, a dnes ja ešte sa budem vyjadrovať určite aj k novele rozpočtu na rok 2020, včera som ešte netušil, že nejaká vôbec bude. Dnes dokonca som dostal informáciu, že o 8.45 hod. bude výbor k tomuto. To je, ako keby sme, ja neviem, robili nejakú vyhlášku alebo niečo také a mali sme na to po predstavení predkladateľom asi tak päť minút, čo sme sa o tom mohli baviť. Takto sa prijíma novela štátneho rozpočtu na rok 2020. Budem sa k tomu podrobne vyjadrovať.
Preto ešte by som sa rád vyjadril k jednej veci, samotný bankový odvod. Včera som tu spomínal jednu informáciu, kde som hovoril o tom, že okolo 230 mil. eur plánuje vláda Igora Matoviča vrátiť bankám. Včera na tlačovej konferencii ministra financií Hegera sa redaktor RTVS Tománek opýtal ministra, či to vláda ide urobiť, čiže či ide z už odvedeného bankového odvodu vrátiť nejaké peniaze bankám. Odpoveď pána ministra bola: „Je to blud, opozícia ako vždy klame.“ Keď už mu došli argumenty, spomenul aj Počiatka a to už mi pripadá taká mantra ako, ako s prázdnou špajzou.
Čo povedal pán minister redaktorovi? Odpovedal, chcem to zacitovať, je to jedna veta: „Odpovedajúc na vašu otázku, nie je to pravda. Takýto zámer nie je a ani nemá byť. V tomto fonde na ochranu škôd sa naakumulovalo asi 1,3 mld. eur, z ktorej 1 mld. bude použitá na tvorbu Národného rozvojového fondu,“ a teraz počúvajte, „a ten zvyšok zostáva práve pre tie účely.“ Takže je to blud. Ten zvyšok zostáva práve pre tie, tie účely. To bola nedokončená veta. Tak ja ju dokončím. Približ..., a teraz budem hovoriť, na aké účely išiel zvyšok, vyše okolo 250 mil. eur, tak je to v texte memoranda medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou. A to hovorím, budem hovoriť to, čo je napísané na oficiálnych stránkach, webe Slovenskej bankovej asociácie.
Približne z 250 mil. eur z účtu štátnych finančných aktív za účelom riešenia finančných kríz v bankovom sektore, rozumej z odvedeného bankového obvodu, bude rozdelených nasledovne. Približne 150 mil. eur bude použitých na doplnenie zdrojov fondu na ochranu kladov, k naplneniu cieľovej hodnoty krytých vkladov k 31. 12. 2019, čiže za minulý rok. Približne 80 mil. eur z vyzbieraných zdrojov doplní zdroj národného fondu, to je rezolučný fond, ktorý je zriadený na základe predpisov Európskej komisie, aby došlo k naplneniu hodnoty kumulovaných prostriedkov národného fondu vo výške 1 % krytých vkladov so stavom k 31. 12. 2019.
Jedná sa teda o 230 mil. eur, ktoré štát v podstate sľúbil uhradiť za banky, aby sa naplnili tieto dva fondy k 31. 12. 2019, čiže z peňazí, ktoré už, čiže z bankového odvodu, to sú peniaze, ktoré už banky odviedli štátu. Štát našťastie túto dohodu ešte nezrealizoval, nakoľko sa jedná o tzv. štátnu pomoc. Je to štátna pomoc bankám, ktorú musí schváliť, kde musí schváliť výnimku Európska komisia. Pevne verím, že táto dohoda medzi Igorom Matovičom a bankami nebude nikdy naplnená.
Prečo by mal štát už z odvedeného bankového odvodu zaplatiť do týchto dvoch fondov 230 mil. namiesto bánk? Vláda Igora Matoviča by sa mala sústrediť na to, ako v Bruseli vybaviť výnimky zo štátnej pomoci pre kolabujúce podniky a ľudí, nie pre banky. Mimochodom, v počte žiadostí o takéto výnimky sme na chvoste v Európskej únii, čo je aj výsledkom neschopnosti vlády Igora Matoviča.
Toľko by som si dovolil zareagovať k tomu, čo hovoril pán minister. Čiže on hovorí, že my klameme, tak ja vyzývam pána ministra, aby zvere..., aby zverejnil celé, celý text memoranda s bankami, to je prvá vec.
A keď sa nad tým takto hlbšie zamyslím, tak buď klame Slovenská banková asociácia, alebo pán minister financií.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Musím zareagovať na kolegu Kamenického a hovorí, že nerieši tento zákon žiadne zásadné ekonomické a hospodárske problémy. No ja si myslím, že to je úplný opak.
A čo sa týka hlavne teda bankového odvodu, vy hovoríte, že ako sme pomohli bankám, že to neni pomoc ľuďom, ale, ale hlavne bankám. Vy viete veľmi dobre, ste skúsený ekonóm, že z tých 150 mil. z bankového odvodu môžme urobiť prakticky až 1,5 mld., a vy viete, akým spôsobom. To znamená, že na každé jedno euro vlastných zdrojov môžu banky poskytnúť úver až 10 eur, čiže my môžme naliať do ekonomiky 1,5 mld. eur a z toho až 0,5 mld. na štátne projekty. A toto je, si myslím, že veľmi dobrá vec, ktorá tú ekonomiku, samozrejme, naštartuje.
K tomu ešte poviem druhú vec. Mňa ako audítora, samozrejme, veľmi teší, že povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom sa trošku mení, resp. zjemňuje, že celková suma majetku sa zvyšuje z 2 na 4 mil., že čistý obrat sa zvyšuje zo 4 na 8 a priemerný počet zamestnancov z 30 na 50, a keď sú splnené tieto, samozrejme, dve podmienky z týchto troch, tak až vtedy je povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom.
Takže toto som si dovolil zareagovať, lebo myslím si, že je to, že je to veľmi dôležitá vec, a prosím vás, nerozprávajme tu, ja viem, že sa to dobre počúva, že ja chápem vašu situáciu, že ste opozícia, ale tých 150 mil. naozaj môže urobiť až 10-násobok, takže to je veľmi výrazná pomoc do ekonomiky Slovenska.
Ďakujem.

Nechcel som, nechcel som reagovať, pretože pán Kamenický a moji predrečníci tu povedali k tomu už dosť, ale včera na finančnom výbore, to, čo tu povedal pán Kamenický, to, čo povedal štátny tajomník, pokiaľ sa týka bankového odvodu. Vy ste prakticky znehodnotili týmto celú prácu pána podpredsedu Sulíka, pretože ten materiál, berme do úvahy, pomáha čiastočne, a verím pevne, že aj ten, ten ďalší, pretože každé riešenie dneska pri tejto kríze je dobré alebo horšie, proste je to veľmi zlé.
Ale nerozumel som vám a nerozumiem, prečo ste ten bankový odvod tam dali, pretože banky na, predtým bola, samozrejme, aj správa k finančnému trhu a k bankovému sektoru, kde guvernér Národnej banky povedal, že naše banky sú v dobrom stave.
Tí, ktorí tu nie ste a ktorí nepoznáte celú privatizáciu slovenských bánk, tak Dzurindova vláda slovenské banky predala za 38 mld. slovenských korún. Najprv ich oddlžila so 100 mld., čo celkove stálo asi 150 mld. slovenských daňových poplatníkov, a potom za ten rok, keď ich predala, ďalší rok mali taký istý zisk, za čo ich predala. Je to za nami, len vám dávam do pozornosti.
A pokiaľ sa týka bankového sektoru u nás, je v dobrom stave, má dostatok finančných prostriedkov, čiže tento materiál ste, a takisto ste sa nemuseli v tomto materiáli, keď ste chceli riešiť sudcov a chceli ste riešiť prokuratúru.
Ak chceme posilniť súdnictvo a prokuratúru, tak nemá význam im brať peniaze, naopak, treba posilniť ešte finančne, ak chceme veci riešiť, pokiaľ sa týka vyšetrovania káuz, tak takisto treba tie peniaze pridať ešte vyšetrovateľom a tí, ktorí na tom budú, lebo bez toho sa nepohneme.
To vám hovorím ako bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, že viem, aké platy majú ľudia na vidieku, a viem, aká kvalita tam je.

Ďakujem pekne. Pán Kašper, ja, ja chápem a cením si, že chcete naliať do ekonomiky peniaze, to by som chápal, že to, že to pákovo nejaké peniaze vygeneruje, ale chcem vám povedať jednu vec.
Nie vláda, nie vy ani ja určujeme, za akých podmienok banky budú poskytovať úvery. To znamená, banky majú svoje rizikové ratingy, keď neprejdete, žiadny úver nedostanete. Keď si pozriete to memorandum, odporúčam, prečítajte si ho. Opäť je tam, ak vláda neurobí dostatok napríklad projektov na to, aby ich financovali tie banky, tak je to má byť za 0,5 mld., tak..., a napríklad ak nebudú podmienky na to, že banky možno neposkytnú toľko úverov podni-, ľuďom a podnikateľom, banky si splnia svoje, svoje povinnosti obyčajným nákupom dlhopisov. A to robia úplne bežne. Takže to neni žiadna pomoc, je to len marketing, o ktorom sa bavíme.
Nebudem hovoriť o 9 mld. hotovosti, ktoré táto vláda má, a nebudem hovoriť, neviem, či ste pozerali včera Maroša Šefčoviča, ktorý hovoril, a pán minister to včera spomínal, budeme mať, mali by sme mať z Európskej únie okolo 34 mld. eur, čo sú dva štátne rozpočty. Takže vy žiadne peniaze od nejakých bánk na takéto veci nebudete potrebovať. Vy ich máte toľko, ako ich nemala žiadna vláda. A budete mať grantové peniaze navyše, 6,6 mld., ja sa len obávam, že nebudete schopní ich vyčerpať a že na konci dňa, keď dôjde zúčtovanie, tak nebudete vedieť ukázať, kam tie peniaze použiť, a toto je moja najväčšia obava.
A ešte sa pridám aj k Dušanovi Muňkovi. Áno, ja si myslím, že bankový odvod nemal v tomto zákone čo robiť, a možno by sme ho aj po nejakom utesaní podporili.
Ďakujem pekne.

Vymazať rámček!!!

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme v 2. čítaní a v 2. čítaní je určený čas na to, aby sme rozoberali konkrétne paragrafy navrhovaného znenia zákona. Takže ja by som sa v mojom vystúpení chcel venovať konkrétne dvom ustanoveniam tohto, tohto návrhu, ktoré som si vybral na poukázanie toho, že, že tento alebo ustanovenia v tomto návrhu podľa môjho názoru vôbec nesúvisia s opatreniami, ktoré majú smerovať k zamedzeniu následkov alebo samotného šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ako je v nadpise tohto návrhu zákona.
A je to podľa môjho názoru hneď čl. 1, kde v čl. 1 sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, kde sa mení v § 56 písm. k), čo v konkrétnom znení znamená, že stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje na, pri stavbách elektronických komunikačných sietí, nosiče telekomunikačných zariadení umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 metra, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby. Toto ustanovenie bolo potom ešte v spoločnej správe novelizované s tým, že predchádzajúce ustanovenie hovorí, že ohlásenie sa pot..., sa vyžaduje vtedy, ak je to menej ako 6 metrov, inak stavebné povolenie, a tam sa doplnilo, že ak to nie je menej ako..., resp. viac ako 1,5 metra. Čiže jednoznačne sa doplnilo, že od 1,5 m výšku a 2,5 m šírku sa nemusí ani ohlasovať takáto stavba, ani sa nemusí žiadať o stavebné povolenie. No v prvom rade vôbec ne-, ne-, nechápem, ako toto súvisí s zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Ako boli telekomunikační operátori zasiahnutí COVID-om-19 tak, aby..., a že, že im vadilo, že musia požiadať o stavebné povolenie alebo že musia ohlásiť, ohlásiť stavbu, tak tomu, tomu naozaj nerozumiem.
A druhá vec, pokiaľ ide aj o samotné, samotné toto ustanovenie, ja sa chcem spýtať pána ministra, že povedal včera v svojej, v svojom vystúpení, že v tomto návrhu zákona sa zlepšujú podnikateľské podmienky najmä v tom, že sa rušia duplicity pri jednotlivých povinnostiach, že sa nerušia povinnosti ako také, ale že sa rušia duplicity v povinnostiach. No a ja sa pýtam, kde tu máme duplicitu v tomto ustanovení, pretože toto ustanovenie v stavebnom zákone nie je samoúčelné. Nie je samoúčelné preto, aby sa tieto stavby minimálne ohlasovali, resp. aby sa na ne žiadalo stavebné povolenie. Totižto, pokiaľ mám správne informácie, tieto stavby v tomto rozsahu, to sú klasické BTS-ky, ktoré môžu niesť, resp. zariadenia, ktoré môžu niesť šíriče elektromagnetického žiarenia, na tieto sa vyžaduje súhlas hlavného hygienika, resp. ministerstva zdravotníctva a tieto vyjadrenia sa poskytujú práve v stavebnom konaní, resp. v územnom konaní už alebo potom v kolaudačnom konaní. Čiže takýmto obídením stavebného zákona sa vlastne dosiahne len to, že nie, nebude sa možné vyjadriť k budovaniu týchto zariadení na bytových domoch alebo na iných takýchto objektoch.
Ja naozaj nechápem, aj teda vôbec sa domnievam, že ide o čistý lobing telekomunikačných operátorov, ale už vôbec nerozumiem, ako to súvisí s následkami COVID-19.
No a druhé ustanovenie, ktoré som si vybral do môjho príspevku, je ustanovene čl. 18 a to je zmena zákona č. 24/2006 Z. z., zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. zákona o EIA, ktoré hovorí, dopĺňa v § 65 g) ods. 2, ktorý hovorí, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa verejné prerokovanie uskutoční, len ak je konanie verejného prerokovania v súlade s opatreniami podľa osobitného predpisu, a tu je odkaz na zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia.
Toto ustanovenie v zákone o EIA je najmä v súvislosti s Aarhuským dohovorom, ktorý hovorí, že v otázkach životného prostredia nie je možné obmedziť účasť verejnosti v žiadnom konaní. Ja chápem, že v prípade, ak sú opatrenia, ak je núdzový stav, je zákaz zhromažďovania, je, je, sú takéto naozaj núdzové opatrenia, tak aj toto ustanovenie má svoj význam. Ale z mimoriadnych, v mimoriadnej situácii, ktorú máme dodnes v zásade, ale dnes bežne fungujú, fungujú jednotlivé inštitúty aj zákona o EIA, tak nevidím dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom obmedzovalo verejné prerokovávanie v týchto veciach. Navyše takéto obmedzenie môže naraziť naozaj na, na konanie v súvislosti s medzinárodným dohovorom, Aarhuským dohovorom, kde môžme byť obvinení za to, že porušujeme práva občanov v životnom prostredí domáhať sa svojich práv v jednotlivých konaniach. Čiže ja len upozorňujem na to, že takéto, takéto niečo môže, môže nastať. Čiže toľko z mojej strany.
Na záver len možno toľko, že my nevieme, týchto opatrení v tomto návrhu zákona je také množstvo, že my nevieme, aký budú mať reálny dopad. Ani sám minister to podľa mňa, minister hospodárstva to podľa mňa dobre nevie, pretože tieto opatrenia mu boli navrhnuté z rôznych rezortov. To nie sú opatrenia, ktoré sú opatreniami priamo ministerstva hospodárstva. Čiže len prax ukáže, že ktoré z tých opatrení naozaj pomohli podnikateľskému prostrediu a ktoré boli, naopak, škodlivé.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegynky, kolegovia, sloboda sa ľahko stráca, ale veľmi, veľmi ťažko sa získava naspäť. Toto tvrdenie platí v ľudskoprávnych otázkach, ale ak sa spýtate podnikateľskej verejnosti, tiež vám túto platnosť potvrdia. Povedia, že kde sú tie časy, keď sa mohli venovať ako hlavnej činnosti, podnikať, svojmu, svojmu podnikateliu, svojmu podnikaniu a trochu času venovali administratíve. Dnes sú v prvom rade úradníci, ktorí navyše pod hrozbou rôznych sankcií za nesplnenie, a keď im chvíľa času zostane, tak sa venujú podnikaniu. Často dodajú, že keby mali začať podnikať dnes, tak by sa na to vôbec nedali. A ešte spomenú, že sa desia každého začiatku schôdze Národnej rady, aké ďalšie povinnosti im to zasa prinesie. Toto sa unisono týka všetkých malých, stredných podnikateľov.
Ak sa pozrieme na rôzne rebríčky, už viackrát dneska spomínané podnikateľského prostredia, napr. na rebríček Doing Business, jednoznačne ukazuje na dlhodobé zhoršovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. V posledných rokoch viac ako klesanie sa to skôr dá nazvať že pád v tých rebríčkoch. A pre toto ja lex korona, podnikateľské kilečko vnímam ako symbol. Symbol toho, že sa Slovensko konečne vydáva na cestu zlepšovania podnikateľského prostredia. Symbol toho, že začíname počúvať potreby po..., to, čo podnikateľské prostredie potrebuje. Je to však aj symbol spolupráce, na, na tomto zákone spolupracovalo 10 ministerstiev, teda celá koalícia. A ten výsledok ukazuje našu schopnosť spolupracovať a robiť veci. Kilečko je vlastne aj symbol vytrvalosti, za predkladateľmi sú mesiace, mesiace práce a stretnutí, hľadaní riešení, hľadaní možností, ako, ako veci vyriešiť. A je to aj symbol boja s byrokraciou a so štátnymi reguláciami. A možno viete, tento symbol je niečo ako boj s korupciou. Odtnete jedno rameno a hneď vám pučia dve nové. A posledný symbol, ktorý spomeniem, je to, že naša krajina veľmi, veľmi potrebuje začať veci zjednodušovať. Potrebujeme menej jednoduchších a o to funkčnejších pravidiel.
Ešte sa chcem chvíľku venovať bankovému, zrušeniu, bankovému odvodu. Aktuálnym zákonom sa po mesiacoch snahy dostaneme na pôvodný stav, pôvodný stav, ktorý bol pred zvýšením bankového odvodu stranou SMER na sklonku minulého funkčného obdobia. Bankový odvod je úplne exemplárny a ľahko odsledovateľný príklad, ako veľmi vedia zlé rozhodnutia politikov škodiť a deformovať podnikateľské prostredie. A všetci vidíme, aká náročná je cesta, aby sme sa dostali aspoň do pôvodného stavu. Realita je veľmi jednoduchá a jasne sa ukázala. Banko..., bankám sa bankovým odvodom skokovo zvýšili náklady o približne 150 mil. ročne, ale navyše s asymetrickým vplyvom bez ohľadu na ich veľkosť, ale teda hlavne bez ohľadu na ich skutočnú ziskovosť. Banky, samozrejme, použili základné trhové pravidlo a akékoľvek zvýšenie nákladov v reťazci sa prejaví u konečného zákazníka. Presne to sa stalo. Banky zvýšili poplatky občanom, podnikateľom, ale zvýšili aj cenu, za ktorú si požičiava štát. V podstate nemali inú možnosť. Toto všetko v kombinácii s koronakrízou spôsobilo veľmi, veľmi nebezpečný koktail, pritom stačilo jednoduché, aby politici nepodľahli pokušeniu dodatočne zdaňovať a tým zhoršovať konkurenčné prostredie.
A kilečko prináša práve toto, opravuje zlé rozhodnutia z minulosti, odstraňuje nánosy byrokracie, nánosy regulácií a tiež nanovo nastavuje úlohu štátnych úradníkov. Nielen sankcionovať, ale pôsobiť aj výchovne. Áno, vytiahnutie každého jedného bodu ukáže malú zmenu. Ale rieka sa skladá z kvapiek. Ale dôležitý je aj ten riečny prúd. Nastúpili sme na správnu cestu a už na jeseň pripravujeme ďalšie dva balíky opatrení, ktoré pomôžu našej ekonomike a pomôžu aj všetkým občanom.
Kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu.
Ďakujem za podporu, teda ďakujem za pozornosť.

Vážený pán Viskupič, chcem sa len dotknúť jednej veci, ktorú ste spomenuli, že banky využili základné trhové pravidlo a bankový odvod preniesli na spotrebiteľov, to znamená na, na svojich klientov, no a práve ja v tomto nevidím základné trhové pravidlo, pretože oni tu urobili en bloc, urobili to spolu, urobili to pri-, pri-, približne proporčne na všetkých, to znamená, toto nie je základné trhové pravidlo, základné trhové pravidlo by bolo, keby to jeden urobil viac, druhý to urobil menej, tretí to urobil - absolútne to nespravil. To znamená, toto skôr dokazuje, že tu je oligopolické správanie sa týchto bánk, jednoducho že na toto by sa mal pozrieť Protimonopolný úrad, pretože tu očividne došlo k nejakej kartelovej dohode, pretože banky na Slovensku vykazujú 600 mil. zisk. To znamená, keby ony vykazovali nulový zisk a vtedy by im niekto povedal, že a ešte budeš platiť niečo dodatočne, tak vtedy by to dávalo možno nejakú obhájiteľnú logiku, že nechceli byť v strate, tak dobre, nemali sme inú možnosť, ale oni mali vankúš 620 mil.
Takže toto skôr dokazuje o tom, že banky sa správajú na Slovensku monopolne, a práve preto nerozumiem, prečo, keď to vidíte, že sa správajú monopolne, tak v týchto opatreniach ste ich neprinútili, aby vrátili tie navýšené poplatky na pôvodnú úroveň.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič, ja len takú malú možno technickú poznámku, že sme v druhom čítaní, a ja som vás pozorne počúval a počas celého vášho vystúpenia k paragrafovému zneniu nezaznelo nič. Toto, toto predmet tohto vášho vystúpenia mal byť v prvom čítaní, lebo v druhom čítaní ste boli trošku mimo rokovací poriadok.

Ďakujem, pán predsedajúci. Presne tak, ako povedal môj predrečník alebo v rozprave kolega Viskupič, oceán sa skladá z kvapiek, jednu si možno nevšimnete, ale všetkých vyše sto kvapiek vie potešiť, tak ako povedal aj pán minister Sulík. Krôčik za krokom vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie. Keď bude úspešný podnikateľ, budú úspešní aj zamestnanci. Tieto opatrenia pomôžu podnikateľom. Nespôsobia výpadok v štátnom rozpočte a dajú sa realizovať okamžite. Toto je alfa a omega. Ja si myslím, že prijatých 114 opatrení je výsledok spolupráce a pomôže podnikateľskému prostrediu.
A, kolegovia, samozrejme, všetci môžeme mať na to rôzne názory, ale v konečnom dôsledku konečne sa táto vláda zaoberá aj malými a strednými podnikateľmi.
Ďakujem.