12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a rada by som požiadala o priestor na to, aby som mohla predniesť svoj príspevok, a žiadam o to diskutujúcich, ktorí sa nachádzajú vľavo odo mňa. (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani ministerka, poprosím vás, nediskutujte s poslancami, lebo rušíte pani kolegyňu.

Kalmárová, Viera, poslankyňa NR SR
Dovolím si, vážení kolegovia, pokračovať v štafete športovej disciplíny, ktorú minule tak trefne nazval pán Dostál, a nazval ju hádzanie hrachu o stenu a povedal to presne v kontexte kvality legislatívneho procesu, resp. v kontexte jeho rozporu s legislatívou.
Keď sme na 9. schôdzi prerokúvali vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tak Progresívne Slovensko tento návrh podporilo. Podpora bola úplne logická a konštruktívna, keďže návrh zákona súvisel s tým, čo pred chvíľou povedala pani ministerka, a teda s transpozíciou Európskej smernice, ktorá má ochraňovať pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením karcinogénom a mutagénom.
Dnes je však situácia absolútne, ale naozaj absolútne iná. K tejto schôdzi boli na zdravotnícky výbor, ktorý je logicky gestorským výborom k tomu pôvodnému návrhu, predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými sa nepriamo a najmä nesúvisiaco novelizujú ďalšie zákony, zákon o správnych poplatkoch, zákon o sociálnych službách a školský zákon.
Zopakujem, že podľa legislatívnych pravidiel jedným zákonom je možné priamo novelizovať viac zákonov len v tom prípade, ak je novelizácia týchto zákonov vzájomne obsahovo súvisiaca. A poviem to ešte naopak. Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. A toto sa práve ale stalo.
Keby trochu na nejaký moment stratil pán predsedajúci koncentráciu a počúval by, o čom hovorím, okamžite by mi musel zobrať slovo, lebo ja budem v súvislosti so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia hovoriť o školskom zákone. Tak to je naozaj čudné.
Veľmi zaujímavá situácia nastala na školskom výbore, kde bol prítomný aj pán štátny tajomník ministerstva školstva, ktorý, keď sme vysvetlili, v čom vidíme problém, uviedol, že vidí obsahovú súvislosť medzi počtom hodín telesnej a športovej výchovy a zákonom o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia. No ja tam osobne nevidím žiadnu súvislosť medzi počtom hodín telesnej výchovy, budem to hovoriť takto krátko, a ochranou zamestnancov pred účinkami karcinogénov a mutagénov. Medzi tým žiadna súvislosť neexistuje. Pán štátny tajomník možno vidí súvislosť aj medzi zdravotníckym zákonom a ospravedlňovaním neprítomnosti žiakov. Pán štátny tajomník možno vidí aj súvislosť medzi tým, že sa rozširujú právomoci ministra školstva v prípade núdzového stavu, mimoriadneho stavu a výnimočnej situácie. Z tohto výpočtu zmien školského zákona je zrejmé, že o žiadnu priamu a ani nepriamu súvislosť vôbec v tomto prípade nejde. Každý, kto sa orientuje v tej pôvodnej úprave zdravotníckeho zákona, vie, že ani nemôže ísť.
A teda ja sa chcem opýtať, čo sa také mimoriadne a akútne stalo, že to bolo potrebné teda v rezorte školstva, že to bolo potrebné riešiť týmto nesúvisiacim prílepkom, a či by nebolo vhodné predložiť samostatný zákon a gestorským výborom by bol výbor pre vzdelávanie, lebo pravdou je, že touto prílepkovou metódou nielen vzniká legislatívna džungľa, ale z odbornej diskusie bol vyšachovaný úplne vecne príslušný výbor a tým je výbor pre vzdelanie.
Druhá poznámka smeruje k tomu a to už niekto spomenul aj v predchádzajúcom príspevku, že v skutočnosti ide o návrh, ktorý je z dielne ministerstva školstva, len bol nájdený ochotný poslanec, ktorý to predložil ako vlastný pozmeňujúci návrh. A prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo ministra Druckera považujem za jedného z najviac kompetentných ministrov tejto vlády a jedného z mála kompetentných ministrov tejto vlády, a nechápem, prečo on sa potrebuje uchyľovať k takémuto spôsobu riešenia nejakých problémov. Toľko k metóde.
A teraz k vecným výhradám, lebo aj táto téma je dôležitá. Už aj preto, lebo v tomto parlamente bola v uplynulom volebnom období objektom, predmetom veľmi vášnivých diskusií, a nielen v parlamente, ale v celom školskom prostredí. Mohli by sme si teda detailnejšie prediskutovať jedno z predložených ustanovení, ktoré sa týka uplatňovania rozšíreného počtu hodín telesnej a športovej výchovy, a tento návrh navrhuje, aby do toho zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy boli započítavané aj aktivity, ktoré žiaci absolvujú mimo vyučovania. To je, to je tá samotná podstata.
Je potrebné trochu sa pozrieť do histórie celého toho problému, a keď hovorím o histórii, objektívne uznávam, že s týmto problémom naozaj pán minister nemá nič spoločné. To treba povedať. Tento jeho návrh, lebo je to jeho návrh, však umocňuje ten problém, ktorý sa začal v minulom volebnom období. Vtedy bola do zákona zavedená zvýšená dotácia predmetu v základných školách týždenná, minimálna týždenná hodinová dotácia tri hodiny a v stredných školách dve hodiny a skratkovito to v priebehu tejto debaty budem označovať ako § 15a, lebo v tomto paragrafe to rozšírenie počtu hodín je obsiahnuté. Poznamenávam, že išlo o nesystémový zásah do zákona, lebo minimálne počty hodín neurčujú osobitné ustanovenia v zákone, ale štátny vzdelávací program, resp. jeho súčasť, ktorým je rámcový učebný plán. To znamená, že rozsah vyučovania jednotlivých povinných predmetov nemajú opakovane, ale zbytočne redundantne riešiť osobitné ustanovenia, ale treba sa spoliehať na komplexný dokument, ktorým ten rámcový učebný plán je.
Musím sa tomu trochu venovať, lebo niektorí kolegovia v školskom výbore vyjadrili presvedčenie, že Štátny vzdelávací program je podzákonná norma, ktorý... ktorá nemá v podstate takú silu ako osobitné ustanovenie § 15a. Chcem upozorniť, že zo súčasnej právnej úpravy vyplýva pravý opak, a to, že sa kladie väčší dôraz na dodržiavanie toho, čo je v Štátnom vzdelávacom programe, než čo je v tomto osobitnom ustanovení. A skúsim to dokázať.
Prvý argument je ten, že v školskom zákone v § 7 ods. 1 sa uvádza, že školský vzdelávací program je základným dokumentom školy podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie. Potom v § 7 ods. 3 sa uvádza, že školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade so Štátnym vzdelávacím programom. V § 6 ods. 4, písm. j) sa uvádza, že súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu je rámcový učebný plán. A v § 9 ods. 1 zákona sa uvádza, že rámcové učebné plány vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín buď pre vzdelávaciu oblasť, alebo pre vyučovací predmet a tieto rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.
Mimochodom, už aj z tohoto vyplýva, aké mätúce je, že nejaká škola má vypracovávať vlastný učebný plán raz podľa rámcového učebného plánu a raz podľa § 15a.
Druhý argument. Ak si niekto myslí, že Štátny vzdelávací program a jeho záväznosť nie je dostatočne silný, tak potom je namieste otázka, ako môžu školy stavať rozsah vyučovacích hodín iných predmetov, ktoré v zákone nemajú osobitné ustanovenia. To by nemalo logiku.
Ďalší argument. V zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní regionálneho školstva sa uvádza, alebo resp. obsahuje ustanovenie, podľa ktorého možno sankcionovať tých zriaďovateľov, ktorí nedodržiavajú parametre štátneho vzdelávacieho programu, to znamená aj rámcového učebného plánu. Tá sankcia je veľmi zlá a veľmi prísna, lebo sa zriaďovateľovi kráti rozpočet.
A tretí argument. Podľa § 13 ods. 17 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školskej a školskej samospráve a tak ďalej sa nedodržanie štátneho vzdelávacieho programu považuje za závažné porušenie alebo závažný nedostatok vo výchove a vzdelávaní a na základe toho možno buď odvolať riaditeľa školy zo svojej funkcie, ale dokonca aj navrhnúť školu na vyradenie zo siete. Toto sa na § 15a neviaže, áno? Tak po tomto výpočte už iste zaniknú pochybnosti o význame a právnom účinku Štátneho vzdelávacieho programu.
A teraz sa vrátim zase k histórii vzniku problému. To rozšírenie počtu hodín telesnej a športovej výchovy v minulosti bolo uskutočnené silovo a bez ohľadu na to, či na to školy majú podmienky. A teraz nemyslím len tie priestorové, materiálne, ale najmä personálne. Samozrejme, že to vyvolalo nesmierne silný odpor v školskom prostredí a v tom čase aj vo vedení ministerstva školstva. No a stalo sa to, čo podľa mňa sa stať nemalo. Minister školstva, aby ochránil školy pred negatívnymi účinkami § 15a, prišiel vtedy so svojskou interpretáciou tohto ustanovenia a, samozrejme, bolo len otázkou času, kedy sa stane neudržateľným jeho metodické usmernenie. Samozrejme, Generálna prokuratúra podala protest a upozornila na nesúlad medzi § 15a a usmernením, ktoré vydalo teda vtedajšie ministerstvo.
Podľa tohto pozmeňujúceho návrhu, o ktorom dnes hovorím, by sa do fondu hodín telesnej a športovej výchovy, aby sa vykázali teda tie tri hodiny v základných školách a tie dve hodiny v stredných školách, majú započítavať aj také telovýchovné aktivity, ktoré sú v podstate nie obligatórne, sú dobrovoľné, sú fakultatívne. Dnes ani nevieme z tohto ustanovenia, ako by ten spôsob započítavania vyzeral, lebo je tam odvolávka, že rozsah a spôsob ich započítavania podľa návrhu určia rámcové učebné plány. A ja sa teda pýtam, načo je teda ten § 15a, keď sa zase vraciame aj v tomto návrhu k rámcovým učebným plánom. Čo je ale dôležitejšie? Čo sme týmto návrhom zákona priznali?
Po prvé priznali sme to, že v riadnom vyučovacom procese sa rozšírený počet hodín telesnej a športovej výchovy nedá uskutočniť všade, lebo mnohé školy podmienky nemajú. Nakoniec aj toto odôvodnenie je napísané v tom pozmeňujúcom návrhu, že školy nemajú podmienky, preto ideme to riešiť inak. Základné posolstvo teda tohto pozmeňujúceho návrhu je takéto – vieme, že na to nemáte podmienky, ale aj tak sa budeme tváriť, že to robíte. Takto to je. A čo týmto návrhom spôsobíme? Riaditeľom škôl a učiteľom hodíme na krk ďalšiu administratívnu povinnosť, prepočítavať rôzne mimoškolské aktivity na hodinové dotácie pre telesnú a športovú výchovu, pričom každá trieda ich nebude absolvovať rovnako. Dokonca ich nebudú rovnako absolvovať ani všetci žiaci tej istej triedy. Nie každé dieťa chodí do školského klubu detí, nie každé dieťa chodí alebo sa zúčastní lyžiarskeho výcvikového kurzu a tak ďalej. Viete, keby som to mala pritiahnuť za vlasy, tak vytvárame taký precedens, ktorý môže viesť k tomu, že každá mimoškolská a dobrovoľná aktivita podľa svojho charakteru bude môcť nahrádzať povinnú dotáciu akéhokoľvek predmetu. Napríklad týždenný pobyt v Londýne môže znamenať škrt v jednej hodine konverzácie do týždňa v anglickom jazyku.
A teda otázka znie, čo by sme mali urobiť. Po mne vystúpi podľa všetkého pán poslanec Horecký. A ja beriem za svoj, vnútorne sa stotožňujem teda s jeho návrhom, ktorý odznie, lebo ide o jedno z dobrých riešení, a tým dobrým návrhom je zrušenie § 15a.
Ako som spomínala, existuje účinný komplexný systém, podľa ktorého sú školy povinné stavať svoje učebné plány. Úlohou štátu je v tomto momente vytvárať podmienky pre rozvoj fyzických aktivít vo všetkých školách.
Po druhé si myslím, že ministerstvo školstva si veľmi zle interpretuje výhrady prokuratúry, ktoré namieta voči nesúladu medzi tým komickým usmernením ministerstva školstva a samotným obsahom charakteru 15a. Veď predsa ministerstvo nemusí vytvárať fikciu naplnenia zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy, tak ako to robí týmto pozmeňujúcim návrhom, ale môže nevykonateľný § 15a zrušiť a s týmto riešením predsa nemôže mať prokuratúra absolútne žiadny problém. Takto to vidím. Bude to znamenať toľko, že školy, ktoré majú podmienky pre vyučovanie troch hodín a už teraz to robia, tak to budú robiť aj tak naďalej. A tie školy, ktoré tie podmienky nemajú, ostanú pri dvoch hodinách, resp. môžu využiť, ak budú chcieť, kombináciu rôznych foriem pri... aktivít, pričom tie aktivity budú mať obligatórny charakter, a nie nejaká mimoškolská nepovinná aktivita.
A napokon tretí argument. Komplexne môže ministerstvo túto problematiku upraviť v rámci kurikulárnej reformy.
Napokon chcem povedať, že Progresívne Slovensko nemôže podporiť tento návrh zákona, hoci zaňho pôvodne hlasovalo, nielen pre tento chybný proces, aj preň, ale nielen preň, ale aj v prípade prílepku ku školskému zákonu, aj pre chybný obsah.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)