12. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
A, kolegyňa Jaurová, tebe ďakujem veľmi pekne za tvoje veľmi stručné, ale asi jasné zhrnutie tej celej situácie. A k tej forme, no, keď si povedala, že však hlavne nech to nejako prijmú, len, aby teda potom, však to nejako opravia, tak mne to pripomína asi moju prvú jazdu v autoškole, keď som vyhodil blinker doľava, ale odbočil doprava, keď na červenej som išiel dopredu, na zelenej som stál, a potom som mohol povedať tomu inštruktorovi, však, veď dajte mi ten vodičák, ja sa to potom doučím, tak asi toľko mi pripomína celý tento proces okolo toho Fondu na podporu umenia.
A mňa to mrzí, lebo mne sa naozaj nechce veriť, že aj predstavitelia alebo predkladatelia tohto zákona aj napriek tomu, že sú z SNS, veria tomu, že akákoľvek politizácia pomôže kultúre na Slovensku. Jednoducho, naozaj jediným účelom tohto návrhu zákona je spolitizovať Fond na podporu umenia, aby mohli politici od stola rozhodovať o tom, kto peniaze dostane, kto nedostane, a na konci dňa sa ešte budú tváriť, že pomôžu kultúre.
No a už tu boli rôzne tie príklady toho, ako keď sa tvorila tá legislatíva narýchlo, bola nasilu pretláčaná, tak že sa vždy potom našli tie chyby, na ktoré sme tu niekoľko dní po sebe upozorňovali, tak ja neviem, že keď už toto ponaučenie nie je dostatočné, keď už sme v rámci nejakej kultúry, tak možno odporúčam koaličným poslancom a poslankyniam si prečítať aspoň nejakú bájku, tam vždy je na konci tiež nejaké stručné ponaučenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Zora, ja som rada, že si aj tak opätovne pripomenula naozaj, celý ten legislatívny proces, ktorého, ktorý tu musíme sledovať, lebo to, to už je, no, doslova útrpné. V tomto kontexte by som rada aj pripomenula aj slová Ústavného súdu, ktorý sám konštatoval, že v poslednej dobe sledujeme upadajúcu legislatívnu kultúru, a tento návrh zákona aj s celým tým procesom tomu teda značným spôsobom prispieva. Už to miestami malo aj také prvky grotesky, keď sa tu opätovne otváralo to druhé čítanie. Jednak som teda tajne očakávala (povedané so smiechom), že pani ministerka kultúry, keď už teda musí takýmto spôsobom otvoriť opätovne tú rozpravu, tak nám niečo aj vecne povie, ale no, to bolo asi také márne čakanie, nedočkali sme sa.
A celý tento proces vlastne k čomu speje? Pretože ja som aj včera sa o tom rozprávala s poslancom, s pánom poslancom Jarjabkom, a on teda povedal, niečo, čo ma mimoriadne prekvapilo, že však nejako sa to prijme a potom po šiestich mesiacoch to prehodnotíme a môžme to opätovne nejako zmeniť v nejakou ďalšou novelou a podobne. No tak to, to je absolútne neskutočné, že takýmto spôsobom vôbec niekto uvažuje. Legislatíva sa naozaj nemá tvoriť spôsobom hókus-pókus, že my si tu niečo vyskúšame, a potom uvidíme, a obzvlášť v kontexte toho, ako presne odznelo, že vlastne najbližšie mesiace nikto žiadne financie neuvidí, pretože to bude potrebné znovu prehodnotiť v kontexte schémy štátnej pomoci. A potom čo teda? Zistíme, že to nefunguje a budeme to prerábať znovu a čiže nie, že šesť mesiacov neuvidia žiadne peniaze, ale rok alebo koľko?
Veď to je absolútna už likvidácia práve kultúry na Slovensku, nie jej podpora. Naozaj, už skúste sa ešte nad tým zamyslieť a zahamovať a zvrátiť tento šialený proces, ktorý ste tu rozbehli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Naozaj nepochopiteľné je, ako vládna koalícia prichádza do parlamentu s návrhmi zákonov bez riadneho legislatívneho procesu a tvári sa, že, že im stačí to skrátené konanie, pretože ich návrhy sú dokonalé a perfektné. Koniec koncov, my sme to videli už pri trestných zákonoch, dnes tomu nie je inak, akurát, ja potom nerozumiem tomu, prečo je potrebné tie návrhy potom cifrovať jedným pozmeňovákom nad druhým. Kde sa potom stala chyba? Naozaj tu asi nie je niečo v poriadku.
A vy ste sa, pani poslankyňa, pýtali, že čo chce SNS týmto spôsobom dosiahnuť, alebo teda tou právnou úpravou, ktorú dnes navrhuje. No, mne nič iné nevychádza, ako naozaj len zoštátnenie a spolitizovanie kultúry. SNS si dnes uzurpuje určovať, ako má kultúra vyzerať. A obávam sa, že po všetkých týchto bezbrehých a amatérskych zásahoch, ktoré nám tu predvádza, by zrejme tá ich kultúra mala vyzerať, už sme to počuli – len slovenská a žiadna iná, ale ja sa obávam, že po ich pôsobení na ministerstve kultúry tu nebude žiadna kultúra, a tohto sa fakt bojím a som zvedavá, čo my tu budúcim generáciám zanecháme, aký odkaz.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Musím povedať, že mám takú, taký pocit húsenkovej dráhy z tejto diskusie a celej rozpravy k tomuto návrhu, lebo najprv to začalo veľmi zle, takým tým zvláštnym pocitom toho, toho prvé... Pamätáte si ešte, keď sme boli v prvom čítaní dávno, dávno, kedy tento návrh bol o nejakých dvoch členoch dozornej rady, kedy sme vraveli, že to bude zlé. Potom teda prišlo to druhé čítanie, prišiel prvý pozmeňovák, potom ale ja musím povedať, ja chcem naozaj oceniť všetkých kolegov v tomto pléne z obidvoch strán politického spektra sme mali podľa mňa veľmi pozitívnych pár dní diskusiu o tej, o tejto veci. Podľa mňa to bolo dobré, podľa mňa by takto mohol fungovať ten parlament, že keď aj spolu politicky nesúhlasíme, tak chápeme, že z rôznych koncov politického spektra sa vieme na niektorých veciach zhodnúť.
A ja len upozorňujem, ja si nepamätám, kedy bola zhoda medzi ľuďmi, ktorí prichádzajú povedzme z prostredia národno-konzervatívneho a liberálno-progresívneho na tom, napríklad že sú niektoré verejné inštitúcie bez ohľadu na to, že, že z ktorej strany sme, tak za nimi stojíme. A ja som to videl v tomto bode, ja som sa to snažil aj všetkým kolegom vysvetľovať, že pozrite sa, ako sa to stane, že sú poslanci aj z SNS, aj zo SMER-u, aj z HLAS-u, aj z PS, aj z SaS, ktorí si o jednej veci myslia to isté. Však máme tu fungujúcu, dobrú verejnú inštitúciu, ktorá akože jasné, že aj tak ako pri každej z nich sa dá zlepšovať, ja si myslím, že tu padli výborné, zaujímavé argumenty aj z HLAS-u, ja to nemám problém povedať na záznam, aj z SNS, aj z... aj z... aj od nás, ktoré by zlepšili tento návrh. Tak ja nerozumiem, prečo, z tohto musíme robiť tento guľáš, ku ktorému sa ešte neskôr dostaneme, že namiesto toho, aby sme pracovali ako parlament s niečím konštruktívnym, tak zase ideme ku gulášu. A myslím, že si ešte o tom veľa povieme v tejto rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, a tebe, Zora, za to, vďaka, že si poukázala na ten legislatívny proces, ktorý je práve taký, akí zástupcovia, zástupkyne koalície v minulom volebnom období tak hlučne a často kritizovali, a ono je to v prípade špeciálne personálnych nominácií Slovenskej národnej strany viac než symptomatické, pretože nielen na ministerstve kultúry, ale aj na ministerstve životného prostredia sú aktuálne v mimoriadnom trende... no, ako to nazvať... no legislatívne polotovary alebo legislatívne nedorobky, asi nemusím ísť teda konkrétne do detailov, na ktoré návrhy narážam a, a nielen v legislatíve, ale aj samotný manažment je taký iný.
Ty si to sama povedala, že SNS likviduje fungujúce inštitúcie, a ja chápem, že pán Taraba alebo pani Šimkovičová, alebo pán Michelko, po sebe v rámci plnenia si svojich snov politických chcú zanechať nejaké pomníčky, ale nateraz to naozaj vyzerá, že po nich ostane iba spálená krajina a intelektuálne vyprázdnené inštitúcie, a to potvrdzuje vlastne aj tento návrh zákona, ktorý, veď sme to už povedali ixkrát, nič nezlepší, je vecne nesprávny, je nedomyslený, je to iba, len zákon na likvidáciu ďalšej z inštitúcií, ktoré sú nevyhovujúce, hej, lebo nespĺňajú kritériá, ktoré si niekto pri stole povedal, že by mal.
A najabsurdnejším na tom celom je, ako tu už odznelo, že za pol roka sa to môže zmeniť, keď sa to neosvedčí. Tak už teraz vieme, už dnes vieme, že za pol roka nikto nedostane peniaze, že fond bude paralyzovaný, že po SNS ostane len jeden rozvrátený systém, ktorý doteraz fungoval, bohužiaľ, má len jednu jedinú chybu, a to, že Slovenskej národnej strane nevyhovoval.
Takže, Zora, ďakujem za tvoj odborný prístup a za to všetko, čo v tejto téme prinášaš do verejného priestoru. Je to veľmi potrebné, vzhľadom na to, že sa tu volá tak po vyváženosti názorov.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Zora, ďakujem, veľmi presne si popísala a odhalila vlastne pre mňa nielen ten cieľ, ktorý je za celým týmto procesom a, a aj týmto najnovším pozmeňujúcim návrhom, ale aj ten chaotický spôsob, akým sa to celé deje.
A zdá sa, že to fakt je, ja neviem, teda či premyslená taktika, alebo skôr to teraz už vyzerá ako, ako nejaké babráctvo SNS a predkladateľov, keď to toľkokrát musia opravovať. Myslím si, že to poukazuje aj na, na slabé postavenie SNS v celej koalícii, keď musia takto lavírovať, a raz prídu s tým, raz prídu s tým. Naozaj nerozumiem tomu, čo sa, čo sa tu deje. Skoro mi to pripomína, keď už tu zaznelo niekoľko takých analógií na umenie, jeden animovaný seriál z môjho detstva, Pat a Mat. Alebo tiež niektorí to poznajú ako rozprávku A je to. Dve postavičky, ktoré teda sa chlapili, že sú veľkí odborníci, ale čokoľvek urobili, urobili, vznikol z toho nepodarok a bola to vlastne paródia.
Tento seriál inak, pripomeniem, čelil tiež cenzúre, jedna z tých postavičiek mala červené tričko, a pretože mala červené tričko, tak cenzori v tom videli ako keby narážku na socialistické uvedomenie, a preto neskôr bol ten seriál s výrobou presunutý do Bratislavy a tričko sa zmenilo na sivé, aby tak nedráždilo cenzorov, ale napriek tomu tá rozprávočka prežila a, a priniesla pre mnohých ľudí skutočné zrkadlo toho, čo sa deje, keď niekto cenzorsky zasahuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem predovšetkým kolegyni Jaurovej za vynikajúci príspevok.
Nedávno som sa rozprávala s pár ľuďmi z kultúrnej obce, ktorí sa roky uchádzajú o podporu z FPU, občas im to vyjde, občas im to nevyjde, ale sú to ľudia, ktorí sa naozaj roky venujú umeniu, kreativite, nejde o žiadne veľké peniaze, ale o to, že prinášajú veľkú pridanú hodnotu našej spoločnosti práve, práve tým, že obohacujú nás všetkých. A tam som si uvedomila, aký reálny taký strach alebo nepohodlie oni zrazu cítia, žijúc na Slovensku a uvedomujúc si, že aj oni sa stali nejakým spôsobom vyslovene rukojemníkmi týchto koaličných sporov.
A súvisí to aj s tým neskutočným chaosom legislatívnym, ktorý už pomenovala kolegyňa Jaurová, že bol tu predložený nejaký zákon, ktorý sa výrazne týka istej skupiny ľudí, ktorí tu žijú, pracujú, tvoria, odvádzajú dane, a išlo to bez MPK, je to evidentne dokonca bez koaličnej dohody, čiže naozaj jedna ešte z tých najmenších strán v tomto parlamente sa rozhodla, že oni chcú mať vplyv práve na kultúru. A vždy si spomeniem na ten úvodný príhovor predkladateľa Michelku, kedy sme tu asi hodinu počúvali o jeho literárnom vkuse a ktoré knihy sa mu páčia a ktoré sa mu nepáčia a ktoré by podľa neho mali alebo nemali byť podporené, tak ja by som len chcela pripomenúť, že toto nemá byť o umeleckom vkuse niekoho z nás, ale o tom, aby tu fungovala jedna dôležitá inštitúcia, ktorá prispie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
No bolo tu povedané veľmi veľa, ja si robím poznámky a samozrejme v záverečnom slove sa k tomu vyjadrím (reakcia z pléna), len zopár, zopár... No lebo som predkladateľ. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Nechajme, prosím, pána poslanca.

Michelko, Roman, poslanec NR SR
Takže prvá základná vec. Zásadne odmietam nálepkovanie, že každý člen rady fondu, ktorý bude menovaný ministerkou alebo na návrh samospráv je nejaký politický nominant a diletant, ktorý tomu nerozumie, to je dehonestácia tých ľudí aj ľudí, ktorí boli aj v minulosti nominantmi ministerky, boli ľudia z brandže, ktorí mali znalosť o veciach, a nie sú to žiadne figúrky.
Druhá vec, 15. 4. bola výzva na festivaly, tie budú dávno vyhodnotenie pred účinnosťou tohto zákona, lebo všetci vieme, že pravdepodobne bude vrátený, takže určite budú vyhodnotené a podpísané zmluvy, takže žiadna panika. Keby aj nastal ten kolaps, ktorý, som presvedčený, že nenastane. Ja, samozrejme, neviem vylúčiť, že nejakí úradníci fondu začnú robiť nejaké obštrukcie, ale, samozrejme, na to už je novokreovaná alebo doplnená rada fondu, aby toto vyriešila, žiaden kolaps nebude, o tom som hlboko presvedčený.
Debaty v rámci koalície boli. Naši koaliční partneri povedali, že ten pôvodný návrh bol lepší, ale vedeli by možno žiť aj s tým druhým, tak preto je to teda tak. No a potom ešte množstvo ďalších záležitostí. Predovšetkým, keď sa hovorí, že sa nediskutuje. Neviem si predstaviť a nepamätám si v tomto volebnom období zákon, kde by obojstranne bola taká diskusia, bola jednostranná pri trestných kódexoch, ale vtedy koalícia neodpovedala. Tuná bol 47-minútový vstup a uvedenie plus každá jedna zásadná vec bola odkomunikovaná, takže naozaj že by nebolo komunikované, sa nedá rozhodne povedať.

Ďakujem, pán presedajúci.
Ten základný problém, ktorý, ktorý spôsobil navrhovateľ týmto pozmeňujúcim alebo tým najnovším pozmeňujúcim návrhom, je, že porušuje legislatívne pravidlá, ktorými sa má riadiť tento parlament, pretože nejde o pozmeňujúci návrh, ale ide o v podstate nový návrh, ktorý navyše spôsobuje úplný chaos v legislatívnom procese, a určite nejaké 47-minútové zdôvodnenie alebo predloženie v takej forme, ako to urobil navrhovateľ, nemôže stačiť, čiže tento návrh by mal byť stiahnutý, ak by navrhovateľ išiel striktne v súlade s pravidlami, čo sa očividne nechystá urobiť.
Navyše pokiaľ ide o tú obsahovú stránku, tak tento návrh je v podstate a to od začiatku legalizáciou alebo uzákonením konfliktu záujmov, lebo to, čo sa, to, čo sa tu deje v tomto návrhu, je, že vlastne priamo ako keby, ako keby zavádza situácie a kompetencie udeľuje takým spôsobom, že tých aktérov budúcich dáva automaticky do konfliktu záujmov, a to je úplne v úplnom rozpore s tým, čo by mal zákon robiť, pretože akýkoľvek zákon, keďže tu máme, máme princíp teda zákazu konfliktu záujmov, tak by mal prinášať riešenia, ktoré vlastne budú napomáhať tomu, aby ku konfliktom záujmov nedochádzalo.
A tento zákon robí úplný opak. Zavádza konflikt záujmov priamo, priamo do zákona, ale keďže navrhovateľ chce, on osobne, ovládnuť tento fond, aby mohol on prideľovať podľa svojho vlastného vkusu prostriedky z tohto fondu, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegyňa, hovorili ste tu o tom, ako ten fond funguje a vlastne čo, čo sa stane po prijatí tejto novely.
Ja sa snažím stále vojsť do hlavy predkladateľa a pochopiť, či tam nastal nejaký ozaj nejaký vážny prístup, lebo sú veci na fungovaní Fondu na podporu umenia, ktoré aj ja vnímam kriticky, napr. nevysvetliteľné nepridelenie podpory niektorým významným projektom, dokonca s odôvodnením, že nenapĺňajú dostatočnú umeleckú kvalitu. Zdá sa skôr, že dôvodom je najmä iné hodnotové nastavenie hodnotiacej komisie ako to, ktoré mnou myslené projekty reprezentujú. To, samozrejme, to je, samozrejme, neprípustné a je legitímne hľadať spôsob, ako prostredie podpory umenia odbremeniť od jednostranných ideologických rozhodnutí, ktoré nahrávajú rozličným, rozličným postojom, a poviem to aj rovno, možno tej progresívnej ideológii na úkor tých konzervatívnejších, čo zas prinášajú kresťanskú tematiku.
Rovnako vnímam ako problém regionálnu nadpropor... neproporcionalitu, čo sa týka množstva prerozdelených peňazí, kde treba hľadať spravodlivý mechanizmus, ktorý by umožnil umelcom dôstojne tvoriť a existovať aj v regiónoch.
Ale napriek tomu, že toto hovorím, tak deje sa, deje sa niečo úplne iné. Tento fond v podstate sa má, má prispôsobiť na základe, má sa prispôsobiť vnímaniu ministerstva kultúry a dovolím si povedať, že priamo Slovenskej národnej strane, to je skutočne neprípustné, nech by tam bol akýkoľvek vznešený úmysel, pretože my sme tu už mali v minulosti stranícke riadenie kultúry a videli sme, ako to vyzeralo. Máme skúsenosti s dvoma režimami takými, ktoré takto riadili kultúru.
Ja si myslím, že v kultúre by mali dostávať zelenú projekty, ktoré sa budú hodnotiť na základe kvality, predovšetkým na základe kvality.