15. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Len dve vety.
Ďakujem opäť za korektnú diskusiu. Čo sa týka zdaňovania kryptoaktív, pán Viskupič, náš postoj bol k tomu iný ako váš, samozrejme. Poviem otvorene, daňovo, samozrejme, konsolidujeme, jedna vec.
Na druhej strane, tá pripomienka, že aj tak to by sme z toho nič nezískali, beriem, ale na druhej strane, ja, môj postoj k tejto téme, ja stále považujem oblasť kryptoaktív dosť za špekulatívny, špekulatívny obchod, kde sa teda, samozrejme, dajú zarobiť veľké peniaze, ale je môj postoj proste taký.
Ja chcem, aby štát podporoval také veci, ktoré pomôžu sociálne slabším, a nie aby štát podporoval znižovanými daňami rôzne špekulačné obchody, aj keď teda beriem, je to nová moderná, moderná vec, ale pamätáme si, jak tu bitcoin lietal zo 60-tisíc na 20-tisíc a naspäť, a čiže mnohí ľudia na tom stratili obrovské peniaze, mnohí ľudia na tom zarobili, ja tú volatilitu v tomto trhu považujem za tak veľkú, že ja to zatiaľ nepovažujem za nejaký seriózny trh, na základe ktorého by štát mal pomáhať daňovými výhodami k tomto, takže to je môj postoj. Samozrejme, vy môžte mať iný.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:31
Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som do nej jednu prihlášku písomne, pán poslanec Viskupič za klub SaS.
Nech sa páči.
Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som do nej jednu prihlášku písomne, pán poslanec Viskupič za klub SaS.
Nech sa páči.
Vystúpenie v rozprave
18.6.2024 o 9:31 hod.
D.Phil.
Michal Šimečka
Videokanál poslanca
Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som do nej jednu prihlášku písomne, pán poslanec Viskupič za klub SaS.
Nech sa páči.
Rozpracované
9:33
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, máme pred sebou obrovské nariadenia MiCA a je to prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, ustanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti.
Poskytovatelia služieb sú súvisiaci s kryptoaktívami, budú po novom licencovanými...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, máme pred sebou obrovské nariadenia MiCA a je to prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, ustanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti.
Poskytovatelia služieb sú súvisiaci s kryptoaktívami, budú po novom licencovanými subjektami, ktorých teda bude licencovať Národná banka, tak ako aj pán minister uvádzal.
Hoci teda nariadenie MiCA bude priamo účinné, návrh zákona obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s týmto nariadením. Štandardný stav, jasné. Napríklad je potrebné ustanoviť orgán dohľadu, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie ustanovených povinností podľa nariadenia MiCA a týmto príslušným orgánom s potrebnými právomocami bude už spomínaná Národná banka Slovenska, ktorá bude v súlade s nariadením MiCA oprávnená udeľovať povolenie emitentom tokenov naviazaných na aktíva a poskytovateľom služieb kryptoaktív. Takisto Národná banka Slovenska bude oprávnená udeľovať sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia. Cieľom niektorých ďalších ustanovení návrhu zákona týkajúcich sa napríklad rezervy aktív vydavateľov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí je teda hladká aplikácia nariadenia MiCA v Slovenskej republike.
Je to zložité, komplexné nariadenie. Je to niečo nové aj na území teda celej Európskej únie, aj Slovenska. A úplne úprimne poviem, že nedokážem presne zhodnotiť, čo toto nariadenie Európskej únii a, samozrejme, aj Slovensku prinesie.
Som presvedčený, že na jednej strane Európska štandardizácia určite prinesie aj pozitíva, samozrejme, vždy je dobré keď majú procesy nejaké svoje štandardné postupy. No ale zároveň sa, a poviem to tiež úprimne, obávam, aj takej tej klasickej európskej preregulovanosti, ktorá môže priniesť ďalšie zníženie atraktivity Európskej únie pri týchto moderných formách investícií, napríklad oproti USA alebo aj iným krajinám, ktoré fakt v tomto vidia tiež budúcnosť. Samozrejme, ako to reálne bude, to ukáže budúcnosť. Myslím si, že aj ďaleko múdrejší ľudia ako ja to dnes ešte nevedia úplne presne vyhodnotiť a fakt to ukáže až tá aplikačná prax.
No, čo však viem úplne jasne, je, že vláda zrušením zvýhodneného zdaňovania kryptomien dosiahla pravý opak, ktorá, ktorý teda pri tom zrušení sledovala. Možno si pamätáte, že už bolo schválené výrazné zníženie zdaňovanie kryptomien, ktoré už len čakalo vlastne, aby od 1. 4. začalo byť účinné, ale v lex konsolidácia vlastne popri teda kope iných konsolidačných opatrení bolo, bol teda ten návrh zákona predchádzajúcej vlády zrušený. Len veľmi jednoducho, o čo sa jednalo.
Pôvodne a, bohužiaľ, je to aj teraz, bolo zdaňovanie kryptomien buď teda 19 alebo 25 % podľa toho, do akej kategórie fyzická osoba patrí, a takisto sa teda pri zdaňovaní ešte uplatňoval aj 14-percentný zdravotný odvod, teraz asi pravdepodobne už 15-percentný. Takže toto je zdanenie, ktoré, samozrejme, nikto z týchto moderných nomádov nebude riešiť na Slovensku, a tak to aj je skutočne tie čísla možno, možno kolegovci z MF povedia presnejšie, ale sú veľmi blízke nule a boli aj v tom ’22. aj v tom ’23., hej. A som presvedčený, že tým znížením, ktoré sme urobili, že by vlastne boli kryptomeny zdaňované úrovňou dane z dividend, to znamená 7 %, alebo v podstate, keby to bolo zostalo po novom, 10 %, že by skutočne štát prišiel ku nejakým dodatočným zdrojom. Prečo je to tak?
Veľmi jednoducho, tu ani netreba nejaké zásadné analýzy, keďže tie príjmy pri tom drakonickom zdanení boli veľmi nízke, tak vlastne ťažko, keď už niečo blízke nule, už to asi menšie byť nemôže. Čiže som presvedčený, že štát by bol získal dodatočné peniaze, ministerstvo financií by získalo dodatočné peniaze, a vlastne keby sa nebolo chytalo toho, toho, toho platného nariadenia, tak by vlastne pre štát bolo lepšie. Zároveň by, samozrejme, bolo lepšie aj pre, pre daňovníkov, ktorí by spokojne svoje zisky, ktoré, ktoré z kryptomien mali, zdanili. Dokonca už boli aj informácie, že aj rôzni proste českí občania si chceli proste na Slovensku urobiť svoj daňový domicil a proste jednoducho fungovať tu, keďže skutočne to zdanenie by bolo bývalo veľmi konkurencieschopné. No škoda je, že sa to tak nestalo. Dnes by sme k tomu teda už mali aj nejakú, nejakú, nejaké toto nariadenie. Bohužiaľ, realita je tá, že aj to samotné môže byť sebelepšie, seba lepšia smernica MiCA, ale pokiaľ proste to zdaňovanie bude takto drakonické, ja poviem, je to drakonické, tak jednoducho aj tak nerozbehneme toto odvetvie tu na Slovensku a je to škoda. Ako som už spomínal, to sú fakt mladí ľudia, ktorí sa tomu venujú, aj ich voláme nomádi, proste oni jednoducho vnímajú ten svet, vedia, kde čo, kde čo funguje, a zasa hrozí, že jednoducho proste odídu. Budeme mať fajn reguláciu, rovnakú ako v Európe, ale jednoducho nájdu títo mladí ľudia, nájdu proste krajinu, kde budú spokojne žiť a kde to teda zdania rozumnejšou daňou. Čiže toto je tá moja výhrada a toto som chcel vlastne pri príležitosti tejto, tejto MiCA smernice proste spomenúť.
Toto, toto je fakt, fakt veľká, veľká škoda a stále som presvedčený, pardon, nie smernica, ale nariadenie MiCA, stále som presvedčený, že by sa mohlo, mohol pán minister zamyslieť a stále by ešte tuto mohli urobiť úpravy smerom k nižšiemu zdaneniu, pretože to, to, čo platilo aj vlani, aj my, keď sme prijímali, to platí aj teraz. Tie príjmy aj tento roku budú, budú proste mizivé pri takomto zdanení. Stále dáva zmysel sa zamyslieť a, a skúsiť to zdaniť už akokoľvek, veď kľúče od miešačky má pán minister, ale určite nejak nižšie, rozumnejšie, ako je to dnes.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
18.6.2024 o 9:33 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, máme pred sebou obrovské nariadenia MiCA a je to prvým európskym komplexným harmonizovaným rámcom pre trhy s kryptoaktívami, ktorým sa upravuje ponúkanie kryptoaktív verejnosti, ustanovujú sa osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace služby a činnosti.
Poskytovatelia služieb sú súvisiaci s kryptoaktívami, budú po novom licencovanými subjektami, ktorých teda bude licencovať Národná banka, tak ako aj pán minister uvádzal.
Hoci teda nariadenie MiCA bude priamo účinné, návrh zákona obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s týmto nariadením. Štandardný stav, jasné. Napríklad je potrebné ustanoviť orgán dohľadu, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie ustanovených povinností podľa nariadenia MiCA a týmto príslušným orgánom s potrebnými právomocami bude už spomínaná Národná banka Slovenska, ktorá bude v súlade s nariadením MiCA oprávnená udeľovať povolenie emitentom tokenov naviazaných na aktíva a poskytovateľom služieb kryptoaktív. Takisto Národná banka Slovenska bude oprávnená udeľovať sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia. Cieľom niektorých ďalších ustanovení návrhu zákona týkajúcich sa napríklad rezervy aktív vydavateľov tokenov naviazaných na aktíva alebo tokenov elektronických peňazí je teda hladká aplikácia nariadenia MiCA v Slovenskej republike.
Je to zložité, komplexné nariadenie. Je to niečo nové aj na území teda celej Európskej únie, aj Slovenska. A úplne úprimne poviem, že nedokážem presne zhodnotiť, čo toto nariadenie Európskej únii a, samozrejme, aj Slovensku prinesie.
Som presvedčený, že na jednej strane Európska štandardizácia určite prinesie aj pozitíva, samozrejme, vždy je dobré keď majú procesy nejaké svoje štandardné postupy. No ale zároveň sa, a poviem to tiež úprimne, obávam, aj takej tej klasickej európskej preregulovanosti, ktorá môže priniesť ďalšie zníženie atraktivity Európskej únie pri týchto moderných formách investícií, napríklad oproti USA alebo aj iným krajinám, ktoré fakt v tomto vidia tiež budúcnosť. Samozrejme, ako to reálne bude, to ukáže budúcnosť. Myslím si, že aj ďaleko múdrejší ľudia ako ja to dnes ešte nevedia úplne presne vyhodnotiť a fakt to ukáže až tá aplikačná prax.
No, čo však viem úplne jasne, je, že vláda zrušením zvýhodneného zdaňovania kryptomien dosiahla pravý opak, ktorá, ktorý teda pri tom zrušení sledovala. Možno si pamätáte, že už bolo schválené výrazné zníženie zdaňovanie kryptomien, ktoré už len čakalo vlastne, aby od 1. 4. začalo byť účinné, ale v lex konsolidácia vlastne popri teda kope iných konsolidačných opatrení bolo, bol teda ten návrh zákona predchádzajúcej vlády zrušený. Len veľmi jednoducho, o čo sa jednalo.
Pôvodne a, bohužiaľ, je to aj teraz, bolo zdaňovanie kryptomien buď teda 19 alebo 25 % podľa toho, do akej kategórie fyzická osoba patrí, a takisto sa teda pri zdaňovaní ešte uplatňoval aj 14-percentný zdravotný odvod, teraz asi pravdepodobne už 15-percentný. Takže toto je zdanenie, ktoré, samozrejme, nikto z týchto moderných nomádov nebude riešiť na Slovensku, a tak to aj je skutočne tie čísla možno, možno kolegovci z MF povedia presnejšie, ale sú veľmi blízke nule a boli aj v tom ’22. aj v tom ’23., hej. A som presvedčený, že tým znížením, ktoré sme urobili, že by vlastne boli kryptomeny zdaňované úrovňou dane z dividend, to znamená 7 %, alebo v podstate, keby to bolo zostalo po novom, 10 %, že by skutočne štát prišiel ku nejakým dodatočným zdrojom. Prečo je to tak?
Veľmi jednoducho, tu ani netreba nejaké zásadné analýzy, keďže tie príjmy pri tom drakonickom zdanení boli veľmi nízke, tak vlastne ťažko, keď už niečo blízke nule, už to asi menšie byť nemôže. Čiže som presvedčený, že štát by bol získal dodatočné peniaze, ministerstvo financií by získalo dodatočné peniaze, a vlastne keby sa nebolo chytalo toho, toho, toho platného nariadenia, tak by vlastne pre štát bolo lepšie. Zároveň by, samozrejme, bolo lepšie aj pre, pre daňovníkov, ktorí by spokojne svoje zisky, ktoré, ktoré z kryptomien mali, zdanili. Dokonca už boli aj informácie, že aj rôzni proste českí občania si chceli proste na Slovensku urobiť svoj daňový domicil a proste jednoducho fungovať tu, keďže skutočne to zdanenie by bolo bývalo veľmi konkurencieschopné. No škoda je, že sa to tak nestalo. Dnes by sme k tomu teda už mali aj nejakú, nejakú, nejaké toto nariadenie. Bohužiaľ, realita je tá, že aj to samotné môže byť sebelepšie, seba lepšia smernica MiCA, ale pokiaľ proste to zdaňovanie bude takto drakonické, ja poviem, je to drakonické, tak jednoducho aj tak nerozbehneme toto odvetvie tu na Slovensku a je to škoda. Ako som už spomínal, to sú fakt mladí ľudia, ktorí sa tomu venujú, aj ich voláme nomádi, proste oni jednoducho vnímajú ten svet, vedia, kde čo, kde čo funguje, a zasa hrozí, že jednoducho proste odídu. Budeme mať fajn reguláciu, rovnakú ako v Európe, ale jednoducho nájdu títo mladí ľudia, nájdu proste krajinu, kde budú spokojne žiť a kde to teda zdania rozumnejšou daňou. Čiže toto je tá moja výhrada a toto som chcel vlastne pri príležitosti tejto, tejto MiCA smernice proste spomenúť.
Toto, toto je fakt, fakt veľká, veľká škoda a stále som presvedčený, pardon, nie smernica, ale nariadenie MiCA, stále som presvedčený, že by sa mohlo, mohol pán minister zamyslieť a stále by ešte tuto mohli urobiť úpravy smerom k nižšiemu zdaneniu, pretože to, to, čo platilo aj vlani, aj my, keď sme prijímali, to platí aj teraz. Tie príjmy aj tento roku budú, budú proste mizivé pri takomto zdanení. Stále dáva zmysel sa zamyslieť a, a skúsiť to zdaniť už akokoľvek, veď kľúče od miešačky má pán minister, ale určite nejak nižšie, rozumnejšie, ako je to dnes.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
9:33
Nie je tomu tak, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister?
Nech sa páči.
Nie je tomu tak, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister?
Nech sa páči.
Vystúpenie v rozprave
18.6.2024 o 9:33 hod.
D.Phil.
Michal Šimečka
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Tým sme vyčerpali zoznam písomne prihlásených rečníkov. Chce sa niekto prihlásiť ústne?
Nie je tomu tak, vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce k nej zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister?
Nech sa páči.
Rozpracované
9:40
Ďakujem opäť za korektnú diskusiu. Čo sa týka zdaňovania kryptoaktív, pán Viskupič, náš postoj bol k tomu iný ako váš, samozrejme. Poviem otvorene, daňovo, samozrejme, konsolidujeme, jedna vec.
Na druhej strane, tá pripomienka, že aj tak to by sme z toho nič nezískali, beriem, ale na druhej strane, ja, môj postoj k tejto téme, ja stále považujem oblasť kryptoaktív dosť za špekulatívny, špekulatívny obchod, kde sa...
Ďakujem opäť za korektnú diskusiu. Čo sa týka zdaňovania kryptoaktív, pán Viskupič, náš postoj bol k tomu iný ako váš, samozrejme. Poviem otvorene, daňovo, samozrejme, konsolidujeme, jedna vec.
Na druhej strane, tá pripomienka, že aj tak to by sme z toho nič nezískali, beriem, ale na druhej strane, ja, môj postoj k tejto téme, ja stále považujem oblasť kryptoaktív dosť za špekulatívny, špekulatívny obchod, kde sa teda, samozrejme, dajú zarobiť veľké peniaze, ale je môj postoj proste taký.
Ja chcem, aby štát podporoval také veci, ktoré pomôžu sociálne slabším, a nie aby štát podporoval znižovanými daňami rôzne špekulačné obchody, aj keď teda beriem, je to nová moderná, moderná vec, ale pamätáme si, jak tu bitcoin lietal zo 60-tisíc na 20-tisíc a naspäť, a čiže mnohí ľudia na tom stratili obrovské peniaze, mnohí ľudia na tom zarobili, ja tú volatilitu v tomto trhu považujem za tak veľkú, že ja to zatiaľ nepovažujem za nejaký seriózny trh, na základe ktorého by štát mal pomáhať daňovými výhodami k tomto, takže to je môj postoj. Samozrejme, vy môžte mať iný.
Ďakujem pekne.
Len dve vety.
Ďakujem opäť za korektnú diskusiu. Čo sa týka zdaňovania kryptoaktív, pán Viskupič, náš postoj bol k tomu iný ako váš, samozrejme. Poviem otvorene, daňovo, samozrejme, konsolidujeme, jedna vec.
Na druhej strane, tá pripomienka, že aj tak to by sme z toho nič nezískali, beriem, ale na druhej strane, ja, môj postoj k tejto téme, ja stále považujem oblasť kryptoaktív dosť za špekulatívny, špekulatívny obchod, kde sa teda, samozrejme, dajú zarobiť veľké peniaze, ale je môj postoj proste taký.
Ja chcem, aby štát podporoval také veci, ktoré pomôžu sociálne slabším, a nie aby štát podporoval znižovanými daňami rôzne špekulačné obchody, aj keď teda beriem, je to nová moderná, moderná vec, ale pamätáme si, jak tu bitcoin lietal zo 60-tisíc na 20-tisíc a naspäť, a čiže mnohí ľudia na tom stratili obrovské peniaze, mnohí ľudia na tom zarobili, ja tú volatilitu v tomto trhu považujem za tak veľkú, že ja to zatiaľ nepovažujem za nejaký seriózny trh, na základe ktorého by štát mal pomáhať daňovými výhodami k tomto, takže to je môj postoj. Samozrejme, vy môžte mať iný.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:40
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie národnej rady, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, cieľom ktorého je po prvé rozšírenie zdanenia bezdymových tabakových výrobkov, žuvací a šňupavý tabak o náplne do elektronických cigariet o nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky, podľa daňového kalendára v...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie národnej rady, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, cieľom ktorého je po prvé rozšírenie zdanenia bezdymových tabakových výrobkov, žuvací a šňupavý tabak o náplne do elektronických cigariet o nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky, podľa daňového kalendára v rokoch 2025 – 2027, tam je myslím účinnosť až od 1. 2. 2025. Zavedenie označenia týchto výrobkov kontrolnou známkou a stanovenie lehoty na dopredaje doposiaľ neoznačovaných nových výrobkov – musím pripomenúť, že tu ideme do zmenšovania niektorých tých kontrolných známok, na základe požiadaviek trhu. Samozrejme, si to vyžiada určité zmeny aj na, na mincovni z hľadiska tlače, ja som sa dozvedel, že musia proste niektoré, niektoré technológie upraviť, ale dobre, lebo tá najmenšia veľkosť je momentálne tá, ktorá sa dá tlačiť a rezať, čiže rezačky a podobne. Ale vyhovovali sme trhu v tomto, v tejto oblasti, a teda pevne verím, že mincovňa urobí všetko pre to, aby sme stihli všetky tieto zmeny, ktoré sú požadované.
Ďalej pokračovanie daňového kalendára pre tabakové výrobky, cigarety, cigaretky, cigarky, cigary a tabak v rokoch ’26 až ’28, ak je stanovenie lehôt, aj stanovenie lehôt ich dopredaja, je to od 1. 1. v týchto dvoch rokoch, je to štandardný kalendár, kedy väčšinou po dvoch rokoch sa zvyšujú tieto, tieto sadzby, my sme ich avizovali už minulý rok. Odložili sme ho vzhľadom na to, že parlamentné voľby, tak boli tak neskoro, museli sme ísť v skrátenom legislatívnom konaní, mali sme tu pripomienky, že sme to museli že rok ’26 a ’28 neni dôvod na skrátenie, tak sme to odložili a teraz to dopredkladávam ten návrh, tak aby sme naplnili to, čo sme hovorili už minulý rok.
Očakáva sa nárast ceny krabičky cigariet asi o 40 centov v každom roku zvýšenia sadzby, jedná sa o tie negatívne externality, o ktorých sme sa už bavili. Takže toľko z mojej strany a budem pozorne počúvať diskusiu.
Ďakujem pekne
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie národnej rady, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, cieľom ktorého je po prvé rozšírenie zdanenia bezdymových tabakových výrobkov, žuvací a šňupavý tabak o náplne do elektronických cigariet o nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky, podľa daňového kalendára v rokoch 2025 – 2027, tam je myslím účinnosť až od 1. 2. 2025. Zavedenie označenia týchto výrobkov kontrolnou známkou a stanovenie lehoty na dopredaje doposiaľ neoznačovaných nových výrobkov – musím pripomenúť, že tu ideme do zmenšovania niektorých tých kontrolných známok, na základe požiadaviek trhu. Samozrejme, si to vyžiada určité zmeny aj na, na mincovni z hľadiska tlače, ja som sa dozvedel, že musia proste niektoré, niektoré technológie upraviť, ale dobre, lebo tá najmenšia veľkosť je momentálne tá, ktorá sa dá tlačiť a rezať, čiže rezačky a podobne. Ale vyhovovali sme trhu v tomto, v tejto oblasti, a teda pevne verím, že mincovňa urobí všetko pre to, aby sme stihli všetky tieto zmeny, ktoré sú požadované.
Ďalej pokračovanie daňového kalendára pre tabakové výrobky, cigarety, cigaretky, cigarky, cigary a tabak v rokoch ’26 až ’28, ak je stanovenie lehôt, aj stanovenie lehôt ich dopredaja, je to od 1. 1. v týchto dvoch rokoch, je to štandardný kalendár, kedy väčšinou po dvoch rokoch sa zvyšujú tieto, tieto sadzby, my sme ich avizovali už minulý rok. Odložili sme ho vzhľadom na to, že parlamentné voľby, tak boli tak neskoro, museli sme ísť v skrátenom legislatívnom konaní, mali sme tu pripomienky, že sme to museli že rok ’26 a ’28 neni dôvod na skrátenie, tak sme to odložili a teraz to dopredkladávam ten návrh, tak aby sme naplnili to, čo sme hovorili už minulý rok.
Očakáva sa nárast ceny krabičky cigariet asi o 40 centov v každom roku zvýšenia sadzby, jedná sa o tie negatívne externality, o ktorých sme sa už bavili. Takže toľko z mojej strany a budem pozorne počúvať diskusiu.
Ďakujem pekne
Rozpracované
9:42
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona, je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona, je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor, navrhujem výbor národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona, je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor, navrhujem výbor národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 6. septembra 2024 a gestorský výbor do 9. septembra 2024.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem
Rozpracované
9:46
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a začnem zrovna, zrovna zase ešte pochvalou. Myslím si, že to zmenšenie kolkových známok je, áno, dlho, dlho sa o to výrobcovia cigariet teda snažili, proste dáva to zmysel, je to jednoduchšie. Ale hlavne aby to bolo jasné každému, že už je toľko rôznych upozornení na tých kartičkách a toľko rôznych zákonných, že teda to škodí a že ja neviem, proste že to teda aj prírode,...
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a začnem zrovna, zrovna zase ešte pochvalou. Myslím si, že to zmenšenie kolkových známok je, áno, dlho, dlho sa o to výrobcovia cigariet teda snažili, proste dáva to zmysel, je to jednoduchšie. Ale hlavne aby to bolo jasné každému, že už je toľko rôznych upozornení na tých kartičkách a toľko rôznych zákonných, že teda to škodí a že ja neviem, proste že to teda aj prírode, aj človeku, že už normálne nevedeli výrobcovia splniť všetky zákonné požiadavky a zároveň tam vlastne dať tú kontrolnú známku, tak aby proste boli všetky, všetky zákonné nariadenia splnené. Fakt ja som sa snažil nejaký čas v minulom volebnom období, stále to nešlo nešlo, čiže ak to teraz ide, hovorím takisto som, som veľmi rád, už len, teda aby to celé zároveň bolo aj s tým systémom aj efektívne obstarané a celé aby to teda bolo aj finančne zmysluplné. Ale každopádne tuto určite pochvala, ale hovorím, že je to také, že už to dávno malo byť, ale lepšie neskôr ako, ako vôbec, pretože boli výrobcovia vystavení do situácie, že z titulu veľkosti krabičky buď tam mohli mať krabičku väčšiu a mať v nej vzduch, čo by zasa bolo proste ani nie dobré pre prírodu, ani pre nič, alebo teda bola teda cesta znížiť tú známku, aby sa to tam celé vošlo. Takže super, ak sa toto vyrieši, výborne.
Takisto áno, veď svet sa hýbe, keď počúvame tých mladých, žuvák a elektronická cigareta a hento, toto, ja ako nefajčiar, pomaly ani neviem, o čom rozprávajú, ale jednoducho áno, máme systém toho, že teda tabakové výrobky zdaňujeme spotrebnou daňou, síce to moc nepomáha na to, aby sa nefajčilo, ale teda prináša to štátu peniaze a povedzme teda, aspoň teda toto je tá výhoda, ale už som aj ja presvedčený, že tie nové, nové riešenia treba do nejakej miery, samozrejme, zdaniť. Proste tak to je, s týmto, s týmto takisto sa dá súhlasiť.
No zároveň ale teda aktuálny návrh zákona už prináša aj daňové kalendáre na všetky ostatné tabakové, alebo na všetky tabakové výrobky aj tie, aj tie teda staré kategórie. A, samozrejme, aj tu vnímam, že teda nejak prebieha inflácia, že teda z času na čas tie dane, keď sa po nejakej, po nejakej dobe zvýšia o infláciu, tak je to, je skôr valorizácia ako zvyšovanie daní, aj to sa dá pochopiť.
Len tu chcem veľmi upozorniť ministerstvo financií, že treba dávať pozor, lebo, samozrejme, každá tá dať, aj povedzme nejaká takáto na negatívne externality, ktorá povedzme je akceptovaná, má svoju správnu výšku a už proste nad nejakú výšku je už potom kontraproduktívna. Vieme si predstaviť prečo, pretože ak je tá daň príliš vysoká, tak je či už čierna výroba, alebo pašovanie, čo, samozrejme, znižuje štátu príjmy, zároveň je tam proste riziko aj rôznych nebezpečných situácií pre samotných spotrebiteľov, vytvára to šedú ekonomiku vôbec aj so všetkými tými ďalšími následnosťami, rôzne mafiánske skupiny a tieto veci, čiže toto je jedna vec, prečo štát musí veľmi veľmi vážiť výšku spotrebných daní aj pri tabakových výrobkoch.
A potom je tu, samozrejme, ešte jeden pohľad a to je taký ten, že buďme chytrejší ako ostatní, a toto skúsim, alebo bolo by dobré, keby sme boli chytrejší ako ostatní, a toto skúsim demonštrovať na prípade z Česka, nemôžem ukázať graf, bohužiaľ, ale tak to nejak skúsim popísať.
Česko sa tiež nejaké roky dozadu rozhodlo, že teda zvýši, zvýši tieto daňové sadzby na spotrebnú daň, a tá situácia predtým bola taká, že teda bola relatívne nižšia, a či už všetci Rakušáci, všetci Nemci, alebo teda kopa z nich si chodili kupovať cigarety do Česka. No a, samozrejme, fajčilo sa v Nemecku, ale príjmy malo Česko. No Česko sa rozhodlo, teda však jasné, budeme mať vyššie dane, budú vyššie príjmy. No ono to tak nefunguje, keď sa to prestrelí. Realita je tá, že výrazne zdvihli sadzby a ten výsledok je, že počas ďalších troch rokov nezískali nič navyše. Po troch rokoch sa to ledva-ledva vrátilo na tú pôvodnú úroveň. Dalo by sa povedať, hurá, ľudia prestali fajčiť. No neprestali. Akurát prestali chodiť rakúski spotrebitelia, nemeckí spotrebitelia, no a jednoducho výsledok bol ten, že síce sadzby boli vyššie, ale český štát, české verejné financie neprišli s žiadnym vyšším príjmom. Toto je dôležité aj, aj v tom slovenskom vyjadrení, aj my by sme mohli kľudne profitovať, ja som to minulý týždeň rozprával pri benzíne a nafte, aj tuto by sa to dalo, proste mať rozumné daňové sadzby, tak môžu proste Rakúšania si chodiť ku nám cigarety kupovať, ale aj ďalšie krajiny. Skutočne že aj v takýchto veciach možno sa to nezdá, ale aj tuto prebieha konkurencia medzi susednými krajinami a no dá sa získať viac peňazí aj tak, že to vedia zaplatiť vlastne teda cudzinci, hej, čo tak poviem, že je v celku chytré, a dalo by sa to aj takto. Čiže toto je toto je minimálne na zváženie. A skutočne teda verím, dúfam, akokoľvek to nazvať že ministerstvo financií teda tie daňové sadzby nejak trafilo, no, uvidíme.
No, samozrejme, som takisto rád, že aj tento zákon ide štandardným legislatívnym procesom, ja viem, že je to smutné, že to nakoniec človek musí takéto niečo chváliť, lebo však to by mal byť úplný štandard, hej, že teda všetky zákony idú štandardným legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým, rozporovými, ale teda vieme a vidíme, že je toľko skrátených rôznych, že, normálne že si považujem za povinnosť že pochváliť, že teda ide to štandardne. Áno, ide to tiež štandardne aj preto, lebo bolo jasne povedané Ústavným súdom, že ťažko môže v skrátenom legislatívnom konaní byť stanovovaná sadzba daňového kalendára na rok ’26 a ’27. Čiže najprv bolo treba urobiť zbytočnú chybu, aby to potom išlo, išlo už štandardne, ale budiž. Dobre, akože lepšie je ísť proste neskôr, ale správnym spôsobom, ako vôbec. Takže kvitujem aj to, že to teda ide takto.
No ale zároveň teda máme tu tieto dane z tabaku, ktoré pre budúci rok je to možno... Koľko? Tak do 20 mil., potom trošku viacej, proste relatívne málo z toho získa štát. Máme tu, v ďalšom bode bude daň zo sladených nápojov, takisto je to, proste dobre, možno 80 mil., nech je to pre budúci rok 100 mil. Oba tieto zákony idú v štandardnom legislatívnom procese, super.
Ale, a to ale je to, že potrebuje Slovensko nejaký ten úzus je, na tom sa asi zhodneme, že v tom budúcom roku skonsolidovať asi 1,4, možno 1,5 mld. eur. A tak ma v podstate desí, že tá moja pochvala aj tak vyznie do prázdna, pretože 100 mil. ide štandardne, a trošku sa tak desím, že ako pôjde ten zvyšok. Či to zasa bude lex konsolidácia v polovici decembra, kde to potom zasa sa všetko pozvyšuje, alebo či to bude dépeháčka, alebo čokoľvek. Ale zasa len vidíme ten proces, ako dlho to trvá, a vidíme, že nič iné nevidíme alebo málo iného vidíme, a na toto chcem aj tu upozorniť, že bolo by dobré ukázať ľudom už, teda ako si teda ten štát predstavuje tú konsolidáciu v budúcom roku. No a zároveň by som tu aj pri tomto chcel upozorniť, že aj toto, áno, aj ja som povedal, že tá spotrebná daň má nejaký svoj zmysel, ale treba na rovinu zasa povedať, že toto je stopercentné platenie konsolidácie občanom. A zasa je to také, že ja nemám štatistiky, ale tak si nejak myslím, že zasa tí chudobnejší ľudia nejak fajčia viac než, proste než ľudia bohatší, alebo teda tí sa starajú o to svoje zdravie menej ako, ako ľudia, ktorí to vnímajú, no každopádne výsledok je ten, že áno, vládna koalícia to z veľkej časti nechá zaplatiť aj svojich voličov.
Čiže štát nešetrí na sebe, žiadny taký návrh tu nemáme, proste platia to ľudia, toto som ešte chcel upozorniť o tomto zákone, platí to aj, a budem o tom hovoriť aj pre budúci.
Možno ešte tu spomeniem, že len aby sme vnímali, že prečo tu o tom hovoríme a prečo sa teda skutočne aj s pánom ministrom, predpokladám, zhodneme na potrebe konsolidácie, hovoríme o budúcom roku, ale pozrime sa na to, ako to vyzerá aktuálne.
Pre tento rok máme stanovených cca 7,6 mld. deficitu štátneho rozpočtu, a keď sa pozrieme teraz na aktuálny hotovostný stav, a môžme aj 100 razy hovoriť, že áno, je to len aktuálny stav, tak tam vidíme, že ku včerajšku to bolo nejakých, sme v deficitne asi v 5,35 mld. eur z plánovaných celoročných 7,6 mld. Čiže ak nenájde nejaký svätý grál minister financií v druhom polroku, ak sa nestane nejaký zázrak z môjho pohľadu, tak, tak potreba konsolidácie bude témou ešte aj pre tento rok, alebo teda potom to zadlženie stúpne výrazne a skôr to smeruje k tomu výraznému stúpnutiu zadlženia, keďže, a to je zase raz, bohužiaľ, historický rekord, za prvý polrok, ktorý ešte neskončil, ARDAL, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, si požičala už 10 mld. eur. Nikdy si Slovensko za polroka nepožičalo takúto sumu. Ich plán je asi ešte 2 mld. v druhom polroku. Ono to tak je, že ten prvý polrok je vždy silnejší v tom požičiavaní, to je oukej, ale teda proste si Slovensko požičia tento rok 12 mld. na splátky starého dlhu, na splátky nového dlhu. Čiže tá situácia bude náročná, bude ťažká.
A ja to poviem tak, že áno, aj predchádzajúca vláda robila deficity, a nie malé, a tu som stál a tu som to kritizoval, ale tak táto koalícia to chcela robiť lepšie, tak len tak zatiaľ to moc lepšie nevyzerá a myslím, že tak, ako ten čas plynie, tak prosím, aspoň teda čím skôr treba fakt ľuďom povedať, čo ich čaká, aby to zasa nebolo vianočné prekvapenie, a zároveň, a to by som chcel poprosiť všetkých, že konsolidácia by mala byť to isté, čo my doma spravíme, keď nám chýbajú peniaze. Proste šetriť na výdavkoch, na tých svojich. To znamená v tomto prípade, že štát by mal šetriť na svojich výdavkoch, na... áno, asi aj na, nie že asi, ale áno aj na množstve úradníkov, na efektívnosti obstarávania, na, na proste všetkých týchto ďalších veciach. Takisto aj na tom, aby, aby pomoc bola cielená tomu, komu potrebuje, a nie len vymýšľať stále ďalšie a ďalšie zákony, kde je vlastne tie potrebné peniaze zaplatia ľudia. Ten problém je v tom, že ten problém my máme na strane výdavkov. Tie sú príliš veľké, čiže je jedno, koľko takýchto rôznych zákonov sa vymyslí, ten problém to len prekryje a ten problém niekedy skôr, niekedy neskôr vybublá znova.
Pokiaľ sa štát nepozrie na svoje výdavky a ich riadenie, tak budeme mať problém aj dnes, aj zajtra, aj budúci rok a aj v ’26., aj v ’27., ale to sa budeme baviť pri programe stability.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
18.6.2024 o 9:46 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a začnem zrovna, zrovna zase ešte pochvalou. Myslím si, že to zmenšenie kolkových známok je, áno, dlho, dlho sa o to výrobcovia cigariet teda snažili, proste dáva to zmysel, je to jednoduchšie. Ale hlavne aby to bolo jasné každému, že už je toľko rôznych upozornení na tých kartičkách a toľko rôznych zákonných, že teda to škodí a že ja neviem, proste že to teda aj prírode, aj človeku, že už normálne nevedeli výrobcovia splniť všetky zákonné požiadavky a zároveň tam vlastne dať tú kontrolnú známku, tak aby proste boli všetky, všetky zákonné nariadenia splnené. Fakt ja som sa snažil nejaký čas v minulom volebnom období, stále to nešlo nešlo, čiže ak to teraz ide, hovorím takisto som, som veľmi rád, už len, teda aby to celé zároveň bolo aj s tým systémom aj efektívne obstarané a celé aby to teda bolo aj finančne zmysluplné. Ale každopádne tuto určite pochvala, ale hovorím, že je to také, že už to dávno malo byť, ale lepšie neskôr ako, ako vôbec, pretože boli výrobcovia vystavení do situácie, že z titulu veľkosti krabičky buď tam mohli mať krabičku väčšiu a mať v nej vzduch, čo by zasa bolo proste ani nie dobré pre prírodu, ani pre nič, alebo teda bola teda cesta znížiť tú známku, aby sa to tam celé vošlo. Takže super, ak sa toto vyrieši, výborne.
Takisto áno, veď svet sa hýbe, keď počúvame tých mladých, žuvák a elektronická cigareta a hento, toto, ja ako nefajčiar, pomaly ani neviem, o čom rozprávajú, ale jednoducho áno, máme systém toho, že teda tabakové výrobky zdaňujeme spotrebnou daňou, síce to moc nepomáha na to, aby sa nefajčilo, ale teda prináša to štátu peniaze a povedzme teda, aspoň teda toto je tá výhoda, ale už som aj ja presvedčený, že tie nové, nové riešenia treba do nejakej miery, samozrejme, zdaniť. Proste tak to je, s týmto, s týmto takisto sa dá súhlasiť.
No zároveň ale teda aktuálny návrh zákona už prináša aj daňové kalendáre na všetky ostatné tabakové, alebo na všetky tabakové výrobky aj tie, aj tie teda staré kategórie. A, samozrejme, aj tu vnímam, že teda nejak prebieha inflácia, že teda z času na čas tie dane, keď sa po nejakej, po nejakej dobe zvýšia o infláciu, tak je to, je skôr valorizácia ako zvyšovanie daní, aj to sa dá pochopiť.
Len tu chcem veľmi upozorniť ministerstvo financií, že treba dávať pozor, lebo, samozrejme, každá tá dať, aj povedzme nejaká takáto na negatívne externality, ktorá povedzme je akceptovaná, má svoju správnu výšku a už proste nad nejakú výšku je už potom kontraproduktívna. Vieme si predstaviť prečo, pretože ak je tá daň príliš vysoká, tak je či už čierna výroba, alebo pašovanie, čo, samozrejme, znižuje štátu príjmy, zároveň je tam proste riziko aj rôznych nebezpečných situácií pre samotných spotrebiteľov, vytvára to šedú ekonomiku vôbec aj so všetkými tými ďalšími následnosťami, rôzne mafiánske skupiny a tieto veci, čiže toto je jedna vec, prečo štát musí veľmi veľmi vážiť výšku spotrebných daní aj pri tabakových výrobkoch.
A potom je tu, samozrejme, ešte jeden pohľad a to je taký ten, že buďme chytrejší ako ostatní, a toto skúsim, alebo bolo by dobré, keby sme boli chytrejší ako ostatní, a toto skúsim demonštrovať na prípade z Česka, nemôžem ukázať graf, bohužiaľ, ale tak to nejak skúsim popísať.
Česko sa tiež nejaké roky dozadu rozhodlo, že teda zvýši, zvýši tieto daňové sadzby na spotrebnú daň, a tá situácia predtým bola taká, že teda bola relatívne nižšia, a či už všetci Rakušáci, všetci Nemci, alebo teda kopa z nich si chodili kupovať cigarety do Česka. No a, samozrejme, fajčilo sa v Nemecku, ale príjmy malo Česko. No Česko sa rozhodlo, teda však jasné, budeme mať vyššie dane, budú vyššie príjmy. No ono to tak nefunguje, keď sa to prestrelí. Realita je tá, že výrazne zdvihli sadzby a ten výsledok je, že počas ďalších troch rokov nezískali nič navyše. Po troch rokoch sa to ledva-ledva vrátilo na tú pôvodnú úroveň. Dalo by sa povedať, hurá, ľudia prestali fajčiť. No neprestali. Akurát prestali chodiť rakúski spotrebitelia, nemeckí spotrebitelia, no a jednoducho výsledok bol ten, že síce sadzby boli vyššie, ale český štát, české verejné financie neprišli s žiadnym vyšším príjmom. Toto je dôležité aj, aj v tom slovenskom vyjadrení, aj my by sme mohli kľudne profitovať, ja som to minulý týždeň rozprával pri benzíne a nafte, aj tuto by sa to dalo, proste mať rozumné daňové sadzby, tak môžu proste Rakúšania si chodiť ku nám cigarety kupovať, ale aj ďalšie krajiny. Skutočne že aj v takýchto veciach možno sa to nezdá, ale aj tuto prebieha konkurencia medzi susednými krajinami a no dá sa získať viac peňazí aj tak, že to vedia zaplatiť vlastne teda cudzinci, hej, čo tak poviem, že je v celku chytré, a dalo by sa to aj takto. Čiže toto je toto je minimálne na zváženie. A skutočne teda verím, dúfam, akokoľvek to nazvať že ministerstvo financií teda tie daňové sadzby nejak trafilo, no, uvidíme.
No, samozrejme, som takisto rád, že aj tento zákon ide štandardným legislatívnym procesom, ja viem, že je to smutné, že to nakoniec človek musí takéto niečo chváliť, lebo však to by mal byť úplný štandard, hej, že teda všetky zákony idú štandardným legislatívnym procesom, medzirezortným pripomienkovým, rozporovými, ale teda vieme a vidíme, že je toľko skrátených rôznych, že, normálne že si považujem za povinnosť že pochváliť, že teda ide to štandardne. Áno, ide to tiež štandardne aj preto, lebo bolo jasne povedané Ústavným súdom, že ťažko môže v skrátenom legislatívnom konaní byť stanovovaná sadzba daňového kalendára na rok ’26 a ’27. Čiže najprv bolo treba urobiť zbytočnú chybu, aby to potom išlo, išlo už štandardne, ale budiž. Dobre, akože lepšie je ísť proste neskôr, ale správnym spôsobom, ako vôbec. Takže kvitujem aj to, že to teda ide takto.
No ale zároveň teda máme tu tieto dane z tabaku, ktoré pre budúci rok je to možno... Koľko? Tak do 20 mil., potom trošku viacej, proste relatívne málo z toho získa štát. Máme tu, v ďalšom bode bude daň zo sladených nápojov, takisto je to, proste dobre, možno 80 mil., nech je to pre budúci rok 100 mil. Oba tieto zákony idú v štandardnom legislatívnom procese, super.
Ale, a to ale je to, že potrebuje Slovensko nejaký ten úzus je, na tom sa asi zhodneme, že v tom budúcom roku skonsolidovať asi 1,4, možno 1,5 mld. eur. A tak ma v podstate desí, že tá moja pochvala aj tak vyznie do prázdna, pretože 100 mil. ide štandardne, a trošku sa tak desím, že ako pôjde ten zvyšok. Či to zasa bude lex konsolidácia v polovici decembra, kde to potom zasa sa všetko pozvyšuje, alebo či to bude dépeháčka, alebo čokoľvek. Ale zasa len vidíme ten proces, ako dlho to trvá, a vidíme, že nič iné nevidíme alebo málo iného vidíme, a na toto chcem aj tu upozorniť, že bolo by dobré ukázať ľudom už, teda ako si teda ten štát predstavuje tú konsolidáciu v budúcom roku. No a zároveň by som tu aj pri tomto chcel upozorniť, že aj toto, áno, aj ja som povedal, že tá spotrebná daň má nejaký svoj zmysel, ale treba na rovinu zasa povedať, že toto je stopercentné platenie konsolidácie občanom. A zasa je to také, že ja nemám štatistiky, ale tak si nejak myslím, že zasa tí chudobnejší ľudia nejak fajčia viac než, proste než ľudia bohatší, alebo teda tí sa starajú o to svoje zdravie menej ako, ako ľudia, ktorí to vnímajú, no každopádne výsledok je ten, že áno, vládna koalícia to z veľkej časti nechá zaplatiť aj svojich voličov.
Čiže štát nešetrí na sebe, žiadny taký návrh tu nemáme, proste platia to ľudia, toto som ešte chcel upozorniť o tomto zákone, platí to aj, a budem o tom hovoriť aj pre budúci.
Možno ešte tu spomeniem, že len aby sme vnímali, že prečo tu o tom hovoríme a prečo sa teda skutočne aj s pánom ministrom, predpokladám, zhodneme na potrebe konsolidácie, hovoríme o budúcom roku, ale pozrime sa na to, ako to vyzerá aktuálne.
Pre tento rok máme stanovených cca 7,6 mld. deficitu štátneho rozpočtu, a keď sa pozrieme teraz na aktuálny hotovostný stav, a môžme aj 100 razy hovoriť, že áno, je to len aktuálny stav, tak tam vidíme, že ku včerajšku to bolo nejakých, sme v deficitne asi v 5,35 mld. eur z plánovaných celoročných 7,6 mld. Čiže ak nenájde nejaký svätý grál minister financií v druhom polroku, ak sa nestane nejaký zázrak z môjho pohľadu, tak, tak potreba konsolidácie bude témou ešte aj pre tento rok, alebo teda potom to zadlženie stúpne výrazne a skôr to smeruje k tomu výraznému stúpnutiu zadlženia, keďže, a to je zase raz, bohužiaľ, historický rekord, za prvý polrok, ktorý ešte neskončil, ARDAL, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, si požičala už 10 mld. eur. Nikdy si Slovensko za polroka nepožičalo takúto sumu. Ich plán je asi ešte 2 mld. v druhom polroku. Ono to tak je, že ten prvý polrok je vždy silnejší v tom požičiavaní, to je oukej, ale teda proste si Slovensko požičia tento rok 12 mld. na splátky starého dlhu, na splátky nového dlhu. Čiže tá situácia bude náročná, bude ťažká.
A ja to poviem tak, že áno, aj predchádzajúca vláda robila deficity, a nie malé, a tu som stál a tu som to kritizoval, ale tak táto koalícia to chcela robiť lepšie, tak len tak zatiaľ to moc lepšie nevyzerá a myslím, že tak, ako ten čas plynie, tak prosím, aspoň teda čím skôr treba fakt ľuďom povedať, čo ich čaká, aby to zasa nebolo vianočné prekvapenie, a zároveň, a to by som chcel poprosiť všetkých, že konsolidácia by mala byť to isté, čo my doma spravíme, keď nám chýbajú peniaze. Proste šetriť na výdavkoch, na tých svojich. To znamená v tomto prípade, že štát by mal šetriť na svojich výdavkoch, na... áno, asi aj na, nie že asi, ale áno aj na množstve úradníkov, na efektívnosti obstarávania, na, na proste všetkých týchto ďalších veciach. Takisto aj na tom, aby, aby pomoc bola cielená tomu, komu potrebuje, a nie len vymýšľať stále ďalšie a ďalšie zákony, kde je vlastne tie potrebné peniaze zaplatia ľudia. Ten problém je v tom, že ten problém my máme na strane výdavkov. Tie sú príliš veľké, čiže je jedno, koľko takýchto rôznych zákonov sa vymyslí, ten problém to len prekryje a ten problém niekedy skôr, niekedy neskôr vybublá znova.
Pokiaľ sa štát nepozrie na svoje výdavky a ich riadenie, tak budeme mať problém aj dnes, aj zajtra, aj budúci rok a aj v ’26., aj v ’27., ale to sa budeme baviť pri programe stability.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
9:59
Minister financií nazval verejné financie Titanicom pred... pri predstavovaní tej predchádzajúce konsolidácie a ja s ním, s...
Minister financií nazval verejné financie Titanicom pred... pri predstavovaní tej predchádzajúce konsolidácie a ja s ním, s týmto konštatovaní súhlasím. Slovenské verejné financie sa nachádzajú v rozbúrených vodách a ešte stále je možné, že smerujú k tomu pomyselnému ľadovcu.
S čím s ním nesúhlasím, je jeho zavádzanie o tom, kto tento stav spôsobil. Jedno ilustratívne číslo bolo, ktorý, ktoré tiež používa jednopercentný deficit v rokoch 2019 a 2020, ktorým sa teda chváli, že bol, bol teda nižší ako, ako v súčasnosti alebo za minulej, za minulej vlády, avšak bol to deficit v dobrých časoch. Svet, Európa žili v prosperite a Slovensko malo v tom čase siedmy najhorší deficit, a zatiaľ čo 17 krajín Európskej únie malo prebytky. Teda v dobrých časoch si sporilo na tie horšie časy, zatiaľ čo Slovensko tak, tak nerobilo. A bolo to za vlády pána Róberta Fica, neskôr pána Pellegriniho. V každom prípade, bez ohľadu na to, čo, kto tento stav spôsobil, sme tam, kde sme dnes, a je čas prestať sa vyhovárať a začať konať.
A vláda nám tu už mesiace rozpráva o stabilizácii dlhu, o konsolidácii verejných financií, no opak je pravdou, v skutočnosti iba pokračuje v zadlžovaní peňaženiek ľudí na Slovensku. Verejný dlh rastie podľa dokumentov ministerstva financií, v minulom roku dosiahol 56 % HDP a smeruje podľa vlády k 62 % v roku 2027, podľa Rady pre rozpočtovej zodpovednosti k 67, teda 56 verzus 67 za predpokladu, že vláda, ako zatiaľ teda tak neurobila, nepredstaví opatrenia na zníženie dlhu. Teda podľa tejto prognózy narastie verejný dlho o pätinu. V prepočte na hlavu každý občan dnes dlhuje 12 680 eur a ten nárast dosiahne vyše 15 200 eur na jedného občana, teda o tú, o tú pätinu, ktorú som spomínal.
Deficit verejných financií na tento, na tento rok vláda rozpočtuje na 6 % HDP. Čo je dôležitejšie, je ten kontext. Je to najhorší deficit v eurozóne a druhý najhorší deficit v Európskej únii. Jedna krajina Európskej únie, Rumunsko, má tento aj budúci rok očakávaný deficit horší ako Slovensko. Teda v tomto aj budúcom roku druhý najhorší deficit v celej Európskej únii a najhorší v krajinách, z krajín eurozóny.
A rovnako dôležité, že tento rok vláda neplní ten svoj sľub o konsolidácii, naopak, dekonsoliduje, zhoršuje deficit. Zatiaľ to vychádza na 0,8 % HDP, čo je teda takmer miliarda, a toto by som žiadnou štatistickou odchýlkou teda nenazval. A tých 6 %, teda vyše 7 mld. eur, tak takýmto deficitom sa vláda rozhodla veľmi takto natvrdo ďalej zadlžovať nás všetkých. A zaujímalo by ma, či by pán minister poradil takej rodine v Snine, alebo, alebo aj v Senici s dvoma hypotékami, aby si nakúpila luxusnú dovolenku, dva bavoráky na kreditné karty a namiesto toho, aby splácala svoj dlh, lebo v takej situácii sa nachádzajú dnes verejné financie a dlh je to, čo od začiatku tvoríte, a dlh je to, čo po vás ostane.
A vláda tvrdí, že chce znížiť deficit na 3 % HDP v roku 2027. No chýbajú jej na to opatrenia. Nepredstavila takmer žiadne. Len v tomto roku nám chýba vyše miliarda, teda presnejšie 1,3 mld. a v roku 2027 to bude 2,6 % HDP, teda niekde okolo 3 mld., opatrenia za 3 mld., ktoré stále očakávame a vláda ich nepredstavila. A to je ako plánovať rodinný rozpočet bez toho, ako zaplatiť účty. Je to neprofesionálne a nezodpovedné.
A na samotné financovanie tohto dlhu platíme čoraz viac. Naša riziková prirážka je vyššia ako u ostatných krajín, ktoré sú v podobnej ratingovej kategórii. Teda máme nejaké ohodnotenie ratingových agentúr, avšak na tie splátky dlhu, jednotkové ceny platíme, platíme viac. A v kontexte toho veľkého balíka, teda celkového dlhu, samozrejme, ten, ten problém sa násobí a čím ďalej, tým viac platíme na splátky dlhu namiesto toho, aby sme platili, alebo teda financovali verejné služby. V prepočte každý rok, len kvôli tým jednotkovým cenám, kvôli tým splátkam dlhu, kvôli ktorému sa horšie financujeme, akoby zodpovedalo nášmu finančnému ratingu, platíme ročne o 35 mil. eur viac. A to sú peniaze, za ktoré sme mohli mať nové cesty, školy, škôlky, dokonca za štyri roky možno aj, aj jednu menšiu nemocnicu.
Pravda je taká, že vláda v skutočnosti kašle na konsolidačné úsilie. Od svojho nástupu nás stojí miliardy a hospodárskych kiksov, ktoré sme už aj tuto v parlamente mali možnosť vidieť, je množstvo. Nezmyselné a neadresné výdavky, napríklad si spomeňte na energopomoc pre všetkých, ale aj brzdenie ekonomiky, napríklad zvyšovanie odvodov, teda ceny práce, ktorú sme videli v decembri. Vláda berie peniaze ľuďom z II. piliera a ignoruje budúcnosť našich detí aj budúcnosť tých, ktorí tu budú žiť po nás. My si tu totiž žijeme v krajine, ktorá má našliapnuté na, na krach, ako povedal aj pán minister, a naši vládni papaláši si odletia vládnym špeciálom na futbal, zvyšujú si svoje platy, aj to pokútnym spôsobom cez paušál, a pre svojho šéfa pripravili doživotnú rentu, aby za rozklad našej krajiny mal aj doživotný plat a bavoráka so šoférom. Na Pellegriniho kampaň minula stámilióny a ďalších 100 mil. venovala pánovi Dankovi na jeho novú hračku v podobe ministerstva športu a takto by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu.
Lenže vláda už má dnes výrazne viac ako 100 dní od začiatku svojho vládnutia a je čas, aby sme sa pozreli na jej predvolebné sľuby a konfrontovali ju s nimi. Napríklad nám sľubovali stabilizáciu dlhu. Ako som ukázal, dlh aj deficit nám pomerne rapídne rastie.
Sľubovali, že dane nebudú jediným spôsobom konsolidácie. A čo vidíme? Dane z elektronických cigariet, dane zo sladených nápojov... A to je všetko, čo boli, čo boli doteraz ochotní, schopní priniesť na stôl. Vláda o šetrení len rozpráva, lebo prvé dve opatrenia, ktoré tu dnes rokujeme, ktoré predstavila, jednak meškajú deväť mesiacov a sú zďaleka nedostatočnými. Dokopy ich vplyv na verejné financie odhaduje ministerstvo na 100 mil. eur a potrebných na budúci rok je 1,4 mld. Teda zatiaľ sme videli opatrenia vo veľkosti jednej štrnástiny tej potreby, ktorú potrebujeme naplniť.
No a potom tu máme viacero zmätočných informácií. Najprv minister financií chcel zvýšiť DPH, ale potom mu to v priamom prenose pán premiér na spoločnej tlačovej besede zrušil, ale predstavil 30 % šetrenia na sebe, teda na úradoch v štátnej správe. A ako vyzerá tento plán, pán minister? Idete šetriť na sebe, na štátnych úradoch alebo to bol, alebo to bol zase len prd do stromovky zo strany pán premiéra?
A len podotýkam, v tomto kontexte sme minulý týždeň počuli od pána Danka, teda niečo, čo som nikdy nepočul, slovo efektivita, ale použil v zlom kontexte, teda že vraj máme ušetriť zlučovaním nezávislých úradov a zabezpečiť týmto konsolidáciu. Pre mňa skôr vtip ako ako diskusia o neefektivite. a teda nemám v hlave presné čísla, ale ten včerajší let asi stál viacej, ako by ušetril za, za zlučovanie týchto dvoch úradov.
Summa summarum, to, čo robí vláda, je šetrenie na ľuďoch, ktorí poctivo platia dane a vytvárajú hodnoty, zamestnávatelia aj zamestnanci, a ten prístup vlády ku konsolidácii vyzerá asi tak, ako keď prinesiete mechanikovi svoje auto na kompletný servis, ale on namiesto toho vymení stierače, doplní vodu do odstrekovača a je hotovo. A to, že vám auto o pár kilometrov neskôr prestane ísť, ho už nezaujíma.
A pravda je tiež taká, že vláda stále viac a viac dusí našu ekonomiku. Spomeňte si na už spomínané zvýšené odvody z práce. Berie ľuďom peniaze, naše budúce dôchodky z II. piliera a financuje, financuje z neho svoje sociálne balíčky a predvolebnú kampaň pána Pellegriniho a podobne a namiesto toho, aby zväčšovala koláč, tak ho len rozdeľuje medzi sebou.
A takto vyzerá novodobá sociálna demokracia. Sľubuje ľuďom lacnejší chleba, ale zároveň im predáva menšie bochníky. No a kontext je aj taký, že koalícia je rozhádaná a posúva zákony na jeseň vrátane tých konsolidačných, nemá dohodu, vieme všetci, na predsedovi parlamentu a zaoberá sa iba demoláciou právneho štátu a rozkladu verejných financií. A pri veciach, ktoré sú pre budúcnosť Slovenska dôležité, počúvame väčšinou len výhovorky. A pravda je, že vláda zatiaľ odvahu, mala zatiaľ odvahu len na to, aby sa postarala o svojich ľudí. Zvýšili si platy a aj to pokútnym spôsobom cez paušál, pretože štandardným spôsobom zvýšením normálnych taríf to nemôže urobiť, pretože im v tom bráni práve zákon rozpočtovej zodpovednosti, zabezpečila si doživotnú rentu pre svojho šéfa, stará sa o návrat svojich ľudí napríklad na finančnú správu alebo do PPA-čky a ďalších. Pán prezident finančnej správy nám to dokonca otvorene povedal na finančnom výbore, keď som sa ho spýtal, či teda to, čo nám predstavil o IT-čku, je, je návrat našich ľudí, tak on povedal – áno, ale že vraj to bude lacnejšie. No tak si budeme na to pozerať. Ale na to, aby prijali nepopulárne, ale absolútne nutné rozhodnutia a konsolidovali verejné financie na to ich odvaha odvaha nestačí.
Ale na záver chcem vyjadriť nádej, že sa, pán minister, chopíte toho kormidla a z tej lode nebude Titanic a vyvediete naše verejné financie z problémov. Na to ale potrebujete nabrať odvahu a zobrať zodpovednosť do vlastných rúk. A my budeme v každom prípade konštruktívna opozícia a podporíme dobré návrhy, aj keď budú nepopulárne.
Ale veci sa dejú v kontexte a nemôžme podporiť takýto chabý pokus o ozdravenie verejnej verejných financií v kontexte tých bezbrehých rozdávačiek, ktoré predvádzate, a príďte s rozumným konsolidačným plánom a my sme pripravení o ňom diskutovať a podporiť ho. A držím vám palce v tomto snažení, pán minister, aby sa vám to podarilo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
18.6.2024 o 9:59 hod.
Ing. MSc.
Štefan Kišš
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa teraz vyjadrím v podstate ku všetkým trom bodom, ktoré teraz nasledujú, teda dve rôzne dane, ktoré priniesol pán minister do pléna, ale po ňom, po nich nasleduje program stability, teda nazvime to stratégia verejných financií, ktorú budeme potom následne prerokovávať.
Minister financií nazval verejné financie Titanicom pred... pri predstavovaní tej predchádzajúce konsolidácie a ja s ním, s týmto konštatovaní súhlasím. Slovenské verejné financie sa nachádzajú v rozbúrených vodách a ešte stále je možné, že smerujú k tomu pomyselnému ľadovcu.
S čím s ním nesúhlasím, je jeho zavádzanie o tom, kto tento stav spôsobil. Jedno ilustratívne číslo bolo, ktorý, ktoré tiež používa jednopercentný deficit v rokoch 2019 a 2020, ktorým sa teda chváli, že bol, bol teda nižší ako, ako v súčasnosti alebo za minulej, za minulej vlády, avšak bol to deficit v dobrých časoch. Svet, Európa žili v prosperite a Slovensko malo v tom čase siedmy najhorší deficit, a zatiaľ čo 17 krajín Európskej únie malo prebytky. Teda v dobrých časoch si sporilo na tie horšie časy, zatiaľ čo Slovensko tak, tak nerobilo. A bolo to za vlády pána Róberta Fica, neskôr pána Pellegriniho. V každom prípade, bez ohľadu na to, čo, kto tento stav spôsobil, sme tam, kde sme dnes, a je čas prestať sa vyhovárať a začať konať.
A vláda nám tu už mesiace rozpráva o stabilizácii dlhu, o konsolidácii verejných financií, no opak je pravdou, v skutočnosti iba pokračuje v zadlžovaní peňaženiek ľudí na Slovensku. Verejný dlh rastie podľa dokumentov ministerstva financií, v minulom roku dosiahol 56 % HDP a smeruje podľa vlády k 62 % v roku 2027, podľa Rady pre rozpočtovej zodpovednosti k 67, teda 56 verzus 67 za predpokladu, že vláda, ako zatiaľ teda tak neurobila, nepredstaví opatrenia na zníženie dlhu. Teda podľa tejto prognózy narastie verejný dlho o pätinu. V prepočte na hlavu každý občan dnes dlhuje 12 680 eur a ten nárast dosiahne vyše 15 200 eur na jedného občana, teda o tú, o tú pätinu, ktorú som spomínal.
Deficit verejných financií na tento, na tento rok vláda rozpočtuje na 6 % HDP. Čo je dôležitejšie, je ten kontext. Je to najhorší deficit v eurozóne a druhý najhorší deficit v Európskej únii. Jedna krajina Európskej únie, Rumunsko, má tento aj budúci rok očakávaný deficit horší ako Slovensko. Teda v tomto aj budúcom roku druhý najhorší deficit v celej Európskej únii a najhorší v krajinách, z krajín eurozóny.
A rovnako dôležité, že tento rok vláda neplní ten svoj sľub o konsolidácii, naopak, dekonsoliduje, zhoršuje deficit. Zatiaľ to vychádza na 0,8 % HDP, čo je teda takmer miliarda, a toto by som žiadnou štatistickou odchýlkou teda nenazval. A tých 6 %, teda vyše 7 mld. eur, tak takýmto deficitom sa vláda rozhodla veľmi takto natvrdo ďalej zadlžovať nás všetkých. A zaujímalo by ma, či by pán minister poradil takej rodine v Snine, alebo, alebo aj v Senici s dvoma hypotékami, aby si nakúpila luxusnú dovolenku, dva bavoráky na kreditné karty a namiesto toho, aby splácala svoj dlh, lebo v takej situácii sa nachádzajú dnes verejné financie a dlh je to, čo od začiatku tvoríte, a dlh je to, čo po vás ostane.
A vláda tvrdí, že chce znížiť deficit na 3 % HDP v roku 2027. No chýbajú jej na to opatrenia. Nepredstavila takmer žiadne. Len v tomto roku nám chýba vyše miliarda, teda presnejšie 1,3 mld. a v roku 2027 to bude 2,6 % HDP, teda niekde okolo 3 mld., opatrenia za 3 mld., ktoré stále očakávame a vláda ich nepredstavila. A to je ako plánovať rodinný rozpočet bez toho, ako zaplatiť účty. Je to neprofesionálne a nezodpovedné.
A na samotné financovanie tohto dlhu platíme čoraz viac. Naša riziková prirážka je vyššia ako u ostatných krajín, ktoré sú v podobnej ratingovej kategórii. Teda máme nejaké ohodnotenie ratingových agentúr, avšak na tie splátky dlhu, jednotkové ceny platíme, platíme viac. A v kontexte toho veľkého balíka, teda celkového dlhu, samozrejme, ten, ten problém sa násobí a čím ďalej, tým viac platíme na splátky dlhu namiesto toho, aby sme platili, alebo teda financovali verejné služby. V prepočte každý rok, len kvôli tým jednotkovým cenám, kvôli tým splátkam dlhu, kvôli ktorému sa horšie financujeme, akoby zodpovedalo nášmu finančnému ratingu, platíme ročne o 35 mil. eur viac. A to sú peniaze, za ktoré sme mohli mať nové cesty, školy, škôlky, dokonca za štyri roky možno aj, aj jednu menšiu nemocnicu.
Pravda je taká, že vláda v skutočnosti kašle na konsolidačné úsilie. Od svojho nástupu nás stojí miliardy a hospodárskych kiksov, ktoré sme už aj tuto v parlamente mali možnosť vidieť, je množstvo. Nezmyselné a neadresné výdavky, napríklad si spomeňte na energopomoc pre všetkých, ale aj brzdenie ekonomiky, napríklad zvyšovanie odvodov, teda ceny práce, ktorú sme videli v decembri. Vláda berie peniaze ľuďom z II. piliera a ignoruje budúcnosť našich detí aj budúcnosť tých, ktorí tu budú žiť po nás. My si tu totiž žijeme v krajine, ktorá má našliapnuté na, na krach, ako povedal aj pán minister, a naši vládni papaláši si odletia vládnym špeciálom na futbal, zvyšujú si svoje platy, aj to pokútnym spôsobom cez paušál, a pre svojho šéfa pripravili doživotnú rentu, aby za rozklad našej krajiny mal aj doživotný plat a bavoráka so šoférom. Na Pellegriniho kampaň minula stámilióny a ďalších 100 mil. venovala pánovi Dankovi na jeho novú hračku v podobe ministerstva športu a takto by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu.
Lenže vláda už má dnes výrazne viac ako 100 dní od začiatku svojho vládnutia a je čas, aby sme sa pozreli na jej predvolebné sľuby a konfrontovali ju s nimi. Napríklad nám sľubovali stabilizáciu dlhu. Ako som ukázal, dlh aj deficit nám pomerne rapídne rastie.
Sľubovali, že dane nebudú jediným spôsobom konsolidácie. A čo vidíme? Dane z elektronických cigariet, dane zo sladených nápojov... A to je všetko, čo boli, čo boli doteraz ochotní, schopní priniesť na stôl. Vláda o šetrení len rozpráva, lebo prvé dve opatrenia, ktoré tu dnes rokujeme, ktoré predstavila, jednak meškajú deväť mesiacov a sú zďaleka nedostatočnými. Dokopy ich vplyv na verejné financie odhaduje ministerstvo na 100 mil. eur a potrebných na budúci rok je 1,4 mld. Teda zatiaľ sme videli opatrenia vo veľkosti jednej štrnástiny tej potreby, ktorú potrebujeme naplniť.
No a potom tu máme viacero zmätočných informácií. Najprv minister financií chcel zvýšiť DPH, ale potom mu to v priamom prenose pán premiér na spoločnej tlačovej besede zrušil, ale predstavil 30 % šetrenia na sebe, teda na úradoch v štátnej správe. A ako vyzerá tento plán, pán minister? Idete šetriť na sebe, na štátnych úradoch alebo to bol, alebo to bol zase len prd do stromovky zo strany pán premiéra?
A len podotýkam, v tomto kontexte sme minulý týždeň počuli od pána Danka, teda niečo, čo som nikdy nepočul, slovo efektivita, ale použil v zlom kontexte, teda že vraj máme ušetriť zlučovaním nezávislých úradov a zabezpečiť týmto konsolidáciu. Pre mňa skôr vtip ako ako diskusia o neefektivite. a teda nemám v hlave presné čísla, ale ten včerajší let asi stál viacej, ako by ušetril za, za zlučovanie týchto dvoch úradov.
Summa summarum, to, čo robí vláda, je šetrenie na ľuďoch, ktorí poctivo platia dane a vytvárajú hodnoty, zamestnávatelia aj zamestnanci, a ten prístup vlády ku konsolidácii vyzerá asi tak, ako keď prinesiete mechanikovi svoje auto na kompletný servis, ale on namiesto toho vymení stierače, doplní vodu do odstrekovača a je hotovo. A to, že vám auto o pár kilometrov neskôr prestane ísť, ho už nezaujíma.
A pravda je tiež taká, že vláda stále viac a viac dusí našu ekonomiku. Spomeňte si na už spomínané zvýšené odvody z práce. Berie ľuďom peniaze, naše budúce dôchodky z II. piliera a financuje, financuje z neho svoje sociálne balíčky a predvolebnú kampaň pána Pellegriniho a podobne a namiesto toho, aby zväčšovala koláč, tak ho len rozdeľuje medzi sebou.
A takto vyzerá novodobá sociálna demokracia. Sľubuje ľuďom lacnejší chleba, ale zároveň im predáva menšie bochníky. No a kontext je aj taký, že koalícia je rozhádaná a posúva zákony na jeseň vrátane tých konsolidačných, nemá dohodu, vieme všetci, na predsedovi parlamentu a zaoberá sa iba demoláciou právneho štátu a rozkladu verejných financií. A pri veciach, ktoré sú pre budúcnosť Slovenska dôležité, počúvame väčšinou len výhovorky. A pravda je, že vláda zatiaľ odvahu, mala zatiaľ odvahu len na to, aby sa postarala o svojich ľudí. Zvýšili si platy a aj to pokútnym spôsobom cez paušál, pretože štandardným spôsobom zvýšením normálnych taríf to nemôže urobiť, pretože im v tom bráni práve zákon rozpočtovej zodpovednosti, zabezpečila si doživotnú rentu pre svojho šéfa, stará sa o návrat svojich ľudí napríklad na finančnú správu alebo do PPA-čky a ďalších. Pán prezident finančnej správy nám to dokonca otvorene povedal na finančnom výbore, keď som sa ho spýtal, či teda to, čo nám predstavil o IT-čku, je, je návrat našich ľudí, tak on povedal – áno, ale že vraj to bude lacnejšie. No tak si budeme na to pozerať. Ale na to, aby prijali nepopulárne, ale absolútne nutné rozhodnutia a konsolidovali verejné financie na to ich odvaha odvaha nestačí.
Ale na záver chcem vyjadriť nádej, že sa, pán minister, chopíte toho kormidla a z tej lode nebude Titanic a vyvediete naše verejné financie z problémov. Na to ale potrebujete nabrať odvahu a zobrať zodpovednosť do vlastných rúk. A my budeme v každom prípade konštruktívna opozícia a podporíme dobré návrhy, aj keď budú nepopulárne.
Ale veci sa dejú v kontexte a nemôžme podporiť takýto chabý pokus o ozdravenie verejnej verejných financií v kontexte tých bezbrehých rozdávačiek, ktoré predvádzate, a príďte s rozumným konsolidačným plánom a my sme pripravení o ňom diskutovať a podporiť ho. A držím vám palce v tomto snažení, pán minister, aby sa vám to podarilo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
10:13
Vystúpenie v rozprave 10:13
Jozef HajkoJa si dovolím citovať z dôvodovej správy: „Ide o rozšírenie predmetu dane o výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, ktorými sú náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Daň sa pokladá za jeden z najúčinnejších nástrojov...
Ja si dovolím citovať z dôvodovej správy: „Ide o rozšírenie predmetu dane o výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, ktorými sú náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Daň sa pokladá za jeden z najúčinnejších nástrojov kontroly spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, najmä u mladšej populácie.“
Uvádzajú sa aj dôvody, prečo sa pristupuje k novej dani predaja elektronických cigariet. Medziročne vzrástol o 200% a nárast predaja nikotínových vrecúšok zodpovedá zvýšeniu 57 %, predpokladá sa tým pádom zvýšenie cien cigariet o 40 centov v roku ’26 a ’28 zmena sadzby v prípade bez tabakových výrobkov zodpovedá nárastu necelých 13% v roku 2026 a približne 11 % v roku 2028.
A pán minister sa k tomu už dávnejšie vyjadril, k tejto, k tejto dani novej, keď v čase, keď to schválila vláda, zdanenie, hovoril o zdanení elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok a iných výrobkov obsadzujúcich nikotín, pretože neplatia žiadnu spotrebnú daň, a to treba zmeniť. A napokon očakávaný príjem z elektronických cigariet a ostatných nikotínových výrobkov je 15 mil. eur v roku 2025 a za rok je to suma 126 mil. eur, teda spolu aj s tabakovými výrobkami.
Takže tu máme zdôvodnenie, prečo sa, prečo sa pristupuje k daniam novým alebo sa zvyšujú existujúce dane, a teraz teraz s načriem dôvodovej správy a pozriem sa na druhý dôvod.
Už som to spomínal, že ide o jeden s najúčinnejších nástrojov kontroly spotrebných... spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, hej, vo všeobecnosti zvýšením sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je možné dosiahnuť vyššiu rovnováhu s cieľmi oblasti verejného zdravia.
Takže, kolegovia, máme tu, máme tu, pán minister, máme tu dve zdôvodnenia.
Prvá vec je, že ideme zdaňovať, aby sme nejakým spôsobom sanovali príjmy štátneho rozpočtu, na druhej strane ideme, máme na starosti verejné zdravie obyvateľov. Ja mám, ja mám takú životnú skúsenosť, že keď niekto predkladá dva dôvody, prečo koná a prečo pristupuje k nejakému konaniu, tak treba na pozore.
Takže buď nás ide o to, aby aby sme naplnilo štátny rozpočet nejakým rozpočet, alebo nám ide o to, aby sme chránili verejné zdravie obyvateľov. Je je to problém, pretože pretože ak máme chrániť verejné zdravie obyvateľov, tak sa na to musíme pozrieť, pochopiteľne, zo širšieho kontextu, a nie len čakať, čakať zlepšenie situácie tým, že zvýšime dane. Postihovanie spotrebných daňou... spotrebnou daňou všetkých tabakových výrobkov teda má logiku, ak teda uvažujeme o uvaľovaní takejto dane na základe škodlivosti pre zdravotný stav pre obyvateľov, sadzby pri už dnes zdaňovaných tabakových výrobkoch teda idú nahor výrazne, o desiatky %, pričom nie je jasné, akým spôsobom predkladateľ dospel práve k takýmto sadzbám.
Ako zdôrazňuje komisia pre posudzovanie vplyvov, dôvodom vypracovania materiálu je aj transpozícia európskej legislatívy a v tej sú minimálne sadzby nižšie ako sadzby navrhované vládou.
Teda hovorí sa síce o pozitívnych dosahoch, teraz keď sa vrátim k tomu výberu, že bude vyšší výber dane, hovorí sa o... síce o pozitívnych dosahoch na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch, ale nehovorí sa o možných stratách v prípade rozvinutia pašovania či zvýšenia nákupov v iných štátoch z dôvodu cenovej výhodnosti pre obyvateľov žijúcich v pohraničných oblastiach. Spomenieme si na prípad z Česka, kde v Česku výrazným spôsobom zvýšili zvýšili dane z tabakových výrobkov. Prepočty hovorili o tom, že príjmy budú vyššie, ale stalo sa, že narazili na strop, a jednoducho tie príjmy pri zvýšených daniach neboli vyššie.
Takže mne chýba v tomto návrhu nejaký prepočet, že či hrozí nejakým, nejaké riziko, že ak, ak sa tieto dane zvýšia, či to nebude viesť k takej obmedzeniu spotreby, alebo, alebo k väčšiemu množstvu cezhraničnej nákupov, prípadne až k čiernemu obchodu, že nám vlastne summa summarum tie príjmy veľmi ani nenarastú, to znamená, že ten z jedných cieľov, ktorým je teda naplnenie príjmov štátneho rozpočtu, že nebude nebude dosiahnutý.
A ďalšia vec je, že týmto opatrením sa démonizuje dosah na konsolidovanie verejných financií. Desiatky, desiatky eur, tu je to dokonca ešte menej, o 15 mil. eur ide v budúcom roku, tie ďalšie roky by to mal byť oveľa viac, ale démonizuje sa dosah na konsolidovanie verejné financie, tieto milióny prispejú len malým dielom ku konsolidovaniu vyžadujúcemu si viac ako jednu miliardu eur, už to bolo dnes spomenuté. Takže my v prípade tejto, tejto, uplatnenia tejto dani očakávame paralelne predloženie nejakých vážnych, zásadných konsolidačných opatrení, pretože slovenské verejné financie sú na tom dosť zle, máme síce šancu ako nám zachovali ratingové agentúry rating, máme ešte šancu odvrátiť hroziaci bankrot, o ktorom sa aj na pôde tejto snemovne hovorí už niekoľko mesiacov, máme šancu, ale potrebujeme jasný konsolidačný plán.
Čo robiť? My všeobecne nie sme za to, aby sa zvyšovali dane, ale, ale aby sa začali uplatňovať nové dane, my sme za to, aby sa daňové, daňové bremeno nezvyšovalo.
Na druhej strane môžem povedať, že ak predsa je nevyhnutná situácia, je situácia taká, že je nevyhnutné siahať po, po nejakých vyšších daniach, tak je tu priestor práve pri týchto daniach, ktoré hovoria o negatívnych externalitách, je tu priestor. Ale, opakujem, my očakávame, že vláda príde s ozaj riadnym plánom konsolidovania verejných financií.
Aby som nehovoril len o tom, že očakávame, čo spraví vláda, aj KDH má, pochopiteľne, svoje predstavy, aby som to rozdelil hneď do niekoľko oblastí.
Prvá oblasť je, pochopiteľne, šetrenie na výdavkoch, vidíme, že, že tu máme, že tu máme stále výdavky, ktoré sú plošné a ktoré jednoducho nezasahujú tých najzraniteľnejších, typickým príkladom je, je plošné dotovanie cien energií, čo na Slovensku skutočne v tejto ťažkej situácii nemá miesto, my netrpezlivo čakáme na to, máme, a teda aspoň ja som zaregistroval na hospodárskom výbore, hovorila o tom ministerka hospodárstva, hovoril o tom predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že sa chystá, chystá na budúci rok schéma adresných opatrení pri energetickej pomoci, zatiaľ o ničom nevieme, a myslíme si, že, že práve to opatrenie, ktoré tento rok bude stáť verejné financie viac ako miliardu eur, takže práve toto je to, čo by malo byť zahrnuté do toho balíčka konsolidovania verejných financií, očakávame netrpezlivo, KDH dlhodobo presadzuje, aby bol prijatý zákon o energetickej chudobe a tým pádom aby sa podľa tohto zákona adresne vynakladali prostriedky len pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Druhým, druhým opatrením, ktoré vidíme je, je podnietenie ekonomickej aktivity. Žiaľ, sledujeme zatiaľ len, že podnikateľom, biznisu sa šliape po hlave, zvyšujú sa odvody, zvyšujú sa povinnosti, od budúceho roka začne platiť daň, daň zo straty, ako to poznáme z minulosti, to znamená, firmy budú musieť platiť daň aj v prípade, že nedosiahnu zisk, takže tých opatrení proti podnikateľskému prostrediu je veľmi veľa, mňa osobne mrzí to, že sa dehonestujú firmy a vôbec biznis, sú to práve firmy, ktoré tvoria hodnoty, sú to firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, a preto by sme očakávali, že v tejto oblasti vláda niečo spraví.
Ja s firmami komunikujem roky-roky a môžem povedať, že ak firmy niečo potrebujú, tak potrebujú hlavne stabilné prostredie, vypočitateľné prostredie, kde si viem spraviť finančný plán, viem, čo ma čaká, potrebujú, aby fungovali inštitúcie, to znamená, aby fungovali súdy, aby, aby fungovali daňové úrady a tak ďalej, všetky, všetky úrady, ktoré spadajú na... ktoré teda na starosti vláda.
A tretím opatrením, ktoré spomeniem, lebo tu tiež sledujeme, že v podstate sa nič nedeje, je lepšie využívanie eurofondov a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, my sme dlhodobo... dlhodobo presadzujeme, aby sa efektívnejšie čerpanie eurofondov zabezpečilo presunutím, presunutím možno aj polovice eurofondov na samosprávy, ktoré vedia hospodáriť lepšie ako vláda, žiaľ, to nám stále potvrdzuje, nevidíme v tejto oblasti žiadny pohyb a to sme, poviem to rovno, to sme už pomaly viac ako v polovici tohto programového obdobia, ktoré sa končí v roku 2027, takže tam vidíme ďalší priestor.
Preto máme problém podporiť toto opatrenie, tento návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, opakujem, pretože nevidíme celý balík, že čo by sa malo diať, viete veľmi dobre, že pred prázdninami sa často že hovorilo, východiská štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej správy na budúci rok, zatiaľ nemáme nejaké informácie, vyzerá, že budeme šturmovať zase, zase na jeseň, takže radi by sme videli, ako vláda uvažuje aj do budúcna, ako spravovať verejné financie, pretože zatiaľ sa to nevyvíja vôbec dobre.
Takže na záver poviem toľko, že KDH bude čakať na to, či sa budeme mať k dispozícii, hovorím, nejaké, nejaký plán vlády, čo robiť, čo robiť s verejnými financiami, a zatiaľ v tejto situácii takýto zákon, ktorý vláda predložila, nemôžeme podporiť.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.
Ja si dovolím citovať z dôvodovej správy: „Ide o rozšírenie predmetu dane o výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, ktorými sú náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Daň sa pokladá za jeden z najúčinnejších nástrojov kontroly spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, najmä u mladšej populácie.“
Uvádzajú sa aj dôvody, prečo sa pristupuje k novej dani predaja elektronických cigariet. Medziročne vzrástol o 200% a nárast predaja nikotínových vrecúšok zodpovedá zvýšeniu 57 %, predpokladá sa tým pádom zvýšenie cien cigariet o 40 centov v roku ’26 a ’28 zmena sadzby v prípade bez tabakových výrobkov zodpovedá nárastu necelých 13% v roku 2026 a približne 11 % v roku 2028.
A pán minister sa k tomu už dávnejšie vyjadril, k tejto, k tejto dani novej, keď v čase, keď to schválila vláda, zdanenie, hovoril o zdanení elektronických cigariet, nikotínových vrecúšok a iných výrobkov obsadzujúcich nikotín, pretože neplatia žiadnu spotrebnú daň, a to treba zmeniť. A napokon očakávaný príjem z elektronických cigariet a ostatných nikotínových výrobkov je 15 mil. eur v roku 2025 a za rok je to suma 126 mil. eur, teda spolu aj s tabakovými výrobkami.
Takže tu máme zdôvodnenie, prečo sa, prečo sa pristupuje k daniam novým alebo sa zvyšujú existujúce dane, a teraz teraz s načriem dôvodovej správy a pozriem sa na druhý dôvod.
Už som to spomínal, že ide o jeden s najúčinnejších nástrojov kontroly spotrebných... spotreby výrobkov spadajúcich do negatívnych externalít, hej, vo všeobecnosti zvýšením sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je možné dosiahnuť vyššiu rovnováhu s cieľmi oblasti verejného zdravia.
Takže, kolegovia, máme tu, máme tu, pán minister, máme tu dve zdôvodnenia.
Prvá vec je, že ideme zdaňovať, aby sme nejakým spôsobom sanovali príjmy štátneho rozpočtu, na druhej strane ideme, máme na starosti verejné zdravie obyvateľov. Ja mám, ja mám takú životnú skúsenosť, že keď niekto predkladá dva dôvody, prečo koná a prečo pristupuje k nejakému konaniu, tak treba na pozore.
Takže buď nás ide o to, aby aby sme naplnilo štátny rozpočet nejakým rozpočet, alebo nám ide o to, aby sme chránili verejné zdravie obyvateľov. Je je to problém, pretože pretože ak máme chrániť verejné zdravie obyvateľov, tak sa na to musíme pozrieť, pochopiteľne, zo širšieho kontextu, a nie len čakať, čakať zlepšenie situácie tým, že zvýšime dane. Postihovanie spotrebných daňou... spotrebnou daňou všetkých tabakových výrobkov teda má logiku, ak teda uvažujeme o uvaľovaní takejto dane na základe škodlivosti pre zdravotný stav pre obyvateľov, sadzby pri už dnes zdaňovaných tabakových výrobkoch teda idú nahor výrazne, o desiatky %, pričom nie je jasné, akým spôsobom predkladateľ dospel práve k takýmto sadzbám.
Ako zdôrazňuje komisia pre posudzovanie vplyvov, dôvodom vypracovania materiálu je aj transpozícia európskej legislatívy a v tej sú minimálne sadzby nižšie ako sadzby navrhované vládou.
Teda hovorí sa síce o pozitívnych dosahoch, teraz keď sa vrátim k tomu výberu, že bude vyšší výber dane, hovorí sa o... síce o pozitívnych dosahoch na štátny rozpočet v nasledujúcich rokoch, ale nehovorí sa o možných stratách v prípade rozvinutia pašovania či zvýšenia nákupov v iných štátoch z dôvodu cenovej výhodnosti pre obyvateľov žijúcich v pohraničných oblastiach. Spomenieme si na prípad z Česka, kde v Česku výrazným spôsobom zvýšili zvýšili dane z tabakových výrobkov. Prepočty hovorili o tom, že príjmy budú vyššie, ale stalo sa, že narazili na strop, a jednoducho tie príjmy pri zvýšených daniach neboli vyššie.
Takže mne chýba v tomto návrhu nejaký prepočet, že či hrozí nejakým, nejaké riziko, že ak, ak sa tieto dane zvýšia, či to nebude viesť k takej obmedzeniu spotreby, alebo, alebo k väčšiemu množstvu cezhraničnej nákupov, prípadne až k čiernemu obchodu, že nám vlastne summa summarum tie príjmy veľmi ani nenarastú, to znamená, že ten z jedných cieľov, ktorým je teda naplnenie príjmov štátneho rozpočtu, že nebude nebude dosiahnutý.
A ďalšia vec je, že týmto opatrením sa démonizuje dosah na konsolidovanie verejných financií. Desiatky, desiatky eur, tu je to dokonca ešte menej, o 15 mil. eur ide v budúcom roku, tie ďalšie roky by to mal byť oveľa viac, ale démonizuje sa dosah na konsolidovanie verejné financie, tieto milióny prispejú len malým dielom ku konsolidovaniu vyžadujúcemu si viac ako jednu miliardu eur, už to bolo dnes spomenuté. Takže my v prípade tejto, tejto, uplatnenia tejto dani očakávame paralelne predloženie nejakých vážnych, zásadných konsolidačných opatrení, pretože slovenské verejné financie sú na tom dosť zle, máme síce šancu ako nám zachovali ratingové agentúry rating, máme ešte šancu odvrátiť hroziaci bankrot, o ktorom sa aj na pôde tejto snemovne hovorí už niekoľko mesiacov, máme šancu, ale potrebujeme jasný konsolidačný plán.
Čo robiť? My všeobecne nie sme za to, aby sa zvyšovali dane, ale, ale aby sa začali uplatňovať nové dane, my sme za to, aby sa daňové, daňové bremeno nezvyšovalo.
Na druhej strane môžem povedať, že ak predsa je nevyhnutná situácia, je situácia taká, že je nevyhnutné siahať po, po nejakých vyšších daniach, tak je tu priestor práve pri týchto daniach, ktoré hovoria o negatívnych externalitách, je tu priestor. Ale, opakujem, my očakávame, že vláda príde s ozaj riadnym plánom konsolidovania verejných financií.
Aby som nehovoril len o tom, že očakávame, čo spraví vláda, aj KDH má, pochopiteľne, svoje predstavy, aby som to rozdelil hneď do niekoľko oblastí.
Prvá oblasť je, pochopiteľne, šetrenie na výdavkoch, vidíme, že, že tu máme, že tu máme stále výdavky, ktoré sú plošné a ktoré jednoducho nezasahujú tých najzraniteľnejších, typickým príkladom je, je plošné dotovanie cien energií, čo na Slovensku skutočne v tejto ťažkej situácii nemá miesto, my netrpezlivo čakáme na to, máme, a teda aspoň ja som zaregistroval na hospodárskom výbore, hovorila o tom ministerka hospodárstva, hovoril o tom predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že sa chystá, chystá na budúci rok schéma adresných opatrení pri energetickej pomoci, zatiaľ o ničom nevieme, a myslíme si, že, že práve to opatrenie, ktoré tento rok bude stáť verejné financie viac ako miliardu eur, takže práve toto je to, čo by malo byť zahrnuté do toho balíčka konsolidovania verejných financií, očakávame netrpezlivo, KDH dlhodobo presadzuje, aby bol prijatý zákon o energetickej chudobe a tým pádom aby sa podľa tohto zákona adresne vynakladali prostriedky len pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Druhým, druhým opatrením, ktoré vidíme je, je podnietenie ekonomickej aktivity. Žiaľ, sledujeme zatiaľ len, že podnikateľom, biznisu sa šliape po hlave, zvyšujú sa odvody, zvyšujú sa povinnosti, od budúceho roka začne platiť daň, daň zo straty, ako to poznáme z minulosti, to znamená, firmy budú musieť platiť daň aj v prípade, že nedosiahnu zisk, takže tých opatrení proti podnikateľskému prostrediu je veľmi veľa, mňa osobne mrzí to, že sa dehonestujú firmy a vôbec biznis, sú to práve firmy, ktoré tvoria hodnoty, sú to firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, a preto by sme očakávali, že v tejto oblasti vláda niečo spraví.
Ja s firmami komunikujem roky-roky a môžem povedať, že ak firmy niečo potrebujú, tak potrebujú hlavne stabilné prostredie, vypočitateľné prostredie, kde si viem spraviť finančný plán, viem, čo ma čaká, potrebujú, aby fungovali inštitúcie, to znamená, aby fungovali súdy, aby, aby fungovali daňové úrady a tak ďalej, všetky, všetky úrady, ktoré spadajú na... ktoré teda na starosti vláda.
A tretím opatrením, ktoré spomeniem, lebo tu tiež sledujeme, že v podstate sa nič nedeje, je lepšie využívanie eurofondov a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, my sme dlhodobo... dlhodobo presadzujeme, aby sa efektívnejšie čerpanie eurofondov zabezpečilo presunutím, presunutím možno aj polovice eurofondov na samosprávy, ktoré vedia hospodáriť lepšie ako vláda, žiaľ, to nám stále potvrdzuje, nevidíme v tejto oblasti žiadny pohyb a to sme, poviem to rovno, to sme už pomaly viac ako v polovici tohto programového obdobia, ktoré sa končí v roku 2027, takže tam vidíme ďalší priestor.
Preto máme problém podporiť toto opatrenie, tento návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, opakujem, pretože nevidíme celý balík, že čo by sa malo diať, viete veľmi dobre, že pred prázdninami sa často že hovorilo, východiská štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej správy na budúci rok, zatiaľ nemáme nejaké informácie, vyzerá, že budeme šturmovať zase, zase na jeseň, takže radi by sme videli, ako vláda uvažuje aj do budúcna, ako spravovať verejné financie, pretože zatiaľ sa to nevyvíja vôbec dobre.
Takže na záver poviem toľko, že KDH bude čakať na to, či sa budeme mať k dispozícii, hovorím, nejaké, nejaký plán vlády, čo robiť, čo robiť s verejnými financiami, a zatiaľ v tejto situácii takýto zákon, ktorý vláda predložila, nemôžeme podporiť.
Rozpracované
10:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:24
Vladimír BalážNech je to akokoľvek, nech aj veľa pravdy v tom, čo ste povedali, ale nepodporiť dane na tabak považujem za zlé rozhodnutie z vašej strany.
Nech je to akokoľvek, nech aj veľa pravdy v tom, čo ste povedali, ale nepodporiť dane na tabak považujem za zlé rozhodnutie z vašej strany.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
18.6.2024 o 10:24 hod.
MUDr. PhD.
Vladimír Baláž
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Nech je to akokoľvek, nech aj veľa pravdy v tom, čo ste povedali, ale nepodporiť dane na tabak považujem za zlé rozhodnutie z vašej strany.
Rozpracované