15. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, ďakujeme za vašu správu, aj za tie slová, ktoré ste, ktorými ste ju uviedli, a na to by som chcel aj reagovať vo svojom príspevku, ale chcem aj oceniť priebežné správy, ktoré nám posiela Najvyšší kontrolný úrad na rôzne témy. Je to pre nás užitočná služba ako pre poslancov Národnej rady.
Zaujalo ma to, čo ste hovorili o alarmujúcich skutočnostiach, o našej exekutíve, o správe verejných financií, pochybeniach, o tom, že sa problémy neriešia alebo neriešia efektívne, že sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť. A tu by sme mali urobiť niečo, aby naozaj toto sa posunulo.
Alarmujúce boli vaše slová o tom výraznom meškaní s pripojením obcí ku vodovodom a kanalizáciám, a mal som konkrétnu skúsenosť, tiež navštívili sme starostov v obci Tulčík, Záhradné, ďalších dvoch obciach na východe Slovenska v prešovskom okrese, ktoré sa dlhé roky uchádzali o podporu v rôznych výzvach. Nemajú vodovod, nemajú kanalizáciu. Mali veľkú zákazku, ktorú rozdelili zo štyroch obcí teda na štyri, na štyri projekty, za to dostali 25-percentnú korekciu, ktorá bola vo výške milión eur, odvolali sa. Rada Úradu pre verejné obstarávanie dala stanovisko, že to mohli urobiť. Predseda rady dal individuálne stanovisko, že si myslí, že to nemohli urobiť, proste začarovaný kruh. A na tom som si uvedomil, že je to pre mnohé obce naozaj kocúrkovo a prečo by tieto obce, ktoré chcú zabezpečiť vodu a kanalizáciu pre svojich občanov, sa mali neustále uchádzať vo výzvach tak, že možno skončia ako tieto obce stále pod čiarou. Netreba spraviť nejaký nový, iný systém, možno systém zásobníka, čakania, kde budú a kde bude len otázka času, kedy sa to zrealizuje, aby nemuseli stále súťažiť a stále možno dopadnúť niekde, niekde pod čiarou? To je len možno malý konkrétny príklad, ktorý mi ilustruje to, že mnohé veci v našej krajine, našom štáte sú nastavené zle. Je to určitým spôsobom kocúrkovo, začarovaný kruh, ktorý neviete pretnúť a nedá sa z toho dostať.
Vy máte nad týmito skutočnosťami nadhľad, poznáte tie veci. Len myslím si, že treba väčšiu prevodovku na to, aby aj tie vaše zistenia sa dostali dokázať dostať do praxe. Lebo aj to, čo ste hovorili, že je výrazné ohrozenie dodávok pitnou vodou z toho, ako fungujú vodárenské spoločnosti alebo ochrana pred povodňami, toto všetko sú alarmujúce skutočnosti. Na druhej strane máme tu fondy, eurofondy, ktoré nečerpáme. Treba jednoducho spraviť oveľa väčšiu prevodovku, dohľad nad tým a nejaké konkrétne praktické páky. Takže ja by som sa rád spýtal aj, aké vidíte možnosti, aby sa tieto vaše zistenia mohli viac pretaviť do praxe a do praktického života. Áno, máme nejakú kompetenciu aj my poslanci, riešime to na výboroch, ale toto je tiež niekedy ťažkopádne a viem si predstaviť aj, že v tej, v tom našom nastavení koalícia, opozícia, nevieme sa jednoducho zhodnúť na tom, ísť na kontrolu a, alebo možno aj na poslanecký prieskum, aby sa veci posunuli dopredu. Stali sa nám takéto skutočnosti.
Otázka ďalšia. Možno, privítali by ste väčšie kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu? Proste čo je možné urobiť, aby tu bola konkrétna väčšia prevodovka do praxe? Pravdepodobne je toto téma na samostatné podujatia, na väčšiu, hĺbkovejšiu diskusiu s vami ako dnes pri tejto rozprave, ale ak máte k tomu nejaké možno konkrétne veci, ktoré by ste chceli s nami zdieľať aj dnes, privítam to a ďakujem ešte raz za vašu správu.
Rozpracované
Vystúpenia
9:36
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, ďakujeme za vašu správu, aj za tie slová, ktoré ste, ktorými ste ju uviedli, a na to by som chcel aj reagovať vo svojom príspevku, ale chcem aj oceniť priebežné správy, ktoré nám posiela Najvyšší kontrolný úrad na rôzne témy. Je to pre nás užitočná služba ako pre poslancov Národnej rady.
Zaujalo ma to, čo ste hovorili o alarmujúcich...
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, ďakujeme za vašu správu, aj za tie slová, ktoré ste, ktorými ste ju uviedli, a na to by som chcel aj reagovať vo svojom príspevku, ale chcem aj oceniť priebežné správy, ktoré nám posiela Najvyšší kontrolný úrad na rôzne témy. Je to pre nás užitočná služba ako pre poslancov Národnej rady.
Zaujalo ma to, čo ste hovorili o alarmujúcich skutočnostiach, o našej exekutíve, o správe verejných financií, pochybeniach, o tom, že sa problémy neriešia alebo neriešia efektívne, že sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť. A tu by sme mali urobiť niečo, aby naozaj toto sa posunulo.
Alarmujúce boli vaše slová o tom výraznom meškaní s pripojením obcí ku vodovodom a kanalizáciám, a mal som konkrétnu skúsenosť, tiež navštívili sme starostov v obci Tulčík, Záhradné, ďalších dvoch obciach na východe Slovenska v prešovskom okrese, ktoré sa dlhé roky uchádzali o podporu v rôznych výzvach. Nemajú vodovod, nemajú kanalizáciu. Mali veľkú zákazku, ktorú rozdelili zo štyroch obcí teda na štyri, na štyri projekty, za to dostali 25-percentnú korekciu, ktorá bola vo výške milión eur, odvolali sa. Rada Úradu pre verejné obstarávanie dala stanovisko, že to mohli urobiť. Predseda rady dal individuálne stanovisko, že si myslí, že to nemohli urobiť, proste začarovaný kruh. A na tom som si uvedomil, že je to pre mnohé obce naozaj kocúrkovo a prečo by tieto obce, ktoré chcú zabezpečiť vodu a kanalizáciu pre svojich občanov, sa mali neustále uchádzať vo výzvach tak, že možno skončia ako tieto obce stále pod čiarou. Netreba spraviť nejaký nový, iný systém, možno systém zásobníka, čakania, kde budú a kde bude len otázka času, kedy sa to zrealizuje, aby nemuseli stále súťažiť a stále možno dopadnúť niekde, niekde pod čiarou? To je len možno malý konkrétny príklad, ktorý mi ilustruje to, že mnohé veci v našej krajine, našom štáte sú nastavené zle. Je to určitým spôsobom kocúrkovo, začarovaný kruh, ktorý neviete pretnúť a nedá sa z toho dostať.
Vy máte nad týmito skutočnosťami nadhľad, poznáte tie veci. Len myslím si, že treba väčšiu prevodovku na to, aby aj tie vaše zistenia sa dostali dokázať dostať do praxe. Lebo aj to, čo ste hovorili, že je výrazné ohrozenie dodávok pitnou vodou z toho, ako fungujú vodárenské spoločnosti alebo ochrana pred povodňami, toto všetko sú alarmujúce skutočnosti. Na druhej strane máme tu fondy, eurofondy, ktoré nečerpáme. Treba jednoducho spraviť oveľa väčšiu prevodovku, dohľad nad tým a nejaké konkrétne praktické páky. Takže ja by som sa rád spýtal aj, aké vidíte možnosti, aby sa tieto vaše zistenia mohli viac pretaviť do praxe a do praktického života. Áno, máme nejakú kompetenciu aj my poslanci, riešime to na výboroch, ale toto je tiež niekedy ťažkopádne a viem si predstaviť aj, že v tej, v tom našom nastavení koalícia, opozícia, nevieme sa jednoducho zhodnúť na tom, ísť na kontrolu a, alebo možno aj na poslanecký prieskum, aby sa veci posunuli dopredu. Stali sa nám takéto skutočnosti.
Otázka ďalšia. Možno, privítali by ste väčšie kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu? Proste čo je možné urobiť, aby tu bola konkrétna väčšia prevodovka do praxe? Pravdepodobne je toto téma na samostatné podujatia, na väčšiu, hĺbkovejšiu diskusiu s vami ako dnes pri tejto rozprave, ale ak máte k tomu nejaké možno konkrétne veci, ktoré by ste chceli s nami zdieľať aj dnes, privítam to a ďakujem ešte raz za vašu správu.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Andrassy, ďakujeme za vašu správu, aj za tie slová, ktoré ste, ktorými ste ju uviedli, a na to by som chcel aj reagovať vo svojom príspevku, ale chcem aj oceniť priebežné správy, ktoré nám posiela Najvyšší kontrolný úrad na rôzne témy. Je to pre nás užitočná služba ako pre poslancov Národnej rady.
Zaujalo ma to, čo ste hovorili o alarmujúcich skutočnostiach, o našej exekutíve, o správe verejných financií, pochybeniach, o tom, že sa problémy neriešia alebo neriešia efektívne, že sa nevyvodzuje osobná zodpovednosť. A tu by sme mali urobiť niečo, aby naozaj toto sa posunulo.
Alarmujúce boli vaše slová o tom výraznom meškaní s pripojením obcí ku vodovodom a kanalizáciám, a mal som konkrétnu skúsenosť, tiež navštívili sme starostov v obci Tulčík, Záhradné, ďalších dvoch obciach na východe Slovenska v prešovskom okrese, ktoré sa dlhé roky uchádzali o podporu v rôznych výzvach. Nemajú vodovod, nemajú kanalizáciu. Mali veľkú zákazku, ktorú rozdelili zo štyroch obcí teda na štyri, na štyri projekty, za to dostali 25-percentnú korekciu, ktorá bola vo výške milión eur, odvolali sa. Rada Úradu pre verejné obstarávanie dala stanovisko, že to mohli urobiť. Predseda rady dal individuálne stanovisko, že si myslí, že to nemohli urobiť, proste začarovaný kruh. A na tom som si uvedomil, že je to pre mnohé obce naozaj kocúrkovo a prečo by tieto obce, ktoré chcú zabezpečiť vodu a kanalizáciu pre svojich občanov, sa mali neustále uchádzať vo výzvach tak, že možno skončia ako tieto obce stále pod čiarou. Netreba spraviť nejaký nový, iný systém, možno systém zásobníka, čakania, kde budú a kde bude len otázka času, kedy sa to zrealizuje, aby nemuseli stále súťažiť a stále možno dopadnúť niekde, niekde pod čiarou? To je len možno malý konkrétny príklad, ktorý mi ilustruje to, že mnohé veci v našej krajine, našom štáte sú nastavené zle. Je to určitým spôsobom kocúrkovo, začarovaný kruh, ktorý neviete pretnúť a nedá sa z toho dostať.
Vy máte nad týmito skutočnosťami nadhľad, poznáte tie veci. Len myslím si, že treba väčšiu prevodovku na to, aby aj tie vaše zistenia sa dostali dokázať dostať do praxe. Lebo aj to, čo ste hovorili, že je výrazné ohrozenie dodávok pitnou vodou z toho, ako fungujú vodárenské spoločnosti alebo ochrana pred povodňami, toto všetko sú alarmujúce skutočnosti. Na druhej strane máme tu fondy, eurofondy, ktoré nečerpáme. Treba jednoducho spraviť oveľa väčšiu prevodovku, dohľad nad tým a nejaké konkrétne praktické páky. Takže ja by som sa rád spýtal aj, aké vidíte možnosti, aby sa tieto vaše zistenia mohli viac pretaviť do praxe a do praktického života. Áno, máme nejakú kompetenciu aj my poslanci, riešime to na výboroch, ale toto je tiež niekedy ťažkopádne a viem si predstaviť aj, že v tej, v tom našom nastavení koalícia, opozícia, nevieme sa jednoducho zhodnúť na tom, ísť na kontrolu a, alebo možno aj na poslanecký prieskum, aby sa veci posunuli dopredu. Stali sa nám takéto skutočnosti.
Otázka ďalšia. Možno, privítali by ste väčšie kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu? Proste čo je možné urobiť, aby tu bola konkrétna väčšia prevodovka do praxe? Pravdepodobne je toto téma na samostatné podujatia, na väčšiu, hĺbkovejšiu diskusiu s vami ako dnes pri tejto rozprave, ale ak máte k tomu nejaké možno konkrétne veci, ktoré by ste chceli s nami zdieľať aj dnes, privítam to a ďakujem ešte raz za vašu správu.
Rozpracované
9:41
Prvá poznámka súvisí s tým, že možno práve preto, že zákonodarcovia, keď vznikala Slovenská republika, veľmi dobre ukotvili postavenie národnej autority pre oblasť...
Prvá poznámka súvisí s tým, že možno práve preto, že zákonodarcovia, keď vznikala Slovenská republika, veľmi dobre ukotvili postavenie národnej autority pre oblasť externej kontroly nielen do ústavy, ale aj do zákonov, táto inštitúcia sa aj pôsobením predchádzajúcich vedení stala rešpektovanou nezávislou a ja osobne za môjho viac ako deväťročného účinkovania na kontrolnom úrade a chodenia do parlamentu nemám pocit, aby sa na správach NKÚ politizovalo, aby sa vytváral tábor koalično-opozičný a naozaj aj na posledných rokovaniach výborov, či sme diskutovali o našej správe ku covidovej situácii, ku krízovému riadeniu štátu, ale aj k témam, ktoré súvisia s udržateľnými verejnými financiami, najčastejšie chodíme do rozpočtového výboru, vždy mám pocit, že pohľad, odporúčania, názory sú prijímané ako vecné odporúčania, ktoré sa potom majú premietať do rozhodnutí tých, ktorí rozhodujú bez ohľadu na to, či je to koaličný, alebo opozičný politik. Teda toto si ja naozaj nesmierne vážim. A nepýtate sa, prečo Najvyšší kontrolný úrad zistil to alebo to, ale pýtate sa tých, kde sme boli na kontrole, čo vedia urobiť s tým, čo identifikoval kontrolný úrad ako riziko. To je úlohou Najvyššieho kontrolného úradu.
Najvyšší kontrolný úrad nie je orgánom činným v trestnom konaní, my nevedieme správne konania, všade vo svete kontrola je súčasťou riadenia. Kontrola má pomáhať tým, ktorí riadia, manažujú, Najvyšší kontrolný úrad je tu nápomocn pre parlament, má byť nápomocný pre ústredné orgány štátu, aby aj nezávislý pohľad mali k dispozícii, že či to, čo robia, robia správne, či dosahujú tie ciele, ktoré mali zadefinované, alebo nie. A my sa tejto profesionality, tejto odbornosti striktne držíme a nechodíme do politických tém alebo do straníckych konfliktov, pretože to by ohrozilo nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu.
A s tým súvisí aj otázka pána poslanca Ledeckého, ktorý sa ma pýta, aký mám názor na zrušenie Rady pre štátnu službu. Ja svoj názor nejaký môžem mať. Častokrát Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na to, že sa prijímajú zmeny zákonov vo veľmi zrýchlenom konaní, že tu nastáva legislatívna džungľa, kde potom zisťujeme, že jeden zákon odporuje druhému, že to, čo sme si zadefinovali pred troma mesiacmi, o štyri mesiace neplatí a to vyvoláva tú vážnu nestabilitu a to vytvára priestor nielen pre to, aby rozhodnutia boli prijímané nezákonne, ale aby tie rozhodnutia sme nevedeli merať z hľadiska hospodárnosti, efektívnosti a ich účelnosti. Nevstupujem do komentovania politických rozhodnutí. Rozhodnutie o tom, či Rada pre štátnu službu je, alebo nie je, je v rukách politikov a my to môžeme len akceptovať. Dostali sme možnosť mať zástupcu NKÚ, nezávislú, profesionálnu osobu v Rade pre štátnu službu, takúto osobu sme tam nominovali. Máme takúto osobu v Štátnej komisii pre financovanie politických strán, ale to, či tieto kontrolné inštitúcie budú, alebo nebudú, to je v rukách niekoho iného a Najvyšší kontrolný úrad rozhodnutia parlamentu musí rešpektovať. Nekomentujeme politické rozhodnutia, lebo narazíme na tenkú hranu našej nezávislosti.
Druhá vec, čo je veľmi dôležitá. Aj my ako kontrolný úrad musíme podstupovať hodnotenie kvality, aj my musíme byť pod kontrolou, preto ešte predchádzajúci predseda rozhodol, že každé dva roky podstupuje Najvyšší kontrolný úrad kontrolu kvality cez medzinárodnú metodiku Peer Review. Pred dvoma rokmi nás takto kontrolovali, či sme profesionálni, či dodržiavame štandardy, či máme dôkazy pre naše kontrolné zistenia, či tie kontrolné zistenia sú podložené tým, čo sme vo výkone kontroly zistili. Pred dvoma rokmi nás cez túto metodiku kontrolovali Spojené štáty americké s Poliakmi, s Maďarmi a s Fínmi, dostali sme aj my odporúčania, ako zlepšiť našu prácu, lebo každá kontrola vám nastavuje zrkadlo a nikto asi v tejto krajne nie je taký, ktorý by nerobil chyby, aj nám poukázali na slabé stránky pri plánovaní, možno pri hodnotení kvality, preto sme zmenili proces plánovania, preto sme nastavili nový systém hodnotenia kvality, aby sme zareagovali na odporúčania profesionálov nie zvnútra úradu, ale z externého kontrolórskeho prostredia.
Bola tu otázka, že čo s limitmi a so zmenou zákona o verejnom obstarávaní. Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo upozorňuje na to, že ak aj chceme vykonať výkonnostnú kontrolu v rámci medzinárodných štandardov, my nemôžeme stanoviť kritériá hodnotenia úspešnosti danej politiky na základe nami stanovených kritérií. Tie kritériá si majú nastaviť tí, kto tú politiku realizujú. Ak si nastavíme pravidlá pre výstavbu diaľnic, pre modernizáciu železníc, pre zmeny v systéme zdravotníctva, tak tie merateľné ukazovatele v kontexte finančného krytia musia mať nastavené kompetentné inštitúcie. Problémom, na ktorý upozorňujeme dlhodobo, je ten, že Slovensko častokrát nemá tieto kritériá zadefinované. Ani pri covidovej pomoci, ani pri energopomoci my sme nemali zadefinované, keď chceme dať tri a pol miliardy na túto pomoc, čo táto pomoc má priniesť. Aké máme očakávania? Zmení sa to, zmení sa to? To je najväčšia výzva, na ktorú musíte reagovať podľa môjho názoru aj vy, aj rezort financií, aj každé ministerstvo, pretože do budúcna sa bude aj na využívanie európskych finančných prostriedkov pozerať nielen cez to, či ste niečo urobili, ale aký účel ste tým dosiahli, či ste ušetrili peniaze, či ste projekty urobili tak, aby boli udržateľné nielen pre obdobie financovania z európskych zdrojov, ale či sú udržateľné aj do budúcnosti. A toto je výzva nielen pre tých, ktorí v tomto období sú súčasťou vládnej koalície, ale to je výzva pre všetky inštitúcie v tejto krajine, ktoré nakladajú s verejnými či európskymi prostriedkami. A preto aj Najvyšší kontrolný úrad, keď bude posudzovať v rámci využívania zdrojov po ukončení verejného obstarávania, či sa naplnili tie tri E, to bude veľkou výzvou nielen pre nás, ale to, páni poslanci, panie poslankyne, je výzvou do vnútra tých konkrétnych inštitúcií. Najvyšší kontrolný úrad nevie nahradiť všetky kontrolné mechanizmy, ktoré majú mať štátne verejné inštitúcie. Upozorňujeme opäť dlhodobo, že sú paralyzované vnútorné kontrolné mechanizmy, prídeme na kontrolu na PPA-čke, prídeme na kontrolu na Slovenskom pozemkovom fonde, vykonávame kontrolu na rezorte zdravotníctva alebo rezorte hospodárstva a najhorší záver je ten, že sme nenadobudli uistenie, že by vnútorný kontrolný systém nielenže by fungoval, ale ešte aby bol aj z hľadiska personálneho nastavený tak, aby dával uistenie štatutárovi, že tie rozhodnutia z hľadiska zákonnosti použitia verejných prostriedkov boli urobené správne. Teda to, čo sa udialo, bude oveľa väčší tlak nie na Najvyšší kontrolný úrad, ale na vnútorné kontrolné systémy inštitúcií, ktoré budú podstupovať verejné obstarávanie podľa nových pravidiel. My sa budeme pýtať tých inštitúcií, ako oni preverovali, keď išli do verejného obstarávania, že tá zákazka nie je pripravená len v súlade so zákonom, ale že to, čo chcem vysúťažiť, zodpovedá aj kritériám hospodárneho, efektívneho a účelného použitia verejných prostriedkov. To je reakcia aj na pána poslanca Dostála. NKÚ sa z tejto zodpovednosti nevyzúva, nevyzúva z tejto zodpovednosti, pripravili sme metodiku. Metodikou pomáhame štátnym verejným inštitúciám nastavovať procesy verejného obstarávania tak, aby neboli len v súlade so zákonom a pravidlami verejného obstarávania, ale aby v sebe zohľadňovali aj tieto tri princípy efektívneho a účelného použitia verejných prostriedkov.
Posledná moja poznámka, ako môžeme zvýšiť impakt, teda ten dopad a nielen Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj iných inštitúcií. Myslím si, že aj to, čo robíme dnes, to je cesta k tomu, aj to, ako sa upravil zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, bola to iniciatíva vtedy predsedu parlamentu, dnes podpredsedu pána Danka, kde my sme poukazovali, ako v Európe je vytvorený. To, čo hovoril pán poslanec Hargaš, napríklad Veľká Británia aj Česko majú svoj vlastný výbor na kontrolu financovania, na udržateľnosť, kde sa prerokúvavajú správy kontrolných inštitúcií. Je tento výbor vytvorený na paritnom zastúpení. My sme toho názoru, že je na polemiku, že či to má byť takto, alebo ten model, ktorý sme zaviedli na Slovensku, nie je lepší, pretože môj názor je taký, že je oveľa lepšie prísť do zdravotníckeho výboru s témami, ktoré súvisia so zdravotníctvom, ten zdravotnícky výbor je vykreovaný viac z hľadiska profesionality, odbornosti tých poslancov ako ten kontrolný výbor v Českej republike. Je úplne iné, ak predložíme správu o bezpečnostných otázkach bezpečnostnému výboru, ako keby sme mu to predložili takému všeobjímajúcemu výboru. Teda môj názor je taký, že náš systém je nastavený lepšie, ako je ten jeden výbor. Je to aj po vývoji a po skúsenostiach z tých predchádzajúcich účinkovaní alebo použitia týchto vecí v členských štátoch Európskej únie, ale ten impakt vieme dosiahnuť len tým, že aj vy poslanci budete aktívni voči ministrom, voči tým, ktorých kontrolujeme, že aj uznesenia výborov budú smerovať nielen k tomu, že berieme správu NKÚ na vedomie, ale budete využívať vašu kompetenciu, vaše právo a budete dávať konkrétne vecné odporúčania, úlohy ministerstvám, ktoré za danú verejnú politiku zodpovedajú.
Priestor je tu aj pre to, čo som vás všetkých oslovil poslancov. Vieme chodiť nielen na výbory, vieme sa stretávať v rámci vašich poslaneckých klubov, lebo my sa za našu prácu zodpovedáme parlamentu. Parlamentu bez ohľadu na to, že či niekto sedí na ľavej, alebo na pravej strane, alebo v strede.
Kompetencie. Náš zákon na základe aj analýz, aj skúseností z Európy a zo sveta vytvoril pred tridsiatimi rokmi najideálnejší priestor, aby sme neboli zošnurovaní, ale aby naša pôsobnosť bola jasne zadefinovaná. Áno, máme problém s viacerými kontrolovanými subjektmi, ktoré žalujú NKÚ na súdoch, ja v súčasnosti absolvujem asi tri súdne konania, kde nás zažalovali ľudia, ktorí prišli z externého prostredia, snažia sa ovládnuť vodárenské spoločnosti, upozorňujem na to rezort životného prostredia, upozorňujeme na to vládu. Je potrebné niečo s tým urobiť, pretože voda je strategická surovina, vodovody, kanalizácie sú súčasťou strategickej kritickej infraštruktúry tejto krajiny. To, že v ústave je napísaná zodpovednosť na obce a mestá, ktoré majú zabezpečovať pitnú vodu občanom, to je dané ústavou pre samosprávy, ale z tejto zodpovednosti sa nemôže vyzuť ani štát. A preto sme vyzvali a upozorňujem vás na tejto pôde, že sa dejú zvláštne veci vo vodárenstve. Vodárenstvo môže byť veľmi ľahkým priestorom pre to, aby sa tam dostali rôzne záujmové skupiny a tieto záujmové skupiny budú parazitovať na tom, čo je pre spoločnosť a občanov najdôležitejšie, a to je pitná voda. My vôbec neriešime otázku rozvoja vodovodnej infraštruktúry, vôbec neriešime otázku, ktorá súvisí s rozširovaním tých obcí, ktoré dnes vodovody nemajú, preto som upozornil na to, že je tu konanie Európskej komisie, my sami si neplníme naše záväzky, ktoré sme v tejto oblasti dali. Potešujúca informácia je pre vás aj tá, že komunikujem so štátnym tajomníkom z ministerstva životného prostredia, snažím sa mu dať jasné dôkazy, ktoré nie sú mojím pocitom, ale ktoré vyplývajú z kontrolnej činnosti nášho úradu v tomto segmente, ktorú vykonávame už viac ako päť rokov.
Toľko z mojej strany. Verím, dámy a páni, že som zodpovedal na všetko. Rozlúčim sa s vami s tým, že našou spoločnou výzvou v tejto ťažkej dobe je to, aby sme spoločne budovali dôveru v štát. Z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu ak chceme podporovať vo verejnosti, aby dôverovali štátnym verejným inštitúciám, musíme bezpochyby reagovať na dve veľké výzvy. Prvou výzvou je zodpovednosť, zodpovednosť v celom procese riadenia a rozhodovania, teda aj s nástrojom vyvodzovania osobnej zodpovednosti, a druhou oblasťou je transparentnosť. To nie je len o zákone, že zmením limity, možno tie limity mohli brzdiť verejné obstarávanie, ale keď verejné obstarávanie bude robené zodpovednými osobami a keď bude robené transparentne, že celý proces bude mať verejnosť k dispozícii, že ho bude môcť odkontrolovať, tak sa vôbec takejto úpravy zákona ja nebojím. Ale ak nebude vyvodzovaná zodpovednosť, ak nebudú fungovať princípy transparentnosti, len veľmi ťažko dokážeme podporiť dôveru občanov v to, čo robíte vy, my a ako funguje naša krajina. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
-----------------------------------------
Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, za nielen diskusiu, ale aj za otázky alebo pripomienky, ktoré pre Najvyšší kontrolný úrad a pre mňa osobne môžu byť inšpiratívne. Na niektoré sa pokúsim odpovedať, ale dovoľte, aby hneď na začiatku som povedal dve všeobecné poznámky.
Prvá poznámka súvisí s tým, že možno práve preto, že zákonodarcovia, keď vznikala Slovenská republika, veľmi dobre ukotvili postavenie národnej autority pre oblasť externej kontroly nielen do ústavy, ale aj do zákonov, táto inštitúcia sa aj pôsobením predchádzajúcich vedení stala rešpektovanou nezávislou a ja osobne za môjho viac ako deväťročného účinkovania na kontrolnom úrade a chodenia do parlamentu nemám pocit, aby sa na správach NKÚ politizovalo, aby sa vytváral tábor koalično-opozičný a naozaj aj na posledných rokovaniach výborov, či sme diskutovali o našej správe ku covidovej situácii, ku krízovému riadeniu štátu, ale aj k témam, ktoré súvisia s udržateľnými verejnými financiami, najčastejšie chodíme do rozpočtového výboru, vždy mám pocit, že pohľad, odporúčania, názory sú prijímané ako vecné odporúčania, ktoré sa potom majú premietať do rozhodnutí tých, ktorí rozhodujú bez ohľadu na to, či je to koaličný, alebo opozičný politik. Teda toto si ja naozaj nesmierne vážim. A nepýtate sa, prečo Najvyšší kontrolný úrad zistil to alebo to, ale pýtate sa tých, kde sme boli na kontrole, čo vedia urobiť s tým, čo identifikoval kontrolný úrad ako riziko. To je úlohou Najvyššieho kontrolného úradu.
Najvyšší kontrolný úrad nie je orgánom činným v trestnom konaní, my nevedieme správne konania, všade vo svete kontrola je súčasťou riadenia. Kontrola má pomáhať tým, ktorí riadia, manažujú, Najvyšší kontrolný úrad je tu nápomocn pre parlament, má byť nápomocný pre ústredné orgány štátu, aby aj nezávislý pohľad mali k dispozícii, že či to, čo robia, robia správne, či dosahujú tie ciele, ktoré mali zadefinované, alebo nie. A my sa tejto profesionality, tejto odbornosti striktne držíme a nechodíme do politických tém alebo do straníckych konfliktov, pretože to by ohrozilo nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu.
A s tým súvisí aj otázka pána poslanca Ledeckého, ktorý sa ma pýta, aký mám názor na zrušenie Rady pre štátnu službu. Ja svoj názor nejaký môžem mať. Častokrát Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na to, že sa prijímajú zmeny zákonov vo veľmi zrýchlenom konaní, že tu nastáva legislatívna džungľa, kde potom zisťujeme, že jeden zákon odporuje druhému, že to, čo sme si zadefinovali pred troma mesiacmi, o štyri mesiace neplatí a to vyvoláva tú vážnu nestabilitu a to vytvára priestor nielen pre to, aby rozhodnutia boli prijímané nezákonne, ale aby tie rozhodnutia sme nevedeli merať z hľadiska hospodárnosti, efektívnosti a ich účelnosti. Nevstupujem do komentovania politických rozhodnutí. Rozhodnutie o tom, či Rada pre štátnu službu je, alebo nie je, je v rukách politikov a my to môžeme len akceptovať. Dostali sme možnosť mať zástupcu NKÚ, nezávislú, profesionálnu osobu v Rade pre štátnu službu, takúto osobu sme tam nominovali. Máme takúto osobu v Štátnej komisii pre financovanie politických strán, ale to, či tieto kontrolné inštitúcie budú, alebo nebudú, to je v rukách niekoho iného a Najvyšší kontrolný úrad rozhodnutia parlamentu musí rešpektovať. Nekomentujeme politické rozhodnutia, lebo narazíme na tenkú hranu našej nezávislosti.
Druhá vec, čo je veľmi dôležitá. Aj my ako kontrolný úrad musíme podstupovať hodnotenie kvality, aj my musíme byť pod kontrolou, preto ešte predchádzajúci predseda rozhodol, že každé dva roky podstupuje Najvyšší kontrolný úrad kontrolu kvality cez medzinárodnú metodiku Peer Review. Pred dvoma rokmi nás takto kontrolovali, či sme profesionálni, či dodržiavame štandardy, či máme dôkazy pre naše kontrolné zistenia, či tie kontrolné zistenia sú podložené tým, čo sme vo výkone kontroly zistili. Pred dvoma rokmi nás cez túto metodiku kontrolovali Spojené štáty americké s Poliakmi, s Maďarmi a s Fínmi, dostali sme aj my odporúčania, ako zlepšiť našu prácu, lebo každá kontrola vám nastavuje zrkadlo a nikto asi v tejto krajne nie je taký, ktorý by nerobil chyby, aj nám poukázali na slabé stránky pri plánovaní, možno pri hodnotení kvality, preto sme zmenili proces plánovania, preto sme nastavili nový systém hodnotenia kvality, aby sme zareagovali na odporúčania profesionálov nie zvnútra úradu, ale z externého kontrolórskeho prostredia.
Bola tu otázka, že čo s limitmi a so zmenou zákona o verejnom obstarávaní. Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo upozorňuje na to, že ak aj chceme vykonať výkonnostnú kontrolu v rámci medzinárodných štandardov, my nemôžeme stanoviť kritériá hodnotenia úspešnosti danej politiky na základe nami stanovených kritérií. Tie kritériá si majú nastaviť tí, kto tú politiku realizujú. Ak si nastavíme pravidlá pre výstavbu diaľnic, pre modernizáciu železníc, pre zmeny v systéme zdravotníctva, tak tie merateľné ukazovatele v kontexte finančného krytia musia mať nastavené kompetentné inštitúcie. Problémom, na ktorý upozorňujeme dlhodobo, je ten, že Slovensko častokrát nemá tieto kritériá zadefinované. Ani pri covidovej pomoci, ani pri energopomoci my sme nemali zadefinované, keď chceme dať tri a pol miliardy na túto pomoc, čo táto pomoc má priniesť. Aké máme očakávania? Zmení sa to, zmení sa to? To je najväčšia výzva, na ktorú musíte reagovať podľa môjho názoru aj vy, aj rezort financií, aj každé ministerstvo, pretože do budúcna sa bude aj na využívanie európskych finančných prostriedkov pozerať nielen cez to, či ste niečo urobili, ale aký účel ste tým dosiahli, či ste ušetrili peniaze, či ste projekty urobili tak, aby boli udržateľné nielen pre obdobie financovania z európskych zdrojov, ale či sú udržateľné aj do budúcnosti. A toto je výzva nielen pre tých, ktorí v tomto období sú súčasťou vládnej koalície, ale to je výzva pre všetky inštitúcie v tejto krajine, ktoré nakladajú s verejnými či európskymi prostriedkami. A preto aj Najvyšší kontrolný úrad, keď bude posudzovať v rámci využívania zdrojov po ukončení verejného obstarávania, či sa naplnili tie tri E, to bude veľkou výzvou nielen pre nás, ale to, páni poslanci, panie poslankyne, je výzvou do vnútra tých konkrétnych inštitúcií. Najvyšší kontrolný úrad nevie nahradiť všetky kontrolné mechanizmy, ktoré majú mať štátne verejné inštitúcie. Upozorňujeme opäť dlhodobo, že sú paralyzované vnútorné kontrolné mechanizmy, prídeme na kontrolu na PPA-čke, prídeme na kontrolu na Slovenskom pozemkovom fonde, vykonávame kontrolu na rezorte zdravotníctva alebo rezorte hospodárstva a najhorší záver je ten, že sme nenadobudli uistenie, že by vnútorný kontrolný systém nielenže by fungoval, ale ešte aby bol aj z hľadiska personálneho nastavený tak, aby dával uistenie štatutárovi, že tie rozhodnutia z hľadiska zákonnosti použitia verejných prostriedkov boli urobené správne. Teda to, čo sa udialo, bude oveľa väčší tlak nie na Najvyšší kontrolný úrad, ale na vnútorné kontrolné systémy inštitúcií, ktoré budú podstupovať verejné obstarávanie podľa nových pravidiel. My sa budeme pýtať tých inštitúcií, ako oni preverovali, keď išli do verejného obstarávania, že tá zákazka nie je pripravená len v súlade so zákonom, ale že to, čo chcem vysúťažiť, zodpovedá aj kritériám hospodárneho, efektívneho a účelného použitia verejných prostriedkov. To je reakcia aj na pána poslanca Dostála. NKÚ sa z tejto zodpovednosti nevyzúva, nevyzúva z tejto zodpovednosti, pripravili sme metodiku. Metodikou pomáhame štátnym verejným inštitúciám nastavovať procesy verejného obstarávania tak, aby neboli len v súlade so zákonom a pravidlami verejného obstarávania, ale aby v sebe zohľadňovali aj tieto tri princípy efektívneho a účelného použitia verejných prostriedkov.
Posledná moja poznámka, ako môžeme zvýšiť impakt, teda ten dopad a nielen Najvyššieho kontrolného úradu, ale aj iných inštitúcií. Myslím si, že aj to, čo robíme dnes, to je cesta k tomu, aj to, ako sa upravil zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, bola to iniciatíva vtedy predsedu parlamentu, dnes podpredsedu pána Danka, kde my sme poukazovali, ako v Európe je vytvorený. To, čo hovoril pán poslanec Hargaš, napríklad Veľká Británia aj Česko majú svoj vlastný výbor na kontrolu financovania, na udržateľnosť, kde sa prerokúvavajú správy kontrolných inštitúcií. Je tento výbor vytvorený na paritnom zastúpení. My sme toho názoru, že je na polemiku, že či to má byť takto, alebo ten model, ktorý sme zaviedli na Slovensku, nie je lepší, pretože môj názor je taký, že je oveľa lepšie prísť do zdravotníckeho výboru s témami, ktoré súvisia so zdravotníctvom, ten zdravotnícky výbor je vykreovaný viac z hľadiska profesionality, odbornosti tých poslancov ako ten kontrolný výbor v Českej republike. Je úplne iné, ak predložíme správu o bezpečnostných otázkach bezpečnostnému výboru, ako keby sme mu to predložili takému všeobjímajúcemu výboru. Teda môj názor je taký, že náš systém je nastavený lepšie, ako je ten jeden výbor. Je to aj po vývoji a po skúsenostiach z tých predchádzajúcich účinkovaní alebo použitia týchto vecí v členských štátoch Európskej únie, ale ten impakt vieme dosiahnuť len tým, že aj vy poslanci budete aktívni voči ministrom, voči tým, ktorých kontrolujeme, že aj uznesenia výborov budú smerovať nielen k tomu, že berieme správu NKÚ na vedomie, ale budete využívať vašu kompetenciu, vaše právo a budete dávať konkrétne vecné odporúčania, úlohy ministerstvám, ktoré za danú verejnú politiku zodpovedajú.
Priestor je tu aj pre to, čo som vás všetkých oslovil poslancov. Vieme chodiť nielen na výbory, vieme sa stretávať v rámci vašich poslaneckých klubov, lebo my sa za našu prácu zodpovedáme parlamentu. Parlamentu bez ohľadu na to, že či niekto sedí na ľavej, alebo na pravej strane, alebo v strede.
Kompetencie. Náš zákon na základe aj analýz, aj skúseností z Európy a zo sveta vytvoril pred tridsiatimi rokmi najideálnejší priestor, aby sme neboli zošnurovaní, ale aby naša pôsobnosť bola jasne zadefinovaná. Áno, máme problém s viacerými kontrolovanými subjektmi, ktoré žalujú NKÚ na súdoch, ja v súčasnosti absolvujem asi tri súdne konania, kde nás zažalovali ľudia, ktorí prišli z externého prostredia, snažia sa ovládnuť vodárenské spoločnosti, upozorňujem na to rezort životného prostredia, upozorňujeme na to vládu. Je potrebné niečo s tým urobiť, pretože voda je strategická surovina, vodovody, kanalizácie sú súčasťou strategickej kritickej infraštruktúry tejto krajiny. To, že v ústave je napísaná zodpovednosť na obce a mestá, ktoré majú zabezpečovať pitnú vodu občanom, to je dané ústavou pre samosprávy, ale z tejto zodpovednosti sa nemôže vyzuť ani štát. A preto sme vyzvali a upozorňujem vás na tejto pôde, že sa dejú zvláštne veci vo vodárenstve. Vodárenstvo môže byť veľmi ľahkým priestorom pre to, aby sa tam dostali rôzne záujmové skupiny a tieto záujmové skupiny budú parazitovať na tom, čo je pre spoločnosť a občanov najdôležitejšie, a to je pitná voda. My vôbec neriešime otázku rozvoja vodovodnej infraštruktúry, vôbec neriešime otázku, ktorá súvisí s rozširovaním tých obcí, ktoré dnes vodovody nemajú, preto som upozornil na to, že je tu konanie Európskej komisie, my sami si neplníme naše záväzky, ktoré sme v tejto oblasti dali. Potešujúca informácia je pre vás aj tá, že komunikujem so štátnym tajomníkom z ministerstva životného prostredia, snažím sa mu dať jasné dôkazy, ktoré nie sú mojím pocitom, ale ktoré vyplývajú z kontrolnej činnosti nášho úradu v tomto segmente, ktorú vykonávame už viac ako päť rokov.
Toľko z mojej strany. Verím, dámy a páni, že som zodpovedal na všetko. Rozlúčim sa s vami s tým, že našou spoločnou výzvou v tejto ťažkej dobe je to, aby sme spoločne budovali dôveru v štát. Z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu ak chceme podporovať vo verejnosti, aby dôverovali štátnym verejným inštitúciám, musíme bezpochyby reagovať na dve veľké výzvy. Prvou výzvou je zodpovednosť, zodpovednosť v celom procese riadenia a rozhodovania, teda aj s nástrojom vyvodzovania osobnej zodpovednosti, a druhou oblasťou je transparentnosť. To nie je len o zákone, že zmením limity, možno tie limity mohli brzdiť verejné obstarávanie, ale keď verejné obstarávanie bude robené zodpovednými osobami a keď bude robené transparentne, že celý proces bude mať verejnosť k dispozícii, že ho bude môcť odkontrolovať, tak sa vôbec takejto úpravy zákona ja nebojím. Ale ak nebude vyvodzovaná zodpovednosť, ak nebudú fungovať princípy transparentnosti, len veľmi ťažko dokážeme podporiť dôveru občanov v to, čo robíte vy, my a ako funguje naša krajina. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
-----------------------------------------
Rozpracované
9:55
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:55
Zdenko SvobodaRovnako dovoľte aj mne, aby som teda v mene výboru pre financie a rozpočet mohol poďakovať za korektnú spoluprácu, ktorú s NKÚ máme za týchto šesť až osem mesiacov, a teším sa, že nasledujúcich plus-mínus tri a pol roka budeme rovnako proaktívne spolupracovať a budeme vedieť vyriešiť mnohé, mnohé identifikované problémy.
NKÚ plní dôležitú úlohu v tomto štáte a má nezastupiteľné miesto v rámci...
Rovnako dovoľte aj mne, aby som teda v mene výboru pre financie a rozpočet mohol poďakovať za korektnú spoluprácu, ktorú s NKÚ máme za týchto šesť až osem mesiacov, a teším sa, že nasledujúcich plus-mínus tri a pol roka budeme rovnako proaktívne spolupracovať a budeme vedieť vyriešiť mnohé, mnohé identifikované problémy.
NKÚ plní dôležitú úlohu v tomto štáte a má nezastupiteľné miesto v rámci štruktúry štátnej a verejnej správy. Teším sa, že viete identifikovať slabé stránky v miestach kontrolovaných subjektov a viete im nastaviť zrkadlo a následne navrhnúť aj riešenia. Tiež mám radosť z toho, že v rámci európskeho priestoru práve naše NKÚ je hodnotené ako jedno z najlepších, najlepšie fungujúcich a pre mnohé krajiny ste pozitívnym príkladom. Myslím si, že ide o dobré vysvedčenie a svedčí to o vašom vysoko odbornom fungovaní a vašej excelentnosti.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2024 o 9:55 hod.
Mgr. MBA
Zdenko Svoboda
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Rovnako dovoľte aj mne, aby som teda v mene výboru pre financie a rozpočet mohol poďakovať za korektnú spoluprácu, ktorú s NKÚ máme za týchto šesť až osem mesiacov, a teším sa, že nasledujúcich plus-mínus tri a pol roka budeme rovnako proaktívne spolupracovať a budeme vedieť vyriešiť mnohé, mnohé identifikované problémy.
NKÚ plní dôležitú úlohu v tomto štáte a má nezastupiteľné miesto v rámci štruktúry štátnej a verejnej správy. Teším sa, že viete identifikovať slabé stránky v miestach kontrolovaných subjektov a viete im nastaviť zrkadlo a následne navrhnúť aj riešenia. Tiež mám radosť z toho, že v rámci európskeho priestoru práve naše NKÚ je hodnotené ako jedno z najlepších, najlepšie fungujúcich a pre mnohé krajiny ste pozitívnym príkladom. Myslím si, že ide o dobré vysvedčenie a svedčí to o vašom vysoko odbornom fungovaní a vašej excelentnosti.
Ďakujem.
Rozpracované
9:57
Vystúpenie 9:57
Richard ŠmídaPočas roka 2023 Slovenský pozemkový fond zabezpečoval správu pozemkov vo výmere 650-tisíc hektárov, z toho len vo vlastníctve Slovenskej republiky 248-tisíc hektárov a za neznámeho vlastníka 405-tis. hektárov.
Počas tohto roka...
Počas roka 2023 Slovenský pozemkový fond zabezpečoval správu pozemkov vo výmere 650-tisíc hektárov, z toho len vo vlastníctve Slovenskej republiky 248-tisíc hektárov a za neznámeho vlastníka 405-tis. hektárov.
Počas tohto roka došlo k niekoľkým organizačným zmenám, ktoré mali prispieť k istému zefektívneniu, a to bol zriadený samostatný odbor poľovníctva a pozemkových spoločenstiev. Právny odbor sa premenoval na podporných činností a zobral pod seba aj oddelenie compliance a boja s korupciou. Zriadil sa samostatný odbor stanovísk a vecných bremien a oddelenie verejného stravovania bolo presunuté pod ekonomický odbor.
Činnosť Slovenského pozemkového odboru počas roka 2023 zabezpečovalo 305 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 91 dohodárov.
Počas tohto roka zasadala Rada Slovenského pozemkového fondu pätnásťkrát, z toho desaťkrát na svojom riadnom každomesačnom zasadnutí a päťkrát per rrolam. V roku 2023 vedenie Slovenského pozemkového fondu predložilo na zasadnutie rady spolu 3 159 právnych aktov, a to 800 kúpnych zmlúv, 1 664 nájomných zmlúv, 370 plnení reštitučných nárokov, 279 delimitačných protokolov, 37 dohôd o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou pozemkov a jednu zmluvu o predaji drevnej hmoty. Rada Slovenského pozemkového fondu odporučila štatutárom podpísať 3 095 právnych aktov.
Slovenský pozemkový fond počas roka 2023 dosiahol nedaňové príjmy v objeme 47 868 898,16 eur, z toho príjmy z prenájmu pozemkov v objeme 33 mil., príjmy z predaja pozemkov vo výške 7 mil. 174-tisíc, za administratívne poplatky v objeme 230-tisíc, úroky z úverov v objeme 7 mil. a iné nedaňové príjmy v objeme 356-tisíc euro.
Skutočné výdavky fondu v roku 2023 bez finančných výdavkových operácií predstavovali 21 mil. a došlo k úspore zhruba 1 mil. 164-tisíc, t. j. splnenie rozpočtu bolo na 82,1 %.
Celkový hospodársky výsledok fondu bol v roku 2023 kladný a predstavoval objem 83 540 677,39 eur. Zvýšenie výsledku hospodárenia bolo zapríčinené tým, že Slovenský pozemkový fond, keďže vedie sa voči nemu niekoľko súdnych sporov v nemalých výškach, mohol si dovoliť v roku 2023, keďže vyhral spor, rozpustiť rezervu, ktorú mal na súdne spory, a to výške 52 805 572,45 eura.
V rámci jednotlivých odborov v roku 2023 odbor nájmov zaevidoval 6 764 zmlúv na poľnohospodársky účel a 2 497 zmlúv na poľnohospodársky účel, čo predstavuje pri poľnohospodárskych nárast oproti roku 2022 o 935 zmlúv a čo sa týka na iné ako poľnohospodársky o 45.
Odbor usporiadania vlastníctva odovzdal do správy na základe 523 protokolov výmeru do, iným štátnym správcom vo výmere 2 515,96 hektára a prevzal správu v osemnástich protokoloch vo výmere 9 hektárov.
Odbor prevodov uzatvoril zmluvy o prevode v správe a vlastníctva nehnuteľností v počte 646 zmlúv, čo predstavuje približne 100 hektárov pôdy.
V rámci svojej činnosti v roku 2023 novozriadený odbor stanoviska vecných bremien uzatvoril 270 zmlúv na zriadenie vecného bremena za odplatu 365-tisíc; 103 dohôd bolo zriadené v zmysle zákona za odplatu a tie za 405-tisíc a vydal v priebehu roka 2 045 kusov stanovísk k rozhodnutiam v konaniach podľa stavebného zákona.
V rámci fondu pôsobí aj oddelenie tvorby cien, ktoré stanovuje ceny dohodou na základe istých interných predpisov, ktoré máme, a stanovil cenu, cenové návrhy vo výške 1 161 kusov v celkovej sume 15 567 957,76.
Čo sa týka odborov reštitúcií, odbor reštitúcií uzatvoril 295 zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva, čo predstavuje výmeru zhruba 120 hektárov, a hodnota reštitučných nárokov v nominále bola 325 600.
Pozemkový fond ďalej rozhoduje aj o finančných náhradách v zmysle zákona, a tam bolo uzatvorených v priebehu roka 2023 499 kusov náhrad platobnými príkazmi vo výške 186 595 eur. Do roku 2023 bolo neukončených nepriznaných reštitučných náhrad najviac v Bratislave a v Košiciach, a to v počte 4 586 kusov priznaných reštitučných náhrad.
Čo sa týka novovzniknutého odboru poľovníctva a pozemkových spoločenstiev, v priebehu roka 2023 má tento odbor uzatvorených 1 616 zmlúv o používaní poľovných revírov a príjem z užívania týchto poľovných revírov je vo výške, bol vo výške 578-tisíc euro. Potom ďalej 105 kusov zmlúv na podiele na spoločnej nehnuteľnosti, to je, čo sa týka urbariátu a pozemkových spoločenstiev, a uhradené nájomné je vo výške 184-tisíc euro.
Ďalším zaujímavým faktom, ktorý v priebehu roka 2023 sa stal, bolo, v roku 2022 bol spustený projekt Spisová zápcha, ktorý mal vyriešiť určité nedostatky a nakopené problémy, čo sa týka vybavovania spisovej agendy v priebehu jednotlivých rokov počas činnosti pozemkového fondu, ktoré boli spôsobené nejakou nečinnosťou, poprípade nefunkčnosťou v nejakých časových úsekoch a bolo potrebné vybaviť 29-tisíc žiadostí, ktoré boli v tom čase zaevidované. Pôvodné trvanie projektu bolo naplánované na 12 mesiacov, avšak nakoniec bolo predĺžené až do roku, do konca roka 2023, ale na základe kontroly, ktorú vykonalo aj ministerstvo pôdohospodárstva, bol tento projekt Spisová zápcha ukončený k 30. 9. 2023.
Ešte možno snáď niekoľko faktov k tomu. Celkový počet spisov, ktorý bol k ukončeniu vybavený, bol 12-tisíc spisov a za odbor nájmov 3-tisíc spisov, za odbor usporiadaného vlastníctva 814, odbor prevodov 3 764 a odbor stanovísk a vecných bremien 3 122 a odbor reštitúcií 1 707 spisov.
Podrobné informácie o plnení jednotlivých úloh fondu v uplynulom roku sú spracované v jednotlivých kapitolách tejto výročnej správy.
Vážení poslan... vážené poslankyne, poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Tak ešte raz, vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som predložil na prerokovanie do Národnej rady výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2023. Budem faktický.
Počas roka 2023 Slovenský pozemkový fond zabezpečoval správu pozemkov vo výmere 650-tisíc hektárov, z toho len vo vlastníctve Slovenskej republiky 248-tisíc hektárov a za neznámeho vlastníka 405-tis. hektárov.
Počas tohto roka došlo k niekoľkým organizačným zmenám, ktoré mali prispieť k istému zefektívneniu, a to bol zriadený samostatný odbor poľovníctva a pozemkových spoločenstiev. Právny odbor sa premenoval na podporných činností a zobral pod seba aj oddelenie compliance a boja s korupciou. Zriadil sa samostatný odbor stanovísk a vecných bremien a oddelenie verejného stravovania bolo presunuté pod ekonomický odbor.
Činnosť Slovenského pozemkového odboru počas roka 2023 zabezpečovalo 305 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a 91 dohodárov.
Počas tohto roka zasadala Rada Slovenského pozemkového fondu pätnásťkrát, z toho desaťkrát na svojom riadnom každomesačnom zasadnutí a päťkrát per rrolam. V roku 2023 vedenie Slovenského pozemkového fondu predložilo na zasadnutie rady spolu 3 159 právnych aktov, a to 800 kúpnych zmlúv, 1 664 nájomných zmlúv, 370 plnení reštitučných nárokov, 279 delimitačných protokolov, 37 dohôd o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou pozemkov a jednu zmluvu o predaji drevnej hmoty. Rada Slovenského pozemkového fondu odporučila štatutárom podpísať 3 095 právnych aktov.
Slovenský pozemkový fond počas roka 2023 dosiahol nedaňové príjmy v objeme 47 868 898,16 eur, z toho príjmy z prenájmu pozemkov v objeme 33 mil., príjmy z predaja pozemkov vo výške 7 mil. 174-tisíc, za administratívne poplatky v objeme 230-tisíc, úroky z úverov v objeme 7 mil. a iné nedaňové príjmy v objeme 356-tisíc euro.
Skutočné výdavky fondu v roku 2023 bez finančných výdavkových operácií predstavovali 21 mil. a došlo k úspore zhruba 1 mil. 164-tisíc, t. j. splnenie rozpočtu bolo na 82,1 %.
Celkový hospodársky výsledok fondu bol v roku 2023 kladný a predstavoval objem 83 540 677,39 eur. Zvýšenie výsledku hospodárenia bolo zapríčinené tým, že Slovenský pozemkový fond, keďže vedie sa voči nemu niekoľko súdnych sporov v nemalých výškach, mohol si dovoliť v roku 2023, keďže vyhral spor, rozpustiť rezervu, ktorú mal na súdne spory, a to výške 52 805 572,45 eura.
V rámci jednotlivých odborov v roku 2023 odbor nájmov zaevidoval 6 764 zmlúv na poľnohospodársky účel a 2 497 zmlúv na poľnohospodársky účel, čo predstavuje pri poľnohospodárskych nárast oproti roku 2022 o 935 zmlúv a čo sa týka na iné ako poľnohospodársky o 45.
Odbor usporiadania vlastníctva odovzdal do správy na základe 523 protokolov výmeru do, iným štátnym správcom vo výmere 2 515,96 hektára a prevzal správu v osemnástich protokoloch vo výmere 9 hektárov.
Odbor prevodov uzatvoril zmluvy o prevode v správe a vlastníctva nehnuteľností v počte 646 zmlúv, čo predstavuje približne 100 hektárov pôdy.
V rámci svojej činnosti v roku 2023 novozriadený odbor stanoviska vecných bremien uzatvoril 270 zmlúv na zriadenie vecného bremena za odplatu 365-tisíc; 103 dohôd bolo zriadené v zmysle zákona za odplatu a tie za 405-tisíc a vydal v priebehu roka 2 045 kusov stanovísk k rozhodnutiam v konaniach podľa stavebného zákona.
V rámci fondu pôsobí aj oddelenie tvorby cien, ktoré stanovuje ceny dohodou na základe istých interných predpisov, ktoré máme, a stanovil cenu, cenové návrhy vo výške 1 161 kusov v celkovej sume 15 567 957,76.
Čo sa týka odborov reštitúcií, odbor reštitúcií uzatvoril 295 zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva, čo predstavuje výmeru zhruba 120 hektárov, a hodnota reštitučných nárokov v nominále bola 325 600.
Pozemkový fond ďalej rozhoduje aj o finančných náhradách v zmysle zákona, a tam bolo uzatvorených v priebehu roka 2023 499 kusov náhrad platobnými príkazmi vo výške 186 595 eur. Do roku 2023 bolo neukončených nepriznaných reštitučných náhrad najviac v Bratislave a v Košiciach, a to v počte 4 586 kusov priznaných reštitučných náhrad.
Čo sa týka novovzniknutého odboru poľovníctva a pozemkových spoločenstiev, v priebehu roka 2023 má tento odbor uzatvorených 1 616 zmlúv o používaní poľovných revírov a príjem z užívania týchto poľovných revírov je vo výške, bol vo výške 578-tisíc euro. Potom ďalej 105 kusov zmlúv na podiele na spoločnej nehnuteľnosti, to je, čo sa týka urbariátu a pozemkových spoločenstiev, a uhradené nájomné je vo výške 184-tisíc euro.
Ďalším zaujímavým faktom, ktorý v priebehu roka 2023 sa stal, bolo, v roku 2022 bol spustený projekt Spisová zápcha, ktorý mal vyriešiť určité nedostatky a nakopené problémy, čo sa týka vybavovania spisovej agendy v priebehu jednotlivých rokov počas činnosti pozemkového fondu, ktoré boli spôsobené nejakou nečinnosťou, poprípade nefunkčnosťou v nejakých časových úsekoch a bolo potrebné vybaviť 29-tisíc žiadostí, ktoré boli v tom čase zaevidované. Pôvodné trvanie projektu bolo naplánované na 12 mesiacov, avšak nakoniec bolo predĺžené až do roku, do konca roka 2023, ale na základe kontroly, ktorú vykonalo aj ministerstvo pôdohospodárstva, bol tento projekt Spisová zápcha ukončený k 30. 9. 2023.
Ešte možno snáď niekoľko faktov k tomu. Celkový počet spisov, ktorý bol k ukončeniu vybavený, bol 12-tisíc spisov a za odbor nájmov 3-tisíc spisov, za odbor usporiadaného vlastníctva 814, odbor prevodov 3 764 a odbor stanovísk a vecných bremien 3 122 a odbor reštitúcií 1 707 spisov.
Podrobné informácie o plnení jednotlivých úloh fondu v uplynulom roku sú spracované v jednotlivých kapitolách tejto výročnej správy.
Vážení poslan... vážené poslankyne, poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
10:07
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:07
Ján KvorkaVážené kolegyne, kolegovia, Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 216 z 3. apríla 2024 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné...
Vážené kolegyne, kolegovia, Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 216 z 3. apríla 2024 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval výročnú správu Slovenského pozemkového fondu dňa 16. apríla 2024 a uznesením č. 24 vzal výročnú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 26 zo 16. apríla 2024 schválil informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady.
Návrh uznesenia je súčasťou prerokúvaného materiálu.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2024 o 10:07 hod.
Ján Kvorka
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2023 pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 216 z 3. apríla 2024 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval výročnú správu Slovenského pozemkového fondu dňa 16. apríla 2024 a uznesením č. 24 vzal výročnú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 26 zo 16. apríla 2024 schválil informáciu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady túto informáciu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady.
Návrh uznesenia je súčasťou prerokúvaného materiálu.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
10:09
Vystúpenie v rozprave 10:09
Július JakabDobrý deň, dámy a páni, pozdravujem vás, pán riaditeľ. Ja som sa chcel opýtať, keďže sa vlastne akoby nikto neprihlásil do rozpravy a vy ste vo svojom slove hovorili o Spisovej zápche, o projekte, ktorý vlastne trval do septembra ´23 a bolo vyriešených 12-tisíc spisov takýmto spôsobom, 29-tisíc, ak si dobre pamätám, tak ja som sa chcel vlastne opýtať, že ako to vyzerá teraz, koľko tých spisov tam je, však lebo ony...
Dobrý deň, dámy a páni, pozdravujem vás, pán riaditeľ. Ja som sa chcel opýtať, keďže sa vlastne akoby nikto neprihlásil do rozpravy a vy ste vo svojom slove hovorili o Spisovej zápche, o projekte, ktorý vlastne trval do septembra ´23 a bolo vyriešených 12-tisíc spisov takýmto spôsobom, 29-tisíc, ak si dobre pamätám, tak ja som sa chcel vlastne opýtať, že ako to vyzerá teraz, koľko tých spisov tam je, však lebo ony pribúdajú asi stále a aké sú kapacity na Slovenskom pozemkovom fonde v rámci tej spisovej zápchy, ako postupujú a ako tú agendu vybavujú a že či ten projekt vyhodnotíte ako úspešný, keď vlastne sa podarilo, čo ja viem, cca 40, takmer 50 % z tej spisovej zápchy v tom projekte odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem za slovo.
Dobrý deň, dámy a páni, pozdravujem vás, pán riaditeľ. Ja som sa chcel opýtať, keďže sa vlastne akoby nikto neprihlásil do rozpravy a vy ste vo svojom slove hovorili o Spisovej zápche, o projekte, ktorý vlastne trval do septembra ´23 a bolo vyriešených 12-tisíc spisov takýmto spôsobom, 29-tisíc, ak si dobre pamätám, tak ja som sa chcel vlastne opýtať, že ako to vyzerá teraz, koľko tých spisov tam je, však lebo ony pribúdajú asi stále a aké sú kapacity na Slovenskom pozemkovom fonde v rámci tej spisovej zápchy, ako postupujú a ako tú agendu vybavujú a že či ten projekt vyhodnotíte ako úspešný, keď vlastne sa podarilo, čo ja viem, cca 40, takmer 50 % z tej spisovej zápchy v tom projekte odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:10
Vystúpenie 10:10
Richard ŠmídaMy s námestníkom, s novým vedením sme nastavili pravidlá troška inak. Zobrali sme si ako smerodatný rok 2023 s tým, že sme navýšili počty o 50 %, čo je norma, ktorú musí vykonať každý zamestnanec za mesiac. To je práca štandardná a všetko čo je, čo bude každý jeden právny akt navyše predložený do rady fondu, sme ocenili nejakou sumou a tá bude zamestnancom vyplácaná ako nadpráca.
Momentálne máme nevyriešených cca 17-tisíc spisov dokopy. Kapacitne už sme nastavili, všetky procesy sme zjednodušili tak, že sme odbúrali čo najviac administratívy, odbremenili sme cenovú komisiu napríklad s tým, že sme, napríklad výmeru do sto metrov štvorcových budeme predávať za znalecký posudok krát koeficient 1,5. Samosprávam budeme predávať pozemky neznámych vlastníkov za cenu stanovenú znaleckým posudkom, čím vlastne odbremeňujeme tú cenovú komisiu a vieme tieto procesy zrýchľovať. Momentálne sme, čo sa týka týchto procesov, nastavení už najlepšie, ako vieme, a budeme, chceli by sme prijať navyše ďalších dvadsať ľudí tak, aby sme zrýchlili, samozrejme, vybavovanie tejto spisovej agendy. Asi toľko.
Ďakujem pekne za otázku. Čo sa týka tej prvotnej spisovnej zápchy, ktorá bola, áno, riešilo sa to len z hľadiska vyhodnocovania jednotlivých... ako sa to dialo, tak môžme povedať, že túto spisovú zápchu, jednak tam boli dohodári, ktorí v podstate nerozumeli odbornej práci, čiže naďalej tú spisovú zápchu robili zamestnanci a boli v podstate platení za prácu, ktorú normálne robia cez pracovnú dobu. Tak sme to nejako my vyhodnotili, čo sa týka tohto projektu. Čiže to sú spisy, ktoré by tak či tak išli, čiže neberieme to ako nadprácu.
My s námestníkom, s novým vedením sme nastavili pravidlá troška inak. Zobrali sme si ako smerodatný rok 2023 s tým, že sme navýšili počty o 50 %, čo je norma, ktorú musí vykonať každý zamestnanec za mesiac. To je práca štandardná a všetko čo je, čo bude každý jeden právny akt navyše predložený do rady fondu, sme ocenili nejakou sumou a tá bude zamestnancom vyplácaná ako nadpráca.
Momentálne máme nevyriešených cca 17-tisíc spisov dokopy. Kapacitne už sme nastavili, všetky procesy sme zjednodušili tak, že sme odbúrali čo najviac administratívy, odbremenili sme cenovú komisiu napríklad s tým, že sme, napríklad výmeru do sto metrov štvorcových budeme predávať za znalecký posudok krát koeficient 1,5. Samosprávam budeme predávať pozemky neznámych vlastníkov za cenu stanovenú znaleckým posudkom, čím vlastne odbremeňujeme tú cenovú komisiu a vieme tieto procesy zrýchľovať. Momentálne sme, čo sa týka týchto procesov, nastavení už najlepšie, ako vieme, a budeme, chceli by sme prijať navyše ďalších dvadsať ľudí tak, aby sme zrýchlili, samozrejme, vybavovanie tejto spisovej agendy. Asi toľko.
Rozpracované
10:14
Vystúpenie 10:14
Marta DanielováZákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú...
Zákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú smernicu 210 o audiovizuálnych mediálnych službách. Podstatnou zmenou vyplývajúcou z nadobudnutia účinnosti zákona o mediálnych službách bola transformácia Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby, čo so sebou prinieslo rozšírenie právomocí a kompetencií, ako aj rozšírenie subjektov, nad ktorými regulátor vykonáva dohľad.
Činnosť rady upravuje radou schválený štatút a rokovací poriadok.
Rok ´23 bol v oblasti mediálnej regulácie prvým uceleným rokom fungovania Rady pre mediálne služby podľa uplatňovania nových kompetencií v zmysle zákona 264/2022. Z našej 210-stranovej správy o činnosti by som rada upriamila vašu pozornosť na to, čo bolo nové, prípadne prínosné v našej činnosti a, naopak, čo sa nám ukázalo ako krok späť, ako niečo, čo by bolo dobré prehodnotiť, pretože do istej miery sa týmto zákonom a niektorými ustanoveniami mohla aj znížiť vážnosť Rady pre mediálne služby v očiach verejnosti.
Za také hlavné pozitívum rady považujem jej transparentnosť ďaleko nad rámec zákona. Ten nám ukladá za povinnosť zverejňovať len program a zápisnicu z rokovania a verejné vypočutie žiadateľov o voľné rozhlasové frekvencie. Na webovej stránke rady v sekcii zasadania rady sme sa rozhodli zverejňovať nielen podkladové pracovné materiály rady, na základe ktorých rada rozhoduje, ale aj zvukový záznam z diskusie k jednotlivým bodom programu. Podľa členov rady je toto cesta, ako predísť pochybnostiam o našom rozhodovaní a predísť najmä v minulosti zbytočne medializovanej kritike. Vďaka takémuto prístupu má odborná a laická verejnosť možnosť oboznámiť sa s kompletnými analýzami monitorovaných programov, ktorých obsahom sa rada zaoberá buď na základe podnetov, alebo z vlastnej iniciatívy pri dôvodnom podozrení z porušenia zákona. Tiež na našom webe je prístup k podkladom, na základe ktorých rada rozhoduje v rámci správnych konaní o uložení sankcií v prípade podozrenia z porušenia zákona.
Dôležitosť takejto transparentnosti sa ukázala najmä pri žiadostiach a aj rozhodovaní o voľných rozhlasových frekvenciách, ktoré dvakrát do roka možno sledovať prostredníctvom nášho kanála na Youtube. Záznam je tam vlastne na večné veky, nemožno ho upravovať a to vedie žiadateľov o frekvencie k prezentácii na základe kontrolovateľných argumentov a tiež je väčšia zodpovednosť na členoch rady pri následnom rozhodovaní, aby hodnoverne zdokumentovali svoje rozhodnutie komu prideliť, respektíve neprideliť frekvenciu. Je teda na členoch rady oveľa väčšia zodpovednosť ako v minulosti, keď rokovania boli neverejné. Predišlo sa spochybňovaniu, znevažovaniu, osočovaniu a upodozrievaniu. V minulosti bola kritika bežná a dnes by to bolo za pomoci internetu ešte jednoduchšie nás znevažovať a osočovať. Deje sa to aj dnes. Niektoré podnety boli natoľko závažné, že sme boli nútení ich postúpiť aj polícii. Transparentnosť ale v tejto podobe sa zatiaľ osvedčila.
Ďalšou zmenou, ktorú priniesol nový zákon v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je rozšírenie počtu subjektov, nad ktorými rada vykonáva dohľad, a to o poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ako aj definovanie samoregulačných mechanizmov koregulácie. Ďalšou novinkou v zákone 264 je možnosť vzniku samoregulačných orgánov. Vlani v druhej polovici roka požiadala o zápis do evidencie samoregulačných orgánov pre oblasť reklamy Rada pre reklamu. Regulátor tejto rade po posúdení všetkých podkladov vyhovel v septembri minulého roka. Naozaj sme preskúmavali veľmi dôkladne, vzájomne komunikovali a teraz v septembri po roku vyhodnotíme činnosť tohto prvého a zatiaľ jediného samoregulačného orgánu.
Ďalšia časť agendy, ktorá bola pred účinnosťou nového zákona 264 najpočetnejšia, jednotný systém označovania, ochrana maloletých prešla novým zákonom pod ďalší novovzniknutý deväťčlenný orgán dohľadu, a to na Komisiu na ochranu maloletých. Má deväť členov, ako som spomenula, ich členov ale nevolí parlament ako našu Radu pre mediálne služby, ale členov navrhujú, tak ako je to uvedené v zákone v § 108, 132, navrhujú odborné inštitúcie. Má tam rada síce svojho jedného zástupcu, ďalších členov do tejto rady, do tejto komisie menovalo ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, práce, sociálnych vecí, Slovenskej obchodnej inšpekcie, RTVS-ka, Asociácia rozhlasových a televíznych tvorcov, distribúcia filmov a nezávislí producenti. Je to úplne nezávislý deväťčlenný orgán zriadený priamo zákonom o audiovízii. To by som rada podčiarkla, že nie týmto naším zákonom 264-kou, ale zákonom o audiovízii. Akurát sme boli ministerstvom kultúry požiadaní 15. augusta ´22, teda dva týždne po účinnosti zákona, vykonávať konkrétne úlohy pre tento novozriadený, túto novozriadenú komisiu. S našou radou má teda Komisia na ochranu maloletých spoločné len to, že je financovaná z nášho rozpočtu a kancelária jej zabezpečuje komplet servis, všetky administratívne a organizačné činnosti. Teda kancelária vykonáva práce pre dve od seba nezávislé deväťčlenné komisie. Nárast administratívy je raz taký veľký ako v minulosti, fungujeme od seba nezávisle a nemáme možnosť jeden druhému vstupovať do rokovaní ani komentovať rozhodnutia. Nezaujímame teda žiadne stanovisko a je to aj čiastočný krok späť, lebo kým naša rada je úplne transparentná, Komisia na ochranu maloletých je ďaleko za našou transparentnosťou. Materiály nezverejňuje ani zvukové záznamy z diskusie. Je, teda pripravuje sa nový zákon, je na ministerstve kultúry prehodnotiť tieto zásadné zmeny v rozhodovacej činnosti rady a zvážiť, či túto najrozsiahlejšiu agendu týkajúcu sa ochrany maloletých predsa len nevrátiť na rokovanie v pléne, ako to bolo v zákone 308/2000.
Ďalšie, čo by som chcela ako upozorniť, ďalšia zmena, to je agenda a rozhodovanie, ktoré prešlo do senátov, trojčlenných senátov. Čiže pokiaľ by bola rada kompletná, deväťčlenná, momentálne máme troch nezvolených členov jeden a pol roka, takže sme na hranici uznášaniaschopní. Zo šiestich členov sú vytvorené dva trojčlenné senáty, ktoré majú svojho predsedu a o podnete rozhodnú, stačí, keď rozhodnú dvaja a tretí je proti, čiže sťažnosť je buď opodstatnená, alebo ak je tam dôvodné podozrenie, tak sa dáva, ide na správne konanie. Táto novinka rozhodovať v senátoch možno bola dobre myslená, ale vyvoláva pochybnosti a môže znižovať vážnosť rady ako takej v očiach vysielateľov, ak, najmä taká objektivita a nezávislosť a nelegálny obsah ako taká jedna jediná závažná problematika, ktorá ostala teraz v Rade pre mediálne služby, ak rozhodujú o tom dvaja ľudia. Naozaj tá objektivita si vyžaduje diskusiu minimálne tých deviatich členov, aby sme sa niekde posunuli a jeden druhého presvedčili. Navyše rozhodovanie v senátoch je aj organizačne veľmi ťažko zvládnuteľné, aby simultánne v prípade, že budeme deviati alebo bola by rada deväťčlenná, aby simultánne zasadali v pléne tri senáty. Bolo by treba na to tri miestnosti navyše, troch zapisovateľov, troch overovateľov, troch ľudí s nahrávacou technikou a troch právnikov. Síce senáty majú svojho predsedu, rozhodujú samostatne, jeden druhému si nevstupujeme názormi, neposudzujeme, nekomentujeme, ale je paradox, že ja ako predsedníčka som členkou jedného z týchto senátov, nezasahujem nikomu do kompetencie, ale rozhodnutia, ktoré potom idú sťažovateľom, idú navonok, už podpisujem ako predsedníčka, hoci nemám vplyv na rozhodovanie. Nesiem teda zodpovednosť za niečo, na čo nemám žiadny vplyv. Aj tieto zmeny mohli spôsobiť, tieto zmeny v novom zákona mohli spôsobiť, že Rada pre mediálne služby je menej rešpektovaným orgánom v očiach verejnosti ako v minulosti za pôsobenia starého zákona, ale to spôsobila najmä, ako ukázala prax, tá zmena rozhodovacej činnosti.
Zmenami v zákone, ktoré som uviedla, sa zmenil aj počet a obsah podnetov, ktoré prerokúva Rada pre mediálne služby. Celé roky najpočetnejšia skupina podnetov v rámci jednotného systému označovania prešla, ako som spomínala, pod rozhodovanie spomínanej deväťčlennej komisie na ochranu maloletých, ďalšia agenda pod samoregulačný orgán Rady pre reklamu a v Rade pre mediálne služby zostali momentálne najpočetnejšou skupinou podnety na objektívnosť, nestrannosť a nezávislosť. To posudzujú tie trojčlenné senáty.
Využívam príležitosť podrobnejšie sa zmieniť o tejto najpočetnejšej a najdiskutovanejšej agende za minulý rok, aj keď možno až 90 % podnetov bolo neopodstatnených, ale to neznamená, že boli, neboli k tomu výhrady. Samozrejme, členovia rady rozoberali, konštatovali, argumentovali, ale rada posudzuje celkové vyznenie komunikátov, teda besied, rozhovorov, ale najmä najviac podnetov prichádzalo na tie, ktoré viedol moderátor, nie čisto krátke spravodajské informačné buď správy, alebo rozhovory. Hoci sťažnosti prichádzali najmä na zloženie besedujúcich, ich účasť je výlučne na dramaturgii a vysielateľoch. Rada sa zo zákona nezaoberá, kto z pozvaných je z akého politického spektra, je to vyslovene na vysielateľovi, presne ako to ukladá § 16, že vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle. Hostia logicky využívajú ponúknutý priestor, ale kľúčovou osobou je moderátor, respektíve redaktor, ktorý zastupuje vysielateľa a aj zodpovedá za celkové vyznenie. Je teda úlohou moderátora kladením otázok a argumentmi zabezpečiť vyváženosť prezentovaných informácií. Niekedy práve on vedením rozhovoru dáva najavo, na koho strane stojí, aj svojím hlasom, dikciou, gestami, výrazom tváre, mimikou a vôbec neverbálnou komunikáciou môže ovplyvniť vyznenie a vyvolať sťažnosti. Účinkovanie moderátora sa posudzuje teda pri objektivite, nehodnotíme účinkovanie hostí, čo hovoria, ako hovoria, odkiaľ sú, ale sledujeme, či je moderátor kvalifikovaným oponentom. A ak moderátor, redaktor ešte aj na sociálnych sieťach vyjadruje svoje názory, potom keby aj hneď bol objektívny, už ho divák, poslucháč má zaradeného a pochybuje o jeho úprimnej snahe viesť diskusie čo najobjektívnejšie. Ale ani na takýto podnet, v ktorom nám to uvádza sťažovateľ, nemôže rada prihliadať. Je to výlučne zodpovednosť vysielateľov, aké má redakčné pravidlá. Moderátori a redaktori majú svojich šéfov, vedúcich vydania, editorov a rada do ich kompetencií zo zákona nemôže vstupovať.
Dosť často, rada by som sa len krátko zmienila o tom, že sem-tam keď sa objaví nejaká kritika na radu a jej rozhodnutie, že svojimi rozhodnutiami finančne ničíme vysielateľov, keď dávame nejaké sankcie, tak tu opäť niekoľkýkrát chcem povedať, že pri objektivite, odkedy tento paragraf existuje a odkedy existujú rady, aj keď pod inými názvami, nikdy neboli finančné sankcie za nedodržanie objektívnosti a nestrannosti. Tak existuje len sankcia najnižšia, upozornenie, to dávame najčastejšie. Sem-tam v minulosti sa objavilo odvysielanie trikrát oznamu pre porušenie zákona, ktorý sformuluje text rada a vysielateľ je potom povinný ho trikrát na tom istom mieste, trikrát po sebe odvysielať pred sporným komunikátom. No a posledná sankcia pri objektivite je odňatie licencie, k tomu zatiaľ nedošlo.
Okrem podnetov na objektívnosť a na zásahy do ľudskej dôstojnosti pribudla ešte agenda, tá je nová, to sú podnety na nelegálny obsah. Ide o nenávistné, nepravdivé, zavádzajúce príspevky a príspevky podnecujúce násilie. Túto skupiny podnetov skúma vlani novozriadený analytický odbor. Prešiel skúškou pripravenosti, keď bol teroristický útok na Zámockej. Hneď ešte v tú noc, ako došlo k udalosti, ktorá vzbudila celosvetovú pozornosť, sa našim analytikom podarilo prostredníctvom zriadeného eskalačného kanála nahlásiť z Facebooku 85 príspevok súvisiacich s tragédiou.
No a hoci by bolo ešte veľa o čom hovoriť, snažila som sa upriamiť vašu pozornosť len na to, čo výrazne ovplyvnilo činnosť Rady pre mediálne služby. Tých úloh je veľmi veľa, výsledky plnenia úloh sú všetko zverejnené na www.rpms.sk. Tam budete vidieť, že tá agenda je taká rozsiahla, že naozaj je čo robiť, len treba sa naučiť na tej stránke zorientovať a všetky informácie sú vlastne na jednej kope. Množstvo agendy teda na tejto stránke naznačuje, čím sme zavalení, najmä novým zákonom 264/´22.
Toľko stručne, nebudem sa podrobne, lebo je to v našej 210-stranovej správe rozpísané. Pozoruhodné sú aj naše medzinárodné aktivity, edukatívna činnosť. Tu sme sa veľmi zlepšili, sme často s verejnosťou, robíme workshopy, vysvetľujeme, stretávame sa, dalo by sa robiť ešte viac, ale naozaj máme zviazané ruky tým, že nám pribudlo administratívy raz toľko za vzniku existencie spomínanej komisie na ochranu maloletých.
No a celý minulý rok, len krátko sa zmienim, sa niesol v znamení legislatívnych príprav a vyrokovávania pozície regulátora v procese určovania koordinátora digitálnych služieb v súvislosti s ďalším zákonom o digitálnych službách, ktorý je v účinnosti od 17. februára tohto roka. Veľa sa o tom diskutovalo najmä posledné dni. My sme sa uchádzali aj sa uchádzame o povinnosť byť koordinátorom. Sme pripravení plniť náročné úlohy. Čakáme na budúci týždeň na rozhodnutie parlamentu. Práve včera, vo štvrtok, ste v parlamente odhlasovali vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať. Ním sa má do slovenského právneho poriadku teda implementovať európske nariadenie o digitálnych službách, no a na základe neho Rada pre mediálne služby by mala byť koordinátorom s množstvom nových náročných úloh.
Snažila som sa byť čo najstručnejšia. Ďakujem za pozornosť. Keby boli nejaké väčšie, rozsiahlejšie informácie, ku ktorým treba poskytnúť aj podkladové materiály, môžeme zaslať aj mailom kvôli krátkosti času.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, 1. augusta roku 2022 nadobudol účinnosť zákon o mediálnych službách, ktorý nahradil dovtedy platné zákony: zákon o vysielaní a retransmisii, zákon o digitálnom vysielaní programových služieb a o poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu.
Zákon o mediálnych službách preniesol do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizovanú smernicu 210 o audiovizuálnych mediálnych službách. Podstatnou zmenou vyplývajúcou z nadobudnutia účinnosti zákona o mediálnych službách bola transformácia Rady pre vysielanie a retransmisiu na Radu pre mediálne služby, čo so sebou prinieslo rozšírenie právomocí a kompetencií, ako aj rozšírenie subjektov, nad ktorými regulátor vykonáva dohľad.
Činnosť rady upravuje radou schválený štatút a rokovací poriadok.
Rok ´23 bol v oblasti mediálnej regulácie prvým uceleným rokom fungovania Rady pre mediálne služby podľa uplatňovania nových kompetencií v zmysle zákona 264/2022. Z našej 210-stranovej správy o činnosti by som rada upriamila vašu pozornosť na to, čo bolo nové, prípadne prínosné v našej činnosti a, naopak, čo sa nám ukázalo ako krok späť, ako niečo, čo by bolo dobré prehodnotiť, pretože do istej miery sa týmto zákonom a niektorými ustanoveniami mohla aj znížiť vážnosť Rady pre mediálne služby v očiach verejnosti.
Za také hlavné pozitívum rady považujem jej transparentnosť ďaleko nad rámec zákona. Ten nám ukladá za povinnosť zverejňovať len program a zápisnicu z rokovania a verejné vypočutie žiadateľov o voľné rozhlasové frekvencie. Na webovej stránke rady v sekcii zasadania rady sme sa rozhodli zverejňovať nielen podkladové pracovné materiály rady, na základe ktorých rada rozhoduje, ale aj zvukový záznam z diskusie k jednotlivým bodom programu. Podľa členov rady je toto cesta, ako predísť pochybnostiam o našom rozhodovaní a predísť najmä v minulosti zbytočne medializovanej kritike. Vďaka takémuto prístupu má odborná a laická verejnosť možnosť oboznámiť sa s kompletnými analýzami monitorovaných programov, ktorých obsahom sa rada zaoberá buď na základe podnetov, alebo z vlastnej iniciatívy pri dôvodnom podozrení z porušenia zákona. Tiež na našom webe je prístup k podkladom, na základe ktorých rada rozhoduje v rámci správnych konaní o uložení sankcií v prípade podozrenia z porušenia zákona.
Dôležitosť takejto transparentnosti sa ukázala najmä pri žiadostiach a aj rozhodovaní o voľných rozhlasových frekvenciách, ktoré dvakrát do roka možno sledovať prostredníctvom nášho kanála na Youtube. Záznam je tam vlastne na večné veky, nemožno ho upravovať a to vedie žiadateľov o frekvencie k prezentácii na základe kontrolovateľných argumentov a tiež je väčšia zodpovednosť na členoch rady pri následnom rozhodovaní, aby hodnoverne zdokumentovali svoje rozhodnutie komu prideliť, respektíve neprideliť frekvenciu. Je teda na členoch rady oveľa väčšia zodpovednosť ako v minulosti, keď rokovania boli neverejné. Predišlo sa spochybňovaniu, znevažovaniu, osočovaniu a upodozrievaniu. V minulosti bola kritika bežná a dnes by to bolo za pomoci internetu ešte jednoduchšie nás znevažovať a osočovať. Deje sa to aj dnes. Niektoré podnety boli natoľko závažné, že sme boli nútení ich postúpiť aj polícii. Transparentnosť ale v tejto podobe sa zatiaľ osvedčila.
Ďalšou zmenou, ktorú priniesol nový zákon v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, je rozšírenie počtu subjektov, nad ktorými rada vykonáva dohľad, a to o poskytovateľov platformy na zdieľanie videí, ako aj definovanie samoregulačných mechanizmov koregulácie. Ďalšou novinkou v zákone 264 je možnosť vzniku samoregulačných orgánov. Vlani v druhej polovici roka požiadala o zápis do evidencie samoregulačných orgánov pre oblasť reklamy Rada pre reklamu. Regulátor tejto rade po posúdení všetkých podkladov vyhovel v septembri minulého roka. Naozaj sme preskúmavali veľmi dôkladne, vzájomne komunikovali a teraz v septembri po roku vyhodnotíme činnosť tohto prvého a zatiaľ jediného samoregulačného orgánu.
Ďalšia časť agendy, ktorá bola pred účinnosťou nového zákona 264 najpočetnejšia, jednotný systém označovania, ochrana maloletých prešla novým zákonom pod ďalší novovzniknutý deväťčlenný orgán dohľadu, a to na Komisiu na ochranu maloletých. Má deväť členov, ako som spomenula, ich členov ale nevolí parlament ako našu Radu pre mediálne služby, ale členov navrhujú, tak ako je to uvedené v zákone v § 108, 132, navrhujú odborné inštitúcie. Má tam rada síce svojho jedného zástupcu, ďalších členov do tejto rady, do tejto komisie menovalo ministerstvo kultúry, ministerstvo školstva, práce, sociálnych vecí, Slovenskej obchodnej inšpekcie, RTVS-ka, Asociácia rozhlasových a televíznych tvorcov, distribúcia filmov a nezávislí producenti. Je to úplne nezávislý deväťčlenný orgán zriadený priamo zákonom o audiovízii. To by som rada podčiarkla, že nie týmto naším zákonom 264-kou, ale zákonom o audiovízii. Akurát sme boli ministerstvom kultúry požiadaní 15. augusta ´22, teda dva týždne po účinnosti zákona, vykonávať konkrétne úlohy pre tento novozriadený, túto novozriadenú komisiu. S našou radou má teda Komisia na ochranu maloletých spoločné len to, že je financovaná z nášho rozpočtu a kancelária jej zabezpečuje komplet servis, všetky administratívne a organizačné činnosti. Teda kancelária vykonáva práce pre dve od seba nezávislé deväťčlenné komisie. Nárast administratívy je raz taký veľký ako v minulosti, fungujeme od seba nezávisle a nemáme možnosť jeden druhému vstupovať do rokovaní ani komentovať rozhodnutia. Nezaujímame teda žiadne stanovisko a je to aj čiastočný krok späť, lebo kým naša rada je úplne transparentná, Komisia na ochranu maloletých je ďaleko za našou transparentnosťou. Materiály nezverejňuje ani zvukové záznamy z diskusie. Je, teda pripravuje sa nový zákon, je na ministerstve kultúry prehodnotiť tieto zásadné zmeny v rozhodovacej činnosti rady a zvážiť, či túto najrozsiahlejšiu agendu týkajúcu sa ochrany maloletých predsa len nevrátiť na rokovanie v pléne, ako to bolo v zákone 308/2000.
Ďalšie, čo by som chcela ako upozorniť, ďalšia zmena, to je agenda a rozhodovanie, ktoré prešlo do senátov, trojčlenných senátov. Čiže pokiaľ by bola rada kompletná, deväťčlenná, momentálne máme troch nezvolených členov jeden a pol roka, takže sme na hranici uznášaniaschopní. Zo šiestich členov sú vytvorené dva trojčlenné senáty, ktoré majú svojho predsedu a o podnete rozhodnú, stačí, keď rozhodnú dvaja a tretí je proti, čiže sťažnosť je buď opodstatnená, alebo ak je tam dôvodné podozrenie, tak sa dáva, ide na správne konanie. Táto novinka rozhodovať v senátoch možno bola dobre myslená, ale vyvoláva pochybnosti a môže znižovať vážnosť rady ako takej v očiach vysielateľov, ak, najmä taká objektivita a nezávislosť a nelegálny obsah ako taká jedna jediná závažná problematika, ktorá ostala teraz v Rade pre mediálne služby, ak rozhodujú o tom dvaja ľudia. Naozaj tá objektivita si vyžaduje diskusiu minimálne tých deviatich členov, aby sme sa niekde posunuli a jeden druhého presvedčili. Navyše rozhodovanie v senátoch je aj organizačne veľmi ťažko zvládnuteľné, aby simultánne v prípade, že budeme deviati alebo bola by rada deväťčlenná, aby simultánne zasadali v pléne tri senáty. Bolo by treba na to tri miestnosti navyše, troch zapisovateľov, troch overovateľov, troch ľudí s nahrávacou technikou a troch právnikov. Síce senáty majú svojho predsedu, rozhodujú samostatne, jeden druhému si nevstupujeme názormi, neposudzujeme, nekomentujeme, ale je paradox, že ja ako predsedníčka som členkou jedného z týchto senátov, nezasahujem nikomu do kompetencie, ale rozhodnutia, ktoré potom idú sťažovateľom, idú navonok, už podpisujem ako predsedníčka, hoci nemám vplyv na rozhodovanie. Nesiem teda zodpovednosť za niečo, na čo nemám žiadny vplyv. Aj tieto zmeny mohli spôsobiť, tieto zmeny v novom zákona mohli spôsobiť, že Rada pre mediálne služby je menej rešpektovaným orgánom v očiach verejnosti ako v minulosti za pôsobenia starého zákona, ale to spôsobila najmä, ako ukázala prax, tá zmena rozhodovacej činnosti.
Zmenami v zákone, ktoré som uviedla, sa zmenil aj počet a obsah podnetov, ktoré prerokúva Rada pre mediálne služby. Celé roky najpočetnejšia skupina podnetov v rámci jednotného systému označovania prešla, ako som spomínala, pod rozhodovanie spomínanej deväťčlennej komisie na ochranu maloletých, ďalšia agenda pod samoregulačný orgán Rady pre reklamu a v Rade pre mediálne služby zostali momentálne najpočetnejšou skupinou podnety na objektívnosť, nestrannosť a nezávislosť. To posudzujú tie trojčlenné senáty.
Využívam príležitosť podrobnejšie sa zmieniť o tejto najpočetnejšej a najdiskutovanejšej agende za minulý rok, aj keď možno až 90 % podnetov bolo neopodstatnených, ale to neznamená, že boli, neboli k tomu výhrady. Samozrejme, členovia rady rozoberali, konštatovali, argumentovali, ale rada posudzuje celkové vyznenie komunikátov, teda besied, rozhovorov, ale najmä najviac podnetov prichádzalo na tie, ktoré viedol moderátor, nie čisto krátke spravodajské informačné buď správy, alebo rozhovory. Hoci sťažnosti prichádzali najmä na zloženie besedujúcich, ich účasť je výlučne na dramaturgii a vysielateľoch. Rada sa zo zákona nezaoberá, kto z pozvaných je z akého politického spektra, je to vyslovene na vysielateľovi, presne ako to ukladá § 16, že vysielateľ vysiela slobodne a nezávisle. Hostia logicky využívajú ponúknutý priestor, ale kľúčovou osobou je moderátor, respektíve redaktor, ktorý zastupuje vysielateľa a aj zodpovedá za celkové vyznenie. Je teda úlohou moderátora kladením otázok a argumentmi zabezpečiť vyváženosť prezentovaných informácií. Niekedy práve on vedením rozhovoru dáva najavo, na koho strane stojí, aj svojím hlasom, dikciou, gestami, výrazom tváre, mimikou a vôbec neverbálnou komunikáciou môže ovplyvniť vyznenie a vyvolať sťažnosti. Účinkovanie moderátora sa posudzuje teda pri objektivite, nehodnotíme účinkovanie hostí, čo hovoria, ako hovoria, odkiaľ sú, ale sledujeme, či je moderátor kvalifikovaným oponentom. A ak moderátor, redaktor ešte aj na sociálnych sieťach vyjadruje svoje názory, potom keby aj hneď bol objektívny, už ho divák, poslucháč má zaradeného a pochybuje o jeho úprimnej snahe viesť diskusie čo najobjektívnejšie. Ale ani na takýto podnet, v ktorom nám to uvádza sťažovateľ, nemôže rada prihliadať. Je to výlučne zodpovednosť vysielateľov, aké má redakčné pravidlá. Moderátori a redaktori majú svojich šéfov, vedúcich vydania, editorov a rada do ich kompetencií zo zákona nemôže vstupovať.
Dosť často, rada by som sa len krátko zmienila o tom, že sem-tam keď sa objaví nejaká kritika na radu a jej rozhodnutie, že svojimi rozhodnutiami finančne ničíme vysielateľov, keď dávame nejaké sankcie, tak tu opäť niekoľkýkrát chcem povedať, že pri objektivite, odkedy tento paragraf existuje a odkedy existujú rady, aj keď pod inými názvami, nikdy neboli finančné sankcie za nedodržanie objektívnosti a nestrannosti. Tak existuje len sankcia najnižšia, upozornenie, to dávame najčastejšie. Sem-tam v minulosti sa objavilo odvysielanie trikrát oznamu pre porušenie zákona, ktorý sformuluje text rada a vysielateľ je potom povinný ho trikrát na tom istom mieste, trikrát po sebe odvysielať pred sporným komunikátom. No a posledná sankcia pri objektivite je odňatie licencie, k tomu zatiaľ nedošlo.
Okrem podnetov na objektívnosť a na zásahy do ľudskej dôstojnosti pribudla ešte agenda, tá je nová, to sú podnety na nelegálny obsah. Ide o nenávistné, nepravdivé, zavádzajúce príspevky a príspevky podnecujúce násilie. Túto skupiny podnetov skúma vlani novozriadený analytický odbor. Prešiel skúškou pripravenosti, keď bol teroristický útok na Zámockej. Hneď ešte v tú noc, ako došlo k udalosti, ktorá vzbudila celosvetovú pozornosť, sa našim analytikom podarilo prostredníctvom zriadeného eskalačného kanála nahlásiť z Facebooku 85 príspevok súvisiacich s tragédiou.
No a hoci by bolo ešte veľa o čom hovoriť, snažila som sa upriamiť vašu pozornosť len na to, čo výrazne ovplyvnilo činnosť Rady pre mediálne služby. Tých úloh je veľmi veľa, výsledky plnenia úloh sú všetko zverejnené na www.rpms.sk. Tam budete vidieť, že tá agenda je taká rozsiahla, že naozaj je čo robiť, len treba sa naučiť na tej stránke zorientovať a všetky informácie sú vlastne na jednej kope. Množstvo agendy teda na tejto stránke naznačuje, čím sme zavalení, najmä novým zákonom 264/´22.
Toľko stručne, nebudem sa podrobne, lebo je to v našej 210-stranovej správe rozpísané. Pozoruhodné sú aj naše medzinárodné aktivity, edukatívna činnosť. Tu sme sa veľmi zlepšili, sme často s verejnosťou, robíme workshopy, vysvetľujeme, stretávame sa, dalo by sa robiť ešte viac, ale naozaj máme zviazané ruky tým, že nám pribudlo administratívy raz toľko za vzniku existencie spomínanej komisie na ochranu maloletých.
No a celý minulý rok, len krátko sa zmienim, sa niesol v znamení legislatívnych príprav a vyrokovávania pozície regulátora v procese určovania koordinátora digitálnych služieb v súvislosti s ďalším zákonom o digitálnych službách, ktorý je v účinnosti od 17. februára tohto roka. Veľa sa o tom diskutovalo najmä posledné dni. My sme sa uchádzali aj sa uchádzame o povinnosť byť koordinátorom. Sme pripravení plniť náročné úlohy. Čakáme na budúci týždeň na rozhodnutie parlamentu. Práve včera, vo štvrtok, ste v parlamente odhlasovali vládny návrh v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať. Ním sa má do slovenského právneho poriadku teda implementovať európske nariadenie o digitálnych službách, no a na základe neho Rada pre mediálne služby by mala byť koordinátorom s množstvom nových náročných úloh.
Snažila som sa byť čo najstručnejšia. Ďakujem za pozornosť. Keby boli nejaké väčšie, rozsiahlejšie informácie, ku ktorým treba poskytnúť aj podkladové materiály, môžeme zaslať aj mailom kvôli krátkosti času.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
10:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:34
Ján MažgútSprávu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za roky 2023 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 266 z 5. apríla ´24 na...
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za roky 2023 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 266 z 5. apríla ´24 na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 14 zo 16. apríla 2024 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023, po druhé vysloviť súhlas, aby predsedníčka RMS pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č.15 zo 16. apríla 2024. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
21.6.2024 o 10:34 hod.
Mgr.
Ján Mažgút
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní Správy o stave vysielania v Slovenskej republiky a o činnosti Rady pre mediálne služby za rok 2023 vo výbore.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za roky 2023 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 266 z 5. apríla ´24 na prerokovanie výboru pre kultúru a médiá. Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor pre kultúru a médiá prerokoval Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023 a odporučil ju Národnej rade uznesením č. 14 zo 16. apríla 2024 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, po prvé, schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti RMS za rok 2023, po druhé vysloviť súhlas, aby predsedníčka RMS pani Marta Danielová správu uviedla a mohla vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru a poveril ma, aby som informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výbore.
Prerokovaná informácia k správe bola schválená uznesením gestorského výboru č.15 zo 16. apríla 2024. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
10:36
Vystúpenie 10:36
Jerguš SivošK 1. januáru 2023 bolo v pracovnom pomere na Ústave pamäti národa 79 zamestnancov, koncom...
K 1. januáru 2023 bolo v pracovnom pomere na Ústave pamäti národa 79 zamestnancov, koncom roka bol počet zamestnancov 78. Do pracovného pomeru počas roka nastúpili štyria noví zamestnanci, pracovný pomer ukončili piati zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 64 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 82 % z celkového počtu zamestnancov.
Čo sa týka schváleného transferu na rok 2023, ten predstavoval sumu 2 830 860 eur. Kapitálový transfer schválený nebol, ale jeho zostatok z roku 2022 predstavoval sumu 329 125 eur. V priebehu roka dostal Ústav pamäti národa bežný transfer zo štátneho rozpočtu na sťahovanie, na nájom a na úhradu nemajetkovej ujmy a kapitálový transfer určený na vypracovanie projektovej dokumentácie v rámci realizácie projektu obnovy nehnuteľností v správe Ústavu pamäti národa.
Po úprave realizovanej v zmysle rozpočtových pravidiel bol celkový upravený rozpočet ÚPN k 31. decembru 2023 vo výške 3 686 735 eur, v tom bežný transfer 2 907 610 eur a kapitálový transfer 779 125 eur. Finančné prostriedky všeobecné boli vyčerpané vo výške 99,14 %, zvyšné boli v rámci zúčtovania dotácie poskytnutej v pôsobnosti ministerstva financií vrátené do štátneho rozpočtu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz, aby som konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa v roku 2023. Medzi naše priority patrili okrem dôsledného napĺňania zákona o pamäti národa najmä aplikácia zákona o protikomunistickom odboji, delimitácia dokumentov z rezortu spravodlivosti, ako aj riešenie priestorovej situácie ústavu.
ÚPN v roku 2023 plnil výskumné a dokumentačné úlohy v 16 okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravil 11 konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 28 odborných podujatiach, v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 76 publikačných výstupov.
ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, samostatne vydal päť knižných publikácií.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil osem diskusných večerov, 48 prednášok pre študentov a verejnosť, dva informačné letáky pre študentov a 23 vzdelávacích videí.
Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom štyroch nových a šiestich reinštalovaných výstav. Premiéru mal dokumentárny film Ústav pamäti národa s názvom Samizdat, malý svet pravdy, ktorý sa zameriaval na kresťanský a občiansky samizdat v 80. rokoch 20. storočia.
Pre širokú verejnosť ústav v rámci aplikácie audiosprievodcu pre verejnosť pripravil tematickú cestu August 1968 v Bratislave s popisom 15 pamätných miest, ktoré súvisia s udalosťami augusta 1968.
Ústav tiež zorganizoval 13. ročník multižánrového Festivalu slobody. Hlavnou témou bola súdna a mimosúdna perzekúcia. Tvorili ho medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a takisto deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa. Laureátmi ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sa stali veteráni protikomunistického odboja Viliam Šimko a Ján Zeman, obaja in memoriam, laureátom ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric.
Čo sa týka archívu Ústavu pamäti národa, ten spravuje celkovo 2 500 bežných metrov archívnych dokumentov, z toho spracované archívne dokumenty tvoria 1 851 bežných metrov a nespracované 649 bežných metrov. ÚPN obslúžil 354 bádateľských návštev, žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 7 452 strán a takisto v rámci ochrany materiálov, ktoré má ústav v správe, zdigitalizoval celkovo 211 836 strán dokumentov.
V roku 2023 Ústav pamäti národa vybavil celkovo 321 žiadostí o priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja, pričom postavenie účastníka priznal v 134 prípadoch a postavenie veterána v 130 prípadoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2023, tak ako je zachytená v predloženej výročnej správe, ktorú Správna rada Ústavu pamäti národa vypracovala 26. apríla 2024 a v zmysle zákona ju 16. mája 2024 prerokovala v Dozornej rade Ústavu pamäti národa.
K 1. januáru 2023 bolo v pracovnom pomere na Ústave pamäti národa 79 zamestnancov, koncom roka bol počet zamestnancov 78. Do pracovného pomeru počas roka nastúpili štyria noví zamestnanci, pracovný pomer ukončili piati zamestnanci. Vysokoškolské vzdelanie malo 64 zamestnancov, čo spolu predstavuje takmer 82 % z celkového počtu zamestnancov.
Čo sa týka schváleného transferu na rok 2023, ten predstavoval sumu 2 830 860 eur. Kapitálový transfer schválený nebol, ale jeho zostatok z roku 2022 predstavoval sumu 329 125 eur. V priebehu roka dostal Ústav pamäti národa bežný transfer zo štátneho rozpočtu na sťahovanie, na nájom a na úhradu nemajetkovej ujmy a kapitálový transfer určený na vypracovanie projektovej dokumentácie v rámci realizácie projektu obnovy nehnuteľností v správe Ústavu pamäti národa.
Po úprave realizovanej v zmysle rozpočtových pravidiel bol celkový upravený rozpočet ÚPN k 31. decembru 2023 vo výške 3 686 735 eur, v tom bežný transfer 2 907 610 eur a kapitálový transfer 779 125 eur. Finančné prostriedky všeobecné boli vyčerpané vo výške 99,14 %, zvyšné boli v rámci zúčtovania dotácie poskytnutej v pôsobnosti ministerstva financií vrátené do štátneho rozpočtu.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teraz, aby som konkrétnejšie priblížil výsledky práce Ústavu pamäti národa v roku 2023. Medzi naše priority patrili okrem dôsledného napĺňania zákona o pamäti národa najmä aplikácia zákona o protikomunistickom odboji, delimitácia dokumentov z rezortu spravodlivosti, ako aj riešenie priestorovej situácie ústavu.
ÚPN v roku 2023 plnil výskumné a dokumentačné úlohy v 16 okruhoch. Samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami pripravil 11 konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 28 odborných podujatiach, v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 76 publikačných výstupov.
ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, samostatne vydal päť knižných publikácií.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil osem diskusných večerov, 48 prednášok pre študentov a verejnosť, dva informačné letáky pre študentov a 23 vzdelávacích videí.
Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom štyroch nových a šiestich reinštalovaných výstav. Premiéru mal dokumentárny film Ústav pamäti národa s názvom Samizdat, malý svet pravdy, ktorý sa zameriaval na kresťanský a občiansky samizdat v 80. rokoch 20. storočia.
Pre širokú verejnosť ústav v rámci aplikácie audiosprievodcu pre verejnosť pripravil tematickú cestu August 1968 v Bratislave s popisom 15 pamätných miest, ktoré súvisia s udalosťami augusta 1968.
Ústav tiež zorganizoval 13. ročník multižánrového Festivalu slobody. Hlavnou témou bola súdna a mimosúdna perzekúcia. Tvorili ho medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a takisto deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa. Laureátmi ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sa stali veteráni protikomunistického odboja Viliam Šimko a Ján Zeman, obaja in memoriam, laureátom ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie zakladateľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric.
Čo sa týka archívu Ústavu pamäti národa, ten spravuje celkovo 2 500 bežných metrov archívnych dokumentov, z toho spracované archívne dokumenty tvoria 1 851 bežných metrov a nespracované 649 bežných metrov. ÚPN obslúžil 354 bádateľských návštev, žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 7 452 strán a takisto v rámci ochrany materiálov, ktoré má ústav v správe, zdigitalizoval celkovo 211 836 strán dokumentov.
V roku 2023 Ústav pamäti národa vybavil celkovo 321 žiadostí o priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja, pričom postavenie účastníka priznal v 134 prípadoch a postavenie veterána v 130 prípadoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované