15. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, pán kolega Dostál, rovnako som bol na tom výbore, ako aj vy. A myslím si, že tú vašu otázku, ktorú ste na výbore položili, vám veľmi kvalifikovane zodpovedali kolegovia z ministerstva pôdohospodárstva. Ja, naopak, si myslím, že tento zákon má plné, plné právo a oprávnenie ísť v skrátenom legislatívnom procese, pretože určite a dokázateľne pri ňom hrozia hospodárske škody. Je vidieť, že vy pochádzate, pochádzate z politickej strany, myslím, OKS, ktorá ten zásah na regióny má absolútne minimálny, resp. žiadny, ale nechajte nás pracovať pre regióny, pre starostov, pre ľudí, ktorí žijú v týchto regiónoch, pretože presne tento zákon pomáha obciam, pomáha starostom, ergo ich obyvateľom, aby si mohli vnútri vo svojich obciach robiť projekty, čerpať peniaze. Veď je to katastrofa, čerpanie eurofondov, ako sme na tom, veď sa pozrite, čo minulá vláda porobila. Neboli schopní čerpať absolútne nič a dnes to všetko musíme riešiť my, tak nechajte nás aspoň to, čo môžme robiť, robiť, a tak, ako to robíme, robíme to správne, verte mi.
Ďakujem.

Áno, pán poslanec Dostál, vystúpil si aj včera v rozprave, bol si dnes na výbore, lebo chcel si odpovede na tieto legislatívnotechnické otázky, čo, si myslím, že je úplne namieste.
A k tej diskusii na výbore, ktorá bola potom na konci uťatá predsedom Huliakom, myslím si, že to mohlo kľudne dobehnúť. Mali sme čas, aby sme dorozprávali veci, nikto z nás ako koaliční kolegovia hovorili, že nechceme podporiť ten zákon. Naopak, povedali sme za naše kluby, že ten zákon obsahovo podporiť chceme, ale išlo o to, aby sme zodpovedali, aby sme dostali odpoveď na legislatívnotechnické otázky, ktoré tam boli. Áno, odpovedal na to legislatívec z ministerstva pôdohospodárstva, ale boli tam legislatívci tu z parlamentu, ktorí mali iný názor, a mne bolo ľúto, že tento názor ani nemohli vysloviť a nemohli sme ho dodiskutovať, že táto diskusia bola zbytočne uťatá. Takže možno len reakcia v tomto duchu, že mali by sme sa snažiť nastaviť veci tak, aby sme aj obsahovo, aj formálne prijímali dobré zákony, aby sme tomu čo najviac vyšli v ústrety v tej našej kompetencii a službe, ktorú máme ako poslanci, a najmä pri práci na výboroch.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým trom kolegom za faktické poznámky.
Pán poslanec Kalivoda, no, keď nie sú vecné argumenty, tak ideme do, do osobnej roviny o tom, že aké má kde OKS zastúpenie. Ja poznám situáciu v samospráve, ja som v kontakte aj s ľuďmi zo samospráv po celom Slovensku a ja sám som bol komunálnym poslancom na miestnej mestskej aj župnej úrovni, takže viem o tomto probléme aj som to povedal, že je to problém, ktorý treba riešiť, ale je to dlhodobý problém a dlhodobé problémy sa majú riešiť v normálnom konaní, nie v skrátenom legislatívnom konaní, na to, na to nebol dôvod.
A ale, ale. Teraz sme v druhom čítaní, ja som položil nejaké otázky, na ktoré som dostal nejaké, nejaké odpovede od zástupcov legislatívy z ministerstva. A zástupcovia OLAP-u sa, teda parlamentnej legislatívy sa mohli vyjadriť, neviem, dve vety, tri vety? Tá diskusia bola, bola uťatá, to nie je normálna, normálna diskusia. A ak by sme neboli v skrátenom legislatívnom konaní, tak bol by priestor a nikto by, nikto by nenaháňal, že nemôžeme hovoriť, lebo o trištvrte hodinu už je alebo o pol hodinu už je plénum a tam už musia mať aj spoločnú správu. Ak by nebolo skrátené legislatívne konanie, tak je tento návrh zákona normálne prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, tam by sme o ňom diskutovali, nešiel by som na pôdohospodársky výbor riešiť to, lebo, lebo by som si to vydiskutoval na ústavnoprávnom výbore. Je skrátené konanie, ústavnoprávny výbor bol neuznášaniaschopný, nemal som tú možnosť.
Keby nebolo skrátené legislatívne konanie, tak dostaneme k návrhu zákona stanovisko parlamentnej legislatívy kompletné písomne vypracované tak ako k iným návrhom zákonom. V tomto prípade to tak nebolo, lebo je skrátené legislatívne konanie a v skrátenom legislatívnom konaní parlamentná legislatíva nevypracúva písomné stanoviská.
A teda, pán poslanec Sabo, no ak toto je štandard rokovania vášho výboru, tak za mňa úprimnú sústrasť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem krátko vyjadriť stanovisko klubu Kresťanskodemokratického hnutia k tomuto zákonu, v ktorom ide hlavne o to, že pozemkový fond bude prevádzať bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku pozemky vo vlastníctve štátu, na ktorých podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie má byť umiestnená stavba vo verejnom záujme, ktorej stavebníkom bude obec alebo vyšší územný celok, alebo je umiestnená stavba vo verejnom záujme vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, na ktorú je vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ak pozemkový fond vydal súhlasné stanovisko k územnému konaniu alebo stavebnému konaniu.
S týmto zámerom zákona a obsahom zákona súhlasíme, Kresťanskodemokratické hnutie si myslí a v zásade podľa zásady subsidiarity, že by sa malo rozhodovať čím najnižšie, a vieme, aké sú problémy s pozemkami, so stavbami, a to, že budú môcť rozhodovať obce, alebo teda že tieto pozemky sa dostanú bezodplatne do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov, plne podporujeme.
Mali sme problém s tým, že to prišlo v skrátenom legislatívnom konaní, pretože je to dlhodobý problém, a najmä preto opakovane hovoríme, že pri normálnom legislatívnom procese je možnosť uplatňovať pripomienky. Takýto zákon, ktorý prevádza pozemky do vlastníctva obce, podľa mňa mal byť konzultovaný so samosprávami, v normálnom legislatívnom procese by bol, v skrátenom legislatívnom procese tlačíme na pílu a mnohé veci nevychytáme.
Máme možno otázky na pána ministra, či nepredpokladá určité problémy pri aplikácii tohto zákona s reštitúciami a s reštituentami a tiež potom s kontrolami, pretože tieto rozhodnutia by mali byť kontrolované aj pracovníkmi Slovenského pozemkového fondu, vieme, akú majú kapacitu, a nevieme si veľmi predstaviť, že na tú kontrolu reálne fyzické kapacity budú mať, takže možno toto sú otázky, ktoré, ktoré máme, ktoré sú otvorené, ale ako som povedal na začiatku, Kresťanskodemokratické hnutie podporuje tento zámer a bude hlasovať za tento zákona, keď ho už máme tu takýmto spôsobom na stole v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Reagujem na to, ako tu môj kolega Čaučík hovorí o dosahu tohto zákona na reštitúcie. Ja som sa to pýtal pána ministra už minule pri prvom čítaní, nedostal som odpoveď, či tam nehrozí predsa len nejaké riziko. (Reakcia z pléna.) Nie?
Dobre, tak ešte, ešte jednu vec sa opýtam. Vieme si predstaviť zhruba aký rozsah bude týchto opatrení? To znamená, Slovenský pozemkový fond spravuje určitý majetok. A zhruba aké percento, či si navrhovateľ robil, robil nejakú štatistiku, aké percento tohto majetku by, by prešlo týmto spôsobom na samosprávy?

Ďakujem vám pekne za slovo.
Dobre. Ja by som dal nejaké, nejaké reakcie teda aj na pána Dostála, ktorý vystúpil. Pán Dostál, opäť ste riešili článok 2. Myslím si, že kolegovia vám to dostatočne vysvetlili na výbore, ide o zákon k stavebnej legislatíve. Bolo to odkomunikované s dopravou a vládnou legislatívou. Nedotýka sa to obsahu nášho zákona, ide iba o nastavenie postupnosti účinnosti v stavebnej legislatíve.
Myslím si, že ste dosť prekrúcali tie rôzne myšlienky, ktoré boli z vašej strany prezentované. Všetko je odkomunikované, nič tam, nie je tam žiaden problém, poviem to tak, že podľa mňa varíte tam z vody, ale okej, chápem, že to musíte nejakým spôsobom zdehonestovať. Myslím si, že ste dostali všetko vysvetlené na výbore. Kolegovia mi písali, ktorí boli na výbore, že tam nebolo nič useknuté, nič zastavené, však tu aj pán poslanec vystúpil a povedal, že všetko bolo v poriadku.
A čo sa týka vlastne tých reštitúcií ešte k tomu, pán kolega, tak Slovenský pozemkový fond pri každom, poviem to, vydávaní tých pozemkov, najprv skúma, či sú tam neni uplatnené reštitučné nároky, a v prípade, že sú, nemôže vydať ten pozemok, tým pádom by tento úkon bol neplatný. To znamená, tieto veci sa kontrolujú. Nie je tam taký problém.
A čo sa týka nejakého zisťovania, že koľko obcí, miest a VÚC-iek nejaké pozemky, to nemáme toto preskúmané, ale určite spravíme to, že v prípade, že prejde tento zákon, vopred ďakujem každému poslancovi, ktorý zaňho zahlasuje, budúci týždeň Slovenský pozemkový fond vydá metodický pokyn, ktorý bude rozposlaný na jednotlivé samosprávy, čiže obce, mestá, vyššie územné celky, aby vedeli, ako aktuálne v tomto procese pokračovať tak, aby sme to zrýchlili, zefektívnili z pohľadu samospráv nadobudnutia bezodplatných týchto pozemkov.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja vás chcem ozaj požiadať, pretože je to zákon, ktorý je veľmi potrebný, na ktorý obce a mestá, vyššie územné celky ozaj čakajú dlhú dobu. Vieme, že už boli pokusy o prijatie tohto zákona a nepodarilo sa to. Myslím si, že niektoré veci, ktoré tu boli poukazované v rozprave a tak ďalej, aj keď majú čosi do seba, ale ten spoločný cieľ by mal byť taký, že tento zákon bude prijatý a bude slúžiť ozaj týmto obce, mestá, vyššie územné celky a tak ďalej k tomu, k čomu to bolo robené.
No a zároveň chcem požiadať, aby hlasovanie o tomto zákone bolo dnes o 11.00 hod.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi poďakovať za vytvorenie priestoru vystúpiť na vašej schôdzi so správou o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023. Je to pre mňa taký pomyselný ľudskoprávny sviatok, lebo za mojich 19 mesiacov vo funkcii je to prvý raz, keď vystupujem v pléne, aby som sa mohol s vami podeliť o poznatkoch verejného ochrancu práv, kolegýň a kolegov z našej kancelárie.
Funkcie verejného ochrancu práv som sa ujal zložením sľubu do rúk predsedu Národnej rady 1. 12. 2022 a za tých 19 mesiacov som navnímal tú prozreteľnosť ústavodarcu v roku 1992, keď rozdelil tri moci v štáte, a potom v roku 2002 kreoval inštitút verejného ochrancu práv. Pri vykonávaní kompetencie mojej vidím, ako dôležité je striktne deliť tri moci v štáte. Aj keď diskutujem s ombudsmanmi iných krajín EÚ alebo sveta, tak oni nám trochu aj závidia, že ako rozumne ústavodarca ukotvil verejného ochrancu práv na úrovni ústavy, lebo nie je to tak v iných krajinách.
Práve to ukotvenie ombudsmana v ústave je takou garanciou tej nezávislosti a sily, a ešte mi dovoľte trošku sa vrátiť k odkazu právnych filozofov, ktorí v 17. storočí prinášajú prvé myšlienky deľby moci a sú to Francúz Charles Louis de Montesquieu a John Locke, Angličan. Oni na sklonku 17. storočia hodnotia dianie v Európe ako diskreditáciu absolutizmu, citujem, hovoria, že absolutistický štát mučivo pôsobil na ekonomický život, individuálnu psychológiu i mravy. Myslitelia tej doby chceli, aby sa Európa stala misou vzdelanosti v oceáne barbarstva a despotizmu, a Montesquieu upozorňuje, citujem, že „jediný orgán nemôže mať v rukách dve, či dokonca všetky tri moci v štáte“. Najvyššia suverénna moc patrí parlamentu, no mocenský mechanizmus treba konštruovať tak, aby jeho jednotlivé kolieska a jednotlivé orgány si vedeli vzájomne oponovať a diskutovať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, presne v tejto deľbe moci som sa našiel ja počas mandátu a počas tých 19 mesiacov sa mi podarilo vytvoriť taký, by som povedal, unikátny spôsob výkonu kompetencie ombudsmana.
Totižto ombudsman nemôže posudzovať stav dodržiavania práv obyvateľov z papieru, ombudsman musí chodiť do terénu a toto sa mi osvedčilo. Najmä tie metódy neohlásených návštev vo väzeniach, na policajných staniciach, na psychiatriách, kde sú ľudia obmedzení na slobode, hoci nič nespáchali, to si treba uvedomiť. Ľudia, ktorí sú v detencii na civilné... civilným súdom na psychiatrii, nič trestnoprávne nespáchali. A práve na týchto miestach, keď tá exekutíva, policajná moc nečaká, že sa tam zjavíte, zistíte najviac, čo sa deje s ľuďmi, nie následne z protokolov, ktoré vám policajný riaditeľ potom napíše úradný záznam, lebo papier znesie všetko. Tá krása tej novej metódy je, že vstúpim do cely, policajtov požiadam: „Odstúpte z cely“, a rozprávam sa s tými ľuďmi bez toho, aby tam niekto bol, aby niekto odpočúval náš rozhovor.
Policajná moc najskôr reagovala tak, boli v šoku, prekvapení, keď som v noci v petržalských policajných oddeleniach prišiel, kto ste, čo chcete, pán ombudsman, a tak ďalej, tak som povedal, to je moje právo, vstúpiť do cely. – Že ako a my sme na to neni zvyknutí, nevieme. Tak to preverovali u náčelníkov, vedenia, už sa nám to pekne ustálilo, policajná moc aj Zbor väzenskej a justičnej stráže už vie, ako reagovať na takéto neohlásené návštevy.
Krása tejto metódy je, že nevedia hodinu ani dňa, kedy sa tam objavím ja alebo kolegyne z úradu ombudsmana, hej. Pokiaľ ide o ľudí v policajnej moci, to sú tie cely policajného zaistenia alebo tie tzv. určené priestory, tam prichádzam totiž v momente, keď tá súdna moc toho človeka ešte nesprevádza. Preto hovorím o deľbe moci a ako zapasujem do toho trojdelenia moci. Súdna moc príde za tým človekom kedy? Až na 48. hodinu alebo v prípade závažných trestných činoch až na 96. hodinu, pri terorizme. Som tam teda ja s tým človekom a len ja môžem vnímať to správanie polície.
Ešte aby som možno ozrejmil tú moju kompetenciu, ja nemám právomoc policajtovi prikázať prepustiť, zastaviť trestné konanie, to neni moja právomoc, ale mám právo sa pozerať na to, ako sa tá moc správa k tomu človeku, ktorý nemusí byť ani obvinený, dámy a páni, v CPZ nie ste ani v štádiu obvinenia, o obžalobe trestnej, ktorú vznesie prokurátor, nehovoriac, to je vzdialené štádiu.
Som v tých prvých 48 hodín s človekom, v momente, keď je v malej cele, stiesnených podmienkach, nie hostinných, samozrejme, niekedy ako moje pozorovanie minulé leto ukázalo, keď som robil prieskumy v celách, niekedy je tam držaný človek pri teplote 30,9 stupňov Celzia, dámy a páni. Boli aj reakcie na moju tlačovú správu od obyvateľov a dôjdite k nám merať teplotu, pán ombudsman, na pracovisko. Pozor, netreba to zľahčovať, lebo na pracovisku nie sme obmedzení na slobode. Máte garantovanú ochranu pred teplom a tak ďalej, na to sú všetko vyhlášky. Ten človek je obmedzený na slobode, to je veľký rozdiel.
Som tam pri človeku, keď mu napr. odnímajú dioptrické okuliare, si zoberte, že 48 hodín vám bezdôvodne službukonajúci policajt zoberie dioptrické okuliare. Oni hovoria: „Á, pán ombudsman, to musíme, lebo bezpečnostný dôvod.“ Ja sa pýtam: „Každému musíte zobrať okuliare, keď nemáte podozrenie k suicídiu a tak ďalej en bloc?“ 48 hodín vám znížia vlastne schopnosť čítať text, poučenie. To základné poučenie, to základné poučenie, ktoré vám majú dať, vy nie ste schopní ani len vnímať. To znamená, ako môže ten človek procesne svoje práva brániť?
Ľuďom berú hodinky. Štúdie psychologické, ktoré sa zaoberali formami mučenia vo väzeniach, hovorili, jedna forma nedobrého zaobchádzania je, keď máte spánkovú depriváciu a nemáte prehľad o čase. Koľko je hodín? Je vonku noc, je deň, koľko som tu? To všetko na vás tlačí, všetko vám vyvoláva pocit nepohody a vy vtedy, v tých kritických 48 hodín môžte spraviť procesné chyby trestné. Možno sa priznáte k niečomu, k čomu by ste sa ani za iných okolností nepriznali. To sú všetky negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú práva človeka. Nemôžte telefonovať s rodinou, tých 48 hodín máte len kontakt s advokátom, ak teda vám to vyšetrovateľ ešte nejakým procesným úkonom nezmarí, zisťujem, že ľudia podstupujú jednokrokovú prehliadku. Poviem, čo to znamená. Dôjdete a ste policajnou mocou okamžite vyzlečení donaha, CPT hovorí, nemôžete ľudí vyzliekať donaha a robiť im takto bezpečnostnú kontrolu. Na to sú predpisy, že sa to má robiť dvojkrokovo, nie degradujúco. Hej, lebo to je zásah do ľudskej dôstojnosti.
Človek nemá výhľad na denné svetlo, nie je zabezpečené prúdenie vzduchu. Na Račiansku keď som došiel, kde sú CPZ-ky, tak mi sľúbili minulý rok, áno, pán ombudsman, už budú otvárateľné okná. Žiaľ, došiel som tam, ony tie okná stále nie sú otvárateľné, hoci vyobstarával Policajný zbor okná, ale zrazu sa stal omyl v obstarávaní v uzatváraní zmluvy a okná sa nedajú otvárať. Na Račianskej sa nedostanete von na jednu hodinu, čo máte garantované právo raz za 24 hodín ísť na vzduch a spoznať, aký je čas, lebo hodinky nemáte, hodinky vám zoberú, v cele nevidíte priebeh času. To všetko psychológovia väzenskí, tí čo sa venujú formám mučenia, hovoria, sú nepriame, priame metódy zlého zaobchádzania s tým človekom.
Čo ja robím s týmito zisteniami? Tie zistenia nezostávajú u mňa, okamžite idú na vedenie Policajného zboru a ministerstvo vnútra. Pravidelne som v kontakte s ministrom vnútra, s pani štátnou tajomníčkou Kurilovskou, kde mám prísľuby, že bude dochádzať k nápravám, toto pravidelne sledujem. Prípad jeden, ktorý bol podľa mňa veľmi neprimeraný a disproporčný, že Policajný zbor zaistil mamičku na východnom Slovensku na štyri dni a štyri noci bola v cele, mama štyroch detí. O tomto prípade som vám v jednom z mojich listov aj informoval. Tá mamička bola podozrivá zo spáchania trestného činu, škoda predstavovala 4,40. Podozrenie z krádeže, čipsov, nejakého tovaru v hodnote 4,40. Hneď na to som vám písal list, keď ste schvaľovali novelu Trestného poriadku a ponúkal som legislatívne riešenie, požičal som si ho z rakúskeho trestného poriadku, kedy rakúsky trestný poriadok hovorí: „Policajt, kriminálna polícia a sudca keď zvažuje, či niekoho dá do CPZ alebo obmedzí na slobode, vždy musí vážiť hodnota slobody verzus hodnota chránená.“ Aká bola hodnota? Bolo primerané mamičku štyroch detí, ktoré jedno dokonca kojila, hej, kojila, to sa potvrdilo, za 4,40 sme zavreli na štyri dni.
Osobitne sa venujeme osobám, zraniteľným skupinám, tí, ktorí si nevedia pomôcť sami. Vnímam najmä v oblasti sociálnych práv, že štát zlyháva. Všetko je zdokumentované v mojej správe. To znamená, aj keď štát deklaruje navonok, že garantujeme vám sociálne práva, ale postupy jednotlivých úradov toho človeka ešte nechajú prepadnúť do hlbšej núdzi. To je všetko zdokumentované v správe.
Počas môjho mandátu sa mi potvrdila tá téza, že chudobu považujem za najväčšiu ľudskoprávnu výzvu našej republiky. Chudobu treba vnímať ako následok, ale aj príčinu porušovania ľudských práv. A presne sa mi potvrdila tá téza, ktorú som vo svojom inauguračnom príhovore, keď som skladal sľub do rúk predsedu Národnej rady, hovoril, že viem, že idem do pohnutých dôb ako ombudsman, pnutie v spoločnosti, prehlbujúca sa chudoba, znižovanie príjmov, príjmov obyvateľstva, no a postpandemické následky. A to všetko podčiarklo význam rešpektovania ľudskej dôstojnosti. Práve tá ľudská dôstojnosť je úzko spätá so základnými ľudskými právami a aj historické skúsenosti v Európe ukazujú, keď začne prepadávať sociálny status obyvateľov a sociálna pohoda, tak prvé sú na rade ľudské práva, ktoré sú atakované a ignorované štátnou mocou, dochádza k degradácii samotnej ľudskej dôstojnosti.
Ešte mi dovoľte trochu takú odbočku, keď som pri tej ľudskej dôstojnosti, lebo ja ju vidím atakovanú v policajných celách, v sociálnych právach, keď ľuďom nie sú garantované.
V marci tohto roka som mal tú česť prijať pozvanie a zúčastniť sa pietnej spomienky na popradskom nástupišti, odkiaľ 25. marca v ’42. bol vypravený prvý transport židovských žien a dievčat do Auschwitz-Birkenau. Väčšina neprežila, krátko potom zomrela. A vo svojom príhovore, áno, som spomenul, že tie deportácie boli vykonávané na tzv. deportačného zákona. On bol vtedy aj schválený ako zákon snemom príslušným zákonodarným, ale aj v tom príhovore som povedal, je to takzvaný zákon. Prečo som povedal takzvaný? Preto, lebo právna norma, ktorá porušuje ľudskosť, môže byť akokoľvek schválená Národnou radou, môže byť publikovaná v Zbierke zákonov, akonáhle napáda ľudskosť, to nemá hodné niesť názov zákona. To vám hovorím ako bývalý legislatívec s trinásťročnou skúsenosťou, akademik a dneska ako verejný ochranca práv.
To, že neľudské zákony sú nehodné tohto označenia priniesol, dovoľte ešte takú právnu historickú spomienku, v 4. storočí po Kristovi právny filozof Augustinus Aurelius. Určite ho poznáte aj pod menom svätý Augustín. Bol to to mudrc. Svätý Augustín žil na hranici antiky a začínajúcej doby stredoveku, hovoriac, citujem z jeho diela: „Pozitívne právo vytvárajú ľudia tým, že božské ustanovenie vo svojej duši pretlmočia do jazyka pravidiel.“ To je to, čo robíte aj vy, že prijímate text zákonov. „Toto právo sa ale nikdy nesmie dostať do rozporu s prirodzeným právom. Ak by sa tak stalo, stratilo by platnosť a vnútorne by nás nezaväzovalo.“
O 1 500 rokov neskôr známy nemecký právny filozof Gustav Radbruch prináša, ak ste právnici, právničky, poznáte známu Radbruchovu formulu, ktorý hovorí: „Ak nespravodlivosť pozitívneho práva dosiahne takú mieru, že právna istota zaručená pozitívnym právom,“ tým zákonom, „už voči tejto nespravodlivosti nemá nijakú váhu, v takom prípade nespravodlivý zákon musí ustúpiť spravodlivosti.“
Teda história nás naučila, dámy a páni, že od nenávisti a predsudkov už je len malý krok k tomu, aby sme začali prijímať zákony, ktoré utláčajú dôstojnosť človeka. Preto, ctené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi taký menší ombudsmanský apel. Prosím, myslite na Radbrucha a svätého Augustína, ich dielo, keď budete schvaľovať v snemovni návrhy zákonov, najmä ak vidíte, že sa dotýkajú ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, lebo tieto zákony doľahnú na všetkých ľudí. Tie zákony sa budú týkať niekedy aj vás, vašej rodiny, vašich blízkych. Môj legislatívny mentor mi vždycky hovoril na ministerstve: „Róbert, keď píšeš návrh zákona, vždy zavri oči a predstav si, aký budú mať dopad na tvoju mamu a na tvojho otca. To je najlepší test legislatívny test ľudskosti zákona.“ Vy ste zvrchovaná moc, vy môžte toto všetko ovplyvňovať. Nie exekutíva, vláda, vy máte v rukách obmedzovanie ľudských práv.
Činnosť verejného ochrancu práv teda nie je len o tom, že sme v teréne. Stručne štatistiky vám poviem.
Stúpol nám počet podaní na 1 900 podaní ročne, čo, samozrejme, mňa teší, lebo to znamená, že obyvatelia vnímajú našu činnosť. Po každom mojom mediálnom vystúpení nám stúpne 10 podnetov denne, čo je dobré, lebo ja nabádam ľudí, píšte nám, volajte nám, sťažujte sa, my sme tu pre vás. Štát má presilovku v ľudských právach, my sme tá inštitúcia, ktorá vám vie pomôcť.
V roku ’23 sme mali 1 900 podnetov, vybavili sme 1 902. Porušenia práva boli konštatované v 67 podnetoch. Staráme sa o celú republiku. Každý obyvateľ, občan, cudzinec požíva našu ochranu, každý, kto sa nachádza na našom území. Keď si otvoríte ústavu, celý diapazón ľudských práv. Naša práca je právo na život, právo nebyť podrobený krutému neľudskému zaobchádzaniu, práva pacientov, ekologické práva, environmentálne práva. Tam vidím zvýšenú citlivosť obyvateľstva na ekológiu čistú, právo na životné prostredie, zdravie, životné prostredie, právo na ochranu pred nezákonným postupom.
K rozpočtovým opatreniam, áno, samozrejme, vždy by sme privítali lepšie rozpočtové podmienky, ale zase na druhej strane berieme, že treba byť aj solidárny s verejným rozpočtom. Poviem len takú štatistiku. Mám, v úrade sme dvadsiati právnici. Nie je to veľa na 1 900 podnetov, a hlavne keď tie podnety nie sú druhovo nejako špecializované. Celú ústavu, všetky práva, ktoré ste kodifikovali ľuďom v ústave chránime, a nielen z ústavy, Dohovor o právach detí, hej, právo dieťaťa, kolízny opatrovník, úrady práce, Dohovor o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, je to cudzinecká agenda. Je tam toho veľmi veľa, hej.
O rozpočtových opatreniach ľudskoprávnych inštitúcií bol aj zvolaný osobitný ľudskoprávny výbor na túto tému, takže nechcem sa už nejako bližšie k tomu vracať. Len ministerstvu financií prízvukujem, že nech na nás nepozerajú ako na tých, ktorí spotrebúvávame verejné financie. Za tých 19 mesiacov touto metódou práce sa nám podarilo systematickými preventívnymi opatreniami peniažky ušetriť. Poviem pár príkladov za všetko.
Jeden väzeň sa sťažoval, že bolo porušené právo na súkromný život, lebo väzenská služba mu neumožňovala tzv. kontaktný styk s manželkou pri návštevách, že en block vo väzniciach sú prepážky, kde nemôžte sa dotknúť svojej blízkej osoby, svojich detí. Sú aj väznice, dobré príklady, kde sa to umožňuje, vysúdil 6-tisíc euro od Ústavného súdu. Ja som sa pýtal aj ma, s pánom ministrom, štátnym tajomníkom hovorím, my sme dávno upozorňovali väzenskú službu, spravte technické úpravy, lebo nás to bude okrem toho, že sa porušujú práva, nás to bude stáť peniažky.
Človek, ktorý bol v určenom priestore policajnom držaný ilegálne cez noc, vysúdil na civilnom súde od Policajného zboru 500 eur v rámci náhrady škody nesprávnym úradným postupom. A už aj ministerstvá jednotlivé nás reflektujú a vidia, že naša činnosť má dokonca úsporný charakter. V minulom roku som vydal 50 opatrení systematických pre jednotlivé ministerstvá.
Sprevádzame ľudí celým, celou fázou života od narodenia až po dôstojnú smrť. To znamená, každému, kto sa obráti v tej životnej situácii, ak mám kompetenciu, ak máme oporu v ústave, pomáhame. Od narodenia dieťaťa, kedy napríklad dieťaťu osobitná matrika nechcela vystaviť rodný list. To bolo dieťatko, ktoré sa narodilo španielsko-slovenskému páru v Španielsku. Španielska matrika vydala podľa tradícií nosenia priezvisk, ale naša matrika trvala, že ale pre účely slovenského zápisu priezviska musíte sa dohodnúť na inej forme priezviska. To by spôsobilo, že dieťatko bude mať v španielskom, slovenskom pase dve odlišné priezviská inak napísané. Čo bolo veľmi dobré, matrika reagovala na náš apel, vydala dieťatku tento rodný list, tak ako to malo v španielských dokladoch. Veľvyslanci sa z toho osobitne tešia, najmä veľvyslanec Brazílie, Španielska, Portugalska, kde sú iné tradície jazykové písania priezvisk. To znamená, aj ony sledujú, cudzie štáty, našu činnosť a veľmi to kvitujú, lebo sa to dotýka naša činnosť aj ich občanov.
Čo som rád, že aj vláda akceptuje moje odporúčania, a pred dvomi týždňami, keď som dal návrh na Radu vlády pre ľudské práva, aby ministerstvo vnútra usmernilo matriku, bol môj návrh akceptovaný vo viacerých bodoch. Tak to sa teším.
Sú to stovky prípadov detí, ktorí sú v rodičovských sporoch. Tam sa teda venujeme otázke kolízneho opatrovníka, či rešpektoval najlepší záujem dieťaťa. Venujeme sa aj rómskym deťom. Určite vnímate problém segregácie v školskej, aj v správe za rok ’22, ’23 konštatujem porušenie práva. Venujeme sa tým deťom, ktoré sú potrestané prvýkrát školskou segregáciou, lebo sa narodili do vylúčeného prostredia.
Ale, dámy a páni, v správe za rok ’23 my osudy tých detí sledujeme aj v iných sférach. Štát ich trestá viackrát na viacerých frontoch. Druhýkrát štát potrestal tieto detičky, ktoré boli v rómskej obci karantenizáciou počas COVID-u-19 nájdete v mojej správe príklady pochybnej karantenizácie rómskeho osídla, rómskych detí v Pezinku v obci Glejovka, dostanem sa ešte k tomu, kde Úrad verejného zdravia s mestom Pezinok začali karantenizovať celé časti bez právneho základu. To znamená, deti sú dvakrát trestané. To, že nechodili do školy, že počas pandémie boli odstavené od prístupu k vzdelávaniu, a podľa štatistík v Slovenskej republike najdlhšie boli deti doma. To sú dokázané štatistiky. Tieto isté deti nám podrastú, sú staršie, začína pnutie s majoritnou spoločnosťou. A to do čoho vyústi logicky? Do pnutia s policajnou mocou. To vyúsťuje do neprimeraných zákrokov policajných, kedy polícia mi nevedela hodnoverne vysvetliť v jednom prípade, prečo použila donucovacie prostriedky voči týmto deťom. Tak ako to nájdete na strane 24, 25, prípad, kde som preveroval policajný zákrok voči Rómom, deťom v obci Milhosť.
Tieto isté detičky, ktoré sú trestne ešte nezodpovedné, lebo nemôže byť vyvodená trestná zodpovednosť, posiela civilný súd, rodinný súd do reedukačných zariadení. Čo sa deje s deťmi v reedukačných zariadení, toho sme boli nedávno svedkom na základe správy pána generálneho prokurátora Žilinku a pani JUDr. Hozovej, ktorá osobne vykonávala kontrolu v reedukačných zariadeniach.
Konštatoval som aj napríklad porušenie práva dieťaťa na vzdelávanie, kedy pani riaditeľke nestačilo potvrdenie od všeobecného lekára, vyžadovala pri dieťaťu potvrdenie od špecialistu. Vidíme, koľko sa čaká na termín u špecialistu, takže to dieťa pol roka nemohlo chodiť do škôlky len preto, že riaditeľka vyžadovala dôkaz, ktorý nemohla vyžadovať od špecialistu, lebo zákon školský hovorí od všeobecného lekára.
Venujeme sa aj deťom z cudziny, aj tie požívajú našu ochranu, deťom ukrajinských odídencov, tam máme problémy, ktoré sme zistili, pokiaľ ide o školskú dochádzku. Tam som v debate čulej s pánom ministrom Druckerom, lebo keď nám deti nechodia do školy, strácame ich z toho sociálnoprávneho ochranného radaru. Štát o nich nevie a to veľmi, to je nedobre.
Ďalej deti, ktoré prešli tou migračnou strastiplnou cestou, zaisťujeme s rodičmi, posielame ich do Sečoviec, do zariadenia. Keď som tam došiel neohlásene, panika, samozrejme, vedenia Sečoviec, lebo ombudsman tam v živote nedošiel. Odhováranie: „Pán ombudsman, je ramadán, nechoďte dnu, oni s vami nebudú chcieť rozprávať, oni sú, nie sú nachystaní.“ Hovorím: „Pán zástupca, o to viac, otvorte tie baráky tam!“ A išli sme na kontroly. Našli sme zaistené deti s dospelými, čo UNICEF, ÚNHCR hovorí, že deti nemôžu byť potrestané za ilegálny status, alebo teda iregulárny status svojich rodičov.
Citlivo vnímam aj prípad mamičky, ktorú, bol konflikt v bratislavskej jednej mestskej časti. Došla policajná hliadka, asi mala tá mamička spor s rodičom, hej, s otcom o... ani neviem, návštevu, styk. A policajt, hoci poznal tú mamičku, justamentum využil svoje oprávnenie, predviedol ju na policajnú stanicu, hoci neboli vôbec splnené podmienky predvedenia za účelom zistenia totožnosti. On ju dobre poznal, ale policajt tú svoju právomoc voči nevinnej matke využil, predviedol a v byte nechal dve deti bez dozoru v otvorenom byte. Tam som konštatoval porušenie práva na slobodu s tým, že ten policajt vlastne nemal naplnené podmienky zákona o Policajtom zbore za účelom zistenia totožnosti, lebo nie vždy vás policajt musí predvádzať, keď nemáte doklad. Má iné metódy na overenie totožnosti. O to viac, že on ju poznal z predchádzajúcich zásahov.
Úplne absurdný prípad, ako štát využíval inštitút osobitného príjemcu. To je inštitút, ktorý je v sociálnom práve, že keď rodičia nezvládajú výchovu dieťaťa, resp. prídavky štátne nepoužijú na potreby dieťaťa, tak obec sa ustanoví ako osobitný príjemca. A to vypláca tie peniažky za, že sa nakúpi tovar pre to dieťa a tak. Trojročný chlapček išiel s otcom na prechádzke, náhodou škrtol auto, dotkol sa auto, spravil malinký škrabanec. Nedbanlivosť, stane sa deckám. Došla polícia. Čo spravila polícia? Ohlásila obci, obec, tu bol spáchaný priestupok, otec zanedbal svoj dozor, inštitút osobitného príjemcu, ale ten vôbec nie je na takéto situácie. Našou intervenciou sa to, samozrejme, potom podarilo zvrátiť.
Ako sa ďalej môžte dočítať v našej správe, nájdete tam osudy starších, chorých, nepovšimnutých sociálnym systémom, ľudí, ktorí dlho čakajú na súdne rozhodnutia. Niekedy narážam až na absurdné situácie a tento jeden prípad ma aj tak ľudsky a právne, to už ani nehovorím, že dostal, ale ľudsky, keď štátny aparát, policajná moc ešte priťaží človeku, ktorý bol v zlej životnej situácii.
Počas pandemických opatrení policajti v Starom meste stretli pána bez domova, ktorý išiel sa vyspať do útulku. Pánovi bez domova dali pokutu 100 euro za zákaz vychádzania z domova. Paradox, pán bez domova dostal pokutu za zákaz vychádzania. To malo aj právne aspekty. Ústava hovorí, že vám môžu potrestať len za niečo, čo je v čase spáchania skutku buď priestupok, alebo trestný čin. My sme zistili, že to nebol ani priestupok, zákon o bezpečnosti štátu vtedy neplatil v tej oblasti, to znamená, tí policajti mu tú pokutu nemohli udeliť. Okrem toho, že to bolo teda cynické, to bolo aj protiústavné a tam sa nám podarilo vďaka okresnej prokuratúre, ktorá môže využiť svoje oprávnenia, lebo ja nemôžem derogovať pokutu vystavenú ako ombudsman, ale prokuratúra, Okresná prokuratúra Bratislava I zabezpečila, že tomuto pánovi boli zrušené, dve pokuty dokonca dostal po 100 eur. V jeden deň toho človeka dvakrát za zákaz vychádzania, hej.
Dovoľte mi teraz, aby som prešiel teda k jednotlivým častiam, kapitolám.
Prvá taká tá hlavná kapitola – Právo na osobnú slobodu a právo nebyť podrobený krutému, neľudskému zaobchádzaniu. To je právo, ktoré je absolútne. Tam neexistuje výnimka, a preto v tých policajných staniciach, keď chodíme na neohlásené návštevy, rozprávame sa s ľuďmi, ako sa k nim polícia správa, rozprávame s nimi osamote, tam nemôže byť nikto, tak vtedy sa dozviete realitu policajnej činnosti, keď majú istotu, že za ich sťažnosť ich nikto už nemôže postihnúť. A, samozrejme, to pôsobí aj preventívne na tých policajtov, lebo nevedia dňa ani hodiny, kedy sa objaví.
Kontrolujeme každú minútu obmedzenia slobody, lebo v právnom štáte policajt keď vás obmedzí na slobode, musí mať každú minútu vydokladovanú. Neexistuje, aby vám nevedel minútu vysvetliť. Ja som našiel prípad v polícii v Petržalke, že 12 hodín bolo stratených zo života toho človeka. Policajná moc mi nevedela povedať. Tam mám vtedy podozrenie, že buď bola plná cela policajného zaistenia na Račianskej, určený priestor buď nemali, alebo bol plný, a vtedy je najväčšie podozrenie, že človek je pripútavaný na madlách. CPT hovorí, nikdy vás nemôže polícia, je v rozpore s ľudskými právami, pripevňovať, pripútavať o madlá, o radiátory.
Tuto Policajný zbor reflektuje na moje odporúčanie a začal robiť pasportizáciu všetkých určených priestorov v celej republike, lebo Policajný zbor nemal ani len mapu, zoznam kde môžu legálne obmedzovať ľudí. A tam je vtedy riziko, že sa vám začnú vytvárať ilegálne priestory, s ktorými zákon o Policajnom zbore nepočíta, takže toto je jedna z priorít.
Nájdete už spomínaný prípad policajného zákroku voči rómskym deťom v obci Milhosť, na strane 24 máte detaily, nechcem teda vám to tu predčítavať. Neprimeraný zákrok voči matke, to bolo, myslím, v Podunajských Biskupiciach.
Ale v správe sa napríklad dočítate aj prípady dobre praxe. Ja zase neháňam políciu, že len negatívne. Nájde tam tri sťažnosti, ktoré sme vyhodnotili ako neoprávnené. To znamená, že polícia postupovala v súlade s dohovorom, so zákonom, nedošlo k porušovaniu ľudských práv. A toto vedenie Policajného zboru ocenilo, lebo mi hovorili, že, pán ombudsman, my dobrú prax od vás zoberieme do učebných materiálov pre Akadémiu Policajného zboru a stredné policajné školy a učitelia si s nimi pekne budú preberať, čo bolo primerané, neprimerané, čo je ľudskoprávne a čo nie je ľudskoprávne.
Tie detičky, ktoré som spomínal, rómske deti, už sú trestané tou segregáciou školskou, boli potrestané aj v rámci osady v Glejovke v Pezinku. Ešte na predchádzajúcu verejnú ochrankyňu práv bol doručený podnet, v ktorom podávateľka podnetu namietala uzatvorenie rómskej osady Glejovka v meste Pezinok. Regionálny úrad verejného zdravotníctva spolu s mestom totiž svojou vyhláškou a jej vykonávaním prakticky zamedzil kontaktu všetkých obyvateľov Glejovky, či boli testovaní, očkovaní, neočkovaní, en bloc došlo ku karantenizácii. Nemôžem hovoriť o nejakom rasistickom motíve, to ja si netrúfnem teraz vysloviť, lebo to je niečo subjektívne, na to nemám kompetenciu, dokázať, ani nemám ambíciu zasahovať do epidemiologických debát, štúdií a tak ďalej, ale jedno je isté, k čomu dospel, konanie mesta Pezinok a vyhláška Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava nenaplnila požiadavku testu proporcionality a došlo k porušeniu práva na slobodu pohybu a pobytu obyvateľov žijúcich v tejto lokalite Glejovka. Aj potenciálne zdravé osoby totiž v tej lokalite nemali možnosť opustiť tie časti, v 21. storočí, kedy právo na pohyb, integritu je, je primárne právo, právo prvej generácie.
Tu dovoľte mi apelovať, keď som začal svoj príhovor, že vy ste tí suveréni, vy ste tá moc, ktorá vie obmedzovať práva a povinnosti, dávajte si pozor na to, ako exekutíva bude obmedzovať ľudské práva a povinnosti, lebo tu sa ukázalo, že pri tých vyhláškach absentoval prvok transparentnosti a participácie. Nebolo možné participovať na tvorbe tej vyhlášky.
Vzhľadom na viaceré nedostatky v systéme tvorby záväzných predpisov Úradom verejného zdravotníctva som oslovil pani ministerku zdravotníctva, aby na to myslela v čase pokoja, v čase pokoja, keď si prejdeme krízami, obmedzovaním ľudských práv, je najlepšie si spraviť revíziu v právnom štáte, koľko práv sme ochotní vo výnimočných situáciách odovzdať komu a za akých okolností. Teda ja som jej navrhol, aby do systému tvorby všeobecných záväzných predpisov úradmi verejného zdravotníctva zaviedla prvky transparentnosti a participácie, lebo tie predpisy boli nepredvídateľné, nejasné. A čo je znakom právnej normy? To nás učia v prvom semestri práva – predvídateľnosť. Vy ako obyvatelia musíte vedieť, čo smiete a nesmiete.
Ďalšia kapitola, ochrana práv detí, sociálnoprávna ochrana, aj tam so zistil viaceré nedostatky. Úrad práce ako kolízny opatrovník má povinnosť zisťovať názor dieťaťa. Spravili sme si prehľad, zo 180 prípadoch vo väčšine nebol vyhotovený zvukový záznam, nebol zistený najlepší, najlepší záujem dieťaťa a vôľa dieťaťa.
Ďalšia kapitola je významné právo na informácie a volebné právo. Právo na informácie, taká moja srdcovka, keďže na ministerstve spravodlivosti som mal okrem iného aj na starosti infozákon, ktorý je veľmi významným napĺňaním práv na informácie. Tu som zaznamenal porušenie práva na informácie ministerstvom obrany tým, že podávateľovi nesprístupnilo analýzu o... zo dňa 14. 3. ’23, išlo o analýzu o darovaní vojenského materiálu prúdových stíhacích lietadiel MiG-29 Ukrajine. Ministerstvu obrany som preto odporučil, ministerstvo obrany, v druhom stupni zrušte svoje rozhodnutie a tomu podávateľovi sprístupnite tú informáciu. Ministerstvo obrany mi argumentovalo... a ešte som im navrhol, aby preškolili zamestnancov v prístupe k informáciám a zrušili to rozhodnutie a občanovi ju sprístupnilo, lebo podľa všetkých indícií, ktoré ten občan mal, taká informácia ku dňu podania infožiadosti musela byť k dispozícii. Tam platí princíp musí štát dať to, čo má k dispozícii, alebo orgán verejnej moci, informácia, ako stojí a leží, to je taký základný princíp.
Na konci mája ’24 potom ministerstvo rozhodlo o mojom návrhu, že nevie mi vyhovieť, nezrušilo rozhodnutie mimo odvolacieho konania v správnom konaní, argumentujúc, že nedisponuje ani v minulosti nedisponovalo takouto analýzou, hej. Tu len možno na dokreslenie, aj tlačovú správu vydávame na pravidelnej báze o všetkých porušeniach, verejný ochranca práv neskonšta... nepýtal tú informáciu, lebo v médiách išla vlna disinterpretačná, že ombudsman využil právo na informácie.
Nie, ombudsman nemusí využiť právo na informácie. Ja som chránil právo podávateľa na informácie. Ja nepotrebujem si pýtať cez infozákon informácie. Ja mám na to svoj kompetenčný zákon. Mne každý orgán verejnej moci musí dať súčinnosť. A ani som nespochybnil legalitu alebo ilegalitu samotného darovania, lebo tam tiež vznikli mediálne interpretácie.
Porušenie volebného práva pri vytváraní volebných obvodov, tam sme zistili závažné porušenie v meste Poltár. Kontrolovali sme, či, teda kontrolovali sme rovnosť volebných obvodov a rovnaký prístup k volebnému právu a narazili sme na systémové nedostatky pri vytváraní volebných obvodov, lebo mesto Poltár vytváralo volebné obvody takým spôsobom, že prekročilo sa niekoľkonásobne princíp primeranosti, teda zástupu sily toho hlasu zvoleného reprezentanta. Volebný zákon určuje, že volebné obvody v komunálnych, regionálnych voľbách čo do počtu a veľkosti sa majú určovať pomerne k počtu obyvateľov toho-ktorého volebného obvodu. Medzinárodné štandardy Rady Európy, Benátska komisia hovorí, že to môže variovať maximálne niekde medzi 10 - 15 %. Pri meste Poltár sme zistili 75-percentnú odchýlku a v tomto roku sme nachystali celoslovenský prieskum a sledujeme mestá, ako vytvárajú volebné obvody, či dochádza k takýmto excesom.
Ďalšia kapitola – Sociálne zabezpečenie a práva osôb so zdravotným postihnutím. Aj vo svojom úvode, aj to deklarujem, tvrdím, že chudoba je najväčšia ľudskoprávna výzva, je to príčina a následok porušovania ľudských práv a tu sa preto zameriavam silne na preskúmavanie podnetov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Dôležité je to, aby štát nehnal ľudí svojou nečinnosťou ešte do väčšej chudoby. Keď raz štát deklaruje v ústave, že ja vás zabezpečím v starobe, v hmotnej núdzi, tak ja vidím príklady, že ani to, čo štát v ústave sľubuje a vo vykonávacích predpisoch často nenapĺňa, a tých ľudí ešte ženie do väčšej chudoby. To znamená, keď vám Sociálna poisťovňa neprizná penziu, dôchodok v lehote 60 dní, ale mám tam, že penzista čakal deväť mesiacov na penziu, tak ho ženiem ešte do väčšej chudoby. Lebo kam sa bude utiekať ten dôchodca, pôjde k nebankovke si požičať, zadlží sa ešte viac? To sú veľké problémy.
Tu sledujem tri orgány v rámci Slovenskej republiky - Sociálnu poisťovňu, Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a samosprávny kraj. Voči Sociálnej poisťovni už v roku 2022 aj v roku 2023 stále badám obrovské prieťahy v rozhodovacích procesoch. Konštatujem často, že bolo porušené právo mať vec prerokovanú bez zbytočných prieťahov, to je v ústave v čl. 48 ods. 2, aj k porušeniu primeraného hmotného zabezpečenia v starobe.
Starobné, vdovské dôchodky. Pár príkladov za všetky, veľmi stručne poviem. Trojmesačné omeškanie pri vdovskom dôchodku. V podnete došlo k rozhodnutiu inom až po deviatich mesiacoch, onkologický pacient sa dostal k dôchodku až na štvrtý mesiac, pri týchto cenách liekov si viete predstaviť, ako ten dôchodca fungoval. Stúpajúce prípady máme pri medzištátnych dôchodkoch. Keďže nám teraz idú ľudia do penzie, ktorí pracovali už aj v inom členskom štáte, tu vidím rapídny nárast prieťahov a Sociálna poisťovňa to často zaviňuje tým, že podľa koordinačného nariadenia v rámci EÚ si nevyžiada zavčasu informáciu o počte odrobených rokov v inom členskom štáte.
Nedostatky v konaniach o invalidných dôchodkoch. To znamená, to, že je niekto invalidný, je chorý, je v ťažkej životnej situácii, my mu ešte pohoršíme tým, a to je taký, by som povedal, taká veľmi nedobrá prax Sociálnej poisťovne, keďže Sociálna poisťovňa vie, že má nedostatok posudkových lekárov, tak pobočky Sociálnej poisťovne človeka, ktorý si dôjde dať žiadosť o invalidný dôchodok, použijú taký, taký, ja to nazývam trik právny, že spájajú až v posúdení zdravotného stavu moment podania žiadosti. Viete, čo to pre tú Sociálnu poisťovňu znamená? Ona si ušetrí lehotu, že povie, že žiadosť si podajte, až keď vám dá posudkový lekár termín. Ale kedy ho dostanem? O pol roka? To je, to je, to je skrytá, podľa mňa taká nebezpečná, skrytá prax, ako tí ľudia dochádzajú o svoje procesné práva, lebo akonáhle by prijali na pobočke vašu žiadosť o invalidný dôchodok, vtedy tej poisťovni plynú lehoty a už musí konať, musí vám nájsť posudkového lekára, posúdenie a tak ďalej, takže tu som v kontakte s vedením Sociálnej poisťovne, budúci týždeň mám stretnutie s generálnym riaditeľom. Ešte predchádzajúca vláda, keď bola, úradnícka, aj tam som mal s pani ministerkou Gaborčákovou o tom rokovaní aj s predchádzajúcim vedením. Snažia sa, oni ma uisťujú vo viacerých bodoch, že hľadáme posudkových lekárov, možno chcú znížiť kritériá na kvalifikáciu posudkových lekárov, zatraktívniť to ako študijný odbor.
Pokiaľ ide o úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, tam vidíme často problémy pri príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ľudia nevedia, prečo im zamietli tieto príspevky. Z tých rozhodnutí ja to neviem pochopiť, a to nie som právny laik. Človek bez medicínskeho, právnického vzdelania ale by mal, mal by aspoň, aspoň rámcovo pochopiť, prečo mu tá dávka kompenzačná nebola priznaná. Úrady práce mi hlásia príčiny, pán ombudsman, je nás málo, nemáme dostatok tých lekárov, vysoká fluktuácia zamestnancov, ešte niekedy reziduálne využívajú prerušenie lehôt z covidu-19, kedy mohli si prerušiť lehoty, hoci to už nie je platné, niekedy sa ešte na to stále dovolávajú, covid.
Pár príkladov za všetky. Úrad práce vedel od novembra 2022, že ide o osobu so ZŤP, no preukaz vydali úplne neskôr. Pani s cukrovkou, ktorá žiadala o príspevok na diétne stravovanie, úrad náležite nezistil skutkový stav, vôbec sa nezaoberali jej diagnózou. Jednoducho zamietol žiadosť bez toho, aby riadne zistil, že či, či jej diagnóza polyneuropatia je komplikácia s cukrovkou alebo s porušením chrbtice, hej? Dieťa s autizmom dostalo po deviatich mesiacoch príspevok. To bol tiež ex tempore.
Voči samosprávnym krajom sú často výtky, že samosprávny kraj nevie človeku zabezpečiť pobytovú sociálnu službu. Tam zodpovedajú za porušenie aj obce, lebo obce musia zabezpečiť okamžitú sociálnu službu v krízových situáciách, keď niekto zostane na ulici, bezvládne, chorý, nemá blízkych osôb, tam obce primárne musia zabezpečiť tieto urgentné situácie a potom samosprávny kraj.
Ďalšia kapitola – Ochrana zdravia a zdravotná starostlivosť. Toto bola tiež jedna z mojich priorít, lebo vidím to, že chudobný človek je neliečený človek. Buď nemá na lekára, nemá na liek, to znamená, chudobný človek bude ešte chorejší a tento systém mu často nepomáha.
Ja ako verejný ochranca práv nemôžem kontrolovať vzťah poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a pacient, lebo to je súkromnoprávna zmluva o poskytovaní starostlivosti, tam hrá prím Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ale čo ja robím, sa zameriavam na orgány, vnútroštátne, naše, či vám dostatočne poskytujú ochranu vašich práv, a nad nimi tú kompetenciu mám. Tam patria zdravotné poisťovne, samosprávny kraj, ministerstvo zdravotníctva a samotný úrad. Samozrejme, ak mám podozrenie, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo poskytovateľ sociálnych služieb niečo zanedbal trestnoprávne, plním oznamovaciu povinnosť podľa Trestného poriadku. Vtedy ako štátny orgán musíte OČTK ohlásiť danú situáciu.
Najhoršie ale je, že vidím, že často si pacienta tieto príslušné orgány pingpongujú a nechcú zobrať zodpovednosť za to, aby mu niekto pomohol a skonštatoval porušenie jeho práva. Jeden taký epický príklad za všetky.
Podávateľka v podnete namietala, že nemá reálnu dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v oblasti zubného lekárstva, stomatológie. Ona chodila po zubároch a hovorí: pán zubár, chcem poskytovanie zdravotnej zubnej starostlivosti v tzv. základnom prevedení, lebo to základné prevedenie je niečo, kedy lekár, zubný, od vás nesmie vypýtať poplatok, teda plne uhrádzané zo zdravotného poistenia. Teda išlo o poskytovanie, ošetrenie zubného kazu, obrátila sa na všetkých lekárov a všetci jej povedali, len s röntgenom a za taký a taký, onaký poplatok. No ona sa obrátila bezradná na nás, že, pán ombudsman, nikto mi nevie dať odpoveď, ako to je s bezplatným ošetrením u zubárov. Samosprávny kraj mi odpovedal, že zubní lekári zvyčajne neposkytujú ošetrenie zubného kazu v základnom prevedení s odôvodnením, že medicínsky je to obsolentné, že síce je na to nárok, ale medicínsky už sa to nepoužíva, je to obsolentné.
Nikto mi ale nevedel dať odpoveď na otázku, ako to teda je. Máme nárok na základné prevedenie zubného ošetrenia alebo musíme si platiť? Aj ministerstvo zdravotníctva mi nevedelo odpovedať na otázku, či bezplatná stomatologická zdravotná starostlivosť je, alebo nie je uhrádzaná. Samozrejme, pracujeme na tomto prípade, lebo to nie je že epický prípad, ten sa týka všetkých, keďže vieme, koľko sa platí u zubárov, pýtam sa, ako ten chudobný človek si môže nechať zabezpečiť to bezplatné ošetrenie chrupu?
V oblastiach zdravotnej starostlivosti som našiel závažné nedostatky v piatich oblastiach, postupy zdravotných poisťovní pri úhrade lieku, to je závažná vec, nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, dlhé čakanie na výkon súdom uloženého ochranného liečenia, keď dostanete ako alternatívu k trestu, právo maloletých pacientov na sprevádzajúcu osobu počas hospitalizácie a ľudskoprávne aspekty tranzícií aktuálne. Prejdem k prvej kapitole.
Postupy zdravotných poisťovní pri úhrade lieku. Ja aj moja predchodkyňa pani prof. Patakyová máme veľké množstvo sťažností na postupy zdravotnej poisťovne, pokiaľ ide o schvaľovanie liekov, liečby v tzv. osobitných prípadoch. Veľmi jednoducho povedané, sú lieky, ktoré máme nárok zo zdravotného poistenia dostať, kategorizované, a potom sú lieky, ktoré viete dostať na výnimku, a o tom rozhoduje zdravotná poisťovňa.
Ešte predtým než prejdem k samotnému riešeniu, chcem vyjadriť ja ako verejný ochranca práv nemôžem povedať, že človeku s tým typom karcinómu musíte dať švajčiarsky liek, ktorý vo Švajčiarsku preplácajú, to je druhogeneračné právo na zdravotnú starostlivosť a to je determinované sumou peňazí, koľko ministerstvo zdravotníctva vyčlení na lieky. To je otázka zdravotnej politiky, to je skôr úloha pre vás ako regulátorov zdravotných poisťovní.
Ale čo ja kontrolujem, že ak tomu pacientovi odmietnete dať ten mimoriadny liek, tak to rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby sa vylúčila ľubovôľa alebo svojvôľa zdravotnej poisťovne, lebo poisťovňa rozhoduje o právach pacienta je to dôležitejšie o to viac, že na úhradu mimo štandardného režimu nemáte právny nárok, tak o to viac tá poisťovňa ako orgán verejnej moci, lebo ona má zverené prostriedky naše, ktoré vyberá na zdravotnom poistení, o to viac musí vedieť odôvodniť svoje rozhodnutie. Pacient teda musí vedieť, prečo mu poisťovňa neschválila liek. Je to osobitne dôležité, lebo často ide o chorých pacientov, závažne, v terminálnych štádiách a hľadajú tú poslednú nádej, lebo na internete sa dočítajú, rakúske zdravotníctvo poskytuje taký liek. Keď som hovoril s onkológmi, som mal stretnutie s hlavnými onkológmi, mi hovorili: „Pán ombudsman, my nechceme rakúsky štandard. Pozrime sa do Českej republiky, kde to, čo je u nás na výnimku, je štandardná onkoliečba českých pacientov.“
Čo som rád, že sa podarilo, že vláda Slovenskej republiky na základe môjho návrhu ako stopercentný akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne prijala moje uznesenie a zaviazala ministerku zdravotníctva, aby pri výkone svojich akcionárskych práv vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni sa dbalo na garantovanie práva pacienta na právnu ochranu, teda riadne odôvodnenie týchto rozhodnutí. Dokonca nedávno mi aj došiel odpočet plnení tejto úlohy, kde to mali na porade predsedníctva v zdravotnej poisťovni, že právnici na to budú dbať. Samozrejme, ja to budem ďalej sledovať. Nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, to nájdete strana 124 - 127, tam sa na mňa obrátili podávatelia, ktorí poukazovali na ohrozenie dostupnej zdravotnej starostlivosti v odbore neurológia a detská neurológia. Tu namietali tí poskytovatelia nízke ohodnotenie práce špecialistov a neuhrádzanie zdravotných výkonov neurologickým ambulanciám zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, lebo mali vyskladané dôkazy, že tomu poskytovateľovi dali toľko peňazí za výkon, tomu inak, hej. To znamená aj Úrad pre dohľad, ktorý som teda aktivoval, konštatoval nejednotný prístup v rámci vykonávaného dohľadu, že nejednotne sa k jednotlivým zdravotným, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti postupuje, a zdravotná poisťovňa uistila úrad, že preškolí všetkých revíznych zamestnancov v tejto oblasti. Minister zdravotníctva mi ešte v stanovisku, ešte vtedajší, hovoril, že pripravuje s odbornými spoločnosťami zdravotníckymi zoznam zdravotných výkonov, výsledkom čoho bude zreálnenie platieb za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Ďalšia kapitola, dlho čakajú väzni na výkon súdom určeného ochranného liečenia. Stáva sa, že keď ten väzeň na štvrtý, tretí, piaty rok vychádza z výkonu trestu odňatia slobody, nebol ešte ani na jednom sedení so psychiatrom. To znamená, nedostal termín. Toto avizujem pánovi ministrovi spravodlivosti, vie o tom, aj vedeniu Zboru väzenskej a justičnej stráže, že ak tých ľudí odsudzujeme na ochranné liečenie, tak im musíme predsa aj zabezpečiť priestor, kde ho budú chodiť vykonávať.
Právo maloletých pacientov na sprevádzajúcu osobu počas hospitalizácie. Toto je významné právo, právo dieťaťa. Venovala sa tomu ešte moja predchodkyňa pani prof. Patakyová, vydala aj osobitnú správu – Ľudskoprávny prístup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pri pôrodoch.
Tu vidíme nejaké nedostatky, že len detskí pacienti vo veku troch rokov môžu byť sprevádzaní blízkou osobou. Pani ministerke Dolinkovej som dal aj nejaké legislatívne odporúčania.
Ďalšia oblasť je oblasť tranzícií. Osoby v tranzíciách nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti, ale osobitne k právnej tranzícii. Toto je veľký problém. Od apríla 2022 existovali nejaké štandardy, minimálne aspoň, hoci teda nemali silu zákona, ale aspoň sa zaistila čiastočná náprava a odstránenie prekážok pre osoby v tranzícii pre naplnenie svojho práva na súkromný život. Boli tam konkretizované postupy, boli tam nejaké garancie. Žiaľ, ale medicínska oblasť je jedna vec, ale my teraz zápasíme a podrobne skúmame, ako sa matričné úrady správajú k osobám, ktoré vyžiadajú si zmenu mena, priezviska aj rodné číslo, teda ministerstvo vnútra, spravili... začali sme prieskum na jednotlivých matrikách, lebo som sa aj stretol so Združením rodičov, detí LGBTI a detí v tranzícii a oni nám doslova doniesli konkrétne dôkazy, čo kde ktorá matrika vyžaduje a aké sú usmernenia zo strany ministerstva vnútra. S pani štátnou tajomníčkou Kurilovskou o tom rokujem, takže máme túto tému rozrobenú. A takisto aj vo vzťahu k ministerstvu zdravotníctva.
Moje odporúčanie pre vás, Národná rada, myslím si, že osoby v tranzícii si nezaslúžia byť v právnom vákuu, nemať nejaké právne garancie. Môžete sa vybrať cestou iných krajín, ktoré majú garantované práva, napríklad Nemecko, Rakúsko, na zákonodarnej úrovni. Existujú pre vás modely, je to, samozrejme, na vás. Dôležité je, čo aj hovorí judikatúra ESĽP, osobám v tranzíciách nesťažovať život a umožniť im naplniť právo na súkromný život.
Ďalšia otázka - Segregácia rómskych detí v slovenskom vzdelávacom systéme. To je veľký problém. Určite ste zachytili, že už je aj začatý impeach... konanie, je podaná žaloba, zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike. A ja som v správe za rok 2022 skonštatoval porušenie práva dieťaťa, detí na vzdelávanie.
Máme tu aj prelomové rozhodnutia Najvyššieho súdu a to bolo veľmi zaujímavé, lebo ministerstvo školstva a zriaďovateľ hovorili, pán ombudsman, veď samotní zákonní zástupcovia si to želajú, aby tie detičky chodili do kontajnerových škôl a aby boli v tomto segregačnom procese, že rodičia to chcú. Veď to je, to sú rodičia, veď oni prejavujú vôľu za to dieťa. Táto argumentácia sa dostala na Najvyšší súd a Najvyšší súd odkazuje ministerstvu školstva a zriaďovateľovi, nie, nie, vôľa dieťaťa nie je krytá najlepším záujmom dieťaťa, lebo vaše želanie, aby deti chodili do segregovanej školy nie je kryté princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, tak ako máme ukotvený v čl. 5 zákona o rodine a v čl. 3 Dohovoru. Pán minister Drucker, som s ním v kontakte, sľúbil mi, že majú pripravené desegregačné plány, a ja som povedal, pán minister začnete mať zvýšený počet rozsudkov, ktoré budú exekučnými titulmi. Tu teraz nejde o to, že ako sa vysporiadate s tým sudcom, hej, s tým exekučným titulom, ale tu ide o tie deti, o ich základné práva.
Povinná školská dochádzka detí so statusom cudzinca s dočasným útočiskom. Venujeme sa intenzívne aj právam odídencov z Ukrajiny. Máme preložené brožúrky. Aj oni požívajú ľudskoprávnu našu ochranu, obracajú sa aj rodičia aj deti. Najväčšia taká kapitola je zabezpečiť povinnú školskú dochádzku týchto detí, lebo dneska školský zákon to neustanovuje. Ministerstvo má takú interpretáciu, že ale to sú odídenci, nemajú tu trvalý pobyt, aby sme ich dali pod režim povinnej školskej dochádzky. My hovoríme, že to vyplýva z dohovorov, z Dohovoru o právach detí. Komunikujem aj s ukrajinským kolegom ombudsmanom Dmytrom Lubinecom, aj on mi hovoril, že Ukrajina chystá zmenu školských zákonov, aby uznávali počet rokov odchodených členských krajín EÚ, aby ich Ukrajina nenútila byť online, lebo aj to je taký právno-politický aspekt. On mi hovoril, že, pán ombudsman, viete, my nechceme stratiť zase generáciu mladých ľudí našich, že sa vám integrujú, asimilujú do vášho európskeho systému, takže pracujú údajne na novele, aby sa to umožnilo.
Ja budem sledovať kroky ministerstva školstva v tej povinnej školskej dochádzke. Je to potrebné aj z dôvodu, že my potom o tých detičkách nevieme, čo s nimi je, lebo keď vám dieťa nedôjde do školy, na tretí deň sa to hlási kuratele a už kuratela sa začne zaujímať, či je s ním dobre zaobchádzané, či sa mu niečo nestalo. Mali sme tu situácie mŕtveho dieťatka, ktoré sa podarilo rodičom ukrývať štvrťroka v obydlí, že tomu radaru, sociálnoprávnej ochrane sa vyhli. To znamená, my tu vôbec nemáme radar, pokiaľ ide o ukrajinské deti, keďže nie sú zapojené do školskej dochádzky. Holandská veľvyslankyňa, nemecká mi hovorila, tam sa tvrdo vynucuje dochádzka aj voči deťom, ktoré sú prídené z Ukrajiny.
Ďalšia kapitola – Právo na súdnu a inú právnu ochranu. Štatisticky je to jedno z najviac porušovaných práv, právo na ochranu pred nezákonným postupom, zbytočné prieťahy. Toto je veľmi dôležité právo. Je to poistka proti svojvôli exekutívy, aby si štát, exekutíva nemohli s nami robiť, čo chce. Tu by som to rozdelil do troch takých podkapitol – zbytočné prieťahy v rôznych správnych konaniach, konaniach orgánov verejnej moci, prieťahy v súdnych konaniach, konanie miest a obcí.
Zbytočné prieťahy v správnych konaniach, konaniach orgánov verejnej moci. Vyberiem vám zase len pár príkladov za všetky. NAKA, Národná kriminálna agentúra, vyšetrovateľ až po desiatich rokoch od podania trestného oznámenia stále neskončil vyšetrovanie. Slovenský pozemkový fond až po 25 rokoch začal konať po doložení plnej moci.
Zbytočné prieťahy v súdnych konaniach, to je dlhodobý problém Slovenskej republiky. Nájdete v kapitole konkrétne pomenované súdy, kde my aj spravodlivo rozlišujeme, či účastník spôsobil prieťah konania, alebo to bola nečinnosť sudcu.
Konania miest a obcí. Ľudia sa na nás obracajú v takých troch oblastiach, chov zvierat, stavebné konania, hluky, územné plány, miestne dane a poplatky a parkovanie, parkovacia politika. Tam som v kontakte so ZMOS-om, s Úniou miest Slovenska a my to naše know-how im cez také obežníky, svojej analýzy posielame a oni to distribuujú do svojej členskej základni.
Hovorím, robíme aj servis pre samosprávy, lebo ja ich chápem, malá obec má niekoho na polovičný úväzok, o právnikovi ani snívať nemôže taká obec, takže aj my trochu pomáhame to naše know-how. Keď vidíme nejaký trend zlý v samosprávach, tak im vydávame také obežníky a usmernenia.
A možno by som zavŕšil poslednou kapitolou, právo na priaznivé životné prostredie a s tým súvisiace základná práva. Mňa veľmi teší, že slovenské obyvateľstvo začína byť z roka na rok citlivejšie na porušovanie životného prostredia, že vedia, že medzi zdravým životným prostredím a ich zdravím fyzickým a psychickým existuje priama úmera.
Pár príkladov. Expozícia obyvateľov nadmerného hluku z cesty v Bratislave. Tu zlyhalo mesto Bratislava a regionálny úrad verejného zdravotníctva, keď nesprávne vyžadovalo zníženie hluku v noci, večer, cez deň obyvateľov bytovky. V kolaudačnom rozhodnutí malo trvať na splnenie týchto noriem. Tam boli namerané veľké odchýlky. V rámci preskúmavania podnetov som zistil, že namerané hodnoty hluku pred fasádou bytu podávateľa boli 69 decibelov cez deň, večer 66 decibelov. Štandardy hovoria cez deň 60, večer 60. Svetová zdravotnícka organizácia má zmapovaný vplyv hluku, nepokoja na kardiovaskulárny systém obyvateľov. Takže tu som vykázal porušenie práva magistrátu, mestu Bratislava a Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
A dlho ťahajúca sa kauza obyvateľov Rakytoviec, to je pri Banskej Bystrici, kde je R1, kde ministerstvo dopravy, to nájdete na strane 215, netrvalo na včasnom, skoršom zabezpečení hlukových bariér a stien a tí obyvatelia budú musieť trpieť ten hluk do roku 2032, hoci my sme nevideli priestor, prečo ministerstvo dopravy ustúpilo ako dohľadový orgán Národnej diaľničnej spoločnosti ako správcovi.
Dámy a páni, snažil som sa to všetko koncentrovať do tohto môjho vystúpenia. Podrobnosti nájdete v správe. Ako parlamentný ombudsman, odo mňa dostávate listy, ja s vami pravidelne korešpondujem. Viete, že keď vidím nejaký fenomén, niečo, čo vy viete ovplyvniť, tak odo mňa dostávate tie listy. Ja sa teším aj vašim reakciám, že chodíte k nám na konzultácie, že ako parlamentný ombudsman vám môžem pomôcť. Ja nebudem robiť politiku zákonodárnu, to je vaša práca, ale kde vidím, že hrozí zníženie ľudskoprávneho štandardu, tak vám píšem. Teším sa, že aj ste reflektovali niektoré moje odporúčanie, aj ďakujem vám ako plénu, že k lex atentátu ste, nehovorím, že všetko, ale tie pre mňa kľúčové ľudskoprávne aspekty ste implementovali. A to ďakujem aj podpredsedovi vlády, s ktorým som ešte komunikoval, že vlastne ten prísľub bol splnený a že do pozmeňovacieho návrhu k lex atentátu ste implementovali tieto naše ľudskoprávne výhrady.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023, tlač 222.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 263 z 5. apríla 2024 pridelil predmetnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý zároveň určil za gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny rokoval o správe 22. apríla 2024 a prijal k nej uznesenie č. 17, v ktorom odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danému materiálu rokoval na svojej 15. schôdzi dňa 23. apríla 2004 a uznesením č. 22 schválil správu o výsledku prerokovania daného materiálu vo výbore a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som uviedol správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi ombudsmanovi za výborne spracovanú správu a jej prednesenie tu v pléne. Myslím, že tu odznelo veľa dôležitých vecí, nad ktorými by sme sa mnohí a mnohé mali zamyslieť.
Ako už tu bolo aj naznačené, pri nástupe do funkcie sa Róbert Dobrovodský musel vysporiadať s obrovským náporom vecí, ktoré zostali vlastne na úrade nakopené v dôsledku obdobia, kedy osem mesiacov Úrad verejného ochrancu práv nebol obsadený.
A mám potrebu tu pripomenúť, že dnes sme v obdobnej situácii s Ústavným súdom, kde je už deväť mesiacov uvoľnené miesto, a ani včera sa nepodarilo zvoliť kandidáta alebo kandidátku, čo znamená, že ani ďalších minimálne, minimálne tri mesiace nebude toto miesto obsadené. A vo svojom súčte to znamená, že už teraz je jasné, že na Ústavnom súde budeme mať minimálne rok voľné miesto, a je to naozaj jeden z najzásadnejších orgánov, ktorý na Slovensku máme, ktorý sa, mimochodom, venuje aj podnetom, ktoré mu môže adresovať verejný ochranca práv, a teda vo veľkej miere práve sa zaoberá riešením porušovania základných práv a slobôd, takže by som chcela apelovať opätovne na koalíciu, aby sme konečne toto miesto obsadili.
Ako tu odznelo, jednou teda hlavnou agendou verejného ochrancu práv je vybavovanie množstvu, množstva podnetov, ktoré sú naozaj zo širokého spektra oblastí, čo demonštruje to, že naozaj k porušovaniu základných práv a slobôd na Slovensku dochádza naozaj vo veľkom množstve, vo veľkom množstve sfér, či už je to právo na informácie, volebné právo, právo na súdnu a inú právnu ochranu, ale aj právo na priaznivé životné prostredie, ako to aj odznelo, to je naozaj narastajúci problém a myslím, že to práve odráža aj tú realitu, v ktorej sa nachádzame, a že to je práve oblasť, ktorej by sme sa mali aj my výraznejšie venovať tu v zákonodarnom zbore. Verejný ochranca práv sa zároveň aktívne zapája aj do legislatívneho procesu v zmysle, teda aj ako tu odznelo, tých listov, ktoré sú nám adresované. Ja to chcem veľmi pekne oceniť, pretože myslím si, že naozaj tým jediným zámerom tohto celého je vylepšiť tú legislatívu, ktorú v snemovni prijímame, a naozaj by som chcela poprosiť, aby aj koaliční poslanci a poslankyne tomu venovali zvýšenú pozornosť, keď nám takéto podnety prichádzajú. Je fajn, že niektoré bývajú zapracované. To naozaj veľmi oceňujem, ale je tu množstvo takých, ktoré zostávajú nevypočuté.
Ako Róbert Dobrovodský sľúbil pri svojej, ešte pri svojej kandidatúre, že sa v rámci výkonu svojej funkcie bude zameriavať aj na, na prácu v teréne. Myslím, že toto naozaj naplnil a odznelo tu na úvod jeho vystúpenia, že realizuje množstvo ohlásených aj neohlásených návštev policajných staníc, väzníc, miest, kde sú zaistení cudzinci, či návštevy psychiatrických oddelení, čo je naozaj mimoriadne dôležité pri zaisťovaní ochrany práv ľudí, ktorí sa nachádzajú v zložitej situácii, obmedzenia ich slobody pohybu. Chcela by som tiež veriť, že teda naozaj sa týmto podmienkam, ktoré sú naozaj v mnohých oblastiach hrozivé, budú venovať aj príslušné ministerstvá, či už ministerstvo vnútra alebo ministerstvo spravodlivosti, aby sme sa naozaj pohli a aby tých počet podnetov mohol v nejakej sfére aj postupne klesať, čo by bolo znakom toho, že sa situácia zlepšuje. Chcela by som tiež oceniť naozaj veľký zápal pre ochranu ľudských práv verejného ochrancu práv a celého úradu a takú úplne elementárnu ľudskosť, ktorá sa odráža v tejto ich práci.
Na záver by som sa chcela ešte venovať jednej téme, ktorú spomínal aj pán verejný ochranca práv. Konkrétne nesprístupnenie analýzy o darovaní vojenskej pomoci Ukrajine, tzv. MiG-ov. Verejný ochranca práv teda posudzoval podnet, v ktorom sťažovateľ tvrdil, že ministerstvo obrany porušilo jeho právo na informácie tým, že mu nesprístupnilo analýzu k darovaniu tohto vojenského materiálu. Ministerstvo obrany odmietlo sprístupniť túto analýzu podľa zákona o slobode informácií s odôvodnením, že ju nemá k dispozícii.
Verejný ochranca práv však na základe dostupných informácií a vyjadrení vtedajšieho ministra obrany usúdil, že došlo k porušeniu práva na informácie, keďže ministerstvo opakovane potvrdzovala vo svojej komunikácii, že analýza existuje. A teraz prečo práve o tejto téme hovorím? Pretože by som chcela naozaj vyzvať koaličných predstaviteľov, aby nepoužívali dezinformácie a hoaxy aj vo vzťahu ku konkrétnym štátnym inštitúciám a ich práci, pretože ministerstvo obrany v tomto kontexte informovalo, že si „posvietilo na darované stíhačky MiG-29, ktoré predošlá vláda bez existujúcej právnej analýzy darovala Ukrajine“, to citujem, a ďalej uviedlo, že „vnútrorezortným šetrením sa zistilo, že dočasne poverená vláda nemala žiadne kompetencie sa ich zbaviť, vo svojej správe z utorka o tom informoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, čím potvrdil slová štátneho tajomníka ministerstva obrany Slovenskej republiky Igora Melichera.“ Ďalej sa potom v rôznych podobách táto komunikácia ocitla aj v médiách, aj na sociálnych sieťach rôznych, aj predstaviteľov koalície. A teda šírilo sa, že verejný ochranca práv konštatoval, že darovanie stíhačiek bolo v rozpore so zákonom.
Ako už odznelo, a venoval sa tomu aj samotný verejný ochranca práv, tejto otázke, teda samotného nejakého... zákonnosti darovania stíhačiek sa verejný ochranca práv vôbec nevenoval. Rovnako nekonštatoval, že analýza neexistovala.
A myslím si, že je naozaj veľmi dôležité, aby verejní činitelia, obzvlášť aj predstavitelia vlády, neprispievali k šíreniu dezinformácií, či dokonca neboli ich pôvodcom. Je to dôležité aj pre riadny a nerušený výkon práce inštitúcií, ktorých reputáciu či autoritu to môže poškodiť. Skúsme sa tomu, prosím, vyvarovať, to je môj záverečný apel v rámci môjho vystúpenia v tejto rozprave.
A ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať za prácu, ktorú verejný ochranca práv a jeho úrad vykonáva.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)