30. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som to teda zhrnul asi v takom zmysle, že jednak možno na úvod gratulujem ministrovi zdravotníctva, že sa mu podarilo zahasiť tento prúser, ktorý ste si tu spôsobili. A ten prúser má svoju cenovku v podobe zmätku a v podobe peňazí, ktoré nás to bude stáť. A teda musím konštatovať, že ste hrozní amatéri a ten amaterizmus ide hlavne teda na úkor teda koalície, ale teda hlavne samotného premiéra a ministra financií. Pretože, to čo sa tu, to, čo ste sa pokúsili, je najprv ušetriť 200 mil. na zdravotníkoch, potom veľmi rýchlo ste vymäkli, už to bolo len 100 mil. ešte tuto v parlamente, keď sme mali konsolidáciu. Prúser ďalej pokračoval, musel nastúpiť minister zdravotníctva do tých dlhých rokovaní, ktoré musel absolvovať. Popritom ste chceli ešte zatvárať lekárov a nakoniec tu máme dohodu, ktorá bude ešte drahšia, ako na začiatku tých 200 mil., ktoré ste chceli ušetriť. Takže bude nás to stáť viac a určite nič proti lekárom, naopak, doprajeme takémuto dôležitému povolaniu, akurát že ten výsledok, ktorý ste chceli dosiahnuť, je teda opačný. A rád by som takisto zdôraznil, že peňazí bude menej na zdravotnú starostlivosť ako výsledok tohto procesu, pretože na platy zdravotníkov, zdravotníckych pracovníkov, lekárov dokopy oproti stavu pred tým, ako ste sa o toto pokúšali, bude viac, ale ministerstvo financií konštatuje, že to bude, resp. tento zákon, že to bude v rámci schválených limitov, to znamená bude menej na cétečká, na lieky, na samotné zdravotnícke úkony, pretože ten istý balík peňazí sa prerozdeľuje ináč. Ale tiež by som chcel oceniť to zlepšenie transparentnosti a manažmentu, ktoré súčasťou tejto dohody je, je tam niekoľko bodov, tie už teraz nestihnem, ale to je tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja sa teda opýtam, pán kolega, ja pozerám na váš životopis a ja nestíham žasnúť, ale to je väčšina v Progresívnom Slovensku. Ja nestíham žasnúť. Vy ste povedal vo svojej rozprave, že v každodennej praxi to nemáte domyslené a nemáte to skonzultované, je to zlé. Viete my, je tu asi mnoho ľudí, ktorí pracovali ako lekári, alebo v nemocniciach, majú nejakú prax, ale vy ju nemáte žiadnu. Čiže vy nemáte o každodennej praxi ani šajnu. Vy ste pracoval v Transparency občianskom združení Miroslava Beblavého a pani Beblavej, potom ste pracoval ďalej ako v tíme pána Beblavého a potom spolu ste pracoval Za demokraciu, čiže samé občianske združenia a politické aktivity. Viete, tak ťažko sa mi počúvajú také slová od človeka, ktorý v živote nebol v praxi, v živote. Neviem, či ste na ministerstve vás tam ešte neprichýlili za posledné obdobie. Takže pre mňa, ako neviem, čo rozprávate, ale chcem vám povedať jedno. Ak pán minister, čo sa týka pracovného času sa dohodol s odborármi, tak asi neexistuje zmluva vyššia kolektívneho stupňa na to, aby pokryla všetky tieto združenia, ale je to na dobrovoľnosti organizácií, aby si tieto rôzne nemocnice alebo typy nemocníc, kde majú odborárov odborárske organizácie prijali toto skrátenie času. Neni to určite v kompetencii ministra, čo ste povedali, takže trošku by som rozlišovala ako veci, ktoré hovorím, a možno by som viac išla do praxe a myslím si, že by vám to pomohlo. Lebo ja som ako, fakt som šokovaná. Ja som si vás pozrela, lebo stále vystupujete, ja som šokovaná, občianske združenie za občianskym združením. To je jedno akú prax, ale vy máte len v občianskych združeniach.
Ďakujem.

Pani Vaľová, mám viacero pripomienok. Asi keď si študujete veci, musíte ich študovať poriadne, pretože napríklad pracoval som aj na ministerstve zdravotníctva ako generálny riaditeľ, bol som v dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zároveň teda príde mi to úsmevné, že pani, ktorá sa venovala vešteniu, vy ste boli veštica, správne ak to chápem, ma tu ide poúčať o zdravotníctve, čiže to je úplne v poriadku. Ale zároveň teda príde mi zvláštne, že viete, ja tu dám celkom odborný príspevok, ktorý trval 18 minút. Osemnásť minút som sa vyjadroval k procesu, rozpočtu, konkrétnym aspektom toho zákona, celkom odborne, podrobne som ho rozobral. Vy ste sa k ničomu nevyjadrili. Vy ste sa... jediné, k čomu ste sa vy tu uchýlil, boli nejaké urážky, ad hominem urážky človeka, ktorý sa tu snaží odborne diskutovať. Toto je tá nová kultúra, ktorú chcete tu presadzovať? Však ja si myslím, že aspoň už aj niektorí vaši kolegovia dokázali uznať chybu, že možno pri tej konsolidácii ste prestrelili. Niektorí vaši kolegovia dokonca vedia aj vecne reagovať. Ja sa vám tu snažím teda vysvetliť problémy, ktorým by sme mohli predísť, ktoré by sme si tu mali prediskutovať, ktorým by sme sa mohli vyhnúť, ako to napríklad bolo pri tých eReceptoch, keď ste to tu hnali a namiesto toho vy sa rozhodnete pristúpiť k osobným urážkam.
Čiže možno nabudúce ja by som, a ešte možno by som aj vyjadril k tomu, však keď máte nejaké príspevky, možno je dobré nevykrikovať mi do môjho vystúpenia, tak to sa možno prihlásiť a keď už sa prihlásite, ja by som teda očakával, že možno budete odbornejšie reagovať. Pretože ja som nevidel, ja naozaj úprimne, ja neviem na čo reagovať u vás, pretože ja som nevidel žiadnu odbornú reakciu na, alebo protireakciu na to, čo som ja uviedol, 18 minút v rozprave som rozprával o konkrétnych číslach, o rozpočte, o normatívoch, o procesoch, o skrátených legislatívnych konaniach, o možných rizikách. Nič ste sa nedotkli, nič. (Reakcia z pléna.)

No dobre. Dobrý deň, dámy a páni, pán minister, tak sme v prvom čítaní k týmto zákonom. Pani poslankyňa Vaľová, pozrite si môj životopis pokojne. Nájdete tam skúsenosti z manažmentu slovenského zdravotníctva a aj nejaké trestné oznámenia. Otvoril som si jeden dokument, ktorý som si našiel na úložisku, ktorý som písal pred dvanástimi rokmi k personálnym normatívom, keďže tie normatívy naozaj platia od roku 2008, ako môj predrečník povedal, a so všetkým, čo povedal v zásade v tej rozprave, takmer so všetkým súhlasím, tak tie normatívy sa od 2008 v zásade pre nemocnice nemenili. Pre ambulancie sa tam kde-tu čosi ako dopĺňalo, pre nemocnice sa nemenili, čo je moja práca, môj audit, personálny audit, ktorý som robil v niekoľkých nemocniciach na Slovensku z roku 2013, platí do dnešnej doby.
Budem hovoriť o tom, o tých personálnych normatívoch, preto, lebo personálne normatívy sa v tomto návrhu zákona dostávajú do zákona. Oni pôvodne boli v podzákonnej norme ako výnos ministerstva zdravotníctva o materiálno-technickom zabezpečení a o personálnom zabezpečení jednotlivých typov zdravotníckych zariadení a náhle sa časť tejto hlboko podzákonnej normy vyťahuje hore do zákona, aby sa tam zapečatila, zabetónovala a garantujem vám, že to nebudeme vedieť flexibilne meniť v prípade, že to bude potrebné meniť. Ani dopravné predpisy nie sú súčasťou zákona, ale sú to vyhláška o dopravných predpisoch, to, že máte dať stoj, daj prednosť v jazde, toto je hlavná cesta, dávajte prednosť sprava. Ani keď staviame byty, tak to, aká má byť svetelnosť, kde majú byť orientované, koľko majú mať metrov kubických, štvorcových a podobne, nemáme v zákone, ale máme v podzákonných normách, v technických normách. Ani to, ako máme dávkovať digoxín pacientom nedávame do zákona, ale dávame to do podzákonných noriem, pretože to musí byť živý organizmus. V okamihu, keď to dáme do zákona, bude veľmi ťažké to meniť. Okej, skráteným legislatívnym konaním si tu vieme niečo schváliť aj za dva dni, ale ak to chceme robiť poctivo, tak musí byť medzirezortné pripomienkové konanie, hej, vláda, prvé, druhé, tretie čítanie. Garantujem vám, že len čo otvoríme takýto háklivý predpis, tak sa nájde bambilión, 20, 30, 50 pozmeňujúcich návrhov, lebo každý si tam bude chcieť niečo došolíchať, bude mať ministerstvo obrovský problém ustrážiť tú legislatívu a ja nevidím aktualizačný moment, prečo majú byť normatívy, prečo má byť technická norma súčasťou zákona.
A zopakujem to, čo hovoril Oskar, keďže pani poslankyňa nedôveruje jeho histórii, tak hádam budete dôverovať mojej histórii, že som to naozaj analyzoval a venoval som sa tomu požehnane veľa rokov. Tie normatívy v roku 2008 boli vycucané z prsta. To, čo dnes platí v tom výnose, bolo to, čo vtedy ministerstvo napísalo do toho výnosu a nevychádzalo to zo žiadnej analýzy, zo žiadneho personálneho auditu, bola to dojmologická, pocitová, impresionistická právna norma, kde tam jednoducho niekoho napadlo, že napíšeme tam 17 pacientov na jedného lekára v prípade internistických odborov, 13 pacientov v prípade chirurgických odborov, toľko a toľko pacientov na jedného lekára v nočnej zmene, toľko a toľko sestier, toľko a toľko sanitárov, toľko na JIS-ke, toľko na iných pracoviskách. To, či to bola realita, ťažko povedať. Zodpovednosť za plnenie normatívov má v prvom rade, samozrejme, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorá má na to dohliadať, je orgán príslušný na vydanie povolenia, teda buď samosprávny kraj alebo ministerstvo zdravotníctva. Viem azda o jednom prípade, keď ten normatív chcel skúmať lekár Nitrianskeho samosprávneho kraja, ešte keď bol pán doktor Ševčík lekárom samosprávneho kraja, ale v zásade ministerstvo zdravotníctva to nikdy nezaujímalo, či je dodržaný normatív a samosprávne kraje radšej do toho nerýpali, pretože skutočnosť bola taká, a teraz už idem citovať z toho svojho nálezu spred dvanástich rokov, že mnohé nemocnice, ak nie všetky ten normatív nespĺňajú. A otázkou je, a teraz už citujem: „Či ide o problém z hľadiska zabezpečenia poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti, alebo „len" o problém dodržiavania rigidného predpisu, ktorý zväzuje ruky pri inovatívnych spôsoboch vnútornej organizácie nemocníc pri dosahovaní rovnakého cieľa, aký mal na mysli zákonodarca. Inými slovami, či je normatív naozaj garanciou kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti."
Naozaj je normatív garanciou poskytovania zdravotnej starostlivosti? Ja si myslím, že nie. Sú nemocnice, ktoré našli kreatívne spôsoby, ako zorganizovať tú prácu aj s nižším množstvom zdravotníkov, áno, dajú im za to vyššiu mzdu, neviem čo, neviem čo, zorganizujú to spôsobom, že vo výsledku tá nemocnica funguje. Týka sa to najmä menších nemocníc, ktoré zabezpečujú regionálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti v tejto krajine. Myslím si, že optimalizácie siete nemocníc, stratifikácia, akokoľvek to nazveme, stratila svoje smerovanie a bolo by ju potrebné zásadne prehodnotiť, lebo správnym riešením nie je zatvárať menšie nemocnice, ale to, čo ideme teraz prijať, a to, čo bude ďalší krok lekárskych odborárov, bude viesť k zatváraniu menších nemocníc. Bude viesť k tomu, že sa zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Kysuciach, na Orave, kde len poviete, kde sú tie menšie nemocnice, a do najbližšej veľkej, teda štátnej nemocnice, je to ďaleko.
Ako pomôže to, že budú tie personálne normatívy napísané v zákone? A ako ich máme čítať? Ja teda keď som robil tú veľkú analýzu pred dvanástimi rokmi, nič sa nezmenilo, teraz som si to pozrel, že čo sa ide prepísať do zákona, to sa len kopíruje z toho výnosu. Je tam napísané, že na jedného lekára ma pripadať 17 pacientov na lôžku, ale ďalší lekár tam musí byť, až keď bude tých pacientov 21. A teda keď tam bude 18 pacientov na lôžku, koľko lekárov tam má byť? Devätnásť pacientov na lôžku, koľko lekárov tam má byť? Keď na jedného lekára má pripadať 17. Ale druhý lekár tam má byť až keď ich bude 21. Máme tam akože úplne nie úplne jednoznačné vyjadrenia, je to taká sivá zóna, kde tancujeme a balansujeme. Je to zákonné, je to protizákonné, keď je ich tam 18, 19 alebo 20? A to sa kopíruje a budeme to mať v zákone opäť nejakú nie úplne jasnú, nie úplne jasný guideline. Ja si myslím, že toto nie je dobré, že betónujeme normatívy v zákone, toto sa obráti proti nám všetkým, to teraz nie je, opakujem, opozičné alebo koaličné, to je naše spoločné, to zdravotníctvo nebude dostatočne flexibilné.
Ďalší, ďalší bod. Prečo má byť Lekárske odborové združenie v DRG skupinách? Ako akým spôsobom odborári majú, prečo majú odborári rozhodovať o tom, ako sa počítajú matematické vzorce v DRG, v centre pre klasifikačný systém? Čo s tým majú odborári spoločné? Len preto, že štrajkujú? Že prečo potom tam nie sú že pacienti alebo, ja neviem, niekto ďalší, kto by mal možnosť vedieť, daňoví poplatníci prečo tam nie sú? Prečo odborári majú do takýchto vecí zasahovať? Akým spôsobom slovenskému zdravotníctvu pomôže 37,5-hodinový pracovný týždeň lekárov? Nemajú už dostatočné mzdy za svoju normálnu, normálnu mzdu, teda normálny pracovaný čas? Ako v akej chvíli došlo k tomu, že sme zistili, že slovenské zdravotníctvo potrebuje skrátiť pracovný čas lekárov? Lekárov máme málo, zhodujeme sa na tom, že je problém s dodržiavaním tých normatívov a ideme im skrátiť pracovný čas, aby ich bolo ešte menej? Ako ja to nevidím toto ako riešenie, ja to vidím ako vytváranie nového problému.
Absolútne súhlasím s tým, že slovenské zdravotníctvo potrebuje transparentnosť, povedal to aj môj predrečník a budem veľmi rád, keď sa budú zverejňovať dáta o produktivite práce, o produktivite práce v jednotlivých nemocniciach, na jednotlivých oddeleniach a keď sa spolu s tým budú zverejňovať aj počty úväzkov a rozsahy a objemy úväzkov, aby sme vedeli, aká je prepočítaná produktivita práce jednotlivých zdravotníckych zariadení, jednotlivých lekárov. Domnievam sa a domnievam sa na základe dát z centra pre klasifikačný systém, že produktivita práce v slovenských nemocniciach je diametrálne odlišná medzi jednotlivými nemocnicami, medzi jednotlivými klinikami a oddeleniami. A je pravdou, že najmä v štátnych nemocniciach tá produktivita práce zaostáva za tým, čo sa robí v nemocniciach neštátnych, či už samosprávnych, mestských, krajských alebo súkromných. Lebo tie súkromné, mestské a tak ďalej, tie neštátne nikto, priatelia, nikto nikdy neoddlží. Niekedy ich oddlží, tuná vidím pána župana, niekedy ich župa oddlží, ale potom jej chýbajú peniaze, tej župe, na opravu mostov, odhadzovanie snehu alebo niečo podobné, aj tak to veľmi nepomáha. Nikto ich neoddlží, takže ako hovorí stará česká povesť, nouze naučila Dalibora housti. Takže v núdzi museli hľadať kreatívne riešenia, ako zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre svoj región. Áno, nie vždy dodržiavajú rigidný normatív, ktorý je možno odtrhnutý od reality, ale tá zdravotná starostlivosť tam funguje a sú v pozitívnych číslach mnohé z tých pracovísk. Toto niekomu vadí? Toto niekomu vadí? Prečo? Pretože je to zrkadlo neschopnosti štátnych nemocníc produkovať zdravotnú starostlivosť v takých objemoch ako tie menšie nemocnice a udržiavať vyrovnané, minimálne vyrovnané hospodárenie.
A nie je to sci-fi, to vyrovnané hospodárenie sa dá dosiahnuť v štátnych nemocniciach, a teraz budem chváliť neprítomného kolegu z vládnej koalície Jožka Valockého, on bol riaditeľom nitrianskej nemocnice, vy viete, že bol riaditeľom nitrianskej nemocnice a bol riaditeľ nitrianskej nemocnice, ktorá bola v zisku. Ako jedna z mála štátnych nemocníc pod jeho vedením bola tá nemocnica v zisku. Rozprávajte sa s ním, čo musel, aké boje musel zvádzať so zamestnancami, s odborármi na to, aby tá nemocnica bola v zisku. Kde musel škrtiť kohútiky, kde odtekali zbytočne peniaze z nemocnice. Zábavné príbehy má o tom, ako prešiel celou nemocnicou a zistil, že tečú záchody, zo splachovačov tiekli záchody, tak povedal, prosím pekne, každá zdravotná sestra, vrchná sestra na každom oddelení má zodpovednosť za každý záchod na svojom poschodí a keď uvidí, že tečie ten záchod, má to nahlásiť údržbárovi každý deň. A na konci mesiaca, keď prišiel ďalší mesiac, o dve tretiny sa znížili náklady nemocnice na spotrebu vodu. Dovtedy to nikomu nevadilo? Z cudzieho krv netečie, oni to neplatili, tí zamestnanci, no náhle keď bola za to osobná zodpovednosť niekoho, ó, náhle sa to dalo. Koľko takých tečúcich záchodov máme v slovenských nemocniciach, v štátnych nemocniciach, kde je to každému jedno?
Programová vyhláška. Tu sa nestotožňujem so svojim predrečníkom Oskarom Dvořákom, ja si myslím, že programová vyhláška, tak ako je napísaná, už dnes je absolútne škodlivá pre slovenské zdravotníctvo a tak ako bude napísaná, podľa toho, o čom tu máme ísť schvaľovať, to znamená do posledného centu budeme ministerstvo predpisovať jednotlivým poisťovniam, koľko majú zaplatiť nielen na aký typ zdravotnej starostlivosti, ale aj pre aký typ nemocníc. To je že taký, taká miera mikromanažmentu, na ktorú doplatíme všetci, pretože ministerstvo nie je spôsobilé odhadnúť, koľko to má byť peňazí podľa jednotlivých typov nemocníc, pretože nemá dostatočné dáta a najmä nemá skin in the game, že ministerstvo nič neriskuje, to nie sú ich peniaze, to sú peniaze tých zdravotných poisťovní, takže čokoľvek napíšu na papier bude odtrhnuté od reality, bude to úradnícke, centrálne plánovanie ako za socializmu, ktoré zlyhalo práve preto, že bolo odtrhnuté od reality. Namiesto toho, aby sme regulovali, čo od toho zdravotníctva chceme, programová vyhláška má povedať, čo je cieľom zdravotníctva a nie koľko peňazí má ísť na ktorý subtyp zdravotnej starostlivosti, lebo peniaze nerovná sa kvalita. To, že niekam predpíšeme, aby išlo viac peňazí, neznamená, že to tam bude kvalitnejšie, výsledkom len bude, že tam bude väčšie plytvanie. Do slovenských nemocníc za posledné dva roky narástli platby o vyše 50 %, do štátnych nemocníc ešte viac. Na zdravie, pán minister. Peniaze do štátnych nemocníc narástli o viac ako 50 % za posledné dva roky. O čo sa zlepšila produktivita práce v tých nemocniciach? O čo kratšie čakacie lehoty majú pacienti? O čo ústretovejší sú tu zdravotníci pri komunikácii s pacientom? To mi povedzte. Zažili ste to niekto? (Reakcia navrhovateľa.) Ja som nič nedohodol, pán minister, to viete, hej, ja to tu budem opakovať, že to bola bezpodmienečná kapitulácia Hegerovej vlády (reakcia z pléna), SaS-ka vtedy protestovala a teraz si myslím, že bola bezpodmienečná kapitulácia aj vašej štvrtej Ficovej vlády pred požiadavkami odborárov, ale programová vyhláška nijakým spôsobom nezlepšuje život slovenského pacienta. Nijakým spôsobom mu nedáva žiadnu pridanú hodnotu, je to mikromanažment, ktorý škodí. Namiesto toho, aby sme formulovali ciele, formulujeme nástroje. A teraz krátka prednáška o zdravotnej politike, lebo vidím, že niekedy je to potrebné.
Existujú ciele a nástroje v zdravotnej politike. A čo je cieľom zdravotnej politiky. Lepší zdravotný stav, spokojnosť a finančná ochrana pred katastrofickými nákladmi. A ako to dosiahneme? Sú tam tzv. semifinálne ciele, a to je kvalita, efektivita a dostupnosť. Toto máme chcieť od zdravotníctva. A namiesto toho sa ministerstvo tuná ide cez programovú vyhlášku sústrediť na nástroje, ako tieto ciele dosiahnuť, teda reguluje financovanie. Nechajte, prosím vás pekne, to financovanie na tých, ktorí sú za financovanie zodpovední, teda na zdravotné poisťovne a sformulujte im štátnu objednávku, čo od tých poisťovní chcete – kvalitu, efektivitu, dostupnosť, lepší zdravotný stav, spokojnosť pacientov a finančnú ochranu pred katastrofickými nákladmi. A nehrajte sa na mikromanažment, lebo ten mikromanažment, vám nejde ani len manažment vašich vlastných štátnych nemocníc, ani to nevieme urobiť, aby štátne nemocnice mali nejaké normálne holdingové riadenie, to, čo ten Agel a Penta dávno zvládli a dokážu hromadným spôsobom obstarávať materiál tak, že dostávajú množstevné zľavy, lebo prevádzkujú viac nemocníc. My prevádzkujeme v štáte viac nemocníc, ale každá nemocnica platí množstevnú prirážku za to, že niečo nakupuje, lebo to neplatí načas, lebo, lebo, lebo. (Reakcia z pléna.) Áno, to už sme štartovali niekoľkokrát, bolo to tam, zrušilo sa to, bolo to tam, zrušilo sa to, bolo to tam, zrušilo sa to, každopádne takýmto spôsobom to v tom zdravotníctve fungovať nemôže, tá programová vyhláška zdravotníctvu škodí.
A ešte jednu vec vám poviem k programovej vyhláške. Keby náhodou sme našli spôsob, že prídu osvietení lekári, ja neviem, povedzme, že skupina diabetológov sa tu objaví, ambulantných diabetológov a povie, že my budem teraz ako diabetológovia dodržiavať takýto nový guideline, ktorý sme si sami medzi sebou dohodli a budeme sa intenzívnejšie, viac, podrobnejšie starať o našich dispenzorovaných diabetologických pacientov a budeme ich väčšmi motivovať k tomu, aby dodržiavali liečebný režim, aby zmenili svoju životosprávu a tak ďalej a dosiahnu, dosiahneme to, že tí pacienti sa budú zlepšovať vo svojich klinických parametroch, teda budú dosahovať ciele zdravotnej politiky, lepší zdravotný stav, budú spokojnejší a bude tam kvalita, efektivita a dostupnosť a zabránime tomu, aby sa títo pacienti zhoršili, bekompenzovali a skončili na centrálnom príjme alebo hospitalizáciou alebo odrezaním nohy, amputáciou nohy kvôli diabetickej nohe, alebo aby neprišli o oči v rámci diabetickej retinopatie, takže ak prídu takýto diabetológovia za vami, pán minister, a povedia, my máme takýto skvelý program, ako poskytneme lepšiu starostlivosť, ktorá predĺži život ľuďom, chceme za to, aby ste nám, samozrejme, zaplatili za to nejakú vyššiu sadzbu, vyššiu úhradu, tak vaša odpoveď bude, no moment, ale programová vyhláška hovorí, toľkoto peňazí má ísť do nemocníc, my vám nemôžme dať v ambulanciách viac peňazí a vo výsledku tie nemocnice budú platené za to, že tam tí pacienti neskončia? Prečo majú byť odmeňované nemocnice za starostlivosť, ktorú neposkytujú? V takejto situácii sa neoplatí ani lekárom v ambulanciách hľadať spôsob, ako sa dá vyhnúť hospitalizácii, lebo hospitalizácia býva zvyčajne tá najdrahšia zdravotná starostlivosť, ani zdravotným poisťovniam sa neoplatí rozmýšľať nad inovatívnymi platobnými mechanizmami, ktoré by zabránili hospitalizáciám, zbytočným hospitalizáciám. A povedzme si, že hromada z toho jedného milióna hospitalizácií ročne je možno zbytočná, ktoré sa dali vyriešiť v ambulanciách, keby tie ambulancie boli motivované k tomu, že postarajte sa o pacienta, aby neskončil, neskončil v nemocnici. A prečo? Pretože nemáme odvahu v tých nemocniciach upratať. Nemáme odvahu upratať v nemocniciach, lebo budú primátori telefonovať, budú starostovia telefonovať, sú to štátne nemocnice, budú primári a prednostovia telefonovať, lebo sú to čím viac postelí, tým som viac profesor. V Bratislave máme duplicitné, triplicitné aj kvadroplicitné kliniky namiesto toho, aby sme mali jednu kliniku, lebo síce máme málo Indiánov, ale veľa náčelníkov. Každopádne programová vyhláška nie je dobrá a táto, tento návrh zákona tú programovú vyhlášku ide ešte zhoršiť.
Ja si myslím, že tento návrh zákona slovenskému zdravotníctvu nepomôže, lebo neriešime nič, čo by pomáhalo slovenskému pacientovi, neriešime tie ciele, zamotávame sa v nástrojoch zdravotnej politiky a to je dôvod, pre ktorý strana Sloboda a Solidarita nebude môcť tento návrh zákona podporiť.
Ďakujem.

Tak, kolegovia, teraz ste mali možnosť vidieť človeka, ktorý mňa učil, alebo teda mi vysvetľoval, ako to funguje v zdravotníctve v podstate od mojich politických začiatkov. Tomáš, pozerala som na teba zasa s obdivom a naozaj keď som prichádzala do zdravotníckeho výboru, predtým som sa zdravotníctvu nevenovala, ako mnohí viete, a s Tomášom som sa stretávala týždeň čo týždeň, prechádzali sme spolu zákony, dôvody, aké to bude mať dopady, aká je dôvodová správa, aká je ale skutočnosť, čo to urobí v praxi. Boli to naozaj pre mňa veľmi, veľmi podnetné stretnutia s rovnakým nasadením a s rovnakou hĺbkou informácií, ako ste videli teraz. A je enormný rozdiel, a mnohí ma poznáte, môžete to vidieť, poznáte ma celé tie roky, enormný rozdiel medzi tým, čo som vedela vtedy a čo viem dnes. Tak mám pre vás, kolegovia, jedno odporúčanie, počúvajte Tomáša Szalaya, fakt o tom zdravotníctve vie veľa.
Tomáš, ďakujem ti za to a doplním ešte k tomu plytvaniu v tých nemocniciach, aj keď ja teda, ja som hovorila tiež o hranici medzi štátnym, súkromným a zistila som, že rozdiel je medzi tými ekonomicky zodpovednými a nezodpovednými, lebo aj v akciovkách si strážia náklady, v štátnych. No ale podstata, že ja vždy hovorím taký ten príbeh, čo som bola šokovaná, bola som na praxi ako sestra na oddelení v štátnej nemocnici, vychádzala som, išla som do skladu pre niečo, vychádzala som, zhasla som, zavrela som dvere. Sestra idúca po chodbe otvorila dvere, že čo tu robíte? Otvorila dvere, zažla a zavrela tie dvere, nechala zažnuté v sklade. Hovorím, že prečo? A ona, že lebo sem stále niekto chodí a my tu mávame zažnuté. Tak som schválne pozerala celý deň a mohlo byť aj mimo, lebo však chodíme po pacientoch po izbách, ale ja som tam videla vojsť v ten deň štyrikrát človeka. A celý čas sa tam svietilo. Obrovská nemocnica, koľko je tam takých skladov? To isté s tou vodou. Toto sú len živé príklady toho, že dá sa byť efektívnejší a my teraz hovoríme, že tú neefektivitu ideme platiť, hm.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Janka, aj za tvoj diskusný príspevok. Áno, ideme tú neefektivitu platiť a skutočne, ja možno zopakujem a zdôrazním to, čo povedal kolega Dvořák, ten proces toho, ako sme mali normatív, dobre, keď už má byť v zákone, lebo to odborári chcú, ako sme mali s tým normatívom naložiť, bolo najprv urobiť analýzu, urobiť audit personálneho vybavenia, potom k tomu pristúpiť s raciom, pozrieť sa, akým spôsobom sa s tým prax vyrovnáva, akým spôsobom dokážu organizačne zabezpečiť nemocnice plynulý a bezpečný chod oddelení bez ohľadu na normatív, a potom k tomu prispôsobiť normatív a potom ho tesať do mramoru do zákona, keď už nemôže byť v podzákonnej norme.
Tým, že sme porušili túto postupnosť, tak nám nieže hrozí, tak sa stane to, že zlý normatív sa stane súčasťou zákonov a na základe zlého normatívu v zákone budeme teraz kyjakom po hlave biť tých, ktorí sú efektívni a ktorí zabezpečujú dostupnosť regionálnej zdravotnej starostlivosti. Toto nepostihne štátne nemocnice, tie koncové, toto postihne menších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a obyvateľov regiónov, nie krajských miest, nie hlavného mesta, toto doľahne na Oravu, na Kysuce, na Zemplín, skrátka na regióny, kde tieto nemocnice dokážu dnes efektívne poskytovať zdravotnú starostlivosť a zachraňujú slovenské zdravotníctvo.

Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, nechcem byť už dlhý, pretože už sme relatívne toho dosť veľa počuli a úprimne, aj nie úplne so všetkým som súhlasil, ale ono tu nejde teraz o to, aby my sme sa tu v rámci opozície nejakým spôsobom školili a prekárali, možno mať na veci rôzne názory, ale v tom, v čom sa určite v opozícii zhodneme, je, že takto sa to nerobí, hej?
Pán minister, vláda, od októbra ste napínali svaly, až nakoniec teraz pán minister ustúpil odborárom do takej miery, že možno aj oni sami zostali prekvapení (povedané so smiechom). To je, dá sa to vidieť na viacerých veciach. Mne naozaj úprimne, keď som čítal ten návrh zákona, tak samozrejme som v tom videl totálne odborársky rukopis a mi tam chýba naozaj nejaké odborné zmeny, ktoré si ten odborársky návrh vyžadoval, aby sa niektoré veci naozaj, eventuálne keď už o to odborárom šlo a zhodli sme sa, že sú aj dobré, do toho zákona napísali tak, ako majú napísať a zároveň aby aj v praxi priniesli to, čo všetci očakávame. O tých normatívoch sme teraz veľa počuli a naozaj však povedzme si, jak je čo pre pacienta alebo do praxe prinesie to, že dáme normatívy do zákona? Že to odborári chceli? Ale však s tými odborármi sa podľa mňa dalo normálne rozprávať a povedať im, tak počkajte, chcete to dať do zákona, ale o čo vám vlastne ide? Však vám predsa ide o to, aby sa tie normatívy dodržiavali v praxi a to sa dá riešiť úplne ináč, ako to, že to dáme do zákona. Však teraz to je v podzákonnej norme, teraz to je v zákone, čo to pre pacienta rieši? Čo to rieši pre tých riaditeľov nemocníc, ktorí to nedodržiavali? Pre tých pacientov, ktorí boli na preplnených oddeleniach, kde bolo nedostatok sestier, eventuálne lekárov? Absolútne nič. Však odborárom predsa šlo o to, aby keď príde pacient do nemocnice, mal tam dostatok erudovaného zdravotníckeho personálu. Ale to, že to dáme do zákonu, tak tým nič nevyriešime.
Teda toto sa malo v tom zákone riešiť. A ja som teda čakal, že ministerstvo si aspoň v tomto splní tú svoju úlohu a teda že keď dostane nejaké zadanie od odborárov, ktoré myslia dobre a podľa mňa všetci ich potrebujeme a vidíme, že sa to v mnohom naozaj nedodržuje, však sú štúdie, sú relevantné štúdie k dispozícii podľa počtu sestier na oddelení, ako sa vyvíja úmrtnosť na tých chirurgických oddeleniach. A to sú štúdie, čo boli v Lancete publikované, tam dokonca je až tridsaťpercentný rozdiel. To znamená, keď máte na oddelení viac sestier, menej ľudí na chirurgických oddeleniach zomiera. Tak super. Tak poďme sa na to takto pozrieť a poďme sa pozrieť, kde je pes zakopaný. Ako môžeme zlepšiť úmrtnosť na oddeleniach chirurgických. Ale toto ja tam naozaj nevidím a viete, mne to príde kvôli tomu, že máme pána ministra, ktorý tomu v podstate nerozumie. A pokiaľ on nemá okolo seba ľudí, ktorí mu vedia veľmi adekvátne a kvalitne poradiť, keď takéto rokovanie má viesť, samozrejme nám si poradiť nedá, však my sme z opozície, potom iba hlasy chcú, keď náhodou by im to tu nevychádzalo a budú tlačiť cez odborárov, aby sme dodali hlasy, aby sme schválili nejaké paškvily. Nie, takto sa to naozaj nerobí a ja som akože veľmi sklamaný z toho, čo pán minister priniesol teraz sem do parlamentu, pretože možno to, čo je tam dobré, aj to mu napísali odborári a to, čo zle napísali odborári, to určite neopravili.
Ďalšia vec, čo sa mne úprimne páčilo, ja som to nikdy nekomentoval negatívne, hovoril som, že je to na dohode medzi ministerstvom a odborármi, je, aby ak má lekár úväzok mimo ústavného zariadenia, tak teda nemá mať právo na tú plnú valorizáciu. To je fajn, to sa mi páči. A čo je v zákone? Že musí mať úväzok, keď má úväzok menší ako 50 %, tak v tom prípade až. Viete, tak si dajú úväzky 51 % alebo sa dohodnú nejako ináč a skrátka vôbec sa ich to, na nich vôbec nemusí vzťahovať. Toto je riešenie? Naozaj však to je na smiech.
Ďalšia zaujímavá vec, a viete, ja sám som pracoval na oddelení, kde sme mali 37,5-hodinový pracovný týždeň. Ale treba si uvedomiť, že tak ako argumentujú odborári, že prevádzky s nepretržitou prevádzkou majú mať podľa Zákonníka práce 37,5-hodinový pracovný týždeň, čo je naozaj tak, a teda že veď zdravotnícke zariadenia sú prevádzky s nepretržitou prácou, áno, s tým sa tiež dá súhlasiť, len si treba povedať aj to bé. A to bé je to, že väčšinou potom ide o zmenné prevádzky, teda nejakú pásovú výrobu alebo skrátka prevádzky, kde sa nonstop pracuje, a potom ten zamestnávateľ si to rieši tak, že časť zamestnancov si zavolá na prvú zmenu, časť zamestnancov si zavolá na druhú zmenu, časť zamestnancov si zavolá na tretiu zmenu. A potom je to pre toho zamestnávateľa aj, samozrejme, najvýhodnejšie, no ale ja čo tu viem, tak práve náš minister Dubaj, keď chcel zaviesť takúto zmennú prevádzku v Nitre, no tak to nemal skúsiť. Potom sa to už naňho (povedané so smiechom) začalo hrnúť a samozrejme aj od odborárov, ktorí akože tak toto kto si tuná dovolil takéto niečo, že časť lekárov by nenastúpila o ôsmej, ale až o tretej, keď ich riaditeľ potrebuje. No viete, tam ide o to, že nemali by potom tie príplatky.
Takže dobre, tak keď chcem mať 37,5-hodinový pracovný čas, tak ako majú podľa Zákonníka práce prevádzky s nepretržitou prevádzkou, tak potom si myslím, že ad bé by malo byť sa s odborármi porozprávať o tom, dobre, ale tak potom by ste mali súhlasiť aj so zmennou prevádzkou. A keď povedia nie, tak no tak potom asi nie ste prevádzky s nepretržitou prevádzkou (povedané so smiechom), pretože vy tam chcete byť len od ôsmej do tretej.
A viete, ja by som takto mohol pokračovať ďalej a úprimne, nie, nie, nie, takto sme si to fakt nepredstavovali. Mrzí ma, že opäť v takomto zrýchlenom konaní takýto relatívne nekvalitný zákon je tu predložený, hoci rozumiem, mnohé veci sú nielenže myslené dobre, dokonca mnohé veci aj sa im teším, keď budú presadené, ale ako celok, ako celok veľké sklamanie práve z pána ministra a to, akým spôsobom sa nechal odborármi utlačiť a hlavne to, že odborne nedohliadol na veci, ktoré oni sami chceli presadiť v praxi. To je naozaj veľké sklamanie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja len krátko zareagujem na tvoju otázku, Marek. Je pravdou, že nič sa nemení na tom, že to bolo doteraz v podzákonnej norme a teraz to bude v zákone. Platiť to platilo predtým a platí to aj teraz. A čo to rieši, že to bude teraz v zákone? Rieši to jednu jedinú vec, že sa to bude výrazne ťažšie meniť. To znamená, keď sa urobí audit personálnych normatívov a zistíme, že niekde je ten audit zbytočne veľkorysý a bude možné ho na základe dobrej organizácie práce, dobre organizovaných procesov prehodnotiť a mohol by sa zmierniť, čo sa týka náročnosti na ľudskú prácu alebo na zdravotníkov, na jednotlivé typy zdravotníckych povolaní, možno má zmysel posilniť sestry a môže tam byť menej lekárov, tak sa to bude výrazne ťažšie meniť. To znamená, cieľom odborárov je zabetónovať status quo, zabetónovať tieto zle vypočítané normatívy alebo zle nastavené, lebo neboli ani len vypočítané, tak, aby keď prišlo, prišiel návrh na ich racionalizáciu, ho bolo možné odbojkotovať či už na úrovni medzirezortného pripomienkového konania alebo na úrovni rokovania vlády, legislatívnej rady vlády, alebo ho odbojkotovať na úrovni parlamentu, lebo však v druhom čítaní tam môže prísť bambilión pozmeňovacích návrhov od poslancov, ktoré bude ministerstvo len veľmi ťažko odpinkávať.
To znamená, cieľom je zabetónovať dnešné neefektívne zdravotníctvo.

No ja neviem, či ťa počúvali všetci pozorne, ale v prvom, teda keď sme mali skrátené legislatívne k tomuto, tak sme tu počuli o tom, ako sme to všetko dovrzali, Marek, ako my sme zodpovední za to, že vlastne oni tu majú ten galimatiáš, oni neschopáci, to je ich mantra, oni namiesto toho, aby naozaj aspoň trošku si priznali vinu, tak za všetko je zodpovedný Soros, médiá a Gruzínci na protestoch. Toto je, toto je ich mantra, ktorú budú stále hádzať a to majú nacvičené od svojich politrukov, politických propagandistov.
Ale musím povedať, Marek, že toto ste mali, kolegovia, počúvať, Mareka. Som na teba hrdý, Marek, že takto rozprávaš. Som na teba veľmi hrdý, Marek, že ty sa konečne tomu rozumieš, že ty sa tomu rozumieš. Ty by si mohol tu toľko ľudí naučiť tomu, keby tí ľudia chceli a nepracovali pre záujmové skupiny. Fakt si bol výborný, Marek, ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické. Ja mám tiež taký pocit, kolegovia, najmä pri tých normatívoch, že táto vláda sa teší, keď môže opravovať svoje vlastné zákony, pritom už teraz sa vie, že áno, ten zákon o normatívoch, ktorý si ide teraz schváliť, sa bude musieť naozaj možno už o pár mesiacov opravovať, pretože sú to staré normy, nesedia nám do OSN-ky. Napriek tomu úplne v pohode to sem prinášajú a žiadajú nás dokonca o podporu. To je naozaj že neuveriteľné a toto je spôsob vládnutia, toto je spôsob vládnutia tejto vládnej garnitúry.