33. schôdza

Ja by som chcel v krátkosti, pán Viskupič, že vlastne bolo také, bol taký ten, taký jeden rozhovor s pani Christine Lagard pred asi pár mesiacmi, kde vlastne sa vyjadrili, kde vlastne sa vyjadrila k tomu, že, pýtal sa redaktor, že čo si myslíte o fungovaní Európy ako takej do budúcna, a ona povedala, že, že Európa je ako taká pekná záhrada s tým, že vlastne už len keď samotní, samotní ľudia na čele, dovolím si tvrdiť, aj Európskej centrálnej banky majú také názory, že vlastne my sme tu len ako miesto, kde budú chodiť čínski dôchodcovia a podobné, podobné aktivity sa tu budú diať, že tu budeme ako skanzen, tak treba sa zamyslieť aj celkovo nad fungovaním Európy ako takej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pánovi kolegovi Lučanskému za, za faktickú.
No áno, proste nesmieme sa stať európskym skanzenom. Proste musíme, musíme robiť všetko preto, aby sme boli aj produkčná oblasť sveta, áno, aby sme sa starali aj o prírodu, aj, aj o to, aby ku nám chodili turisti, ale jednoducho Európa, ak, ak chceme prežiť, ak chceme hrať prvé husle v budúcnosti, tak musíme veľa, veľa zmeniť, musíme, musíme znížiť množstvo byrokracie, musíme, musíme fakt byť schopnejší aj v tom, v tom priemysle proste a koniec koncov aj v tej, aby sme neodišli úplne od témy, aj v tých finančných, finančných oblastiach.
Jednoducho musíme makať proste. Nesmieme byť konzervatívni, nesmieme byť skanzen, musíme robiť všetko preto, aby sme aj v budúcnosti ako Európska únia, ako Európa hrali v tej prvej lige.
Ďakujem pekne.

Krátko zareagujem.
Áno, čo sa týka samotného rozsahu zodpovednosti, tak ten Berlín sa posilňuje, aby tie škody potom platili tí, ktorí ich aj spôsobovali. To je prvá vec.
Druhá vec. To, čo ste povedali, ja súhlasím, súhlasím plne s tým, že potrebuje Európa aj rizikovejší kapitál, potrebuje – únia kapitálových trhov, o ktorej sa rozpráva, odkedy som, ja si pamätám ešte ako prvýkrát, keď som bol minister. Bohužiaľ, Európa je veľmi skostnatená, čo sa týka rýchlosti rozhodovania, nastavovania. Tam niekto, proste všetci vieme, že aj by nám to pomohlo, a poviem príklad, sú krajiny, nechcem menovať, ktoré držia veľké kapitálové fondy, ktorí na tomto záujem nemajú, aj sú s tým proste problémy.
Samozrejme, zjednodušovanie odbyrokratizovania absolútne podporujem a ja to kritizujem na každom Ecofine. Samozrejme veľa sa rozpráva a bolo by treba množstvo tých vecí v tých smerniciach, ktoré tu teraz aj vlastne transponujeme, aby to odbúrali a nevyrábali ďalšie, ďalšie problémy. Áno, v Európe ďalší priestor na banky sa veľmi zúžil a beriem to, áno, potrebujeme tie šťuky do toho rybníka, a to súvisí s tým, aby bola tá byrokratizácia znížená, ale opakujem, Európe najviac pomôžu nízke ceny energií.
Všetky tieto veci treba robiť popri tom, potrebujeme robiť ďalšie opatrenia, aby sme vôbec prežili v tom konkurenčnom boji, v ktorom, v ktorom sa celá Európa nachádza.

Ďakujem pekne.
Možno toto bude aj súvisieť trošku aj s tým, aby ten prehľad o tých kapitálových trhoch bol vyšší. Je tu transpozícia smernice, ktorá rieši tzv. jednotné európske miesto prístupu, tzv. ESAP, ktorý by mala spravovať Národná banka Slovenska, ide v podstate o nejaký informačný kanál, ktorým by sa každý investor na Slovensku dozvedel maximum o tom, ako funguje finančný trh na Slovensku, a, samozrejme, platí to aj pre ostatné krajiny. Ministerstvo ako orgán zberu údajov pre sprístupnenie dokumentov je určené zo zákona o účtovníctve. Ustanovuje sa Národná banka, ktorá zabezpečí plnenie niektorých úloh vyplývajúcich z nariadenia aj pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky, napr. aplikačné programovacie rozhranie pre ESMA, ktoré prevádzkuje ESAP.
Ďakujem pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto zákona.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Tú hlavnú, vecnú pointu zákona už zhrnul pán minister vo svojom úvodnom slove, takže k tomu sa veľmi netreba nejak vyjadrovať. Áno, je to transpozícia, takže po tej obsahovej stránke tam až taký veľký problém nevidíme.
K čomu sa ale budem vyjadrovať, je tá nákladová časť tohto zákona, pretože z doložky nám vyplýva, že len na úpravy systémov, informačných systémov finančnej správy, ministerstva financií atď., atď. treba vyčleniť takmer milión eur. Milión eur, to v čase konsolidácie nie je úplne zanedbateľná položka, včera sme tu schválili doživotnú rentu generálneho prokurátora za milión eur, dneska transpozícia, bum, ďalších milión eur.
Čiže ja to len zosumarizujem, hej, rozpočtový informačný systém náklady na úpravu systémov, 340-tisíc, centrálny konsolidačný systém, 120-tisíc, bordel finančnej správy, 186-tisíc, konsolidovaný register účtových závierok, 234-tisíct, integrovaný systém finančnej správy, teda hlavný systém finančnej správy, 30-tisíc, všetko dohromady: 900-tisíc, viac ako 900-tisíc.
No, a nie je to, nie je to malá položka, a teda vo vzťahu na konsolidáciu sa chcem na to spýtať, pretože ešte v septembri bola vydaná správa ÚHP, vašich analytikov, pán minister, na ministerstve financií, ktorí hovorili, že aj na takýchto prevádzkových a rozvojových výdavkoch existuje v štáte potenciál na úsporu 30 %, čiže dneska sa tu bavíme o milióne ako náklad na tento zákon, a analytici hovoria, že nemusel by to byť milión, mohlo by to byť 600-tisíc. Ja neviem, či si úplne vieme takto dovoliť rozhadzovať peniaze v tomto čase, a teda tá cesta ku tomu, ako tu z milióna spraviť 600-tisíc je, že, chápem, že máte tam nejakých dodávateľov tých systémov, s ktorými sa ťažko vyjednáva, lebo majú nejak podpísané zmluvy, no len už dlhú dobu, a ak teda svoje služby vám ponúkajú za nejaké sadzby. Architekta za, ja neviem, 700 eur na deň, programátora za 500 eur na deň a pod., za nejaké sadzby. No ale už niekoľko rokov ÚHP, benchmarkuje tieto sadzby, za aké sadzby nakupuje štát IT služby. A podľa tých benchmarkov tie sadzby by mohli byť oveľa nižšie, pretože sú inštitúcie v štáte, ktoré nakupujú lacnejšie ako napr. na finančnej správe. No a touto logikou sa vlastne ÚHP dostalo k tomu odporúčaniu, že ak by sme všetci nakupovali za benchmarkové sadzby, čiže za nejaké priemerné sadzby, tak ten potenciál tej úspory v štáte je 30 %. Čiže v tomto konkrétnom prípade by to nemusel byť milión, ale bolo by to 600-tisíc.
No a ja sa teda chcem spýtať, že teda valí sa na nás druhá vlna konsolidácie. Ja som vás už pri tej prvej vlne konsolidácie upozorňoval na to, že ak hľadáte potenciálne úspory na strane štátu, tak vaši vlastní analytici vám hovoria, že len na týchto IT výdavkoch by sa dalo usporiť 30 %, čo v celkovom rozsahu štátnych IT výdavkov vychádza asi na 100 mil. ročne. Hej, 100 mil. ročne.
Tak v tej prvej vlne konsolidácie ste sa do toho nejak nemali, že by ste s tým niečo robili, tak sa chcem spýtať, že či teraz pri tej druhej vlne konsolidácie, už budete hľadať úspory aj v týchto výdavkoch. Je koniec marca, teraz niekedy sa pomaličky, ale isto začnú rozbiehať rozpočtové kolesá všetkých tých rokovaní medzi ministerstvami, takže či na tých rokovaniach, keď príde nejaké ministerstvo a bude obhajovať svoje výdavky na IT, tak či im poviete, že 30 % dole, alebo sem ani nechoďte, lebo o tom, o tom je šetrenie na strane výdavkov štátu, a teda hovorím to pri tomto zákone, pretože tu máme krásny príklad toho, že mohli by sme platiť menej za transpozíciu tohto nariadenia, ak by ste naozaj motivovali tie ministerstvá k tomu, aby znižovali sadzby, za ktoré nakupujú IT služby, ak by využívali nejaké centrálne rokovanie s dodávateľmi, využívali tú silu štátu, že tí dodávatelia nedodávajú len pre jednu inštitúciu, ale pre ďalších desať v rámci štátnej správy, a treba s nimi tak aj vyjednávať, z nejakej pozície tej sily, že máte tu u nás desať kontraktov, a nie jeden, a preto chceme vidieť nejakú poriadnu úsporu.
Takže to je moja otázka, po vecnej stránke zákon transpozície tam nie je čo veľmi namietať, len teda bude nás to stáť milión, a tam už namietam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo... Áno, za slovo. (Povedané so smiechom.)
Kolega pán Hargaš, jasné, som rád, že teda ja už som dnes pri jednom zákone upozorňoval, že teda tiež sa mi zdajú tie náklady na úpravy informačných systémov vysoké, tak tu je to skutočne tých 917-tisíc, čiže veľmi som rád, že to zaznelo. Dá sa len teda súhlasiť, proste myslím si, že presne toto je cesta, kde by sa dalo určite ušetriť, a súhlasím asi aj s tým, že významne.
No našťastie alebo je to výzva možno už pre budúcu vládu, keď pozerám teda do tej tabuľky výdavkovej, tak je to tam plánované na rok 2027, takže skôr si myslím, že možno to bude výzva už pre nejakú budúcu vládu, ale teda uvidíme. Každopádne teda ono to asi vlastne sa celé bude upravovať až v tom roku 2027. Aspoň to tak vyzerá podľa, podľa týchto tabuliek.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
No ja by som k tomu nepristupoval tak, že keďže ’27, tak nás to nemá trápiť, hej... (Povedané so smiechom.) Takýchto kostlivcov, to si tam potom nájdeme haba-habakuk, nie, že teraz je ten čas, teraz je ten čas vyjednávať s tými dodávateľmi. A ako hovorím, to nie, že ja som si to vymyslel, vaši vlastní analytici na ÚHP to prepočítali, že na prevádzke a takomto rozvoji, malom rozvoji štátnych IT systémov vieme ušetriť 100 mil. ročne. To nie sú moje čísla, to sú čísla od nich, hej.
A teraz, že máme seriózny podklad, hej, za tej minulej vlády sme nemali takto spravenú dobrú analýzu, teraz tam tá analýza je spravená, vieme, kde by sa dalo šetriť, akými opatreniami, tak sa teda chcem spýtať, že či teda pri tých rozpočtových, viem, ako prebiehali rozpočtové rokovania, či teda, pán minister, keď k vám prídu tie jednotlivé ministerstvá, povedia, že ja na svoje IT systémy na budúci rok chcem 100 mil., tak či im poviete, že 100 nedostaneš, dostaneš 70, lebo tu mám nejaké podklady, že by si to vedel spraviť za 70.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán Hargaš, poviem, sme tu na to, aby sa navzájom kontrolovali. My si skontrolujeme vaše výdavky a vy si môžete naše.
Ja za seba môžem povedať, že na ministerstve financií ja teda som povedal jednu vec – obstarávajte tak, aby sme čo najviac ušetrili, a keby som zistil, že niekto proste niečo obstarával tak, že, že proste tam bolo niečo nekalé, tak sa s ním vysporiadam. To má každý jeden pracovník, ktorého som ja nominoval, alebo teda som niekde podpísal jeho nomináciu, každému jednému som to povedal, to je prvá vec.
Druhá vec, ministerstvo financií, čo sa týka rozpočtu, keď teda zohľadníme tie veci, lebo sa upravuje ten rozpočet o tie európske zdroje, tak môžem vám oznámiť, že som ušetril asi 52 mil. eur, ktoré som dal na oltár ostatným ministerstvám, alebo teda tomu, kto potrebuje nejaké peniaze, a súvisí to aj s týmito vecami, a tu, čo sa týka tohto, či to bude milión, je tam napísaný milión, ja budem rád, ak to bude 600-tisíc, nech je to aj 400-tisíc.
A kľudne to nechám ešte raz pozrieť aj ÚHP, a nech sa oni k tomu vyjadria, čiže nemám s tým absolútne žiaden problém, takže takto to u mňa funguje.

Ďakujem pekne.
Veľmi krátko. Je to štandardná zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia. Tým, že Brazília nepristúpila k multilaterálnemu nástroju, čo sa týka opatrení BEPS, OECD, tak toto je to vlastne bilaterálne riešenie, že zapracovávame úplne štandardné nástroje, ktoré uznáva OECD, do zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, takže nič kontraverzného.
Ďakujem pekne.