33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Brazílskou federatívnou republikou, ktorým sa mení zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmu, tlač 647a.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 726 z 20. januára 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Oba uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným protokolom a zaujali stanovisko, ktorým odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s protokolom vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Výbor pre financie a rozpočet prijal uvedené odporúčanie uznesením č. 184 zo 4. februára 2025 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 255 z 30. januára 2025. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplynuli žiadne iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
a) vysloviť súhlas s protokolom,
b) rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom, tlač 647a, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 186 zo 4. februára 2925. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy. Výbor určil mňa za spravodajcu výborov a zároveň ma poveril
1. predniesť správu na schôdzi Národnej rady
2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predsedov... predpisov.
Pán predsedajúci, prosím, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Vážené dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, predkladáme na rokovanie Národnej rady.
Cieľom predloženého návrhu je upraviť ustanovenia, ktoré sú v súčasnej dobe... podobe vnímané ako problematické. Tieto zmeny majú za cieľ posilniť ochranu vlastníckeho práva, zabezpečiť proporcionalitu v zásahoch do práv súkromných vlastníkov a zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť právnych procesov v oblasti ochrany prírody.
Platné znenie zákona umožňuje prijať opatrenia, ktoré obmedzujú užívanie súkromného majetku bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov a bez adekvátnej kompenzácie. Takéto konanie vyvoláva otázky o súlade s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo vlastniť a užívať majetok, ako aj s čl. 17 základných práv Európskej únie, ktoré stanovuje zásadu ochrany súkromného vlastníctva. Súčasný prístup k vyhlasovaniu chránených území a zavádzaniu obmedzení je tiež často administratívne náročný a nedostatočne zohľadňuje potrebu spolupráce medzi štátnymi orgánmi a vlastníkmi.
Navrhované zmeny smerujú k vytvoreniu právneho rámca, ktorý podporuje partnerstvo medzi štátom a vlastníkom pozemkov, znižuje nadmernú administratívnu záťaž a zavádza jasné mechanizmy pre kompenzáciu zásahov do vlastníckych práv, vychádzajúc zo skúseností členských štátov Európskej únie, kde sú úspešné modely ochrany prírody často založené na dobrovoľnej spolupráci. Predložený návrh sa zameriava na odstránenie legislatívnych nepresností, zlepšenie prehľadnosti právnych noriem a posilnenie právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

99.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 699. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mňa to len prekvapilo, teda že aj po takomto čase, nemyslela som to v zlom, ja chápem, že tie priezviská sú rôzne, a nemáte odkiaľ vedieť, ako sa to číta, takže Stohlová, nabudúce už budeme vedieť.
No, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa priznám a trošku aj zreflektujem to, čo sme tu dneska videli, to prepadávanie zákonov z dielne poslancov SNS, že ja si úplne neviem vysvetliť ten chaos, hej, že prečo teda tie zákony prepadávajú, keď sme tu vlastne videli aj v pléne pána Lučanského. A prečo práve, a to je tá pointa pre mňa, prečo práve tento teda ide, hej? Prečo tento neprepadol? No a ja si aj odpovedám, obávam sa, že je to tým, že vlastne túto koalíciu ochrana prírody vôbec nezaujíma, že na oslabovaní ochrany prírody si vždy vedia nájsť tú zhodu. Nie je to kontroverzná téma a nemá sa jej v rámci koalície kto zastať. Treba to povedať, takto to je a je to za mňa naozaj smutný pohľad, pretože naozaj touto novelou strana SNS pokračuje v snahe oslabovať ochranu prírody a po tom všetkom, čo sme už zažili, tie novely, ktoré sme videli, tak môžem hovoriť o tom, že cieľom je postupne vymazávať ochranu prírody na Slovensku. Čo je naozaj paradoxné v podaní národniarov, pretože tá príroda je naozaj naše bohatstvo a niečo, čo by som očakávala, že všetci budeme sa nažiť čo najviac chrániť.
No tento zákon ale teda z toho, čo sme videli predtým, je v skutočnosti zákonom pána Filipa Kuffu, štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia, pretože ten ho prišiel aj prezentovať na tlačovú konferenciu, keď sa ako návrh objavil. A vtedy aj tvrdil, že bol vypracovaný na ministerstve, ale podáva sa cez poslancov SNS. No a ja sa teda pýtam, že medzirezortné pripomienkové konanie kde? To naozaj máme odvahu prichádzať s takýmito návrhmi a potom ich predkladáme cez poslancov, pretože pán štátny tajomník nemá odvahu pustiť to cez medzirezortné pripomienkové konanie a obhajovať si tam ten svoj úmysel a zámer pred odbornými organizáciami a pred verejnosťou, lebo ja si to nijako inak, túto prax, ktorú vidíme opakovane, neviem vysvetliť.
A ako sedí mi to celkom aj do toho vzorca správania pána štátneho tajomníka, lebo ani do televíznych diskusií nechodí, len, ako sme videli aj tento týždeň, vie urážať spoza klávesnice. Čo vie, je tiež nechať si prideliť desať služobných áut, ale na otázky sa mu takisto k tomu už odpovedať nechce. To je odvaha štátneho tajomníka Filipa Kuffu. Je to jednoducho človek, ktorý sa správa papalášsky, a bez základnej slušnosti objasňovať svoje aktivity, čo je povinnosť, ktorú máme nielen my poslanci a poslankyne voči sebe, ale hlavne voči verejnosti. No a on nám vlastne na tej tlačovej konferencii rovno aj povedal, že teda pripravili túto skvelú novelu zákona, a už rovno hovoril, v čase, keď sa podávala, že budú pozmeňujúce návrhy.
Tak ja sa zase pýtam, čo je to za kvalitu práce, keď už dopredu vieme, že hm, no tak ešte tam niečo budeme musieť dodať. A pripomeňme si, že pri pozmeňujúcich návrhoch a pri tej praxi, ktorú vidíme, videli sme to aj včera, keď pani poslankyňa Matejičková podávala na poslednú chvíľu pozmeňujúci návrh, ktorý opäť oslaboval ochranu prírody, tak tam už vôbec žiaden priestor na tú diskusiu nevzniká, keď sa to podáva všetko náhle a bez priestoru debatovať o tom a diskutovať. A pri predchádzajúcej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sme videli, že tie najškodlivejšie úpravy prišli práve cez tie pozmeňujúce návrhy, či to bola fikcia súhlasu, ktorá sa zavádzala, alebo obmedzenie účasti verejnosti v konaniach o ochrane prírody a krajiny, ktorú sme aj podali presne kvôli tomu na Ústavný súd, a ja som presvedčená, že ten nám dá za pravdu, že to je v súlade s ústavou nie je. No a pán štátny tajomník pri tejto príležitosti jeden z nich aj predstavil, že oni sa teda ešte chystajú v rámci pozmeňujúceho návrhu uľahčiť poľovanie v chránených územiach v našich národnej parkoch.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia, to si len tak pripomeňme, precíťme, potrebujeme tu uľahčovať poľovanie v našich národných parkoch, lebo to je tá vízia našej národnej strany – ťažiť, strieľať a jazdiť na štvorkolkách, lebo to je to, čo vidíme aj v podaní pána Kuffu.
Tak teda budeme v očakávaní, čo v tých pozmeňujúcich návrhoch príde, a teda akú veľkú odvahu naberú v tom, kedy ich predložia, či to bude zase na nejakých nespojitých výboroch predložené, alebo na poslednú chvíľu v druhom čítaní, alebo ako k tomu pristúpia.
Zatiaľ sa teda pozrime na tie naozaj fenomenálne zmeny, ktoré pán Kuffa navrhuje. Ony môžu na prvý pohľad pôsobiť pomerne nudne až technicky, ale ja by som to nazvala, že je to taká zberná novela návrhov, ktoré oslabuje ochranu prírody, ktoré sú voči našej prírode škodlivé a zároveň to všetko robia bez akejkoľvek alternatívy, bez vízie alebo koncepcie, že okej, keď vy neveríte na ochranu našej prírody, tak teda čo namiesto toho. Táto novela jednoducho len ničí a neponúka žiadnu alternatívu.
Prvá zmena, ktorú spomeniem, je zmena, ktorá sa navrhuje ohľadom vyhlasovania nových chránených území celoeurópskej siete Natura 2000. To si teda povedzme, že celá Európa chce prírodu chrániť, chce ju chrániť viac, len na Slovensku pán štátny tajomník zjavne vie lepšie, netreba, naopak, treba to oslabovať a sťažovať, pretože ten návrh hovorí o tom, že v prípade, že by sa vyhlasovali nové územia v rámci siete Natura 2000, tak sa bude vyžadovať súhlas všetkých vlastníkov pred ich vyhlásením.
Teraz si to dajme do tej slovenskej reality. Tých rozdrobených vlastníckych vzťahov, tie, myslím si, každý jeden z nás a každá jedna z nás s tým sa skúsenosť, aký je to obrovský problém vôbec, keď sa pozrieme na kataster, teda ak náhodou funguje, ja neviem, v akom teraz je to akurát stave, tak to sú tisícky ľudí, ktorí by museli nielenže sa s nimi spojiť a komunikovať, oni by to, museli s tým súhlasiť. Čiže to v praxi znamená, že je to absolútne nerealizovateľné, že akékoľvek nové vyhlasovanie tohto typu chránených území by bolo nerealizovateľné v praxi.
No a povedzme si aj, že či to je teda nejaký extrémny problém na Slovensku z tej doterajšej praxe, že toto teda je potrebné zavádzať. No štát sa tomu v drvivej väčšine prípadov snaží vyhýbať a snažil sa vyhýbať, pri vyhlasovaní tých chránených území sa snažil vyhýbať tomu, aby jednalo o pozemky súkromných vlastníkov. Všetko sa to realizovalo primárne na tých štátnych. A v prípade, že sa jedná o súkromné pozemky, tak je tam systém kompenzácií. V prípade, že sa obmedzí hospodárenie na takýchto pozemkoch, tak sú tam kompenzácie, ktoré tým vlastníkom ľuďom kompenzujú to, že v záujme spoločenského prínosu pre nás všetkých chránime nejaké veľmi cenné územie, človek tam nemôže, jeden z tristo majiteľov, hospodáriť, tak dostávajú kompenzácie. Povedzme si, že na tieto kompenzácie vo všeobecnosti na Slovensku aj pri iných chránených územiach idú milióny eur, a tam, kde sa to zaviedlo, sú tí majitelia s tým spokojní, takže tu opäť robíme strašiaka z niečoho, čo problémom nie je.
Pripomeňme si pritom, že tento, toto obmedzenie v súvislosti s Natura 2000 pán, ešte vtedy poslanec, Kuffa podával dvakrát v parlamente, keď bol opozičným poslancom, a v tom čase NIKA, alebo teda Národná implementačná a koordinačná autorita, sa vyjadrila, že je to ohrozenie pre plán obnovy. To bolo vlastne v čase, keď sme čakali na taký veľký balík vyhlasovať aj v týchto chránených území. Čiže zase je to proste krok, ktorý nielenže je v rozpore s ochranou prírody, ale je to niečo, čo považujeme za ohrozenie plánu obnovy, miliárd, ktoré sú v tomto balíčku. No, lenže teraz my vlastne nie sme v situácii, keď by sa chystalo vyhlasovanie nových území Natura 2000. Dokončila sa to ešte za úradníckej vlády, naozaj séria takýchto vyhlasovaní veľkých balíkov, a my teraz nevieme o tom, že by sa takéto územia mali vyhlasovať, a mne teda tým pádom toto opatrenie, toto ustanovenie a nápad štátneho tajomníka pripadá v prvom rade ako populizmus, že teda poďme sa vyhraniť voči niečomu, čo je škodlivé z rôznych stránok, a robíme to vlastne v čase, keď to ani nie je namieste, ani to nie je otázke dňa.
Ďalší problém, ktorý... problém... ďalšia téma, agenda, ktorej sa pán štátny tajomník venoval, sú zmeny týkajúce sa našich bezzásahových území v národných parkoch. Opäť si pripomeňme, že bezzásahové územia sa určujú tam, kde na Slovensku máme tú najcennejšiu prírodu, ktorú by sme si mali najviac vážiť a mali by sme ju najviac chrániť. No sa pán Kuffa navrhuje, aby už nebolo tak ako doteraz právne záväzné smerovať v národných parkoch k dosiahnutiu 75 % územia v zóne A, alebo teda v bezzásahovej zóne. No a ja teda dávam takú rečnícku otázku, že v koľkých národných parkoch máme situáciu, že by tých 70 % bolo v bezzásahovom území – je to nula. Aj sa to používa ako protiargument, že naše národné parky nie sú dosť dobré, pretože nespĺňajú toto kritérium. Je to totiž kritérium a odporúčanie Medzinárodnej únie pre ochranu prírody, ktorá teda nabáda, že, že tak má vyzerať národný park, že 75 % v tom bude ponechaných prírode na procesy, ktorá tam prebiehať majú, ktoré zvyšujú biodiverzitu, ktoré zvyšujú cennosť tej prírody. Tak my teda nie sme v situácii, že by ktorýkoľvek národný park to spĺňal, tak pome rovno škrtnúť tú víziu.
Poviem kontext, že toto je, toto je ustanovenie, ktoré, alebo teda prísľub, ktorý dal pán štátny tajomník na Rade Národného parku v Poloninách. Ja tam teda celkom sledujem tú situáciu, ako sa vyvíja, a aj z tej zápisnice som presne videla, že to vlastne bola odpoveď na tlak, ktorý tam prichádzal od neštátnych vlastníkov pozemkov.
A pán štátny tajomník namiesto toho, aby vysvetľoval, čo je to za odporúčanie, čo je to za kritérium, k čomu to má smerovať, prečo to je prínosné a prečo to, naopak, nie je ohrozením, tak on to ako na objednávku dal do tejto zbernej novely. No a keď pán štátny tajomník nevysvetľuje, tak sa to vysvetlíme my.
Je to dlhodobá vízia, preto žiadne z našich národných parkov napriek tomu, že to, to v tom zákone, tak to nespĺňa. Ale je to dlhodobá vízia, aby, keď sa uskutočňujú zonácie, ktoré sa postupne uskutočňujú vo všetkých našich národných parkoch našťastie a naveľa, tak aby tam bola tá vízia smerovať dlhodobo k tomuto cieľu, ktorý je dobrý pre prírodu a pre Slovensku ako také. To znamená, že to nie je nejaké, zo dňa na deň sa tu násilne pretlačí takého, takého kritérium. Je to dlhodobá vízia, ktorú ale pán štátny tajomník z toho zákona škrtá, a to znamená, že už to nebude záväzné.
A dajme si aj príklad Národného parku Muránska planina, aby sme videli, to bolo teda, zonácia sa robila v čase prechádzajúcej vlády. To znamená, že sa to akoby robilo v tých medziach zákona pro... v rámci alebo v prospech ochrany prírody. Pán štátny tajomník by možno povedal, že to robili ekoteroristi. No a pozrime sa, teda ako to tí ekoteroristi robili. (Povedané so smiechom.) Dnes je v zóne bezzásahovej, v zóne A, 41 % územia, čiže nie 75. Ďalších 26 % územia prejde do zóny A, do bezzásahu, zo zóny B, ktorá je prípravná. Tam sa proste to územie pripravuje na to, aby časom prešlo do bezzásahu, a toto sa stane 1. 1. 2051, takže je to vízia, na ktorú sa pripravuje ten región, ten národný park, spoločnosť. V Muránskej planine to zároveň robili len na štátnych pozemkoch, čiže to, nedochádza tam ku konfliktu s právami, vlastníckymi právami jednotlivcov. Robilo sa to na štátnych pozemkoch.
A keby sme sa pozreli na zonácie v iných národných parkoch, tak áno, niekde sa to robilo aj na pozemkoch súkromných vlastníkov, ale vždy po dohode. Vždy po dohode so štátom. To znamená, na dobrovoľnej dohode, keď tí vlastníci s tým súhlasili – a opäť, dostávajú za to kompenzácie. A ja vám poviem, že tam, kde to funguje, ten systém, tí ľudia si tento, to, ako to funguje, ten systém si pochvaľujú.
No a keď sme sa bavili o tom, že vlastne pán štátny tajomník je taký nejaký poštár, že niekde si niečo vypočuje ako požiadavku a on to vlastne len doručí do parlamentu bez nejakého zamyslenia sa, že v koho prospech to je a čo to spôsobí v rezorte, ktorý on má vlastne, v ktorom on má zodpovednosť, tak v rámci tej Rady Národného parku Polonín zaznievajú aj iné nápady. Pravidelne tam zaznieva, stále tam pravidelne zaznieva nápad, aby sa Národný park Poloniny zmenšil výrazným spôsobom a vznikol prírodný park Poloniny. To znamená, degradácia územia, ktorá by jednak neprešla z rôznych dôvodov, bolo by rôzne škodlivá, ohrozovala by plán obnovy, bola by problémom pre rozvoj regiónov, a tak ďalej a tak ďalej.
Ja sa pýtam, že či je teda máme očakávať, že napr. v niektorom z pozmeňujúcich návrhov, alebo v nejakom ďalšom opatrení od pána štátneho tajomníka, príde aj takýto návrh, urobiť z Polonín prírodný park, lebo si to niekde vypočul. A namiesto toho, aby vysvetľoval, tak len preberá takého návrhy.
Ďalším, ďalším opatrením, ktoré prináša táto novela, sú zmeny v predkupnom práve štátu. Zase, znie to technicky, znie to možno pomerne nudne, ale ruší sa tým predkupné právo štátu v prípade spoluvlastníckych podielov na rozdrobených pozemkoch. No, môžeme si kľudne pripomenúť, že minister Taraba v podobnom duchu už rušil jeden z projektov plánu obnovy, kde sa mali robiť výkupy súkromných pozemkov v chránených územiach v národných parkoch. A je to vlastne veľmi podobný systém, kde to, že štát na dobrovoľnej báze odkupuje pozemky od súkromných vlastníkov alebo podiely na tých šialene rozdrobených pozemkoch, je preventívne opatrenie, aby nám tu nevznikali konflikty medzi vlastníckymi právami jednotlivcov a ochranou prírody, ktorá slúži nám všetkým. Neexistuje dôvod, prečo rušiť takýto systém, prečo rušiť takéto projekty, pretože je to dobrovoľné, ten predaj je dobrovoľný, odstraňuje to tento konflikt. A jediný dôvod, prečo takéto niečo predkladať, je to, že jednoducho ochrana prírody pre pána štátneho tajomníka a pre stranu SNS nič neznamená, jednoducho ju neuznávajú.
Ďalšia zo zmien, ktoré prichádza, sa týka hospodárskych zvierat a chovu hospodárskych zvierat v rámci národných parkov. A teraz, aby sme, aby to bolo úplne jasné, hospodárske zvieratá patria do prírody, patria do chránených území. Sú tam veľmi dôležité, plnia tam veľmi dôležitú úlohu. Nahrádzajú kopytníky, ktorých naozaj kedysi v našich voľne, voľnej prírode ako voľne žijúcich bolo veľa, potom sa ich stav výrazne zredukoval a dnes nám aj tie hospodárske zvieratá pomáhajú zvyšovať biodiverzitu. Jednoducho napomáhajú aj tým chráneným územiam a sú tam dôležité a potrebné. Ale čo navrhuje strana SNS, je, aby vlastne v druhom, treťom a štvrtom stupni, teda všetkých okrem toho úplne najprísnejšieho, de facto nebolo pasenie zvierat nad 30 jedincov, čiže to už máme nejaké väčšie stádo, aby boli úplne neregulované, pretože v súčasnosti tam fungujú pravidlá, kde sa orgán ochrany prírody vyjadruje k tomu a povoľuje takéto pasenie. A ja vám garantujem, že to pasenie sa povoľuje. Sa pravidelne povoľuje, pretože tí ľudia, ktorí sedia na národných parkoch a tak ďalej, rozumejú ochrane prírody a sú si vedomí toho, akú to prináša hodnotu. Ale tá regulácia je zmysluplná.
A zase povezme si to na príklade Národného parku Slovenský kras, pretože kto pozná Slovenský kras, si je možno vedomý aj špecifík tohto územia a toho, ako veľmi sú tam citlivé vodné zdroje na to, čo sa deje na úrovni toho národného parku. Tam sú to vlastne planiny, ktoré majú podložie, kde tá voda veľmi rýchlo preniká do tých zásob podzemnej vody, a akékoľvek znečistenie, ktoré vzniká v rámci toho národného parku vrátane tých pasúcich sa zvierat, veď netvárme sa, hej, že to nie je znečistenie, môže ohroziť zdroje vody pre okolité obce. Poznáme takéto incidenty, že sa to už v minulosti dialo, či so zvieratami, alebo iným typom znečistenia v rámci poľnohospodárstva, a presne preto je dôležité, aby tam ten orgán ochrany prírody, ktorý má tú vedomosť o tých prírodných pomeroch, mal to slovo sa k tomu vyjadriť. A áno, možno sa stane, že z tých 100 razov to jedenkrát nepovolí, lebo si je vedomý takýchto, tohto kontextu. A ja teda nevidím úplne dôvod, prečo tento systém meniť, lebo to napr. slúži aj k ochrane zdravia a bezpečnosti ľudí, napr. čo sa týka pitnej vody.
Ja si myslím, že tu aj vidno, že tá novela sa naozaj robila, neviem, či na stole pána štátneho tajomníka, asi nie, tam si to úplne neviem predstaviť, ale teda na nejakú jeho objednávku, a tie ustanovenia, ktoré prináša, sú nielen škodlivé pre prírodu, ale sú aj prvoplánové a nepremyslené, lebo toto, čo odstraňuje v prípade tých hospodárskych zvierat, to nie je prekážka, to je, to je bezpečnostný mechanizmus, ktorý máme a ktorý by mal ostať platný.
No a dostávame sa teda k tej druhej časti, keď možno sa už nebavíme o tom, že čo všetko a akým spôsobom je škodlivé proti prírode, ale skôr do toho, ako je to veľmi prvoplánové a nepremyslené. Ďalšie zmeny, ktoré prináša strana SNS, sú, sa týkajú hospodárskej činnosti, ktorá sa vykonáva na území národných parkov, alebo teda chránených území.
No pán štátny tajomník aj povedal na tej tlačovej konferencii, že je to namierené proti ľuďom a organizáciám, ktoré sa v tých územiach, kde sa nachádzajú chránené oblasti, venujú sprevádzaniu v prírode alebo pozorovaniu zvierat, lebo teda to sú tie zlé-zlé mimovládky a tí zlí ľudia, ktorí ja neviem, čo je na tom ako také problematické, keď sa niekto venuje tejto činnosti, že sprevádza ľudí po prírode, učí ľudí rozumieť, prečo máme takú cennú prírodu a prečo je dôležité ju chrániť. Vlastne vychováva ľudí aj k vlastenectvu, aby sme boli hrdí na to, čo na Slovensku máme, čo nám v celom svete, čo nám v celom svete závidia, a aby sme boli ochotní to chrániť. No a ono to nerobia nejaké tie bájne, zlé mimovládky, ono to robia miestni ľudia, ktorí žijú v tých regiónoch, a takýmto spôsobom podnikajú. Je to absolútnou súčasťou modernej ochrany prírody, je to súčasťou a šancou pre rozvoj regiónov, aby miestni ľudia, ktorí žijú v tých oblastiach, mohli ťažiť, mohli udržateľne ťažiť z toho prírodného bohatstva v tej lokalite, kde žijú, a aby mohli ťažiť z toho, z toho poznania tej lokality, z toho, že tam žijú. Tak ja neviem, čo je na tom také hrozné, že takúto iniciatívu musíme zašľapávať v zárodku, že ľudia hľadajú príležitosť, ako aj v regiónoch, na ktoré Ficove vlády 14 rokov kašľali, tak sú iniciatívni a hľadajú tú príležitosť, ako sa o seba postarať, ako podnikať, ako si zarobiť.
No a teda ten návrh hovorí, že v II. a III. stupni sa bude podmieňovať vykonávanie takejto hospodárskej činnosti iba so súhlasom vlastníkov. Takže sme opäť v tej istej situácii, kde bude treba, ak chcete ísť sprevádzať niekoho do prírody, tak ako sa to robí, keď sme pri tom, aj v mestách, všetci poznáme, že chodia turisti, sú sprievodcovia, ktorí sprevádzajú po, po mestách alebo po nejakých ako, po mestách, tak takýmto spôsobom to funguje aj v našej prírode, a po novom to má byť iba so súhlasom vlastníkov tých pozemkov, na ktorých to robíte. Čiže zase si predstavme stovky, tisíce vlastníkov, od ktorých by ste potrebovali získať ten súhlas. To je prvý problém.
A tu sa aj pristavím, že sa tu, keď na jeseň sa okliešťovali kompetencie dobrovoľnej stráže prírody, tak tu padol ten argument, ja som to počula aj pána, od pána Huliaka, aj od ďalších predkladateľov, že tu nie je problém, že tie súhlasy aj pre tú dobrovoľnú stráž prírody, aby si mohla vykonávať svoju kontrolnú činnosť, budú takto, takto budú (rečníčka gestikuláciou rúk naznačila rýchle vydávanie súhlasov), takto budú vydávané, žiaden problém, veď všetci to získajú. No nezískal to nikto a tá dobrovoľná stráž prírody nefunguje. Rovnako to bude aj v prípade sprievodcovania. No, takže to by bol prvý problém.
Aleže ten druhý problém je, že v tom zákone nie je definovaná poriadnym spôsobom hospodárska činnosť. To sa netýka len tých ľudí, ktorí chcú sprevádzať v prírode alebo ktorí chcú riešiť pozorovanie zvierat, ktoré teda je zjavne problémom pre stranu SNS, ale týka sa to napríklad aj čoho? Včelárstva, rybárstva, poľovníctva, dopravy? Pretože tá definícia tam chýba a hospodárska činnosť je všetko toto. A ja sa pýtam, to keď pôjdem po prírode a budem si pritom vybavovať pracovný e-mail, za ktorý dostávam odplatu, lebo to je tá definícia, ktorá tam je, činnosť, za ktorú dostávam odplatu, tak čo? Ako dostanem potom pokutu? Dostanem pokutu, lebo nemám súhlasy vlastníkov na to, aby som si vybavila pracovný mail?
No a dostávam sa k mojej obľúbenej časti, že pod takúto hospodársku činnosť spadá aj pasenie zvierat, ktoré iné ustanovenie tohto zákona má podľa štátneho tajomníka uľahčovať. Čiže na jednej strane to akože uľahčujeme tým, že vypíname bezpečnostný mechanizmus ochrany prírody, ale na druhej strane si čo, na toto pasenie budeme musieť na prechod tých zvierat pýtať súhlas od všetkých vlastníkov? Ako hovorím, táto novela je extrémne nedomyslená.
A možno aby som zavŕšila kvalitu alebo rozpravu o kvalite tohto návrhu, tak za mňa úplnou čerešničkou je, že predkladatelia asi uverili vlastným hoaxom, ktoré šíria, pretože, teda šíria ich roky, pretože touto novelou chcú povoľovať aj činnosti, ktoré dnes už ten zákon dovoľuje. Konkrétne si to povedzme na príklade zberu húb a rastlín a ich plodov v prípade vlastníkov a správcov pozemkov. To znamená, že ja keď vlastním niekde aj v chránenom území pozemok, tak toto bol nejaký naratív, ktorým sa tu snažili pri reforme národných parkov strašiť obyvateľov a vlastníkov takýchto pozemkov, že ho, nebudú môcť na svojich pozemkoch zbierať huby, no môžu, v tom zákone to je, kľudne si to aj odcitujme, § 14, ktorý nám hovorí, III. stupeň ochrany ods. 1: „Na území, na ktorom platí III. stupeň ochrany, je zakázané,“ písmeno h) nám hovorí „zbierať rastliny vrátane ich plodov.“
Lenže keby predkladateľ čítal ďalej, tak odsek 5 nám hovorí, že zákaz podľa toho písmena h) neplatí na vlastníka, správcu a nájomcu pozemkov. No a keby sme sa chceli chytiť toho, že to hovorí len o zbere rastlín, ale nie húb, lebo teda nám záleží tak na tom hubárstve, tak zároveň § 2 hovorí o tom, že pre účely tohto zákona sa pod rastlinami rozumejú aj všetky druhy húb. Takže ja neviem, čo mám na to povedať, ja neviem, ako sa to mohlo ocitnúť v tom návrhu, toto nie je problém, toto nie je niečo, s čím by sme potrebovali narábať, pretože ten zákon to umožňuje už dnes.
Veľmi podobne táto novela zavádza možnosť robiť sprevádzanie v prírode, o ktorom sme sa už vadili, že keď to robí niekto, je to problém, keď to robí niekto iný, už to problém nie je. Tak to zavádza aj pre štátnu ochranu prírody a neštátnych vlastníkov. Opäť už dnes to zákon umožňuje, netreba na to žiadnu novelu.
No, úplne povinná jazda, samozrejme, táto novela a tieto zmeny navrhované sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami. Spomeňme si Dohovor o biologickej biodiverzite OSN, spomeňme si štandardy IUCN, ktoré som už spomínala, to je tých 75 % bez zásahu, a spomeňme aj tradične už Aarhuský dohovor, ktorý sa neteší veľkému rešpektu zo strany našej koalície.
No a ak to mám zhrnúť, tak pán štátny tajomník Filip Kuffa prostredníctvom poslancov.
SNS opäť prináša takú zbernú novelu proti prírode, ktorá je bez vízie, bez konceptu, čo má teda nahradiť v ich ponímaní ochranu prírody, ktorú považujú za problém, žiadna alternatíva, len škodiť prírode, a čo je horšie, nielen prírode, ale aj ľuďom, ktorí žijú v okolí tých chránených území.
Je to škodlivé proti regiónom, je to proti rozvoju regiónov, s potenciálom šikanovať ľudí pokutami, ak sa chcú v súčasnej situácii uživiť, ak chcú podnikať, ak sú inovatívni.
No a ešte je to aj novela, ktorá nám veľmi jasne dáva ten vhľad do sveta strany SNS a pána Kuffu, kde uverili natoľko vlastným hoaxom, že prinášajú novelu, ktorá rieši niečo, čo problémom nie je, čo už dnes zákon umožňuje, tak ja vám gratulujem k tejto novele.
Samozrejme, ju nepodporíme a veľmi dúfam, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pán štátny tajomník avizoval, tak ja dúfam, že neprídu (povedané so smiechom), a keby prišli, tak určite k nim budeme mať výživnú debatu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani poslankyni Stohlovej. A to bola vlastne jediná prihlásená písomne a na ňu sú tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Lackovič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, no my tu máme ja výzvy zastavme likvidáciu zákona o ochrane prírody a krajiny, v ktorej viac ako 150 prírodovedcov a prírodovedkýň z rôznych akademických pracovísk spoločne žiada okrem iného teda zastaviť prerokovanie dvoch návrhov noviel zákona č. 543/2002 Z. z. a zároveň žiada stiahnuť ich z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, lebo môžu podľa nich priniesť fatálne dopady na mnohé vzácne a ohrozené druhy, biotopy a územia.
Doplním ťa a ty si to aj naznačovalo, že máme tu, naznačovala, že tu máme postupné oslabovanie zákona po kúskoch, tzv. salámovou metódou, doviedlo nás to do situácie, kedy zákon už v mnohých dôležitých ohľadoch nespĺňa vôbec svoj pôvodný účel a priamo ohrozuje prežitie najvzácnejších druhov biotopov i dedičstiev využívania zeme, čo píšu prírodovedci vo svojej výzve.
Jedným z najciteľnejších zásahov je obmedzenie činnosti dobrovoľnej stráže prírody a zavedenie tzv. fikcie súhlasu, ktorá umožňuje prijímať rozhodnutia bez vyjadrenia príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny, paralýzou dobrovoľnej stráže prírody prostredníctvom nezmyselnej podmienky súhlasu vlastníka pozemku s výkonom jej činnosti zostala kontrola dodržiavania zákona viac-menej len na veľmi malom počte profesionálnych strážcov veľkoplošných chránených území, avšak aj tých postihla ďalšia vlna prepúšťania odborníkov zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a zo správ národných parkov, takže 150 vedcov, 150 prírodovedcov prírodovedkýň z rôznych akademických pracovísk žiada stiahnuť... (Prerušenie rokovania časomerom.)

Ďakujem. Pán predseda parlamentu, kolegyne, kolegovia, ja len krátko.
Pani kolegyňa, ďakujem za vaše pripomienky, ale zároveň, prosím vás, veď, samozrejme, že komunikujeme s našim ministerstvom životného prostredia a podávame zákon v spolupráci, robia to všetci, a keď raz budete mať ministerstvo, tak to budete robiť vy presne tak isto ako my dneska, takže toľko. Vravíte, že celá Európa chce chrániť viac, no nech sa snažia dosiahnuť aspoň náš stav a percentuálne výmery našich území, budeme im v tom držať palce. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a preverím si všetky vaše poznámky, budem ich brať na vedomie. Díky.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, a aj ďakujem pani kolegyni za jej vystúpenie.
A ja to vnímam tak, že tu ako keby sa stretli dva svety, dva koncepty vnímania prírody, ochrany prírody a vôbec budúcnosti, ako by mala vyzerať, ako by malo vyzerať Slovensko. My sme vnímali a vedeli, že za komunistov sa príroda, lesy, vodné zdroje atď. vnímali skôr v podstate ako taký ten hospodársky priestor, ktorý sa dá využívať, na ktorom sa dá zarobiť, ktorý treba nejakým spôsobom vyťažiť, aby bol z neho prospech. Ochrana prírody a nejaké, nejaký proste systém, ktorým by sme zakonzervovali tú prírodu a to bohatstvo, ktoré tu máme, pre naše ďalšie generácie, bol vnímaný skôr ako strata. A presne tuto sa tieto dva koncepty stretávajú, kde na jednej strane je tu záujem ochrániť našu prírodu, naše bohatstvo aj pre ďalšie generácie, aj v kontexte klimatických zmien a všetkých týchto problémov, ktoré si v kontexte celého tohto, tejto situácie uvedomujeme, a narážame tu presne na ten starý koncept toho, že vlastne my tu máme nejaký ten priestor, ktorý treba zneužiť, využiť, ktorý treba použiť pre vlastné obohacovanie, kde hospodárske zvieratá majú prednosť pred, ja neviem, pred medveďmi a pred všetkým s normálnym, čo je, čo v prírode funguje, čo existuje, a všetko, čo ohrozuje hospodárske zvieratá, je vlastne ohrozovanie výnosu a poľnohospodárstva a tak a to treba všetko ochrániť, a treba preto zasahovať takýmto spôsobom do prírody a musíme jednoducho obmedzovať tých, ktorí chcú práve zachovať to na toto dedičstvo.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán Garaj, za vašu faktickú poznámku, ja sa teším na reflexiu tých výčitiek, ktoré tu odzneli, ako ju sľubujete.
Ja sa vyjadrím k tomu, čo ste spomínali s tým, že je normálne, že spolupracujú poslanci s ministerstvom, jasné, to je absolútne normálne, ale pripomeňme si, že tie zásadné, naozaj rozsiahle, so zásadnými zmenami novely, ktoré sme tu mali, boli všetky poslanecké návrhy. Ja považujem za normálne, ak príde nejaký pozmeňujúci návrh podávaný poslancami k vládnemu návrhu, ak treba niečo opravovať, to sa dá, samozrejme, robiť nejak slušne, transparentne v nejakom časovom normálnom, v nejakej škále, ale toto nie je vládna novela, tak ako ani tá predtým veľká rozsiahla novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola vládnou, nie je vládna.
A viete, ten ten proces, ktorý tam prebieha v prípade, že je to vládna novela, to znamená, že tam prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, to má svoju hodnotu, to nie je prekážka. To nie je niečo, čo vám robí niekto napriek, to má hodnotu a je to prínosné, pretože to znamená, že sa majú šancu vyjadriť všetky, všetci možní stakeholderi, organizácie, naozaj široké spektrum od samospráv cez odborné organizácie až po Národnú banku Slovenska, ktoré majú prínos, majú svoju odbornosť a prinášajú dôležité vhľady, vďaka tomu sa aj vychytávajú chyby v tých zákonoch a ja by som si naozaj želala, aby aj vy vo vládnej koalícii ste to začali vnímať ako prínos, pretože on to naozaj je, to nie je nejaká pasca alebo prekážka, ktorú sa vám tu snaží ktokoľvek nastražiť, to je prínos, aby to, čo prinášame spoločnosti, tie zákony, boli naozaj pre ňu prospešné, pre ľudí na Slovensku.