33. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ďakujem aj za vaše vystúpenie, pán kolega. Ja budem najskôr reagovať na tie hybridné hrozby, ktoré ste spomínali a síce to, že Slovensko sa v roku 2024 zúčastňovalo na tvorbe iniciatív v tejto oblasti, tak aj podľa toho, čo ste opísali, a podľa toho, čo tu žijeme, tak Slovensko je pre EÚ hybridnou hrozbou samo osebe a neviem teda, keď sa zúčastňovalo týchto iniciatív, že čo konkrétne tam presadzovalo.
Ja by som sa chcela dotknúť ale ďalších troch bodov z tejto správy, a síce prvým bude eurointegračné ambície Ukrajiny a konkrétne posledná veta hovorí, že Slovenská republika podporí začatie rokovaní v roku 2025 čo najskôr o tematických blokoch, počnúc klastrom základné hodnoty, tak momentálne práve otvorenie tohto klastru blokuje Maďarská republika. A ja som sa to už pýtala aj na hodine otázok, ale ešte mi nebolo zodpovedané, že či teda využijeme naše diplomatické úsilie na to, aby Maďarsko odblokovalo túto časť, keď už tak veľmi podporujeme Ukrajinu v tej integračnej snahe.
Ďalej ma tak trochu pobavila časť o Gruzínsku, že Slovenská republika pokračovala v podpore Gruzínska v jeho smerovaní do Európskej únie. Tak videli sme, že tá gruzínska vláda toto integračné úsilie stopla, tak neviem, v čom teda podporujeme my Gruzínsko. A náš pán premiér podporuje gruzínsku vládu, čiže on ju vlastne podporuje v tom, že to stopla, ale zároveň mi, no nedáva mi to úplne zmysel.
Ďalšia veta, ktorá ma zaujala sa týkala európskeho mierového nástroja a síce toho, že otázka ako prekonať blokovanie vo vzťahu k Ukrajine zo strany jedného členského štátu Európskej únie. No opäť je to to Maďarsko, ktoré blokuje aj pre nás vyplatenie miliónov a miliónov eur z tohto nástroja. Tak taktiež by som chcela vedieť, že či teda budeme využívať diplomatické úsilie na to, aby sa toto blokovanie odblokovalo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj kolegovi Škripekovi za jeho vystúpenie. Myslím si, že pomenoval niekoľko tém úplne presne, ktoré sa týkajú práve nášho pôsobenia v rámci Európskej únie, o ktorej tu pán minister tvrdí, že jednoducho nie je voči tomu žiadna iná alternatíva a že my sme hlboko zakotvení a najhlbšie asi zo všetkých, bohviekde.
Ale otázka je, ja ešte, samozrejme, k tejto téme vystúpim, veľmi sa na to teším, ale bola tu téma nastolená a otvorená práve kolegom Škripekom, že my bojujeme proti hybridným hrozbám. Pán minister, bola to vaša vláda, vaša koalícia, ktorá zlikvidovala všetky jednotky strategickej komunikácie všetkých ľudí, ktorí sa zapodievali bojom proti hybridným hrozbám, proti dezinformáciám z Ruska a tak ďalej. Všetkých ste zlikvidovali. Všetka tá odolnosť, ktorá sa tu mala budovať na rôznych úrovniach, na ministerstvách, inštitúciách, na úrade vlády, ste všetko vymenili ľuďmi, ktorí chodia buď na návštevu do Moskvy, alebo sa stretávajú s moskovskými agentami tu v Bratislave a šíria tu tieto dezinformácie, a vy ich šírite spoločne s nimi. A ja sa vás chcem opýtať, jedna otázka, konkrétne, konkrétne výsledky, ktoré ste dosiahli v boji proti hybridným hrozbám, pán minister. Keby ste potom si ešte našli čas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, naznačujem vám, že by ste sa mali vyjadrovať k predrečníkovi, nie k pánovi ministrovi. Reagujete faktickou poznámkou na predrečníka, tak vás poprosím, reagujte na predrečníka. Pokračujte.

Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Áno, ďakujem, ja reagujem na predrečníka, ktorý hovoril o hybridných hrozbách, a ja by som preto, ja mám na to právo sa potom opýtať, že či nám pán minister povie konkrétne výsledky, ktoré dosiahol v boji proti hybridným hrozbám. Strašne ich chcem počuť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem kolegovi Škripekovi za jeho vystúpenie, za komplexný pohľad na našu politiku. Chcel by som sa dotknúť toho, čo tam spomínal, naše kontakty s Azerbajdžanom, v súvislosti s tým, že vieme dobre veľmi, že minulý rok v septembri Azerbajdžan vyčistil prakticky celý Náhorný Karabach, vysťahoval, vysídlil 120-tisíc Arménov, všetkých, teraz mení tie kostoly, prapôvodné arménske kostoly mení na moslimské nejaké svätyne a podobne. Ale čo je kľúčové a ja som sa v tom obrátil aj s pani europoslankyňou Lexmann na predsedu vlády, že väzní osem predstaviteľov Náhorného Karabachu a jednoducho je našou povinnosťou ako člena Európskej únie proste zastať sa týchto ľudí. Sú väznení, nehovoriac o tom, že vlastne ten Karabach je, to je druhá genocída. Veď ten ich prapôvodný kraj zostal úplne vyčistený. Čiže chcel som len doplniť pána poslanca Škripeka, že aj toto patrí do politiky našej krajiny v rámci Európskej únie, že nemôžeme dovoliť, aby nejaká krajina tuná jednoducho bezdôvodne väznila a súdila týchto predstaviteľov krajiny.
Ďakujem.

Kolega Škripek, oceňujem tvoje vystúpenie. Ja sa zmienim o jednej oblasti, ktorú si spomínal, a to sú clá, o ktorých sa dnes veľa hovorí, zo strany Spojených štátov.
Vôbec celkovo oblasť zahraničnej politiky v oblasti podpory investícií a oblasť nejakej spolupráce v Európskej únii je pre mňa dosť nečitateľná, pretože môžeme to vnímať ako taký oportunistický postup vlády, keď na jednej strane spomeniem, keď sa uvaľovali clá na čínske elektromobily, tak Slovensko nepodporilo tieto clá na rozdiel od mnohých iných štátov. Samozrejme, že tam sú záujmy automobiliek. Potom vidíme, že Slovensko skutočne veľmi vysokou mierou podporuje čínske investície na Slovensku v automobilovom priemysle. Potom vidíme, že predseda vlády sa hrdí tým, že rokoval s predstaviteľmi Spojených štátov aj o clách. Konkrétne si spomínal pána Muska a on hovoril, že rokoval s pánom Muskom o tom, aby sa tieto clá odložili. No a napokon sme zaregistrovali koncom minulého pracovného týždňa, že predseda vlády sa vyslovil za to, aby Slovensko hojne začalo podporovať automobilový priemysel, ktorý je v ohrození. To znamená, na jednej strane vidíme tú politiku na štyri svetové strany, ozaj, na každú jednu stranu a na druhej strane vidíme rozhnevaných partnerov v Európskej únii, napríklad postojom k Ukrajine, postojom Slovenska k Ukrajine. No a teraz vidíme apely vlády na to, aby práve táto Európska únia podporovala vehementne automobily. Takže mne to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Kolegovia, ďakujem za poznámky a možnože pre pána ministra je to práve ten pohľad, ktorý, áno, sme v opozícii a ten tu máme. Zaujímajú nás nedostatočná reakcia alebo nevyrokovanie vecí ohľadne automobilového priemyslu, ale aj tá čudná, naše čudné mlčanie voči utláčaniu arménskych, vlastne politických oponentov Azerbajdžanu, ale aj to, že my naozaj podporujeme ten Azerbajdžan, hej, vyzbrojujeme ho. Veď oni naozaj vraždia Arménov a fakticky je to pomoc moslimom, aby tých kresťanských, tých arménskych kresťanov vyvražďovali.
A tá tretia oblasť, ktorá nás naozaj trápi, je vplyv hybridnej vojny zo strany Ruskej federácie u nás a nepochopiteľné, aby sa podpredseda SMER-u stretol s predstaviteľom, najvyšším predstaviteľom ruských tajných služieb. Pán premiér mi na európskom výbore k tomu povedal, že však to je skvelý politik a želal by som vám sa s ním stretnúť. No ale, pán minister, trápi to aj nás, ten zahraničný pohľad na nás, že prečo takýmto spôsobom sa my stretávame s predstaviteľmi znepriateleného štátu. My sme stále na zozname. A tak vidím, že ani kolegom to nie je ľahostajné, a preto som tieto otázky položil, hoci, opakujem, že tá správa je široká, vypracovali ste tam množstvo oblastí, niektoré sú tam povedzme aj novinky a celkom som rád, že také veci, že sa Slovensko v tom angažuje, ale potrebujeme odpovede na veci, ktoré sme tu popísali. Ak by to bolo možné, budeme radi.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, študoval som si ten materiál, tú správu, ktorá má tuším 52 strán. Celkom som sa tam snažil z toho vyčítať niektoré veci, ktoré ma zaujímali. Bohužiaľ, musím konštatovať, že ten materiál je veľmi formalistický, technický, bez nejakých konkrétnych výsledkov alebo cieľov, ktoré si Slovenská republika stanovuje, a tie výsledky, ktoré chce opísať, že sú ako nejaké úspechy, tak sú naozaj veľmi všeobecne popísané. Skôr ako akési zámery tejto vládnej koalície, ktoré chce presadzovať v rámci zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany, a teda tie klasické hry typu, že však my vlastne máme so všetkými všetko dobré a aj ten plyn bude a podobné. Musím povedať, že to vlastne odzrkadľuje takú tú politiku Slovenska, ktorú momentálne vykonávame v rámci Európskej únie, ktorú by som nazval oportunistickú, farizejskú, ktorá je plná urážok, hoaxov, fráz a gest.
Je aj v kontexte aktuálnej situácie so slintačkou a krívačkou alebo očakávaným uvalením ciel zo Spojených štátov na automobilový priemysel, ktorý postihne Slovenskú republiku, naozaj smutné sa na to pozerať, akým spôsobom postupuje Slovenská republika a premiér Robert Fico. Je to totižto tak, že na jednej strane využíva všetky tieto populistické nálady voči Bruselu, nazýva ho nejakým byrokratickým molochom a potláčateľom nejakých národných záujmov a všetkého možného a ja neviem, protislovenských byrokratov a úradníkov, ktorí nevnímajú tie špecifiká, a tak ďalej a tak ďalej a sú tam, samozrejme, aj oveľa horšie invektívy, ktoré používa, dokonca aj také tie nevydarené, nemiestne vtipy, ako sme videli dnes či včera so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, kde narážal na svoje stretnutie s Elonom Muskom, z čoho nám priniesol asi toľko, ako nám priniesol z Číny, Brazílie alebo z iných krajín. Čiže dokopy nič, len fotka s nejakým pohlavárom.
Musím konštatovať, že sa chová Fico ako taký žobrajúci mních. Ako taký ten, ktorý chodí, síce si akože vynadáva, ponadáva, ale keď treba, tak príde žobrať. Príde žobrať. Keď treba odškodnenie za slintačku a krívačku, ide do Bruselu. Keď máme problém s plynom, tak ide do Bruselu. Keď máme problém s clami, ide do Bruselu. A tam žobre. Ale zároveň je ten, ktorý najviac kritizuje, najviac sa vyjadruje oportunisticky, agresívne voči Európskej únii. A toto presne vnímajú spoločne s jeho tzv. politikou na všetky štyri svetové strany, ktorá smeruje len na jeden smer, a to je na východ. A potvrdil to aj svojou vianočnou návštevou v Kryme, teda v Kremli, kde dal jasne najavo, čo si myslí o Európskej únii, o spoločnom postupe, spoločných hodnotách, princípoch, na ktorých je Európska únia postavená. Jednoducho, všetkých opľul a opľúva ich dodnes. Je mu dobrá len vtedy, keď funguje ako nejaký peniazovod, ako nejaký mešec, ktorý sa zatrasie, že keď má nejaký problém, aby ho vytiahol z prúseru.
Zároveň sa ale začína Robert Fico stávať aj obeťou vlastných hoaxov a dezinformácií, resp. toho, na čom vyrástol počas covidu, na čom vyrástol aj počas vojny na Ukrajine, a to ho začína aj teraz kváriť. Veď tu máme napríklad pána Blahu, ktorého spomínal pán kolega Škripek, ktorý chodí do Moskvy po noty, tak ten teraz začal šíriť, že slintačka a krívačka prišli z Bruselu a z Ukrajiny. Tak aj z Bruselu, aj z Ukrajiny, ja neviem, to je jedno. Každopádne, prišli z oboch smerov, aby zničili Slovensko a Maďarsko. Ale potom tu máme vyjadrenia, že, preboha živého, len nešírme hoaxy a dezinformácie o tom, lebo to je veľmi vážne. To je veľmi vážne, správajme sa zodpovedne, lebo toto je vážna situácia. Ako keby ten covid nebola vážna situácia. A pritom má vlastných ľudí, takého Bombica, ktorého si živí, ktorému poslal vládny špeciál, ktorému tu vybavuje všetky vymoženosti, ktoré sú, ktorý sa tu dnes bol poprechádzať, provokovať, ktorý ešte má aj platený byt tu v Bratislave, tak, samozrejme, vieme, z akých zdrojov. Tak takíto, títo môžu šíriť tieto hoaxy a dezinformácie, ale vidí, že začína ho to trošku doháňať, lebo nevie, ako sa s tým vysporiadať.
Takisto izoláciu Slovenskej republiky naznačuje aj ďalšie vyjadrenie, a to je vyjadrenie fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý, toto vyjadrenie ináč... jak by som povedal, teraz toto vyjadrenie poskytol po návšteve Donalda Trumpa v Spojených štátoch amerických, kde s ním rokoval, samozrejme, o situácii v Európe, na Ukrajine a podobne. A povedal, že prišiel čas na tzv. EÚ plus-mínus. Plus-mínus. To znamená plus Nórsko, Island, Veľká Británia, mínus Maďarsko a Slovensko. Vedia prečo. Vedia to veľmi dobre. Aj tá správa, ktorú ste tu predložili, nič nehovorí, žiadne výsledky, ktoré sa vám podarilo dosiahnuť, nemá. Sú to slabé výsledky, tam nič nie je. Takže to jasne dokazuje, že sme na periférii, že s nami nerátajú.
Dokazuje to aj to, že my tu nejakým spôsobom hovoríme o tom, že by sme mali posilniť obranyschopnosť Európy a Európskej únie. V podstate sa hovorí o posilnení obranyschopnosti Európy, pretože do toho rátame tú EÚ plus, s ktorou vy sa nechcete stretávať. Veľká Británia a Nórsko sú pre vás vojnoví štváči. A toto dokazuje, že my sa dostávame na absolútnu perifériu, do izolácie, do izolácie v rámci Európskej únie. Len mi povedzte, pán Blanár, koľko vrcholných predstaviteľov teraz očakávate v najbližšej dobe na Slovensku. Vrcholných predstaviteľov členských krajín EÚ alebo predstaviteľov samotnej inštitúcie Európskej únie. O čom s nimi budete rokovať? Pochybujem, že sú tu nejakí na ceste.
Taktiež spomeniem napríklad kancelára Merza, ktorý už dnes oznámil, že keď sa mu podarí zostaviť vládnu koalíciu, ktorá bude čoskoro, tak chce riešiť situáciu s tzv. porušovateľmi, a nemenoval koho, ale my vieme veľmi dobre, porušovateľmi práva, princípov a hodnôt Európskej únie a chce ich riešiť zásadne a rázne aj podľa Lisabonskej zmluvy. A presne tým myslí Slovensko a Maďarsko. A to znamená zastavenie eurofondov, zastavenie hlasovacieho práva a podobne. Vy môžte sa tváriť, že zahlasujete v Bruseli za hocičo, lenže veľmi dobre vedia, akým spôsobom sa tu správame, čo tu robíme a akým spôsobom pristupuje táto vláda k Európskej únii a zahraničnej politike.
A ja sa vás ešte opýtam ďalšiu vec okrem tých hybridných hrozieb, povedzte mi ktorá členská krajina Európskej únie má tzv. tú politiku na štyri svetové strany. Takéhoto typu, ako má Slovensko. Ja o žiadnej neviem. Sú, samozrejme, všetky krajiny Európskej únie, ktoré, samozrejme, si snažia presadiť svoje záujmy na všetky štyri svetové strany, ale vedia, kde je sever. Lenže vy to neviete. Ja vám poviem, ja poznám dve krajiny, ktoré majú tzv. politiku na všetky štyri svetové strany, a je to Srbsko ako nasledovateľ Titovho režimu a India. Ale ani jedna z týchto krajín nie je členskou krajinou EÚ ani NATO.
Vy tu hovoríte ešte o tom, že ste zastavili v tej správe podporu z vládnej úrovne vývozu vojenského materiálu na Ukrajinu. No to tiež nie je pravda. To tiež nie je pravda. Keď sa budeme baviť o KONŠTRUKTE Defence alebo ZVS, klamete národ, tak ako klamete vždy, klamete ráno, na obed, večer aj v noci, ešte aj vo snoch klamete. Pretože toto sú štátne alebo pološtátne firmy, ktoré vyvážajú vojenský materiál a prekonali aj predošlé vlády asi o 100 % vo vývoze. Klamete!
Takisto čo sa týka sankcií alebo čo sa týka plynu. Veď vy chcete čo vyrokovať, veď ste videli, čo sa stalo teraz v Sudži v Rusku? Vy chcete vyrokovať nejaký kontrakt na dovoz plynu, že ten plyn budete platiť už dopredu a keď ho niekto vyhodí do luftu, kto bude platiť za ten plyn? Kto nám potom ten plyn dodá tade? A tak ďalej. Nemám, bohužiaľ, už viac času, ja by som vám vedel o tom rozprávať, ten materiál je strašne dlhý, je toho strašne veľa, ale veľmi slabý výkon, pán minister, veľmi slabý.

Pán poslanec, začnem od konca, že keby ste vedeli o tom niečo ďalej hovoriť, tak by ste sa prihlásili do písomnej, čo značne viacej času by ste mali.
Dotknem sa toho žobrajúceho mnícha, to bolo prirovnanie Roberta Fica k žobrajúcemu mníchovi, nepomýlili ste si priezviská? Podľa mňa ste mysleli možno Volodymyra Zelenského, lebo on tak chodí po Európskej únii a po všetkých štátoch a žebre.
Vy ste niečo doteraz nepochopili. V rámci Európskej únie my spolupracujeme. To znamená, keď je niečo potrebné, tak, samozrejme, vláda Slovenskej republiky, ako premiér Robert Fico ide sa stretnúť s predstaviteľmi Európskej komisie, aby sa tam dohodli na ďalších krokoch, keď je niečo, čo vlastne poškodzuje Slovenskú republiku. Vládni činitelia sa neustále stretávajú so zahraničnými partnermi. Neustále. Ale vás to proste láka hovoriť niečo napríklad o izolovanosti a podľa mňa už vám to nejde ani pomaly cez zuby toto hovoriť, pretože sami tomu neveríte. A ja som zvedavá, že kto vám vlastne toto uverí, že Slovensko je izolované. Však keď si pozriete zahraničné pracovné cesty a kto kde s kým rokuje, tak je to úplne niečo iné. A to nie je ako vy, keď ste boli vo vláde, že ste kolenačkovali a na všetko prikyvovali aj v rámci Európskej únie. Keď niečo hodnotíme, že je proti Slovensku a môže to poškodzovať záujmy Slovenskej republiky, tak sa vláda Slovenskej republiky na čele s Robertom Ficom aj ozve.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vašu reakciu, pani kolegyňa. Ja si vás len dovolím upozorniť, keď už sa tu bavíme o tom boji proti hybridným hrozbám. Toho žobrajúceho po Európe, to je inač výmysel z Kremľa, ktorý sa tu rozšíril, a používajú ho presne tí, ktorí používajú kremeľský naratív. A ten rozdiel je zásadný. Ten rozdiel je v tom, že Ukrajina je napadnutá krajina, je obeťou. Agresor je Rusko a podľa medzinárodného práva, charty OSN vôbec je našou povinnosťou Ukrajinu podporovať, aby sa mohla brániť agresii, imperiálnej agresii.
Čo sa týka izolácie. Pani Plevíkova, ja neviem. Vidíte vy niektorých takých tých vysokých predstaviteľov členských krajín EÚ alebo predstaviteľov Európskej únie ako organizácie, že by chodili sem na Slovensko, že by tu rokovali o nejakých zásadných strategických otázkach, že by hľadali spojenectvo alebo nejaké, nejakú spoločnú reč s našimi predstaviteľmi? Ja práveže počúvam len pravý opak, len pravý opak počúvam práve z kútov Európskej únie, že sa s nami nikto nechce baviť, že sa vyhýbajú komunikácii s našimi predstaviteľmi, pretože jednoducho tie reči, ktoré púšťajú, sú ruské reči. Sme vnímaní ako jeden ruský, proruský trol. A takto to je, bohužiaľ, vnímané, a preto nás aj vylučujú zo všetkých možných, zo všetkých možných samitov a konzultácií, ktoré prebiehajú, pretože sa jednoducho s nami nechcú o týchto veciach baviť, pretože vedia, že náš postoj je prokremeľský a nie je proeurópsky. A tam je ten zásadný rozdiel.

Ďakujem, vážený pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať tým poslancom, ktorý vystúpili v rozprave, pretože vyzeralo to tak, že nevystúpi nikto. Ale som rád, že vystúpili opoziční poslanci a ja to rešpektujem, pretože opozícia je tu na to, aby hľadala priestor na kritiku. Tam, kde vláda povedzme nefunguje a kde by mala byť lepšia, čo si myslím, že je správne vyvažovanie v rámci demokratického princípu. Avšak je iné, ak opozícia zavádza a hovorí polopravdy alebo úplne prekrúca fakty, a preto mi dovoľte, aby som pri tejto príležitosti naozaj vystúpil a vysvetlil mnohé veci, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Škripek, ktorý je bývalý europoslanec rovnako, tak má množstvo pripomienok, ktoré neboli ani úplne týkajúce sa tejto správy. Viete, pán poslanec, že vy ako europoslanec sa zodpovedáte Európskemu parlamentu, ale nie krajinám, ktoré vás vyslali do toho, lebo zastupujete Európsku úniu. Ale dobre, spomenuli ste to v rámci správy za rok 2024. Asi máte argumentačnú núdzu, tak ste do toho zakomponovali aj poslanca Európskeho parlamentu. Nech sa páči, môžete cez svojich europoslancov, ktorých máte v európskej, v Európskom parlamente, sa dopytovať, nech vám vysvetlia a nech sa dopytujú.
Ale poďme k tomu, čo ste hovorili konkrétne. Akým spôsobom presadzujeme obhajobu ekonomických záujmov v rámci automobilového priemyslu a tak ďalej. Pán poslanec, vám asi uniklo pozornosti, že aké sú postoje našej vlády v súvislosti s Green Dealom? Asi vám uniklo pozornosti, že sme hlasovali napríklad proti zavedeniu ciel pri dovoze elektromobilov z Číny na, do Európskej únie a teda aj na Slovensko, pretože jeden z recipročných opatrení je zavedenie ciel voči našim automobilkám, pán poslanec. A to asi nechcete, aby sme automobilky dostali do pozície, že budú prepúšťať, lebo nebudú mať dostatok trhu, na ktorý môžu predávať. Ale tá Čína sa tu vinie viacerými otázkami, takže vám budem na to odpovedať. Ale vy ste rovnako si nevšimli, že sme patrili medzi šesť krajín v rámci Európskej únie, ktoré napríklad dopytovali Európsku komisiu, aby prehodnotila všetky limity voči zavedeným prísnym kritériám pre výrobcov automobilov. Bola to Slovenská republika, naša vláda.
Pán poslanec, vy ste si rovnako nevšimli, že sme boli jedna z krajín, ktorá rovnako bola aj proti prísnym pokutám, ktoré sú pre automobilky, keď nedodržiavajú limity. Lebo to je práve ten nezmyselný Green Deal, ktorý bol schválený a dnes Európsku úniu oberá o konkurencieschopnosť. A v našom programovom vyhlásení vlády sa môžete jasne povedať, že budeme podporovať iba také opatrenia v rámci zelenej ekonomiky, kde sme absolútne v tej pozícii, že podporujeme ochranu životného prostredia, ale musí to byť vyvážené, aby sme si neoslabovali našu ekonomiku a boli sme triezvi pri tom dosahovaní tých cieľov.
Hovoríte neustále, a to viacerí, o zahraničnej izolácii. Lebo vy ste boli zvyknutí pritakávať aj v takých oblastiach, kde ste mohli sa postaviť a obhajovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Pán Krúpa napríklad hovoril o tom, že náš pán premiér je žobrák, mních. Pretože súdim podľa seba. Takto pristupuje pán Krúpa k tomu, pretože on si nevšimol jednu dôležitú vec, že Európska únia má vytvorené mechanizmy, že v prípade, ak nastane nejaký problém v prípade slintačky alebo ak nastane nejaký problém s dodávkami plynu, že sú tu nejaké mechanizmy, ktoré každá členská krajina má možnosť využiť. Ak môžeme požiadať Európsku úniu, keď sa stala táto nemilá vec, že nás zasiahla slintačka a že z fondu, ktorý je na to určený, nám môže pomôcť, tak ja si myslím, že je prirodzené, aby sme o to požiadali. Ale pán Krúpa to nazýva, samozrejme, že je to žobranie. No pretože oni boli naučení kolenačkovo, keď sa zdalo, že jednoducho tu by mali byť ticho, pretože to nie je úplne v súlade s jednotným názorom, ktorý sa šíri všade v Európskej únii, tak budeme ticho. Nie, my nie sme ticho. To, čo nám patrí, žiadame. A tam, kde to nie je celkom dobre a nefunguje to, tak tam hovoríme svoje názory a zároveň vyslovujeme aj spôsob, ako by sa to malo riešiť. Ja som vám, pán Škripek, spomenul napríklad pri automobilovom priemysle. Rovnako sme boli aj v opozícii a sme to jasne hovorili, ale nemohli sme za to hlasovať, že proti zákazu výroby spaľovacích motorov pri, po určitom období, ktoré tu je naplánované.
A k tej izolácii. Moskva, Čína, Azerbajdžan. Viete? Do Číny chodia všetci lídri západnej Európy, tak prečo ste im neadresovali rovnako túto kritiku? Kancelár Scholz tam bol s absolútnou elitou priemyslu v Nemecku. S absolútnou elitou. A rokoval tam, aby vyrokoval nejaké spolupôsobenie. Rovnako tam bol prezident Macron. Tiež je taký akože úplne v pohode alebo že nemá žiadny problém? Ale bol tam aj rovnako aj Pedro Sánchez, premiér španielsky, a mohol by som pokračovať ďalej, pretože Čína je významným partnerom Európskej únie. A prečítajte si dohodu, ktorú má Európska únia s Čínou podpísanú.
Áno, máme veľa vecí, ktoré je potrebné komunikovať a hlavne hľadať nejaké riešenia aj v súvislosti s protekcionalistickou ochranou svojho trhu, ale to dnes rovnako čelíme aj zo Spojených štátov amerických. Čiže nie je to podľa môjho názoru vyvážené, ale, samozrejme, že ste sa snažili si do toho kopnúť, do nás kopnúť.
Pozrite sa, pán premiér bol v Moskve preto, lebo prezident Zelenskyj nám zastavil tranzit plynu cez ukrajinské územie. A my sme mali vyrokované s premiérom ukrajinskej vlády, že budeme môcť tranzitovať plyn v rámci swap operácií alebo nejaký azerbajdžanský plyn. To všetko bolo sľúbené. Pán prezident Zelenskyj povedal nie. A premiér ma nezaujíma, pretože ja tu rozhodujem. Dobre, tak rešpektujeme, že teda rozhoduje pán prezident Zelenskyj, no ale v tom prípade sme museli ísť do Moskvy a rozprávať sa, že akým spôsobom ten plyn dopravíme na Slovensko.
A naviac, pán poslanec Škripek, nebol to kancelár Scholz, ktorý rovnako telefonoval s pánom Putinom? Nebol to prezident Macron, ktorý rovnako telefonoval s pánom Putinom? Nebol to minister obrany Francúzskej republiky, ktorý telefonoval s ministrom obrany Ruskej federácie? Nech sa páči, adresujte tieto kritické slová aj im. Lebo všetci títo si uvedomujú, že je potrebné komunikovať aj v čase vojny. Nás to neteší, čo sa deje na Ukrajine, a sme jasne zadeklarovali, že je to porušenie medzinárodného práva. A to medzinárodné právo musí platiť. A to je odpoveď práve tých, že čo budeme, lebo vy ste to hovorili, že čo teda budeme robiť, že keď sa vyrokuje nejaký mier a Donecká a Luhanská oblasť bude v nejakom režime. Pán poslanec, rovnako to nie je súčasťou tejto správy. Ale dobre, odpoviem vám, pretože sa snažíte nejakým spôsobom manipulovať s faktami. Ako môžete vedieť, ako to bude vyrokované? Nikto z nás nevie. Ale môžem vám povedať, že budeme absolútne principiálni, ako sme boli principiálni a sme principiálni aj v prípade Kosova. Pretože v prípade Kosova pokladáme to, čo sa udialo so vznikom Kosova, ako porušovanie teritoriálnej integrity zvrchovaného štátu Srbskej republiky. A neuznáme Kosovo dovtedy, kým sa Belehrad nedohodne s Prištinou. To jednoducho neurobíme. Zatiaľ čo vaši poslanci z Progresívneho Slovenska a ďalší sa pripájajú k rôznym rezolúciam v Európskom parlamente, kde vyzývajú Slovensko, aby sme uznali Kosovo. Nech sa páči, hlasujte za to. My nebudeme, lebo princíp medzinárodného práva je jasný. A teraz odpovede z hľadiska Ukrajiny? Nuž dobre, tak som zvedavý, ako budú k tomu pristupovať krajiny, ktoré uznali Kosovo a sú členskými krajinami Európskej únie. My sme jedna z piatich krajín, ktorá neuznala v rámci Európskej únie Kosovo. Tak som zvedavý, ako sa budú k tomu teraz stavať ostatné krajiny v súvislosti s Ukrajinou. Samozrejme, povedia, to je iná situácia. Áno, vždy je to iná situácia. Dvojaký štandard, dvojaký meter.
Ale vráťme sa k tej Ukrajine, aby ste sa, aby ste nemali pocit, že som z toho unikol. Veď predsa ak bude nejaká mierová dohoda, pán poslanec, tak to bude dohoda medzi Moskvou a Kyjevom. Čiže vy chcete tým povedať, že to, na čom sa dohodne Moskva s Kyjevom, že to ideme spochybňovať dopredu? Ja to teda spochybňovať nejdem. Ale pevne verím, že nájdu spôsob, ako zastaviť toto nezmyselné zabíjanie. Pretože sa ukázalo počas troch rokov od invázie ruských vojsk na Ukrajinu a trvania tej vojny, ktorá už je od roku 2014, že nemá vojenské riešenie. Nás to veľmi neteší, že nám čas dal za pravdu. Hovorili sme tu ešte, keď sme boli v opozícii. A hovoríme to aj teraz. A vidíte sami, že čo sa udialo. Ukrajina je ešte v horšej pozícii, ako bola predtým. A v NATO nebude, lebo to hovorí jeden z veľkých členov NATO, ktorý ťahá NATO, a to je Spojené štáty americké. Čo sa teda dosiahlo? Povedzte mi! Nič. Len množstvo zbytočných životov, ktorým už nikto nevráti späť ten život. A zdecimovaná a rozbitá Ukrajina a nás to neteší.
Slovensko a Maďarsko, že sme neni pozvaní na rokovania, ktoré sa vedú v Bruseli, tzv. ochotných. Tak, pán poslanec, v prvom rade v Bruseli neviem o tom, že by sa viedli rokovania o nejakých ochotných. Viem o tom, že sa viedli v Paríži a že sa viedli v Londýne. Len na upresnenie, pretože v Bruseli sa vedú oficiálne rokovania Európskej rady, kde Slovensko je účastné a prispievame k celej tejto diskusii.
Áno, ak ochotní, ktorí už sú neni ani v Európskej únii, ako je napríklad Spojené kráľovstvo, sú ochotní poslať svoje vojská na Ukrajinu, nech sa páči, nech to urobia. My sme proti tomu. Ak sú ochotní posielať stále zbrane na Ukrajinu, pretože si povedali, že jedine je možné dosiahnuť mier cez strength, to znamená peace for strength, to znamená, že neustále dodávanie zbraní, aby sme posilnili tú Ukrajinu, aby bola v lepšej pozícii vyjednávacej. Ja si neviem predstaviť, ako to urobiť, pán poslanec, lebo tri roky sa tam dodávali zbrane a veľmi významne. To sú miliardy. Či už to ide z Európskej únie, teda z jednotlivých členských krajín, alebo aj zo Spojených štátov amerických, a výsledok je taký, že nie je silnejšia tá Ukrajina, je slabšia a je viac na kolenách. Čiže toto nie je izolácia, to je jednoducho pragmatický prístup Slovenskej republiky. A nemusíte mať žiadne obavy, my za tým stolom v rámci Európskej rady budeme zastúpení a budeme tvoriť tú bezpečnostnú politiku, ku ktorej sa hlásime. Ale zároveň odmietame, aby tu niekto vytváral teraz novú štruktúru nejakých ochotných, kde zároveň prijmeme Nórov, Britov a ešte neviem koho. My sme pripravení rokovať s nimi v rámci aliancie NATO, kde sme členmi aliancie, ale v rámci Európskej únie, ja si myslím, že tá bezpečnosť sa má kreovať v rámci Európskej únie a na tom budeme určite pracovať. A nie sme vôbec vylúčení, to je len vaše zbožné prianie, ktoré sa snažíte stále pretláčať cez všetky médiá vo všetkých vašich vystúpeniach v zmysle toho goebbelsovského, stokrát opakovaná lož je pravdou. Nie je to tak, len si pozrite vyjadrenie pani Ursuly von der Leyenovej. Prečo ste ho necitovali? Ktorá povedala, že Slovensko je dôležitým členom a zúčastňuje sa na všetkých rokovaniach a veľmi aktívne vystupuje náš premiér v rámci Európskej rady. To vám nesedelo do celej tej vašej šablóny, tak ste to radšej nepovedali.
Susedia v rámci V4 a že zrada a tak ďalej. Pozrite sa, Česká republika, nevieme, z akých dôvodov, ale pre nás je to dodnes nepochopiteľné, odmietla rokovanie, ktoré sme my zaviedli v rámci spoločných rokovaní českej a slovenskej vlády v roku 2012, že sa s nami nechce stretnúť kvôli tomu, aký máme postoj k Ukrajine. A to je práve teda odpoveď, ten postoj je taký, že my už nebudeme dodávať zbrane zo zásob armády Slovenskej republiky na Ukrajinu. To sme jasne povedali. A zároveň sme povedali, že budeme podporovať mierové riešenia. To, že sa rozhodla Česká republika tieto rokovania neuskutočniť, my rešpektujeme, avšak realita bola taká, že po tom, ako Česká republika rozviazala, teda neuskutočnila toto rokovanie, my sme mali tri rokovania, pán poslanec, medzi ukrajinskou a slovenskou vládou o konkrétnych projektoch, ktoré sme predstavili ukrajinskej vláde a ktoré dodnes rozvíjame a pomáhame Ukrajine predovšetkým v humanitárnej oblasti, ale aj vo výpadkoch elektrickej energie, a môžem pokračovať ďalej, pri odmínovacích strojoch a rôznych iných. Takže keď si to pozriete, každý súdny človek si povie, tak potom nerozumieme tomu. Česi kvôli Ukrajine s nami zrušili rokovanie vlád, ale pritom Ukrajina so Slovenskom spolupracuje a hľadá riešenie. Aj keď nie je to jednoduché, ale nám záleží predovšetkým na civilnom obyvateľstve a tých ľuďoch, ktorí trpia.
Stretol som sa s pánom Lavrovom a že som s ním rokoval a nič som nevyrokoval a že problémy s plynom a tak ďalej. No áno, máme problémy s plynom, ale nie kvôli Ruskej federácii, vážený pán poslanec Škripek, ale kvôli Ukrajine, ktorá zastavila tranzit. Pretože Ruská federácia nám vždy načas dodávala plyn, rovnako aj ropu a nemali sme nikdy problém. Práve naopak, bol vždy problém a my sme pomáhali Ukrajine, keď si spomeniete, v čase energetickej krízy, keď Ukrajina brala plyn z plynovodu, ktorý mal smerovať na Slovensko, a vtedy Ruská federácia to zastavila, pretože ani neplatili za to. Čo urobila ukrajinská strana? V podstate nič. Pani Tymošenková nechala nášho premiéra niekoľko hodín stáť kdesi pred jej kanceláriou. Dobre, to nás netrápi, ale nič nám nesľúbila. Jedine s Ruskom sme dokázali vyriešiť niečo, ale potom sme aj Ukrajine pomohli reverzným plynom. Čiže s pánom Lavrovom som sa stretol, lebo si myslím, že je potrebné sa stretávať aj s ministrami zahraničných vecí, kde nemusíme so všetkým súhlasiť, ale udržiavať kontakty a predovšetkým rokovať o veciach, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. A energetické zdroje z Ruskej federácie sú pre nás veľmi dôležité. Je to jadrové palivo, je to ropa a je to rovnako plyn. A ruská strana nám garantovala, že budú dodržiavať svoje zmluvné záväzky napriek tomu, že, ako ste povedali, nás dali na zoznam nepriateľských krajín, pretože sme členskou krajinou Európskej únie a patríme medzi tých, čo podporujú túto vojnu, podľa ich videnia, aj keď náš postoj je v tomto prípade úplne iný.
Rozporné výroky v rámci Ukrajiny a všelijaké takéto veci. My nemáme rozporné. My máme konzistentné výroky v rámci Ukrajiny, keď chceme pomôcť, aj pomáhame a napĺňame to napriek tomu, že ukrajinská strana sa voči nám postavila tak, ako sa postavila. A tie dopady sú veľmi signifikantné, pán poslanec. Ak stratíme z tranzitu ropy, teda plynu, pardon, pol miliardy eur priemerne, lebo to sa kýve, tak potom si myslíte, že to asi nie je dôležité? Ja si myslím, že to je dôležité, lebo vy by ste boli prví, ktorí by ste nás kritizovali, že prečo nebojujeme za tieto peniaze. Ale v druhom prípade potrebujeme aj plyn dopraviť ten ruský, ktorý máme zakontrahovaný ešte stále a nie je pod sankciou Európskej únie na naše územie. Preto sme išli hneď do Turecka, hľadali sme rokovanie, teda rokovali sme s predstaviteľmi Turecka a dnes nám prúdi cez Turkish Stream plyn, ktorý potrebujeme na Slovensku. Toto je obhajovanie národnoštátnych záujmov a nie kolenačková politika, ako ste ju prezentovali vy. Aj keď, samozrejme, vy ste za KDH a poviete, že vás sa to netýka, ale hovoríme o zvyšku opozície, lebo vás sme vtedy, keď ste boli v opozícii, nepočuli, že by ste mali zásadné vyjadrenia.
Že sme na poslednom mieste kúpnej parity EÚ. Pán poslanec, pozrite sa, kde sme boli za vašich vlád, pozrite sa, prosím vás. A pozrite sa, kde sme spadli za vlád, ku ktorým ste vy nemali žiadne kritické slová, Igora Matoviča, Ódora a rovnako Hegera. Tí nás doviedli na predposledné miesto, že sme, už len Bulhari sú za nami. Tí nás doviedli obrovským zadlžovaním, to, čo sa tu dialo, tými nezmyselnými lotériami počas covidu a tak ďalej. Tak, prosím vás, choďte plakať kdesi na inom mieste, ale nie na tomto. My sa, práve naopak, snažíme podporovať ekonomickú diplomaciu, rast HDP a robiť všetko pre to, aby sme znižovali toto zadlženie aj tým, že prijímame opatrenia, ktoré sú, samozrejme, bolestivé. Ale chceme, aby Slovenská republika bola dobrým, zdravým, ekonomickým partnerom a dokázala si financovať mnohé veci, ktoré musíme použiť na udržanie stability sociálnej na Slovensku.
Aký je postoj k oblasti Donecka, to som vám už povedal.
Aký máme postoj k Amerike? No, pán poslanec, tiež sa to netýka správy za rok 2024. My chceme mať dobré vzťahy s novou administratívou Spojených štátov amerických. Ak oni sa rozhodli, že Amerika first, tak v podstate hovoria to isté, že aj naše národnoštátne záujmy sú na prvom mieste, aj v rámci Európskej únie a nebudeme robiť kolenačkovú politiku. Ak nám niečo predložia, čo nám bude ubližovať, tak budeme sa ohlasovať a budeme hovoriť, že to nie je dobre. Spomeňte si, ako sme to urobili v prípade nelegálnej migrácie v roku 2015. To je konkrétny prípad, že sme vďaka aj spolupráci v rámci V4 zastavili nezmyselné kvóty a ukázalo sa, že naša antimigračná politika bola naozaj správna. A dnes nám dáva Ursula von der Leyenová za pravdu, pretože ide meniť azylový a migračný pakt, lebo sa ukázalo, že jednoducho nefunguje. Toto je obhajovanie národnoštátnych záujmov.
A čo sa týka Azerbajdžanu a Arménska. Viete veľmi dobre, že tento konflikt má aj nejakú históriu, pretože Azerbajdžan mal na svojom teritóriu v podstate územie, ktoré bolo riadené ako keby niekým iným, a pritom to bolo jeho medzinárodné územie, ktoré sme my všetci uznávali. Áno, nás to mrzí predovšetkým v súvislosti s prístupom ku kresťanom, ktorí tam boli, a tej obrovskej histórii, ktorá tam bola, a to určite odsudzujem, že ak tam boli všetky tieto historické dedičstvá ničené a nejakým spôsobom premieňané, tak ja som prvý ten, ktorý som to hocikedy kritizoval aj to budem kritizovať. Ale v prvom rade nám ide o to, aby v tomto regióne bol mier. A ja oceňujem predovšetkým azerbajdžanskú aj arménsku stranu, že dospeli k nejakej dohode mierovej a že dnes sa tam snažia dohodnúť a uhladiť všetky tie spory, ktoré tam vznikli. Lebo toto je práve ten prípad, ako má diplomacia fungovať v priamom prenose, kde práve v prípade Ukrajiny zlyhala. Pretože ten konflikt na Ukrajine sa nikdy nemal stať a diplomacia mala urobiť všetko pre to, aby sa všetky veci prediskutovali dostatočne a nebol tu žiadny problém.
Čo tam bude robiť premiér, že informoval, že ide do Moskvy, predsedníčku Európskej komisie, ale ostatných premiérov neinformoval? No prepáčte, pán poslanec, ja si nemyslím, že slovenský premiér by sa mal skladať účty ostatným premiérom Európskej únie. Nehnevajte sa, to znamená, vy chcete povedať, že keď aj francúzsky premiér kdesi pôjde, tak bude telefonovať nášmu premiérovi, že či tam môže ísť? Tak to prepáčte, to určite nie. Ale máme určitý rešpekt, sme v Európskej únii, tak premiér informoval predsedníčku Európskej komisie, ale informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu a čo je podľa mňa absolútne korektné, aj keď máme možno nejaký iný prístup a Európska únia nám svojím spôsobom dala za pravdu, pán poslanec. Pretože aj keď ste to spomenuli, ale netýka sa to tejto správy, lebo hovoríme o rokovaní ostatnej Európskej komisie, kde vyrokoval premiér jednoznačne podporu Európskej únie, že aby sme rokovali o obnovení tranzitu plynu cez Ukrajinu v zmysle asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou. A podporili to všetci premiéri, pán poslanec, to ste takisto nepovedali. Pretože sa vám to nehodí.
A ešte raz, že sme podporili všetko, čo sa týka podpory Ukrajiny z hľadiska vojenskej podpory, tak ste to povedali, pán poslanec, pozrite si dobre tie závery. My sme súhlasili so závermi, pretože nám prišla tá podpora opätovného rokovania o obnovení tranzitu plynu. Ale tam je jasne povedané, že akákoľvek podpora, ktorá pôjde, tak to bude dobrovoľná a na základe bilaterálnych vzťahov. Čiže to nie je tak, ako nám to vy prezentujete, a si myslím, že je potrebné to uviesť na pravú mieru.
Pán Hajko, Čína, autá a tak ďalej. Nech sa páči, choďte kritizovať aj ostatných. My nechceme obchodné vojny, pán poslanec. My chceme normálnu, korektnú spoluprácu. Viete, je čudné, že máte problém s tým, že má sem prísť čínska investícia, ale tá čínska investícia ide aj do iných krajín Európskej únie. Viete, koľko priamych zahraničných investícií z Číny ide do Európskej únie? Asi nemáte ten údaj. Ja vám ho poviem. Je to 185 mld. eur. Tak prečo nekritizujete aj tých ostatných, lebo si uvedomujú, že s Čínou je potrebné spolupracovať a hľadať naozaj triezve riešenia. Všetci uznávame jednotnú Čínu a jej politiku, ale zrazu, keď sa niečo deje, tak to spochybňujeme. Čiže nie je to korektné a myslím si, že my musíme byť pri tom. A ja oceňujem investíciu Gotion, ktorú máme, pretože nám významne pomôže k tomu, aby sme mohli urobiť našu tranzíciu z produkcie vozidiel s klasickými spaľovacími motormi aj na elektromobilitu, pretože jedna z fabrík, ktorá sa stavia aj na slovenskom území, je Volvo, ktorá bude produkovať čisto elektrické vozidlá a my potrebujeme byť pri tom a mať túto technológiu, kde Číňania nám vinou nezmyselného Green Dealu ušli niekoľko konských hláv z hľadiska elektromobility a dnes sú naozaj veľmi pred nami.
Pán poslanec Krúpa, oportunistická, farizejská politika v rámci EÚ. Viete, toto klišé už čím viacej pejoratívnejších a neviem akých už pomenovaní vymyslíte, už to ani nie je smiešne, ani zábavné, pretože opak je pravdou. Práve naopak, viete, že máme jasné postoje v rámci Európskej únie a sme absolútne aktívni pri všetkých politikách, kde Európska únia prijíma zásadné rozhodnutia. A budeme tak robiť, aj keď sme boli kritickí voči Európskej komisii, pretože si myslíme, že mala konať v mnohých situáciách iným spôsobom. A to priznávate aj vy. V Green Deale, oslabovaní konkurencieschopnosti, migračnej politike, všetko nám dáva za pravdu. Vtedy keby sme boli robili kolenačkovú politiku, tak možno dnes tu máme niekoľko, ja neviem, migrantov, stovky, tisícky migrantov na našom území a mali by sme úplne inú situáciu, ako by sme mali, keď sme sa postavili proti kvótam. Toto je tá politika, ktorá sa má robiť.
Clá zo Spojených štátov amerických, pán poslanec Krúpa. (Zaznievanie gongu.) Je to opäť mimo správy z roku 2024, ale odpoviem vám. Áno, nás to neteší, že americká administratíva ide ochraňovať svoj trh takýmto spôsobom, že ide dávať clá. A to nie je len o nás, ale to je predsa aj o iných krajinách. Však kto je najväčším výrobcom vozidiel v Európe? No predsa Nemecká spolková republika, asi uznáte. Kto je najväčším ďalším výrobcom? No predsa Francúzsko. A môžem pokračovať ďalej. Čiže toto je naša spoločná vec a my budeme podporovať Európsku komisiu a Maroša Šefčoviča, ktorý je veľmi aktívny, aj keď to nebude jednoduché, ale musíme hľadať nejaký balans, lebo rešpektujeme výsledky volieb v Spojených štátoch amerických, zatiaľ čo vám sa to asi nehodí, že mal asi pokračovať Biden, lebo ten pokračoval aj vo vojne a pokračovaní vojny a my sme absolútne proti tomuto. Takže...
Plyn, slintačka, na to som už odpovedal, že máme na to ako členská krajina právo, tak je potrebné to žiadať.
Vyjadrenie fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. Takže, dámy a páni, to, čo povedal pán prezident Stubb, s tým absolútne nesúhlasím, lebo nepovedal ani jeden argument, v čom Slovenská republika je, on povedal little bit problematic. Jeden argument, nech mi povie, že v čom sme, kde Slovenská republika nepodporila nejaké vyhlásenia. Nepovedal absolútne nič. Je to obyčajné klišé a absolútne protestujem proti tomu a budem to tlmočiť aj mojej kolegyni na ministriáli, ktorý mám teraz vo štvrtok v Bruseli, pretože toto jednoducho bolo z jeho strany niečo, čo nemôžeme akceptovať. A naviac ja sa pýtam, za koho hovorí pán prezident Stubb? Predsa len nemôže hovoriť za celú Európsku úniu o tom, že my musíme vtiahnuť do hry Spojené kráľovstvo, Nórsko a tak ďalej. Veď predsa tu máme nejaké štruktúry, a to je Európska únia a Európska rada, ktorá bude rozhodovať o tom. Pokiaľ viem, tak Veľká Británia vystúpila z Európskej únie. Ale s Veľkou Britániou určite budeme radi rozprávať v rámci NATO, pretože chceme spolupracovať v rámci NATO a hľadať nejaký prienik. Ale rozhodne o tom nebude rozhodovať prezident Fínska, ktorý naviac nehovorí pravdu bez akéhokoľvek argumentu, ktorý by použil. Ale, samozrejme, opozícia sa to, opozícii sa to hodí.
Politika na všetky svetové strany. Ja už som to spomenul, že kritizujete to, ale keď ide nemecký kancelár do Číny a rokuje o národnoštátnych záujmoch, je to v poriadku, keď ide francúzsky, je to v poriadku, keď ide španielsky, je to v poriadku. Keď ide Slovensko, už to nie je v poriadku. Toto my odmietame. Ak je to vaša politika, robte ju, ale určite ju my robiť nebudeme.
No a dodávka zbraní na Ukrajinu. Pán poslanec Krúpa, nie je tu, asi sa mu to nie celkom dobre počúva, to, čo hovorím, náš jasný pohľad bol, že my nebudeme dodávať zbrane zo zásob armády Slovenskej republiky, ale komerčné, výroba, komerčná výroba je úplne niečo iné. Ak si niekto kúpi veci, ktoré súvisia so zbraňovým systémom, tak my tomu nezabránime. A ak pán Krúpa chce zabrániť tomu a aby všetky tie firmy, ktoré dnes dodávajú iným armádam napríklad muníciu veľmi významne alebo iné zbraňové systémy, no tak nech tomu zabráni a tým zabráni aj mnohým stovkám a možno tisícom ľudí, ktorí sú tam zamestnaní a zarábajú si. Ale, samozrejme, keby to Slovenská republika urobila, tak okamžite by to preberali iné krajiny, ktoré by na komerčnom základe dodávali tieto zbraňové systémy. Len pre vašu informáciu, 60 % iniciatívy z tzv. munície pre Ukrajinu je opravovaných a opätovne testovaných práve v našich, v našich firmách zbrojárskych domáceho, teda domáceho obranného priemyslu a myslím si, že je to aj kvôli tomu, že je to komerčný základ a my nekladieme k tomu žiadne zábrany.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, musel som reagovať na tieto vystúpenia, aby som mnohé veci uviedol na pravú mieru, aj keď sa to netýkalo správy, ktorá hovorila o našom pôsobení v rámci Európskej únie za rok 2024, ale snažil som sa vám odpovedať tak, ako som najlepšie vedel a hlavne odpovedať pravdivo a nie tak, ako sa snažili mnohí kolegovia manipulatívne prekrúcať realitu a pravdu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som myslela, že dneska nevystúpim, ale som rada, že sme sa toho dožili. (Povedané so smiechom.) Nič v zlom, samozrejme, pán minister, to len taká nadsázka.
Tento návrh o dávkach namiesto práce, teda o práci namiesto dávok (povedané so smiechom) z dielne ministerstva práce považujem za čistú katastrofu a začnem teraz naozaj vážne už.
Vážený pán minister, podľa mňa je to absolútny učebnicový príklad populizmu. Tento zákon sa tvári, ako by to bol boj proti dlhodobej nezamestnanosti, ale v skutočnosti je len zúfalým pokusom o získanie lacných politických bodov. Minister Erik Tomáš už na prvej tlačovej konferencii pri predstavení programu Práca namiesto dávok sa ukázal naozaj ako pravý populista, ktorý bez akýchkoľvek zábran šíril stereotypy. Neštítil sa dehonestovať poberateľov sociálnych dávok a vykresliť ich ako lenivcov, ktorí odmietajú pracovať a zneužívajú systém. A aby toho nebolo málo, sám priznal, že tieto opatrenia sa týkajú najmä dlhodobo nezamestnaných z marginalizovaných rómskych komunít. A čo tým dosiahol? No, len posilnil už dávno vyvrátené predsudky o tom, že Rómovia systematicky zneužívajú sociálne dávky. Aké prekvapivé, ak ste sociálny demokrat len na papieri a reálne sa živíte rozoštvávaním spoločnosti.
Tento naratív, pán minister, je naozaj veľmi nebezpečný, a preto som taká ostrá. V čase, keď je spoločnosť už aj tak extrémne polarizovaná, keď rastie nevraživosť a agresivita, tak minister Tomáš prilieva oheň, olej do ohňa. A presne o to mu ide. Potrebuje si získať potlesk od frustrovanej časti obyvateľstva, ktorá už teraz prechováva nenávisť voči Rómom. Tento druh politiky, ktorý hrá na tie najnižšie pudy spoločnosti, nie je ničím iným ako cynickým kalkulom.
A teraz fakty o údajnom zneužívaní sociálnych dávok, na ktoré minister a, samozrejme, aj jeho kolegovia z koalície zabúdajú.
Po prvé, neexistujú žiadne dávky výlučne pre Rómov. Neexistuje jeden jediný cent, ktorý by bol navyše prístupný výlučne Rómom a na ktorý by v rovnakej situácii nemal nárok akýkoľvek príslušník majority. Každý občan v Slovenskej republike, keď splní zákonom stanovené podmienky, má rovnaký nárok na sociálnu pomoc. Avšak mnohí Rómovia vo vylúčených komunitách na tieto dávky ani nemajú nárok, pretože nemajú trvalý pobyt. Žijú totiž v nevysporiadaných chatrčiach a, alebo nie sú v evidencii nezamestnaných, takže nemajú ani prístup k aktivačným príspevkom. Nie všetci Rómovia z osád poberajú dávku v hmotnej núdzi, svedčia o tom dáta. Na Slovensku máme podľa Atlasu rómskych komunít približne 440-tisíc ľudí, ktorí žijú vo vylúčených komunitách, ale počet ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, je len 67-tisíc, čo predstavuje 1,25 populácie na Slovensku. A ak by sme k nim prirátali aj členov rodiny, tak stále je to len okolo dvoch percent z celkového počtu ľudí. Samotná dávka v hmotnej núdzi tak tvorí len okolo 0,6 % sociálnych dávok a 0,2 % celkových výdavkov verejnej správy. Takže prosím vás, o akom zneužívaní sociálneho systému sa tu vlastne rozprávame?
To, čo tu predvádzate týmto zákonom, je len šírenie stereotypu o zneužívaní dávok, ktoré sú tak mizerné, že nestačia ani na stravovanie na týždeň, kým, samozrejme, niektorí vyvolení dostanú 5-tisícovú rentu a milión do konca života, a mimochodom z daní obyvateľov tejto krajiny, ale je zaujímavé, že to voličom SMER-u neprekáža. Alebo áno?
Ak by sme chceli použiť rétoriku zneužívania, čo je teda podľa mňa viac ako nevhodné, potom by sme museli o tom hovoriť, že najviac systém v hmotnej núdzi zneužívajú jednotlivci s maloletými deťmi alebo cudzinci, alebo ženy po päťdesiatke či zdravotne znevýhodnení. Asi uznáme, že to nie je úplne dobrá rétorika. Ale práve toto sú skupiny občanov, ktorým hrozí riziko odoberania dávok v hmotnej núdzi a ktorí z objektívnych dôvodov na základe svojich znevýhodnení majú reálny problém nájsť si prácu. A tá, mimochodom, v regiónoch, kde je aj najväčší počet ľudí, ktorí poberajú hmotné dávky, jednoducho nie je. Pán minister by oveľa lepšie urobil, keby namiesto populizmu sa sústredil na fakt, že vďaka dlhodobej nečinnosti v oblasti sociálnych politík, stagnujúcej ekonomiky a neustále klesajúcej životnej úrovne ľudí na Slovensku čelilo chudobe a sociálnemu vylúčeniu za rok 2024 viac ako 980-tisíc osôb, čo je približne každý šiesty obyvateľ tejto krajiny. A pod hranicou príjmovej chudoby máme 14,5 % osôb, čo je približne 778-tisíc obyvateľov Slovenskej republiky. Takže v tejto skupine sú tým pádom zastúpení aj pracujúci ľudia, ak sa nemýlim.
Najväčším problémom tohto návrhu je ale jeho základná filozofia, a to z môjho pohľadu absolútne nepochopenie sociálneho systému. Dávka v hmotnej núdzi nie je žiadna odmena. Je to existenčné minimum, ktoré má zabezpečiť biologické prežitie, to znamená, jedno jedno... jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Je garantované ústavou, kde je jasne napísané, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Tak prečo ju chceme, preboha, podmieňovať prácou? Najmä ak ide o tak mizernú dávku. Podľa mňa je absolútne neľudská a nenapĺňa literu ústavy. Veď keď niekto žije z 84 eur mesačne, to znamená, že má denne na jedlo a základné potreby necelých tri eurá denne. A keď je to rodina so štyrmi deťmi, tak tam dokonca tá dávka klesá na jedno euro na osobu denne.
Kto z vás, vážení poslanci, ktorí idete podporiť tento návrh, by ste to zvládli s takýmto príjmom?
Dávka v hmotnej núdzi nie je odmena za prácu a už vôbec nie je riešením nezamestnanosti. Na to tu predsa máme úplne iné nástroje. Problém je, že my tie nástroje dlhodobo nevieme implementovať. Dávka v hmotnej núdzi má v prvom rade zabezpečiť záchrannú sociálnu sieť. Keby sme chceli použiť ľudskoprávny kontext, tak dávka v hmotnej núdzi je vyjadrením tzv. pozitívneho záväzku štátu chrániť človeka. To znamená umožniť mu prežiť.
To, čo je však najdôležitejšie, ľudské právo nie je možné viazať na žiadne zásluhy. V tomto kontexte napriek tomu, že sa oháňate rozhodnutím Ústavného súdu, ktoré sa však viazalo, viazalo na aktivačné práce, naďalej tvrdím, že odobratie dávky v hmotnej núdzi za odmietnutie pracovnej ponuky je protiústavné. Ak dávka v hmotnej núdzi, ak ju podmienime povinnosťou pracovať, ideme priamo proti medzinárodným dohovorom o zákaze nútenej práce. Summa summarum, ak ide o legalizáciu nútených prác, tak vlastne štát vydiera núdznych k práci pod hrozbou ohrozenia ich života, pričom aj v tomto prípade to robí etnicky selektívne. A áno, ja viem, že tvrdíte, že toto opatrenie je celkovo etnicky neutrálne, ale kto už, prosím vás, uverí takejto rozprávke?
Každý vie, že skutočným cieľom je vysporiadanie sa s Rómami z vylúčených komunít. A toto je presne to, ako sa etnicizuje chudoba a ako sa udržiava obraz neprispôsobivých (rečníčka naznačila prstami úvodzovky). Takto presne sa len prehlbujú predsudky a nenávisť voči Rómom.
A nie je to prvýkrát, však si spomeňme na rok 2004, tzv. Kaníkovu reformu, ktorý prišiel s rovnakou argumentáciou a vtedajšia vláda osekala tú pomoc a nebolo žiadnym prekvapením teda, že výsledkom boli aj protesty, ale čo máte čakať, keď človeka necháte hladovať? Druhý rok, 2014, ten zas priniesol rómsku reformu a práve vtedy napríklad bola zavedená povinnosť odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi, a to prostredníctvom verejnoprospešných prác. Ak takáto osoba odmietla túto prácu, tak mohol stratiť dávku v hmotnej núdzi, teda aktivačný príspevok. To bol ďalší príklad populizmu, pracovnej motivácii, ktorým sa, samozrejme, zakrývala represia a bič na Rómov, ktorí nechcú pracovať.
V roku 2001 sa Robert Fico vyjadril na adresu Rómov: „Robia deti, lebo chcú peniaze." V roku 2016 sa vyhrážal, že bude s Rómami robiť poriadok a o rok neskôr dokonca použil slovo "Cigáni", keď hovoril o zneužívaní sociálnych dávok.
V rôznych diskusiách sa zamýšľame nad tým, prečo namiesto efektívnej pomoci a podpore sa všetky doterajšie vlády snažia udržiavať týchto ľudí izolovaných, nevzdelaných a na okraji spoločnosti. Možno je to práve vtedy, že tento stav politikom majority aj celkom vyhovuje, však ak by Rómovia boli integrovaní a vzdelaní, nuž hlásili by sa k svojim občianskym právam, a teda aj politickému zastúpeniu, stali by sa konkurenciou a možno by tu zaznieval takýto protestný hlas ako teraz v mojom prípade.
Pán minister, môžem vás ubezpečiť, že napriek tomu, že nás nie je veľa, Rómovia majú svoje zastúpenie a my budeme hlasom tých, ktorí sa nevedia brániť. Vo vašom návrhu nie je ani kúsok spravodlivosti. Podpora ľudí, ktorí ledva prežívajú na dávkach v hmotnej núdzi, nevedie cez delenie tých, čo chcú a nechcú pracovať a už vôbec nie na etnickom princípe. Ak by ste to mysleli s riešením zamestnanosti vážne, pozreli by ste sa na to, koľko pracovných miest je dostupných v oblastiach, kde je, nezamestnanosť presahuje 30 percent. Skúsili by ste sa zamyslieť nad tým, prečo firmy obchádzajú tieto lokality a prečo tam nevytvárajú pracovné miesta. Možno by vás napadlo, že vysoké daňové, daňovo-odvodové zaťaženie je dôvodom nedostatkom miest pre slabo kvalifikovaných ľudí s nízkou produktivitou práce, alebo že v regiónoch ľudia čelia vysokému odlivu pracovnej sily kvôli zlým pracovným podmienkam. Predpokladám, že to viete. Keby ste sa zamysleli, urobili by ste si konečne aj nejaký, nejakú domácu úlohu a začali by ste riešiť výstavbu infraštruktúry, dostupnosť dopravy, služieb, vzdelania, rekvalifikácie, ktoré absolútne nereflektujú na potreby pracovného trhu. Keby ste čo i len trochu poznali životy ľudí, ktorí prežívajú na sociálnych dávkach, vedeli by ste, že z dvoch eur na osobu denne sa vyžiť jednoducho nedá a že tí, ktorí musia uživiť svoje rodiny, často využívajú každú príležitosť, aby doniesli domov euro navyše. A, samozrejme, načierno a často na hrane zákona. Zamestnanie Rómov z marginalizovaných komunít je však sezónne, krátkodobé a to sú práve aj známky znevýhodnenia na trhu práce. V preklade to znamená, že majú šancu uplatniť sa na tých najnevýhodnejších miestach, ktoré by nik iný nechcel. Preto platí, že patria medzi prvých, ktorých sa negatívne dotkne každý výkyv na trhu práce.
Vedeli by ste napríklad aj to, že verejnoprospešné práce, na ktorých ľudia z vylúčených komunít prežívajú už roky, negenerujú žiadne pracovné miesta a že tento zákon generuje skôr pracovné miesta pre príbuzných a známych starostov, teda ľudí z majority, ktorí tiež v hladových dolinách nevedia sa zamestnať. Vedeli by ste napríklad, že na zvýšenie zamestnanosti ľudí z osád musíte najprv odstrániť bariéry a nie ich za ne trestať. Problém je cestovanie, pretože segregované lokality sú často veľmi slabo pokryté verejnou dopravou, zdravie, pretože zdravotný stav ľudí žijúcich v osadách je výrazne horší ako ľudí mimo nich, dokonca zomierajú o šesť až desať rokov skôr ako ľudia z majority. Vedeli by ste napríklad aj to, že ľudia, Rómovia na trhu práce zažívajú diskrimináciu. A toto nie je nejaký výmysel slniečkarov alebo mimovládkarov, alebo obhajcov Rómov, toto je jednoducho fakt. Hovorí napríklad o tom štátny Inštitút finančnej politiky a ďalší nezávislí výskumníci. Ak máte rómske priezvisko, tak máte o polovicu nižšiu šancu, že budete pozvaný na nejaké výberové konanie napriek tomu, že spĺňate kvalifikačné kritériá. Inak povedané, vzdelanie vám je na nič, ak máte rómske priezvisko.
Keby vám naozaj záležalo na podpore týchto ľudí, tak by ste podporili pracovnú mobilitu, vytvorili by ste pracovné miesta v regiónoch, kde niet práce, investovali by ste do kvalitného vzdelávania a rekvalifikácie, vytvorili by ste účinné včasné poradenstvo, ktoré prinesie človeku pracovnú zručnosť, čo znamená, že by ste nastavili služby zamestnanosti ad-res-ne. Profilovali by ste klienta už pri registrácii, je potrebné mu predikovať aj jeho dĺžku zotrvania v evidencii a, samozrejme, tieto intervencie realizovať hneď po registrácii a nečakať dvanásť mesiacov, kým sa človek stane dlhodobo nezamestnaný. Alebo by ste posilnili inšpekciu práce proti vykorisťovaniu ľudí načierno a riešili by ste úžeru, zlepšili by ste infraštruktúru a dopravu v odľahlých oblastiach, alebo by ste napríklad zvýšili príspevok na bývanie, aby si tí ľudia mohli zvýšiť štandard. Vybudovali by ste im kanalizáciu, zabezpečili by ste im prístup k vode a k elektrine, lebo títo ľudia v 21. storočí žijú ako niekde v stredoveku. Alebo by ste podporili malé a stredné podniky či sociálne podniky, ktoré môžu vytvárať nové pracovné miesta. A samozrejme, riešili by ste problém diskriminácie na trhu práce, ktorá mnohým Rómom bráni zamestnať sa.
Ja vás prosím, pán minister, namiesto prázdnych hesiel a represívnych opatrení si preštudujte reálne dáta a skúste s tým niečo reálne urobiť, ste minister práce. Možno by ste boli prekvapený, koľko Rómov dnes už pracuje napriek všetkým týmto bariéram. Možno by ste pochopili, že zamestnanosť Rómov rastie vždy, keď rastie aj ekonomika a vznikajú pracovné miesta. Alebo že veľká časť Rómov už dnes pracuje v zahraničí, kde ich diskrimináciou nikto nebrzdí. V Írsku, Anglicku, Belgicku sú veľké komunity pracujúcich Rómov zo Slovenska. Mnoho Rómov dokonca cestuje aj niekoľko desiatok kilometrov za prácou z hladových dolín, kde niet práce, do väčších miest a nechávajú svoje rodiny doma, ako napríklad cestou od Jelšavy do U. S. Steel. A viete prečo? Lebo tam vytvárajú cielene pracovné pozície pre Rómov.
Rómovia z marginalizovaných komunít sú vďační, ak majú akúkoľvek prácu. A to nie je moja veta, je to veta zo správy výskumu zamestnanosti Rómov Slovenskej akadémie vied. Tento výskum a rad ďalších zdôrazňuje, že miera zamestnanosti Rómov žijúcich medzi majoritou sa postupne približuje k zamestnanosti ostatných obyvateľov. No ale to by ste najprv museli chcieť vidieť realitu a nielen zbierať lacné politické body na nenávisti. Obúvate sa do tých najchudobnejších, ktorí sa nemôžu brániť, lebo je to jednoduché, lebo voliči koalície vám za to zatlieskajú, lebo v populizme ste, samozrejme, majstri.
To sú dôvody, prečo tento návrh odmietame. Nie preto, že by sme nechceli, aby ľudia pracovali, ale preto, že ak chceme riešiť chudobu, musíme začať pri jej príčinách a nie pri jej obetiach. Vysvetľovať nezamestnanosť ľudí ich lenivosťou, zneužívaním systému dávok v hmotnej núdzi môže len niekto, kto tomu nerozumie alebo kto zámerne zavádza. Zneužívať chudobných na politické hry v boji o rasistických voličov zároveň môžu len tí politici, ktorí sami v jadre svojej osobnosti nemajú ďaleko od takýchto voličov.
Ďakujem. (Potlesk.)