33. schôdza

Pán poslanec Hargaš.

Ďakujem za slovo.
Simona, ty si ma v pomkla k tejto faktickej poznámke vtedy, keď si povedala, že toto je nejaká investičná príležitosť, tak to prezentuje vláda. A mne teda napadlo, že to prirovnám teda, asi sme všetci zažili tú situáciu, že sa vám ozve spolužiak zo strednej, že má pre vás jedinečnú investičnú príležitosť. A presne takto to robí táto vláda. Pretože tí spolužiaci zo strednej hovoria, rýchlo-rýchlo to musíš podpísať, rýchlo, lebo to je mega príležitosť. Rýchlo to podpíš, lebo zajtra bude neskoro, prichádzaš o niečo. A potom, keby ste sa ho spýtali, že dobre, ale je to naozaj dôveryhodné, že je to dôveryhodná investícia. Čo si už v tej oblasti, aké máš výnosy, povedz mi, že keď do toho vrazím peniaze, tak naozaj to bude mať výnosnosť? Čo si už dokázal v tej oblasti? Tak povedzte, čo ste dokázali v oblasti stavby diaľnic za tých 14 rokov? Čo ste dokázali v oblasti zlepšovania podmienok nájomného bývania za tých 14 rokov? Ja by som do toho neinvestoval, kolegovia. A teda o to viac, keď to takto ženiete cez skrátené legislatívne konania. Presne ako ten spolužiak zo strednej. Rýchlo podpíš, lebo zajtra bude neskoro a už štyria tvoji spolužiaci podpísali.
No, nezdá sa mi to.

Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo.
No, táto vláda počas kampane predvolebnej sľubovala, že prinesie pokoj, kľud a skúsenosti, že to bude skrátka robiť lepšie, ako Matovič, Heger a Ódor, ktorý síce nemal dôveru parlamentu, ale často ho obviňujete zo všetkého možného. Namiesto toho sa hádate ešte viac ako minulá vláda, takže pomaly tu budeme mať 79 ministerstiev, len aby ste uspokojili všetkých nespokojných. Prvú veľkú koaličnú krízu, ktorá trvala niekoľko mesiacov, ste zavŕšili tak, že tu bol ochromený parlament, a keď sme sa konečne po tri a pol mesiaci stretli, tak vlastne tá kríza pokračovala, lebo ste sa zhodli, že sa nezhodnete.
SLK využívate ešte viac ako predošlá vláda, a to tu tá vláda mala pandémiu a vy ste si akosi doteraz nevšimli, že nám hrozí skutočne veľká hospodárska a ekonomická kríza v súvislosti s clami americkými, a zatiaľ sme tu mali iba jeden návrh, ani to nie vlastne, ani jeden návrh zákona, ktorý by sa k tomuto nejako vyjadroval. Mali sme jeden-jediný ku ďalšej kríze, a síce k slintačke a krívačke.
No a napokon ja som zvedavá, že koľkokrát budete tento zákon opravovať, pretože to sa už stalo takým veľmi zlým zvykom, že prichádzajú tu pozmeňujúce návrhy a potom ešte aj rôzne prílepky k ďalším zákonom, len aby ste si opravili chyby, ktoré tam máte. No a škoda, že nepredsedá teraz pán podpredseda Danko, lebo možno by si rozmyslel večer svoje hlasovanie, aby sa zase potom po pár mesiacoch nezobudil, že toto je vlastne nejaký hlúpy zákon. Tak aspoň mu dajte vedieť, že teda toto predkladáte.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurík, inštitút faktickej poznámky hovorí, že reagujete na predrečníka. Reagovali ste na pána ministra.
S reakciou pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem pekne aj, kolegovia, kolegyne, za trefné faktické poznámky. Ja len už len tak naozaj zopár vecí ešte raz. Snažím sa byť naozaj k téme skráteného legislatívneho konania.
Úplne s tebou súhlasím, Janko Hargaš, keď si hovoril o tej nedôvere, ktorá je úplne opodstatnená a myslím si, že aj dôchodcovské správcovské spoločnosti môžu mať túto nedôveru. Ale tak zatiaľ, keďže to držíte ako možnosť a nie ako povinnosť, tak tomu ešte vecne rozumiem. Ale ono naozaj, či je to skrátené, či nie je, tie prílepky a tie zmeny sem môžu kedykoľvek prísť. Preto je vôbec nebezpečné otvárať takýto zákon. Keby ste boli naozaj že poctivá, poctivá vláda, ktorá chce pomôcť budúcim dôchodcom k lepším dôchodkom, tak otvoríte tento zákon iba v tom prípade, že zvýšite percento odvodu do II. piliera a nie znížite, čo ste urobili ako prvú vec, keď ste prišli sem do vlády. Ale tak o tom sa asi budeme baviť potom ďalej.
Čiže ešte raz, v rámci toho SLK len zopakujem, že nemyslím si, že toto, a to som nie ja jediná, že toto je spôsob, akým sa má odvracať ekonomická kríza. Toto naozaj nie je zákon a spôsob, akým my máme pomáhať riešiť ekonomické škody v tejto krajine, ktoré ste napáchali. Máte prísť s poctivými projektami na podporu podnikania, firiem, podnikateľov a tak ďalej a nie s tým, že budete používať ich budúce dôchodky na nejaké budúce investovanie.
A už len posledná vec, ja sa práve pozerám, že okej, teraz prišiel druhý váš kolega, lebo doteraz tu bol iba jeden kolega, pán Bartek, čo je dosť smutné, že vlastne nikto z koaličných poslancov sem neprišiel nejakým spôsobom podporiť tento váš zákon.
Ďakujem.

Aj ja podporujem pána ministra.
Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, no, bavíme sa o zákone o, teda bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní, hej, ale ku zákonu o starobnom dôchodkovom sporení. Už samotné investovanie, tie základné pravidlá investovania sú, že teda pozerám dlhodobo a hlavne aj pri rôznych teda situáciách nerobím rýchle konania, nerobím skratové konania a jednoducho investovanie je o dlhodobom pohľade. Ak sa pozrieme na, že aké investovanie má najdlhodobejší pohľad, no tak je to práve investovanie na dôchodok, hej, II. pilier. To je presne to, že ja neviem, v dvadsiatich dvoch začnete a po šesťdesiatke teda potom čerpáte a vlastne celý život investujete. No a toto vlastne aká je správa, ak o takomto niečom sa ideme baviť v skrátenom legislatívnom konaní? Už toto bez ohľadu na to, že, a to ani nechcem opakovať, lebo to dobre povedal či Ondro Dostál, alebo kolegynka Simona Petrík, že jednoducho to nespĺňa tie pravidlá, hej, skráteného legislatívneho konania, to už nebudem opakovať. Ale chcem opakovať aj ten symbol, že ideme to najdlhšie možné investovanie meniť v skrátenom legislatívnom konaní. Ak by sme niečo nemali takto meniť zo dňa na deň, no tak práve dlhodobé investovanie. To je ten prvý pohľad, prečo nie.
Druhý pohľad je, že ešte je navyše že extrémne zlý čas, hej, pretože teda Donald Trump, clá, obchodná vojna a toto všetko a zasa zrovna v tom čase, keď, ja neviem, burzy skutočne zažívajú také otrasy, ktoré niektoré že nazažili nikdy, niektoré nezažili 20-30 rokov, tak zrovna sa to stretlo v takomto čase, čo je zasa veľmi nešťastné. To ja nehovorím, že toto chcel pán minister, to nemohol ešte pred týždňom vedieť, ale jednoducho fakt je to v zlom čase.
Čiže z týchto, minimálne z týchto dôvodov by sme tu nemali dnes stáť a nemali by sme riešiť skrátené legislatívne konanie. A mne sa práve inak toto páčilo, ja si pamätám tu tlačovku pána ministra, keď uvádzal, že teda dáva to predbežné oznámenie o tom, že teda plánuje novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a že to jednoznačne pôjde v štandardnom legislatívnom konaní, a ešte nám aj pán minister presne povedal, áno, bude sa môcť vyjadriť odborná verejnosť, celá verejnosť, ale teda aj všetky ministerstvá dotknuté. Fakt škoda, že teda zmenil toto svoje rozhodnutie. A nevidím dôvod prečo, hej? Nevidím dôvod prečo. Áno, môžme sa domnievať, či ten dôvod je to ďalšie skrátené, čo nás tu čaká teda k nájomnému, štátom podporovanému nájomnému bývaniu, ale to zasa je len ďalším takým tým vodítkom skôr opačne, hej, že nemalo, nemalo by to tak byť. No, čiže toto je úplne jasné. Proste dnes sme tu nemali stáť a nemali sme toto riešiť v skrátenom, malo sa to riešiť v štandardnom legislatívnom konaní.
Zároveň ale nedá sa teda tá úplne že forma od obsahu oddeliť a poviem aj pár slov k forme. A myslím si, že toto je v podstate dobrý nápad. Ten môj pohľad ako liberála je, že dáva to možnosti dôchodkovým spoločnostiam, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, ktoré nemali. To znamená, zvyšuje to mieru ich rozhodovania, a zároveň je to dobrovoľné, tá spodná hranica je 0, takže proste je to aj zvýšenie slobody. Čiže toto je úplne v poriadku. Tá horná hranica, tých 5 %, zasa je obozretne nízka, toto je tiež v poriadku. Čiže o to viac ma mrzí, že dobrý nápad, dobré riešenie pán minister prezentuje, škoda, že takto, že nie dobrým spôsobom. Fakt je to škoda.
Áno, za všetkým sa dá vidieť, no vlastne lobisti si teraz dosiahli, že dá sa teda aj do týchto alternatívnych fondov alebo do tejto infraštruktúry investovať a teraz je to že dobrovoľné a nula – päť. Áno, môžme za tým vidieť, že za pol roka to bude že päť a desať, hej, a už to zrazu nebude dobrovoľné. Vždy sa dá vidieť niečo zlé. Ale nie, nechcem to vidieť týmto štýlom. Chcem to vidieť, že je to takto a verím, že to tak aj zostane, že je to teda nula a päť, čo je úplne v poriadku.
A ja poviem, že je to v poriadku aj z toho pohľadu, že to rozhodnutie, či investovať do týchto štátnych projektov, či už to bude to bývanie, alebo ako sa teda v dôvodovke píše, ja neviem, rôzne energetické projekty, potrubné projekty, cesty, no proste takéto dôležité infraštruktúrne projekty, môže to nastavovať zrkadlo vláde, aj tejto, ale aj akejkoľvek budúcej, že vlastne to rozhodnutie, keďže je to dobrovoľné, budú robiť odborníci z DSS-iek so všetkou opatrnosťou, ktorú majú. Zároveň, samozrejme, je tam orgán dohľadu, Národná banka Slovenska. A vlastne dobrovoľne znamená, že oni možno povedia, že hop, vláda tu síce má takéto projekty, možno by aj chcela, aby sme investovali, ale oni sa môžu rozhodnúť, že nie, lebo teda budú tam vidieť vysoké riziká, nízku výnosnosť, proste čokoľvek. A vlastne takto budeme mať vlastne ďalší parameter, kde skutoční odborníci, fakt, portfólioví manažéri proste, vôbec teda ľudia z druhého piliera budú aj takto vedieť zhodnotiť vlastne tie zámery vlády.
Mne sa toto napríklad ako možnosť veľmi páči, hej? A vlastne keď po roku, no možno bude množstvo investované že nula, tak aj to niečo hovorí a zasa opačne, možno bude z tých projektov do jedného, do dvoch investované, aj to niečo hovorí, že možno je to skutočne dobrý projekt. Takže ja túto možnosť vítam, možno potom poviem bližšie, samozrejme, už nie v skrátenom.
A jednu vec ešte by som možno ešte upozornil tú a je to v tom návrhu zákona nejak popísané, ale chcem to, chcem to spomenúť, že bolo by veľmi dobré, ak by, a to je opatrenie Národnej banky, tie sa, samozrejme, budú meniť, to aj pán minister avizoval, že na základe zmeny zákona teda budú musieť prejsť aj tieto určité zmeny a bolo by dobré, a to verím, že teda Národná banka Slovenska zabezpečí, aby sa veľmi jasne vlastne hodnotilo aj samostatne toto nové portfólio a teda jeho výnosnosť, resp. rizikovosť, aby sme vlastne aj do budúcna zasa videli, hej, že vidíme, ja neviem, teda zvyšok portfólia sa hýbe nejak, s nejakým výnosnosťou a toto, či bude mať nižšiu, vyššiu, aby sa dalo vlastne také tie blikajúce kontrolky, hej, že ak by bolo vidieť, že tam je možno nejaký tlak vlády alebo proste vysoká rizikovosť, alebo že to nerastie, aby to vlastne bolo veľmi rýchlo akoby odkontrolovateľné. Ale v podstate ja si myslím, že to v tom návrhu aj vidím, možno, možno povie pán minister bližšie.
Takže takto by som to, a ešte posledná vec ku skrátenému legislatívnemu konaniu. No, máme tu skrátené legislatívne konanie vo veľmi zlom čase a ja zasa dúfam, že budú platiť slová pána ministra, veľmi chcem, aby platili, fakt úplne úprimne, že ten zákon bude prijatý v tomto rozsahu a tak, ako je, pretože, a história ma učí alebo históriu teda vnímam, veľmi sa bojím, aby aj teraz v skrátenom legislatívnom konaní nenapadlo niekoho tam vložiť niečo ďalšie, hej? Ja normálne až, až sa bojím, keď vidím, jak tie, jak tie momentálne indexy všetky a ceny akcií padajú, aby náhodou premiéra nenapadlo, že navrhne ľuďom, že choďte z toho preč, že aby tam zrazu v druhom čítaní nepribudlo otvorenie II. piliera. Proste veľmi sa bojím aj týchto vecí, ale zároveň jasne vnímam slová pána ministra, počúval som jeho tlačovku, kde povedal: je to konečná verzia, váži si, že je odsúhlasená s ľuďmi z DSS-iek, a že sa nebude meniť. Takže chcem úprimne držať palce pánovi ministrovi, aby to tak bolo, aby mu tam nikto z koalície žiadne nešťastné a nebezpečné veci neprijal.
Ďakujem pekne, toľko zatiaľ.

Ďalším vystupujúcim je pán poslanec Hajko.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k návrhu tohto zákona. Na začiatku poviem, že myšlienka využitia úspor z II. piliera na investície na Slovensku je, má už veľa rokov, v podstate už krátko po tom, ako Slovensko prijalo reformu dôchodkového systému, tak sa o tom uvažovalo a bola o tom aj taká krátka diskusia a tá diskusia sa vždy krútila okolo jednej veci. Na jednej strane máte úspory obyvateľov, na druhej strane štát. Tí, čo sú v tom, čo sú v II. pilieri, čo tam majú uložené svoje prostriedky na dôchodok, majú snahu maximalizovať výnos, pochopiteľne. Na druhej strane je štát, ktorý má záujem minimalizovať úrok, za ktorý si požičiava peniaze. To znamená, kto teraz je v tej hierarchii dôležitejší? Je to vláda alebo sú to tí obyvatelia? A táto myšlienka je dnes o to háklivejšia, že v tom systéme je viac a viac ľudí a, samozrejme, že v tom systéme sú tým pádom aj oveľa väčšie peniaze.
Myslím si, že ale táto diskusia je legitímna a skutočne možno nájsť nejaké východisko z nej, i keď možno ani jedna strana nebude úplne spokojná, pretože tak ako to povedal včera aj predseda Asociácie dôchodcovských správcovských spoločností, budú, budú, samozrejme, nad tým uvažovať, či tieto peniaze investovať do štátu, ale za podmienky, že ten výnos bude väčší, ako je pri štátnych dlhopisoch. Takže už táto, táto diskusia tu už je a určite sa v nej ešte bude pokračovať. Ja som, ja som rád, že sa táto diskusia neodvíja nejakým, nejakým prikazovaním našim sporiteľom a správcom ich prostriedkov, ale je to na dobrovoľnej báze. Takže toto je všetko zatiaľ v poriadku.
Nejde mi do hlavy iná vec. Reči o tom, že na bankových účtoch ležia veľké peniaze a takisto aj v týchto fondoch, v týchto fondoch sú veľké prostriedky, zaregistrovali sme vyjadrenie k tomuto od predsedu vlády už pred vyše rokom, bolo to takým neohrabaným spôsobom, sú tam peniaze a my ich nevieme použiť. Tak som sám očakával, že čo z tohto bude, že sú, samozrejme, aj štáty, kde siahli na dôchodkové úspory vyslovene, že či náhodou niečo takéto nenastane. A teraz tu prichádza schéma, o ktorej by sme v podstate mohli byť, by sme mohli byť upokojení, že nič také nenastane, ale pozrime sa za tým, že aký je vlastne účel použitia tých prostriedkov, ak ich tí sporitelia do týchto, do týchto štátnych, štátnych aktivít vložia. Nuž ak ide teda o sporiteľov, že im doprajeme, aby mali viac peňazí na dôchodky, no tak potom by im štát mal vlastne aj ponúknuť, ponúknuť, tým dôchodcovským správcovským spoločnostiam by im mal ponúknuť veľmi dobre, veľmi dobre úročené investície.
Ak ide o samé investície, potom si kladiem otázku, že ak chce vláda ozaj investovať, tak prečo to nerobí v iných oblastiach, kde to má vo svojej právomoci. A nebudem ďaleko chodiť, stačí sa pozrieť na eurofondy. Však eurofondy tvoria, pokrývajú väčšinu našich vládnych investícií a tie eurofondy sú, ich čerpanie v žalostnom stave. Takže ak nám ide skutočne o investície, prečo sa nepohneme tam, kde tie prostriedky sú? Ja len poviem, že len štátny rozpočet počíta tento rok, že z eurofondov sa minú viac ako 2 mld. eur. A tu v tomto prípade hovoríme o maximálne pri dnešných, pri dnešnej hodnote majetku o nejakých 800-900 mil. eur. Takže len v tých eurofondoch máme viac ako dvojnásobok, ktorý by sme mohli použiť. A ak ich nebudeme vedieť použiť, tie prostriedky, tak to bude skutočne problém. A nehovorím to len ja, hovorí to napríklad aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ak, vrátim sa ešte k tým sporiteľom. Ak štátu skutočne ide o to, aby, vláde ide o to, aby sa investovali prostriedky z týchto, z tohto II. piliera na Slovensku, tak potom si kladiem otázku, prečo sa nezaoberáme iným problémom. Prečo neponúkame nástroje, ktoré sú bežné v inom svete? Mierim tým napríklad na kapitálový trh slovenský, ktorý je v podstate mŕtvy. Burza cenných papierov, burza cenných papierov má minimálny obrat. Keď si chceme, aby sme vedeli zhruba, o koľko ide, ten ročný obrat burzy cenných papierov je zhruba toľko, čo ministerstvo financií ponúklo tento rok občanom, keď si nakupovali štátne dlhopisy. Takže to je nejakých 400-500 mil. eur ročne. Takže prečo sa potom napríklad nezaujímame o burzu, prečo, prečo, prečo ju nevytiahneme z tých plienok, v ktorých nám leží už niekoľko desaťročí a prečo tam neponúkneme nástroje na to, aby tí sporitelia mohli investovať prostriedky do slovenských spoločností na slovenskom kapitálovom trhu napríklad? A mohol by som pokračovať, ale vrátim sa vlastne k tomu, k tomu predmetu dnešného zákona, a to je skrátené legislatívne konanie. Nebudem opakovať to, čo hovorili kolegovia, že skutočne ja si myslím, že nie sú dôvody, aby sa takýto zákon prijímal v skrátenom legislatívnom konaní, už keď pre nič iné nie, tak pretože nedokážeme o tom diskutovať plnohodnotne, ako to je pri bežnom legislatívnom konaní.
Ale ak si kladiem otázku ďalej, že prečo práve teraz a prečo tak rýchlo, viete, napadne mi jedna vec. Slovensko je hodnotené ratingovými agentúrami. A v najbližších týždňoch prijme najväčšia ratingová agentúra na svete Standard & Poor's prehodnotenie ratingu Slovenska. Ten rating sa u tejto agentúry drží dosť vysoko a hrozí nám, že sa ten rating prehodnotí, skutočne nám to hrozí. A mám obavy, či to načasovanie nie je preto, aby sa ešte pred tým, ako táto agentúra vyriekne ten záverečný verdikt, čo sa týka ratingu, aby nedostala táto agentúra vlastne od vlády nejakým spôsobom, nejakým spôsobom podnet na to, aby sa zamyslela, aby pripustila, že vláda je ochotná investovať, je ochotná zhromaždiť prostriedky a dať ich do investícií a ak by sa to tak stalo, možno rozprúdiť aj ekonomický rast na Slovensku. Ako vieme, ekonomický rast prispieva k tomu, aby štát vyrastal z tých dlhov, takže skutočne mi napadlo, či toto nie je ten pravý dôvod, prečo sa s takýmto, s takýmto nástrojom ponáhľame. Pre mňa argumentovať tým, že Spojené štáty uvalili na Európsku úniu clá, a tým pádom aj na Slovensko, to je dosť slabý argument, aj keď to Slovensko skutočne je ako najotvorenejšia ekonomika v Európskej únii, je mimoriadne závislé nad, závislé na obchode a na vývoze produktov a zvlášť keď teda tie najvyššie clá sa majú týkať automobilov.
Takže sám si kladiem otázku, prečo to skrátené legislatívne konanie, prečo za pár hodín máme prijať zákon, ktorý doslova bude hýbať úsporami občanov, ktoré budú mať na dôchodok. A na záver poviem, že ak skrátené legislatívne konanie, ktoré sa nadužíva, samozrejme, v tejto snemovni odvtedy, ako nastúpila táto vláda, tak ak bolo namieste nejaké skrátené legislatívne konanie, my sme to hovorili za KDH, bolo to napríklad v marci, keď sme vyzývali vládu, aby použila skrátené legislatívne konanie na zrušenie zákona o transakčnej dani, pretože už ináč to nešlo, iba skráteným konaním.
Takže odtiaľto vysielam aj apel, aby sme skrátené konanie používali skutočne vtedy, keď to treba. V tomto prípade to skutočne nie je nevyhnutné.
Ďakujem za pozornosť.