35. schôdza

Myslím, že všetci chápete, že Haščákovu slúžku sa neoplatí komentovať, takže to preskočím.
K pani Jaurovej, hovorí, že je nejaká taká zmätená. V prvom rade je zmätená aj s jej kolegom Vančom, keďže nám nevedia prísť ani na meno. OĽANO sem, OĽANO tam, jasné, robíte to strategicky, myslím si, že je to hanba, ale však dobre, to je vaša vec. Máme vám my hovoriť, že PS Spolu? Môžme teda, dobre, že PS Spolu. Hovoríte o tom a potom aj niekto druhý teda, že naši dvaja poslanci pomôžu. Jaj, tuším Galko to tu hovoril. Kandidovali sme ako koalícia. Bodaj by vy ste kandidovali ako koalícia PS s Demokratmi. Bodaj by ste sa nehrali na svojich piesočkoch. Demokrati by sa dostali do parlamentu, áno, v koalícii s vami alebo na kandidátke, neprepadli by 3 % hlasov a nevládol by Fico a tento problém by sme tu neriešili. Nebola by žiadna zmena ústavy. Takže poprosím, keď chcete niekoho kritizovať, v prvom rade do zrkadla sa pozrite.
A teda, keď tí naši dvaja, čo budú hlasovať za, tak sú to ľudia, ktorí kandidovali za samostatnú politickú stranu Kresťanskú úniu a o tom sú koalície. Ak by boli na našej kandidátke, preberáme zodpovednosť a sme v koalícii, nemali sme spoločný program.
Keď hovoríte, pán Hazucha, že kto mi dal právo súdiť, že kto je kresťan. No, podľa ovocia ich spoznáte. Rozkradnúť republiku určite nie je kresťanské, a to teda tých dôkazov tu máme kopu.
No, a ešte potom k pánovi Galkovi špeciálne. On tu hovorí, že to je kolaborácia najhrubšieho zrna, keď KDH bude hlasovať so SMER-om. A ja by som chcel Ľubovi Galkovi pripomenúť jedno veľmi známe hlasovanie, na ktoré asi tak nejako milosrdne zabudol. Bolo to hlasovanie tri dni pred voľbami v roku 2020 a vtedy sem Ľubo Galko ako človek, ktorý kandidoval na takej inej kandidátke, tak prišiel a podporil tento zločin, zavedenie trinástych dôchodkov a navyše navrhol zavedenie štrnástych dôchodkov. Podieľal sa na kampani tri dni pred voľbami v prospech SMER-u, kde Fico povedal, že kvôli tomuto získali 3 % hlasov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Vážené... (Ruch v sále.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, aby ste sa utíšili. Pán poslanec ide mať svoje vystúpenie, nech mu nerušíme vystúpenie, nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vystúpil v druhom čítaní k návrhu novely ústavy, k vládnemu návrhu novely ústavy, ku ktorému budú zrejme schválené pozmeňujúce návrhy, predkladané Kresťanskodemokratickým hnutím a Kresťanskou úniou a dovoľte, aby som na úvod povedal, že nie celkom zdieľam tie výhrady, ktoré aj z nášho spektra, teda zo spektra kritikov toho návrhu, zaznievajú, a ktoré argumentujú tým, že však tu máme aj iné dôležitejšie problémy. Lebo ten argument možno použiť skoro vždy, že sú tu iné dôležitejšie problémy. Toto je, samozrejme, špecifická situácia vzhľadom na to, kto ten návrh predložil, čím je motivovaný, že sa snaží odvádzať pozornosť, prekrývať problémy, prekrývať svoju neschopnosť riešiť reálne problémy ľudí, má snahu vykostiť KDH, čo uvidíme, jak sa mu podarí, rozhádať opozíciu, čo sa mu evidentne už podarilo. Ale samotný ten fakt, že máme tu iné dôležitejšie problémy, tak neriešte to alebo ono. Ja by som nabádal, že buďme zdržanliví pri jeho používaní, lebo zasa druhá strana ho používa, keď my prichádzame s vecami, ktoré sa nám zdajú dôležité a im sa zdá, že sú nejaké dôležitejšie problémy.
Ja si myslím, že tento návrh treba odmietnuť preto, že je zlý, nie preto, že máme dôležitejšie problémy a nevenujme sa mu, je zlý svojím obsahom, dáva do ústavy veci, ktoré do ústavy nepatria. Je necitlivý voči mnohým konkrétnym ľuďom a skupinám ľudí a otvára dvere k nerešpektovaniu práva Európskej únie a našich záväzkov v oblasti ľudských práv, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd, čo je problém.
Dovolím si k tomuto návrhu povedať také tri pohľady, jeden ľudský, druhý hodnotový alebo ideologický a tretí politický. Ten ľudský je otázka, že komu táto novela ústavy pomôže alebo prospeje a komu, naopak, uškodí. No neviem, či pomôže, ale určite vyhovie časti spoločnosti, ktorá má nejaké ideologické predsudky, ktoré sa teraz, ak to bude schválené, stanú súčasťou ústavy. Či im to nejako pomôže, neviem, ale tak asi im to vyhovie. Určite budú ľudia, ktorým to ublíži, ktorým vyšle Národná rada silný signál, že ich nevníma ako normálnu súčasť spoločnosti a že majú sa tam niekde odpratať. Budú to najmä ľudia z LGBTI komunity, niektorým to aj reálne sťaží život, nielenže im vyšle nejaký signál. V tom návrhu sa píše, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy. Dobre, pohlavia sú dve, ale existujú aj intersexuálni ľudia, ľudia, ktorí nemajú jednoznačne určené mužské alebo ženské pohlavie, majú to nejakým spôsobom zmiešané. Čo tí, tých Slovenská republika nebude uznávať, nebude uznávať ich existenciu? Bude im hovoriť, že vy neexistujete?
A pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladajú kolegovia z Kresťanskodemokratického hnutia a z Kresťanskej únie sa to dokonca pritvrdí a bude tá formulácia znieť, že Slovenská republika uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy. A čo transrodoví ľudia? Opäť, tých existenciu nebudeme uznávať, budeme hovoriť, že transrodové ženy sú muži a transrodoví muži sú ženy? Na základe toho bude zakázaná tranzícia? To bude reálny problém, praktický problém, to bude stáť ľudské životy, na to vás upozorňujem, to nie je, že niekto má pocit, že nejaká ideologická vec sa dostala alebo nedostala do ústavy. Mnohí z tých ľudí majú problém už dnes, majú problém v situácii, keď majú prijímajúce okolie najbližšie, ale spoločnosť to tak nevníma. Majú problém vysporiadať sa s tým, akí sú. A vy im toto napíšete do ústavy? Vy im zakážete tranzíciu úplne? To bude stáť ľudské životy.
Alebo ten ako pekne logicky znejúci ďalší bod z pozmeňujúceho návrhu, rodičmi dieťaťa sú matka a otec, matkou dieťaťa je žena, otcom dieťaťa je muž. A čo rodiny, kde sú dve matky, ako prípad našej kolegyne Lucie Plavákovej, ale to nie je jediný prípad, takých prípadov je kopu alebo kde sú dvaja otcovia? Vy im vlastne hovoríte, že jedna z ich mám nie je ich mama. To odkazujete deťom v takýchto rodinách. To sa vám zdá v poriadku? To sa vám zdá, že im neubližujete? Komu tým pomôžete? Komu tým prospejete? Nikomu. Ale ublížite tým kopu ľuďom. A teda podobne, ako to hovorila pani poslankyňa Plaváková, aj mňa toto hnevá, teda mimoriadne ma to hnevá, že vy to ignorujete, že sa tvárite, že tam ten problém nie je, ale on tam je. Tak chcem apelovať aspoň na tých ľudí, ktorí by toto mohli vnímať ako problém, ktorí majú nejakú mieru empatie a citlivosti, aby zvážili, či im to stojí za to. Aj bez akéhokoľvek apelovania to František Mikloško dokázal sám pochopiť a dokázal si z toho sám odvodiť, že ten návrh nepodporí, lebo ublíži niekoľkým ľuďom, on hovorí, že keby čo len jednému ublížil, ale ten ublíži viacerým ľuďom.
Druhá vec, ktorú by som rád povedal, hodnotová alebo ideologická. Tu sa to často prezentuje tak, že tu konzervatívci bojujú proti liberálom a konzervatívci si chcú svoje nejaké konzervatívne hodnoty presadiť do ústavy proti odporu liberálov a progresívcov. Ale konzervatizmus nie je jeden, konzervativizmov je mnoho, konzervativizmus anglických konzervatívcov alebo britských konzervatívcov je iný ako nemeckých kresťanských demokratov a konzervativizmus francúzskych republikánov, golistov, je iný a úplne iný, ako bol konzervativizmus amerických republikánov ešte pred nástupom Trumpa, keď sa o nich dalo hovoriť ako o konzervatívcoch. A vyvíja sa to, samozrejme, aj v čase. Kedysi konzervatívci obhajovali monarchiu aj vo Francúzsku, a dnes sú republikáni, kedysi obhajovali privilégiá šľachty, cirkvi, dnes rešpektujú sekulárny štát, kedysi boli konzervatívci odporcovia slobodného trhu, slobodného obchodu, britskí konzervatívci boli v 20. storočí, v druhej polovici 20. storočia, najsilnejšími zástancami slobodného trhu, slobodného obchodu. Vyvíja sa to v čase, vyvíja sa to miesto od miesta, a teda ja neviem, a teda aj v rámci jednej krajiny existujú konzervatívci, ktorí veci vnímajú inak ako iní konzervatívci a je to tak aj v prípade tejto novely. Neviem, či existujú nejakí liberáli, ktorí by podporovali tento návrh novely, zatiaľ som sa s tým nestretol, ale nemôžem to vylúčiť, ale viem, že existujú konzervatívci, ktorí s tým návrhom nesúhlasia. Veľmi oceňujem postoj Františka Mikloška z Kresťanskodemokratického hnutia. My v klube máme ďalších dvoch kolegov, Martinu Bajo Holečkovú a Alojza Hlinu, ktorí sú konzervatívci, umiernení konzervatívci a nebudú hlasovať za ten návrh, nebudem hovoriť o ich dôvodoch, budem hovoriť o svojich dôvodoch, lebo ja sa tiež považujem za konzervatívca a odmietam tento návrh.
Nie som kresťanský konzervatívec, nie som takzvaný národný konzervatívec, som občiansky konzervatívec, a teda nezdieľam ten rozšírený pohľad, podľa ktorého to vyzerá, akoby sa konzervativizmus na Slovensku mal merať iba podľa postojov k témam súvisiacim k LGBTI ľuďom alebo k potratom. Tak niekto má tento pohľad, nech ho má, ale toto podľa mňa nie je určujúce v tom, či niekto je, alebo nie je konzervatívec. Konzervatívci sú, samozrejme, rezervovanejší voči nejakým veľkým spoločenským zmenám, ale nepopierajú existenciu vývoja a uznávajú a snažia sa chrániť veci, pravidlá, hodnoty a inštitúcie, ktoré sa historicky osvedčili. Jednou z takých je aj rodina a manželstvo, ktoré sú nepochybne dôležité, ktoré sa historicky osvedčili, ktoré predstavujú dobro pre manželov, pre deti, pre ľudí, ktorí v nich žijú a nakoniec aj pre celú spoločnosť. Ale znamená to, že ak je to dobro, ak je to inštitúcia, ktorá je osvedčená, že má byť benefit z nejakého štátom uznaného zväzku, ktorý je chránený a podporovaný a má byť upieraný párom rovnakého pohlavia? Prečo? Veď ak je to dobro, ak to vytvára trvalé partnerské zväzky, ktoré sú napríklad dôležité pre výchovu detí, ale aj pre vzťah tých dvoch ľudí, prečo by sa malo brániť párom rovnakého pohlavia, aby takéto zväzky vytvárali? A nielen neformálne, lebo však manželstvo je aj právny zväzok, to nie je len vzťah dvoch ľudí a má zmysel iba pre tie páry rovnakého pohlavia, ktoré chcú vytvárať také trvalé zväzky, chcú si byť navzájom verné, mať sa radi, podporovať sa, byť spolu v dobrom a v zlom. Čo je, preboha, nekonzervatívne na tom, ak by sa aj im umožnilo či už vo forme partnerstiev, alebo manželstiev, aby také zväzky vytvárali? Podľa môjho názoru by to bolo konzervatívne, ja by som to podporoval, nie napriek tomu, že som konzervatívec, ale práve preto, že som konzervatívec a vnímam rodinu, vnímam manželstvo ako dôležité a historicky osvedčené inštitúcie.
Ďalšia vec, a operujú tým aj predkladatelia, je ľudská dôstojnosť, rešpekt v ľudskej dôstojnosti. Táto novela je podľa vás prejavom rešpektu k ľudskej dôstojnosti? Lebo ľudí treba rešpektovať takých, akí sú, samozrejme, ak neškodia iným alebo neškodia spoločnosti. Ale LGBTI ľudia svojou existenciou, tým že sú a tým, že sú takí, akí sú, neškodia druhým ľuďom, neškodia spoločnosti, nikoho nepoškodzujú, sú takí, akých ich Boh alebo príroda stvorili. To nie je prejav nejakej ich zhýralosti alebo dokonca ich voľby, oni sú takí od svojej prirodzenosti. Prečo sa má vytvárať právny stav, ktorý bude voči nim nepriateľský? Lebo táto novela ústavy aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi také sú.
Čiže ak chceme byť konzervatívni, tak by sme mali rešpektovať ľudskú dôstojnosť a ľudskú dôstojnosť všetkých ľudí, nie iba väčšiny. Dôležitý aspekt je aj vzťah väčšiny voči menšine, citlivosť voči slabším. To sú veci, s ktorými by nemal mať žiadny správny konzervatívec ani ten najmenší problém. Sú v záujme nielen príslušníkov tých menšín, ale aj celej spoločnosti, lebo posilňujú jej súdržnosť, čo je tiež konzervatívna hodnota. A aj postoj ku krajine, ja už som to tu hovoril v reakcii vo faktickej poznámke a prirovnal som to k tej situácii z 90. rokov, kde mečiarovci a ich spojenci aj zo Slovenskej národnej strany viedli nacionalistickú politiku, ktorá bola zameraná proti maďarskej menšine a jej právam v oblasti jazyka, školstva alebo kultúry. A ten dôvod takisto asi nebol primárne, že neznášali Maďarov, ale že na tom získavali politické body. Ja som sa vtedy snažil príslušníkov maďarskej menšiny ako takej a ďalších menšín, ktoré tým boli postihnuté zastávať a nielen preto, že niečo vyplývalo z ústavy alebo z nejakých medzinárodných dohôd, ale preto, že sa mi zdá dôležité, aby sa všetci ľudia cítili na Slovensku ako plnohodnotní občania bez ohľadu na svoju národnosť, ale aj bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu, na svoju identitu.
Vy teraz robíte voči LGBTI menšine to isté, čo Mečiar v 90. rokoch robil voči maďarskej menšine predovšetkým. A to, že chceme, aby všetci ľudia vnímali Slovensko ako svoju vlasť, ktorá sa k nim správa slušne, ktorá má o nich záujem, ktorá ich považuje za plnohodnotných občanov, to sa mi zdá ako celkom konzervatívny postoj. Takže nie, nie je to tak, že diskusia o tomto návrhu alebo hlasovanie o tomto návrhu bude vecou nejakého sporu konzervatívcov s liberálmi. Existuje nezanedbateľná skupina konzervatívcov, ktorí za tento návrh nebudú hlasovať a nielen preto, že ho predkladá SMER a že je účelový a že čo je za ním.
No a tým sa dostávam k tej poslednej veci, a teda politický rozmer celej veci. A už to tu zaznelo, tak nebudem to až tak dlho rozvádzať. Dôvodom, prečo tu teraz o tom rokujeme, nie je dlhodobá snaha kresťanských demokratov, zakotviť niektoré veci, o ktorých sú úprimne presvedčení, a to ja nespochybňujem, do Ústavy Slovenskej republiky, nesúhlasím s nimi, ale teda u nich tú úprimnosť postoja nijako nespochybňujem, ale je rozhodnutie predsedu vlády Roberta Fica, a teda predsedu SMER-u, nájsť si nejakú tému, vykostiť kádehákov, to povedal, vniesť rozpor do radov opozície a odpútať pozornosť od iných tém.
Aby som tu nehovoril len o kresťanských demokratoch, tak mňa tak zaujalo, že pán prezident, a zároveň čestný predseda HLAS-u, včera komentoval možnosť vytvorenia nejakého predvolebného bloku medzi SMER-om a HLAS-om a hovoril, že je na nich, aby sa vedeli rozlíšiť. Spojiť by sa podľa neho mali len v prípade, ak by sa mali názorovo tak zblížiť, že ich volič nerozlíši a zatiaľ tá odlišnosť tam je a zatiaľ má opodstatnenie existencia oboch strán, lebo jedna z nich je podľa neho sociálna demokracia, SMER nie je až tak čistá sociálna demokracia, lebo sa odkláňa k nacionalisticko-konzervatívnej agende alebo smerovaniu. Takže touto optikou ja chcem kolegom z HLAS-u odporučiť, že rovno to zabaľte, lebo teda naozaj už nie ste rozlíšiteľní, nielenže aktívne pomáhate SMER-u vo všetkých jeho výpadoch voči spravodlivosti, demokracii, právnemu štátu alebo aspoň mlčky sa tomu prizeráte, Ficovým cestám do Moskvy, ale vy v tejto veci idete v podstate splynúť zo SMER-om.
Ja si, naozaj ma úprimne zaujímalo, ktorí sociálni demokrati v Európe by takúto novelu ústavy podporili. Dosť pochybujem, že takí nejakí sú. A teda nehovorím, že máme sa touto optikou pozerať na SMER. Veď ako SMER jasné, že tam sociálna demokracia je tam len tak pridaná. Ale teda HLAS sa aspoň tváril, a teda ústami svojho čestného predsedu pána prezidenta hovoril, že oni sú tá skutočná sociálna demokracia. No nie sú, ak za toto zahlasujú, tak ani ideologicky nie sú. A teda okrem pána poslanca Ferenčáka som nezaregistroval jediný pochybujúci hlas zo strany HLAS-u alebo predstaviteľov HLAS-u.
Nebudem nejako silno apelovať na kolegov z Kresťanskodemokratického hnutia, len teda chcem povedať, že nielen obsah, ale aj kontext a situácia sú dôležité. Robert Fico sa netajil snahou, že vás vykostí a iste ste si vedomí, že predložil ten návrh práve v rámci realizácie tohto svojho zámeru. A je dôležité, že žijeme v dobe, keď SMER nie je ten SMER, ktorým bol počas prvého alebo druhého obdobia, keď bol pri moci. SMER dnes nielenže vytvára priestor pre korupciu, ale ničí právny štát, ničí spravodlivosť, amnestuje korupčníkov, amnestuje zlodejov, ničí kultúru, ničí občiansku spoločnosť, ničí slobodné médiá, spochybňuje našu príslušnosť k západu, spochybňuje naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, vedie nás do izolácie medzi našimi partnermi, vedie nás do područia Putinovho Ruska, najnovšie spochybňuje už aj demokraciu alebo pluralitnú demokraciu a za vzor nám dáva komunistickú Čínu alebo Vietnam alebo autoritatívnu diktatúru v Uzbekistane. Toto, nevravím, že celá novela, ale časť tejto novely spochybňujúca našu príslušnosť k Európskej únii, je v súlade s týmto trendom.
Zazneli tu slová o tom, že Európska komisia má výhrady. Neviem, či ich poznáte, predpokladám, že nie. Tento návrh ubližuje konkrétnym ľuďom, je voči nim necitlivý, môže spochybniť naše členstvo v Európskej únii, nie je to dobrý návrh a treba ho odmietnuť, a preto dávam, pán spravodajca, návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo a ďakujem aj vám, pán kolega, za váš príspevok. Ja, samozrejme, súhlasím s tým, čo ste hovorili o práve EÚ, ale nesúhlasím s tým, čo tu odznelo, a síce, že Európska komisia sa nikdy nevyjadruje pred schválením konkrétneho textu. A mali sme to tu aj počas tej obštrukcie novely Trestného zákona, keď sme videli, že Európska komisia komunikovala s našimi orgánmi ešte počas toho schvaľovacieho procesu. Takže to, čo tu odznelo, jednoducho nie je pravda.
A teraz sa aj samotná Európska komisia vyjadrila, potvrdila, že áno, 13. júna odoslala našim orgánom list a my nepoznáme jeho obsah. Vieme len to, že sa týka výhrad ohľadom prednosti práva Európskej únie a tiež výhrad, čo sa týka rozhodnutí Európskeho súdu ľudských práv, respektíve nerešpektu týchto rozhodnutí, a to je opäť aj v rozpore s právom Európskej únie, pretože či už Lisabonská zmluva, alebo aj Charta hovoria o tom, že tieto rozhodnutia máme rešpektovať.
A my tu teda máme list, ktorého existenciu potvrdil aj minister Susko na raňajšom ústavnoprávnom výbore, ale nevieme, čo je jeho obsah. A ja vás chcem preto opätovne poprosiť, kolegovia z KDH, keď vy teda tvrdíte, že to nie je nič konkrétne, že neodzneli žiadne konkrétne výhrady voči tomu textu, tak pýtajte si to od SMER-u, respektíve teda od ministra spravodlivosti, že keď doteraz s vami diskutovali, vyjednávali, tak nech sú féroví a nech vám to dajú, nech pominie akákoľvek pochybnosť, ktorú tu môžme mať o tom, že čo je obsahom tohto listu.
A mne to veľmi pripomína aj tú kauzu haciend, že na jednej strane my tu niečo vyčítame, hovoríme, že sú tu nejaké nezrovnalosti, na druhej strane je nám hovorené, že vlastne vôbec nič, ale je problém pýtať sa na to a ísť tam. A toto isté je s tým listom. Ak nie je problém zo strany Európskej komisie, tak prečo minister Susko tu nepredstúpi a neprečíta ten list?

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, neviem, o čom tu rozprávate, ale určite vám nie je na srdci ľudská dôstojnosť ženy, matky a obchodovanie s deťmi. Určite nie. Pretože keď si prečítate tento návrh, tak v tomto návrhu sa zakazuje, a to tu nikto nerozpráva, tu rozprávate o Rusku, o kadečom, ale nerozprávate, čo je v návrhu, v tomto návrhu sa rozpráva, zakazujú sa dohody surogatívneho pôrodu, ktorý sa strašne rozmohol. Predstavte si, že zatiaľ čo Thajsko, India zatvorili svoje trhy pre obrovské finančné obchodovanie, tak napríklad sa otvorili trhy na Ukrajine. Povedzme si, čo to znamená. Ja tu mám jednu prácu, čo sa týka ohľadom Ukrajiny, kde sa dejú surogatívne manželstvá, kde sú ženy ponižované, a nielen tam, majú psychické ujmy, pretože sa musia vzdať všetkých práv súvisiacich s kontrolou svojho tehotenstva. Viete, koľko tvorí na Ukrajine trh s náhradnými maternicami? 1,5 miliardy amerických dolárov. Tak si povedzme, začal sa tým zaoberať už aj haagsky súd a haagsky súd chce k tomu vydať a k surogatívnym pôrodom chce vydať stanoviská, pretože tie ženy naozaj sú často na pokraji chudoby a rozhodujú sa, či zabezpečia svoje rodiny tak, že sa vzdajú svojich detí a vlastne majú tie surogatívne pôrody. Na Ukrajine sa mesačne viac ako 150 žien z dôvodu finančnej núdze takýmito matkami stáva. Takže, vážení, rozprávajme o tom, čo tento zákon zabezpečí dobré pre rodiny, deti, matky. Lebo nebyť matky, nebyť rodiny, pán kolega, ani vy tu nie ste. A nebyť muža a ženy, ani vy tu nie ste. Takže ja chápem a v prvom rade chcem chrániť to, čo vlastne túto spoločnosť spája a čo je základom tejto spoločnosti, to je žena, matka a deti. Bez toho by sme tu dneska nikto neboli. Ďakujem.

Mne sa veľmi ťažko vyčíta, Ondro, KDH alebo komukoľvek spoluprácu s Ficom, s HLAS-om, s SNS, lebo však to je evidentné, že teda ja som niekoľkokrát podporila návrhy koalície, keď boli dobré, keď pomáhali ľuďom. Ja si myslím, že to je správne, že nato sme všetci tu, aby sme podporovali dobré návrhy, že odkiaľkoľvek prídu, podporím ich, odkiaľkoľvek prídu zlé, nepodporím ich. A mali sme veľakrát diskusiu o tomto v klube. Čiže odo mňa by bolo pokrytecké, teraz sa tu hádzať o zem v tomto smere.
Ale všetky veci, ktoré ja som sa snažila podporiť, akože niekomu zlepšia život, väčšinou tú ekonomickú situáciu, a preto som si nevedela predstaviť, keď tam neboli žiadne negatíva, prečo za to nehlasovať. Ale v tomto prípade tento návrh nikomu život nezlepší, viacerým zhorší a už vôbec nič sa nezmení na ekonomike. Tam je to úplne fascinujúce, že no, však sa pozreme, čo tam máme, hej, že keď sa to dnes schváli, tak zajtra bude taký istý deň, len teda sa akože dopredu predvída, aby náhodou niekedy v budúcnosti sa niečo nezmenilo, ale inak sa nemení veľa toho, lebo čo, ešte raz opakujem, tak obmedzuje sa sexuálna výchova, čoho dôsledkom, mimochodom, môže byť viac znásilnení, viac nechcených tehotenstiev, tak ako to vyplýva zo štatistík. Tam, kde je sexuálna výchova na školách, je týchto prípadov menej. Dobre, zvýši sa počet nechcených tehotenstiev. Čo urobíme? Obmedzíme interrupcie cez ústavu, výborne, hej? Tiež nie hneď zajtra, tiež možno raz, niekedy. No a keď už sme teda toto urobili, že teda bude viac nechcených detí a zakážeme ísť na interrupciu, tak čo urobíme ako tretie? Skončia v domovoch, obmedzíme množstvo rodín, ktoré si môžu adoptovať, aby náhodou sa nemohli z tých domovov dostať. Výborná práca, hej. A úplný vrchol je teda surogátne materstvo alebo náhradné materstvo, ktoré rieši situácie napríklad žien s rakovinou, ktoré nemajú maternicu, ale keď nájdu zdravú matku, môže im pomôcť. Narodí sa dieťa, bude žena mať dieťa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, veľmi si vážim vašu profesionalitu a vôbec vaše pôsobenie v parlamente, vaše osobné, preto dnes ma trošku udivuje vaša argumentácia. Ja nečakám, že vy budete za. Veď ste hlasovali proti aj pri pôvodnom návrhu KDH, kde dokonca boli aj úprava boja proti organizovanému zločinu, kriminalite, proste riešenie po zrušenej Špeciálnej prokuratúre, bola tam ochrana pred skráteným legislatívnym konaním, veci, na ktorých vám osobne záleží, čo ste viackrát prejavili. Boli tam aj tie veci, ktoré proste upravujú lepšie podmienky pre ekonomický rozvoj a tak ďalej. Boli ste proti tomuto. Nečakám, že teda dnes budete za, ale čakal by som korektnejšiu argumentáciu. Je to úplne v poriadku, ak ste proti, ale hovoriť o tom, že tento zákon je proti LGBTI alebo nejakej skupine, je absurdné. Povedzte mi, v čom sa nejakým spôsobom znižuje štandard vo všeobecnosti týchto ľudských práv aj tejto komunity. V žiadnom prípade. Dokonca ambíciou KDH je, keď začneme stavať dom pekne na základoch vedy, zdravého rozumu a hodnôt, tak postarať sa o všetkých ľudí vrátane tejto komunity, o ich občianske práva a o ich potreby. Ale ďalšia vec, hovoríte, že nás to posúva von z EÚ, spomínate totalitné režimy, režimy Uzbekistan, prosím vás, ako v tomto návrhu ústavy? Nuž, potom sa nečudujem, že dostávame napríklad maily, ktoré, lebo vy to živíte, ktoré nám ľudia vyčítajú, že hanebná novela ústavy, ktorá ruší základné práva ľudské na Slovensku a vracia republiku pred rok 1948. To myslíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegyniam a kolegovi za reakcie.
Pani poslankyňa Vaľová, veľmi ma teda teší, že sa zaujímate o ponižované ženy v Thajsku a na Ukrajine. A možno by bolo dobré, keby ste rovnaký záujem prejavili o ponižované ženy na Slovensku, na ktorých je páchané násilie, aby ste podporili, keď sa to nabudúce bude o tom rozhodovať, napríklad ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Tak len Istanbulský dohovor, ktorého ratifikáciu ste práve vy, nemyslím vy osobne, ale teda strana SMER s SNS a fašistami úplne, úplne zmarili. (Potlesk.)
Pani poslankyňa Jurík, mňa by tiež teda zaujímalo, že ako si to vlastne ten pán minister Susko predstavuje, lebo na jednej strane hovoria, že vlastne sa nič nemení a iba zachovávajú status quo a je to nejaká poistka proti presúvaniu nejakých právomocí na Európsku úniu. Ale reálne sa môže stať, že Súdny dvor Európskej únie alebo Európsky súd pre ľudské práva bude judikovať niečo, čo sa tuto pánom bude zdať, že je v rozpore s národnou identitou a potom čo? Bude to platiť alebo nebude to platiť? Možno by sme mali dostať odpoveď na tú otázku ešte predtým.
A pán poslanec Horecký, no, ja som nevravel, že toto nás posúva do Číny alebo do Vietnamu, ja som hovoril, že to predkladá premiér, ktorý chce, aby Slovensko sa podobalo na Čínu alebo Vietnam. A ja teda som sa snažil povedať, v čom podľa môjho názoru ten návrh, alebo ak bude schválený, ubližuje, napríklad dcére pani poslankyne Plavákovej hovorí, že nemá dve mamy, že jedna z jej mám nie je mama, lebo môže mať iba mamu a otca, nemôže mať dve mamy. To hovorí ten návrh a ten návrh ubližuje dcére pani poslankyne Plavákovej. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem citátom z navrhovanej novely. "Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.“
Kolegovia tu predo mnou veľa hovorili o právnych a ústavnoprávnych aspektoch a dôsledkoch prijatia tejto zmeny ústavy a jedna zo zásadných výhrad, ktoré tomuto zákonodarnému zboru adresovali aj desiatky právnych expertov, sú práve vágne a nejasné formulácie, ktoré táto novela vnáša do ústavy.
Termíny ako národná identita, kultúrno-etické otázky, či verejná morálka nie sú právne dostatočne definované a už vôbec nie na takej úrovni, aká by bola potrebná pre taký dôležitý dokument, akým je práve ústava. O tom, aký je zámer predkladateľov tejto novely a že používanie tejto vágnej terminológie ukazuje prinajmenšom skryté úmysly, tu už bolo mnohé povedané a zrejme ešte bude. Ja som sa preto pokúsila pozrieť na tieto vágne termíny trocha podrobnejšie, v snahe pochopiť, k čomu navrhovatelia v skutočnosti odkazujú v tejto novele.
Čo teda je národná identita a ako vyzerá tá naša slovenská národná identita? Pre jednu skupinu zostane národná identita prežitkom, zvyškom kolektivistických ideológií 19. storočia a prijateľná bude pre nich iba ako folklór. Pre druhých je príslušnosť k národu súčasťou európskeho povedomia, v ktorom väzba na miesto života, vzťah k iným obývajúcim toto miesto zohráva dôležitú úlohu pri formovaní vlastnej identity.
Je však možné očakávať, že v atmosfére hľadania zmyslu, v epoche straty zmyslu pre veľké dejinné projekty a vízie, bude o miesto zápasiť aj tendencia absolutizovať národné povedomie ako výlučnú mieru všetkých vecí. Toto bol citát od slovenského filozofa Františka Novosáda a tieto slová povedal v roku 2003. Zdá sa, že dnešné dianie predpovedal pomerne presne. Pretože dnes, 32 rokov po nadobudnutí štátnosti a 21 rokov po európskej integrácii, stále v otázke identity tápame a hľadáme spôsoby, ako si upevniť ono mýtické národné povedomie, svojstojnosť a jedinečnosť. Bohužiaľ, aj v roku 2025 chýba Slovensku moderná a inkluzívna národná a kultúrna identita, ktorá by bola založená na hrdosti, na zdravom sebavedomí a tolerancii voči inakosti. Ten etno-nacionalistický sentiment, ktorý sme tu zažili v 90. rokoch, sme síce do istej miery prekonali, ale nedokázali sme ho nahradiť pozitívnym príbehom, ktorý by patril všetkým občanom bez rozdielu a ktorý by bol podkladom pre tvorbu sociálneho kapitálu. Táto skutočnosť podrýva sociálnu súdržnosť na Slovensku a vystavuje ho riziku kultúrnych pnutí, a to obzvlášť v časoch, kedy globalizácia a technologický rozvoj narúšajú tradičné národné identity a etnické väzby. Isteže, tá zmienka o národnej identite v navrhovanej novele ústavy odkazuje zrejme teda na čl. 4 Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí, že únia rešpektuje národnú identitu členských štátov obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch. Ale táto zmienka o národnej identite pochádza z pôvodnej Maastrichtskej zmluvy, do ktorej bola zakomponovaná najmä kvôli výnimkám pre kultúrne tovary a služby, ktoré boli prirodzene viazané na národné okruhy a nemohli sa na ne plne aplikovať pravidlá jednotného trhu, aby neboli ohrozené jednotlivé kultúrne domény a kultúrna diverzita. Čiže išlo o kultúrne tovary a služby.
Neskôr táto klauzula sa trocha rozvinula a taká je aj v aktuálnej zmluve. Ale pod národnou identitou sa tu vždy chápe striktne konštitučná identita. Konštitučná identita ústavných a právnych predpisov, čiže ide tu o ono legendárne materiálne jadro ústavy, ktorá má chrániť ústavné princípy jednotlivých členských štátov práve pred takýmito populistickým eskapádami, tvorenými so zlým úmyslom, ako je tá, ktorú tu práve prežívame. Áno, v posledných rokoch sa na klauzulu o národnej identite začali odvolávať aj ústavné súdy Maďarska a Poľska, pričom priamo alebo nepriamo spochybňovali princípy liberálnej demokracie.
Je dobré si uvedomiť, že tento posun k vágnemu mýtickému a symbolickému chápaniu právnych termínov pochádza od vlád, ktoré spochybňujú základné princípy európskej integrácie a tento posun bol masívne kritizovaný právnymi expertami naprieč EÚ a bol identifikovaný ako ohrozenie európskej integrácie.
Problém je, že tá novela ústavy, ktorú máme pred sebou, ide ešte ďalej, ako išli ústavné súdy v Maďarsku a v Poľsku. Už nejde iba o spochybňovanie rozhodnutí EÚ, ide o aktívnu zmenu ústavy, ktorá by mala viesť k spochybňovaniu základných pilierov, na ktorých európsky projekt stojí. Pod rúškom nejasne definovaného pojmu národnej identity sa tu vytvára právny rámec, ktorý by na základe akéhosi konceptu morálky, ktorý je nejasného pôvodu a vymedzenia, umožňoval porušovať základné ľudsko-právne štandardy platné od 2. svetovej vojny, ignorovať európske právo a medzinárodné dohovory. A akokoľvek predkladatelia tvrdia, že nič také sa diať nebude, samotné ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že tento zámer novela obsahuje. A ja sa pýtam, akú národnú identitu teda chceme touto novelou chrániť. Čo je vlastne podstatou tej národnej identity? Kto ju vymedzí a kto povie, čo s ňou nie je v súlade?
Keď usudzujeme z toho, čo predkladatelia či už zo SMER-u, alebo z KDH chcú do ústavy vložiť, tak v ich ponímaní je naša národná identita úzko spätá so záležitosťami ako pohlavie a plodenie, čo znie naozaj pomerne bizarne, ak sa bavíme o ústave vyspelej modernej krajiny európskej v roku 2025.
Povedzte mi, kolegovia a kolegyne, ako súvisí slovenská národná identita, národná identita Slovákov, s definíciou pohlaví alebo so surogátnym materstvom. To vari Ľudovít Štúr bojoval za dve pohlavia dané biologicky? To vari riešil Milan Rastislav Štefánik chromozómy? Alebo nám nebodaj Cyril a Metod priniesli zákaz surogátneho materstva alebo obmedzenia adopcií? Ľudovít Štúr vo svojej eseji Život národov v roku 1846 napísal: "Čím národ nižšie stojí, tým hlbšie v živote telesnom je ponorený, tým menej vážnosti má sám k sebe a tým ľahšie si dá so sebou zahrávať a svoje si odnímať, ako i jednotlivý človek v bahne telesného života zaviaznutý je bez vážnosti k sebe samému a ľahko sa za úžitok telesný, nielen s telom, ale aj s dušou, zapredá.“ A myslím si, že by horko zaplakal, keby vedel, čo riešime dnes v Slovenskej národnej rade, zákonodarnom orgáne krajiny, ktorú tak miloval.
Národná identita je totiž o niečom úplne inom. Je to príbeh, ktorý dáva zmysel našej existencii ako spoločenstva. Niečo, na čo môžeme byť všetci spolu hrdí. Príbeh, ktorý hovorí o našej jedinečnosti, o tom, čo nás odlišuje od ostatných. Je to náš spoločný príbeh, ktorý pramení v minulosti, ktorý dáva zmysel prítomnosti a ktorý je nádejou na lepšiu budúcnosť. Národná identita je príbehom, ktorý nás má zjednotiť a nie rozdeľovať.
Povedzte, kolegovia zo SMER-u alebo z KDH, akú hrdosť, aký pozitívny príbeh, akú identitu prinesie ľuďom na Slovensku táto zmena ústavy, ako nás ako národ charakterizuje a odlíši to, že budeme mať v ústave definované dve pohlavia dané biologicky, aké sebavedomie, akú nádej na lepšiu budúcnosť prinesie občanom Slovenska to, že sa v chápaní národnej identity pridáme k prívržencom iliberálnej demokracie, k tým, ktorí popierajú hodnoty, na ktorých vznikla Európska únia. Toto je v skutočnosti ten najväčší problém, ktorému dnes čelíme. Slovensku zúfalo chýbajú politici, ktorí by dokázali priniesť pozitívny obraz budúcnosti a hrdú spoločnú identitu pre jej občanov.
Robert Fico je pri moci už štvrtýkrát a mal takmer 15 rokov na to, aby takúto víziu priniesol. Ale kedy ste nášho premiéra počuli hovoriť o vízii budúcnosti? Ani vo svojom štvrtom vládnom období nedokáže nájsť a tvoriť ozajstný príbeh hrdosti a národnej identity pre obyvateľov Slovenska, a tak prichádza so smiešnymi a trápnymi náhražkami, ktorými chce ľuďom zalepiť oči.
Táto novela ústavy je len snahou zakryť hodnotovú prázdnotu SMER-u a neschopnosť Roberta Fica dať ľuďom pozitívnu víziu budúcnosti, identitu a zmysel toho, kde a prečo sme ako národ tu a teraz. A práve preto sa čudujem kolegom z KDH, zo strany s dlhou tradíciou, ktorá do veľkej miery za ostatné desaťročia prispela k formovaniu našej národnej identity, že skočili na túto naozaj smiešnu, trápnu, ale aj nebezpečnú hru, ktorá môže nášmu národnému povedomiu len uškodiť a spoločnosť ešte viac rozdeliť. Lebo ako opäť hovorí Ľudovít Štúr v slávnom pojednaní Slovanstvo a svet budúcnosti: "Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje, iba takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“
Národné povedomie a národná identita nie sú samozrejmosťou a neexistujú per se ako nejaká nemenná norma. Vznikajú iba zo systematickej snahy spoločenstva, vyvíjajú sa, reagujú na meniaci sa svet okolo. Národná identita sa stane pozitívnym príbehom hrdej komunity iba vtedy, ak ju dokážeme tvoriť všetci spolu.
Autori novely sa v texte odvolávajú aj na Slovensku obľúbený termín kultúrno-etické otázky. Ide opäť o nie celkom jasný koncept, ktorého ekvivalent dokonca ani nenájdete v iných jazykoch. Kultúra je totižto súhrnom všetkých hodnôt vytvorených spoločnosťou, v istom slova zmysle je to civilizácia, vzťahuje sa k termínu kultivovať, zlepšovať, obrábať, civilizovať. A etika je komplexom ideálov, ktoré pôsobia ako vnútorné meradlo postojov a konania jednotlivcov, ale aj komunít.
Keď teda hovoríme o kultúrno-etických otázkach, obzvlášť v kontexte politického diskurzu, mali by sa tieto týkať predovšetkým kultivácie spoločnosti a hľadania spoločných ideálov, ktoré by nás motivovali k lepším postojom a konaniu.
Bohužiaľ, to, čo sa týmto termínom zvyčajne označuje, sú politické agendy a naratívy, ktoré isté hodnotové postoje, vlastné určitým skupinám ľudí, pretavujú do konkrétnych, zvyčajne reštriktívnych politík a legislatív. Kultúrno-etické otázky v tomto ponímaní sú tak trocha ako morské prasiatko. To nie je ani morské, ani prasiatko.
Ak sa však dohodneme na tom, že ide o, povedzme, hodnotové otázky, ktoré môžu byť pre časť občanov veľmi dôležité, treba si klásť otázku, prečo potom medzi ne nezaraďujeme a rovnako vášnivo nediskutujeme napríklad o klimatickej zmene, o systémovej korupcii, o narastajúcej ekonomickej nerovnosti vo svete, či napríklad obrovských etických výzvach, ktoré prináša digitálny priestor a umelá inteligencia. Ak chceme mať v ústave spomenuté kultúrno-etické otázky, sústreďme sa napríklad na to, ako rozvíjať kultúru tak, aby bola ozajstným základom našej národnej identity v civilizačnom, ekonomickom aj duchovnom zmysle. Zamyslime sa nad tým, ako dosiahnuť, aby verejné etické rámce, či ak chcete verejná morálka, nezahŕňali toleranciu korupcie, vulgárnosti a nenávisti. Toto sú skutočné kultúrne a etické problémy Slovenska. Ľudské práva nie sú kultúrno-etické otázky a životy a osudy konkrétnych ľudí nemôžu byť pokusnými morčatami populistických ústavných eskapád z ktorejkoľvek strany.
Kolegovia z KDH, nie je ich tu veľa, škoda, ja rozumiem tomu, že väčšina z vás hľadá naozaj spôsob, ako zlepšiť Slovensko, a to dokonca aj v tomto nešťastnom ústavnom dobrodružstve. Rozumiem, že nestojíte pred ľahkou politickou voľbou. V ťažkých chvíľach sa oplatí obracať na múdre knihy a múdre slová, a tak by som sa vám rada prihovorila slovami apoštola Pavla, ktoré napísal tesalonickým kresťanom. Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte, ale všetko skúmajte a dobrého sa držte. Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe. Ústava má byť totiž dôležitým spoločným dokumentom pre všetkých obyvateľov Slovenska. Je veľmi dôležité sa zamyslieť, koľkí po tejto novele stratia posledné zvyšky vzťahu k svojej rodnej krajine, jej základným dokumentom a symbolom. Ježiš nás vyzýva k opatrnosti pred falošnými prorokmi, ktorí prichádzajú v ovčom rúchu a táto jasnozrivosť vidieť vlčiu srsť pod ovčím rúchom, je dnes potrebná ešte hádam viac, ako v jeho časoch.
Kolegovia z OĽANO, bojovníci proti Ficovi, pre vás mám iba jednu otázku. Naozaj vám stojí táto zmena ústavy za kolaboráciu so SMER-om? Ale chcela by som sa aj prihovoriť aj kolegom zo SMER-u, HLAS-u, SNS alebo z akejkoľvek inej strany, všetkým tým, ktorí si naozaj cenia národnú myšlienku a kultúru, k tým, ktorým je drahý osud slovenského národa. Národ tvoria ľudia. A skutočné národné povedomie pramení z ľudskosti, zo schopnosti zjednotiť jednotlivcov za dobrú a veľkú myšlienku. A aj Ľudovít Štúr staval svoje myšlienky národného obrodenia a uvedomovania práve na takomto humanizme. Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec koncov, ktorého členmi sme my, spolu so všetkými ostatnými národmi, prízvukuje v Slovanstvo a svet budúcnosti. Čo keby sme si teda skúsili namiesto nepremyslených revízií slovenskej ústavy hľadať a pomenovávať náš spoločný slovenský príbeh, našu skutočnú národnú identitu, ktorá zahŕňa nás všetkých, ideu, ktorá nerozdeľuje a nevylučuje, ale spája a zahŕňa? Skúsme dať nový, hlbší zmysel slovám, ako sú demokracia, sloboda, pravda, láska v spoločnom príbehu, ktorý bude predstavou hrdej prosperujúcej a modernej krajiny. Veď ako vraví iný velikán, Milan Rastislav Štefánik: "Demokracia je organizovaná myšlienka, je to idea proti chaosu, demokracia, to znamená myslieť skôr, ako jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť." Táto zmena ústavy žiadne problémy nevyrieši. Ale my všetci spolu to dokázať môžeme.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem ti veľmi pekne, Zori, za tvoju presnú, hĺbkovú a historickú analýzu toho, čo sa dnes deje. Naozaj veľmi oceňujem aj ten kultúrny aj historický rozmer a dokonca oceňujem aj citáty z velikánov slovenských dejín, a dokonca aj tie biblické. Dovolím si ťa ešte ale v niečom doplniť. Správne si pomenovala, že hľadá sa tu nejaká identita. Pripomeniem historicky, že vždy keď sa hľadala identita vylučovaním iných, smerovali krajiny alebo kontinenty ku tragédii. Spomeniem to, čo sa dialo Slovákom po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, spomeniem nacistický režim, spomeniem fašistický režim, spomeniem slovenský štát vtedy, kedy ľudia, normálne poslanci vylučovali iných svojich spoluobčanov z bežného života práve preto, aby burcovali vášne a aby im poškodili.
Zároveň ale zase vždy, keď identita rozširovala, tak sme boli svedkami prosperity. Napríklad rozšírená identita je Európska únia, obrovský mierový projekt, kde krajiny, ktoré sú v ňom združené, nezažili vojnu medzi sebou, kde rástol ekonomický blahobyt a dokonca aj sociálny alebo ekologický blahobyt. Dokonca aj to OSN, ktoré je teraz v nejakej miere spochybňované, bola kolektívna identita sveta, kde sa stanovili nejaké pravidlá mierového spolužitia a keby tu to OSN nebolo, tak by asi bolo oveľa horšie.
Preto ja sa veľmi, veľmi čudujem kolegom hlavne z HLAS-u, ale aj teda ostatným z koaličných strán, že chcú budovať identitu Slovákov na vylučovaní.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, najskôr chcem obdivuhodne vyjadriť teda svoj obdiv nad bravúrnym mixom toho všetkého, čo ste v prejave dokázali. Zmixovať apoštola Pavla so štúrovcami, Štefánikom a Ježišom Kristom, to sa tak často nevidí v Národnej rade. Súhlasím s vašou myšlienkou, že únia rešpektuje národnú identitu štátov, členských štátov, to je pravda, objektívne. Nesúhlasím s tým vaším tvrdením, že národná identita je príbeh. Národná identita je súbor kultúrnych, spoločenských, mravných a etických hodnôt, ku ktorým sa hlási ten alebo onen národ s ohľadom na svoju históriu, zvyky, obyčaje, tradície, ktorými sa identifikuje. Identita znamená rešpektovanie spomínaných hodnôt, ktoré stmeľujú príslušníkov národa a vytvárajú v nich pocit spolupatričnosti, aj toho vlastenectva, aj tej hrdosti, ktorú ste spomínali, aj úcty a rešpektu. Identita je teda národné povedomie, čosi ako, ľudovo povedané, duch národa.
Pokiaľ viem, Slovensko vstupom do Európskej únie sa zaviazalo dodržiavať stanovené podmienky spoločenstva, ale neznamená to, že sa Slovensko vzdalo svojej národnej identity. Práve rozmanitosť národných identít tvorí bohatstvo rozmanitosti Európskej únie a prispieva, alebo malo by prispievať, k udržiavaniu rešpektu jednej členskej krajiny voči druhej. Členstvo v klube Európskej únie neznamená, že členské krajiny vrátane Slovenska teraz v mene príslušnosti k rozmanitej Európe sa zrieknu svojej identity a zrieknu sa hodnôt, zásad a princípov, na ktorých spoločnosť stáročia stojí. To neznamená, že sa musia podrobiť sociálnym experimentom, ktoré sú väčšine občanov cudzie a jednoducho sa nechcú s nimi stotožniť.
Ďakujem.