35. schôdza

Pán poslanec Čellár, teda k tomu odchodu Ruska z Rady Európy. Áno, bezprostrednou príčinou bola ruská agresia proti Ukrajine. Ale teda bol tam proces vzďaľovania sa schválený do tej novely ústavy. Upozorňuje na to aj to odborné stanovisko právnikov, ktoré hovorí o tom, že tá novela umožnila Ruskej federácii odmietnuť vykonať rozhodnutia medzinárodných súdov, ak podľa rozhodnutia Ústavného súdu na návrh exekutívy nie sú v súlade s ich ústavou. A Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva poradný orgán Rady Európy túto novelu označila za nekompatibilnú s medzinárodnými záväzkami Ruskej federácie. Čiže je možné, že by to dospelo k tomu odchodu aj bez agresie, ale teda to nevieme, bezprostredný dôvod bol agresia.
Ale mňa by teda skôr zaujímalo, že či túto novelu z nejakého hodnotového hľadiska, lebo ste hovorili, že naša ústava je hodnotová, považujete skôr za sociálnodemokratickú alebo nacionalisticko-konzervatívnu. Lebo o týchto dvoch orientáciách hovoril včera váš čestný predseda pán prezident Pellegrini, keď spomenul, že ešte má zmysel oddelená kandidatúra SMER-u a HLAS-u, lebo voliči to ešte nejako podľa neho stále rozlišujú, a teda že obe sú síce sociálne demokracie, ale SMER nie je tak úplne čistá sociálna demokracia, skôr sa odkláňa k nacionalisticko-konzervatívnej orientácii.
Tak mňa by zaujímalo, že ako vnímate hodnotovo túto novelu, lebo tak ja si viem predstaviť, že tá rovnosť v odmeňovaní, to by mohlo byť také sociálnodemokratické, ale ten zvyšok si neviem veľmi predstaviť, že napríklad sociálnodemokratické strany v iných krajinách Európskej únie, aby sme ostali v našom civilizačnom priestore, by podporili takúto novelu. Čiže aj ak to vy podporíte, znamená to, že po SMER-e sa aj HLAS odkláňa tým nacionalisticko-konzervatívnym smerom, ktorý spomínal včera váš čestný predseda pán prezident Pellegrini?

Ďakujem, pán predseda.
Pán Čellár, demokratický a právny štát nie sú a neboli prázdne pojmy, keď Slovensko ich prijalo do svojho ústavného systému a, samozrejme, že vychádzali jednak z praxe z teórie práva iných štátov, západných demokratických právnych štátov a mali sme aj nejaké záväzky medzinárodnoprávne a z toho sme vychádzali. Čiže to sa nedá porovnávať s tým, čo sa tuná deje úplne.
A ďalšia vec, práva nie sú kultúrno-etické otázky. To sú úplne iné veci. Jednoducho práva ako právo nebyť diskriminovaný alebo právo na rovnaké zaobchádzanie alebo právo na rodinný život nie sú kultúrno-etické otázky. Nemá to nič s tým spoločné.
Ten pojem kultúrno-etických otázok nie je definovaný a v podstate môže sa voľne rozširovať. Kdežto univerzálne práva, základné ľudské práva tu máme desaťročia, prihlásili sme sa k nim tým, že sme podpísali aj medzinárodné dohovory, aj v ústave.
A práve to, čo tu teraz chcete schváliť, tak vlastne ako keby ohrozuje tie základné ľudské práva cez nejaký vágny pojem kultúrno-etických otázok, ktoré ďalšie vlády, koalície, väčšiny v parlamente budú môcť rozširovať a tým viac a viac ohrozovať tie práva. No a v tom je to nebezpečenstvo, ktoré my tam vidíme a ktoré vy si neuvedomujete. No a ak... nemám už čas, tak nič.

.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vy ste pripomenuli, ako keby sme mohli zabudnúť, že Slovenská republika má od roku 2014 v ústave článok o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. No, tak predtým, ako do ústavy implementujeme ďalšie deklaratórne ustanovenie, tak možno by sme sa mohli zamyslieť a porozprávať sa o tom, že alebo tak po vyše desaťročí myslím si, že je čas trošku rekapitulovať a vyhodnocovať, nie? Že ako konkrétne toto slovenským rodinám pomohlo? Aký prospech to reálne prinieslo? Aké reálne benefity z toho slovenské manželstvá čerpajú? Čo konkrétne táto ústavná zmena pozitívne ovplyvnila? Aké konkrétne zlepšenia priniesla pre slovenské manželské zväzky?
Lebo úprimne naposledy, keď som sa pýtal, bolo to na výjazdovom rokovaní nášho poslaneckého klubu na Orave, tak tam som sa pýtal. A manželstvá ako jedinečné zväzky mužov a žien sú ťažko skúšané napríklad odlúčením manželov a manželiek tým, že manželia chodia na dlhodobé pracovné cesty do zahraničia, napríklad montovať výťahy a ženy ostávajú samé s deťmi doma. A mnohé sprievodné javy to má, napríklad je tam aj zvýšená osamelosť matiek, ktorá je sprevádzaná zvyšujúcim sa počtom alkoholizmu žien, domáceho násilia, rodinných konfliktov, následne aj zvyšujúce sa množstvo rozvodov. A tieto manželstvá, podotýkam vo veľmi konzervatívnom regióne, neuchránila ani ústavná deklarácia o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Tým manželstvám, a nielen týmto, nepomohla ústavná zmena, ale pomohli by im kvalitné verejné politiky. A takisto to platí aj v prípade tej rovnosti v odmeňovaní. Čo keby ste na to išli z iného konca, že by ste začali kvalitnými verejnými politikami, až potom uvažovali nad nejakou ústavnou zmenou?

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Pán kolega Čellár, ďakujem za tvoje naozaj vecné a odborné vystúpenie a potvrdzujem a podpisujem aj krvou a nájdime v tomto pléne Národnej rady Slovenskej republiky odvahu na to, aby sme z ústavy odstránili Matovičovu vetu strachu o jednom volebnom obvode na Slovensku. Lebo to je neuveriteľné farizejstvo a pokrytectvo. Keď kandiduje do pléna Národnej rady, dáva občanom Slovenskej republiky jasné slovo, že zmení ten kvázi zlý Mečiarov volebný systém, ktorý tu máme. Dostane sa k moci, a nakoniec ten zlý Mečiarov volebný systém, o ktorom aj Mečiar povedal, že má byť len na krátke prechodné obdobie, že to nemá byť nejaká norma, tak nakoniec Matovič jeho vetou strachu tento volebný systém ukotví v Ústave Slovenskej republiky. Naberme odvahu a dajme moc slovenským regiónom od východu až na západ. Je to správne.
A vieš, pán kolega Čellár, mňa tak udivuje, keď kolegovia z Progresívneho Slovenska stále niečo rozprávajú, že sa máme zosúlaďovať s právnym poriadkom v západnej Európe. Tak prečo sa nepozrieme aj na tie volebné systémy, ktoré majú aj práve v západnej Európe? Pretože Slovenská republika je jedna z posledných, ktorá má tento typ volebného systému. Tak naberme tú odvahu a konečne dajme moc do rúk regiónom. A súhlasím aj s tou tvojou poznámkou o tom KDH. Keď na jednej strane my pripravíme naozaj, myslím si, že veľmi vyvážený návrh novely ústavy, príde KDH, ktoré predloží násobne konzervatívnejšie a tvrdšie návrhy a potom ich poslanec Fero Majerský povie, že on za ne zahlasuje, za tie konzervatívnejšie, ale celok nepodporí. Je to fari... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Aha, dobre. Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa, že som sa pozabudol prihlásiť s faktickou.
Čo sa týka otázky pani poslankyne Juríkovej a spojím to (reakcia z pléna), jaj, pardon (reakcia z pléna), pani poslankyňa Jurík, že do akej miery to myslíme vážne. No keby sme to nemysleli vážne so zmenou volebného systému, tak si to nedávame do volebného programu. Vyjadrili sme sa jasne, že len pokiaľ budeme mať prísľub od našich koaličných partnerov, že sa tejto téme začneme seriózne venovať, pretože asi ste si všimli, že je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, že dôjde k nejakej odbornej diskusii na tému zmeny volebného systému tak, že v tom prípade podporíme aj zmeny ústavy, aj keď neprejde náš pozmeňujúci návrh.
Čo sa týka pána poslanca, vy ste spomínali, že akým spôsobom, že môžeme my zostaviť kandidátku ako chceme, dať tam ľudí z regiónu. No, my ich tam aj máme. Čiže u nás sa dodržiaval, ale neviete to urobiť u iných politických strán. Keď zavediete volebný systém, ktorý nejakým spôsobom bude reprezentovať regióny, tak to bude automatické. A to, že je niekto z regiónu, ešte neznamená, že bude riešiť len regionálne témy, ale možnože aj na tie celoslovenské bude mať iný pohľad ako keď by tuná bola prevažná časť z Bratislavy.
Čo sa pýtal pán poslanec Dostál, tá sociálnodemokratická, nacionalisticko-konzervatívna. Ja, priznám sa, nemám rád tieto škatuľkovania, pretože, ale veď ja nemusím zase mať rovnaké myšlienkové pochody ako pán prezident. Čiže sociálna demokracia takým spôsobom, alebo ako je u nás, určite nie je rovnaká ako v západnej Európe, to asi každý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja ako feministka, progresívka, liberálka, čo ešte, sociálna demokratka, čo ešte som? Podľa niektorých konzervatívnych denníkov aj jedna z tých najextrémnejších z Progresívneho Slovenska, neveriaca. Tak začnem citátom muža s "M", konzervatívca, pravičiara, veriaceho a jedného z ľudí, ktorých si asi najviac cením, teda nie asi, určite, v tomto pléne a ten muž raz povedal: "Ak tento zákon ublíži čo i len jednému človeku, mám s ním problém." A bol to pán František Mikloško.
A ja by som si tak veľmi želala, aby sa týmto heslom riadili nielen kresťanskí demokrati, ale vôbec všetci poslanci a poslankyne v tejto sále. A som nesmierne rada a hrdá, že dnes sa aj ďalší F.M., František Majerský, pridal ku svojmu kolegovi a že ukázal, čo sú to skutočné hodnoty a že tento zákon nie je o tom, že či niekto je konzervatívec, alebo liberál, alebo progresívec, alebo, ja neviem, lietadlo, ale že to je o tom, čo sa tu snaží presadiť Robert Fico a kam nás to vedie. Takže ešte raz, som za to veľmi vďačná.
Ja by som chcela najskôr hovoriť o spôsobe, akým tu ideme upravovať ústavu a potom aj o tom obsahu. A nepripravila som si taký celistvý text, ale chcela by som pracovať práve s tým, že čo máme, či už teda v samotnom návrhu zákona, alebo aj v odôvodnení. Pretože si myslím, že od rána sme sa tu bavili o toľkých hlúpostiach a počuli sme tu také nezmysly a také vymyslené hoaxy a pseudoargumenty, že už by sme si konečne mohli naliať čistého vína takpovediac a pozrieť si ten text, aby sme skutočne vedeli, že o čom hovoríme. Lebo predpokladám, že veľa z nás, z vás ho ani len nečítalo a chystáte sa zahlasovať o niečom, o čom netušíte, že čo to je.
V prvom rade, čo sa týka toho spôsobu. A teraz nebudem hovoriť o tom vykorisťovaní alebo vykosťovaní, alebo, ja neviem, aké všetky pojmy pomerne násilné a agresívne tu boli použité, ale hlavne o tom, že my sa tu dnes bavíme o návrhu na zmenu ústavy. Ústava, ktorá má byť skutočne a v niektorých krajinách sa to hovorí, že to je vlastne ten mramor alebo ten kameň, do ktorého je vytesané to najdôležitejšie. Ako k nej pristupujeme my? No takým spôsobom, že tu lietajú pozmeňováky sprava, zľava, pred chvíľou tu niekto hovoril, že z brucha od brucha, zboku a jednoducho už nikto netuší, že čo sa tu skutočne bude schvaľovať a hlavne o tom neprebieha skutočná diskusia. Každý si tam doslova hodil, čo chce. Prišli pozmeňováky teraz v piatok, my máme hlasovať o tom zajtra v utorok o 17-tej. A ja si myslím, že toto skutočne nemožno nazvať serióznou diskusiou o zmene toho, čo nám má byť to najcennejšie a na čo sme tu všetci do jedného prisahali, keď sme sem prichádzali.
No v prvom rade by som sa teda rada vrátila aj k tomu jednému volebnému obvodu, ktorý tu spomínal aj teda pán predseda ústavnoprávneho výboru. Lebo ja som teda aj z jeho vyjadrenia, aj z vyjadrenia pána poslanca Barteka, ktorý dokonca krvou by na to prisahal, že ako vážne to myslia, no tak dúfam, pán Bartek, že to nebudete ľutovať, tieto slová a no, však to uvidíme zajtra a vlastne ja mám skutočné pochybnosti o tom, že napriek tomu, že ste si to teda dali aj do vášho volebného programu, takže v tomto momente to myslíte vážne. Váš predseda sa dokonca, Matúš Šutaj Eštok, nie bývalý predseda, Matúš Šutaj Eštok sa vyjadril tak, že sa snažíte otvoriť diskusiu. Tak viete, vážení kolegovia, diskusia o niečom takto dôležitom sa neotvára tak, že sem prídeme s pozmeňujúcim návrhom k ústave. Tá diskusia má predsa prebiehať v nejakých odborných skupinách, má trvať niekoľko mesiacov a nie že nám tu pristane na stole pozmeňujúci návrh a ešte sa chválite, že ako je vlastne vynikajúco pripravený.
A ak si všimnete, tak vlastne doteraz o tejto zmene nikto nediskutoval. Kým tu pán predseda ústavnoprávneho výboru neprečítal tento pozmeňovák, tak tu nepadlo ani slovo o tom, že či áno, alebo nie rušiť jeden volebný obvod. Rozprávali sme sa tu o nejakom nútenom prezliekaní, potom zase tu bola Šimečkova rodina, potom, ja neviem, aké všetky bludy, progresívci, ktorí nemajú vzdelanie, hovoria tí, ktorí sú niektorí z nich teda plagiátori a tak ďalej. A ani jedna zmienka, ani minúta serióznej diskusie o niečom tak dôležitom, ako je zmena tohto volebného systému.
No, tak preto mi dovoľte, páni kolegovia z HLAS-u, pochybovať o serióznosti toho vášho zámeru. Pretože ako som už povedala aj v tej mojej faktickej poznámke, pán predseda Danko povedal a budem ho aj citovať dokonca, to sa asi nestane viackrát v tomto pléne, ale tak skúsim: "Bol by som rád, keby podstata vládneho zákona bola zachovaná a táto kreativita, že každý do toho chce niečo dať, tá neprejde. Slovenská republika je malý štát, aby bolo viac obvodov. Malé politické strany by zanikli." Čiže ani len váš vlastný koaličný partner vás v tomto nejde podporiť.
SMER sa taktiež tak veľmi podobne vyjadril, že teda toto momentálne nepodporuje. Tak povedzte mi, že načo. Vy ste si potrebovali iba spraviť taký politický marketing o tom, že teda aj vy prinášate niečo do ústavy a že to nie je niečo, čo rozdeľuje spoločnosť, ale že to je niečo, na čom vám v strane HLAS záleží? No, ja opakujem, ak to myslíte skutočne vážne, tak ste si z toho mali spraviť podmienku podpory celého zákona.
Tak a môžeme si myslieť o tom pozmeňujúcom návrhu z dielne KDH, čo chceme. Oni si z toho spravili podmienku. Čo sa týka tohto jedného volebného obvodu, tak, naopak, to je akoby taká kontra-podmienka, respektíve KDH sa vyjadrilo, že nepodporí celý zákon, ak toto prejde. No, tak očividne vy skutočne nemáte žiadnu dohodu nielen vo vnútri koalície, ale ani s tou opozičnou stranou, s ktorou rokujete, na tom, že aká má byť finálna podoba ústavy.
A ja si myslím, že takto skutočne by sme nemali upravovať to, čo som už teda povedala, že má byť taký náš najzákladnejší dokument, v ktorom navyše nemajú byť, ale k tomu sa vrátim aj pri tých ostatných veciach, také veci, ktoré sa už upravujú zákonom. To nie je o tom. Tá ústava tu nie je na jedno volebné obdobie. Tá ústava tu má byť na roky rokúce. Má prechádzať čo najmenšími zmenami a má nás ako keby viesť naprieč tými volebnými obdobiami. A nie že si tam teraz konzervatívci hodia niečo, potom liberáli zase hodia niečo. Veď to už nebude ústava, to bude šalát.
No, toto čo sa týka toho jedného volebného obvodu a hovorím, mňa veľmi mrzí, že tu neprebieha nejaká seriózna diskusia, že, naopak, sa tu bavíme o tom, že či muž je muž, alebo žena ženou a opakujem, ak niekto o tom pochybuje, tak nech sa páči, odborná pomoc.
Ďalšia takáto téma, ktorá tu len tak pristála na stole, je surogátne materstvo. A ja teda nechápem, že odkiaľ sa toto akože vzalo ako téma, že čo sa na Slovensku stalo alebo čo k tomu vlastne viedlo, že my sa tu ideme baviť o surogátnom materstve. A ako? To je taktiež pozmeňovák, ktorý sem prišiel v piatok. Máme nejaké dáta, koľko takýchto žien máme na Slovensku, ktoré ročne vlastne sa stanú matkami? A tam tiež máte rôzne úpravy v členských štátoch, že či je to teda na komerčnej báze a či podpíšu trebárs s nejakým párom, ktorý nemôže mať deti zmluvu, za ktorú teda dostanú aj peniaze, keď vynosia dieťa, alebo či je to, ako to majú upravené iné členské štáty, iba o tom, že v podstate zadarmo alebo teda pre tú rodinu vynosíte dieťa. My o tomto nemáme momentálne žiadne dáta. Náš zákon o rodine hovorí, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila a že dohody a zmluvy, ktoré sú s tým v rozpore sú neplatné. Čiže my už teraz máme v zákone o rodine de facto zákaz takýchto surogátnych materstiev. Tak načo my to potrebujeme dať ešte aj do ústavy?
A ja som sa teda pozrela, pretože mňa vždy zaujímajú aj tie iné krajiny, a nie preto, že si myslím, že z ostatných členských krajín by sme stále akoby mali kopírovať veci, ale ja si myslím, že keď niečo niekde dobre funguje, tak prečo sa neinšpirovať. Ale keď som hľadala zákazy alebo, naopak, nejaké zmienky o surogátnych materstvách v iných ústavách, tak čudujte sa svete, som to tam nenašla. Ani v tých členských krajinách, ktoré sa považujú za také konzervatívnejšie, ani také, ktoré sú katolíckejšie. Vždy sa to upravuje v zákonoch.
A ja si myslím, že to je niečo normálne, dať takéto veci do zákona, pretože toto napríklad, surogátne materstvo, je vlastne alternatívne riešenie neplodnosti. Čoraz viac teda krajín to využíva a my si o tom môžeme myslieť, že čo chceme. Ale prečo to chceme dávať do ústavy? Ak chcete túto otázku otvoriť, tak nech sa páči, môžeme otvoriť diskusiu, takisto ako pri zrušení toho jedného volebného obvodu, ale však nech to je seriózna diskusia, ktorá bude prebiehať na báze nejakých odborných konzultácií. Však prizvime si aj nejakých expertov zo zahraničia, pozrime sa na všetky rozhodnutia, ktoré tu doteraz boli. Pozrime sa hlavne na to, že ako to momentálne na Slovensku funguje a či s tým vôbec máme problém, lebo ak je to len taký fiktívny problém, ktorý si tu niekto vymyslel, že fú, to sa môže diať, keď prídu progresívci k moci. No, ja vám garantujem, že keď prídu progresívci k moci, tak ani nebude žiadna tranzičná skrinka, do ktorej vojdete ako muž a vyjdete ako žena, nebude ani surogátne materstvo na počkanie a nebude ani nič také, ja neviem, interrupčné tabletky namiesto lentiliek. To sú akože totálne hlúposti, ktorými tu niekto straší a vymýšľa si proste fiktívne problémy, ktoré nemáme.
Ako som už hovorila, tak my tu máme krajiny, ktoré rôznym spôsobom upravujú surogátne materstvo. Také, ktoré ho umožňujú za určitých podmienok. Také, ktoré, naopak, nemajú žiadnu úpravu a je iba v podstate de facto zakázané, respektíve nie je nejakým spôsobom riešené. A potom také, ktoré majú zákaz v zákone. Napríklad z Francúzska, viete, že ja som tam žila, tak sa často na Francúzsko odvolávam a predsa tam majú napríklad zákaz surogátneho materstva a riešili to už aj ľudsko-právne organizácie a zisťovalo sa teda aj, či to nie je rozpore. A bolo to aj v rozpore s nejakými súdnymi rozhodnutiami, ale jednoducho určite to nebude, samozrejme, Európska únia, ktorá príde a ktorá povie Francúzom, že viete čo, od zajtra vy musíte mať surogátne materstvá, lebo my sme sa tak rozhodli. Tak ja nechápem, prečo my ideme touto cestou, bez akejkoľvek diskusie niečo takéto urobiť.
Ďalšia vec, tá vzťahová a sexuálna výchova. Ja sa priznám, že ja už pri tých pozmeňujúcich návrhoch vlastne ani neviem, že aké je to finálne znenie, ktoré tam chceme dať, že či je to teda ten informovaný súhlas rodičov. Ale chcela by som vás poprosiť, aj o tomto by sme mali mať skutočnú diskusiu, aby sme nielenže, a spomínala to už aj kolegyňa Gažovičová, že my vlastne ako keby týmto vyjadrujeme takú nedôveru voči celému vzdelávaciemu systému, že vlastne aj strašíme rodičov, že čo to v tých našich školách idú tie naše deti učiť, ježišmária, na to potrebujeme informovaný súhlas.
A viete, dnes je to informovaný súhlas v podstate ku vzťahovej a sexuálnej výchove, čo to bude zajtra? Bude to informovaný súhlas napríklad k nejakej časti histórie, lebo niekto sa nebude chcieť učiť o dinosauroch? Alebo bude to informovaný súhlas ku geografii? Lebo, fú, no neviem úplne, či je tá Zem isto guľatá. Alebo čo bude akože? No, teraz sa smejete, ale mne rovnako smiešne akože prídu tieto návrhy, ktoré sa snažíme proste takýmto spôsobom dostať do ústavy a pritom, a využijem, že je tu aj pán minister školstva, však už sa zákon upravoval. Ja som myslela, že je to teda už dostačujúce a že všetci sú s tým viac-menej spokojní. Načo to opäť potrebujeme dať do ústavy?
A viete, čo ma na tomto mrzí najviac? Že čo sa týka toho súhlasu, tak možno ako tu teraz sedíme, je nás tu, ja neviem, 50, 60, tak všetci máme zdravé vzťahy v rodinách a rozprávame sa s našimi deťmi o tom, že ako sa napríklad chrániť pred neželaným tehotenstvom alebo čo to znamená sexuálne obťažovanie. Ale predstavte si všetky tie deti, kde sú takéto tie rodiny, kde vlastne takéto témy sú tabu a kde sa tí rodičia odmietajú o tom s deťmi rozprávať a tie deti skutočne nemajú žiadne vedomosti. Vy si neželáte, aby v škole na základe nejakých odborných znalostí a toho, čo bude v učebniciach, na čom bude skutočne zhoda, tak ako sa to dialo, pretože toto už bolo vlastne upravované v tej kurikulárnej reforme, ktorá tu bola. Snažím sa veľmi rýchlo rozprávať, lebo tu už vidím, že mám iba 6 minút. Tak tam bola práve zhoda naprieč spektrom, či už teda konzervatívnym alebo liberálnym, že ako sa to ide upravovať. Tak jednoducho prečo zase máme potrebu toto robiť?
Ja si myslím, že všetky deti majú rovnaké právo na kvalitné vzdelanie a že majú vychádzať z tej školy rovnako pripravené, nielen teda odrecitovať z nej, ja neviem, Mor ho naspamäť. Ale napríklad byť pripravené aj žiť v spoločnosti, ktorej sú súčasťou. A hovorím, toto mnohé rodiny jednoducho tým deťom neposkytujú. A čo viac si môžeme želať, ako že im to poskytne niekto, kto je na to odborne pripravený, z učebnice, ktorá je na to proste stavaná a na ktorej sa zhodnú opäť raz odborníci? Takýto súhlas viete k čomu môže byť napríklad nebezpečný? Presne v rodinách, kde sa deje napríklad sexuálne násilie alebo sexuálne obťažovanie, znásilňovanie v rámci rodinných príslušníkov, tak si predstavte, že v takej rodine to dieťa nedostane súhlas na to, aby sa teda o tomto vyučovalo. Nemá ani potrebnú podporu v tej rodine, pretože sa tam takéto veci dejú.
Tak ja neviem, ale ja si nemyslím, že toto je správne jednoducho. Prosím, už si prestaňme nahovárať, že deti sa v školách učia navliekať kondómy na banány a podobné veci. To skutočne nie je pravda. A toto len potvrdzuje to, pán Čellár, vy ste sa to učili, že kývate hlavou? Ježiš. No, toto presne potvrdzuje to, že tu má byť skutočná odborná diskusia práve preto, aby sme všetky takéto hoaxy nejakým spôsobom uviedli na pravú mieru, aby sme upokojili aj tých rodičov, že náš vzdelávací systém je v rámci svojich možností kvalitný. A ja verím, že pán minister potvrdí toto, že sa snaží celá tá odborná verejnosť, aby naše deti skutočne dostávali kvalitné vzdelávanie napriek tomu, že to bolo dlho, dlho podceňované.
No, toľko k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré, vravím, nám tu padajú hore-dole z neba alebo stúpajú z pekla, neviem. Ale jednoducho toto celé je nešťastné, pretože ak takto chceme meniť našu ústavu, tak to len potvrdzuje, že si ju skutočne neceníme.
Dostanem sa teda k tomu obsahu. A ja som si skutočne všetky tie zmeny navrhované snažila porovnať aj s inými krajinami. Naposledy, keď sme tu mali, myslím, zákon o mimovládkach, tak pán kolega Glück tu povedal, že to je proeurópsky zákon, lebo ho majú aj iné členské krajiny. Ja som sa tak pýtala, že ktoré, tak povedal že, á, tak žiadne, budeme prví. No, očividne budeme aj prví s takýmto obsahom ústavy. A viete čo? Byť prvý nie je vždy úplne dobré. A vravím, pozerala som si aj také krajiny, ktoré sú konzervatívne, také, ktoré majú viac také katolícke vierovyznanie a jednoducho nič takéto, takéto presné úpravy, ktoré sa dajú kľudne upravovať aj zákonmi, tak tam nemajú.
V prvom rade, čo sa týka toho článku 7, tak veľmi dobre viete, že toto je problematické. Keby to nebolo, to je tá prednosť práva EÚ, tak Európska komisia by neposlala pánovi ministrovi Suskovi list, ktorý nám tají. A ak v tom liste skutočne nič nie je, však nech nám ho tu prečíta. Mohol to inak spraviť aj na úvod namiesto toho, že nám tu čítal rozhodnutia, ktoré hovoria presný opak toho, že čím vlastne on argumentuje. Tak kľudne nám tu mohol prečítať, že z Európskej komisie majú obavy, ale však my na tie ich obavy odpíšeme, že sa nemajú čoho báť, lebo to máme všetko pod kontrolou.
A čo sa týka toho článku 7, tak okrem toho, že tam máte veľmi problematické spojenie, že zachovávať zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity, tak čo to znamená že predovšetkým? Čo to znamená národná identita? Najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, čo to znamená opäť? Pán Gašpar vo svojom vystúpení tu hovoril aj o energetike, o tom, ako právo veta tu zmizne a podobné veci. Tak mňa skutočne, vo mne to vyvoláva obavy, že čo všetko tam potom vlastne chcete dať. A tu by som sa možno aj pána predsedu ústavnoprávneho výboru opýtala, že ak teda bude nejaké rozhodnutie buď Súdneho dvora EÚ, alebo Európskeho súdu ľudských práv, ktoré nebude v súlade s tým, čo vy považujete za národnú identitu a základné kultúrno-etické otázky, tak čo potom. Čo spraví Slovenská republika? Nebude sa tým riadiť? Bude vystavená tomu, že napríklad budeme mať infringement procedure alebo čo potom v takom prípade chcete robiť? Lebo toto je presne to, na čo my upozorňujeme.
Pokračujem veľmi rýchlo, článok 7, nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu. Ale veď to by sa ani nedalo, to by nikto si nemyslel, že v našej ústave je niečo, čo dáva taký implicitný, alebo ako to nazvať, súhlas. Viete, kde sa rozhoduje o prenose kompetencií? Na rade, čiže to by musel v prvom rade premiér tejto krajiny po dlhých, dlhých diskusiách, pretože to všetko ide vlastne do zmlúv, museli by sa upravovať zmluvy, museli by s tým súhlasiť všetky členské krajiny. Tak tak by sme mohli preniesť kompetencie. Čiže toto je absolútne zbytočné.
Čo sa týka rovnosti medzi mužmi a ženami, však my už máme v ústave zákaz diskriminácie. Načo tam potrebujeme mať aj toto špeciálne ustanovenie, ak nemáme efektívny zákon, ktorý bude zaručovať, že skutočne ženy budú mať rovné podmienky s mužmi, čo sa týka teda platového ohodnotenia? A my potrebujeme nato ten zákon. My tu máme s kolegyňou Petrík taký obdobný, ktorý teda rieši časť toho. Ale viete, kto nám v tomto opäť pomôže? No ten zlý Brusel, pretože práve minulý rok sa schválila smernica o rovnakom odmeňovaní a my ju budeme musieť transponovať. A nebude to teda tento ústavný zákon, ale práve tá transpozícia smernice, ktorá zaručí rovnosť v odmeňovaní medzi ženami a mužmi.
Žiaľ, mi už neostáva čas, takže ja sa prihlásim aj do ústnej rozpravy, ale skutočne ma mrzí, že sme sa nevenovali takýmto dôle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
No, opýtali ste sa alebo teda vyjadrili ste sa k veľa témam, tak ja sa skúsim vrátiť ku tej zmene volebného systému. Vtedy, keď bola deklarovaná alebo oznámená zmena ústavy, tak strana HLAS - sociálne demokracia prišla s dvoma požiadavkami. Aby v novele ústavy bolo zakotvené to, čo ste spomínali práve teraz, teda rovnaké odmeňovanie mužov a žien. Čo som spomínal aj vo svojom vystúpení, že ja to chápem ako určitý pozitívny záväzok štátu prijať nejakú právnu úpravu, ktorá to teda posilní. A druhá bola práve tá zmena volebného systému. A tá zmena volebného systému neprichádza s tým vypustením jednej vety z ústavy, to je len jej predpokladom. To vypustenie jednej vety nie je žiadna jadrová fyzika. Tú vetu sme tam do roku 2023 nemali. Takisto sme volili vo voľbách do Národnej rady, a preto by to fungovalo aj teraz.
No, a potom ste sa spýtali na tú otázku, že čo sa stane, keď nejaké rozhodnutia Európskej únie alebo sekundárne právne akty nebudú v súlade s tým, čo označujeme ako národnú identitu, prípadne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Tak ja poviem úprimne, že ja nie som expert v oblasti medzinárodného práva, ale v prípade Európskej únie ja to skôr chápem tak, že je to taká pripomienka pre našich zástupcov napríklad v rade, keď sa prijímajú sekundárne právne akty, že by sa mali aj touto národnou identitou, a teda pokiaľ by to bolo v oblastiach, ktoré nie sú v právomociach Európskej únie. A čo sa týka Európskeho súdu pre ľudské práva, pravdepodobne keby sa jednalo o nejaké rozhodnutie, v ktorom by sme mali nejaký kultúrno-etický problém, tak by to išlo o nejaké nové rozhodnutie a o kto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Bei, ty si opätovne nasvietila aj to, že táto novela ústavy prináša aj zásah do práva na prístup k vzdelávaniu a celkovo do systému vzdelávania, ktorý zabezpečuje štát. A zhodou okolností tu teda máme práve ministra školstva ako navrhovateľa, tak možno keby sa k tejto časti ústavy mohol vyjadriť, aký postoj k tomu má teda ministerstvo školstva k tým jednotlivým pozmeňovákom, lebo nejaký vládny návrh prišiel teda, ktorý pravdepodobne pán minister podporil na vláde, ale teraz tu máme k tomu aj pozmeňujúce návrhy a bolo by celkom fajn vedieť teda, aký postoj má minister školstva k týmto návrhom, ktoré tu práve prerokovávame, pretože zásadným spôsobom zasahujú teda do toho systému, ako je nastavený prístup k vzdelávaniu detí na Slovensku. Tak, pán minister, ak by ste sa k tomu mohli vyjadriť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurík, to by aj mňa teda zaujímala odpoveď na tú otázku, že čo bude v prípade, že nejaký rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie v niektorej z týchto otázok tvoriacich predmet národnej identity nebude v súlade s tým, ako máme my vymedzené vo vnútroštátnom právnom poriadku povedzme tie pravidlá alebo hodnoty, že čo potom. Bude to záväzné, nebude to záväzné? Platí to, že medzinárodné dohody majú prednosť a právo Európskej únie má prednosť alebo bude mať prednosť toto ustanovenie ústavy?
Bolo by dobré vedieť predtým, ako bude Národná rada hlasovať, že čo nastane v takej situácii, lebo doteraz sme na to nepočuli explicitnú odpoveď, hoci tá otázka nezaznela prvýkrát teraz. Už viackrát sme sa pýtali, žiadnu explicitnú odpoveď sme nedali. Škoda, že tu teraz nie je pán minister spravodlivosti, lebo ten by nám možno odpovedal alebo aspoň by nám povedal nejaký názor, lebo nepredpokladám, že pán minister školstva bude poznať odpoveď na túto otázku.
Už sme tu mali ministra financií, ministra pôdohospodárstva, podpredsedu vlády pre plán obnovy, akurát minister spravodlivosti tu bol, pokiaľ dobre registrujem, akurát doobeda, tak ja celkom nerozumiem, že prečo koalícia termínovala prerokovanie tohto bodu na deň, keď minister spravodlivosti, ktorý je vládou poverený, aby to uviedol a vie o tom asi najviac a vedel by reagovať aj na takéto otázky a mohol sa zapájať do rozpravy, mohol iba v priebehu doobedia. To považujem tiež za neseriózne zo strany vládnej koalície, že sem posiela pre takúto dôležitú vec členov vlády, ktorí sa ani nevedia zapojiť do rozpravy. A mohli to termínovať na iný deň, kedy by pán minister Susko mohol.