39. schôdza

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne aj za to ospravedlnenie, beriem ho. A čo ešte dodať ku niektorým kolegom, pán Šimko, a viete, že to mňa trošku zaráža, že proste mladý človek, proste vy musíte ešte byť plný energie, viete, že potrebujete vám ešte, môžete veľa dokázať, nie som si istý, či v HLAS-e. Prečo? Proste ste a obhajujete niečo, čo sa nedá? A ešte typom a slovníkom, ktorý ma zobudil z toho vnímania toho vášho príspevku, že rozvracať republiku. To už takí tu boli, ktorí kričali, že rozvracať republiku si nedáme. A zatvárali, môjho deda zatvorili, lebo v krčme povedal, že nevstúpi do družstva, že radšej si dá ruky odťať. A zatvorili ho. Pol roka bol v base, mal doma tri malé deti. A presne tí ľudia, ktorí povedali, že republiku si rozvracať nedáme, tak trošku ma to tak ako že vyrušilo, trošku ma to tak vyrušilo. Mám to po ňom, to buričstvo, hej, tak som len zvedavý, čo chcete robiť, keď si nedáte rozvracať tú republiku. Lebo ja na to upozorňovať budem. Ja na to budem, že za toto beriem peniaze. Ja fakt za to beriem peniaze, keď niečo robím, to robím poriadne. Takže keď tí ľudia chceli, aby som to tu povedal, mám túto možnosť, keď mi ju neobmedzíte, no tak to hovorím. A nedal som návrh? Ja som dal jeden návrh. Ja som naozaj zvedavý, jak sa vysporiada pani ministerka s návrhom, že požiadať o tú energopomoc. Viete, že ako je to? Prečo nie? Čo je to také obťažujúce? Ja neviem, koľko to bude, 200-300? Ja neviem, koľko to bude. No za tie peniaze by som jeden papier vypísať mohol, nie? To neni podľa mňa také hrozné. Mám to ako podklad k tomu, hej. Viete, bude to veľký filter, že kto dokáže vypísať taký papier a čo tam uvedie alebo neuvedie. Keď už chce, lebo keď niečo chceš, tak niečo urob. To je tak, to je fyzika.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, tak, máme ďalšie skrátené legislatívne konanie päťdesiate druhé, tretie? Ondro bude možno vedieť presnejšie v aktuálnom volebnom období. No, ale zasa sme raz teda dva roky od volieb. Ja si pamätám, keď teda začala energetická kríza, keď začali energodotácie a pamätám si, áno, že to stálo kopu peňazí a bolo to plošné a, hovorím, že ale vtedy stál plyn 230 eur, možno boli aj, keď sa dalo nájsť 250-300. Bol aj moment, keď stála elektrina tisíc eur za megawatt hodinu. Ale teda okej, bola to nejaká doba. A ja si pamätám, že vtedajšia opozícia, ale aj priamo pani aktuálna ministerka kritizovali a rozprávali, že teda je to helikoptérové vyhadzovanie peňazí, že tie dotácie, energodotácie sú plošné. A v podstate sme s tým aj súhlasili, preto lebo ako SaS-ka sme hovorili to isté, aj my sme chceli už vtedy do toho zaviesť nejakú cielenosť, hej, napr. tým, že sa dotovať bude len 80 alebo 75 % ceny energie a zvyšok bude v trhovej cene, aby ľudia vnímali, čiže absolútne správne. Čiže beriem vtedajšie slová pani ministerky, že volala po adresnosti. Hovorím, áno, takisto sme volali po adresnosti a takisto sme sa hádali s vtedajším OĽANO, proste lebo to chcelo plošnosť. Okej, súhlasím aj so slovami pani Laššákovej, ktorá to isté hovorila. Len odvtedy ale uplynuli ďalšie dva roky. Z pani ministerky v opozícii s nulovou šancou ovplyvniť veci sa stala pani ministerka vo výkone so 100-percentnou šancou ovplyvniť veci, no ale po dvoch rokoch plošných dotácií vo vysokej výške vlastne sme tu znova so skráteným legislatívnym konaním vlastne ku už tretiemu roku vládnutia aktuálnej koalície a stále ešte máme plošné dotácie a pani ministerka prichádza teda s tým, že už budú cielené, cielené na 90 plus percent spotrebiteľov. No aj to sú inak plošné, ale ja som presvedčený, že keď my dnes v skrátenom legislatívnom konaní prerokovávame, a teda možno do konca týždňa prerokujeme aj samotný zákon, to sa jednoducho nedá stihnúť. Tie dotácie podľa mňa skončia plošné aj pre budúci rok. Jednoducho to sa fakt nedá stihnúť, pretože už len tie samotné, ja teraz nejdem strieľať tie sumy, lebo pán Michelko mi včera v relácii povedal, že to bude stáť 40 mil., tá obsluha toho systému, teraz tu bolo povedané 8 mil., ja som videl nejaké už obstarávanie, tam bolo teda v jednotkách miliónov, akokoľvek, už nech to bude koľkokoľvek, ono to celé proste, ako sa tá suma počíta, tak sa k nej príde, lebo to, samozrejme, nie je len vývoj softvéru, to je, samozrejme, SL-čka, proste servisná zmluva, licenčná zmluva, ľudia okolo toho, správa tých dát, ťažko povedať, no ale jedno z toho je určite jasné, to sa jednoducho do januára stihnúť nedá a už len preto, lebo keby čo i len bolo za 4 mil. sa ten softvér kupoval, dám desatinu toho, čo hovoril včera pán Michelko, aby som náhodou neprestrelil, tak od 1. 10. do 1. 1., hej, za tri mesiace sa podľa mňa nedá taký systém urobiť, alebo ak sa dá urobiť, tak potom zas nemôže stáť také veľké peniaze, lebo sa to dalo urobiť rýchlo. Čiže každopádne aj tak zle, aj tak zle, som presvedčený, že to dopadne tak, že aj budúci rok budú tie dotácie plošné.
A dokonca som presvedčený, že bude mať Alojz pravdu, že to nakoniec skončí nejakým energošekom, kde teda, po ktorom inak každý populista túži a najlepšie na ňom chce mať svoju hlavu a ja to zasa zapojím, aby som nebol, že len proste zlý voči pani ministerke, resp. jej veľkému šéfovi, ktorý hovorí o energošekoch. Ja si pamätám aj Igora Matoviča, ten tiež proste mával tu rôznymi šekmi a chcel dávať päťstovky kadekomu a, hovorím, chcem byť férový, každý populista chce mať nejaký svoj šek a najlepšie hlavu na ňom. To, bohužiaľ, je realita. No ale dobre. Bavíme sa o peniazoch, tak sa bavme o tom, že kde sme, hej. Všetko, ideme sa baviť o tom, že chceme pomáhať, do nejakej miery súhlasím, aj my sme Sloboda a Solidarita, ale treba sa teda pozrieť na to, čo to stojí a či na to máme a komu to zoberieme a komu to dáme.
Takže kde sme po dvoch konsolidačných balíkoch? Po dvoch konsolidačných balíkoch máme aj tento rok deficit, ktorý bude 5,2 %. Ja si myslím, že bude ešte vyšší ako vlani. To znamená, tie konsolidácie nepomohli, a tento rok bude chýbať štátnemu rozpočtu 7,2 mld. eur. Aj to si treba uvedomiť, že on ten deficit je stále rovnaký, hej, v ´23 5,2, v ´24 5,3, tohto roku to bude 5,3, na pohľad však dobre, zastavili ste stúpanie na brutálnych číslach, ale zastavili, ale tá suma stále stúpa. Proste tých 5,2 % je tohto roku už cez 7 mil. hej, tých 5,3 bolo vlani 6,9. No, ale budiž, hej.
No a teraz, čo spôsobili tie dva balíky? lebo teda háčik si môžme dať, že jednoducho konsolidáciu verejných financií, ergo zníženie deficitu nespôsobili. To proste, bohužiaľ, nie. No a teraz teda, čo sa tým balíkom podarilo. A ja chcem vždy dáta a budem úplne presný. Dneska ráno, dnes ráno NBS-ka prezentovala nový výhľad ekonomického rastu pre tento rok, hej, čo myslíte, koľko? 0,8, hej, dnes prezentovala NBS-ka rast 0,8. Takto pred rokom hovorila 3 %. O 2,2 % to kleslo za ten akoby jeden rok. Stále je to len výhľad, stále som presvedčený, že NBS-ka neráta, že Jaguar Land Rover že nebude do konca roka vyrábať, že to tam ešte nemajú v tých rizikách, hej. Proste jednoducho ten rast takto klesol. To je dôsledok konsolidačného balíčka dva. Normálne nám takto znížil rast. Včera ste prijali tretí, kolegovia, rovnaký, ako tie dva predtým. To je copy paste, proste rovnako to zvyšuje dane, rovnako to zvyšuje odvody, rovnako to zvyšuje príjmy štátu. Takže ja sa pýtam, že čo ten balík spôsobí? Budeme sa baviť už možno o mínusoch, hej, na hospodárskom raste, ergo budeme mať stagnáciu, resp. pokles.
Takže toto vlastne, do tohto environmentu treba zapojiť aj to, že pani ministerka chce pomáhať s energodotáciami. Ja hovorím, že ten nápad je do nejakej miery správny, pretože z tohto pohľadu, keď sa na to takto pozrieme, že už tohto roku je podstatne horšie ako bolo vlani, hej, nie je rast, nie sú pracovné miesta, nie je rast výplat, proste ľudia platia viacej, ale to isté bude ešte aj budúci rok. Zasa to bude horšie, zasa to bude horšie. Čiže, áno, ten prvý pohľad je, že asi tú energopomoc vo finále bude potrebovať viac ľudí. Niekto príde o prácu, niekto proste si možno nájde, ale už nie tak dobre platenú, niekto nedostane energetickú pomoc vôbec, lebo kúri drevom alebo uhlím. No, čiže jednoducho ten pohľad sociálnodemokratický je, že vlastne bude pomáhať treba ešte viacerým. Ale ten kruh sa uzatvára, pretože tam je vlastne ešte tá prvá časť príbehu, ktorá sa tu tak nejak nerozpráva. Tá už nie je až tak sociálnodemokratická, lebo aj tá najviac sociálnodemokratická vláda, a hovorím, ešte aj my sme solidarita, proste spomína to, že komu dáme, ale nespomína to, že tie peniaze treba najprv vytvoriť, hej. Produktívna časť ekonomiky ich musí vytvoriť, potom ich vláda musí zobrať a až následne sa dá nimi pomáhať. V tom najlepšom slova význame. No nehovorí sa o tom, lebo tento príbeh, nás, kolegovia, spája všetkých. Aj vy potrebujete funkčné firmy, aj vy potrebujete fungujúcich živnostníkov, pretože aj vy tie peniaze musíte niekomu zobrať, tak ako by sme ich museli zobrať aj my, hej. Čiže ten kruh, tá prvá polovica kruhu je, že treba to niekomu zobrať. No a teraz, že kde sme za tie dva roky a už sa bavíme o treťom, hej, lebo však už toto všetko riešime pre budúci rok.
Stále viacej sa ľuďom berie, stále je pomalšia ekonomika, vyššia inflácia, stále viac ľudí potrebuje pomoc a proste ale to nefunguje, to nefunguje. Stále viac zoberiete, stále viacej požičiate, stále viac zoberiete, pomôžete, stále viac pomôžete a takto sa to točí už tretí rok, ale výsledok je, že to zabíja ekonomiku a zvyšuje ceny. A tým sa, tou infláciou sa aj tá hodnota pomoci devalvuje potom. Čiže jednoducho stále je jasnejšie, že takto to nevie fungovať. Toto si treba uvedomiť. Takto to nevie fungovať, my nemáme na to a nebudete mať na to proste, aby sa tá energopomoc vedela byť plošná. Nemáte na to, ekonomika na to nemá. No, teraz teda, že čo s tým. Znovu to zopakujem, súhlasím, solidarita je dôležitá, niekomu pomáhať treba. Sú, objektívne sú domácnosti, ktoré sú v energetickej núdzi, hej, sú, ale nie je ich 95 %. Nie je ich 95 %.
Takže to prvé uvažovanie je, že jednoducho nemôžte pomáhať 95 % domácnostiam, pretože v tých 95 % domácnostiach sú domácnosti s bazénmi, s vykurovanými bazénmi, so zimnými záhradami, so všetkým a keďže majú vyššiu spotrebu energie a dotujete celú, tak im dáte viacej. Proste toto je morálny hazard, pretože priemerne chudobnejšia domácnosť vo finále týmto spôsobom dotuje tú bohatšiu, hej. A vo finále, ale ešte raz, najprv to niekomu zoberiete, potom dáte. Ja použijem jeden príklad, lebo je akože veľmi vypovedajúci. Ako to robíte a že ako by sa to ale nemalo robiť, resp. ako by sa to bolo lepšie spraviť.
No, včera ste schválili zvýšenie zdravotných odvodov, len na okraj teda, zásadný problém Slovenska, o ktorom pani ministerka vie, je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Vyriešila ho táto koalícia, zásadne sťažila pani ministerke situáciu, lebo zvýšila aj odvodové zaťaženie, zvýšila zdravotné odvody a zvýšila aj daňové zaťaženie, lebo zvýšila proste, dala tam nové sadzby dane z príjmu fyzických osôb. No, ale proste, teraz som sa stratil. (Povedané s pobavením.) No, každopádne, keby, už viem, keby sa nezvýšili zdravotné odvody, na ktorých plánujete získať 360 mil., to je to, kde všetkým zoberiete, lebo sa to zvyšuje zamestnancom, živnostníkom, ale aj všeobecne, teda SZČO, všetkým, 90 plus, zoberiete 360 mil. Neriešme, že teda idú do zdravotníctva, peniaze nemajú mašličky proste, to je akoby jedno. Na druhej strane 435, pani ministerka, to je tá plánovaná suma? 435 mil., ďakujem, plánujete dať na energopomoc. 360 zoberiete a 435 dáte. Prvá časť príbehu, druhá časť príbehu. A zasa takmer všetkým, lebo teda 90 plus je takmer všetkým. No, zobralo sa, dalo sa. Zobralo sa, dalo sa, takto sa to robí tri roky, nefunguje to. Ja hovorím, že prečo sa teda neurobilo to, že sa nezvýšia zdravotné odvody, ľuďom všetkým by sa nezobralo 360 mil., prečo sa teda nepovie, že skutočne nemáme na plošnú pomoc, takže nebudeme poskytovať 435 mil., hej, a vlastne tam je rozdiel nejaký, koľko? 65 mil., ak dobre rátam, 75, 75 mil. a tieto, tieto milióny, táto pomoc, hej, plus-mínus mala byť použitá na tých 10-15 % domácností, ktoré tú pomoc potrebujú. Nebrali by sme ľuďom, nezhoršovali by sme aj tak zlú situáciu vo vysokom odvodovom zaťažení práce, vyriešili by sme to, na čo reálne nemáme, to znamená platiť proste plošné dotácie každému a zároveň by sa pomohlo tým, ktorí to skutočne potrebujú. Toto by bolo správne riešenie tejto situácie, ktorú máme. No, a potom ešte, samozrejme, nepotrebovali by sme softvér, nejdem odhadovať, čo bude stáť, ale bude to číslo so šiestimi nulami a nejakým, pravdepodobne možno aj dvojciferným číslom predtým. Nestálo by to obrovské množstvo úradníkov, ktorí sa tejto situácii musia venovať, veď ten softvér to zasa sám nespraví, nestálo by to veľké peniaze na zabezpečovaní tých informácií. Pamätáte si, že tiež v skrátenom legislatívnom konaní sa prijal ten, ja ho volám, že informačný zákon, ktorý umožnil ministerstvu hospodárstva, aby pozbieralo neuveriteľné množstvo informácií o každom jednom občanovi Slovenska, každom jednom. Za akýkoľvek štátny, verejný register existuje, do takého má ministerstvo hospodárstva prístup. Inak to je čistá radosť pre spravodajské služby takéto niečo, hej. Pritom to majú ľudia na starosti, ktorí nevnímajú tú cennosť tých dát. Viete, keď niekto robí na katastri, a špeciálne teraz po tom úniku, vie aké je to sakramentsky dôležité, aká je cena tých dát. Ten, kto robí na registri sociálnych nejakých údajov, aj tí ľudia to vnímajú, tú dôležitosť, lebo však robia s tým celý život, chápu to. Ale tí úradníci na ministerstve hospodárstva, ktorým zrazu prišli všetky možné informácie, tí nedokážu, úplne úprimne, nedokážu vnímať tú hodnotu tých dát a tam hrozia proste tie úniky. Samozrejme, tam musí byť nejaké zabezpečenie, aby sa to nestalo, to stojí strašne veľké peniaze a to riziko tam je, a to by že Jaguar Land Rover vedel rozprávať, pretože už štvrtý týždeň nerobí, pretože mali hackerský útok.
Takže toto sú všetky ďalšie náklady, ktoré to na tom ministerstve hospodárstva bude stáť, ktoré inak pani ministerka mohla využiť podľa mňa oveľa efektívnejšie, alebo ich mohla ušetriť, a to všetko sa bude nabaľovať vlastne k tomu, že peniaze to stojí, ale vo finále to nakoniec ako energopomoc poskytnuté občanovi nebude, lebo to bude minuté na správu. A to je to celé, že buď je ten systém jednoduchý a najlepšie nerieši to, čo netreba, alebo máme zložitý, obrovský, zložitý systém, ktorý je drahý, neefektívny a ja poviem, že bodaj by bol aspoň spravodlivý, ale ani to som neni ochotný tvrdiť, lebo, za prvé, keď to bude 90 %, tak je spravodlivé dať každému niečo, no neviem, ale proste nebude to dobré. Nebude to dobré.
No a v podstate toľko, toľko asi, viac už potom v prvom čítaní. No, jednoducho máme tu skrátené legislatívne konanie, ktoré tu nemuselo byť, nemalo byť. Zákon mal byť robený kľudne, aspoň už v januári tohto roka, ak nie ešte skôr, mohol prejsť kompletným legislatívnym procesom, mohli sa k nemu vyjadriť odborníci, verejnosť, dodávatelia. Veď informácie sú také, že tí dodávatelia no netušia, netušia, ako to bude. Akože proste tie firmy tiež nedokážu zmeniť svoje systémy zo dňa na deň, nedokážu, nedokážu. A toto všetko proste malo byť robené inak a mohlo byť robené inak a malo byť robené inak preto, pretože pani ministerka vedela, sama dva roky kritizovala neadresnosť a po dvoch rokoch je tu stále neadresnosti a stále s veľkým rizikom toho, že ako tá adresnosť bude vyzerať, čo zasa súhlasím so slovami kolegu Ondreja Dostála, veď my sa to nedozvieme ani keď ten zákon bude na konci týždňa prijatý, ani kto to bude, ani koľko to bude, ani čo to bude stáť. A nedozvieme sa to my a nedozvedia sa to ani tí, ktorí majú nastavovať ten softvér, ktorí majú vôbec tí dodávatelia zasa, ktorí majú podľa toho fungovať, proste nedozvie sa to nikto.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, Marián, máš pravdu. Opäť raz tu máme zákon, ktorý sa tvári, že je urgentný, a preto sme v skrátenom legislatívnom konaní, a pritom tento zákon tu mal byť už dlho, pani ministerka na to mala dva roky. A ja sa tak pýtam, že o akej adresnosti sa tu vlastne bavíme, čo sa týka tohto zákona? A dovoľte mi najskôr citovať pána premiéra Roberta Fica. On povedal, že tento zákon by mal pomôcť deväťdesiatim percentám obyvateľov a keby sa v tých zvyšných desiatich, čo majú teda vysoké príjmy, objavili nespravodlivosti, tak by ich ministerstvo malo riešiť individuálne. Pani ministerka Saková povedala, že našou hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám, napríklad jednorodičovským domácnostiam, dôchodcom alebo zdravotne znevýhodneným. Máme tu aj Andreja Danka, ktorý sa kedysi vyjadril tak, že adresnosť je pomáhať bohatým aj chudobným. No a my tu vlastne ideme teda pomenovať niečo, že toto je adresné, keď to má pomôcť teda deväťdesiatim percentám? No, nehnevajte sa, ale to je plošné.
A ja nemôžem súhlasiť s tým, čo tu odznelo aj z úst niektorých koaličných poslancov a poslankýň, že pani ministerka tu nič nemala, že jej tu bývalá vláda alebo ktokoľvek nič nenechal. Ja už som to tu hovorila niekoľkokrát, my sme predkladali ešte prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valáška v minulom volebnom období zákon, ktorý sa nazýva zákon o príspevku na úhradu nákladov na bývanie a toto je presne typ adresnej pomoci s energiami, ktorý majú napríklad v Českej republike a ktorý tam funguje, a ja nevidím dôvod, prečo by sme my niečo takéto nemohli prijať. My sme ho ponúkli pánovi ministrovi z HLAS-u Erikovi Tomášovi, ja pokiaľ mám správne informácie, tak dokonca existuje pracovná skupina na ministerstve, ktorá na takomto zákone pracovala, a opäť nám sem pristál na stole nejaký zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič, naozaj z toho návrhu zákona nie je zrejmé, ako tá energetická pomoc bude vyzerať. Ty si hovoril o tých energopoukážkach, tak ani to nie je jasné, lebo sú tam nastavené dve možné formy pomoci, buď regulácia cien alebo energetické poukážky. A už to je zvláštne, že sme v takom pokročilom štádiu, sme v polovici volebného obdobia, vláda ešte nemá ujasnené, akou formou bude poskytovať energetickú pomoc. Lebo to mala ujasnené, no tak to tam nedáva a nechá na nariadenie potom nejaké ako technické detaily, ktoré sa môžu z roka na rok meniť, ale nebude dávať do zákona, že môže byť poskytovaná energetická pomoc buď vo forme energopoukážok alebo vo forme regulácií. A samozrejme, že tie energetické poukážky, ako vyplýva aj z tvojho vystúpenia, ale aj z iných vystúpení, sú politicky zneužiteľné, lebo to je také dobré piár, že príde nejaká poukážka od vlády, občan niečo dostane. No tak keď dostane 95 % občanov niečo alebo 90 % občanov niečo, no tak prinajmenšom časť tých občanov sa poteší. Na druhej strane ale pokiaľ bude regulácia, tak je väčšia pravdepodobnosť, že tá regulácia bude plošná a že to bude stáť viacej, že to bude teda finančne nákladnejšie ako keby tie poukážky boli zacielené iba pre nejakú naozaj skupinu ľudí s najnižšími príjmami, ktorí sú ohrození povedzme energetickou chudobou a hrozí im, že nebudú mať na úhradu cien energií. Tak to teda nemáme na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem, pán Viskupič, už tu zaznelo, kto bude z tejto adresnej energopomoci najviac profitovať. Mne to trošku pripadá, že vlastne vláda si tu robí bankomat z ľudí najprv pri konsolidácii a teraz vlastne z daňových poplatníkov v celej Európskej únii pri energopomoci a my vlastne zatiaľ ani nevieme, či nám to Európska komisia dovolí. Ale keby to teda aspoň celé malo elementárnu logiku, presne ako to tu už povedal pán poslanec Hlina, že keď niekto pomoc potrebuje, nech si o ňu požiada a teda ministerstvo nech vyhodnotí, či je to správne a adekvátne. Ale nie, my tu máme opäť adresnosť pre všetkých 90 %, ktorých ste tam teda neviem, ako vypočítali. Opäť sa prepisuje význam slov, ako už je to pri tejto vláde zvykom, ale čo mňa celkom hnevá, je, že vlastne každé toto euro viazané na energopomoc treba reprogramovať z iných vecí, napríklad z rozvoja regiónov, škôl, inovácií alebo bývania, vrátane rozvoja mnohých projektov pre mladých ľudí. Takže neviem, no nazývate to adresná pomoc, ale bez dát a kritérií mi to skôr príde ako taká rýchla, rýchla výplata z cudzieho rozpočtu. Takže čerešnička na torte tejto zbabranej konsolidácie.
Ďakujem.

Vďaka za slovo.
Pán poslanec, isto viete, že sme v napätom očakávaní sociálno-klimatického plánu, už to trvá dlhšie než je potrebné, ale každopádne stále čakáme, hej. Práve sociálno-klimatický plán by mohol aj teda tým šľachetným cieľom, jedným zo šľachetných cieľov je určite aj riešiť problematiku energetickej chudoby, o ktorej my sa tu síce rozprávame aj v prípade konsolidácie, aj tohtoročnej, aj predminuloročnej sme sa rozprávali, už tretíkrát sa rozprávame, že tu máme problém energetickej chudoby a že hľadáme stále tú adresnú energopomoc. No problém je, že energetická chudoba nemá na Slovensku definovaný pojem a to je, samozrejme, už len tou základnou bariérou, že sa rozprávame o niečom a nevieme, o čom. Každopádne v prípade sociálno-klimatického plánu ministerstvo hospodárstva navrhlo poučku, že čo by to tá energetická chudoba mohla byť. A keď tú poučku hodíme do kalkulačky, tak nám vyjde, že podľa tejto definície od ministerstva hospodárstva je energetickou chudobou ovplyvnených 8,9 % domácností na Slovensku, čiže 164-tisíc domácností. Potom je tam ešte druhá alternatíva, kedy sa porovnáva príjem, výdavky na energie a životné minimum. A keď by sme chceli byť ešte šľachetnejší teda, keď nie 8,9, tak na základe spojenia týchto dvoch definícií energetickej chudobe je vystavených na Slovensku 18 % domácností, čiže 330-tisíc domácností, nie 90 ani 95 %, ale 8,9 až 18 % domácností. Ja som to hovoril aj vo svojom včerajšom vystúpení, v prípade konsolidácie ja budem elaborovať aj v prvom čítaní.

Pán poslanec, máš pravdu, že je to veľmi zložité, ale ministerstvo hospodárstva spolu s ministerstvom sociálnych vecí pracovalo na tom a predpokladám cez Sociálnu poisťovňu, ale aj cez ministerstvo hospodárstva dopracovalo k číslam, ktoré budú proste, ktorí to dostanú. Ale chcem sa vrátiť a doplniť ťa len jednou vecou. Kto sprivatizoval, čo je tu politická strana, škandalózne Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel? Prečo sme tam dneska? Potom ďalší prúser, lebo tu padajú veci, že prečo sme ich nekúpili? Pretože pred energetickou krízou bola zadlženosť Slovenských elektrární 4,8 mld., lebo tu padajú nezmyselné veci. Prečo pani Merkelová pozastavila jadrové elektrárne v Nemecku a prešla na uhoľné zdroje, ktoré sú jednoznačne? Musíme si povedať, prečo sme sa dostali do tejto celej situácii a za čo naši ľudia nemôžu. Nehovorím už o proste z hľadiska Slovenského plynárenského priemyslu a ďalšie sme mali obrovské peniaze proste z tranzitu. Takže viete, lebo tu padajú veci, ktoré vôbec majú súvislosť, ale vôbec ich neberete do úvahy. Veď tu za, tak jak je dneska je v zdravotníctve v tom stavu, to je takisto strana, ktorá privatizovala, tak isto je aj z hľadiska Slovenského priemyslu aj slovenskej energetiky. Tých by sme sa mali pýtať, prečo sme to predali tak, ako sme to predali. Gabčíkovo za jednu korunu sme predali, na tridsať rokov prenajali. Páni, to je holá pravda. A preto sme tam, kde sme dneska.

Ďakuje pekne, pán predseda, za slovo.
Začnem pánom kolegom Muňkom. No, je neviem, či ste boli včera v pléne, presne včera som to rozprával, že Robert Fico mal možnosť v 2016 odkúpiť naspäť, hej, 33 % elektrární a opraviť tak chybu, ktorá ja dneska potvrdzujem, že tie elektrárne nemali byť predané, mali zostať štátu ako strategické aktívum. Ale teda Robert Fico to mohol v ´16 kúpiť, nekúpil a teraz dokonca mohol aspoň opciu využiť a mohol aspoň na tom získať, som presvedčený, že až pol miliardy. Ani to neurobil, prešiel to mlčaním. Čiže, Dušan, veľmi správne hovoríš, len trebalo by to povedať aj tvojmu šéfovi.
Poďme ďalej. Kolegyňa Beáta, keď si spomenula tie reklamácie, ak ich majú riešiť, že okresné úrady, to je ďalší level problémov, čo toto vzniká. Tak teraz ešte energodotácie budú riešiť okresné úrady. To je úplne že, úplne že nonsens, hej.
No, a ja teda ešte na kolegu Ondra Dostála. Ja si inak myslím, že ono tá vláda má jasno v tom. Ona chce jednoducho použiť tie poukážky práve preto, že je to krásne využiteľné politicky, že je to také to ukázanie. Ja si pamätám ako onehda Robert Fico išiel s takým veľkým balíkom tých vratiek. Vtedy sa to volalo vratky, hej, a proste išiel s tým na poštu a odniesol to. Ja si myslím, že tie dve možnosti sú tam práve preto, aby to bolo také, že tá debata môže byť alebo a vlastne tak si len vybrali, aby to nebolo tak úplne jasné, že jednoducho chcú to použiť na takýto populizmus. Lebo to jednoducho to bude pripravené pred voľbami. Určite nie v januári tohto roku, v priebehu roka to nebude podstatné a budúci rok to už bude vlastne predvolebná pomoc ľuďom, ergo politická korupcia pred voľbami. To toľko si myslím, že bude realita.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážená pani ministerka, vážený pán štátny tajomník na balkóne, veľmi rád sa vyjadrím k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone o energodotáciách. Prvá vec, čo poviem, energopomoci som sa preriekol, ale vysvetlím, prečo som sa preriekol. Toto nie sú, toto nie je energopomoc, ale energodotácie. Však budem sa tomu venovať ďalej. To znamená, to sú peniaze, ktoré zoberie štát a podľa svojho kľúča ich rozdelí. Vysvetlím to potom ďalej. Poďme sa pozrieť do dôvodovej správy, že čo píše predkladateľ v dôvodovej správe, že prečo by sme mali rokovať o tomto zákone v skrátenom konaní.
Vraj vzniklo ohrozenie základných ľudských práv, vraj hrozia vážne hospodárske škody. Ako neviem, aké ohrozenie ľudských práv ako môže súvisieť s cenami alebo s účtami za energie. Ja tomu celkom dobre nerozumiem. Vážene hospodárske škody? No budem o tom hovoriť trošku neskôr, ale ak majú vzniknúť vážne hospodárske škody, tak to bude práve tým, že plošne budeme rozhadzovať nejaké peniaze, ktoré vlastne ani nemáme, aj o tom budem hovoriť. K tomuto zákona sa neuskutočnilo žiadne pripomienkové konanie. Nuž, to je podľa mňa dosť vážna vec. Keď si zoberiete ten zoznam tých všetkých inštitúcií, ktoré sú v tom zákone, no tak tie inštitúcie sa mali plnohodnotne vyjadriť v pripomienkovom konaní tak, aby vznikol nejaký predpis, ktorý by bol akceptovaný a v ktorom by sa aj vyriešili rozpory, ktoré vznikajú v pripomienkovom konaní k takýmto vážnym zákonom úplne bežne.
Nuž a teraz k samému tomu zákonu, ako sem prišiel. Ja sa musím vrátiť o pár mesiacov naspäť. My sme si tu už v skrátenom konaní podobný zákon schválili. Mnohí z nás sa k tomu vyjadrovali a v podstate tu nešlo o zákon o nejakej energopomoci, hoci to má honosne v tom názve, ale išlo v podstate o zákon, ktorý stanovoval nejaký prenos informácií medzi inštitúciami a štruktúroval tie informácie, zhruba tie informácie, ako sa majú dostať a kam, tieto informácie malo získavať ministerstvo hospodárstva. Komické, až komické na tom zákone bolo, že tento zákon nariaďoval štátnym inštitúciám, aby si vymieňali informácie medzi sebou. Dobre počujeme, po desiatkach rokov digitalizácie nariaďoval, že ministerstvo hospodárstva musí mať zákon na to, aby tie inštitúcie štátne ďalšie mu tieto informácie poskytovali.
Tento zákon práve tým, že si ho vládni poslanci schválili po novom, v tomto konaní vlastne padá, hej. To znamená, my sme v skrátenom konaní pred pol rokom schválili nejaký zákon a teraz po pol roku zisťujeme, že musíme ho v podstate opraviť, pretože ja to ináč ani nevnímam až na jednu významnú vec, a to sa týka, aká bude pozícia vlády podľa tohto zákona.
Čo sľubovala pani ministerka Saková? Ja v hospodárskom výbore ju sledujem už dlho, samozrejme, a o energiách hovoríme často. A pani ministerka, pamätám sa, ako povedala, povedala minulý rok, že v podstate na tej adresnej energopomoci oni pracujú, pracujú, ak si dobre pamätám, od jarných mesiacov roka 2024. 2024, to znamená rok a pol. A my nedostaneme odpoveď na to, že ako by tie adresné dotácie mali vyzerať. Nedostaneme tie odpovede, pretože v tomto zákone ich nenájdeme, nie sú tam, ale to nie je všetko. Na jeseň minulého roka, teda tesne predtým, ako sa, ako prišiel do parlamentu štátny rozpočet, tak pani ministerka povedala, že dokonca má varianty, dva varianty tej adresnej energopomoci, ako to nazývala. Tak sme netrpezlivo čakali, že aké budú tie varianty. Nuž ale prišiel verdikt vlády a verdikt pána Roberta Fica, ktorý povedal, nič, ideme plošne dotovať ďalej, to znamená všetko do koša. A to nie je všetko, to nie je všetko. Keď ste prešli po Slovensku, tak ste našli billboardy dvoch druhov, jedny boli, ako štátny plynárenský priemysel, Slovenský plynárenský priemysel hovorí o tom, ako on šetrí energie ľuďom. To znamená, dostal, štátny podnik dostal príkaz od vlády, aby vlastne spravil reklamu vláde týmto spôsobom. A druhé, čo ešte je viac nebezpečné, boli to bilbordy strany HLAS, teda materskej strany pani ministerky, kde sa hrdila strana HLAS, sľúbili sme vám pred voľbami nízke ceny energií, tak ich máte. Na koho úkor? Na úkor náš všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky. Tie plošné dotácie, však uvidíme, koľko to nakoniec bude, ale sú v stovkách, v stovkách miliónov eur, v stovkách. My sme včera schvaľovali, teda my sme neschvaľovali, ale sme chceli o tom diskutovať, o treťom konsolidačnom balíku, ktorý je tiež v stovkách miliónov eur. A takého stovky miliónov eur minieme tento rok na plošné dotácie, len aby sa to niekomu zapáčilo.
Pani ministerka, posledná vec, čo poviem na jej adresu, pani ministerka, keď tu takto stála v jarných mesiacoch a prišla s tým zákonom, ktorý mal byť nejakým predpolím pre ten zákon konečný, ktorý príde na jeseň o adresných energodotáciách, tak sľubovala, že však vydržte, aj v hospodárskom, vydržte, vydržte na jeseň to budete už konečne vidieť, ako to bude vyzerať. Nevidíme, nevidíme. To, čo predložila vláda, je 20-stranových moloch, ktorý, opakujem, ktorý robí len to, že definuje nejaké, prichádza s nejakými definíciami a stanovuje nejaké pravidlá prenosu informácií a tak ďalej. Ale koniec koncov robí na záver jednu mimoriadne dôležitú vec, dáva právomoci vláde. Ja to nemôžem nazvať ináč ako zmocňovací zákon. Ak sa pozriete do histórie zmocňovacích zákonov, tými sa začali také zlé totalitné epochy v 20. storočí. A hovorím to v súvislosti aj o tom, o čom sme rokovali včera. V pozmeňovacom návrhu, čo sa týka hazardu, dostala vláda tiež zmocnenie. Vláda bude rozhodovať, koľko sa bude platiť za hracie automaty, vláda bude o tom rozhodovať. Je to obrovský nástroj. Pretože keď máte takýto nástroj, tak v podstate sa nemusíte obávať zákona, nemusíte sa obávať parlamentu, jednoducho vláda si rozhodnú. A vidíme, ako u nás vláda rozhoduje, ako sa jej to páči. A dokonca nerozhoduje ani na základe nejakej ekonomickej efektívnosť, tobôž.
Ja som čakal, že konečne sa dozvieme, že čo to je na Slovensku energetická chudoba. Lebo ak chceme skutočne adresne poskytovať, poskytovať nejakú pomoc ľuďom, tak musíme vedieť, čo to je energetická chudoba. Nielen že som chcel vedieť, my v KDH dlhodobo hovoríme, že Slovensko potrebuje o energetickej chudobe, my to už hovoríme tri roky, zatiaľ nič nie je, a nielen preto, že to potrebujeme, hovorím to zámerne ako druhé v poradí, ale je to dôležité, lebo nám to stanovuje smernica Európskej únie, Európskej komisie. Jasne nám stanovuje, že musíme definovať energetickú chudobu. Samozrejme, môžeme sa pozrieť do zákona o regulácii sieťových odvetví a tam nejakú definíciu nájdeme. Ja vám ju prečítam, aby vám bolo, či vám bude jasné, či vieme, čo to je energetická chudoba. Energetická chudoba je stav, keď priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácností. Prosím vás pekne, čo to je významný podiel? Ja neviem a nehovorím to len ja, pretože tu stál na tomto mieste predsedu Úradu pre regulácie sieťových odvetví, ktorý hovoril, teda prednášal tú správu výročnú, a on sám povedal, že nemáme definovanú energetickú chudobu. To znamená, úrad, ktorý rozhoduje o regulácie cien, nemá definíciu, z ktorej by v podstate vychádzal. A nedočkali sme sa tejto definície, nedočkali sme sa jej ani vlastne v tomto zákone. Stále nevieme, čo to je energetická chudoba. Takže hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní a ja si kladiem otázku, či tu nie je aj iný dôvod, prečo o tom rokujem práve takto. A, žiaľ, nachádzam tu odpoveď, alebo poviem, že nachádzam podozrenie. Jednoducho ide o tom, že o tejto energopomoci na budúci rok vieme iba dve veci.
Prvá, a to, čo vyhlásil predseda vlády, tak ako zahatal predseda vlády minulý rok ministerku hospodárstva, tak teraz on určuje rámec, že ako sa bude s tým nakladať. A povedal dve veci. Jedna vec, 90 % domácností, čo nie je adresná pomoc, to je plošná pomoc. A druhá vec, 435 mil. eur, ktoré on vyrokoval, keď trucoval v Bruseli a nechcel podpísať sankčný balík, tak vytrucoval, že vraj z eurofondov sa bude môcť uhradiť, budú môcť uhradiť dotácie, ktoré budú sa poskytovať na Slovensku domácnostiam. Predstavte si, že ste občan dajme tomu Rakúska, alebo Nemecka, ktorý cez platby do Bruselu prispieva vlastne do spoločného európskeho rozpočtu, a teraz z tohto rozpočtu si Slovensko zoberie peniaze a bude nimi platiť ceny energií na Slovensku pre domácnosti. No ja byť občanom Rakúska alebo Nemecka, tak sa mi ježia vlasy, že čo, toto nie je v poriadku. Sám štátny tajomník ministerstva investícií pán Šalitroš priznal, že ak by sme chceli ísť týmto modelom, tak tým pádom musia všetky členské štáty s tým súhlasiť. A podľa mňa to je úplne v poriadku, lebo eurofondy sa nemajú čo prejedať, eurofondy slúžia rade na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. A tak by sa mali aj používať u nás.
A druhá vec, čo sa týka eurofondov. Keď poviem, že chceme prečerpať eurofondy, lebo sa nám to, pretože nedokážeme stíhať to tempo, chceme ich prečerpať na takéto výdavky, tým si vlastne priznám, že to nedokážem robiť. Viete, aké je čerpanie eurofondov ku koncu augusta? Desať percent. Desať percent. Vláda má podľa svojho trojročného rozpočtovania budúci rok, budúceho roka dosiahnuť 39 %. Obrovský problém bude mať, aby to dosiahli. Tak si môžeme vypomôcť tým, že tieto peniaze takto vyhodíme na energodotácie len tak plošne. Obávam sa toho. Tie peniaze majú slúžiť na niečo úplne iné, to tu viacerí z vás hovorili, na investície, my sme odkázaní, my sme pupočnou šnúrou priviazaní k bruselského rozpočty, pretože my nevieme verejné investície už posledné roky ináč zabezpečiť ako z peňazí z Európskej únie.
Takže to podozrenie, čo poviem, čo som naznačoval. Ja si myslím, že preto tu máme skrátené legislatívne konanie, aby tí, čo čakajú na ministerstve financií a píšu do Excelu ten rozpočet na rok 2026, mali jasno, že táto snemovňa schváli 435 mil. eur na energopomoc, ako to nazývajú, na budúci rok. Veľmi rád by som videl, kto rátal to číslo a vidíte, aké je presné, možno že na konci bolo dokonca 434,8 a potom to zaokrúhlili 435. A viete, prečo si to ja myslím? Pretože si povedali, že tieto peniaze v rozpočtu budú jednoducho a vláda si ich podľa svojho vlastného zváženia, kedy jej to príde vhod tieto peniaze v podstate rozdelí kľúčom, aký si zvolí ona sama. Preto sa prikláňam aj k názoru kolegov, ktorí hovorili, tuším pán Viskupič hovoril, že to je vlastne nástroj na to, aby nejakým spôsobom si tých obyvateľov kúpila možno v predvolebnom kampani.
Takže na základe tohto, však uvidíme, pracujú už úpenlivo na ministerstve financií, predpokladám na úpravách štátneho rozpočtu, lebo ten je už dávno napísaný, ale že pracujú na tom, že po včerajšku, ako si vládni poslanci schválili tento konsolidačný balík, tak ten tam zakomponujú. A ja neviem, kedy sa to tu schváli, možno zajtra, možno, ja neviem, budúci týždeň, tak pôjde správa na ministerstvo financií, máme to tam, dajte to pekne do rozpočtu. A ešte aby nebolo málo, tak minister financií povie, že však to je vlastne konsolidácia. To je neuveriteľné, skutočne neuveriteľné.
Na záver poviem iba toľko, že my v KDH sme za to, aby sa podporovali domácnosti, ktoré majú skutočne hlboko do vrecka, zvlášť v časoch, keď tie konsolidačné balíky padajú každý rok tvrdšie a tvrdšie na tých obyvateľov. Najskôr to boli banky, veľké firmy minulý rok, tento rok to už boli aj menšie firmy a už išla dépeháčka na obyčajných obyvateľov a na budúci rok to padne naplno, naplno na živnostníkov, na obyvateľov. Takže áno, budú mať hlbšie do vrecka budúci rok ľudia a je opodstatnené, aby sa tu nejakým spôsobom zvažovalo. Ale poviem na záver len toľko, že ak by sme skutočne chceli ľudom pomôcť, už to máme odskúšané z plánu obnovy a odolnosti, a keď už skutočne tie peniaze zoženiete niekde, tak ich zoberte a dajte ich na rekonštrukcie domov. Nech tí ľudia nedostanú ceny nízke, ale nech dostanú dom, ktorý je zateplený, ktorý má okná, má nový kotol a ja znížim spotrebu tej energie tým ľuďom, znížim ju, hej, a nielen to, nielen to, ale ja dám prácu. Stavebníctvo nám kolabuje, dám prácu tým ľuďom v stavebníctve, rozbehnem, rozbehnem to stavebníctvo. A tých, ktorí v tom stavebníci budú, v tom stavebníctve sú, ktorí nemusia utekať do zahraničia pracovať, tak oni prinesú štátu dane a prinesú odvody a tak ďalej. Však to je úplne jasný nástroj, ktorý použil kadekde mnohokrát.
Z tohto pohľadu nesúhlasím s tým, aby sa takýto dôležitý zákon prerokúval v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán kolega Hajko. Vďaka, že si zhrnul tú genézu toho, ako sa pracovalo na adresnej pomoci s energiami. Rok a pol pracuje ministerstvo hospodárstva na adresnej pomoci a napriek tomu sa ani dnes nedozvieme, ako táto adresná pomoc bude vyzerať. Súhlasím s tebou, že asi do toho vstúpil premiér Robert Fico, ktorý v podstate rozhodol, že bude plošná pomoc, ktorá sa len nazýva ako adresná.
A zaujalo ma tiež to, čo si spomenul, že pred polrokom sme tu schválili tiež v skrátenom legislatívnom konaní zákon o tom, aby si štátne inštitúcie vymieňali informácie práve preto, aby bola možná adresná pomoc. A teraz, dnes toto, čo sme schválili pred pol rokom, padá a ideme schváliť v skrátenom legislatívnom konaní iba to, že bude zmocnená vláda. Toto považujem za vizitku nekvalitnej práce tejto vlády a takto sa dobre a afektívne štát riadiť nedá.