40. schôdza

Pán poslanec Dej pôjde. No ja vás len poprosím, keď sa hneď nedohodnete, dám vás prepadnúť. Tak poďte. Tak poďte.

Ďakujem za slovo o úvodných komplikáciách.
A ja teda vystúpim, čo už som tu hovoril v tomto pléne tento týždeň a budem sa vyjadrovať k zdravotníctvu, teda k rozpočtu na zdravotníctvo. No a základná charakteristika rozpočtu pre zdravotníctvo, by som si dovolil povedať, že za viac peňazí, ktoré budú v zdravotníctve, alebo za viac peňazí, ktoré vyberiete na odvodoch od ľudí, dostanú horšiu starostlivosť. A ja to uvediem teda na konkrétnostiach. Vy ste si tu zvýšili, teda uvalili ste novú zdravotnú daň na ľudí. Zvýšili ste ju o 1% zdravotného odvody, to je 358 miliónov eur. To znamená tisícky eur, čo idete vybrať od ľudí na zdravotných odvodoch. No a povedzme si, čo za to dostanú. Tak naše zdravotníctvo je objektívne podľa všetkých indikátorov na ktoré sa pozrieme, jedno z tých najhorších podpriemerných, keď sa porovnáme či už len s našimi susedmi vo V4, alebo keď sa porovnáme s priemernom EÚ. Napríklad bežný slovenský dôchodca, keď sa dostane do dôchodkového veku, tak sa dožije o 5 rokov menej v zdraví ako napríklad naši susedia Česi. Vo všeobecnosti ženy, muži, dôchodcovia sa dožívajú oveľa menej rokov. Oproti Škandinávii sa blížime až oproti 10 rokom v zdraví. To znamená, že keď sa dostanú na dôchodok, tak si len neužijú v zdraví. Čo sa týka priemerných vekov dožitia, tiež je to o niekoľko rokov menej ako je priemer EÚ. Čo sa týka odvrátiteľných úmrtí, tisícky ľudí nám zbytočne zomrú každoročne, to sú úmrtia, ktorým sme mohli zabrániť. A za takéto zdravotníctvo vy idete povedať ľuďom, že zaplaťte si o 1 % odvodov viac, zaplaťte o 360 miliónov eur viac, ale nedostanete za to nič. A čo sa ešte stane, je, že vy dokonca z toho zdravotníctva idete následne tie peniaze zobrať.
Za takéto zdravotníctvo si vy pýtate peniaze, ale vy tie peniaze ani v zdravotníctve nenecháte a hneď druhou rukou idete vybrať. A nevyberáte tých 360 miliónov, ktoré ste do zdravotníctva dali. Vy idete vyberať rozpočtovým opatrením, alebo rozpočtovou nejakou prešmyčkou, ktoré ste tu robili, idete zobrať z toho zdravotníctva 660 miliónov eur. To znamená, že keby ste zvýšili odvody, a malo by byť v tom zdravotníctve to, čo by tam malo byť, tak by tam bolo o 660 miliónov eur viac. A za takéto zdravotníctvo teda si ľudia zaplatia viac, ale ešte im zoberiete aj tie peniaze. No a čo je na tom najhoršie? Vy nezoberiete len tých 660 miliónov eur. Vy v ministrovi priamo hovoríte, v tom rozpočte to je napísané, že ak chce urobiť nejaké reformy, lebo tento rozpočet je udržiavací, vy idete len zaplatiť napríklad platy lekárov, ktoré ste im teda zvýšili, ktoré tu boli protesty minulý rok. Idete zaplatiť nové lieky, ktoré sem povinne vstúpia bez toho, že by ste nič urobili. Ale ministrovi hovoríte, že ak chce urobiť nejaké reformy, ktoré by dlhodobo zlepšili udržateľnosť nášho zdravotníctva, tak musí ušetriť na zdravotnej starostlivosti ešte ďalších 250 miliónov. Áno, 250 miliónov musí pán minister ušetriť, ak chce urobiť nejaké reformy a zlepšiť náš zdravotný systém. To znamená, že ak by sme chceli naliať peniaze napríklad, ja neviem, do štipendia alebo viac škôl otvoriť pre sestry, alebo keby sme chceli viac obecných lekárov, zlepšiť im platby, nové katalógy výkonov, rozšíriť jednodňové ambulantné starostlivosti, naliať peniaze do dlhodobej starostlivosti, do rehabilitácii, do zotavovania pacientov napríklad po srdcovocievných chorobách alebo po mozgových príhodách, na toto všetko si pán minister nájde peniaze, až keď ušetri. No a to znamená, že do zlého zdravotníctva, ľuďom, ktorí dnes už sa nevedia dostať k lekárom, ktorí musia robiť zbierky na Donio a rôzne vrchnáčiky zbierať, aby sa dostali k inovatívnym liekom, k tomu, aby ráno pred nemocnicou stáli, aby sa dostali k lekárovi, aby si brali nejaké časenky, za toto si idete vypýtať na 360 miliónov eur navyše. A tie tam ani nenecháte a druhým šmahom ruky idete povedať, že tak bereme 660 miliónov a pán minister ešte musí ušetriť na zdravotnej starostlivosti ďalších 250 miliónov eur. No a povedzme si príklad z minulého rozpočtu, minuloročného. To je veľmi zaujímavé. Tam ste hovorili, že pán minister má ušetriť 150 miliónov eur. No a ja som tu vtedy stál a som vám hovoril, že viete, keď ste tu mali tú najväčšiu vatu, keď ste nakupovali tie rôzne CTčka a stravovacie služby, právne služby a neviem čo iné do nemocníc ste tu nútili, tak vtedy, keď bola táto najväčšia vata, keď ste začali osekávať a porovnávať zdravotnícky materiál a prístrojenstvo, tak vtedy ste dokázali ušetriť maximálne 100 miliónov eur. Minulý rok ste chceli ušetriť 150 miliónov eur. A ja som tu v tomto plene stál a ja som vám hovoril, že to je buď nereálne, alebo to pacienti naozaj veľmi tvrdo pocítia. No a čo sa stalo? Dnes už vieme, že naozaj tí pacienti to začali pociťovať. Počas roka prišli informácie o tom, ako ste začali obmedzovať ambulantné limity. Začali ste sekať ambulantné zmluvy lekárom. To znamená, že človek, keď už dnes sa chce dostať napríklad na operáciu šedého zákalu, alebo nejakú ortopedickú operáciu, alebo hocijakú gynekologickú operáciu, jednodňovú operáciu, tak už dnes sa mu predlžili čakacie lehoty o niekoľko mesiacov, alebo sa mu tieto čakacie lehoty, alebo sa mu tieto termíny kompletne zrušili. Alebo napríklad, pozrieme sa na celiatikov. Celiatikov, okrem toho, že ste ich najprv nezaradili do tej zvýhodnenej DPH, že ste im zmenili množstevné limity a hovorili ste im, že si tu majú piecť chlebík a nakupovať múku, tak im začali stúpať aj doplatky za ich špeciálne potraviny. Začali stúpať doplatky za lieky. To hovorí, ja som videl rozhovor viceprezidentky lekárenskej komory. Minulý rok a tento rok zase rastú doplatky na lieky. Vidíme, ako ste chceli šetriť na inovatívnych liekoch. Minister nepodpisoval žiadne nové lieky. On nepodpísal žiadne nové lieky minulý rok a priebehu tohto roka, na začiatku tohto roka nepodpísal žiadne lieky, aby nám sem prišli nové lieky pre našich pacientov do tohto systému. Dokonca sme tu mali situáciu, že minister chcel potichučky, cez vyhlášku stopnúť inovatívne lieky aj pre ľudí, ktorých už dneska berú. A chcel ich zastaviť. Tak toto spôsobilo to šetrenie tých vašich 150 miliónov eur. A dneska prichádzate, že vy chcete ušetriť 230 či 250 miliónov eur. Nie, pardon, 232 miliónov chcete. V rozpočte napísali 232 miliónov chcete ušetriť. 80 miliónov eur viac ako minulý rok. No a čo sa stane? Opäť vám hovorím, že tie úspory sú po prvé nereálne a po druhé, ak ich budete chcieť zrealizovať, tak to pacient pocíti. A pocíti to brutálne. Začnete mu sekať zdravotnú starostlivosť. Ja by som sa chcel pozrieť naozaj do Všeobecnej zdravotnej poisťovne alebo do ostatných poisťovní, čo potichučku sa ešte udialo a čo sa sekalo. A chcel by som vidieť, čo sa ešte bude sekať. Pretože toto naozaj pacienti ucítia. Vy im zoberete peniaze zo zdravotníctva, vypýtate od nich ešte viac na zdravotných odvodoch a takto im potichučku budete sekať zdravotnú starostlivosť. To znamená, že za viac peňazí ľudia budú mať horšie zdravotníctvo. No ale viete, koho sa toto napríklad netýka? Toto sa netýka napríklad súkromných zdravotných poisťovní, pretože vy ste si napríklad do rozpočtu, a to je moja obľúbená veta, ja ju tu opäť prečítam, napísali, a to teraz idem naozaj citovať rozpočet, čo si pán Kamenický napísal do rozpočtu. To znamená, že za viac peňazí ľudia budú mať horšie zdravotníctvo. No ale viete, koho sa toto napríklad netýka? Toto sa netýka napríklad súkromných zdravotných poisťovní, pretože vy ste si napríklad do rozpočtu - a to je moja obľúbená veta, ja ju tu opäť prečítam - napísali, a to teraz idem naozaj citovať rozpočet, čo si pán Kamenický napísal do rozpočtu. V rámci verejného zdravotného poistenia sa očakáva mierne nižšie čerpanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť, konkrétne v ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo výdavkoch na lieky a dietetické potraviny, to je to šetrenie, čo som hovoril. No a tieto pozitíva kompenzujú zvýšené výdavky súvisiace s výplatou dividend akcionárom, a to najmä zdravotnej poisťovni Dôvera. To znamená, že vy idete šetriť na zdravotnej starostlivosti, bude sa čerpať nižšia zdravotná starostlivosť a potom ešte poviete, že tak za tieto ušetrené peniaze vieme zafinancovať 30 miliónov ziskov, čo si tento rok vyplatí poisťovňa Dôvera.
A viete, koho sa to napríklad tiež nedotkne? Nedotkne sa to kamarátov pána ministra Šaška, kamarátov z Agelu. Videli sme to napríklad pri záchrankových kšeftároch. Videli sme to, vidíme to napríklad ako Agel-rastu finančnej skupine Agel, ako rastú rôzne zmluvy a limity v ich nemocniciach na laboratórne vyšetrenia, na zobrazovacie vyšetrenia. To znamená, že ľudia majú šetriť a o túto vyvolení kamaráti z finančných skupín si teda budú v pohode vyplácať zisky a v pohode sa budú im navyšovať zmluvy na ich biznisy. Alebo viete, koho sa to nebude týkať? Napríklad právnikov v Martinskej nemocnici. Minister zdravotníctva, už vychádzal o tom tento týždeň článok, on dokázal zaplatiť za právne služby len v jednej jedinej nemocnici tento rok štvrť milióna eur. Štvrť milióna eur na právnikov za necelý rok, za trištvrte roka. Toto pán minister platí. A teraz prídete a poviete, že zaplaťte si vyššie odvody a my vám vlastne, a ešte vám zosekáme zdravotnú starostlivosť a ešte túto, aby sme teda zafinancovali nejaké zisky zdravotnej poisťovni a väčšie zmluvy pre, pre finančnú skupinu. Toto vy financujete.
A viete, koho sa to ešte nedotkne? Nedotkne sa to napríklad pánov a dám z vlády, pretože nie každý si môže dovoliť zaplatiť si súkromného lekára alebo ísť niekde zháňať, vôbec ho nezoženú. Ale tuto keď si páni a dámy vo vláde zdvojnásobia platy, tak ich sa to nedotkne. Ale viete, koho sa to dotkne? Ľudí. Dotkne sa to ľudí a nie každý si naozaj môže zdvojnásobiť platy, ako tuto vo vláde, a ľudia už sú naozaj vyčerpaní z toho, ako ich tu ožobračujete, ako od nich pýtate viac peňazí a za odmenu im dáte zhoršenú zdravotnú starostlivosť. Naozaj pacienti tuto váš, tento váš ožobračovací balíček ucítia a budú mať horšie zdravotníctvo budúci rok.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.
Pán poslanec Dej, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolegovia, kolegyne, ja som sa včera snažil vysvetliť, prečo tento rozpočet nie je dobrý, prečo je, v zásade ani nie je udržateľný a prečo ani vlastne neinvestujeme do budúcnosti. Hovoril som teda z pohľadu primárne mladých ľudí, snažil som sa vám hovoriť o príbehu o tom, ako to mladí ľudia dneska majú ťažké, s akými bremenami sa tu musia vysporiadavať a že naozaj tá otázka nie je o tom, že či chcú rozvíjať dajme tomu svoje nejaké vlastné podnikanie alebo či sa nejako zlepšujú v tom, že štát im dáva podmienky na to, aby možno študovali, aby mali kvalitné ubytovanie popri štúdiu, nebodaj niekedy raz to svoje vlastné, ale mladí ľudia dneska stoja pred tou možnosťou, či tu vôbec zostať, alebo majú odísť. Naozaj toto je otázka, s ktorou sa mnoho mladých ľudí dnes vysporiadava. Ja som bol tiež jeden z nich. Ja som sa teda rozhodol ostať, ja v tom ešte teda stále vidím zmysel, aj keď, samozrejme, niekedy to svetlo na konci tunela svieti slabšie.
Nemal som úplne veľa času včera, tak ja sa pokúsim povedať dnes to, čo som včera nepovedal, a to je to, že keď si zoberieme napríklad také ministerstvo dopravy, vybral som si ho aj práve preto, lebo je to jeden z rezortov, ktorý vlastne utrpí v podstate najviac. Ja, samozrejme, chápem, že sú aj iné dôležité priority, od zdravotníctva, ja neviem, akákoľvek oblasť verejného života, sa pozrieme, tak trpí, tak tie príklady tu včera od rána do pomaly polnoci tu boli spomínané, si myslím, veľmi podrobne a veľmi vecne. A tak si zoberme takú dopravu. Napríklad ministerstvo dopravy dostane o 15 % menej, ako to bolo predchádzajúce roky. Čo sa týka investícií, tak tam je to až takmer o pol miliardy menej. To znamená, že z tých peňazí, ktoré sú vyčlenené na investície v rezorte dopravy, z ktorých sa robia cesty I., II. triedy, rýchlostné cesty, diaľnice, železnice, alebo sa môže investovať do osobnej dopravy, tak, samozrejme, tam sa s tým nebude môcť rátať a ja by som to aj možno pochopil, aj by som pochopil, že sa ide šetriť na doprave, keby máme naozaj cesty na úrovni také, ako majú naši susedia niekde na západe v Rakúsku. Ja som Rakúsko, Slovinsko prešiel celé autom, výtlky som tam nenašiel, a to som ich hľadal. Na Slovensku naozaj nemusíte chodiť ďaleko na to, aby ste si presekli pneumatiku. A ja by som to teda pochopil.
Ale jednoducho keď si pozrieme príklady krajín, civilizovaných, západnej Európy, tak ony investujú do železničnej dopravy. To je naozaj niečo, čo je udržateľné, je to bezpečné, je to ekologické a pre mňa je to aj pekné. Ja si myslím, že Slovensko je pekná krajina, keď idete tým vlakom, tak naozaj si môžete užívať tú prírodu. A ono naozaj mňa to mrzí, pretože ja som to uvádzal aj včera, ten príklad, vy idete dneska vlakom z Bratislavy do Banskej Bystrice pomaly štyri hodiny niekde na úsekoch rýchlosťou ani nie 40 km/h, čo mne príde úplne absurdné, a podľa mňa preto je úplne namieste, aby sme do tej železničnej infraštruktúry investovali. Nielen ten rozvoj samotný, ale my máme aj reálne dlh v tej infraštruktúre, čo je, samozrejme, aj ten dôvod, prečo tie vlaky musia chodiť tak pomaly, prečo meškajú a tak ďalej. No.
A teda čo je úplný paradox toho, ja som dneska pozeral tlačovku predsedu vlády a hovoril o tom, aké nové letecké linky vznikajú z bratislavského letiska. Bude to robiť spoločnosť Wizz Air, čo je, samozrejme, fajn, ale ja nepochopím jednu vec, že my vlastne dnes nemáme diaľnicu do Košíc súvislú, ktorá by bola na úrovni takej, ako, ja neviem, keď idete Chorvátskom, kdekoľvek inde, čo naozaj vybudovali za tie roky, čo nám sa z nejakého dôvodu nepodarilo, možno teraz okej, po tridsiatich rokoch to budeme mať tunel Višňové, no je to fajn, ale môžeme sa pýtať, či 30 rokov je dlho, alebo krátka doba na to, aby sa nejaký jeden tunel vybudoval, "vytuneloval", ale my teda tu budeme sponzorovať leteckú linku z Bratislavy do Košíc. Štát bude prispievať, bude dotovať leteckú linku z Bratislavy do Košíc. Za normálnych okolností ak by na to peniaze boli, ak by bol po tom dopyt, ak by to malo priniesť nejaké investície, s tým sú spojené nové pracovné miesta, ja s tým nemám najmenší problém, ale ako naozaj, ja neviem, aj keď som pozeral debaty rôznych odborníkov nielen teda na politickej úrovni, a naozaj nikto, a to sa, myslím, že ľudia snažili nájsť v tom zmysel a nikto nepochopil úplne, prečo máme dotovať leteckú linku z Bratislavy do Košíc, keď my tu jednoducho nemáme železnice v stave, v akom by sme si zaslúžili, ako majú naši susedia, napríklad Česká republika, tak oni už (povedané s úsmevom) ani nechcú veľmi jazdiť na Slovensko, lebo tie trate sú také, že ich nové vlaky sa vlastne na tej infraštruktúre železničnej ničia. Naozaj toto sa stalo.
Napríklad pamätáte si možno ten príklad, bolo to, myslím, české Pendolino, ktoré vlastne išlo po našej trati, kde chýbal úsek, bolo to asi v zhruba cca meter a ten vlak v podstate prešiel bez toho, aby tam tie koľajnice boli a odpoveď našich železníc bola, že keby ten vlak išiel rýchlejšie, tak by to vlastne prestrelil a nič by sa nestalo. Takže takýmto spôsobom, ak sa bavíme teda o tom rozpočte, je na tom naša doprava. Investície budú mať o takmer viac ako pol miliardy menej s predchádzajúcimi rokmi, čo mňa naozaj mrzí, lebo nemám pocit, že ani za tie posledné roky by sa nejakým spôsobom niečo zásadne zmenilo, niečo zásadne zlepšilo. Ak bude mať o pol miliardy menej, mám za to, že to bude ešte horšie, ale veď vy nás viete vždy niečím prekvapiť, len ma mrzí, že málokedy je to niečo pozitívne.
No a teda k tomu rozpočtu samotnému ako celok, ja som to včera hovoril, ja to zopakujem. Ja naozaj, ja keď som si to pozrel, tak z toho všetkého negatívneho aspoň niečo pozitívne našiel, a to je to, že vy sa naozaj spoliehate na to, že všetko sa bude financovať z európskych peňazí, alebo teda z výberu daní. Ono naozaj keď chcem byť trošku cynický, tak ja som vlastne rád, že sa spoliehate na tie európske peniaze, lebo to asi znamená, že by sme v tej Európe alebo v tej Európskej únii mali nejakým spôsobom ostať, že rátate s tým, že budeme súčasťou Európskej únie, čo mňa teda teší, lebo boli tu rôzne náznaky. Verím tomu teda, že v tej Európskej únii ostaneme.
No a čo sa týka výberu daní. Tak, samozrejme, ako sme hovorili, veď to tu hovorila celá opozícia, že transakčná daň je nezmysel, že jednoducho to bude ekonomiku len škrtiť a nevyberie sa ani toľko peňazí, ako by ste možno očakávali, čo sa už aj potvrdzuje, veď to tu už aj ministri samotní spomínali, že áno, tá transakčná daň nie je tak efektívna, ako sme si mysleli, takže vlastne ani to, čo píšete v tom rozpočte, že vyberiete peniaze na základe optimistického nejakého výberu daní. Naozaj ja si myslím, že to bolo veľmi optimistické, tak ani to sa diať nebude.
Teraz ak si pozrieme, a nie je to tak dávno, schválili ste tu, my teda nie, ale koalícia schválila novelu Trestného zákona a to podľa mňa tiež môže obmedziť výber daní, pretože veď tá novela priamo alebo teda nejakým spôsobom motivuje ľudí, aby, aby obchádzali pravidlá, ktoré boli, lebo naozaj tá novela je tak nastavená, že sa to tomu človeku možno aj oplatí, čo je, samozrejme, úplne absurdné a to absolútne nikoho nechcem navádzať. Ja si myslím, že, ja chápem, prečo ste to urobili, ale teda ja si myslím, že toto môže mať nejakým spôsobom nepriamy dopad aj na teda naše financie a podobne, pretože naozaj veľa tých daní sa môže úplne iným spôsobom uliať.
No a tá druhá vec je, že vy ste tak priškrtili ekonomiku takým spôsobom, že keď sa tej ekonomike nedarí, keď ju dusíte, tak, samozrejme, nemôžete čakať, že sa bude zväčšovať ten koláč a vy tým pádom do toho rozpočtu získate viacej peňazí. Veď to máte, ako keby ja keď chodím behávať a dám si dvojkilové závažia na nohy, tak asi nezabežím lepšie, ako keby som tie závažia nemal. A to je presne tá transakčná daň, to je dusenie tej ekonomiky, to je zvyšovanie tých odvodov, samozrejme, živnostníci by vedeli o tom hovoriť, netreba sa tomu čudovať. Včera som to opäť spomínal, odborári tu už stáli pred týmto parlamentom, hovorili, že prídu opäť. Samozrejme majú na to úplné právo, ja sa im absolútne nečudujem. Vy ste ináč dokázali geniálnu vec. Vy ste spojili odborárov so zamestnávateľmi, to sa, myslím, že ešte nikomu v histórii Slovenska nepodarilo, a nikto naozaj, ja som nepočul nikoho, že by nejakým spôsobom súhlasil s konsolidáciou takou, akú ju robíte vy. Veď nikto netvrdí, že konsolidovať netreba, tie verejné financie nie sú v dobrom stave, konsolidovať treba, ale to, akým spôsobom to robíte vy, si myslím, že je jednak neudržateľné, zároveň neefektívne a v treťom rade to ten, ten vlastne dlh ešte viacej narastá, čo po neviem koľkatej vlne, myslím tretej vlne konsolidácie vlastne máme ešte väčší deficit, ako sme mali predtým, čo naozaj to aj keby som chcel takto robiť, tak si myslím, že by sa mi to úplne nepodarilo.
No a úplne na záver teda, aby som mohol už to nejakým spôsobom uzavrieť, tak ja, môj osobný názor je, že keby ste toľko času, čo ste venovali do novely toho Trestného zákona, by ste venovali do konsolidácie a do rozpočtu, tak ja si myslím, že to mohlo oveľa lepšie dopadnúť. Ja chápem, že tie priority máte iné, ale, ale nejakým spôsobom toto má zásadný vplyv na našu budúcnosť, na mladých ľudí, na investície do podnikania, do infraštruktúry, a mohol by som, samozrejme, menovať aj iné rezorty alebo teda iné veci, čo sa týka verejného života, ale my do ničoho neinvestujeme. My tu budeme platiť energopomoc. Ja, samozrejme, som to hovoril aj včera, veď pomôžme tým ľuďom, ktorí to potrebujú, pomôžme im adresne, ste tu dva roky pri moci, alebo teda pri riadení štátu. Ja si myslím, že za tie dva roky sa to dalo spraviť, vy ste sa spoliehali na Európsku úniu, tá vám jasne povedala, že to nebude. Ja som zvedavý, kde tie peniaze nájdete. A takto to tu vyzerá. Ja hovorím, keby ste venovali viacej času do konsolidácie a do rozpočtu na úkor novely Trestného zákona, tak si myslím, že by som nemusel vystupovať teraz takto kriticky, lebo mňa to naozaj mrzí, bez ohľadu na nejakú stranícku príslušnosť ja si myslím, že naša krajina sa neuberá správnym smerom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Pani poslankyňa Kramplová.

Ďakujem. Je mimoriadnou bezočivosťou, že sa k verejným financiám vyjadrujú a kritizujú práve ľudia z Progresívneho Slovenska, ktorých progresívna vláda vedená ich ekonomickým expertom Ódorom zadlžili Slovensko nebývalým tempom a výškou a kritizujú, že rezorty dostávajú menej financií, ako napríklad doprava, ku ktorej sa vyjadroval poslanec Progresívneho Slovenska Dej. Už katastrofa pre Slovensko bola Matovičova a Hegerova vláda, ale vláda Progresívneho Slovenska vedená progresívnym Ódora ich predčila nebývalým tempom. Pozrime si pár čísiel vývoja dlhu. Za vlády SMER-u a SNS vzrástol hrubý dlh o 2,8 miliardy. Za vlády OĽANO, SaS a Progresívneho Slovenska na čele s Ódorom narástol hrubý dlh o 23,9 miliardy eur, pričom len za päť mesiacov progresívnej vlády Ódora vzrástol hrubý verejný dlh približne o 8,75 miliárd eur. O 8,75 miliárd eur!
Takže, milí Slováci, toto je dôvod, prečo všetci, od novorodenca po dôchodcu, musia znášať splácanie dlhu, ktorý tu spôsobili predchádzajúce vlády. A úplnou aroganciou bolo to, že tento progresívny predseda vlády sa takmer každý deň postavil pred kamery a rozprával nám všetkým, ako bude musieť nasledujúca vláda konsolidovať. A pritom on neurobil absolútne nič, aby začal konsolidovať práve na úrovni štátu a verejnej správy, na čo jediné mal ako vláda bez mandátu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dej s reakciou.

...na úrovni štátu a verejnej správy, na čo jediné mal ako vláda bez mandátu ...