40. schôdza

.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dostal som list. Nedostal som ho ako nejaký súkromný list, ale ten list prišiel všetkým poslancom. Ale chodí nám toho veľa a tento list je, si myslím, že taký výstižný k téme, ktorú preberáme a apeluje na nás poslancov, čo sa týka hlasovania o týchto zákonoch. Začnem úvodom, budem len vyberať veci, nebudem čítať celý ten zákon, ale spracoval ho právnik, ktorý sa dlhodobo venuje práve témam školstva a právo rodičov, takže si myslím, že je veľmi výstižný.
Vážený pán poslanec, čoskoro budete hlasovať o viacerých školských predpisoch, najmä o novele školského zákona, tlač 933, zákone o financovaní škôl a školských zariadení, tlač 934, a zákone o školskej správe, tlač 935. Dovoľujeme si vám poslať niekoľko argumentov, prečo tieto zákony považujeme za nevhodné podpory, a to najmä z pohľadu práv a slobôd rodičov, ústavného a medzinárodného práva, ale aj z pohľadu celkového nastavenia fungovania školstva, ktoré by sa týmito zákonmi postavilo na nesprávnych základoch. Tu chcem tak procesne povedať, že je to list, ktorý spája aj jeden zo zákonov, školský zákon, takzvaný školský zákon, o ktorom sa rokovalo v noci, ale prevažne hovorí o týchto zákonoch, ktorú máme zlúčenú rozpravu. Som presvedčený, že máte záľubu v zlúčených rozpravách, takže vám nebude prekážať, keď bude z toho listu citovať a dotýkať sa aj zákonov, keďže ste predstavili ten, aj zákonov, ktoré aktuálne teraz nie sú v rozprave, a to je teda najmä školský zákon, lebo ste to prejavili alebo predstavili ako celok. V prvom čítaní sme mali dokonca rozpravu ku všetkých siedmim naraz, teraz tu máme len tri balíky. A ďalšia vec je, priznám sa, že včera v noci som to nestihol, a to by som sa chcel vyjadriť ako dlhoročný poslanec, že ma to zarazilo. Nemyslím si, že je to problém pána ministra, to sú tu naše veci v Národnej rade, ako to funguje, ale ja som chcel byť dneska pôvodne ospravedlnený, mal som nejaké vážne záležitosti týkajúce sa zdravia v Žiline, keďže nie som Bratislavčan, ale vrátil som sa, lebo na školských zákonoch mi záleží, takže ráno som bol v Žiline a teraz som sa vrátil. K vysokoškolskému zákonu som nechcel vystupovať, nie som chrobák Truhlík, nemusím ku všetkému, ale toto mi teda leží na srdci, takže som rád, že som to stihol a že som tu a že môžem sa k tomu vyjadriť. Takže budem sa dotýkať najmä teda týchto dvoch zákonov, ale kde-tu premostím aj na ten školský zákon, ktorý sa už prerokoval v noci.
Prvá, prvá stať sa volá zlý proces vedie k zlým záverom. Séria zákonov, ktorá má zaviesť kľúčovú reformu školstva za posledné desaťročia, nebola pripravená v spolupráci s cirkevnými školami, súkromnými školami ani zástupcami práv rodičov. Zákony so svojimi ďalekosiahlymi zmenami, boli predložené nečakane, v čase končiaceho školského roka a začínajúcich prázdnin a nepríjemne zaskočili rodičov, ale aj cirkevné a súkromné školy. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo vznesené enormné množstvo pripomienok. V následných rozporových konaniach sa zo strany ministerstva opakovanie menili dôležité parametre zákona, pričom však v podstatných otázkach ministerstvo nebolo ochotné vyjsť v ústrety, najviac poškodeným stranám. Manažovanie prípravy zásadnej reformy školstva bolo nezvládnuté, uponáhľané a bez ochoty zohľadniť podstatné výhrady pripomienkujúcich subjektov. Výsledok tomu zodpovedá. Ide o návrh, ktorý nerešpektuje základné práva rodičov, ale ani autonómiu cirkevných a súkromných škôl. Keďže som počúval pána ministra aj v úvodnom slove, tak by snáď povedal, že ale my sme mali, dali sme tú možnosť. Ja som sa rozprával s ľuďmi, ktorí boli zástupcovia v nejakých komisiách alebo pracovných skupinách a hovorili teda, že bol veľký rozdiel medzi tým, čo bolo pôvodne prezentované a bol tam nejaký zámer a potom sa zrazu pred prázdninami zjavil obrovský balík, kde bolo, kde bolo kopec už detailov, ktoré neboli známe a bolo teda MPK v lete alebo koncom teda školského roka a tento proces, jednoducho no nie je s ním spokojnosť, preto nám píšu.
Ďalšia vec, ktorej sa tento pán právnik venuje, je základné ústavnoprávne a medzinárodné právne problémy reformy. Tu sa dotýkame alebo odbočujeme aj k tej škôlke, teda povinné predprimárne vzdelávanie a povinná škôlka. Znížením veku pre povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú škôlku na tri roky dochádza k neprimeranému zásahu do práv a slobôd rodičov. Deti nepatria štátu, ale rodičom. Ja by som napríklad v tomto bol taký trošku menej nejaký naturalistický. Ja si nemyslím, že naše deti mi patria, hej. Tým myslím moje a manželkine, som sa naučil nehovoriť, že moje deti, nechcem byť taký sebec, mám ich s manželkou, takže naše deti, nie sú mojim majetkom, nie som nejaký pater familias z Ríma, že by mi patrili, no ale o to viac nepatria štátu, hej. Čiže povedzme si, že deti sú slobodné bytosti, za ktoré nesieme nejakú zodpovednosť. V prvom rade rodičia, áno, a v nejakej miere aj štát, zvlášť keď rodičia deti štátu zveria, napríklad pri školskom vyučovaní.
Právo rozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa dieťaťa vrátane jeho výchovy nepatrí štátu, ale rodičom. Tento imperatív je vyjadrený v zákone o rodine, ale aj v samotnej Ústave Slovenskej republiky. Citujem: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rozhodnutie o tom, či dieťa bude odlúčené od rodičov a navštevovať škôlku, patrí rodičom. Rovnako ako im patrí aj rozhodovanie o výchove dieťaťa. Novela školského zákona toto pravidlo porušuje. Navyše povinná škôlka bez možnosti domáceho vzdelávania," sú tu citované paragrafy a odseky, „závisí od dosiahnutého vzdelania rodičov, ide tu o diskrimináciu na základe vzdelania v zmysle ústavy a ďalších dokumentov. Nie je totiž vôbec preukázané že rodičia bez predpísaného vzdelania nie sú schopní zabezpečiť výchovu svojich detí. Treba tiež zdôrazniť, že ústava neustanovuje žiadne povinné predprimárne vzdelávanie. Ústava stanovuje len povinnú školskú dochádzku." Zase citát: „Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Dĺžku povinnej školskej dochádzky ustanovuje § 19 školského zákona. Začína sa po dovŕšení šiesteho roku veku dieťaťa, pričom povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši šestnásty rok veku. V zmysle § 20 školského zákona povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami." Koniec citátu a dodatok „nie v materských školách". Z uvedeného vyplýva, že povinné predprimárne vzdelávanie nemožno považovať za súčasť povinnej školskej dochádzky v zmysle ústavy. Ide tu teda o povinnosť, ktorej zavedenie nemá oporu v ústave.
Ďalší odsek. Obmedzenie práva rodičov na slobodný výber školy. Tu sa dostávame priamo k tomu čo, o čom v tejto zlúčenej rozprave debatujeme. Po páde komunizmu došlo k výraznej zmene v školstve a jedným zo základných princípov je právo rodičov na slobodný výber školy. Opiera sa o medzinárodné dohovory, ústavu aj zákon o rodine, ktorej zhodne hovoria o práve rodičov zabezpečiť pre svoje deti vzdelanie v súlade s ich presvedčením, čo sa okrem iného realizuje práve slobodným výberom školy. Explicitne je princíp slobodného výberu školy zakotvený v základnej zmluve medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, citujem: Rodičia a iné osoby uvedené v článku tom a tom majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia. Prepáčte, že nečítam tie číselká, ale dostali ste ten list všetci, môžte si to nájsť. Princíp je obdobne ukotvený aj v zmluve medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Zase citujem: „Rodičia, iné osoby a zariadenia uvedené v článku 12 v súlade s právnym poriadkom a so záujmami Slovenskej republiky majú právo na slobodný výber školy a školského zariadenia." Pre porovnanie, princíp slobodného výberu poskytovateľa platí aj v zdravotníctve, čo najmä znamená, že zo strany štátu nie sú stanovované žiadne obmedzenia, ktoré by obmedzovali slobodný výber poskytovateľa a pacient si môže zvoliť poskytovateľa kdekoľvek na Slovensku, bez ohľadu na adresu svojho bydliska. Navrhovaný zákon o školskej správe zásadne zasahuje do slobody rodičov na výber školy, a to najmä zmenami v pravidlách školských obvodov, ktoré výrazne obmedzia možnosť rodiča umiestniť dieťa v škole za hranicami obvodu. Hrozí, že školy budú dotlačené, aby odmietali deti z iných verejných obvodoch, v dôsledku čoho sa práva rodičov na výber školy výrazne obmedzia. Oproti súčasnému stavu sa situácia zhorší hlavne pri súkromných a cirkevných školách, ktorým pribúdajú nové povinnosti a ktoré čelia sankcií zníženia normatív o 20 %. Plánované obmedzovanie slobodného výberu školy považujeme za porušenie práv rodičov, ako aj za porušenie zmlúv so Svätou stolicou a ostatnými registrovanými cirkvami.
Ďalšia téma, o ktorej teraz tu hovoríme, krátenie normatívu neštátnych škôl. Reforma prináša krátenie normatívu aj o 20 % pre niektoré zo škôl. Okrem iného pôjde o tie súkromné a cirkevné školy, ktoré sa rozhodnú vyberať školné. Ústava Slovenskej republiky však garantuje právo neštátnych škôl vyberať školné. Citujem: „Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok ustanovených zákonom. V takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu. Vyberať úhradu za vzdelávanie je teda právom neštátnych škôl, ktoré patrí medzi základné práva a slobody. Ústava súčasne stanovuje, že za uplatnenie svojich práv nesmie byť nikomu spôsobená ujma na právach. Zmluva so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní ďalej stanovuje právo na rovnaké financovanie. Katolíckym školám sa poskytuje finančné zabezpečenie v rovnakom rozsahu, ako ho majú všetky ostatné školy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Obdobné právo je upravené aj v dohode s ostatnými cirkvami. Z uvedeného vyplýva, že súkromné a cirkevné školy nemožno finančne postihovať len preto, že v súlade s ústavou vyberajú školné, zvlášť keď v prípade cirkevných škôl má Slovenská republika výslovný záväzok poskytovať rovnaké finančné zabezpečenie. K tomuto argumentu treba priradiť ešte jeden veľmi podobný, a síce argument vychádzajúci z princípu nediskriminácie na strane žiakov a ich rodičov. Vytvorenie systému, kedy príspevok na žiaka bude na niektoré deti vyplácaný v plnej výške a na iné deti v zníženej výške, podotýkame v dôsledku toho, že si rodičia uplatnia svoje právo na slobodný výber školy, je diskrimináciou. Všetci rodičia platia dane v rovnakej výške bez ohľadu na to, na akej škole sa učia ich deti. Je preto spravodlivé, aby štát vyplácal príspevok na vzdelávanie v rovnakej výške na všetky deti."
Je tu potom ďalší odsek, ktorý sa venuje obmedzeniu autonómie cirkevných a súkromných škôl pri výbere riaditeľa školy. Cirkevné školy majú garantované právo, majú garantované právo rozhodovať o tom, kto bude riaditeľom nimi zriadenej školy. Citujem: „Zriaďovateľ katolíckej školy má právo vymenovať a odvolať riaditeľa v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky." Ďalej: „Slovenská republika uznáva právo registrovaných cirkví a náboženských spoločností na zriaďovanie a riadenie vlastných škôl a školských zariadení. (ďalej len „cirkevná škola”) akéhokoľvek druhu a typu v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zriaďovateľ cirkevnej školy má právo menovať a odvolať jej riaditeľa v súlade s podmienkami ustanovenými právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovaná legislatíva odporuje tomuto právu v dvoch veciach. Po prvé, predpísaným zložením výberovej komisie, v ktorej má zriaďovateľ menšinu. Zriaďovateľovi teda vyberá riaditeľa niekto iný a zriaďovateľ má len právo veta pri výbere, s ktorým nesúhlasí. Ak zriaďovateľ nevyberie riaditeľa v stanovenej lehote po opakovanom uplatnení práva veta, riaditeľ mu vyberie, riaditeľa mu vyberie štát, čo je v rozpore s pravidlom, že riaditeľa vyberá zriaďovateľ. Chápeme potrebu určitého mechanizmu, ktorý zabezpečí výber riaditeľa, avšak zvolený mechanizmus by nemal obchádzať ukotvené pravidlo, že zodpovedným za výber je samotný zriaďovateľ. Právo zriaďovateľa vyberať riaditeľa školy podľa svojho vlastného uváženia je úplne logické pravidlo, pretože zriaďovateľ je ten, kto nesie zodpovednosť a musí mať teda aj právo na výber vlastného riaditeľa. To isté sa vzťahuje na súkromné školy. Diskriminačné pravidlá v závislosti od zriaďovateľa a kategórie školy. Cirkevné školy, katolícke aj ostatné, majú pri zohľadnení svojich osobitostí, teda že slúžia primárne pre deti z veriacich rodín, nie výlučne, ale primárne, garantované rovnocenné postavenie ako štátne školy a majú byť považované za neoddeliteľnú a rovnocennú súčasť sústavy škôl. Školy a školské zariadenia uvedené v odseku 1 majú rovnaké postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Cirkevné a súkromné školy sú však v navrhovanom zákone o školskej správe zaradené do rôznych iných kategórií škôl ako štátne školy a majú sa na ne vzťahovať rôzne, spravidla prísnejšie pravidlá ako na štátne školy, čo považujeme za porušovanie princípu rovnocenného postavenia."
Je tu ešte viac tých odsekov, ja nemám za úlohu naťahovať, ani nutne vyplniť celý čas 20 minút. Hovorí sa tu napríklad aj o domácom vzdelávaní. Ja osobne, keďže už táto rozprava je ukončená, tak keby som bol prítomný, tak by som navrhoval pozmeňujúci návrh, ktorý som ale podal aj na výbore a bol zamietnutý, aby napríklad okrem iných vecí, ktoré napríklad prešli do spoločnej správy z pozmeňováku pani predsedníčky Puškárovej, tak aby napríklad bolo zrušené aj zrušenie dištančného skúšania a vysvetlili sme si to a toto teda tu tiež namietajú.
Chcem povedať teda, že túto novelu, tieto novely nepodporujem, som proti, oceňujem na druhej strane, že niektoré veci sa aj v MPK, aj na výbore zapracovali a sú aj v spoločnej správe, pokladám ich za dobré, ale v skutočnosti len akoby robia ju menej zlou. Dávajú preč veci, ktoré, ktoré fungovali a ktoré nemuseli vôbec byť. Čiže niektoré z tých vecí sa proste posunuli, ale pokladám ich za principiálne nesprávne a mnohé z tých argumentov boli povedané. Preto poprosím pána spravodajcu, aby pri hlasovaní dal hlasovať o mojom návrhu, stiahnuť oba tieto zákony, ktoré máme v zlúčenej rozprave na dopracovanie, teda návrh na stiahnutie na dopracovanie, a ja teda budem hlasovať za stiahnutie a v prípade, že tento môj návrh neprejde, tak budem hlasovať proti.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, pán spravodajca, skôr ako začnem rozpravu, tak sa pridávam k pánovi Vašečkovi vzhľadom na to, že predpokladám, že pozmeňovacie návrhy kolegu Horeckého nebudú schválené, tak navrhujem stiahnuť tieto dva zákony na dopracovanie. To je po prvé.
Pán minister, začali ste túto reformu takým výrokom, že rovnaké financovanie, ale nerovnaké povinnosti a že toto musíte zmeniť. Ja sa ohradzujem voči tomuto výroku. Najprv poviem to, čo som už rozprával v minulosti o troch jablkách. Všetky školy sú financované nie z jedného zdroja, a to je normatívne financovanie, ale z viacerých zdrojov. To prvé jablko, normatívne financovanie vo výške, zaokrúhlim, tritisíc eur majú aj súkromné, aj cirkevne, aj štátne školy rovnaké, keď hovoríme o základnej škole a povinnej školskej dochádzke. Ale existuje druhé jablko, a to je financovanie školských zariadení cez podiel výnosu dane fyzických osôb, cez VÚC-ky a mestá a obce. Tam síce na obedy, na družinu dostanú deti rovnako, ale je tam jedna kolónka, ktorá sa volá že správa a údržba budov, a tam dostávajú štátne školy zhruba 160 eur na jedného žiaka. Tieto prostriedky súkromné, kde teda deti v súkromných a v cirkevných školách nedostávajú. A ten najväčší objem peňazí, alebo kritický objem peňazí sú kapitálové výdavky, keď súkromní a cirkevní zriaďovatelia, ich školy nemohli dobudovať svoje školy, zo začiatku boli vylučovaní z projektov ako neoprávnení žiadatelia, ale aj keby neboli vylučovaní, treba tam spolufinancovanie, sú tam neoprávnené výdavky. Toto všetko tým školám hradia ich zriaďovatelia z verejných zdrojov, teda dostanú peniaze na spolufinancovanie, môžu postaviť telocvičňu, môžu zatepliť. Takto sa za 30 rokov zveľaďovali štátne školy. Súkromné a cirkevné školy tento zdroj peňazí nemali. Okrem toho väčšina z nich je v nájomných priestoroch, čiže mali veľmi, veľmi obmedzené možnosti. A analytici sa snažili vyčísliť, že koľko je to ročne na jedno dieťa. Veľmi sa nezhodujú, tie cifry sa pohybujú niekde medzi 400, 500 a 600 eurami ročne na jedno dieťa. A keď si to spočítate s tými 160 eurami, ktoré sú na správu a údržbu budov, tak to už je číslo, ktoré presahuje 20 % alebo je na úrovni 20 %. O toto dostáva každé dieťa v súkromnej a cirkevnej škole menej.
Čiže ja s tým, že máte rovnaké financovanie, ale neplníte si rovnaké povinnosti, zásadne nesúhlasím. Mňa sa to, pán minister, dotklo, pretože ja som bol pri vzniku, pri budovaní dvoch spojených cirkevných škôl, pracujem dlhé roky ako mestský, krajský poslanec, teraz aj poslanec Národnej rady, bol som vo všetkých možných školských komisiách a tomuto sa venujem 30 rokov. Bolo to hrozne, hrozne od vás neférové.
Čo ste tým dosiahli? V časti verejnosti sa vytvoril dojem, že súkromné školy a cirkevné školy, a toto bolo akcentované, tie dve slovíčka, že súkromné, cirkevné, štátne, teda tri, štát nech si platí štátne, cirkev nech si zaplatí cirkevne a súkromní, tí súkromní, zlí, zlí, zlí zriaďovatelia, nech si platia svoje súkromné školy. Vytvoril sa tu dojem o nejakej temnej cirkvi, ktorá nieže prevádzkuje školy, ktoré plnia verejný záujem, ale robia tam niečo zlé, nekalé, temné, vychovávajú tam len miništrantov a nejaké podvraťácké živly. A takisto, že súkromné školy to sú tie, ktoré parazitujú na školských peniazoch a proste spôsobujú nekalé, niečo nedobré v tomto štáte, že sa obohacujú. Ja viem, že budete hovoriť, že bolo prijaté nejaké memorandum a tak ďalej, ale ja vám hovorím z vlastnej skúsenosti, čo dostávam. Súkromníci nech si platia súkromné školy, cirkevníci cirkevné a štátni štátne. Pritom, pozor, všetky tieto školy plnia rovnakú funkciu, vychovávajú, vzdelávajú deti podľa štátneho vzdelávacieho programu, venujú sa deťom naplno s tým, že väčšina cirkevných a súkromných škôl sú v nájomných priestoroch. A to financovanie je tak napäté, že bez nejakého výberu školného by to neprežili. A sám ste počuli, že väčšina škôl ani nevyberá školné a ak vyberá, tak len v takej miere, aby pokryli práve tento náklad, aby mohli prežiť, tam nie je priestor na nejaký zisk, až na pár výnimočných škôl, ktoré ale v tomto systéme nie sú podstatné, pretože ich spočítate na prstoch dvoch rúk, po prvé. Po druhé, slúžia pre hodných 10-tisíc. A či im zoberiete 20 % alebo nezoberiete, ich to nezaujíma, oni to prežijú, oni to vedia nastaviť. A to sa bavíme len o zlomku malých škôl. Čiže tu, pán minister, by som očakával, že niečo k tomu poviete. Nie je to tak, že nejakí cirkevní alebo súkromní zriaďovatelia, ich školy a ich deti sú nejakí štátni paraziti.
Odkiaľ sa berú peniaze na financovanie vášho platu, pán minister, nášho platu, odkiaľ sa berú peniaze na prevádzku všetkých našich škôl, na prevádzku ministerstiev? Tieto peniaze sa berú z práce ľudí, z práce rodičov, z práce rodičov, ktorí vytvoria hodnoty, a my tieto peniaze použijeme na prevádzku škôl, dokonca na váš plat, aj na môj plat. A tu sa, pán minister, ocitáte na veľmi, veľmi tenkom ľade, lebo vy musíte brať do úvahy, musíte brať do úvahy požiadavky a pohľad rodičov. Požiadavky a pohľad tých, ktorí vytvárajú hodnoty na to, aby vôbec školský systém mohol fungovať. A tu ste povedali takú vec, ktorá je podľa mňa absolútne podstatná v tejto veci. Právo rodiča je veľmi vágne vyjadrenie, veľmi vágny pojem. Čo to je právo rodiča? A tu sa, vážení, dostávame k ideologickej podstate tohto problému. Vy ste, pán minister, povedali, že je to vágne, nejaké nejasné. Tak ja vám si dovolím odcit... to ste povedali, pán minister.
Ste povedali, že to je vágny pojem. Ja si myslím, že toto tu je posvätné. Ja som si to zapamätal, pán minister, ale môžete, však vy budete mať právo potom rozprávať ďalej. Však je to na zázname.
Paragraf 20 školského zákona, odsek 5. Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt, ďalej len spádová škola, ak zákonný zástupca dieťaťa pre svoje dieťa nevyberie inú školu. Odsek 6 § 20 stále. Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy. Čiže máme tu obvody, máme povinnosť, aby obvodová škola prijala to dieťa a ak kapacita presahuje, tak sa postupuje podľa osobitného predpisu, ktorý je ďalej spomínaný, nemám toľko času, aby som ešte osobitné predpisy vám prečítal. Paragraf 144, pán minister, zákonné právo. Rodič má zákonné právo vybrať pre dieťa školu, ktorá zodpovedá schopnostiam, záujmu, zdravotnému stavu dieťaťa, jeho záľubám, vierovyznaniu, svetonázoru, jazyku a tak ďalej. To je posvätné právo rodiča, ktoré je momentálne zakotvené v školskom zákone. Nie je to žiadny vágny pojem. Je to tam, pán minister. A vy toto, vy ste toto dneska spochybnil. A potom je otázka. Totižto rodičia dostali po dlhých rokoch komunizmu, po revolúcii, dostali právo výberu školy, to je to posvätné právo, o ktorom hovorím, a majú to uplatniť v najlepšom záujme dieťaťa. A dnes tie vaše počiny, pán minister, idú proti tomuto právu. A ja to vnímam ako zásadný ideologický spor. Pekné hesla, vzletné, ale z môjho pohľadu klamlivé. A áno, pán minister, môžem sa mýliť. Ja nemám patent na rozum, ale v tomto sa nezhodneme.
Školy podľa vás, to bolo ďalšie vaše tvrdenie, že školy si vyberali deti, selektovali deti. Pri súkromných a cirkevných školách, pán minister, je to úplne opačne. My sme vznikli na základe túžby a požiadavky rodičov. Nás si vyberali rodičia, teda školy si vyberali rodičia a nie naopak. A ja sa pýtam, že čo je váš motív, ktorý vás tlačí do takej nástojčivej obhajoby tohto podľa môjho názoru nemúdreho postoja. Kto na konci dňa rozhodne, do ktorej školy pôjdu vaše deti, pani kolegovia, kolegyne, starí rodičia? Kto to bude na konci dňa? Kto rozhodne, kde vaše dieťa pôjde do školy? Bude to rodič, alebo bude to štátny úradník, alebo minister? A tu je ten základný rozpor. Predovšetkým vám to hovorím, kolegovia zo SMER-u, lebo viacerí ste sa boli pýtať dnes, tu je ten zásadný rozpor, že pán minister stavia, teda ide umenšiť právo rodičov pri výbere školy a toto právo dáva do rúk viacej úradníkom ako rodičom, čo je z môjho pohľadu neprípustné. Takisto ak sa zvýši školné, pretože zoberiete súkromným alebo prípadne cirkevným školám 20 % a ony zdvihnú školné, zdvihnú poplatky, tak ešte menej si to budú môcť dovoliť deti zo sociálne slabších vrstiev, čiže to vôbec, toto opatrenie z môjho pohľadu je kontraproduktívne.
Bral by som, pán minister, ak by ste v júni prišli s poctivým pozvaním aj neštátnych zriaďovateľov neštátnych škôl, že poďme spolu do tohto systému vniesť viacej svetla aspoň na konci tunela, viacej zmysluplnosti a pomôžme tým deťom, ktoré to najviac potrebujú. S týmto ste neprišli. Prišli ste najprv s vyhrážkou, že neplníme si povinnosti, a preto nás musíte ukrátiť o 20 %. Nie nás, pardon, ja nie som, ja už nie som ani riaditeľ cirkevnej školy, nateraz som poslancom Národnej rady, tu sa zastávam všetkých detí, lebo ak kľaknú cirkevné a súkromné školy, veľmi to ohrozí aj všetky ostatné deti, lebo prídete o inovácie, o motor, o konkurenciu, o to, čo zabezpečuje rast.
A ja sa pýtam, že čo je vlastne cieľ? Pani kolegyňa Kosová, ja som možno nepoužil správne slová. Ja odmietam, ak niekto povie na rómske deti, že sú červivé jablka. To si nesmieme dovoliť. A žiaden hejt tu nesmie byť. Ja len hovorím, že na polovici Slovenska, alebo aspoň na tej východnej strane Slovenska už je taká situácia, kde máte celé obce čisto rómske, celú školu čisto rómsku. Ja nevidím tam priestor na nejaký mix. A preto hovorím, že tam musí byť osobitný prístup a inklúzia musí byť v niečom úplne inom. Nie v zmiešavaní dvoch komunít. Môžete to spraviť vo Vyšnom, Vyšný Slavkov sa to stalo, zmiešaná trieda. Išli prvým ročníkom, druhým, tretím, štvrtým a potom už sa rodilo viacej rómskych detí, tak v prvom ročníku máte čisto rómsku triedu. Na konci roka tí prváci vedia lepšie čítať ako štvrtáci, rómske deti štvrtáci v tej zmiešanej triede. Proste niečo tu nefunguje. A nefunguje tu taká, taká nejaká dvojčlenka alebo taká nejaká rovnica, že keď zmiešate deti, že vyberiete nejakú strednú cestu, pre niekoho to bude stále príliš rýchle a pre niekoho stále príliš pomalé. A individuálny prístup, ja viem, ja rozumiem, ja pedagogiku milujem, ale ten sa dá robiť v obmedzenom počte detí a s dobrou motiváciou. Tam musia všetci aktéri chcieť. A toto nastaviť, to bude teda veľký problém. Cez tieto zákony, cez toto, čo idete uviesť do praxe, pán minister, sa to jednoducho nepodarí. Násilný mix nebude fungovať.
O tých špecifických podmienkach som hovoril ja na výbore trošku emotívne, možno toto video mala pani Puškárová na mysli, ale ja vás pozývam. Dostal som, za tieto štyri dni som dostal veľmi veľa pozvaní do Starej Ľubovne, pod Tatry, do Jarovníc a prosia zamestnanci škôl, terénni pracovníci, pracovníci centier poradenstva a prevencie prosia, príďte, príďte sa pozrieť, tomu neuveríte, mám komplet všetky dievčatá v deviatom ročníku mám tehotné. Vy nedokáže si predstaviť ako trpia prepravcovia, ktorí prepravujú tieto deti, ako vyzerajú tie autobusy tam. A tú frustráciu a nemohúcnosť učiteľov, ktorí sú na konci so silami. A my ich musíme vypočuť a ja súhlasím, pán minister, že s týmto musíme pohnúť. Ja nie som vôbec rasista, som za inklúziu, za pomoc deťom všade tam, kde sa to dá. Niekde budeme musieť proste zvoliť iný prístup, lebo tam už, tam už nemáme šancu, tam už nemáme šancu.
No, keďže, keďže už sme na sklonku času, ja ponúkam spoluprácu, aj tie súkromné a cirkevné školy to robia, my sme pripravení pomôcť. Kolega Horecký už hovoril o geografickej polohe. Ak máte štátnu školu najbližšie k osade priemerne 3,4 kilometra, cirkevnú 11 či 14 kilometrov a súkromnú 35, tak nie je pravda, že preto neprijímame rómske deti, že ich neľúbime, ale preto, že takto sme vznikli, hej. My máme v Bardejove, ja som to už spomínal, máme tri cirkevné školy. Jedna je priamo v rómskej osade. Tú vedú Saleziáni, ja k nim patrím, blahoslavený Zefirín. Táto škola má materskú a základnú a tam išla aj do vyšších ročníkov, ale štát proste prišiel a povedal, že segregujete, stačí len po štvrtý ročník. A Saleziáni hovoria, nechajte nám tie deti trošku dlhšie, my tým, ktorí chcú, ktorí na to majú a ktorí pochopili, že je to treba, tak my im pomôžeme až po koniec strednej školy. Ale štát toto zakázal, zatrhol. V druhej škole, ako som povedal, som bol riaditeľom deväť rokov a tam sa nám, ale trvalo to dvadsať rokov, tak sa nám tá inklúzia podarila. Dneska tí ľudia, tí rodičia, ktorí predtým boli naše deti, dneska už pracujú, ale trvalo to dvadsať rokov a nikomu sme sa nemuseli vyhrážať alebo nikto sa nám nevyhrážal, že nám zoberú 20 %. A tá posledná škola v centre mesta, tá slúži ako spádová cirkevná škola pre všetkých z okolia. K nám chodia deti z okolia 38 kilometrov, dokonca zo Svidníka k nám chodia deti do školy a ja si neviem predstaviť, že jednému obvodu, teda jednému kúsku Bardejova určím, že 70 % z toho kúska bude prioritne bude chodiť do našej školy. Ono to, vy tam dáte prechodné ustanovenia, ten nábeh bude deväťročný alebo desaťročný, ale po deviatich, desiatich rokoch sa stane, že ľudia, ktorí zo svojho presvedčenia chcú dať dieťa na cirkevnú školu, tak nebudú môcť, lebo budú platiť nejaké úplne iné obvodové pravidlá.
My tieto pravidlá odmietame a tak vás žiadam aj, pán minister, prehodnoťte to, stiahnite to. Ak som ja vo svojej rozprave, vo svojich videách išiel za čiaru, ja som zatiaľ presvedčený o tom, že bojujem za dobrú vec a na konci dňa ma mrzí, ak som pri tom sa niekoho príliš dotkol alebo som nebol celkom slušný a korektný, za to sa ospravedlňujem komukoľvek, ak sa to stalo, ale chcem, aby systém školstva na Slovensku fungoval lepšie. My sme pripravení pomôcť, kde sa bude dať, len sa nám nevyhrážajte a nerozprávajte o nás, že si neplníme povinnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Chcem oceniť pána Šmilňáka za to, že poupravil vtedy tú faktickú poznámku, lebo ja si naozaj nemyslím, že toto je priestor a miesto, kde by sme mali byť nejako ostro k opozícii. A fakt, že spoločne sa postavíme proti akýmkoľvek dehonestujúcim výrokom, je veľmi dôležité. A ja budem veľmi rada, keď si aj osobne vykomunikujem to s tou pani psychologičkou, ako to vlastne myslela. Je to veľmi nešťastné, že to vyšlo vlastne v denníku Postoj práve teraz v tomto čase, keď sa prerokovávajú školské zákony, ktoré bojujú proti desegregácii. A možno že ma ona tiež na to svojský názor, ale nie je nutné, aby toto zaznievalo v médiách alebo vo verejnosti, takéto urážajúce pojmy.
Druhá vec ale, chcem reagovať na ten váš dôkaz toho, že inklúzia nefunguje. Ak som tomu správne rozumela, vy ste hovoril o tom, že deti v prvom ročníku, ktoré nie sú v zmiešanej triede a sú čisto rómske, lepšie čítajú ako tie, ktoré sú v štvrtom ročníku a sú v zmiešanej triede, čo ste vlastne postavil do tej roviny, že ste dal dôkaz tým pádom, že inklúzia nefunguje? Lebo takto to môže byť interpretované a ja si myslím, že by sme nemali používať takéto zjednodušené klauzuly, lebo to je, viete, taký hodnotiaci úsudok a la pán Gašpar. Takže tiež by sme mali byť veľmi exaktní v tom, že keď už, tak posudzujme, prečo napríklad sú učitelia schopnejší pracovať v homogénnom prostredí, prečo majú problém diverzifikovať učivo na deti rôznych potrieb, s rôznym tempom, s rôznymi učebnými štýlmi, kde je problém, že nevedia pracovať s diverzifikovanou skupinou a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručná.
Pán kolega, vy ste už dnes asi druhýkrát spomínali tie tehotné dievčatá v deviatom ročníku školy, tak mne nedá, ale musím vám povedať len, že na to je jedno riešenie, a síce kvalitná, moderná vzťahová a sexuálna výchova. A to je paradoxne to, proti čomu tu bojujete.

Ďakujem za slovo.
Nie vo všetkých témach sa zhodneme. A zďaleka, zďaleka ma nemusíte, pani kolegyňa, označovať za takého puritána. Ako vravím, ja som v praxi pedagogickej veľa, veľa rokov. Prešiel som si školy v Británii, v Amerike a v polovici Európy a takto, ako ste ma onálepkovali, to vôbec nebolo fér. A ja hovorím o tom, že v týchto osadách je oveľa hlbší problém, a to hovorím aj vám, aj pani kolegyni Kosovej. Prosím vás, príďte sa tam pozrieť, aj v binde aj v sinit, možno pretože poznáte, čo to znamená, príďte do Jarovníc, môj brat tam strávil niekoľko mesiacov, lebo si tam robil diplomovú prácu a riešil tam projekt. Ja som s nimi v kontakte na týždennej báze, takže tie skúsenosti sú hrôzostrašné. Ak chcete o niečom rozprávať, jedna aj druhá kolegyňa, fakt príďte tam, buďte tam dlhšie trošku, pozrite si na dáta a hlavne rozprávajte s učiteľmi. Nemôžte povedať, že ako je možné, že niektorí učiteľ vie diferencovane pracovať, druhý nevie. To by ste museli zažiť. To musíte zažiť a vidieť. Takže k tomu vás zo srdca pozývam a verím, že v ostatných témach možno nájdeme trošku viacej zhody.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dobré ráno všetkým. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tak pokračujeme v otvorených školských zákonoch z minulého týždňa. Máme tu ešte stále na stole zákon, nový zákon o školskej správe a nový zákon o financovaní. A to sú práve tie zákony, ktoré samozrejme posledné týždne až mesiace najviac rezonovali vo verejnom diskurze, lebo sú tam dve zmeny, ktoré úplne najviac vzbudili vášne zo všetkých tých 7 zákonov a to je teda zmena financovania pre neštátne školy. Ono je to vždy tak, že keď ide o odlišné prideľovanie peňazí, tak samozrejme tam sa ozve najviac hlasov. A áno, táto otázka je veľmi, veľmi výbušná a pre mnohých aj veľmi emotívna. Ja sa na to nepozerám teraz z pohľadu emócií a dokonca by som dala trošku nabok akoby tie veľké princípy o ktorých sa baví, lebo obidve strany v podstate hovoria o spravodlivosti, ale zameriam sa v mojom príhovore na to že ako je to riešenie nakoniec technicky uchopené, čo hovorí legislatíva, aké sú tam nastavené procesy. A moja najväčšia obava je, že akokoľvek na začiatku obe strany argumentovali so spravodlivosťou, tak ten zákon, tak ako ide v konečnom dôsledku do schválenia, do druhého a tretieho čítania, je tak zložitý, že veľmi, veľmi málokto nakoniec teraz presne vie čo tam je napísané. A nejde len o to, že či to teraz vieme, ale ide aj o to, že keď sa to bude v praxi implementovať tak tá miera zložitosti a tým pádom tých rôznych všelijakých skuliniek, ktoré tam vzniknú aj pre zriaďovateľov, aj pre školy, aj pre rodičov, v konečnom dôsledku to celé iba skomplikuje a nebudeme už môcť hovoriť o tej spravodlivosti o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Už len ten pozmeňovák, ktorý prišiel na poslednú chvíľu na výbor, o verejnej dostupnosti, čo je zase teda nejaký nový spôsob zaradenie neštátnych škôl, už len ten sme niekoľko hodín prechádzali a konzultovali s rôznymi ľuďmi a naozaj, naozaj mnohým ani pred ani po výbore nebolo jasné že čo vlastne zavádza.
Skúsim sa teda na to pozrieť a možno aj vás, ktorý počúvate trochu previesť tým, že čo vlastne ten zákon zavádza. A budem veľmi rada ak pán minister, ja viem, že vy zvyknete dôsledne počúvať čo sa tu hovorí a pokojne ma potom aj opravte lebo naozaj si myslím, že pri tej zložitosti už málokto v tom ešte udržal prehľad.
Momentálne súčasný právny stav, keď bavíme o bežných materských a základných školách, čiže nie o špeciálnych školách, o bežných materských a základných školách, tak máme dva typy. Sú tie obecné, ktoré zriaďujú mestá a obce, ktoré sú bezplatné a ktoré sú nejakým spôsobom členené do školských obvodov. Čiže každé dieťa podľa trvalého pobytu by malo byť k dispozícii školu ktorá ho príjme. A potom máme školy neštátne, ktoré majú súkromného alebo cirkevného zriaďovateľa, ktoré si vyberajú žiakov ako uznajú za vhodné, úplne nezávisle od ich trvalého pobytu alebo iných kritérií, a môžu za to vyberať školné. Čiže máme tu dve kategórie. A pán minister keď celú túto tému otvoril niekedy v júni, tým že to predložil do MPK, tak povedal, že toto mu príde nespravodlivé, to mu príde nespravodlivé, že niektoré školy si dostanú akoby pridelené deti podľa obvodov a iné školy si môžu vyberať deti na základe určitých kritérií a všetky dostanú 100 % normatív. A je to legitímna otázka či to je spravodlivé. Myslím, že tie odpovede sú na to rôzne, je to legitímna otázka či má štát rovnako prispievať na všetky školy, pričom jedny majú predpísané ktoré deti musia vzdelávať a iné to predpísané nemajú. Lenže otázka je či vieme predložiť rozumnejšiu alternatívu. A moja obava je, že tento zákon v konečnom dôsledku po všetkých tých zmenách je tak zložitý a bude tak neprehľadný aj v praxi a vytvorí tak netransparentné školské prostredie, pokiaľ ide o financovanie a výber škôl, respektíve detí, podľa toho z ktorej strany sa pozeráme, že to nebude spravodlivejší systém.
Lebo po novom nám teda vzniká viacero tých kategórií. Prvé sú tie, ktoré zostanú absolútne výberové. Môžme ich trochu nadnesene nazvať elitné. To sú tie súkromné školy, ktoré si povedia, že ony sa nebudú naťahovať so štátom, ony sa uspokoja s tým že dostanú 80 % normatívu a budú si vyberať deti ako uznajú za vhodné. Čiže to budú tie prvé, tie výberové, nazvime ich elitné školy. Naďalej teda budeme mať verejné školy, ktoré idú podľa obvodov a podľa 100 % normatívu. Ja sa potom ku každému z nich detailnejšie vrátim. Čiže máme výberové školy, tie dostanú iba 80 % normatívu, máme verejné školy, máme neštátne školy, ktoré vstúpia do obvodu. To znamená, že tiež si budú mať akoby pridelené deti podľa trvalého pobytu. Máme školy, ktoré pôjdu podľa princípu verejnej dostupnosti, čiže budú brať deti na základe nejakým objektívnych kritérií. V takom prípade tiež nesmú brať školné a môže dostať 100 % normatívu. Máme školy neštátne, súkromné a cirkevné, to už je piata kategória, ktoré uzavrú nejaké dohodu s ministerstvom. A potom máme školy pre ktoré ešte platia trošičku iné pravidlá, pretože už teraz vzdelávajú minimálne tretinu žiakov so špeciálne výchovno-vzdelávacími potrebami 35 %. A potom ešte máme školy v ktorých sa uskutočňuje vzdelávanie podľa medzinárodného programu. Čiže podľa toho ako to počítame, viem že dneska v médiách sa hovorilo o štyroch kategóriách, ja hovorím, že asi sedem nových kategórií nám, alebo sedem kategórií dokopy nám tu vznikne. A teraz pri každej jednej z nich tam v praxi budú vznikať nejaké typy, nejasnosti a problémov. Čiže nazvala som, že zákon naďalej umožňuje tie takzvané elitné súkromné školy. To sú tie školy, ktoré aj teraz berú niekoľko stoviek eur mesačne školné, ony rezignujú nad tým, že prídu o nejakých 20 % normatívu, ony si to vyberú od rodičov, zvýši sa im školné, fungujú ďalej viac-menej ako doteraz. Pri týchto školách sme dosiahli hlavne to, že sa stanú ešte elitnejšie a teda okej, ušetrili sme nejaké peniaze, ale neviem či to je ten hlavný cieľ, lebo veľa tu neušetríme, to bude pár škôl. Čiže máme školy, ktoré už doteraz boli elitné a stanú sa ešte nedostupnejšie a ešte vyššia bude tá akoby tá sociálna bariéra toho, že už naozaj iba najlepšie, najlepšie zarábajúci si to budú môcť dovoliť, pretože školné pôjde ešte hore a uzavrú sa ďalej medzi sebou.
Potom máme teda verejné školy, ktoré budú fungovať viac-menej ako doteraz, trošku sa im menia pravidlá, to teraz nebudem detailne rozoberať, ale budú mať svoj obvod každá verejná škola materská, základná. Zjednodušene bude mať svoj obvod podľa trvalého pobytu. ..., že tu sú tie zmeny pre tie školy dobre nastavené. Problém nastane vtedy, keď do troch obvodov ešte začnú vstupovať tie neštátne školy. Pretože niektorým obciam to môže vyhovovať a môžu byť aj také obce, ktorým to vôbec vyhovovať nebude. A tu dostávame k tej tretej kategórii a to sú teda tie neštátne, ktoré vstúpia do obvodu. Teória hovorí a teda zákon hovorí, zažiadajú si o vstup do obvodu, keď im to obec povolí stanú sa obvodovou školou, budú brať deti z obvodu, nesmú brať školné, dostanú 100 % normatívu.
Ale čo ak tá obec nechce aby vstúpili do obvodu, pretože deti sú peniaze z pohľadu zriaďovateľa a keď do obvodu obecného vstúpi ešte súkromná alebo cirkevná škola, tak možno tá obecná bude mať menej detí. A ony vlastne prídu o normatív. To znamená, že obce budú veľmi silno zvažovať a bude to rôzne, v rôznych mestách, častiach Slovenska. Či sa im to vlastne oplatí vpustiť tú súkromnú školu do obvodu alebo nie. A teraz tam začne vyjednávanie v pozadí. Lebo pre tú školu úplne najvýhodnejšie je keď si zažiadajú o vstup do obvodu, obec im povie, ďakujem, my vás nechceme, my máme dosť kapacít a ony preukážu, že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte že nechcete, všetci budeme spokojní.
===== ... že požiadali, bolo im to zamietnuté, dostanú 100 % normatív, deti si môžu vyberať, ako chcú. Čiže tam začnú vznikať tlaky na mestských poslancov, na primátorov, na starostov od tých súkromných zriaďovateľov. Viete, my vám dáme žiadosť, vy povedzte, že nechcete, všetci budeme spokojní. A teraz ja nikomu nepripisujem zlý úmysel, ani nechcem naznačovať, neviem, akú korupčnú činnosť, to nemusí byť ani korupčná činnosť, budú tam spory na lokálnej úrovni o to, či vlastne tá škola bude vpustená do obvodu alebo nebude vpustená do obvodu. Čiže tuto vzniká jeden typ problémov. Ďalší, po novom teda školy nemusia vstúpiť do obvodu, môžu dostať 100 % normatívu aj vtedy, keď budú mať tzv. objektívne kritériá. Pre cirkevné školy ešte sa zaviedlo, že medzi objektívnymi kritériami je aj viere. Okej. Viera asi je objektívne kritérium. Ale budú tam napr. aj prijímačky? Sú prijímačky objektívne kritériu? Lebo podľa mňa sú. Keď dieťa a to už sa dneska nám deje na niektorých školách, keď šesťročné dieťa príde na prijímačky, kde bude podľa farieb a možno už aj nejaké písmenká, či rozozná a neviem, čo všetko, tak škola potom urobí zoznam, koľko dostalo dieťa bodov na prijímačkách. Ide sa podľa prijímačiek. Elitarizmus ako vyšitý. Veď povedzme si, či to je alebo nie je v poriadku. Ale prijímačky sú tiež objektívnym kritériom, ale sú objektívne kritérium, ktoré nakoniec zvýhodňuje deti z rodín, ktoré majú vyšší sociálno-ekonomický status, ktoré tie deti na to vedia pripraviť, kde tí rodičia sa vyznajú, vedia, čo asi na tých prijímačkách bude alebo nebude. Ako vidíme to už teraz v Bratislave v prípade niektorých súkromných škôl, že už päťročné deti chodia na doučovanie, aby sa dostali cez prijímačky.
Čiže znovu. Objektívne kritérium áno, či to bude nejako úžasne spravodlivé, neviem, nepríde mi. Nehovoriac o tom, že aj pri týchto školách platí, to platí pri viacerých tých kategóriách, že aj tak musia byť do istej miery lokálne, nie nutne obvodové, ale lokálne, lebo polovicu detí majú mať zo vzdialenosti menej ako 12 km. Bavíme sa o veľkom balíku peňazí. Totiž škola dostane 80 alebo 100 % normatívu, či sa im skráti pätina rozpočtu, bavíme sa o veľkom balíku peňazí. A tento balík peňazí, v niektorých prípadoch bude stáť na to, či sa im jedna rodina, ktorá tam má, povedzme, 3 deti na tej škole, presťahuje do väčšej vzdialenosti. A znovu. Ako presne sa to bude počítať? Aké, bude to iba pre prvákov? Alebo to bude k septembru? A čo keď sa presťahujú v inej časti roka. A čo keď niekto bude chcieť prísť, niekto odísť, zase tu budú vznikať tlaky na to, že ktoré, ako si musí tá škola tých žiakov vyskladať, aby im to nakoniec vyšlo na tých 100 % normatívu. Čiže tu nie je nejaký jednoduchý systém, ktorý by sa podarilo zaviesť, na základe ktorého by naozaj tá škola bola jasne dostupná pre všetkých. Nie, tu sa budú hľadať kompromisy v tom, aby nakoniec tá žiacka populácia tej školy spĺňala všetky tie kritériá, ktoré v tom zákone sú.
Ešte totiž trošku iné pravidlá platia pre školy, ktoré majú 35 % zo všetkých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom sa tam môže započítať iba 50 % s poruchou aktivity a iba 50 % žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ak sa vám ten vzorec dá zložitý, áno, ten vzorec je pomerne zložitý. Nemusíte mu porozumieť na prvé počutie, ale podľa tohto, nakoniec sa tiež bude počítať, aké pravidlá pre tú školu budú platiť a kde aké peniaze dostane alebo nedostane. A teraz si to zoberme, že za tým číslom, v tomto prípade 35 %, pred tým to bolo 50 %, sú konkrétne deti. A ja som veľmi za využívanie dát vo verejných politikách, ale na analytické účely, nie na prideľovanie peňazí. Za týmto všetkým sú konkrétne deti a teraz tam budú deti, ktorým sa postupne, ktoré majú svoje ťažkosti a chodia do poradne a rieši sa, že či im psychológ uzavrie diagnózu ADHD, alebo či im psychológ uzavrie diagnózu autizmus. Diagnóza autizmus, teda porucha autistického spektra sa zvykne uzatvárať aj dva tri roky, lebo tam treba viacero odborníkov, ktorí sa ku tomu vyjadrujú, v tom veku to dieťa sa ešte mení. A tuto práve môžu vznikať tlaky na to, že či už teda dieťa má uzavretú diagnózu, lebo škole od toho závisia peniaze. A túto situáciu mimochodom máme v školstve už teraz, keď sú zvýšené normatívy na deti so zdravotným znevýhodnením a my vieme, že na niektorých školách tie tlaky už teraz vznikajú. Čiže už teraz sú tlaky, keď vaše dieťa dostane nálepku, že má nejaké špeciálno-výchovnovzdelávacie, uzavretú diagnózu, škola dostane peniaze navyše. Ale teraz sa bavíme o zvýšenom normatíve na jedno dieťa. Tuto sa v hraničných prípadoch budeme baviť o 20 % normatívu na celú školu. A toto sú, podľa mňa, všetko tie situácie, ktoré tam budú vznikať v praxi z roka na rok, lebo odídu deviataci, prídu noví prváci, zase sa to trošku zmení, niektorí bývajú blízko, niektorí nie, niektorí majú také alebo onaké popisy v papieroch. Mimochodom ani sociálne znevýhodňujúce prostredie neni úplne jednoznačne objektívna kategória. Áno, môže byť, keď rodičia predložia, že sú v hmotnej núdzi. Ale väčšinou u nás SZP určujú poradne, kde príde psychologička a tak nejak to vyhodnotí. A povedzme si na rovinu, vyhodnocuje to hlavne tam, kde sú marginalizované rómske komunity, kde sa povie potom celej triede alebo škole, alebo skupine detí, áno, títo dostanú nálepku - sociálne znevýhodňujúce prostredie, ale to tiež neni objektívna kategória.
Máme rodičov, ktorí sú na hranici chudoby a nechcú, aby boli označení, že sú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, lebo im to hrdosť nedovolí, lebo s tým majú osobný problém. Máme rodiny, u ktorých sa to z roka na rok mení, pretože raz tí rodičia pracujú, raz tí rodičia nepracujú. Máme množstvo rôznych situácií, my už teraz vieme, že tie nálepky sú iba orientačné. Áno, potrebujeme ich, aby sme mali dáta. Tomu rozumiem. Ale akonáhle tam budeme aj na základe nich posúvať 20 % normatív a budú školy, ktoré jeden rok na to dosiahnu a jeden rok na to nedosiahnu a školné im bude možno sa kývať. Ten systém je naozaj v praxi donesie toľko nevyspytateľného, že sa obávam, že budeme ďaleko od tej spravodlivosti, o ktorej sa hovorilo na začiatku.
Ja si veľmi prajem, aby sme mali čo najspravodlivejší školský systém. Ja som presvedčená o tom, že je potrebné, oproti súčasnému stavu aj meniť otázku školských obvodov, že je legitímne sa zamýšľať nad tým, ako súkromné a cirkevné školy vtiahnu do toho, aby boli dostupnejšie, aby boli otvorenejšie, aby naozaj sme mali čo najmenej toho čisto elitárskeho, kde sa zbierajú už v rannom veku deti z najbohatších a sociálne najlepšie postavených rodín vs. potom školy, kde sa stretávajú medzi sebou naopak iba deti najchudobnejšie. Áno, nemáme to teraz dobre nastavené a hľadajme lepšie spôsoby. Ja som určite za. Len sa obávam, že tento zákon, po všetkých tých zmenách, je tak zložitý, že prinesie aj veľa nežiadúcich účinkov alebo nežiaducich efektov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A ďakujem aj tebe. Tina, za veľmi komplexne spracovanie témy. Ministerstvo tvrdí, že cieľom je vlastne zníženie sociálnej segregácie. Bohužiaľ, musím povedať, že v praxi to asi prinesie úplný opak a to skôr riziko vyššej segregácie. Pretože práve v dôsledku zníženia normatív o 20 %, to budeme mať typy škôl, ktoré zvýšia školné, premietnu si túto stratu do vyššieho školného, čí sa stanú ešte nedostupnejšie. Tým pádom, napriek tomu, že ministerstvo tvrdí, že dostupnosť sa týmto zákonom zvýši, opak je pravdou, pretože práve tým, že sa vytvoria elitnejšie školy, tak táto dostupnosť bude nižšia
Ďalším problémom, ako si veľmi správne poznamenala, je, že máme tu nejasnú a veľmi ťažko realizovateľnú implementáciu. Po tých všetkých zmenách, ktoré tu prebehli v rámci tých diskusií a zmeny zákona, ja si myslím, že nastal naozaj veľký chaos a ľudia budú mať problém s tým, ako tento zákon správne implementovať. Čo mám ale najväčší problém je, že všetky tie zmeny sú vynucované skôr silou a nie motiváciou. Pretože prechod do verejného sektora je podmienený stratou normatívu a nie podporou pre školy. Čiže filozoficky, si myslím, že ideme absolútne nesprávnym smerom. Dobrý úmysel ministerstva sa tak podľa mení na chaos, na obavy o existenciu a čo je najhoršie, ako to počúvame aj v regióne, stavia školy proti sebe. Najhoršie je ale, že rómsky žiaci sú a aj podľa mňa zostanú neželaným artiklom a bohužiaľ, pre mnohých stále len červenými jablkami. Situácia sa asi nezmení, pretože zriaďovatelia nebudú mať ani povinnosť zmeniť obvody. Takže síce pekný úmysel, ale ťažká realizácia a myslím si, že zlý zákon.
Ďakujem.

Kolegyňa Tina Gažovičová, ja oceňujem tvoju prípravu, aj tvoj pomerne odborný pohľad na vec, aj to, že si vlastne zhrnula, že do koľkých kategórií sa rozdelia školy alebo deti po tom, čo keby sa uviedli do praxe tieto zákony. Keď prišla vláda s návrhom obedov zadarmo, tak vtedy sme my v škole mali sedem kategórií detí. To boli deti, čo prišli do školy a prihlásili sa na obed, prišli do školy a neprihlásili sa na obed, prišli do školy a neprevzali si obed, prišli do školy a rozbolelo ich bruško, odišli a neprevzali si obed, atď. My sme museli v priebehu dňa sedem kategórií detí sledovať a mne vedúca jedálne na konci dňa povedala, ja už to nedávam, ja to už proste ..., a odišla mi, dala mi výpoveď. A presne to teraz sa deje. Komplikujeme, pán minister postavil nejaké mínové pole a teraz sa postupne rôznymi pozmeňovákmi snaží nám ukázať cestičku, že ja vám pošepkám, ako sa cez to mínové pole nejako preštrikujete, aby ste dostali na konci dňa ten 100 %-ný normatív.
A to čo tam zaznelo v tej tvojej rozprave, je, že zjednodušme to, nekomplikujme to, sústreďme sa na deti, nestavajme proti sebe školy, nevyhrážajme sa a pozvime do spolupráce. Myslím, že sme všetci, ktorí sa tejto téme venujeme, toto ministrovi hovorili, odkazovali, rozprávali priamo nepriamo. A aj dnes by som chcel apelovať na pána ministra. Zjednoduš to, pán minister, nekomplikuj to tak, ako je to teraz momentálne postavené. Je to proste veľa, veľa kategórií, veľa komplikácií a nedáva to zmysel.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za reakcie. A ešte som si uvedomila, že som sa potom zabudla v rozprave vrátiť k tej kategórii dohoda. To je teda kategória neštátne školy, ktoré aj môžu poberať školné aj si môžu vyberať deti, ale budú mať tzv. nejaký verejný prospešný ešte ďalší cieľ, na základe ktorého uzavrú dohodu. Ja to nazývam, to je ten ľudský faktor v tom celom. Lebo keď aj škola už nejako prejde cez všetky tie formálne pravidlá, tak potom ešte bude možnosť prísť na ministerstvo a povedať, ale my robíme takú super robotu v tejto oblasti a uzavrime dohodu a ešte si vyjednáme nejaké iné pravidlá. A ja rozumiem, že ten ľudský faktor tam má akoby zachrániť niektoré situácie, no a ľudský faktor je potom vždy taký, že nikdy nevieme, ktorá škola si čo presne vyjedná s ktorým ministrom, alebo s kým, kto práve bude to ministerstvo zastupovať. Čiže keď aj v tom celom ešte legislatívnom chaose nejako sa tie školy usporiadajú, tak potom ešte budú tie, ktoré si vlastne na základe tej dohody vyjednajú trošku iné podmienky, ako tie, ktoré tú dohodu nemajú. A to sú pre mňa tie najväčšie obavy, že nakoniec naozaj to bude veľa rôznych kategórií bez toho, aby sa naplnil ten základný zámer toho, že to má byť spravodlivé a transparentné pre všetkých.
Ďakujem.