40. schôdza

Ďakujem, pán poslanec, môžem len súhlasiť s tým, čo ste povedali. A znova pripomeniem mestá ako Prešov, Nitra, Bratislava, ale aj Trenčín, Púchov, Levoča a ďalšie sa rozhodli, že hazard na svojom území nechcú. Návrh z dielne ministerstva hazardu im to berie. Vláda, ktorá ruší rozhodnutia miest, ruší demokraciu v praxi. Ak štát prevezme licencie, tak obce už nebudú môcť povedať nie a to nie je kontrola, to je kolonizácia miest hazardom v štátnych farbách.
Nedá mi, pán minister, nezareagovať aj na vás, hoc bola som prihlásená do rozpravy, ale, teda na faktickú na vás, keď ste povedali, že KDH je stratené v čase a priestore. Súhlasím s tým, že niekto je tu stratený v čase a priestore, ale KDH to určite nie je. A čo sa týka vašej poznámky na to, že som povedala, že ministerstvo hazardu a že môžeme očakávať, že prídu aj drogy a sex, tak zrejme som trafila klinec po hlavičke, keď sa vás to tak dotklo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, Michal, ja budem vo veľa veciach s tebou nesúhlasiť. Ty si začal s tým, že vraj to tu nemá obdobu. Nuž, žiaľ, toto sa stalo novou realitou, v akej tu v tomto parlamente fungujeme, respektíve nefungujeme, toto je tá nová politická kultúra, ktorú nám sľuboval predseda parlamentu Raši. Už 57 zákonov tu bolo prijímaných takto v skrátenom legislatívnom konaní. Na koľko z nich sa použil § 29a? Koľkokrát sme rokovali v noci? Koľkokrát sme rokovali do vyčerpania bodu? Bez akejkoľvek diskusie zo strany koalície? Toto nieže nemá obdobu, toto je novým spôsobom, ako sa prijímajú zákony v slovenskom parlamente. A ja neviem, vy ste vládli v minulom období, ja som tu nebola, bolo toto normálne? No čiastočne bolo, lenže bola pandémia. A ja sa pýtam, že čo sa deje teraz, keď tu nevedia odôvodniť jedno jediné skrátené legislatívne konanie riadne. Ja sa skutočne pýtam, že čo sa tu deje v tejto krajine, keď sa všetko musí takýmto spôsobom prijímať. A paradoxy tejto novely sú nasledovné. Tu predkladá ju teda minister športu a ja chápem, pretože teda ten jeden jediný výherný automat, a síce Tipos, a on je teda výherný automat hlavne pre príbuzných a známych, tak ten spadá pod ministerstvo športu, ale toto je zákon, ktorý je proti športu, proti športovcom, pretože aj tí sú náchylní práve prepadnúť tomu hazardu. Zároveň zaň budú hlasovať teda vraj sociálni demokrati zo SMER-u, pritom dáta jasne ukazujú, že práve ľudia zo zraniteľných nízkopríjmových skupín sú tí, ktorí najviac prepadajú hazardu. No a v neposlednom rade zaň zahlasuje aj strana HLAS, ktorá je teda vraj hlasom regiónov, samospráv, miest a obcí. No a ja nemôžem súhlasiť ani s tým, čo si hovoril o svedomí, lebo o tom svedomí, tak to by sme sa tu mohli baviť.

Ďakujem za slovo.
No, ja neviem, už ma to aj tak trošku prestáva baviť, však ako nalejme si normálne čistého vína. Máme tu proste kasíno na Panónskej ceste MonacoBet, ktoré je v gescii firmy PERIX, ktorému končí licencia 27. októbra dvetisíc, pardon, 1. 11. 2025. Vy robíte túto novelu tak, že má byť účinná od 27. 10. 2025. To znamená, má byť účinná štyri dni predtým, jak má tomuto najväčšiemu kasínu v okolí s 200 strojmi, či koľko ich tam majú, skončiť licencia. Však keď nechcete žiadne ďalšie nové proste tieto negatívne vplyvy v krajine, stačí urobiť to, aby ste celú tú novelu odsunuli tú účinnosť o štyri dni neskôr, dajme tomu od 2. 11., a môžte tak naozaj každému dokázať, že vám nejde o to, aby tu ten hazard v krajine bol, tak ako vy tvrdíte, že chcete zachraňovať. Lebo v opačnom prípade proste je to samozrejmé, do oči bijúce, že ste to presne tak ušili celé, aby štyri dni predtým, jak tá licencia má skončiť, ste to kasíno zachránili. Môžte krásne každému dokázať, že vám nejde o ten hazard, že vám nejde o tie herne, tak, že to celé posuniete o štyri alebo o tri dni neskôr, aby sa to proste o tri dni neskôr posunulo. Veď to je tak jednoduchá vec, tak priehľadná od samého začiatku. Ja už neviem, pán minister, však ako, ako nebláznime. Veď to je, ja neviem. Ďalšie kasíno potom k 31. 12. 2028, to je ten Casino Respect a potom k 30. júnu 2029 Eurogold s. r. o. 250-tisíc ľudí v Bratislave ľudí podpisovalo petície, 209 samospráv VZDN-kom prijalo, že nechcú žiadne herne a kasína na svojom území. Ako nerešpektujete nič, 1,3 mil. obyvateľov žijú v týchto mestách, obciach, nič, že vôbec pohoda. Nebláznime už.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega, vy ste hovorili o lobistoch a lobingu a mňa veľmi pobavilo, keď pán minister Huliak obvinil nás, že tu tlmočíme slová nejakých lobistov. Ja chcem vidieť toho lobistu, ktorý si nevie spočítať 79 hlasov, na ktorej strane parlamentu sú tie hlasy a kde vo vláde sú tie hlasy, aby ste presadili svoje záujmy. Ja chcem vidieť toho lobistu, ktorý si myslí, že my tu máme nejaké slovo a že my, keď sa zdržíme alebo zahlasujeme proti, že vieme ovplyvniť niečo, čo vy ste sa rozhodli a dohodli. Ja naozaj nerozumiem, o akom lobingu vy rozprávate, pretože ja mám pocit, že ja som ešte živého lobistu ani nevidela naživo a pozeráte na mňa divne, lebo vy žijete v úplne inom svete, vy žijete vo svete lobingu a vo svete obchodovania, vydierania tak, ako presne ste sa stali ministrom. Toto je presná ukážka toho, ako sa tuná funguje, ako sa funguje v politike v tomto štáte za vlády SMER-u, HLAS-u, vašej SNS alebo tej Strany vidieka a ako predpokladáte, že budete fungovať ďalej. Takže vy podľa seba súdim teba, to je pravidlo, ktoré naozaj funguje, pretože vy si myslíte, že my fungujeme ako vy. Ale my fungujeme tak, že nám ide o verejný záujem. Nám ide o tých ľudí, ktorí sú postihnutí rozhodnutiami tejto vlády a tohto parlamentu, ktorý takto hlasuje, ako hlasuje. Takže ja si vyprosím, aby vy ste nás podozrievali z nejakého lobingu a tuná vsúvali nejaké predpoklady ľuďom, že my takto nejako rozmýšľame. My takto rozmýšľať ako vy, my to naozaj nevieme, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za vaše faktické poznámky, bohužiaľ, len opoziční kolegovia, pretože koaliční sa nezmôžu ani na jedno slovo. Chcel by som vidieť tie vyjadrenia koaličných poslancov, ktorí sú tu a ktorí by chceli obhajovať neobhájiteľné, ktoré tu prišiel pretlačiť minister športu a cestovného ruchu, toho času Rudolf Huliak. Je to presne tak. Potrebujú zachrániť to bratislavské kasíno. Potrebujú, aby fungovalo ďalej a obhajujú to tým, že oni chcú národnú lotériovú spoločnosť. Normálne že prváčik na základnej škole tomu neverí a oni si myslia, že tým oblbnú národ. V poriadku, nech oblbujú, nech obhajujú, nech rozprávajú, aké to je dobré, ten hazard, ale nech sa potom nečudujú, že my im to budeme pripomínať, poslancom vládnej koalície, ktorí budú kandidovať o rok za primátorov, starostov a županov a nech sa nečudujú, Rudolf Huliak a spol., že ich Strane vidieka, po novom strana hazardu, to budeme pripomínať v parlamentných voľbách. O to sa postaráme, pán minister, nebojte sa, lebo toto, čo robíte, ide proti rodinám, ide proti ľuďom, ide proti tým najzraniteľnejším a vy to tu ešte idete obhajovať a vy ešte idete rozprávať, že my máme za sebou nejakých lobistov, že vás hanba nefacká. Ale nebojte sa, tak ako niektorí, na niektorých prišli akcie Božie mlyny, tak božie mlyny prídu. Tie síce melú pomaly, ale isto.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní o návrhu novely zákona o hazarde a možno za iných okolností by to mohla byť zaujímavá a zmysluplná diskusia. Lepšia ako o korupčných kauzách, lepšia ako o omilosťovaní korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, lepšia ako o hmyze v potravinách a lepšia ako o účelovom ovládnutí umeleckých fondov vládnou mocou, lepšia ako o dvoch pohlaviach v ústave, lebo toto je téma, ktorá je zmysluplná, ktorá, na ktorú môžme mať úplne legitímne rôzne názory a možno viac akcentovať napríklad slobodu podnikania alebo možno viacej akcentovať ochranu ľudí pred škodlivými následkami v podobe závislostí spôsobených hazardom alebo súvisiacich s hazardom a nájdete si tam nie účelové, ale aj legitímne argumenty v prospech jedného alebo druhého názoru. Bohužiaľ, táto diskusia zmysluplná nie je. Zmysluplná nie je predovšetkým preto, že je účelová, alebo teda dôvody pretláčania tejto zmeny sú účelové, sú za nimi nejaké záujmy, o ktorých môžme tušiť, ale nevieme presne ešte, ešte aké, a problém je aj proces, a akým spôsobom sa o tomto návrhu zákona rokuje, ako sa kriví legislatívny proces a to vlastne jedno s druhým súvisí, lebo obvykle keď ide o pretláčanie nejakých účelových vecí, ktoré sú v záujme niekoho, tak je v jeho záujme aj, aby sa skrátila diskusia, aby sa nerešpektovali normálne pravidlá legislatívneho procesu, aby sa nemohli vyjadriť dotknutí aktéri, ako sme to videli pri mnohých dôležitých návrhoch zákonoch, naposledy pri konsolidačnom balíčku snáď.
Opäť tu máme návrh zákona, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý je bez predchádzajúcej diskusie s dotknutými aktérmi, ktorý je predkladaný bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania alebo teda bez akéhokoľvek medzirezortného pripomienkového konania, cez skrátené legislatívne konanie a dokonca aj cez skracovanie toho skráteného legislatívneho konania. V tom ste naozaj že experti, že inde keď sa skracuje legislatívne konanie, tak sa aspoň neskracuje rozprava o ňom. Ale vy nielenže skrátite legislatívne konanie, hoci na to nie sú žiadne, žiadne dôvody, ale skracujete aj rozpravu. Dôvodom majú byť hroziace hospodárske škody, aby sa skrátila, skrátilo legislatívne konanie, ale podľa doložky nevieme ani, že aké škody by to spôsobilo a či by to nejaké škody spôsobilo. Uťali ste diskusiu o skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že bolo ešte niekoľko desiatok poslancov do tej rozpravy v ústnej časti, časti prihlásených a potom ste obmedzili prvé čítanie na dvanásť hodín, čo de facto v podmienkach dnešného parlamentu, kde diskutuje iba opozícia, znamená necelých šesť hodín, a ešte ani to nestačilo, ešte ste aj schválili, že sa bude rokovať aj po ôsmej hodine, čiže možno niekedy pre pol nocou táto rozprava, rozprava skoční. Nie v normálnom čase, ale tak sa ponáhľate, že aj v noci. A pokojne by som sa s vami stavil, že to tak bude aj v druhom čítaní, že o jedenástej si odhlasujete, že zákon postúpi do druhého čítania, výbory budú mať hodinu, hodinu na to počas obednej prestávky, aby o tomto návrhu zákona, zákona rokovali, nie viac, a potom po hodine otázok a interpeláciách začne, začne rozprava v druhom čítaní. Kto sa so mnou staví, že opäť to obmedzíte na dvanásť hodín a opäť poviete, že sa ide až do, až do prerokovania, prerokovania veci?
Čiže áno, krivenie legislatívneho procesu, na aké sme zvyknutí u tejto vládnej koalície, začali ste tým pri, pri, už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a pri tej nešťastnej novele Trestného zákona, pokračujete v ňom prakticky na každej schôdzi. Naozaj toľko skracovaní bez akéhokoľvek dôvodu nebolo v žiadnom predchádzajúcom volebnom období a skracovaní rozpravy už vôbec nie. To sa dialo tak raz za volebné obdobie, teraz sa to deje prakticky na každej schôdzi, že ukončíte rozpravu predčasne hlasovaním, alebo vopred obmedzíte dĺžku rozpravy.
Čo sa týka obsahu. Chcem sa venovať jednému aspektu toho návrhu novely, ktorý je podľa môjho názoru podstatný a najdôležitejší a ktorý umožňuje štátu získať licencie na hazard alebo teda na kasína a možnosť prevádzkovať kasína aj v prípade, že ich obec zakázala. Pod heslom hrať zodpovedne. Ale mňa by, pán minister, naozaj zaujímalo, že v čom tie negatívne dôsledky závislosti spôsobených závislosťou na hazarde, všetky tie problémy, ktoré to spôsobuje jednotlivcom aj rodinám, sú menšie, keď je to kasíno štátne v porovnaní s tým, keď je to kasíno súkromné, alebo tá herňa štátna v porovnaní s tou, s tou herňou súkromnou. Že keď niekto hrá v štátnom kasíne, tak menej pravdepodobne sa uňho vybuduje závislosť? A keď sa uňho vybuduje závislosť na štátnom kasíne a štátnom hazarde, tak to bude nejaká lepšia závislosť ako závislosť získaná v súkromných herniach a na súkromnom hazarde? Neviem, neviem. Ten argument som nepočul a neporozumel som mu, v čom, ak vnímame, že hazard je rizikový, že spôsobuje závislosť, že je s ním spojených kopu negatívnych dôsledkov, v čom tie negatívne dôsledky sú menej závažné, ak vzniknú v dôsledku štátom prevádzkovaného hazardu v porovnaní s hazardom zo súkromných herní.
Mal som taký pocit déja vu, keď som počúval o boji proti čiernemu hazardu a ako ide sa postihovať čierny online hazard. Toto som počúval aj na komunálnej úrovni, keď sa rokovalo o zákaze hazardu v Bratislave, zrovna vtedy sa to vyťahovalo ako argument, prečo nezakázať herne a nezakázať hazard na území Bratislavy. Ale pocit déja vu som mal aj v súvislosti s novelou Trestného zákona, s tou veľkou novelou trestného zákona pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, kde sa tiež argumentovalo tým, že sa ide zavádzať restoratívna justícia, že sa ide humanizovať väzenstvo a podobné argumenty. Akurát, že tá novela, ktorá pomohla konkrétnym ľuďom blízkym vládnej koalícii, dúfam, že nebudem vyvedený zo sály alebo vykázaný zo sály za to, že som si toto dovolil povedať, tá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní a hneď. Ale tá restoratívna justícia, tá ešte celkom schválená nie je. Až teraz sa schvaľujú niektoré zákony, ktoré reálne majú pomôcť vytvoriť restoratívnu justíciu. Probačných a mediačných úradníkov stále nie je dosť, stále nie sú odstránené tie negatívne dôsledky súvisiace s kriminalitou, ktorá sa rozšírila a zvýšila v dôsledku úprav v Trestnom zákone. Na to je čas, to sa bude robiť potom. Podobne tuto boj proti čiernemu hazardu, potom raz, možno niekedy, teraz si ide štát robiť biznis, biznis s kasínami.
A teda je to naozaj otázka, že keď je to také výnosné a keď to štátu pomôže, že či by štát sa nemal venovať aj iným biznisom s vecami, o ktorých vieme, že sú zdraviu škodlivé alebo problematické z hľadiska zdravia, ako je tabak alebo alkohol. Teraz začneme vytvárať štátne firmy na produkciu alkoholu a tabakových výrobkov, lebo tak možno že by z toho boli tiež zaujímavé príjmy. Už teda o drogách a prostitúcii ani nehovorím.
Zaujala ma aj tá téza, že štát bude mať z toho viac. A ako by tí, ktorí kritizujú túto úpravu, hoci ju kritizujú z dôvodov, že umožňuje obchádzať regulácie a zákazy, ktoré si stanovia sami obce, ako by tí vlastne konali v záujme nejakých súkromných lobistov. Ale veď to je nezmysel. Keď bude štát prevádzkovať kasína, no tak mi nehorte, že štátni úradníci budú prevádzkovať tie kasína. Však jasné, že tam budú na to nacucnuté nejaké súkromné firmy a vďaka nejakým neprehľadným tokom možno odtiaľ odsajú viacej zdrojov ako keby to prevádzkovali súkromné firmy a platili by z toho dane, vyššie dane. A budú z toho profitovať najmä tie firmy, o ktorých sa bude rozhodovať politicky. Nebude sa o tom rozhodovať ekonomicky, čo je v záujme tej firmy, ale politickí nominanti budú o tom rozhodovať. A veď my, čo nie sme už najmladší, si pamätáme obdobie mečiarizmu, pamätáme si, ako fungovali štátne banky a do akého krachu ich doviedli politickí nominanti, ako fungovali štátne energetické firmy. A teda nebolo to tak, že by štát na tom bohvie ako profitoval. Naopak, zadlžili sa a profitovali na tom práve tie firmy, ktoré boli na to nacucnuté a vďaka politickým konexiám z toho ťažili. A takto to pokojne môže byť aj pri tých štátnych kasínach. To je jeden aspekt, že či má o tom rozhodovať štát.
Druhý aspekt je, či štát, v tomto prípade parlament, má alebo nemá rešpektovať vôľu obcí, ktorá je vyjadrená vo všeobecne záväzných nariadeniach miest a obcí, ktoré zakazujú hazard. Keď štát dal obciam právo takéto všeobecne záväzné nariadenia schvaľovať, a teraz im ich de facto vezme, lebo keď tú licenciu prevezme štátna firma, tak ten zákaz sa na ňu nebude vzťahovať. Chcel by som sa podeliť s jednou osobnou spomienkou. V roku 2017 som bol poslancom Mestského zastupiteľstva Bratislavy a schvaľovali sme všeobecne záväzné nariadenie o úplnom zákaze hazardu na území Bratislavy. Padali tam inak veľmi podobné argumenty, ako tu som občas počul aj zo strany pána ministra a obhajcov tejto úpravy o zodpovednom hazarde, o tom, že však ale keď to úplne zakážete, tak tým vytvoríte priestor pre čierny hazard. To je normálne opäť som mal pocit déja vu ako z jedného manuálu. Ale taký tlak, ako bol vtedy vytvorený, ja si nepamätám vlastne pri žiadnom inom hlasovaní, bola tam veľmi tesná väčšina potrebná na schválenie všeobecne záväzného nariadenia. A ja som bol vtedy v tom čase aj mestským, aj parlamentným poslancom, musel som pobehovať medzi zastupiteľstvom a parlamentom. Nikdy s tým nikto nemal problém. Vyberal som si, čo je dôležité, chodil som na hlasovania do parlamentu, chodil som na dôležité veci do parlamentu, inakšie som v deň rokovania mestského zastupiteľstva, keď to vyšlo na deň rokovania parlamentu, sedel na mestskom zastupiteľstve, lebo tam sa hlasuje po prerokovaní každého bodu. Jediný raz, keď s tým mal niekto problém, boli poslanci, ktorí boli proti zákazu hazardu a ktorí ma doslova vyháňali, že mám odísť, že mám ísť do parlamentu, veď ako rokuje, rokuje parlament. A teda nešiel som a to bolo, myslím, že v tom volebnom období jediné hlasovanie v parlamente, jeden z tých dvoch hlasovacích termínov, na ktorom som sa nezúčastnil, lebo bolo to veľmi tesné, lebo nakoniec to všeobecne záväzné nariadenie prešlo o jeden hlas. A tie argumenty, prečo nezakázať hazard, boli vtedy veľmi podobné ako tie argumenty, ktoré tu zaznievajú dnes od obhajcov vládneho návrhu, a tlak bol tiež podobný. A myslím si, že nemá o všetkom rozhodovať štát. Mali by sme počúvať obce, mali by sme dať obciam možnosť vyjadriť sa.
Tu si dovolím upozorniť na to, že ani v predkladacej správe na rokovanie vlády, ani v dôvodovej správe nie je zmienka o súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy, pričom tento návrh sa jednoznačne týka samospráv a ich právomocí. A legislatívne pravidlá vlády sa menili na základe požiadavky súčasnej vládnej koalície, ktorá chcela, aby návrhy zákonov, ktoré sa týkajú pôsobnosti územnej samosprávy, mali vyjadrenie predkladateľa ohľadom súladu s Európskou chartou miestnej samosprávy. A preto tak je to stanovené v legislatívnych pravidlách vlády, ktoré ale nie je potrebné, potrebné rešpektovať, keď ide o takto dôležitú vec, ktorá je aj predmetom záujmu samosprávy. Svedčí o tom napríklad aj vyjadrenie Únie miest Slovenska, ktoré sa obrátilo na predsedu Národnej rady Richarda Rašiho v súvislosti s touto novelou. Uvádzajú, že predmetná novela bola pripravená bez riadneho legislatívneho procesu, čím poškodzuje práva samospráv, keďže umožňuje obchádzať ich platné rozhodnutia o zákaze hazardu. Navrhujú úpravu, ktorá by možnosť takéhoto obchádzania vylúčila, a teda ak obec prijala všeobecne záväzne nariadenie, nie je možné rozhodnúť o udelení súhlasu s prevzatím individuálnej licencie. Cieľom tej úpravy by malo byť zabezpečiť, aby v mestách, kde bol hazard zakázaný, nebolo možné prevziaľ licenciu na jeho prevádzkovanie prostredníctvom iného procesu.
Čiže summa summarum, pokrivený legislatívny proces bez diskusie s verejnosťou, bez možnosti dotknutých subjektov vyjadriť sa, bez zohľadnenia ich pripomienok, škodlivý návrh, porušenie pravidiel pri jeho presadzovaní a zároveň nedôvera voči obciam, nedôvera voči tomu, že ľudia si v obciach dokážu zvoliť zástupcov, ktorí riadia ich veci a rozhodujú o ich veci.
Takže takýto návrh zákona nemôžeme podporiť a budeme hlasovať proti nemu.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, hovoril si o skrátenom legislatívnom konaní, to sa mi páčilo, lebo my už dokážeme nielen skrátené legislatívne konanie skrátiť, ale aj prvé čítanie skrátiť, aj druhé čítanie. A, samozrejme, po skúsenosti v tomto parlamente je jasné, že budeme aj v treťom čítaní diskutovať, lebo keď sa to skracuje, automaticky sa to v treťom čítaní otvorí a budeme tu potom sa na seba hnevať, že tu pol dňa sedíme navyše. Ale tak to je. A ja stále rozmýšľam nad tým, lebo dnes som počúval, ako pán premiér v parlamente na európskom výbore hovoril o tom, že opozícia miesto toho, aby burcovala ľudí na námestiach, rokovala, že rozpočet jej prešiel za dva dni, tak treba povedať, keď si zoberieme, koľko hodín diskutovala opozícia, koľko hodín diskutovala koalícia, koľko príspevkov, koľko poslancov diskutovalo z koalície, koľko z opozície, koľko faktických poznámok, tak on si naozaj myslí, že tí ľudia žerú seno, tí voliči, ktorí ho počúvajú. Klame, až sa mu práši, nechcem povedať odkiaľ. Jednoducho, jednoducho čušia tu, sedia tu všetci koaliční poslanci a potom sa ešte postavia a hovoria, ako my tu nediskutujeme, skrátia nám všetko, čo sa skrátiť dá, rokujeme tu do polnoci a potom ešte si dovolia také niečo tvrdiť.
Nepochopiteľné.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vy ste povedali, keď ste tu predstavovali tento zákon, že: KDH, kto vás platí? Že sa nehanbíte! Ako ste mohli povedať takýto nezmysel? Nás kto platí? Vy, čo ste v pazúroch lobistických skupín, dáte KDH otázku, kto nás platí? (Potlesk.) Vy, kto ste v pazúroch lobistických skupín, pán minister? Že sa nehanbíte! Nás, kádehákov, sa pýtate na toto? Pani primátorka Turčanová, ktorá tu pred chvíľou bola, a ja sme v našich mestách hazard rušili. A nebolo to ľahké. Ja som to zažil, ako nás obchádzali lobistické skupiny, ako nám núkali všetko možné. Všetko možné nám núkali. Čo sme si zmysleli, sme mohli mať. My sme ten hazard rušili cez petíciu a vôľu obyvateľov, občanov. Mali ste vidieť, čo sa točilo okolo zastupiteľstva v Levoči či v Prešove. Ja som to videl, ja som to zažil. Nás nemusíte poučovať. Vieme, čo to je prejsť touto tŕnistou cestou zrušiť hazard. Tá petícia nebola jednoduchá. My sme tie podpisy vyzberali. Aj v Prešove, aj v Levoči. Sme svedkami toho, čo všetko sa robilo, aby hazard ostal zachovaný. Vieme, koľko peňazí v hazarde je zašitých.
Keď som končil ako primátor v Levoči, televízie robili so mnou rozhovor a pýtali sa, čo bol najväčší úspech môjho primátorovania v meste. A mnohí si mysleli, že poviem že cesty, chodníky, detské ihriska, zimný štadión, ktorý sme vybudovali, a neviem, čo všetko, bolo toho veľa. A ja som povedal hazard. Všetci z tých televízií pozerali, či to myslím vážne, že hazard? Veď to je neviditeľná vec. Vravím, je to viditeľná vec. Lebo hazard ničí životy ľudí, ničí životy rodín, hazard nie je imaginácia niečoho, je to konkrétne zlo, ktoré ničí životy rodín, ktorých ožobračuje, to je hazard. Ja som si zažil tie príbehy mám, ktoré chodili so svojimi deťmi na mestský úrad v rámci tých hodín, keď primátor prijímal rôznych či už sťažovateľov, alebo aj prosebníkov a rôzne prípady, ktoré chcú niečo vyriešiť, zariadiť, potrebujú s niečím pomôcť, naozaj bolo toho veľa. Ale keď k vám príde rómska matka s dvoma či troma deťmi a opakovane hovorí ten istý príbeh a povie, zrušte herne, ona nevie, čo je hazard, ona povie, zrušte herne, ja sa pýtam prečo? Povedzte mi prečo, ja som vedel prečo, ale chcel som to počuť od nej. Môj muž robí v Čechách. Raz za mesiac príde domov a donesie 2-tisíc eur. Dvesto eur dá mne a v piatok večer, keď vojde do herne, skončí tam v nedeľu večer, prehrá tam 1 800 eur. My čakáme pred tou herňou a dáva nám občas 5 či 20 eur, podľa toho, koľko občas vyhrá. To je realita týchto herní, ja som to zažil, ja som to videl. A nechcite vedieť o neporiadku a špine, ktorá bola v meste, popritom všetkom. Ľudia poďakovali, tie isté matky, ktoré sa chodili sťažovať, tie isté matky chodili ďakovať, že sme zrušili hazard. Je to zlo, je to vyslovené zlo.
Hazard je svojím spôsobom riziko, lenže nie je to iba riziko o tom, že prehráš nejaké peniaze. Ty tam prehráš svoj život, vybuduješ si závislosť, prehráš tam svoje deti, prehráš tam svoju rodinu, to je hazard. Ja som to zlo videl na vlastné oči ako primátor. Je to konkrétne pomenované zlo.
Konsolidácia. Je to tiež jeden príbeh spred pár týždňov a pán minister o tom vie. Ako keď dostali ministri úlohu, že majú aj oni konsolidovať, tak pán minister Huliak povedal, tak odvod z hazardu je nejakých 27 %, dajme to na 28. Pán minister Kamenický ho vysmial. Hádam si nerobíš srandu, Rudo? Dal na 30, v našich konsolidačných opatreniach spred vyše roka bolo 37 % odvod z hazardu, čo by prinieslo do štátneho rozpočtu niekoľko stovák miliónov eur, možno aj 400. Keď pred dvoma týždňami bola vláda a my sme už videli návrh rozpočtu a aký mal byť odvod z hracích automatov v kasínach, bolo tam napísané vyše 9-tisíc eur, lenže, samozrejme, pán minister Huliak aj tam rušil konsolidačné opatrenia a zišiel na tých 4 200, či koľko. To je, to je sranda, čo? Konsolidačné opatrenia, dvaja ministri za to nezahlasovali, jeho bývalí kamaráti Šimkovičová a Taraba. Vďaka im za to, ale vďaka im za to.
Pán minister Rudolf Huliak, ja sa čudujem, že vy ste v pazúroch lobistických skupín. Popri hazarde máte pod sebou aj cestovný ruch a šport. Namiesto toho, aby ste sa venovali týmto dvom a rozvíjali to, vy rozvíjate biznis súkromných lobistických skupín. To je realita a kričí to, pred týmto krikom neujdete! Toto bude kričať z úst poslancov, to bude kričať z úst médií všetkých a bude kričať aj vaše svedomie, skôr alebo neskôr, to vám hovorím. Hazard treba obmedziť, treba ho obmedziť, lebo ničí ľudské životy. Prečo ste dali skrátené legislatívne konanie? To je jasné, skrátené legislatívne konanie tu je preto, lebo potrebujete chytiť 27. november, október, pardon, 27. október je deadline, kedy končia zmluvy, a vy to potrebujete chytiť, aby ste to schválili, aby oni mohli pokračovať ďalej v ožobračovaní ľudí.
V Bratislave si tiež ľudia vybrali v referende zákaz hazardu, a spomínal to už pán poslanec Dostál a viacerí to tu tiež spomenuli, prečo, nejde mi do hlavy, prečo chcete tak zásadným spôsobom vstúpiť do vôle občana, do vôle ľudí. Oni si to jednoducho vybrali, oni si povedali, že tu nechcú mať hazard a vy aj napriek tomu silou-mocou chcete presadiť hazard. Opakujem to po niekoľkýkrát, je na to jediné vysvetlenie, lebo ste v pazúroch lobistických skupín. To, že sú z hazardu závislosti, rozvrat a ožobračovanie rodín, budem opakovať donekonečna. Ožobračujete rodiny hazardom a rozvraciate rodiny.
Certifikát zodpovedného hrania, to ináč je tak smiešna vec, certifikát zodpovedného hrania. Štát eviduje, že do hracích automatov a do online hazardu bolo za minulý rok nahádzaných, viete, koľko peňazí? Takmer 1,5 mld. eur. To je to ožobračovanie ľudí, 1,5 mld. eur nahádzali ľudia do hracích automatov alebo prehrali v online zábave. To je ten hazard.
A skončím už iba tým, princíp subsidiarity hovorí o tom, že delegovaná moc zo štátu je na čo najnižšiu možnú úroveň. Ak bola delegovaná moc zo štátu na mestá, obce a mohli si vybrať zákaz hazardu, ako je možné, že vy porušujete aj tento základný demokratický a občiansky systém, pán minister? Toto mi nejde do hlavy. Ľudia keď si raz vybrali v rámci referenda, miestneho referenda, že tam nechcú mať hazard, vy im aj napriek tomu do toho vstupujete a chcete im ho tam nariadiť, nasadiť a bude tam, lebo ja, Rudolf Huliak, minister športu, cestovného ruchu, a v tomto prípade hazardu, som o tom rozhodol. Pán minister, toto chcete vy. Vy nechcete silného občana, vy chcete chudobného, slabého, okradnutého občana. Vy chcete silný štát. My v KDH chceme silného občana, silného občana, aby sa vedel postarať o seba, o svoju rodinu, o svoje deti a nie, aby ste ho okradli ešte aj cez hazard.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

.

Pán predseda Majerský, ty si športovec a vieš, že čo šport dokáže, čo robí, okrem toho, že prináša prospech ľuďom v podobe zdravia. Šport má dokonca silu, že dokáže zastaviť vojny, dokáže dávať dokopy jednotlivcov, ale aj celé komunity, dokonca národy a myšlienka, olympijská myšlienka, že pokoj zbraniam aspoň počas olympijských hier, to je moc, to je fenomén, ktorý má neuveriteľný prínos a spolu s cestovným ruchom aj šport, aj cestovný ruch majú obrovský úžitok pre človeka. A dnes tieto dve oblasti pán minister Huliak vymenil za hazard. Z ministra športu a cestovného ruchu sa stal minister hazardu, minister závislosti, minister rozpadu rodín, minister exekúcií, minister biedy, minister nešťastia. Pýtal si sa, že prečo to robí, či má z toho nejaký prospech od lobistov z tejto oblasti, z oblasti hazardu, gamblerstva, alebo či sa snaží byť sexi pred voličmi gamblermi? Rozmýšľam, prečo to robí, prečo vymieňa šport a cestovný ruch za túto hnusnú oblasť, ktorá ľuďom prináša peklo, o ktorom si tu hovoril, pán kolega.
A ešte sa divím, pán minister, teda pán predseda KDH, prečo si sa neopýtal ostatných poslancov vládnej koalície, ako sa potom pozrú do zrkadla, keď vlastne podporia ďalší rozvrat rodín, ďalšie škaredé životné príbehy len preto, aby ten pán minister Huliak povedal, čím viacej robíte hazard, čím viacej riskujete, čím viacej stávkujete, tým viac peňazí to pre mňa prinesie a všetko bude fajn.
Pán minister, my nie sme stratení v čase, my vieme, ktorého je dnes a kde sme. My sme v Národnej rade Slovenskej republiky a vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)