40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Priznám sa, že nebudem sa baviť o obsahu toho, čo pani Stohlová hovorila, ale chcel by som pripomenúť pánovi Tarabovi, ktorý sa momentálne baví s kolegom Šucom, že my sme si vás vypočuli. My sme tu prišli celý poslanecký klub, ktorý sa venuje tejto problematike, aby sme si vypočuli vaše dôvody. Pani Stohlová vám povedala svoje dôvody a naše dôvody, že prečo s tým nesúhlasíme a vy sa bavíte s pánom Šucom, ako keby ste nemali iný dôvod sa baviť alebo Saloňom alebo už ako sa volá a proste toto je ako kebyže vážny problém, lebo my fakt chceme s vami debatovať a ja normálne chcem počuť ako argumenty a diskusiu a žiaľ, keď nepočúvate argumenty pani Stohlovej, tak jej reálne neviete odpovedať a varíte z vody. Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Pán poslanec Dostál, ďakujem za tú pripomienku, to je veľmi dobrý point s tým dátumom účinnosti, že teda nevidíme, ani z toho nevyplýva tá naliehavosť, aj tú pripomienku týkajúcu sa združenia miest a obcí, že s tým nesúhlasia, je to celkom prirodzené, lebo naozaj tie samosprávy sú dôležitým subjektom a ten Environmentálny fond sa ich týka hneď z niekoľkých stránok, lebo na jednej strane sú poberateľmi alebo teda prijímateľmi financií z Envirofondu a týka sa ich veľmi zásadne aj ten systém triedeného odpadu, ktorý sa má veľmi významne týmto zákonom meniť. Pani poslankyňa Luščíková, je to presne tak, ako si povedala. Minister Taraba vlastne týmto celým čo tu aj predviedol, len odvádza a odpútava pozornosť a veľmi sa mi páčilo, ako si zdôraznila tú absurdnosť a je to naozaj tak, lebo ten zákon je napísaný tak, že peniaze, ktoré občania platia na to, aby sa financovala časť odpadového hospodárstva, tak sa, ak tento zákon prejde, budú môcť v tom Envirofonde stratiť naozaj a v konečnom dôsledku si bude z nich minister platiť pokuty za svoju vlastnú neschopnosť. No, pán poslanec Kalivoda, čo sa týka tých skrátených legislatívnych konaní, ja viem, že vám sa asi nepáči, keď tie rozpravy trvajú tak dlho, ale my naozaj vystupujeme v tých rozpravách toľko, lebo to skúšame na vás z každej strany, lebo sa nevieme domôcť, aby ste nám odpovedali na základné otázky, pretože tie vaše skrátené legislatívne konania sú jednoducho neodôvodnené a my to skúšame a budeme to skúšať z každej strany, aby bolo jasné, že vy tie odpovede nemáte, tak ako je to aj v tomto prípade, že to skrátené legislatívne konanie je neodôvodnené a budeme na to upozorňovať až do úplného konca.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, špeciálne pán spravodajca, pán poslanec Kalivoda. Ja trošku mi je ľúto, že pri tom úvodnom vstupe pána ministra nebol prítomný a neviedol schôdzu pán predseda alebo pán podpredseda Národnej rady Danko a pretože to vystúpenie nebolo o skrátenom konaní, bolo o obsahu návrhu zákona a tu sa predsedajúci často pohoršujú, že opoziční poslanci v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie hovoria o obsahu návrhu zákona. Tak, ale nemôžete celkom hovoriť o dôvodoch skráteného legislatívneho konania bez toho, aby ste sa dotkli aj obsahu návrhu zákona, čiže z môjho pohľadu to nebola taká, taká tragédia, že pán minister hovoril aj o obsahu, ale potom prosím, aby, aby predsedajúci z radov koalície rovnako pristupovali aj k vystúpeniam opozície, lebo posúdiť dôvody pre skrátené legislatívne konanie a vyhnúť sa obsahu návrhu zákona, sa podľa môjho názoru nedá. Druhá vec je, že, že to úvodné vystúpenie pána, pána ministra vyzeralo tak, ako by už ani neplánoval vystúpiť nejako obsiahlejšie k tomu návrhu v prvom čítaní a v úvodnej reči odkáže len na to, že všetko vysvetlil v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale teda mal som potrebu to uviesť. Ja sa budem venovať primárne dôvodom alebo neexistencii dôvodov na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade, v prípade návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde. Správne pani poslankyňa Stohlová upozornila nie nejakej novely niečoho, čo je nevyhnutné urobiť teraz hneď, ale kompletne nového zákona. To je no niečo, niečo na úrovni tej novely Trestného zákona, že faktické, faktická zásadná zmena celej trestnej politiky sa udeje v skrátenom legislatívnom konaní. Tak začnem pár konštatovaniami. Navrhované zmeny nesvedčia o naliehavosti a nevytvárajú okolnosti odôvodňujúce skrátené legislatívne konanie. Predkladateľ poukazuje na potrebu skráteného legislatívneho konania z dôvodu značných hospodárskych škôd najmä snahou o čo najskoršiu úpravu a doplnenie foriem poskytovania finančných prostriedkov Environmentálneho fondu Slovenskej republiky zjednodušene a sprehľadnenie správnej úpravy, zníženie administratívneho zaťaženia Environmentálneho fondu Slovenskej republiky a žiadateľov a zavedenie jasných pravidiel pre nakladanie s verejnými zdrojmi. Rovnako poukazujeme na fakt, že návrh zákona je v procese prípravy a predmetom konzultácií so sekciou vládnej legislatívy už od začiatku septembra 2025, pričom za toto obdobie bolo možné zabezpečiť jeho prerokovanie v rámci riadneho legislatívneho procesu. Toto netvrdí opozícia, toto netvrdí žiadny opozičný poslanec, toto netvrdia dotknuté subjekty, analytici, novinári, kritici, kritici toho návrhu, toto tvrdí sekcia vládnej legislatívy, čiže poradný orgán alebo súčasť, súčasť Úradu vlády Slovenskej republiky a ktorá nie je ovládaná opozíciou, napriek tomu sekcia vládnej legislatívy jednoznačne konštatovala, že v tomto prípade neexistujú okolnosti pre skrátené legislatívne konanie. Vláda napriek tomu ignorovala upozornenie sekcie vládnej legislatívy a tento návrh zákona schválila vrátane návrhu na skrátené legislatívne konanie a samozrejme, že, že takýmto spôsobom postupuje koalícia veľmi často, čo ale nie je dôvod na to, aby, aby sa nad tým prehliadali oči a tvárili sa, že je to v poriadku najmä v situácii, keď, keď vláda, teda vláda a ministerstvo životného prostredia prichádza s kompletne novým návrhom zákona, a keď na to, že, že neexitujú dôvody na skrátené legislatívne konanie upozorňujúc viaceré inštitúcie vrátane samospráv, ktoré sú dotknuté, vrátane podnikateľských združení, vrátane Protimonopolného úradu. A teda rozoberme si ten návrh. Zjavne z tých dôvodov, ktoré pozná rokovací poriadok, vláda tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody. To má byť ten dôvod. Ja by som len teda pripomenul, že má ísť o mimoriadne okolnosti. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, vtedy sa Národná rada môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Čiže mimoriadne okolnosti a značné hospodárske škody hroziace štátu. Ani jedna z týchto, ani jedna z týchto okolností nie je naplnená. Aké mimoriadne okolnosti? Čo sa stalo? Čo hrozí? Bol schválený zákon o odpadoch, ktorý má mať účinnosť od 01.01.? To je mimoriadna okolnosť? Alebo, alebo čo? Nič. Nič o mimoria ...

Aké mimoriadne okolnosti? Čo sa stalo? Čo hrozí? Bol schválený zákon o odpadoch, ktorý ma mať účinnosť od 1.1. To je mimoriadna okolnosť? Alebo čo? Nič. O mimoriadnych okolnostiach nie je v tom návrhu ani slovo. O tých značných hospodárskych škodách, keby mal niekto veľmi bujnú fantáziu, tak by to tam možno niekde dokázal identifikovať. Ja sa priznám, že až takú bujnú fantáziu nemám, ale teda tvrdí sa tam: návrh zákona bol pripravený predovšetkým z dôvodu potreby, čo najskoršej úpravy a doplnenia foriem poskytovania finančných prostriedkov a environmentálneho fondu, s cieľom jednoznačne určiť a súčasne rozlíšiť, akými spôsobmi a s tým súvisiacimi špecifikami môže dôjsť k poskytnutiu prostriedkov. Úpravy a zredukovania možnosti financovania činnosti ochrany životného prostredia tak, aby sa vypustili redundantné ustanovenia a zachovali sa a precizovali tie, ktoré sa v aplikačnej praxi reálne využívajú. Zjednodušenia a sprehľadnenia zákonnej úpravy postupov Envirofondu pri poskytovaní finančných prostriedkov, zjednodušenia a sprehľadnenia zákonných povinností, kladených na environmentálny fond pri stanovení náležitosti výziev a špecifikácii a na to nadväzujúcich náležitosti žiadosti o poskytnutie prostriedkov fondu s tým, že výsledkom navrhovanej zmeny má byť jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania prostriedkov fondu žiadateľom, sprehľadnenia a zefektívnenie postupov poskytovania prostriedkov fondu a zabezpečenie možnosti Envirofondu operatívne reagovať na požiadavky zo strany žiadateľov Ministerstva životného prostredia a schopnosti prijímať operatívne opatrenia, flexibilnejšie možnosti úpravy výziev na poskytnutie prostriedkov, predovšetkým z dôvodu snahy o zjednodušenie administratívneho zaťaženia žiadateľov o poskytnutie prostriedkov. Aj keby to všetko bola pravda, čo z toho je hroziaca značná hospodárska škoda pre štát? Lebo značná hospodárska škoda pre štát nie je to, že máme tu nejaký systém, ktorý nejakým spôsobom funguje a navrhuje sa zefektívniť, navrhuje sa zlepšiť. To samé o sebe nie je hroziaca značná hospodárska škoda. Ďalej, v návrhu sa píše: cieľom návrhu zákona je zjednodušiť a sprehľadniť právnu úpravu, znížiť administratívne zaťaženie jednak na strane Envirofondu a jednak na strane žiadateľov o poskytnutie prostriedkov fondu. Opäť, čo to má spoločné s tým, že by štátu hrozili značné hospodárske škody? Návrh nového zákona predstavuje implementáciu jasných pravidiel pre nakladanie s verejnými zdrojmi, s ktorými Envirofond hospodári. Značné hospodárske škody? Východiskom nového zákona je eliminovať ustanovenia, ktoré sú z hľadiska efektívneho fungovania Envirofondu nadbytočné, neprehľadné a príliš podrobné a skľučujúce. Slovo skľučujúce som ešte v odôvodnení vládneho návrhu nevidel, ale teda dobre, tak sú skľučujúce, ale nie je to hroziaca značná hospodárska škoda. Môže to byť nejaká psychická újma, ak pravidlo niekoho skľučuje a po vládnej zmene nebude, ale nie je to to, čo je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Návrh zákona je primárne zameraný na zabezpečenie efektívnejšieho fungovania Envirofondu. Fráza. Efektívnejšie a rýchlejšie procesy Envirofondu pri poskytovaní finančných prostriedkov na ochranu životného prostredia sú nevyhnuté na plnenie stratégie environmentálnej politiky SR. Budíš, ale opäť, kde sa tam hovorí o hroziacej značnej hospodárskej škode pre štát? Ďalej. Osobitne sa v rámci novej právnej úpravy k návrhu zákona o Envirofonde a o zmene doplnení niektorých zákonov zakotvuje možnosť Environmentálneho fondu SR ako subjektu verejného práva vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov podľa zákona číslo 79/2015 Z.z. o odpadoch, čo prináša zvýšenie a zavedenie väčšej transparentnosti, konkurencieschopnosti a možnosti výberu medzi existujúcimi subjektami vykonávajúcimi činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov. Áno, toto je jeden z tých hlavných problémov celého návrhu, ale čo to má so značnou hospodárskou škodou hroziacou štátu? Nič. A potom sa už iba konštatuje, že na základe vyššie uvedeného hrozia značné hospodárske škody štátu a preto je potrebné prerokovať ten návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V tom odôvodnení nie je ani jedna jediná vec, ktorá by bola dôvodom na skrátené legislatívne konanie tak, ako tie dôvody definuje zákon o rokovacom poriadku. A teda budem reagovať aj na to, čo hovoril pán minister v odôvodnení, v odôvodňovaní návrhu na skrátené legislatívne konanie. Hovoril o tom, že štát nemá žiadny záujem o vstup, pokiaľ ide o ten triedený odpad. Poukázal zároveň na to, že inde sú jedna, dve veľké spoločnosti, ktoré tu riešia. U nás je 11 organizácií zodpovedností výrobcov a nie sú stanovené pravidlá, že štát musí mať nástroje, ako na trh vstúpiť. Čím si teda odporuje, že štát nemá záujem ovládnuť ten trh, ako hovoril aj a nielen pri tejto príležitosti. A zároveň si vytvára priestor pre to, aby štát vstúpil. A neriešil len problémy lokalít, kde to nie je dostatočne pokryté, alebo komodít, o ktoré nie je záujem. Ale vytvára aj možnosť vstupu štátu do systému, ktorý dnes funguje a kde štát nastavuje pravidlá. Teda po novom, štát bude nielen nastavovať pravidlá, ale prostredníctvom Envirofondu bude aj účastníkom toho trhu. Je vcelku zaujímavé, že popri sebe rokujeme o dvoch návrhoch na skrátené legislatívne konanie. Včera sme rokovali v prvom čítaní a pred tým v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu novely zákona o hazarde, ktorý priniesol pán minister športu a cestovného ruchu Huliak, ktorý vlastne má zabezpečiť vstup štátu do sektoru Hazardu ako účastníka, alebo rozšíriť možnosť štátu v tom zmysle, že bude štát, alebo štátna firma môcť prevádzkovať kasína. Teraz rokujeme o návrhu zákona, alebo návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone, ktorý zase má umožniť vstup štátu alebo štátneho fondu do trhu s triedeným odpadom a do spracovania triedeného odpadu. A tu by som upozornil na to, na čo som upozornil včera, že to neznamená, že keď štát do toho vstúpi, že to budú robiť štátni úradníci, lebo tie konkrétne činnosti môžu robiť aj ďalšie firmy a budú na to naviazané aj ďalšie firmy a môžu z toho profitovať ďalšie firmy, nie tie, ktoré budú vygenerované trhom v rámci konkurencie, ale tie, ktoré budú určené politickými nominantmi dosadenými súčasnou vládnou koalíciou. A to sú možno skutočné dôvody, prečo rokujeme o tomto návrhu zákona a prečo rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona. Prečo sa Ministerstvo životného prostredia vyhlo normálnemu legislatívnemu procesu ešte vo fáze pred predložením zákona do vlády, čiže nemali sme tu štandardnú medzirezortné a pripomienkové konanie, napriek tomu, že aj sekcie vládnej legislatívy upozornila, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ten návrh zákona bol pripravovaný takú dlhú dobu, že bolo možné absolvovať riadny legislatívny proces. A teda ako vo vzťahu k tej fáze pred predložením do vlády a posunutím návrhu zákona do parlamentu, teda medzirezortné pripomienkové konanie, tak po posunutí do parlamentu, keď je navrhovaná účinnosť 1. januára, okrem tejto októbrovej schôdze Národnej rady, sa tento rok plánovane zíde ešte aj v novembri a decembri, čiže ešte prinajmenšom jedna schôdza riadna bude a bol by priestor na to, aby v štandardnom procese bolo o tomto návrhu zákona rokované. Čiže je evidentné, že vláda sa chce vyhnúť riadnemu legislatívnemu procesu bez toho, aby na to existovali zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady SR stanovené dôvody. A podobne ako v tom skrátenom legislatívnom konaní k novele zákona o hazarde, o ktorom rokujeme paralelne, teraz to bude tak na preskačku, že chvíľu o hazarde, chvíľu o envirofonde, tie skutočné záujmy, ktoré sú za tým, sú iné ako tie, ktoré sú deklarované, a ide o vstup štátu do systému spracovania triedeného odpadu, v tomto prípade systému, ktorý nejako funguje, ktorý primárne si platia výrobcovia, kde existuje aj nejaká konkurencia, kde tí, ktorí to prevádzkujú, majú záujem na tom, aby ten systém fungoval efektívne, lebo aj oni sa na tých nákladoch podieľajú. Miesto toho sa tu vytvára priestor pre vstup štátneho fondu, envirofondu a pre konkurenciu, ktorá nemusí byť dokonca v súlade s právom Európskej únie, lebo existujú názory, že zákon tak, ako je naformulovaný, môže byť v rozpore s právom Európskej únie, lebo nebude zabezpečená konkurencia, keďže jeden z tých subjektov, ktorý vstúpi na trh a envirofond zjavne vstúpi na trh, bude mať privilegované postavenie oproti iným. Keďže štát určuje pravidlá, štát bude nastavovať administratívnym rozhodnutím, respektíve rozhodnutím ministerstva poplatky a ďalšie náležitosti vo vzťahu k envirofondu. Prečo o takejto veci nemôže prebehnúť normálny legislatívny proces? Kam sa vláda ponáhľa?
Ďakujem.

Hovoríme zase o skrátenom legislatívnom konaní a je naozaj až smiešne, že toto legislatívne konania každé jedno obhajujú koaliční poslanci a vláda tejto koalície tým, že viete, vy si pozametajte pred vlastným prahom, pretože naozaj ako ku každému legislatívnemu konaniu sa vyjadrujete a dehonestujete ho. No ako sa máme inak vyjadrovať? Každé skrátené legislatívne konanie, čo tu prinášajú, je brak prachsprostého kšeftovania.
To je strašné. Každé jedno. A oni obhajujú legislatívne konanie tým, že je veľmi dôležité. No skrátené legislatívne konanie nie je dôležité. Je to dôkaz toho, že sa ponáhľajú a že zase idú kšeftovať. Každé jedno.
To je tu už naozaj až taká mantra, že naozaj pri našej vláde boli skrátené legislatívne konania v čase krízy, ale toto, čo sa deje, nemajú žiadnu krízu, nie sú ohrozené žiadne hospodárske záujmy, nie sú ohrozené žiadne ľudské životy. A stále ho sem prinášajú. Čiže keď niekto povie, že pozametajte si pred vlastným prahom, pretože vaše vystupovania k skráteným legislatívnym konaniam sú trápne, no tak to je absolútny ale absolútny nezmysel.
A obhajujú. Oni by si mali pozametať pred vlastným prahom, lenže ich svedomie a ich česť im to nedovolí.

Ďakujem pekne za slovo a chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za jeho vystúpenie a za naozaj precízne zhodnotenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, respektíve tú absenciu dôvodov. Ja si to naozaj cením, že sa snažíme tento prístup Chcem poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za jeho vystúpenia a za naozaj precízne zhodnotenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, resp. tú absenciu dôvodov. Ja si to naozaj cením, že sa snažíme tento prístup, že máme tento prístup a že sa snažíme v tomto parlamente udržať nejakú základnú úroveň, napriek tomu, čo tu zažívame, lebo toto sú naozaj základy, to že príde minister a odôvodní svoje skrátené legislatívne konanie riadne, je naozajstný základ. My sme teda dospeli k rovnakému záveru, že to skrátené legislatívne konanie nemá splnené zákonné dôvody a za normálnych okolností základom v parlamente nejakej kultúry parlamentnej, by aj bolo, že toto je priestor pre pána ministra, aby sa zapojil do diskusie, veď na to tu sedí, aby sa rozprával s nami, nie tam s pánom Kalivodom a presvedčil nás o opaku, veď my sme tu mnoho legitímnych dôvodov dali, prečo sme presvedčení o tom, že to nie je odôvodnené, tak nech sa páči, teraz by sa mal zapojiť pán minister, a potom by sa pán Kalivoda nemusel sťažovať na to, že sa toľko hlásime do rozpravy k SLK, keby sme tu tie dôvody skutočne aj počuli a ešte ma zaujala jedna vec, vy ste čítali z tej dôvodovej správy, že tie zmeny majú slúžiť, aby Envirofond vedel operatívne reagovať, tak ja dodám, že jedine ak, tak na potreby pána ministra, a to naozaj neodôvodňuje tento mimoriadny režim, akým skrátené legislatívne konanie je.

Ďakujem, kolegovia a kolegyni za faktické poznámky. Je to naozaj skľučujúce ako sa píše aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale teda nemyslím pravidla Envirofondu, ale spôsob akým vládna koalícia pristupuje k návrhom na skrátené legislatívne konanie, že ich tu máme na dennom poriadku, máme ich tu v situáciách, keď nie sú na to dôvody, keď na to upozorňuje nielen opozícia, ale aj sekcia vládnej legislatívy, čo je teda vcelku výnimočný počin a upozorňujú na to samozrejme aj zainteresované subjekty, vrátane, vrátane podnikateľských subjektov, ale aj samospráv, ktoré to kritizujú. Je úplne zjavné, že tie dôvody neexistujú a je potrebné, aby opozícia na to, na to upozorňovala. Pán premiér Fico včera na eurovýbore sa sťažoval, že ako si opozícia nerobí svoju parlamentnú prácu, že chodí len proste na tribúny, ale keď treba, tak ujde z parlamentu a nevie nič navrhnúť, ale veď my tu pravidelne upozorňujeme na to, keď vláda porušuje pravidlá. Keď vláda prichádza s návrhmi, ktoré nie sú v záujme občanov tejto krajiny, ktoré nie sú ani v záujme štátu, ani v záujme samospráv, ani v záujme podnikateľského sektoru, sú v záujme toho, aby si súčasní držitelia moci, rozšírili možnosť ovplyvňovať veci, robiť svoje vlastné biznisy. Tak je to v tom zákone o hazarde, a tak je to aj v tomto zákone o Envirfonde.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, v úvodnom slove k tomuto novému návrhu zákona sme počuli v podstate čokoľvek iné, počuli sme hocičo, len nie dôvody prečo prerokovávame tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, počuli sme ako prvú vec v rámci odôvodnenia, že Environmentálny fond bude premenovaný na Environmentálny fond Slovenskej republiky, lebo to je to najdôležitejšie v skrátenom legislatívnom konaní, pravda. Nadviažem na mojich predrečníkov, teda na predrečníka a predrečníčku a samozrejme sa pridávam do toho vlaku a so skráteným legislatívnym konaním, pochopiteľne, súhlasiť nemôžem, a to z dôvodov, ako už bolo povedané, procesných, vecných, samozrejme aj finančných. Skrátené legislatívne konanie, ako už bolo ixkrát povedané pri ix príležitostiach, je vyhradené výhradne pre mimoriadne situácie, keď hrozí vážne hospodárske, alebo spoločenské ohrozenie a v tomto prípade taká situácia neexistuje.
Pripomeňme si, lebo to tu ešte neodznelo, Environmentálny fond je dnes zákonom ošetrený, funguje podľa platného zákona č. 587/2004 Z. z. bez prerušenia, má stabilné príjmy. Jeho rozpočtové procesy sú vládou usmerňované v rámci trojročných rámcov, čiže žiadna krízová situácia, ktorá by si vyžadovala nejaký okamžitý zásah, tu neexistuje. Nie je tu ani hrozba nevyplatenia dotácií, podpôr ani žiadne právne vákuum, ktoré by bolo nutné ošetriť, je tu však, a to súzniem s predrečníkmi. zjavná snaha pána vicepremiéra ovládnuť vyše 2 mld. eur a mňa naozaj úprimne prekvapuje, že sme sa ocitli v tejto situácii, pretože ak si spomeniete, Roberta Fica už raz vraj oholil jeden SNS-kár, bol to konkrétne pán Slota, s emisnými povolenkami a ja by som predpokladal teda, že pán premiér sa už poučil na základe tohto jedného príkladu, ale nie, dnes tu máme pokus o repete od Tomáša Tarabu a to môže byť aj ukazovateľom toho, že premiér stratil už ostražitosť pre to, čo je naozaj podstatné, že on si rieši tie svoje partikulárne veci, fúka si boliestky, ale pozornosť pri naozaj kľúčových veciach mu skrátka odchádza.
Pretože inak si to neviem vysvetliť. Inak by si Robert Fico, starý harcovník, musel všimnúť a musel by postrehnúť, že dáva ministrovi životného prostredia nástroj nad všetky nástroje v sume vyše 2 mld. eur, ktoré môže minister životného prostredia, ak tento zákon prejde, použiť podľa svojvôle a takmer bez žiadnej kontroly. Na čo to môže použiť? No tak akože, ak je Tomáš Taraba kreatívny, tak to môže použiť takmer na čokoľvek. Od vydierania nepohodlných starostov a starostiek až po kupovanie si, alebo teda zaliečanie sa najväčším priemyselníkom. Naozaj tie možnosti sú takmer neobmedzené. Tiež ma prekvapuje, že minister Kamenický, ktorý sa tu prezentuje ako veľmi pozorný a precízny pracant, si tiež nevšimol, že týmto zákonom sa vzdáva kontroly nad Environmentálnym fondom, ktorú teraz ministerstvo financií má. Zrazu tá, ten dozor ministerstva financií mizne. Financmajster sa vzdáva dohľadu nad 2 mld. eur. Čo to je? Je to náhoda, je to nepozornosť, je to lajdáctvo, je to babráctvo, je to nejaký politický kauf, korupcia medzi jednotlivými vládnymi činiteľmi, čo to je? To by som chcel vedieť.
Ako som teda povedal aj moji predrečníci, žiadne dôvody pre skrátené legislatívne konanie nie sú naplnené a je úplne zjavné, že skrátené konanie sa navrhuje z dôvodov iných, z dôvodov politickej svojvôle, nie v spoločenskej naliehavosti a je to ďalší, ixtý, to sa už nedá ani počítať, že koľkýkrát sa stretávame v situácii, že ide o jasné zneužitie inštitútu, ktorý má byť využitý naozaj len v tých kritických a núdzových situáciách. No a samozrejme okrem tých vecných výčitiek, mám aj resp. pri procesných výčitiek mám aj vecný dôvod, a to je, že k tejto zmene sme sa dostali bez odbornej diskusie, resp. opravím to, bez akejkoľvek diskusie, pretože minister Taraba tento návrh priniesol pod pazuchou na vládu a ideme na to.
A je to veľmi dôležité, pretože toto nie je žiadna technická novela, toto nie je len nejaké vyladenie si nuansov, toto je, toto je absolútne od základu napísaná a veľmi precízne, čo je tiež zaujímavé, pretože legislatívna prax ministerstva životného prostredia pod týmto truvirátom je naozaj nie veľmi dobrá, ale v tomto prípade, v prípade tohto zákona, som presvedčený o tom, že to nebolo písané na MŽP, že to naozaj niekto veľmi dobre napísal, pretože je to prepracované do posledného detailu. Takže moja otázka je, že kto to písal?
Tento nový zákon od absolútneho základu mení právnu právnu povahu Environmentálneho fondu. Ruší finančné limity, presúva rozhodovacie právomoci, otvára nové zdroje a činnosti, ako som bol býval spomínal, minister je kreatívny, takže nás čaká rozhadzovačné rodeo. No a okrem toho, tiež tento zákon, táto úprava umožňuje, aby fond vykonával činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, čo je priamy, naozaj priamy zásah do systému nie úplne ideálne fungujúceho, ja to otvorene priznávam, aby bolo na zázname, že je čo zlepšovať v systéme odpadového hospodárstva, ale je to zásah do trhového prostredia a opäť raz podotýkam, bez diskusie. A tiež je dôležité povedať, že táto úprava presúva rozhodovanie o prideľovaní prostriedkov na ministerstvo životného prostredia, čím sa vlastne znižuje akákoľvek transparentnosť a ja si myslím, že vždy, keď je otázna transparentnosť, tak zákonite musí prichádzať jasné, medzirezortné pripomienkové konanie, odborná diskusia so ..., parlamentná kontrola a nie expresné prijatie zákona v priebehu niekoľkých dní.
No a na záver, teda ešte ten finančný dôvod, ten je dôležitý, že ak je v hre vyše 2 a pol mld. eur, tak by sme mali byť o to viacej ostražití. Čiže dôvody pre SLK neexistujú, ale za to existuje okolo tohto zákona veľa hoaxov, poloprávd, manipulácií a možno aj chýb z nevedomosti, pretože napr. aj na výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, dostal minister priestor na to, aby zdôvodnil teda, teda, že prečo tento zákon pôjde cez skrátené legislatívne konanie a ja som si zapísal zopár jeho výrokov a cítim potrebu teda ich trochu korigovať. Minister životného prostredia povedal na výbore napr., že je to v súlade s dohodami, v rámci konsolidácie verejných financií, že tento zákon, prijatie tohto zákona je v súlade s dohodami v rámci konsolidácie verejných financií, ja teda nevidím žiadnu súvislosť medzi konsolidáciou a Envirofondom, prepáčte, opravte ma, ak sa mýlim, jedine ak by sme sa bavili o tej konkrétnej finte, že sa budú platiť infreachmenty z Envirofondu a nie teda z rozpočtu ministerstva životného prostredia, tak v tom prípade áno, v tom prípade uznávam. Ministerstvo životného prostredia bude za krásne, za pekné, za to dokonalé, pretože na svojom rozpočte ušetrí. Tiež minister povedal, že preto je potrebné v skrátenom prejsť tento zákon, aby to bolo v súlade s novelou zákona o odpadoch, pardon. Minister teda hovoril konkrétne o novele zákona o odpadoch, ktorá bola schválená na minulej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, je to skládková novela tzv., ja nevidím absolútne žiaden prienik s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov a nevidím ani žiadne prepojenie s týmto zákonom, skládkovacím, v ktorom sa riešili teda konkrétne skládky a ani rozšírená zodpovednosť výrobcov a ani Environmentálny fond v tom zákone neboli spomenuté ani raz.
Čiže ja neviem aký súlad by sme mali teraz sledovať, možno by nám pán minister okrem toho všetkého, čo v úvodnom slove porozprával o čomkoľvek inom, mohol povedať teda konkrétne, aký súlad by sme mali sledovať, aby sme to pochopili. V súvislosti s organizáciami zodpovednosti výrobcov, povedal minister, citujem: "Ak vám niekto, teda konkrétne OZV-čka povie, že končí, tak máme problém, preto sem musí ísť štát. Hej, to je teda dôvod pre skrátené legislatívne konanie. Takto, ak nejaká organizácia zodpovednosti výrobcov skončí, tak dnes na to máme v zákone pomerne dosť dobre nastavený funkčný mechanizmus, kedy koordinačné centrum identifikuje výrobcov a obce, ktoré spadajú pod tú končiacu OZV-čku a prerozdelí ich medzi ostatné fungujúce, existujúce OZV-čky. Takýto prípad sa napr. riešil pred dvomi rokmi, keď skončila OZV Recyklogroup, ktorá prišla o autorizáciu a bez problémov sa zazmluvnili výrobcovia aj samosprávy, čiže je to zabehnutý a odskúšaný proces, naozaj kvôli končiacim OZV-čkám, ktoré prídu o licenciu, teda o autorizáciu, nie je nutné, aby sme rokovali o tomto zákone v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďalší citát, "ak organizácie zodpovednosti, výrobcov opustia trh, a tým pádom niektoré lokality nebudú vedieť tieto lokality obsluhovať, nebudú chcieť obsluhovať lazy, alebo iné nelukratívne lokality, nejdú tam, lebo je tam málo obyvateľov, na východe ani nie sú, povyberali by si len to, čo je pekné", to je citát ministra životného prostredia, ktorý úplne nedáva teraz zmysel, ale potreboval som to odcitovať tak ako to povedal, pretože je to klamstvo. Minimálne od roku 2016 si organizácie zodpovednosti výrobcov nemôžu vyberať to, čo je pekné, a to čo je lukratívne, ak aj zostane na konci roka nejaká lokalita, ktorá nie je obslúžená, ktorá nemá zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, vtedy opäť nastupuje koordinačné centrum, ktoré zorganizuje žrebovanie, a tú lokalitu niektorej OZV-čke pridelí a následne sa táto lokalita zazmluvní a od roku 2016 má každá jedna samospráva na Slovensku svoju zazmluvnenú organizáciu zodpovednosti výrobcov. Neexistuje, že by niektoré boli nepokryté.
=====

...ktorá nemá zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, vtedy opäť nastupuje koordinačné centrum, ktoré zorganizuje žrebovanie a túto lokalitu niektorej OZV-čke pridelí a následne sa táto lokalita zazmluvní a od roku 2016 má každá jedna samospráva na Slovensku svoju zazmluvnenú organizáciu zodpovednosti výrobcov. Neexistuje, že by niektoré boli nepokryté.
Ďalší argument alebo ďalší citát, ktorý odznel aj na výbore, aj v dnešnom úvodnom slove. Citujem: Stretávame sa s veľa požiadavkami od verejných inštitúcií, že nemôžu čerpať z envirofondu. Vysoké školy si chcú zatepliť internáty alebo agrokomplex, preto otvárame možnosť, aby sa v schéme, aby v schéme mohli čerpať aj inštitúcie, ktoré patria do verejnej správy. Ja teda nevidím dôvod prepisovať alebo písať celý nový zákon o envirofonde práve kvôli tomuto cieľu, pretože stačí vlastne len rozšíriť okruh žiadateľov, oprávnených žiadateľov podpory. Navyše zatepľovanie verejných budov má aj svoje vlastné dotačné schémy, čiže ja mám za to, že envirofond by mal byť určený primárne pre obce na zlepšovanie života a verejného priestoru a základnej kritickej infraštruktúry, keďže napríklad pri európskych schémach malé obce nevedia dosiahnuť minimálnu sumu na žiadosti. No a teda toľko k citátom. Najväčší paradox ale tohto nového zákona je, že ako som spomínal, chce znížiť transparentnosť. A ten paradox spomínam práve kvôli tomu, že transparentnosť minister spochybňuje pri súčasnom systéme organizácií zodpovednosti výrobcov, keď minister tvrdí, že organizácie plytvajú peniazmi a štát nad nimi nemá kontrolu. To je tiež lož. Ministerstvo životného prostredia vždy malo a aj dnes má absolútne bezbariérovú možnosť dosadiť si svojich ľudí do dozorných rád. A Ministerstvo životného prostredia túto možnosť nevyužilo. Čiže, ak chce byť Ministerstvo životného prostredia watchdogom, tak má na to nástroje, len ich nevyužíva. Navyše odpady sú regulovaný trh a regulátorom je Ministerstvo životného prostredia. A tie spomínané organizácie zodpovednosti výrobcov prebiehajú a prechádzajú autorizačným procesom, ktorý sa samozrejme dá sprísniť, slobodno. Poďme sa rozprávať o tom, ako ten proces sprísniť. Navyše organizácie zodpovednosti výrobcov dnes majú aj povinnosti zverejňovať pravidelné správy, aj účtovné závierky. Čiže nie, naozaj štát nie je odkázaný na to kam ho súkromníci pustia. Ale súkromníci, v tomto prípade teda organizácie zodpovednosti výrobcov robia iba to, čo im zákon dovolí. Takže ak štát nevie vymáhať si svoje vlastné pravidlá, štát robí niečo zle. Bodka.
Ešte pár poznámok k úvodnému slovu ministra, resp. odborných korekcií, pretože ja teda považujem za absolútnu hanbu, keď minister životného prostredia tápe alebo teda sa stráca absolútne v základných definíciách. Po prvé, obce nerecyklujú, obce nerecyklujú, povedal to minister dnes niekoľkokrát. Obce nerecyklujú, obce nie sú recyklátori. Obce zabezpečujú triedený zber odpadu. Recyklačné kapacity sú v súkromných rukách, a áno, recyklačné kapacity potrebujeme navyšovať, pretože máme isté ciele, ktoré potrebujeme splniť. Recyklačné kapacity sú na Slovensku nedostatočné a ich rozvoj by práve envirofond mal podporovať, ale nerobí to. Po druhé, organizácie zodpovednosti výrobcov zastrešujú triedenie odpadu. Ja naozaj nerozumiem, že z akého dôvodu by organizácie zodpovednosti výrobcov mali podľa mienky ministra životného prostredia stavať zariadenia na spracovávanie, energetické spracovávanie, čiže spaľovne odpadu, keď je zákonom zakázané spaľovať triedený odpad. Cvrčky mi hrajú v hlave.
Aby sme si teda na záver rozumeli, ja dlhé roky, naozaj dlhé roky hovorím, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je potrebné zlepšiť a určite tu nie som ten človek, ktorý bude hovoriť, že chráňme ten systém, ktorý je dnes, ktorý potrebuje vylepšiť, ktorý je poddimenzovaný, ktorý má diery, pretože napríklad veľa výrobcov si svoje zákonné povinnosti neplní, veľa výrobcov neprispieva do systému tak, ako by malo. Veľa výrobcov, konkrétne teda korporátov, si dokáže vyrepovať podmienky tak, že nepokrývajú tie ich príspevky spracovávanie odpadu a tým pádom je diera v rozpočte a ich odpad musí, na ich odpad, na ich spracovanie ich odpadu sa musia skladať iné subjekty, čo je teda absolútna nespravodlivosť. Čiže áno, je čo zlepšovať. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov potrebuje radikálnu reformu, ale aj iné kroky, ktoré dnes už minister vie robiť bez toho, aby sem prinášal nový zákon. Napríklad môže začať sfunkčnením informačného systému odpadového hospodárstva, ktoré pod týmto vedením je stále nefunkčné, ktoré nefunguje, nefunguje tak, ako by malo. Môže začať sprísnenou krížovou kontrolou, ktorá nefunguje. Namiesto toho minister sa tu sťažuje, že nepoznáme tok odpadov. No prečo? Lebo nemáme funkčný ISOCH a nemáme krížovú kontrolu. Preto nepoznáme tok odpadov. A tiež by sa samozrejme zišla funkčná aj inšpekcia životného prostredia a napríklad aj odstrašujúce pokuty, hej. Ale nič z tohto minister životného prostredia nerobí, nehovoriac o tom, čo je absolútny absurd a to si nechám ako takú perličku na záver. Minister životného prostredia hovorí, že chce znižovať poplatky za znečisťovanie znečisťovateľom. Ešte raz načítajte. Minister životného prostredia hovorí, že znečisťovatelia by mali do environmentálneho fondu platiť nižšie poplatky za znečisťovanie. Načítali ste?

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem tebe, Michal, za toto vystúpenie. Mňa zaujalo to, čo si tam spomínal, ohľadom nečakanej kvality tohto legislatívneho návrhu. Naozaj potvrdzujem, že ten zákon, ktorý upravuje fungovanie envirofondu je veľmi zložitý, je to komplexná agenda. A my sme naozaj s rezortu životného prostredia zvyknutí na legislatívu, ktorá sa potom opravuje pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré majú desiatky strán a prichádzajú nám na stôl na poslednú chvíľu vo výboroch, kde k tomu prichádzajú stanoviská legislatívneho odboru, kde naozaj upozorňujú na to červené more chýb. Na túto kvalitu sme od pána ministra Tarabu zvyknutí. A toto sa teda tej tradícií skôr vyhýba alebo vymyká sa z tohto vzorca. Však veď, keď si spomenieme na posledný zákon, ktorý tu mal pán minister, tak aj tam prichádzali pozmeňujúce návrhy úplne na poslednú chvíľu, však pán Kalivoda, kde sa opravovali chyby, aby sme neprišli o peniaze z Plánu obnovy. Takže ja sa teda nečudujem tej bežnej kvalite, pretože minister Taraba si rozložil legislatívny odbor na vlastnom ministerstve a teda súhlasím, že tento návrh, podľa mňa, nevznikol na MŽP. Možno to písal sused pána ministra, ktorý rezortu už vyfakturoval vyše milión eur. Má to byť jeho poradca, ale jeho vlastné ministerstvo teda to poprelo. Čiže nevieme. Možno tiež otázka na pána ministra kto napísal tento návrh zákona. A smutné je, že teda vidíme na tom, že ono to ide. Minister Taraba je schopný priniesť kvalitný návrh. Žiaľ, nie je to vtedy, keď je to v záujme Slovenska, ale len jeho vlastnom.