43. schôdza

No, Lucka, ako podľa mňa veľmi dobre si sa pýtala, lebo mňa by napríklad tiež zaujímalo veľmi, že keď teda príde pozvánka na mimoriadne zasadnutie vlády v sobotu na obed, teraz je tam X-Y ministrov, ktorí teda možno oni dostanú informáciu, o čom to je, my všetci sme to nevedeli, ten dokument sa tam zjavil až počas rokovania, boli to len teda nejaké šumy, že či teda fakt akože okrem tých odborných otázok, na ktoré sa tu teda my pýtame, si tí ministri a ministerky, ktoré tam sedia, prosto sa nezamyslia a nespýtajú sa toho ministra vnútra, že veď počuj, akože to fakt veríš, že elektronická schránka sa proti tebe spriahla, súdy sa proti tebe spriahli, ja neviem, s PS-kom, s Dlugošovou, s hocikým, prokuratúra sa proti tebe spriahla s PS-kom, s Dlugošovou, ja neviem s kým, a že fakt tomuto veríš, že to tak bolo a preto tu ideme tento zákon teraz pretlačiť v sobotu na obed bagrom, SLK, bude o to, bude bordel.
Je nám jedno, čo nám povie Európska komisia, plán obnovy, je nám jedno, že všetci sú vlastne proti tomuto zákonu a je nám jedno, že sú tu úplne iné dôležitejšie problémy Slovenska, ale my ideme teda riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov, lebo veríme konšpirácii Matúša Šutaja Eštoka, ako sú všetci proti nemu, všetci sú spriahnutí s čurillovcami a všetko, čo sa mu stalo a všetky pokuty, ktoré dostal od ministerstva, od súdov aj od úradu, aj všetko, musel prosto zaplatiť, lebo je tu nejaká konšpirácia proti nemu. Že to fakt takto prebiehala tá vláda o dvanástej? Že, že toto si tí ľudia naozaj myslia? A teda s týmto vedomím zahlasovali za to, aby to išlo sem do parlamentu?
No ak je to pravda, tak ja si myslím, že títo ministri a minis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za vystúpenie. Ja sa tiež pýtam, že kde je vlastne ten Matúš Šutaj Eštok. Už som dával aj procedurálny návrh. Už ho tu hľadáme normálne po budove, už ho prišiel zastúpiť aj pán minister zdravotníctva, ktorý ho ale nezastupuje, on je vlastne prísediaci, len tak prísediaci a počúva, že o čom sa vlastne rokuje. A tak ja sa pýtam, že kde je. Kde je Matúš Šutaj Eštok, ktorý dokáže normálne že v sobotu zvolať celú vládu, aby mu schválili túto vec, ale on nedokáže prísť do parlamentu ju vysvetliť? On si tu príde akože tak pomrnčať, ale potom, potom kdesi zdúchne alebo sa hrá na telefóne nejaké tetris alebo, ja neviem, angry birds, alebo ja neviem čo, a potom, potom akože nič, normálne že zdúchne ako gáfor a nikto nič.
Takže toto je, prosím vás pekne, prístup slovenskej vlády k zákonom, k úradom, ktoré majú chrániť ľudí, keď nahlasujú ťažké zločiny. Ja som čítal aj článok, ktorý teda od jednej, ktorá je chránená týmto, týmto úradom, od jednej pani, ktorá nahlásila korupciu, dokonca ktorá svedčí v niektorých prípadoch, a hovorí, že keď sa tento úrad zruší, teda on sa nezruší, ale naozaj sa zruší, tak, takže ona uvažuje nad tým, že odíde zo Slovenska, pretože vidí, že vedenie bude vymenené, tak ako hovorí pán tuto podpredseda, obžalovaný, Tibor Gašpar, že si nebudeme zakrývať pred tým oči, že, samozrejme, je to kvôli tomu, že treba urobiť čistky na tom úrade, a títo ľudia, ktorých ten úrad chráni a ktorí mali v tomto úrade oporu, tak samozrejmé, že začnú uvažovať rôznymi spôsobmi, až takými extrémnymi, že sa budú možno chcieť odsťahovať. A to je presne to, čo Matúš Šutaj Eštok chcel dosiahnuť.
Takže ja by som ešte raz poprosil, aby sme zabezpečili prítomnosť Matúša Šutaja Eštoka, lebo nič nepovedal.

Pani poslankyňa Plaváková, vo svojom vystúpení si sa obrátila na tu prítomného zástupcu predkladateľa ministra zdravotníctva pána Šaška a on snažil sa ti niečo odpovedať, tak v rámci tvojho vystúpenia, keď sa to nestretlo úplne s pochopením, tak sa tak ako čudoval, že prečo sa ho vôbec niečo pýtaš, ale tak ja by som rád k tomu tak metodicky poznamenal, že pán minister je tu ako zástupca predkladateľa a je úplne normálne, že poslanci v rámci rozpravy sa obracajú na predkladateľa s otázkami alebo mu adresujú nejaké výhrady a je normálne v normálnom parlamente, že zástupca predkladateľa na to reaguje a vyjadrí sa k tomu a odpovie na otázky, ktoré sú mu položené. Optimálne je, keď je to ten minister, ktorý ten návrh priniesol a ktorý zaňho zodpovedá, ale keď je tu aj iný minister, tak je úplne v poriadku obrátiť sa aj na, aj na iného ministra a on keď sa chce k tomu vyjadriť, tak si zoberie slovo a ide k rečníckemu pultu a tam sa vyjadrí, nieže niečo tak ako zabrble, čo počuje iba vystupujúci a nie, nie všetci.
A k tej otázke, lebo predpokladám, že pán minister Šaško sa neprihlási a nezodpovie tvoju otázku, tak včera tu pán minister Susko vysvetľoval, že podľa jeho názoru súčasná právna úprava ochrany a odškodňovania obetí trestných činov trpí najmä tým, že táto agenda je len jednou z mnohých úloh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a pri množstve iných povinností, povinných činností ministerstva nie je možné venovať odškodňovaniu obetí takú mieru odbornej pozornosti, ako by si táto oblasť naozaj zasluhovala.
Tak potom ale týmto spôsobom, veď každé ministerstvo má množstvo agend, tak rozdeľme tých 15 ministerstiev a urobme z každého desať alebo dvadsať samostatných úradov a budeme mať úrady, ktoré sa budú venovať iba tej jednej veci a logicky potom to bude vše... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani poslankyňa Plaváková, vy aj vaši kolegovia opakovane v tejto rozprave hovoríte, že na základe tejto novely zákona môže dôjsť k infringementom, môže dôjsť k zastaveniu plánu obnovy, k zrušeniu eurofondov. Len tá prax ukazuje, že ako vždy je to z vašej strany iba hlúpe strašenie. Toto isté ste hovorili pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry, toto isté ste hovorili pri zmene zákona o neziskových organizáciách, toto isté ste hovorili pri novele trestných kódexov, opäť dookola tá istá obohratá pesnička, infringement, zastavenie plánu obnovy, zastavenie eurofondov, nič z toho sa nenaplnilo, nič z toho sa ani len nepriblížilo. Prednedávnom nám prišla úspešne siedma platba z plánu obnovy, takže prosím, toto strašenie nemá absolútne žiadny podklad v ničom z toho, čo hovoríte.
Ďakujem.

Pokiaľ viem, tak o siedmu platbu sa žiada dnes, ale nevadí.
Ďakujem za slovo.
Vo vyspelých demokraciách fungujú tzv. prechodné obdobia, ktoré majú na starosti trend vision teams a napríklad vo voľbách, keď sa menia administratívy, tak odchádzajúca spolupracuje s tou prichádzajúcou, aby to bolo čo najhladšie. A ja by som popravde pri takých skúsených machroch, politických, ako je Robert Fico, očakával, že aj v momente, keď jedna organizácia preberá agendu druhej organizácie, no ale v prípade tejto Ficovej administratívy to tak nie je. Tu tá, tu sa ide systémom bum-bác, hej, že jeden deň pred polnocou sa zhasne, jedna organizácia skončí, druhý deň po polnoci zasvietia, zrazu úľava, druhá, hej? Nevieme, v akom režime, nevieme, s akým budžetom, za aké peniaze, s čím rátať, hej, personálne, bez toho, aby bola vôbec ošetrená agenda, veď o tom rozprávaš ty. Hovorila o tom aj kolegyňa Števulová. Pýtame sa štyri dni, že ako budú napríklad konkrétne obete ošetrené a ochránené. Nevieme, lebo nám nikto neodpovedá. A keď sa menila napríklad RTVS na STVR, tak koľko týždňov neexistovala formálne, hej? Že nemala právnickú osobu. To bola hanba na štyri kabáty, hej, že, že katastrofálna hanba. Dodnes neexistuje ani vizuálne, lebo nemá logo po roku a pol, ale to je akože taká anekdota v porovnaní s touto situáciou. Tu reálne sa rozprávame o ohrození obetí, ktoré by štát mal chrániť, a kolegovia z koalície sa tvária, že však a čo, čo otravujeme s otázkami. Čo sa my vôbec pýtame, čo sa staráme? Ako to idú oni, oni riešiť. To je to, to nie je ani hanba, to nie je ani škandál, to je fakt že na uterák, ako to hovoríme celý čas.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veľa tu toho odznelo. Som rada, Ondrej, že si tak to dovysvetlil, že to je podstatou rozpravy a diskusie tu, že sa pýtame otázky predkladateľa a teda aj zástupcu predkladateľa. Mňa mrzí, že, ja chápem, že minister zdravotníctva asi nie je šťastný z toho, že zrovna na neho to vyšlo. Neviem prečo alebo možno mu to nevadí, len teda naozaj nás tie otázky trápia, lebo nám záleží na tom, na čo sa pýtame, a nedostávame tie odpovede. Tak a z toho brblania, ak si teda poukazoval na to, že tam prebehla nejaká výmena, to nebolo nič vecné, samozrejme, čiže nič som sa nedozvedela.
Ale naozaj, pán minister, máte možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Skúste nám aspoň vysvetliť, že ako to na tej vláde prebehlo, čo ste mali vysvetlené z týchto všetkých otázok, ktoré tu kladieme, a že či aspoň niečo, alebo či sa nikto nič nepýtal a všetci boli takí uspokojení, že všetko je v poriadku.
Pán poslanec Bartek, čo sa týka novely trestných kódexov, koľkokrát ste to opravovali? Štyri, päť? Ja už ani neviem, koľko toho bolo, a bolo to práve kvôli výhradám Európskej komisie, tak sa netvárme, že všetko bolo v poriadku a že nič ste nemuseli robiť. Veď my tu sedíme, my vieme, čo robíte, tak si to vieme spočítať. To proste nás tu nemusíte klamať, to možno funguje na nejakých vašich voličov, ale my tu sedíme a vieme, čo sa tu deje. A čo sa týka napríklad novely ústavy, tak predsa bolo aj spustené konanie, čo sa týka infringementu, čiže teraz má vláda dva mesiace na vysvetľovanie, takže netvárme sa, že nič z toho nie je pravda.
A ja by som bola práveže rada, kebyže tu schvaľujeme zákony, ktoré nás nedostávajú do konfliktu s Európskou úniou a ktoré neohrozujú napríklad aj tie európske fondy. Ale vám je to zjavne jedno, lebo vy rad radom tu prijímate takéto zákony a na ten možný konflikt s právom Európskej únie vás upozorňuje teraz napríklad aj generálny prokurátor. Tak ja neviem, prečítali ste si jeho list, alebo nie, alebo vám je to jedno. Veď to nehovoríme my.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážene kolegyne, vážení kolegovia, v normálnej politickej kultúre a v normálnom legislatívnom procese, ak by dochádzalo k takýmto zmenám, tak by sme mali medzirezortné pripomienkové konanie a, samozrejme, aj dotknutý úrad, ktorý teda by mal byť podľa slov ministra vnútra transformovaný a nie zrušený, by mal možnosť sa vyjadriť jednak v rámci toho MPK, mal by prístup aj do debaty, ktorá prebieha v parlamente, napríklad na príslušnom výbore, ústavnoprávnom, a možno v ideálnom prípade aj v pléne. K tomu, samozrejme, nedošlo, pretože toto je pokus o zrušenie tohto úradu. Robí sa to, žiaľ, na hulváta spôsobom, ktorý je absolútne neakceptovateľný. Nehovoriac o tom, že pani predsedníčka úradu bola na ústavnoprávnom výbore ešte minulý týždeň, kedy bol na programe návrh zákona pána Barteka, ktorý sa snažil vlastne zlikvidovať len tú ochranu a tie procesy, ktoré s ňou súvisia. Ešte vtedy sme nevedeli, že jeho stranícky šéf chystá vyslovene likvidáciu celého, celého úradu.
No a keďže zástupcovia a zástupkyne Úradu na ochranu oznamovateľov nemajú možnosť v tejto diskusii vystúpiť, tak ja by som prečítal vyjadrenie, ktoré sa zameriava na vyvrátenie jednotlivých tvrdení, ktoré sú zavádzajúce alebo klamlivé a ktoré teda majú odôvodniť zrušenie tohto úradu.
To prvé tvrdenie je, že Úrad na ochranu oznamovateľov prejde transformáciou. Nie je to pravda. Nazvime to pravým menom. Nejde o transformáciu, ale o účelové zrušenie s cieľom zbaviť sa súčasného vedenia a nahradenie dobre fungujúcej nezávislej inštitúcie novou, do ktorej bude politicky dosadené vedenie.
Druhý, druhé tvrdenie je, že úrad je spolitizovaný. Takisto to nie je pravda. Pravda je, že jeho predsedníčka bola zvolená v náročnom a veľmi transparentnom výberovom procese, v ktorom výberová komisia zložená z viacerých zástupcov preverila všetky tie predpoklady, všetky jej predpoklady na výkon funkcie. Následne bola zvolená v parlamente. Zamestnanci úradu otvoreným listom deklarovali, že nikdy nepociťovali tlak rozhodovať v záujme akýchkoľvek politických strán ani iných záujmových skupín alebo jednotlivcov.
Ďalšie nepravdivé tvrdenie. Ak chce zamestnávateľ vykonať pracovnoprávny úkon voči zamestnancovi a ten podá oznámenie na svojho suseda, politika alebo kohokoľvek iného, môže sa dožadovať ochrany. Pravda je, že takto to nefunguje. Status chráneného oznamovateľa udeľuje prokurátor alebo správne orgány iba za oznámenia, ktoré poukazujú na závažné porušenie zákona. Oznamovateľ môže nahlásiť porušenia, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej práce, čiže nie inde, iba pri výkone svojej práce. Nemôže ísť o oznámenia na kohokoľvek. Oznámenie musí predchádzať pracovnoprávnemu úkonu, ktorý oznamovateľ považuje za odvetu, nie naopak.
Ďalšie tvrdenie, ktoré nie je pravdivé. Predsedníčka úradu neupozorňovala na to, že súčasná legislatíva je zlá. V skutočnosti úrad dlhodobo upozorňoval na to, že súčasná legislatíva má isté nedostatky a inicioval aj otvorenie tejto témy, no bez odozvy. Zmeny, ktoré sú obsiahnuté v aktuálnom návrhu zákona, však na ne vôbec nereagujú a neprebehla ani odborná diskusia, ktorej cieľom by bolo identifikovať nedostatky v aktuálne platnom zákone. Takto sa zákony nemenia. K tomuto dám aj nejaký svoj komentár, pretože to je to, čo jediné vlastne minister vnútra tvrdí, že sú nejaké nedostatky pri udeľovaní, udeľovaní ochrany a tam je ten hlavný, hlavný dôvod, prečo to celé je dokázateľne nie iniciatíva, nie legislatívna iniciatíva v dobrej viere. Pretože ak máme nejaké problémy, ktoré sa týkajú udeľovania ochrany, tak sa netýkajú, tak sa netýkajú Úradu na ochranu oznamovateľov, pretože tie ochrany udeľuje prokuratúra, 78 % bolo udelených prokuratúrou a 22 % inšpektorátmi práce. Čiže ak by sme chceli naozaj poctivo upraviť nejaký stav, ktorý nie je funkčný alebo vykazuje nejakú chybovosť, tak by sme sa zamerali na ten proces udeľovania ochrany, nie na zrušenie daného úradu.
Posledné nepravdivé tvrdenie. Zamestnávateľ nemá pri udelených ochranách možnosť opravného prostriedku. Pravda však je, že na to nemá dôvod. Udelená ochrana je vecou medzi oznamovateľom a štátom, ktorý mu takúto ochranu garantuje. Ak chce zamestnávateľ spraviť pracovno-právny úkon voči oznamovateľovi s ochranou, musí sa obrátiť na úrad. Ak poskytne presvedčivé argumenty, že dôvodom na tento personálny zásah nie je odveta za podané oznámenie, náš úrad súhlas s úkonom poskytne. Deje sa to tak v približne v 50 až 60 percentách prípadov. Chránený oznamovateľ nie je na svojom pracovnom mieste zabetónovaný, chránený je len pred pomstou za oznámenie. Presne tak. Akýkoľvek zamestnanec, ktorý dostane ochranu, tak to neznamená, že sa s ním nedá nič robiť a teraz on si môže, on si môže robiť čokoľvek u toho zamestnávateľa, trebárs si aj neplniť pracovné povinnosti, nechodiť do práce a podobne, to jednoducho nie je pravda. Táto osoba si musí poctivo a riadne vykonávať svoje pracovné povinnosti, inak nebude podliehať, nebude podliehať ochrane. Naozaj ide len o tú odvetu, ktorá hrozí v prípade, že teda niekto oznámi, dá podnet na protispoločenskú činnosť, ktorá sa týka priamo toho zamestnávateľa, kde je zamestnaný, tak, samozrejme, je tu prirodzená obava, že ten zamestnávateľ sa bude chcieť pomstiť a pred touto pomstou alebo nejakým odvetným opatrením od zamestnávateľa je chránený tento zamestnanec. Nič iné.
No a kým ešte mám čas, tak by som ešte sa vyjadril k tomu, čo hovoril pred malou chvíľou pán poslanec Bartek vo svojej faktickej poznámke, ktorý sa tváril, že vlastne oni tu všetko vyhrali a všetko je, všetko je v poriadku. No tak chcem sa ho spýtať, že koľkokrát táto koalícia musela opravovať Trestný zákon, a to ešte sme neskončili, čaká nás, práve po tejto rozprave nás čaká ďalšia oprava novelizovanej novely Trestného zákona. A to sú všetko veci, ktoré sme im hovorili. On to teraz nazýva strašením, no ale ľudia cítia, ako to je, že tá kriminalita stúpa. Máme najnovší prieskum verejnej mienky, kde 68 % ľudí hovorí, že kriminalita sa podľa ich vnímania a podľa ich skúseností zvýšila. Toto sme im presne hovorili, že nemôžu zlikvidovať ten systém len tak, bez náhrady, len aby ochránili svojich ľudí a na ostatných sa vykašlú. Šesťdesiat osem percent ľudí dnes na Slovensku cíti dopady vašej novely, pán Bartek, a vy môžete si zakrývať oči, môžete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán Vančo spomínal pána ministra, takže pána ministra vítame dnes medzi nami, pretože v piatok tu nebol. Bol tu minister zdravotníctva, ktorý nedokázal odpovedať vlastne na nič. Nedokázal predstaviť tento návrh zákona, aj keď ho vyzýval aj pán Vančo. Počas svojho príhovoru ho vyzýval, aby išiel niečo povedať k tomuto zákonu, tak sa zatajoval, skrýval sa tu popod balkóny a potom tu máme takú situáciu, že my sme počuli všetci vyjadrenia o tom, ako teda potom, že keď má Kmec skončiť, tak musí skončiť aj Ráž. No a vidíme, aká je situácia dnes. Dnes je taká, ako hovoril pán Drucker, že strana HLAS je za handru v súčasnej vláde a v strane SMER, čo sa ukázalo pri hlasovaní o otvorení schôdze na odvolanie ministra Ráža. Takže toto sú výsledky pána ministra Šutaja Eštoka, toho času predsedu strany HLAS, ktorý v skrátenom legislatívnom konaní predložil zákon na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Hovoril, že to mal dlhodobo pripravené, ale potreboval to urobiť v sobotu, rýchlo zvolať vládu a predložiť to v skrátenom legislatívnom konaní. Odvtedy nepočujeme absolútne nič, iba zahmlievanie. Dokonca aj jeho vlastní poslanci nevedia, čo ten, čo s tým úradom idú robiť. Neviem, či pán predseda odsledoval si svojho poslanca Kalivodu, ktorý hovoril tu minulý týždeň, že ten úrad nejdú zrušiť, ale v skutočnosti ho idú zrušiť a bol celý dopletený, presne takisto ako sú dopletení všetci vaši poslanci. Jediní, ktorí o tom jasne vedia hovoriť, sú v podstate poslanci a predstavitelia vládnej strany SMER, ktorí jasne hovoria, že tento úrad rušia a že chcú prepustiť vedenie tohto úradu, pretože im to politicky nevyhovuje a potrebujú sa vysporiadať s čestnými vyšetrovateľmi, ktorí jednoducho odhaľovali pravdu. Je to hanba, ale vitajte pán minister späť v ringu.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Vančovi za jeho vystúpenie, ktoré sme mali ešte minulý týždeň. Samozrejme vtedy tu neboli, keďže bol pracovný deň, neboli tu poslanci koalície. Dokonca ešte tak ako hovoril môj predrečník, minister vnútra nedokázal odpovedať na tie otázky, tak tu poslal zástupcu, svoju spojku, ministra zdravotníctva, ktorý o tom nevedel, že absolútne nič. No a dámy a páni, dnes máme pondelok. Pre tých, ktorí to sledujú, je 11:04. Všetci ľudia na Slovensku, ktorí potrebujú pracovať, ktorí potrebujú zarábať peniaze, aby mali pre svoje rodiny, aby mali na hypotéky, aby mali, aby ich rodiny mohli prežiť, tak sú poctivo v práci, ale koaliční poslanci postupnem niektorí teraz štyria, tuná pozerám, že prišli do roboty alebo piati. Zo 79 poslancov koalície, ktorí by mali byť v práci, ktorí by mali vysvetľovať, argumentovať, obhajovať toho ministra vnútra Šutaja Eštoka, aký super krok idú robiť, tak nie sú v práci a aj tí štyria, čo sú tu, tak predpokladám, že nebudú k tomu hovoriť nič, lebo nevedia k tomu nič povedať. Nevedia odôvodniť, prečo tento dôležitý úrad, ktorý sami oni zriadili, sám Šutaj Eštok to zriadil, keď bol ešte vedúci úradu vlády, prečo ho idú rušiť? Takže veľmi správne poznamenal pán Vančo na to, že nie sú žiadne dôvody na to, aby boli zrušené. Ja dodávam k tomu, že poslanci koalície si neplnia svoje povinnosti, nechodia do roboty, nevedia argumentovať. Minister vnútra už je v tom úplne sám. Ešte aj keď ho ide ten Gašpar obhájiť, tak tam splieta tie svoje znôžky, ktoré si tam pozapisoval, keď bol v base, vo väzbe, ale nič k veci. Nič k veci, žiadny argument. Ešte aj keď ho Gašpar požiada toho ministra, aby zaujal miesto navrhovateľa, tak ho ignoruje. To je výsmech toto.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán poslanec Vančo za tvoje vystúpenie v rozprave. Každé jedno vystúpenie totiž prispieva k tomu, že sa nám darí úspešne odďaľovať likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a to nie je maličkosť. To je jediná naša možnosť pracovať slovom, kým nezmenia zákon o rokovacom poriadku alebo kým nám neseknú rozpravu. Tak, čoho sme svedkami v týchto chvíľach je presný opak toho, čo hovoril jeden z čelných predstaviteľov HLAS-u, minister školstva, pán Drucker, ktorý sa opakovane zastrájal, že HLAS nebude handrou Roberta Fica a nebude handrou SMER-u a ak existovali dôvody na odvolanie podpredsedu vlády Petra Kmeca, tak treba odvolať aj ministra dopravy Jozefa Ráža. My sme ponúkli strane Hlas ukázať tento principiálny postoj aj skutkami. No ale dopadlo to tak ako vždy a presne v rozpore s tým, čo povedal Tomáš Drucker, teda HLAS si opäť vybral pozíciu handry v rukách Roberta Fica. Tak, možno niektorí to čakali, možno niektorí dúfali, že aspoň pár poslancov sa nájde, ktorí pomôžu otvoriť schôdzu a nakoniec zahlasovať za odvolanie Jozefa Ráža. To by bol principiálny postoj, ale HLAS si na Roberta Fica a jeho ministra dopravy netrúfa. Trúfajú si len na pani Dludgošovú z Úradu na ochranu oznamovateľov. To je naozaj rovný súboj. Bojovať proti Úradu na ochranu oznamovateľov, namiesto toho, aby sa správali naozaj suverénne a nie ako handry.