43. schôdza

Pán poslanec Stachura, ja chcem tiež oceniť ten pozmeňujúci návrh a chcem ti povedať, že podobne ako pani poslankyňa Jurík, si myslím, že konečne sa v tomto parlamente rieši niečo iné ako politická pomsta a vysporiadanie sa s inštitúciou, ktorá je nepohodlná, pretože o téme dlhodobej zdravotnej a sociálnej starostlivosti a prepojení týchto dvoch foriem starostlivosti sa hovorí a rieši sa to už, čo si ja len pamätám, najmenej dve desaťročia, keď prebiehali, prebiehali expertné práce a, a je to téma, ktorá môže deliť koalíciu a opozíciu, ale teda skôr, skôr tie názory sú individuálne aj medzi politickými stranami alebo aj vnútri, vnútri politických strán, ale hlavne sú vecné. Tento pozmeňujúci návrh hovorí o zavedení pre zariadenia sociálnych služieb a zariadenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, explicitnú zákonnú povinnosť viesť evidenciu o miere potreby zdravotnej starostlivosti u prijímateľov tejto starostlivosti a, a zavedenie povinnosti určovať a aktualizovať mieru potreby zdravotnej starostlivosti najmenej raz za 30 dní alebo pri zmene stavu a viesť o nej evidenciu v zdravotnej dokumentácii a teda to sú veci, ktoré, ktoré majú vecný charakter, ktoré nemajú ideologický charakter, to je nás nedelí na konzervatívcov a liberálov, pravičiarov a ľavičiarov a možno by nás nemuseli deliť ani na
===== ... alebo pri zmene stavu a viesť o nej evidenciu zdravotnej dokumentácii. A teda to sú veci, ktoré, ktoré majú vecný charakter, ktoré nemajú ideologický charakter, ktoré nás nedelia na konzervatívcov a liberálov, pravičiarov a ľavičiarov a možno by nás nemuseli deliť ani na koalíciu a opozíciu, čo je akurát škoda, je, že rokujeme o tom návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, pretože chcelo by to väčší prie... (Prerušenie rokovania časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja chcem tiež oceniť, pretože v podstate už tretí, tretí týždeň sa nezaoberáme dôležitými vecami, tak ako som to aj hovoril v rozprave, keď som vystupoval k tomu nezmyselnému zákonu, ktorý chce zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov, a presne tento zákon som vypichol v rámci svojej rozpravy, že toto chcú ľudia na Slovensku, aby sme riešili, takéto reformy sociálnych služieb, aby sme vychytávali muchy. Ja som veľmi rád, a poviem to aj teraz, že na základe plánu obnovy, ktorý ešte za našej vlády bol nastavený, vyrokovaný s Európskou komisiou, kde Slovensko vie prísť k miliardám eur, tak sa nadväzuje na tieto reformy, nadväzuje sa na tieto zákony, pretože toto je dôležitá vec a naprieč politickým spektrom by sme, by takéto body mali byť zaradené ako prvé na schôdzi Národnej rady, aby sme vedeli pomôcť konkrétne ľuďom, aby sme im vedeli povedať, aká bude tá sieť sociálnych služieb, kto bude mať na to nárok, koľko to bude stáť, čo bude s ľuďmi, ktorí možno nemajú takéto dôchodky alebo nemajú rodinných príslušníkov, ktorí by im to vedeli zaplatiť. Ako sa pomôže mestám, župám s takýmito zariadeniami? Čiže toto chcú od nás ľudia, aby sme riešili veci, ktoré im reálne pomáhajú, a nie tu nosili zákony, ako to robí minister vnútra Šutaj Eštok, ktoré len potrebujú riešiť nejakú osobnú pomstu, lebo on zistil, že na Slovensku fungujú ešte úrady, ktoré jednoducho nebudú nejakou slúžkou alebo politicky príslušné k tomu, kto teraz vládne.
Takže ja chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Stachuru, taktiež aj jeho pozmeňovák, dúfam, že sa tu bude niesť v konštruktívnom duchu, že sa nebude na to pozerať, že teraz pán poslanec je z opozície, ale spoločným úsilím ten zákon vychytáme tak, aby bol čo najlepší pre ľudí na Slovensku.

Ďakujem. No, mňa len mrzí to, že prinášame aj pozmeňováky, ktoré sú dobré, pozmeňováky, pozmeňovacie návrhy, ktoré prinášajú prospech. A mrzí ma to, že minimum, minimum, promile tých pozmeňujúcich návrhov sú schválené, sú akceptované. Mňa mrzí to, že aj pri našich zákonoch, ktoré predkladáme, tu koalícia vôbec, ale vôbec nie je, vôbec a nepodporuje zákony, ktoré sú dobré. Pri tomto zákone mňa trochu vyrušuje, a budem rád, keď pán minister to vysvetlí, keď ho teda chvália moji predrečníci všetci a myslím, že je najchválenejší minister z tejto vlády a sedí, musím povedať, my sme ráno tuná rokovali a nesedel tam ani predkladateľ, ani, ani navrhovateľ, teda spravodajca a pozrite sa, a ja ho chválim teda. Mňa vyrušuje to, že teraz sa urobí to úzkokapacitné zariadenie a po desiatich rokoch sa môže z toho urobiť byt. A vyrušuje ma to preto, lebo mi to trochu pripomína tie penzióny, ktoré sa rozdávali a rozdávajú, že po piatich rokoch sa môže urobiť z, teda penzión môže byť v súkromných rukách, takže ja by som len chcel poprosiť pána ministra, prečo teda nemôžme to zariadenie nechať natrvalo, nech to je teda natrvalo zariadenie, ktoré má slúžiť sociálnym veciam, a prečo z toho po desiatich rokoch sa môže stať súkromný byt. Keď teda sú to štátne peniaze, sú to peniaze, ktoré majú ísť pre pomoc, tak nechajme ich na pomoc.
Ďakujem veľmi pekne.

Kolegovia, ďakujem veľmi pekne za všetky vaše pripomienky, ja si tiež takto predstavujem konštruktívnu debatu, tak ako to teraz prebieha a sa teším rovnako ako vy, že riešime konečne problémy ľudí. Odzneli tu viaceré veci, ktoré by som ja chcel ešte raz vyakcentovať a ešte raz podporiť, či už je to udržateľnosť systému, tu je skutočne otázka, že či aj táto veľká reforma bude stačiť. Dáta, na to umierame aj v zdravotníctve, aj v sociálnych službách, proste bez dát nevieme nič riadiť, vy riadite nejaký blackbox, čiernu skrinku, čiže aj ten môj pozmeňovák smeruje k tomu, aby sme postupne zbierali dáta a aby tí, ktorí majú potom zodpovednosť robiť rozhodnutia, tak sa rozhodovali nie na základe nejakých emócií, ale na základe skutočných dát.
Hovorili ste, pani Kramplová, vy ste spomínali teda tú reverznú hypotéku, samozrejme, že všetko sa dá zneužiť, je dôležitá kontrola, ale zase aby sme nemaľovali tú takú nejakú že idylku, že všetci, o všetko sa postará štát, jednoducho tu každý by mal mať aj osobnú zodpovednosť a rozmýšľať nad svojou osobnou zodpovednosťou už počas mladého veku. A reverzná hypotéka je jedna z možností z alternatív, samozrejme pod silnou kontrolou, aby sa nemohla zneužiť. Čiže takýto je môj postoj.
Braňo Škripek, ty si spomínal niečo ohľadom tých 30 dní, no áno, môže to byť aj pol roka, len práve preto sme chceli tam dať takúto úlohu, lebo ten stav klienta v zariadení sociálnych služieb sa môže relatívne rýchlo zmeniť a pokiaľ tento stav bude mať dopad na to, že koľko bude zdravotná poisťovňa platiť za dané lôžko, tak je dôležité, aby sme mali aktuálny stav. Možno jeden mesiac sa bude platiť menej a ďalší mesiac, ak dôjde k dekompenzácii viac, takže kvôli tomu je tam tých 30 dní.
Ďakujem pekne všetkým.

Ďakujem pekne.
No, ja som pôvodne nemala v pláne sa prihlásiť do ústnej rozpravy, ale podnietilo ma naozaj to, že ste sa tak húfne pridali do rozpravy o zákonoch, ktoré skutočne môžu, ak sa dobre pripravia, meniť životy najzraniteľnejších ľudí v našej spoločnosti. Takže ja vám, kolegyne a kolegovia, naozaj úprimne ďakujem, že sme tu začali mať takúto debatu, ktorú väčšinou pri týchto zákonoch nemáme, strašne ma to mrzí, mrzí ma to napríklad aj z titulu, že médiá často o tieto, o tieto zákony nemajú až taký záujem, aký by si zaslúžili, pretože sa skutočne týkajú životov ľudí a kvality života týchto ľudí a podľa mňa si to naplno uvedomí vždy človek až vtedy, keď buď on sám alebo niekto z jeho blízkych začne takúto pomoc potrebovať a takúto službu, akou je sociálna služba už v akejkoľvek forme si ju môžme predstaviť, či už je to naozaj domáce opatrovanie alebo je to profesionálna opatrovateľská služba, ambulantná, terénna, denné stacionáre alebo potom tie pobytové služby, o ktorých sme sa tu rozprávali. Že toto sú naozaj veci, ktoré začneme vnímať až vtedy, keď nám niekto z rodiny sa ocitne v tej situácii, že ho musíme buď niekde umiestniť alebo sa začať oňho starať. Zažila som to aj ja s mojou starou mamou, nie je to naozaj jednoduché, preto si myslím, že je strašne dôležité, aby sme akékoľvek zákony, ktoré sa prijímajú práve pre takýchto ľudí, prijímali s čo najväčším rešpektom a takisto aj s čo najväčšou odbornosťou. Ja si myslím, že veľa práce na tomto zákone urobenej bolo, aj čiastočne súhlasím s kolegyňami a kolegami, ktorí pochválili pána ministra, že tu sedí a obhajuje tento návrh zákona, ale tí, čo ste možno tu nesedeli predtým, ja len pripomeniem, že toto je reforma financovania sociálnych služieb a schvaľuje sa v skrátenom legislatívnom konaní. Takže zase až, až taká super diskusia okolo toho tu skrátka nie je a nebude.
Ja ešte raz naozaj zopakujem, že v roku 2024 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prešlo tu, týmto parlamentom, 30 vládnych návrhov zákona. Tridsať, čo je o 15 návrhov viac ako to bolo v roku 2023, kedy skoro celý ten rok vládla predošlá vláda a len tie posledné dva mesiace vládla táto nová. Čiže 30, 30 SLK v roku 2024 a 20 SLK v roku 2025, kde ešte nerátame ani tieto skrátené legislatívne konania, ktoré máme na programe tejto schôdze. To len aby sme si teda pripomenuli, že zasa až taká dlhá debata o tomto návrhu zákona nebola, pretože ho schvaľujeme v expresnom režime, v podstate minulý týždeň sme začali skrátené a už sme v druhom čítaní a predpokladám, že zajtra ho schválime.
No ale aby som ešte išla k veci, keďže mám len ešte nejakých šesť minút. Mňa by zaujímalo, pán minister, keď budete mať posledné teda to záverečné slovo, na ktoré my už nebudeme môcť reagovať, že čo si teda myslíte o tom mojom pozmeňujúcom návrhu a čo si myslíte o tom, že by pre tie prvé tri stupne odkázanosti, ktoré ste doplnili do tohto príspevku, by mohla platiť aj možnosť, my sme teda dali len ten tretí stupeň, lebo ten je v podstate najťažší z tých prvých troch, tam sme dali teda možnosť, aby jeho jedna tretina bola použitá aj na neformálnu starostlivosť, teda mohli by ju využiť do sumy 200 eur mesačne tak títo prijímatelia, že by sa o nich mohli starať doma ich blízki. Takže to by ma zaujímalo, že čo si myslíte o tomto konkrétnom návrhu zákona, že, pozmeňujúcom návrhu, či ste si vedeli predstaviť jeho, jeho zaradenie.
No a potom ešte predsa len musím spomenúť to hospodárenie, o ktorom sme sa tu rozprávali, vy často aj v médiách, aj na výbore hovoríte, že skrátka tie peniaze nie sú, prišli ste s prílepkom k sociálnym podnikom, ktorý má znižovať vyrovnávacie príspevky pre zdravotne znevýhodnených a inak znevýhodnených zamestnancov, lebo vraj už na to nie sú peniaze v kapitole ministerstva práce a potom sa pozreme na fakt, že európska prokurátorka Kövesi povedala, že na Slovensku sú odhadované škody 900 mil. eur a z toho na podvodoch z DPH ide o pol miliardy eur. Potom tu máme skutočne slejádu z Voderad za 17 mil., ktorá ale reálne štát stála 10 mil. navyše. Nemáte pocit, pán minister, že toto sú všetko peniaze, keby sme si ich teraz takto dali do jednej kasičky a keby sme ich lepšie investovali a možno vedeli lepšie vybrať od ľudí tie dane a robiť to takým spôsobom, aby na nich neboli úniky, aby tam neboli podvody na daniach na tých, na tých najväčších podvodníkoch, keby sme ich vedeli dobre postihovať, či by teda nebolo aj na tie sociálne, chúďatá sociálne služby, ktoré tu tak krvácajú a kde proste hľadáme pomaly lupou peniaze, najskôr ste hovorili o 1 % pre vyššie územné celky, nakoniec to bude iba 0,7 %, čiže zo 48 mil. to bude len 33 mil. a pritom tu máme kadejaké iné milióny lárom-fárom minuté alebo uniknuté. Tak by ma zaujímalo, pán minister, že ako sa vy k tomuto staviate a čo vy zo svojej pozície mienite urobiť, aby do tých sociálnych služieb ste, ako vy sám hovoríte, naliali viac peňazí.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa, v úvode ste trafili klinec po hlavičke, keď ste povedali, že médiá o túto tému záujem nemajú. My keď sme išli dnes zo sociálneho výboru, tak ma zastavila jedna pani novinárka, ja som sa potešila, že konečne budeme hovoriť teda o reforme sociálnych služieb. A viete, čo sa ma opýtala? Čo si myslím o rekonštrukcii vlády. Takže absolútne ich možno táto téma nezaujíma, možno sa v nej nevyznajú, nevyznajú sa v nej a preto sa tomu ani nevenujú. A mne na druhej strane vôbec neprekáža, že táto reforma, veľká reforma, ako sa tu zhodneme, financovania sociálnych služieb je predložená v skrátenom legislatívnom konaní, pretože si myslím, že čo bolo potrebné povedať, sa buď už povedalo, alebo sa v tejto chvíli hovorí. A pán minister vlastne je tu aj preto, aby veci vysvetľoval. Takže ja som rada, že táto téma prišla na rokovanie parlamentu a verím, že teda k prospechu najmä ľudí, ktorí potrebujú túto reformu, ju schválime všetci.
Ďakujem.

No, Simi, ja by som chcela nadviazať na tvoj príspevok a poukázať presne na to, že nielen teda finančné prostriedky, ktoré tu unikajú, by mali byť naliate do systému, ale celkovo by sme sa práve...
===== No, Simi, ja by som chcela nadviazať na tvoj príspevok a poukázať presne na to, že nielen teda finančné prostriedky, ktoré tu unikajú, by mali byť naliate do systému, ale celkovo by sme sa práve v téme sociálnych vecí mali venovať viac. Ale to sa vlastne na tejto schôdzi parlamentu nedeje. Z desiatich vlastne pracovných dní, rokovacích, ktoré sme tu mali, sme osem venovali Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý, ktorého rušenie naozaj nepredstavuje najzávažnejší problém Slovenska, ani sa tým reálne nevyrieši počet ľudí, ktorí sú zamestnaní v DSS-kách, a naozaj by bolo nad čím, aby teda táto vládna koalícia povedala, že kedy sa ide venovať reálnym problémom ľudí. To nie sú len krádeže v obchodoch, kriminalita celkovo, zdražovanie, ale naozaj práve tieto sociálne zákony.
A pokiaľ teda oni hovoria, že to je naša vina, že my zdržiavame toto rokovanie, tak treba povedať, že sú to oni, ktorí si ten program pripravujú a schvaľujú a tak ako si napríklad natermínovali tento bod, tak si mohli natermínovať a predradiť pred všetky ostatné body ďalšie závažné témy, týkajúce sa sociálnych vecí, situácie v DSS-kách, alebo napríklad toho, na čo ste upozornili ty a kolegyňa Gregorová, že deti v centrách pre deti a rodiny musia vyžiť z troch eur, z troch eur na deň, 2,99. Mňa to napríklad veľmi pobúrilo, lebo si viem predstaviť, že aké to musí byť naozaj ťažké, keď sa musia vychovávateľky rozhodovať, či im kúpia makovku alebo nalejú pohár mlieka. Však toto v jednej krajine Európskej únie by predsa sa nemalo stávať.
Čiže to sú presne tie veci, ktoré neustále identifikujeme, ktoré sú oveľa podstatnejšie pre život voličov, ako toto, čo tu väčšinu času riešime, a je to zodpovednosť koalície.

Pani poslankyňa Petrík, v kontexte toho, čo si povedala, že tieto témy, ktoré sa bezprostredne týkajú životov ľudí, majú na nich vplyv, že nie sú až tak predmetom záujmu médií a novinárov. No ja neviem, či by som bol v tejto súvislosti až tak kritický práve novinárov, lebo novinári reflektujú to, o čom hovoria, o čom hovoria politici a keď politici 90 % svojej kapacity a svojho času venujú zákonom, ktoré majú politický charakter, charakter nejakých politických hrátok, presadzovania politických záujmov, ohrozovania demokratických a nezávislých inštitúcií alebo obrany tých nezávislých a demokratických inštitúcií, nivočenie právneho štátu alebo snahy obhajovať právny štát, tak samozrejmé, že aj pozornosť verejnosti, samozrejmé, že aj pozornosť novinárov sa nasmeruje na tieto témy a potom je logickejšie, že sa novinári pýtajú na rekonštrukciu vlády skôr ako na reformu sociálnych služieb. Ale však prečo nie je reforma sociálnych služieb politickou témou? Prečo nezvádzame v tomto parlamente nejaké zápasy alebo nevedieme, nevedieme dlhodobejšie diskusie práve o vecných témach, ktoré sa týkajú životov ľudí a prečo nie je politika súťažou nápadov a návrhov riešení reálne existujúcich problémov, no tak preto, lebo to tu určuje vládna koalícia, pre ktorú je dôležitejšie presadzovanie ich osobných záujmov, ich politických záujmov a nivočenie tých demokratických inštit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
A ďakujem ti, kolegyňa Petrík, že hovoríš o tom, aby sme sa teda viac venovali aj tu v Národnej rade týmto témam alebo možno aj väčší záujem verejnosti a médií by bol, by bol fajn. Ale aby sa celá tá debata nevenovala len napríklad ľuďom v seniorskom veku alebo dospelým zdravotne znevýhodneným ľuďom, ale aj deťom, ktoré sú odkázané na pomoc. My počas tých výjazdov, ktoré mávame po Slovensku, tak ja dosť často navštevujem takéto centrá a sú to rôzne aj také menšie centrá, ktoré poskytujú ambulantnú pomoc alebo ambulantnú formu pomoci pre takéto zdravotne znevýhodnené deti a je to veľmi prospešné pre, pre našu spoločnosť a bolo by fajn, aby aj oni dostali adekvátnu podporu, lebo mnohé sú také menšie a hrozí im zánik.
Ale teda chcem povedať, že prečo je to dobré, keď deti chodia do takýchto centier, pretože aj tá socializácia im pomáha v tomto zdravotnom znevýhodnení sa rozvíjať. Takisto sú tam rôzne aktivity, terapie, ktoré im pomáhajú aj fyzicky, ale aj psychicky teda napredovať. A takisto aj tí rodičia potom môžu pracovať, môžu chodiť do práce, tým pádom sú v tom pracovnom zväzku a platia dane napríklad a teda odvody a sú v tom sociálnom systéme niečo teda platní. A takisto aj pre nich je to, chodia síce do práce napríklad na osem hodín, ale je to trošku aj také mentálne odpočinutie si od tej 24-hodinovej starostlivosti od týchto detí, ktoré si ju vyžadujú, čo je pochopiteľné.
Takže aj tieto formy pomoci majú, majú veľký zmysel pre našu spoločnosť a verím teda, že aj po tejto reforme sociálnych služieb sa podarí mnohé zachovať, lebo sú naozaj, naozaj potrebné.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Petrík hovorila o tom, ako finančné zdroje, ktoré by mohli prúdiť do oblasti sociálnej pomoci a aj na tie konkrétne úlohy, ktoré sa prerokúvajú v rámci tejto predloženej parlamentnej tlače, nám unikajú. Unikajú nám rôznymi kanálmi, rôznymi podvodnými schémami a ja v tom vidím taký paradox, že na jednej strane tu máme kus zmysluplnej rozpravy o veciach, ktoré naša spoločnosť naozaj potrebuje, a táto rozprava sa odohráva uprostred inej rozpravy a tá je o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Teda rozpravy, ktorá vlastne sa chce, sa snaží zachrániť mechanizmus, ktorý by mal ochrániť peniaze, ktoré by mohli prúdiť aj do sociálnej pomoci pre našich občanov a občianky.
Myslím si, že to je veľmi, veľmi zaujímavý paradox, ktorého sme tu svedkami, a tá vyspelosť spoločnosti sa meria aj tými dvomi parametrami, jednak tým, ako sa dokáže postarať daná spoločnosť o tých, ktorí sú odkázaní a nie ich odsúva, to sú práve tie barbarské spoločnosti, ktoré vlastne tých svojich slabých, chorých odsúvali na okraj, nestarali sa o nich, lebo boli pre nich príťažou. A ten druhý parameter, ako dokáže tá daná spoločnosť ochrániť spoločné zdroje, ktoré by mali slúžiť práve na pomoc odkázaným.