43. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa, v úvode ste trafili klinec po hlavičke, keď ste povedali, že médiá o túto tému záujem nemajú. My keď sme išli dnes zo sociálneho výboru, tak ma zastavila jedna pani novinárka, ja som sa potešila, že konečne budeme hovoriť teda o reforme sociálnych služieb. A viete, čo sa ma opýtala? Čo si myslím o rekonštrukcii vlády. Takže absolútne ich možno táto téma nezaujíma, možno sa v nej nevyznajú, nevyznajú sa v nej a preto sa tomu ani nevenujú. A mne na druhej strane vôbec neprekáža, že táto reforma, veľká reforma, ako sa tu zhodneme, financovania sociálnych služieb je predložená v skrátenom legislatívnom konaní, pretože si myslím, že čo bolo potrebné povedať, sa buď už povedalo, alebo sa v tejto chvíli hovorí. A pán minister vlastne je tu aj preto, aby veci vysvetľoval. Takže ja som rada, že táto téma prišla na rokovanie parlamentu a verím, že teda k prospechu najmä ľudí, ktorí potrebujú túto reformu, ju schválime všetci.
Ďakujem.

No, Simi, ja by som chcela nadviazať na tvoj príspevok a poukázať presne na to, že nielen teda finančné prostriedky, ktoré tu unikajú, by mali byť naliate do systému, ale celkovo by sme sa práve...
===== No, Simi, ja by som chcela nadviazať na tvoj príspevok a poukázať presne na to, že nielen teda finančné prostriedky, ktoré tu unikajú, by mali byť naliate do systému, ale celkovo by sme sa práve v téme sociálnych vecí mali venovať viac. Ale to sa vlastne na tejto schôdzi parlamentu nedeje. Z desiatich vlastne pracovných dní, rokovacích, ktoré sme tu mali, sme osem venovali Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý, ktorého rušenie naozaj nepredstavuje najzávažnejší problém Slovenska, ani sa tým reálne nevyrieši počet ľudí, ktorí sú zamestnaní v DSS-kách, a naozaj by bolo nad čím, aby teda táto vládna koalícia povedala, že kedy sa ide venovať reálnym problémom ľudí. To nie sú len krádeže v obchodoch, kriminalita celkovo, zdražovanie, ale naozaj práve tieto sociálne zákony.
A pokiaľ teda oni hovoria, že to je naša vina, že my zdržiavame toto rokovanie, tak treba povedať, že sú to oni, ktorí si ten program pripravujú a schvaľujú a tak ako si napríklad natermínovali tento bod, tak si mohli natermínovať a predradiť pred všetky ostatné body ďalšie závažné témy, týkajúce sa sociálnych vecí, situácie v DSS-kách, alebo napríklad toho, na čo ste upozornili ty a kolegyňa Gregorová, že deti v centrách pre deti a rodiny musia vyžiť z troch eur, z troch eur na deň, 2,99. Mňa to napríklad veľmi pobúrilo, lebo si viem predstaviť, že aké to musí byť naozaj ťažké, keď sa musia vychovávateľky rozhodovať, či im kúpia makovku alebo nalejú pohár mlieka. Však toto v jednej krajine Európskej únie by predsa sa nemalo stávať.
Čiže to sú presne tie veci, ktoré neustále identifikujeme, ktoré sú oveľa podstatnejšie pre život voličov, ako toto, čo tu väčšinu času riešime, a je to zodpovednosť koalície.

Pani poslankyňa Petrík, v kontexte toho, čo si povedala, že tieto témy, ktoré sa bezprostredne týkajú životov ľudí, majú na nich vplyv, že nie sú až tak predmetom záujmu médií a novinárov. No ja neviem, či by som bol v tejto súvislosti až tak kritický práve novinárov, lebo novinári reflektujú to, o čom hovoria, o čom hovoria politici a keď politici 90 % svojej kapacity a svojho času venujú zákonom, ktoré majú politický charakter, charakter nejakých politických hrátok, presadzovania politických záujmov, ohrozovania demokratických a nezávislých inštitúcií alebo obrany tých nezávislých a demokratických inštitúcií, nivočenie právneho štátu alebo snahy obhajovať právny štát, tak samozrejmé, že aj pozornosť verejnosti, samozrejmé, že aj pozornosť novinárov sa nasmeruje na tieto témy a potom je logickejšie, že sa novinári pýtajú na rekonštrukciu vlády skôr ako na reformu sociálnych služieb. Ale však prečo nie je reforma sociálnych služieb politickou témou? Prečo nezvádzame v tomto parlamente nejaké zápasy alebo nevedieme, nevedieme dlhodobejšie diskusie práve o vecných témach, ktoré sa týkajú životov ľudí a prečo nie je politika súťažou nápadov a návrhov riešení reálne existujúcich problémov, no tak preto, lebo to tu určuje vládna koalícia, pre ktorú je dôležitejšie presadzovanie ich osobných záujmov, ich politických záujmov a nivočenie tých demokratických inštit... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
A ďakujem ti, kolegyňa Petrík, že hovoríš o tom, aby sme sa teda viac venovali aj tu v Národnej rade týmto témam alebo možno aj väčší záujem verejnosti a médií by bol, by bol fajn. Ale aby sa celá tá debata nevenovala len napríklad ľuďom v seniorskom veku alebo dospelým zdravotne znevýhodneným ľuďom, ale aj deťom, ktoré sú odkázané na pomoc. My počas tých výjazdov, ktoré mávame po Slovensku, tak ja dosť často navštevujem takéto centrá a sú to rôzne aj také menšie centrá, ktoré poskytujú ambulantnú pomoc alebo ambulantnú formu pomoci pre takéto zdravotne znevýhodnené deti a je to veľmi prospešné pre, pre našu spoločnosť a bolo by fajn, aby aj oni dostali adekvátnu podporu, lebo mnohé sú také menšie a hrozí im zánik.
Ale teda chcem povedať, že prečo je to dobré, keď deti chodia do takýchto centier, pretože aj tá socializácia im pomáha v tomto zdravotnom znevýhodnení sa rozvíjať. Takisto sú tam rôzne aktivity, terapie, ktoré im pomáhajú aj fyzicky, ale aj psychicky teda napredovať. A takisto aj tí rodičia potom môžu pracovať, môžu chodiť do práce, tým pádom sú v tom pracovnom zväzku a platia dane napríklad a teda odvody a sú v tom sociálnom systéme niečo teda platní. A takisto aj pre nich je to, chodia síce do práce napríklad na osem hodín, ale je to trošku aj také mentálne odpočinutie si od tej 24-hodinovej starostlivosti od týchto detí, ktoré si ju vyžadujú, čo je pochopiteľné.
Takže aj tieto formy pomoci majú, majú veľký zmysel pre našu spoločnosť a verím teda, že aj po tejto reforme sociálnych služieb sa podarí mnohé zachovať, lebo sú naozaj, naozaj potrebné.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Petrík hovorila o tom, ako finančné zdroje, ktoré by mohli prúdiť do oblasti sociálnej pomoci a aj na tie konkrétne úlohy, ktoré sa prerokúvajú v rámci tejto predloženej parlamentnej tlače, nám unikajú. Unikajú nám rôznymi kanálmi, rôznymi podvodnými schémami a ja v tom vidím taký paradox, že na jednej strane tu máme kus zmysluplnej rozpravy o veciach, ktoré naša spoločnosť naozaj potrebuje, a táto rozprava sa odohráva uprostred inej rozpravy a tá je o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Teda rozpravy, ktorá vlastne sa chce, sa snaží zachrániť mechanizmus, ktorý by mal ochrániť peniaze, ktoré by mohli prúdiť aj do sociálnej pomoci pre našich občanov a občianky.
Myslím si, že to je veľmi, veľmi zaujímavý paradox, ktorého sme tu svedkami, a tá vyspelosť spoločnosti sa meria aj tými dvomi parametrami, jednak tým, ako sa dokáže postarať daná spoločnosť o tých, ktorí sú odkázaní a nie ich odsúva, to sú práve tie barbarské spoločnosti, ktoré vlastne tých svojich slabých, chorých odsúvali na okraj, nestarali sa o nich, lebo boli pre nich príťažou. A ten druhý parameter, ako dokáže tá daná spoločnosť ochrániť spoločné zdroje, ktoré by mali slúžiť práve na pomoc odkázaným.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, hovorili ste o ťažkej situácii a o tom, že nie sú peniaze ani na tomto ministerstve a pán minister nemá možnosť pomáhať teda sociálne odkázaným, slabým a tak ďalej a tak ďalej. Ale hovorili ste, že lepší výber daní by pomohol, že by pomohlo lepšie, lepšie spravovanie štátneho majetku, štátnych financií, že by pomohla lepšia ochrana nášho majetku s tým, že my dávame, platíme odvody, platíme dane, platíme rôzne poplatky a tieto poplatky by sa mohli lepšie využívať. A spýtali ste sa aj pána ministra, čo na to hovorí, a ja by som tiež teda, určite pán minister sa prihlási, lebo sme ho viacerí vyzývali, čo na to hovorí teda naozaj, aj na to napríklad, že sa kúpil, kúpilo zariadenie, ktoré stálo o 12 miliónov viac. On riadi ministerstvo, kde pomoc ľuďom je to najdôležitejšie pre to ministerstvo. Dnes mal stretnutie, dnes som mal stretnutie s takýmito osobami, ktoré potrebujú pomoc, a presne mi povedali, že, žiaľ, nenachádzame oporu v štáte. A nenachádzať oporu v štáte, ľudia, ktorí si nedokážu pomôcť sami, tak to je najstrašnejšie, čo môže byť. Vo vyspelých krajinách, ako je Nórsko, Švédsko, Island, Dánsko, sú sociálne odkázaní a zdravotne oslabení tí prví, ktorým štát pomáha.
Takže aj mňa zaujíma názor pána ministra na to, ako míňa táto vláda naše peniaze a či by sa nenašli peniaze viac pre odkázaných.
Ďakujem.

Ďakujem vám, kolegyne, kolegovia. Tak ja už iba pár poznámok k tomu, čo ste hovorili, konkrétne kolega Dostál k tej kritike novinárov. Ja som to ani nemyslela ako kritiku, myslím, že sme na jednej lodi, keď poviem, že novinárska obec tiež reaguje na to, čo je najpálčivejšie a musia informovať o veciach, ktoré sa dejú aj tu v parlamente alebo ktoré robí táto vláda. No a keďže táto vláda robí kopec vecí zle, dokonca až škodlivo pre občanov tejto krajiny, no tak samozrejmé, že informujú najmä, najmä o tom.
Mňa to tiež osobne mrzí, pretože vždycky si spomeniem na svoju kamarátku, už som to niekoľkokrát hovorila, ktorá je zo Švédska a povedala mi, že ona vlastne ani nevie, kto je u nich ministrom alebo ministerkou napríklad sociálnych vecí a ju to ani nezaujíma, pre ňu je podstatné, že za tie dane a odvody, ktoré platí, má naspäť či už sociálnu alebo zdravotnú starostlivosť takú akú, akú potrebuje. Tak vždy som si hovorila, že by som si veľmi priala, aby sme mali možno aj takú nudnú vládu, o ktorej ľudia veľa nevedia a ktorá len pre nich skrátka pracuje a nerobí, nerobí takéto kotrmelce, aké tu robí táto vláda už, už tretí rok.
No a k tým CDR-kám ja by som len doplnil aj Zuzku, aby to zas nevyznelo zle. Tie tri eurá, to sú, to je v podstate tá najnižšia hodnota pre detičky od nula do troch rokov, tie sumy sú potom o trošku vyššie, len aby ste si predstavili, že pre osemnásťročných ľudí, teda mladých dospelých je to suma stále veľmi nízka, myslím, že je to 5,88 eur, takže, na deň. Je to stále smiešna suma, kde tie vychovávateľky skutočne rozmýšľajú, že či tým menším deťom kúpia jeden deň makovku a druhý deň im dajú pohár mlieka.
Takže, pán minister, možno by ste s mohli zamyslieť nad tým, aby tie tabuľky boli o čosi vyššie a ostatné už nestihnem.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak dnes už stojím pred vami druhýkrát k tomu istému bodu. Mám pocit, že ešte treba dorozprávať niečo, čo som povedala v prvom bode. Zároveň chcem poprosiť, aby o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som čítala ako prvá prihlásená za klub, tak aby o každom bode sa hlasovalo samostatne. Neviem, či som to vtedy spomenula, ale preto to opakujem teraz, že prosím, aby sa hlasovalo o každom bode samostatne.
A prečo mám potrebu ešte k tomu vystúpiť? Preto, že si myslím, že naprieč politickým spektrom, či je to koalícia, alebo opozícia, v cieli nášho snaženia by vždy mal byť človek. A v sociálnych službách zvlášť. Potrebujeme sa sústrediť na ľudí a ak pripravujeme reformu, poviem, najväčšiu reformu v tomto tisícročí, zatiaľ, dovolím si to až takto povedať. Tak tá reforma by mala skvalitniť a zefektívniť službu, nie zhoršiť. Naše odkázané osoby by sa nemali báť, čo s nimi bude po prijatí tejto reformy, ale by mali cítiť istotu, že minimálne tá istá úroveň kvality služieb, ktorú dnes majú, bude zachovaná aj od januára 2027. A myslím si, že túto ambíciu má aj ministerstvo, keďže ako pán minister hovoril niekoľkokrát, že dva roky sa pripravovala, obávam sa však, že ak by nebola daná do plánu obnovy prechádzajúcou vládou, tak asi by to také prioritné nebolo vidiac podľa toho, o čom rokujeme na tejto schôdzi od jej začiatku.
Ale teraz k tým návrhom, ktoré som predstavila. Zasa spomeniem pani poslankyňu Laššákovú, ktorá povedala, že navrhujem vysoké sumy. No tie sumy sú presne matematicky vypočítané podľa výšky opatrovateľského príspevku dnes, to je tých 663 eur 50 centov od 1. júla a sumy, ktorú dnes platí ministerstvo na prevádzku v ambulantných službách, kde na piaty stupeň odkázanosti platí 599 eur, štvrtý stupeň odkázanosti 489 eur. Nebudem čítať všetky stupne, lebo tieto dva sú najťažšie stupne odkázanosti a vlastne aj v tomto prvom bode som navrhovala práve tú zmenu príspevku na túto sumu. Chápem, že ministerstvo má alternatívny návrh, myslím, že ho predloží ešte pán spravodajca Cech, alebo už bude len v správe spoločnej? (Reakcia spravodajcu.) Bola na výbore, čiže už bude, už bude len v správe, dobre.
Je to alternat...
=====

V prvom bode som navrhovala práve tú zmenu príspevku na túto sumu. Chápem, že ministerstvo má alternatívny návrh, myslím, že ho predloží ešte pán spravodajca Cech. Alebo už bude len v správe spoločnej? Bolo na výbore, čiže už bude, už bude len v správe. Dobre. Je to alternatívny návrh, kde sa pre tých najviac odkázaných zavádza príplatok k príspevku. Možno to nie je práve najsystémovejšie, ale rieši to problém, čiže viem si predstaviť, že aj toto opatrenie bude schválené. Čiže v tom prípade, ak bude schválené toto opatrenie, nebudem trvať na tom prvom bode nášho pozmeňujúceho návrhu.
Čo sa týka druhého druhého pozmeň, druhého bodu nášho pozmeňujúceho návrhu, tak tam sme navrhli výplatu príspevku na opatrovanie aj opatrovateľovi po smrti opatrovanej osoby. Lebo predstavme si situáciu dnes, ktorá platí, poberateľom príspevku je opatrovateľ, čiže on ho dostane aj za mesiac kedy opatroval. Ak náhodou začiatkom ďalšieho mesiaca opatrovaná osoba zomrie, a teda ešte nedostal, má zaplatený príspevok, hej, pretože je to za predošlý mesiac. Teraz sa to mení, peniaze pôjdu za opatrovanou osobou, čiže keď opatrovaná osoba zomrie pred dátumom toho, kedy si prevezme príspevok, tak opatrovateľ za mesiac, ktorý celý reálne odmakal, neuvidí nič. Takisto nedostane peniaze ani za mesiac, v ktorom tá opatrovaná osoba zomrela, lebo vlastne výplata príspevku sa zastavuje jej úmrtím. A už vôbec nemôže žiadať peniaze za ďalší mesiac, ktorý nastane po. Návrh, aj na výbore sme o tom hovorili je, aby si takýto opatrovateľ požiadal o dotáciu na humanitárnu pomoc. Ale tá je prioritne určená na živelné katastrofy. Veď sme ju vyplácali v tomto kalendárnom roku pri zemetrasení na východe, vyplá, vyplácali sme ju pri povodniach, to sú situácie, na čo slúži táto humanitárna pomoc. Podľa mňa je veľmi neštandardné, aby opatrovateľ, ktorý poctivo robí svoju robotu čakal, či mu niekto schváli dotáciu, ktorá navyše nie je nárokovateľná. Čiže preto sme my navrhli tuná, keďže úrad práce bude disponovať všetkými údajmi, lebo keď si pozriete návrh zákona, tak tam bude disponovať všetkými údajmi ako o opatrovanej osobe, tak aj o opatrovateľovi, vrátane čísla účtu a ďalších podstatných náležitostí. Nevidím problém, aby tam bola tá klauzula, že po smrti opatrovanej osoby sa tieto dávky, teda, čo sa týka príspevku na, nehovorím o celom príspevku, ale príspevku na odkázanosť, tých 740 eur vyplatilo opatrovateľovi, a ten opatrovateľ by mal istotu, že tie peniaze dostane, keď si poctivo, poctivo tú svoju prácu robil. Čiže to je k tomu druhému.
V treťom bode sme precizovala ustanove, ustanovenie o správne poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti, pretože umožňuje vlastne delegovať niektoré vybrané ošetrovateľské úkony aj na opatrovníka, ale na opatrovateľa, alebo teda na novú pozíciu pracovník dlhodobej starostlivosti, ktorý ale nie je v zmysle zdravotníckeho zákona zdravotníckym pracovníkom. Čiže preto tam vlastne dávame, aby to bolo výlučne na základe písomného poverenia sestry, ktorým sa zachová odborná garancia a zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka, pričom sa aj flexibilne zareaguje na potreby praxe v zariadeniach sociálnych služieb.
V štvrtom bode, sme dopĺňali den, slovíčko dennú alebo pred slovíčko externú. Pretože dnes študent externého štúdia bude mať možnosť byť opatrovateľ, ale neumožňuje sa to študentom denného štúdia. Poviem, aj dnes študenti denného štúdia, jednak nemajú každý deň vyučovanie. Sú mnohé fakulty, ktoré majú prednášky len povedzme, tri dni v týždni. Alebo potom nemajú celý deň rozsah. Niektorí majú zase vo večerných hodinách prednášky, inokedy ráno. A myslím si, a poviem to zasa na príklade, lebo podľa mňa, príklady sú najlepšie. Predstavte si, že sirotu vychováva stará mama po smrti rodičov, a tá stará mama, zrazu, keď je v dôchodcovskom veku, má zdravotné postihnutie nejaké, kde splní stupeň odkázanosti 5 a potrebuje opatrovateľa. Ten vnuk by veľmi rád pomohol a bol opatrovateľ. V rámci kombinácie služieb si vie zabezpečiť, že v čase, keď je v škole, tak domáca opatrovateľská služba príde a sa o tú jeho babku postará. A keď on príde zo školy, celý čas až kým nepôjde zasa do školy, tých povedzme 15, 16 hodín denne, sa vie o tú svoju starú mamu postarať. Ale my mu to zakážeme, a povieme, že musíš byť externý študent, nemôžeš byť denný študent. Musíš odísť zo školy, a keď budeš externý, vtedy vieš opatrovať. Čiže si budeš musieť ako externista platiť za štúdium z toho opatrovateľského príspevku. Podľa mňa to nie je fér. A ja si myslím, že pokiaľ bude starostlivosť a od toho máme inšpek, inšpekčnú službu alebo teda odbor inšpekcie na ministerstve práce, ktorý môže chodiť a môže skontrolovať, či sa dokáže starať o tú starú mamu popri dennom štúdiu alebo nie. Ale prečo my vytvárame podmienky. Veď toto, teda prekážky, veď toto by vlastne malo odstrániť diskrimináciu rodín, a vlastne podporiť tú medzigeneračnú solidaritu. Keď poviem iný príklad, že nemusí to byť rovno, teda, že je to sirota ten študent, ale môže mať aj pracujúcich rodičov, ktorí robia na smeny, zasa si to vedia skombinovať. Že keď jeden bude robiť na smenu, študent v tom čase, keď je rodič v práci, sa vie postarať o, o toho svojho príbuzného. Čiže podľa mňa len dopĺňame, a od toho máme, hovorím kontrolórov, aby to kontrolovali, či sa to dopl, takto realizuje.
Ďalej, v ďalšom bode dopĺňame vlastne medzi sociálne služby aj sprostredkovanie sociálnej služby aj inej pomoci, to myslím, že aj bolo v zákone. A my dopĺňame domácu ošetrovateľskú starostlivosť. A to z toho dôvodu, že aj dnes sú častokrát ADOSKY tie jediné v tých obciach, ktoré prídu za tým, za tým klientom domov. A vychádza nám to aj z praxe, keď sa rozprávame s týmito ako, ako jednak opatrovanými, ale zároveň aj s agentúrami, ktorí hovoria, že častokrát ten senior je tak opustený a odkázaný, že nestačí urobiť len ten zdravotnícky úkon, ale on sa potrebuje aj porozprávať, prípadne má iné potreby, ktoré očakáva, že mu ten ošetrovateľ, ktorý tam príde, urobil. Lebo častokrát poviem, ľudia nerozlišujú, že to je ošetrovateľská starostlivosť, a je, to je opatrovateľská starostlivosť. Navyše, povedzte mi, veď ste z obcí a miest. V ktorých vašich obciach sa poskytuje domáca ošetrovateľ, opatrovateľská služba. ADOSKY fungujú, lebo tie majú širší okruch. Ale obec na svojom území, má zabezpečovať domácu opatrovateľskú službu. Z takmer tritisíc obcí, ich ro, ich poskytuje štyristo. Zvyšok nie, aj to sú väčšinou teda mestá a väčšie obce. Hej. Čiže prečo brániť. Veď to má byť, hovorím, v centre nášho snaženia má byť človek a pomoc človeku bez toho, aby nás to stálo niečo navyše.
V bode šesť, tam sme vlastne navrhovali vypustiť bod 43, a teda zachovať to, čo funguje dnes, a to, že tie zariadenia môžu poskytovať...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti Andrejka, za tvoj príspevok, i za prednesenie našich pozmeňujúcich návrhov. Tie pozmeňujúce návrhy nevyjadrujú kompletné riešenie zo strany KDH a tejto náročnej problematiky. Je to jednoducho preto, že sme v súčasnosti opozičnou stranou, a môžeme sa snažiť prispievať konštruktívne poukázaním na samozrejme nedostatkov, ale aj tým, čo sa dá uro, vylepšiť, čo sa dá doplniť. A ja teda z tejto pozície opozičného poslanca, môžem len apelovať na ešte jednu vec, o ktorej už som pán minister aj hovoril. A to, že aby sme sa neuzatvárali do zažitého rezortizmu. Tak ako kolegyňa Andrea Turčanová, spomínala príklad zo školstva v tom zmysle, že žiak interného štúdia nemôže byť takýmto opatrovateľom, tak ja pripomínam aj to prepojenie vôbec na školstvo, pretože, my máme 800-tisíc žiakov. 800-tisíc žiakov vo všetkých typoch škôl. Medzi nimi sú aj deti so zdravotným znevýhodnením, ktorí potrebujú taktiež asistenciu pri zdravotnom znevýhodnení pracovníka, sociálneho pracovníka. A tu upozorňujem na to, že zo zákona o pedagogických odborných zamestnancov bol vyčiarknutá kategória sociálny pracovník. A my sa tak vzďaľujeme tomu ideálnemu riešeniu, kedy tá istá osoba, ktorá sa stará o človeka, o die, o žiaka zdravotne znevýhodneného v domácnosti, môže ho sprevádzať aj v škole, pretože to je vin, vin, vin, po všetkých stránkach. Dieťa je naň zvyknuté, a takto to funguje lepšie, ako keď sú to dve...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)