46. schôdza

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Myslím si, že aj táto diskusia a tie reakcie ukázali, že toto nie je žiaden etický kódex, ktorý parlament ide prijať, ale môžeme ho pokojne nazvať neetickým kódexom.
Pán poslanec Prostredník hovoril o tom, že dôležité je skúmať aj motiváciu pri tom, čo ľudia konajú. A ja vidím dva také hlavné motívy pri zmene zákona o rokovacom poriadku a prijímaní tohto neetického kódexu. Prvým motívom je lenivosť a druhým motívom je podľa mňa pomsta.
To, že ide o lenivosť, o tom podľa mňa svedčí fakt, že idú skrátiť čas na vystúpenia poslancov v pléne. Kým dnes má poslanec k dispozícií 20 minút v rámci písomnej rozpravy a 10 minút v rámci ústnej rozpravy a plus ešte možnosť reagovať dvojminútovými faktickými poznámkami, čiže teoreticky môže v rámci jednej rozpravy poslanec rozprávať aj 40, povedzme 50 minút ak je to vážna téma, tak po novom bude môcť rozprávať maximálne 15 minút vrátane faktických poznámok a všetkého dohromady. Čiže to je tá lenivosť, že im sa proste nechce rokovať. Preto mali minulý rok aj tak málo schôdzí Národnej rady, preto nás nechcú pustiť do odvolávania ministrov a tak ďalej.
A to, že ide o pomstu, tak o tom svedčia viaceré ustanovenia toho nového rokovacieho poriadku a neetického kódexu. Ale takým najtvrdším znakom pomsty podľa mojej mienky je to, že oni idú monitorovať aj to, kto čo povie mimo rokovacej sály, mimo budovy Národnej rady, na nejakých verejných stretnutiach a zhromaždeniach. Tak to je ale že absolútna nehoráznosť, absolútna.
Čiže ešte raz. Pomsta a lenivosť a neetický kódex. (Potlesk.)

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikulec. Budete mať, budete mať dlhší prejav než 20 minút, predpokladám. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak budeme to rešpektovať. Prerušujem rokovanie pléna do zajtra. (Ruch v sále.)
Kolegovia, prerušil som rokovanie pléna. Možno si tieto, vydiskutujte tieto veci niekde mimo, aj by to bolo vhodnejšie. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadala poslankyňa Gažovičová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu poslancov Gašpara, Puciho, Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 o rokovacom poriadku, tlač 939, a o návrhu pána poslanca Gašpara, Puciho, Lučanského na prijatie Etického kódexu poslanca Národnej rady, tlač 1169. Prosím pána poslanca Gašpara, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, zastupujete vy, pani poslankyňa, takisto, aby zaujali svoje miesto pre spravodajcov. Obaja, konštatujem, sú v sále. Ďalší v poradí z písomných prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Mikulec, ktorý ale nie je v sále, takže stráca poradie, nasleduje pani poslankyňa Bihariová a pripraví sa pán poslanec Pročko.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

(Pokračovanie rokovania v druhom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Róberta Puciho a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 939,
a o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara, Róberta Puciho a Adama Lučanského na prijatie Etického kódexu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1169.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, teda ctené poslanecké plénum, ja sa teším teda, že už sme vyriešili všetky problémy, máme rozpočtový prebytok, zmodernizovali sme inštitúcie, vedieme všetky podstatné rebríčky, takže podľa mňa je to celkom rozumné, správne a aj sa to dalo očakávať, že dnes ráno teda budeme viesť tretí deň rozpravu o taľafatkových ustanoveniach, ktorými sa novelizuje rokovací, rokovací poriadok. V každom prípade teda, a to už hovorím bez akejkoľvek ironickej nadsázky, mi dovoľte, hej, dať do pozornosti, že my sa pri tejto rozprave nebavíme o nejakých technikáliách, my sa bavíme vo výsledku o tom, ako chápeme parlamentnú demokraciu, ako chápeme, alebo ako bude vyzerať výkon poslaneckého mandátu a ako teda bude prebiehať slobodná politická diskusia v národnej, v Národnej rade.
Viete, často sa aj pri tomto rokovacom poriadku mnohí aj teda zo strany predkladateľov odvolávali na potrebu chrániť demokraciu, dokonca teda chod štátu pred paralýzou, ktorú spôsobujú rozpravy vedené teda opozíciou, alebo tie vystúpenia, ktoré v nich prezentuje. Dokonca si teda dovolím v tomto zacitovať aj pána predsedu Národnej rady: „Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu." No dajme teraz pre túto chvíľu bokom, že obávam sa, že to, čo paralyzuje štát, nie sú vystúpenia v rozprave opozície, ale hlasovania koalície. V každom prípade je naozaj veľmi teda dojemné, s akým útlocitom sa vtedy, keď sa to hodí, a tam, keď sa to hodí, mnohí teda koaliční reprezentanti prichádzajú s argumentom o demokracii a obrane demokracii. Napokon nie je to tak dávno, že by sme zabudli, že práve s odvolávkou na ochranu demokracie bol odvolaný náš predseda z postu podpredsedu parlamentu, je to teda ten najviac jalový argument v histórii, hej, slovenského parlamentarizmu, že bol nejaký, nejaký podpredseda teda odvolávaný s dôvodom, že sa konal, že teda vykonáva nejaké protesty a boli označené ako protidemokratické konanie, hoci nerada teda hovorím, kto je, nie je obžalovaný a nerada používam tieto difamačné prívlastky, tak v tomto kontexte si to neodpustím, že túto rozpravu o jeho odvolávaní a o tom, že nemá právo zastávať post podpredsedu, lebo konal niečo nejak protidemokraticky, teda lídoval a viedol zrovna teda obžalovaný jeho kolega podpredseda Národnej rady.
Dovoľte mi teda pár, na úvod takých pár teoretických poznámok k zastupiteľskej demokracii, pretože, pretože áno, aj to, ako ju chápeme, do istej miery potom vypovedá o tom, ako chápeme aj našu úlohu výkon poslaneckého mandátu a to, čo teda sa očakáva od nás ako zástupcov ľudu, od ktorých pochádza naša moc, čo teda by sme tu mali, mali robiť. Dovoľte mi teda pripomenúť, že v zastupiteľskej demokracii, zvlášť ak je vykonávaná v pomernom systéme, je, je typické, dokonca to je úplne typický znak, typický znak liberálnej demokracie ako takej, že je zabezpečená pluralita a slobodná súťaž politických síl. Liberálna demokracia neznamená to, čo tu mnohí do toho vnášate, tie nezmysly, že nejaké ideológie, nejaké LGBT, aj houby, hej. Liberálna demokracia znamená, že teda hej, v tom pomernom zastúpení, ak to takto vyšpecifikujem, že je zabezpečená pluralita, teda existuje viacero politických strán s rôznym programom, s rôznymi hodnotami, na ktoré kladú dôraz, a je zabezpečená politická súťaž, kde súperia o teda podporu voličov pre tie idey, ktoré prezentujú.
Prečo to teda vôbec mám potrebu takto, hej, teoreticky vôbec sem vnášať? No, no preto, že tá politika je perse, to znamená, že z povahy veci konflikt. Ono sa to nedá naozaj, že politika sa, neni všeobjímajúce bratstvo, veď koniec koncov vy ste v koalícii, viete, že aj tam to, hej, iskrí a poznáte tie konflikty veľmi, veľmi dôverne. A áno, je to úplne, úplne legitímne, že navzájom politické strany súťažia o to, ako zabezpečiť transfer želaných hodnôt teda k určitým skupinám obyvateľstva, ktoré skupiny obyvateľstva by možno mali mať širší, lepší prístup k tomu-ktorému verejnému statku, akými spôsobmi, nástrojmi a politikami sa dostaneme k nejakému politickému cieľu. Čiže to je neustála, živá, živá, teda živý konflikt. A teraz ide iba o to, že ako ten konflikt budeme viesť, hej. A my sa tu všetci zhodneme pri všetkej príčetnosti, že tento konflikt sa naozaj nemá podobať na boxerský ring, hej. Má to byť nejaká, nejaká moderovaná diskusia, kde padajú argumenty, kde si môžme naozaj, že aj byť na seba tvrdí, aj dokonca my ako politici musíme o to väčšmi znášať aj nejakú, nejakú naozaj že možno sem tam až preexponovanú hyperbolizovanú kritiku, zvlášť v pléne Národnej rady, nie nadarmo máme v tomto mieste výrokovú imunitu, čiže, čiže áno, nedá sa vyhnúť tomu, že to bude konflikt, ale to, čo sa dá, a to, čo by sme mali robiť, je, aby nevyústil k takému tomu, hej, naozaj že buranstvu a k tomu, čo pripomína kolotočársku zábavu v sobotu nadránom.
No lenže, lenže viete, že nemôže potom v tom takomto chápaní, hej, tej politiky platiť, že vy nechcete, aby sa v tejto sále diali tie, v úvodzovkách to hovorím, pästné súboje, čo samozrejme nikto nechce, a zároveň hovoríte, že preto obmedzujete diskusiu, ktorá je práve ten civilizačný nástroj, tá náhrada, tá alternatíva toho, aby sa takéto, hej, legitímne, znovu opakujem, legitímne konflikty, spory, súťaže, kritika nemuseli vybavovať naozaj že sprosťáckymi útokmi, nedajbože, nedajbože fyzicky.
V tomto kontexte ešte musím jednu teda vec pripomenúť, keďže som spomínala, že to je zastupiteľská demokracia, že my vlastne zastupujeme rôzne názorové skupiny a aby sa oni nemuseli potýkať a vybavovať si to v uliciach, tak odovzdávajú tú moc na nás ako volených zástupcov v legitímnom očakávaní, že tieto konflikty, tieto názorové strety nebudú oni riešiť na ulici, ale my v pléne normálnou teda, hej, parlamentnou rozpravou, parlamentnou diskusiou. Je teda nemožné naozaj súbežne tvrdiť, že na jednej strane teda chcete zabrániť tomu, aby sa tu, hej, stalo to, čo som nazvala, aby sa teda parlamentná pôda stala to, čo som nazvala, že kolotočárskou, kolotočárskou zábavou a pripomínala boxerský ring a zároveň obmedzovať priestor na legitímnu, na legitímny a nevyhnutný názorový stred práve diskusiou, ktorá má nahradiť ten, v úvodzovkách, pästný súboj. Zároveň je nemožné súbežne tvrdiť, že chcete obhájiť demokratické fungovanie a súčasne odopierať ten priestor, ten jediný, kde má tento súboj ideí, tá kľúčová súčasť, ktorú som spomínala na začiatku, že tá politická súťaž, kde má prebiehať. Hej, to sa proste dokopy, dokopy nedá. My sme tu teda ako zástupcovia občanov, nahrádzame tie spory, ktoré by možno naozaj viedli k fyzickým stretom, ak by sme my na seba teda neprevzali tú úlohu, že ich častokrát oprávnené, častokrát protichodné potreby a záujmy budeme vzájomne teda, hej, cibriť spoločnou, spoločnou diskusiou. Možno, ja nechcem byť hnusná, ale viete, že možno nemáte úplne tú tradíciu v tom, že my sme tu naozaj na to, aby sme hájili záujmy občanov, že toto je tá naša úloha. Preto vy keď prichádzate s tým, že idete obmedzovať tú diskusiu tak, aby teda nemohla opozícia v tej diskusii dostať taký priestor, aký minimálne teda podľa súčasného rokovacieho poriadku jej prináležal, tak vy neobmedzujete len politického oponenta, vy obmedzujete práve tých voličov, ktorí si nás zvolili, od ktorých máme mandát a ktorí to očakávajú, že my sem prichádzame práve do tej diskusie tlmočiť ich legitímne potreby. Ja neviem, ako si to teda inak ďalej predstavujete, že sem teraz čo, keď teda sa tak, hej, veľmi, veľmi desíte toho, ako parlament vyzerá, keď je tu, ako vy hovoríte, kút hanby, no tak potom tu chcem vidieť tých desaťtisíc Matovičov, keby vám sem teda prišlo na túto pôdu a bude tu viesť tú diskusiu o, hej, proste normálne že random, random ľudia, ktorí nebudú sa môcť spoľahnúť, že majú nejakých zástupcov, ak my rezignujeme na tú funkciu, že my tu máme tlmočiť tie, tie ich idey a my máme viesť tento dialóg práve preto, aby sa nemuseli potýkať navzájom na uliciach a teda vybavovať si to občania navzájom a nedajbože teda, aby obsadzovali tento priestor nevolení zástupcovia. Lebo viete, oni, oni nemajú inú možnosť prísť v nejakom, hej, procedurálne upravenom postupe, aby sa oni sami hájili a presadzovali idey, aby oni presadzovali nejaké programové požiadavky a tak ďalej. To je tá úloha nás, zvolených zástupcov v zastupiteľskej demokracii.
Čiže áno, súhrnne parlament je miesto, kde má a musí prebiehať reflexívne argumentačne podložené rozhodovanie a to nemôžete zredukovať len na hlasovanie. Obmedzovanie rozpravy potláča teda zmysel a podstatu tej zastupiteľskej demokracie, tak ako som sa ju teda snažila teraz vysvetliť aj cez prizmu tých, tých, hej, teoretických atribútov. Čiže znovu ten rozpor, nemôžete hovoriť, že idete brániť demokraciu tým, čo navrhujete v rokovacom poriadku, a, hej, nevšimnúť si alebo tváriť sa, že ste si nevšimli, že práve toto je popieraním podstaty zastupiteľskej demokracie. No a teraz od tých teórií sa skúsim posunúť k jednotlivostiam.
To obmedzovanie rozpravy tu už bolo ikskrát spomenuté, nechcem sa pri ňom veľmi zdržiavať, dovoľte mi len možno takých pár príkladov toho, do akých absurdných a notabene protiústavných dôsledkov to môže, môže zájsť. Tým, že vy ste vlastne urobili taký ten spoločný časový balíček, ktorý pripadá klubu, ste urobili to, že je to predseda klubu, je to vedenie klubov, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorý poslanec vystúpi a ktorému nie je možné teda udeliť slovo, a to nie preto, že niektorý poslanec by nemal k tomu čo povedať. Ale dostáva sa to teda do rozhodovania, rozhodovania úplne akože orgánov, alebo čo to je, ktoré ani nie sú orgánmi, ako sú samotné kluby, čo je v príkrom rozpore teda s požiadavkou vykonávať mandát neviazane. Áno, môžte mi povedať, že veď aj pri hlasovaní sa riadime nejakou internou, hej, dohodou, pokojne to nazvime príkazom, ale nedávame to do zákona, hej, nedávame do zákona, že poslanec sa riadi tým, čo povie predseda poslaneckého klubu. A toto je ten prípad, kedy to vy hovoríte, hej, že tým, že reálny výkon poslaneckého mandátu sa presúva z jednotlivých poslancov na vedenie poslaneckých klubov, tak sa teda vytvára priestor na to, aby sme celkom, hej, legitímne mohli hovoriť, že prichádza k porušovaniu slobodného výkonu poslaneckého mandátu tak, ako ho predpokladá ústavný čl. 73 ods. 2. To nie je vlastne, hej, ja sa tu nesnažím povedať, že neviem, a už v našom klube vonkoncom nie, že by sme my mali ten problém, že by sme sa nevedeli dohodnúť s našou predsedníčkou klubu. Hovorím to tu teraz vo všeobecnosti, lebo my tu neprijímame, naozaj akokoľvek sa vám to zdá možno neuveriteľné, ale my tu neprijímame zákony len pre túto chvíľu a len na dobu, hej, keď ste vy v tej vládnucej väčšine. Čiže tu môže byť hocijaká zostava. A koniec koncom ani nemusíme zachádzať do budúcich rokov, keď len teda si smiem dovoliť ako príklad uviesť HLAS, hej, možno čiastočne aj SNS, kde teda prišlo, hej, k nejakým, k nejakým odstredivým silám, nazvem to tak diplomaticky, v rámci vlastných poslaneckých klubov, a kde aj mnohí teda koaliční poslanci hovorili, že nie sú spokojní s tým, ako sa, hej, niektoré tie rozhodovacie procesy skoncentrovali v rukách vedenia klubu. Môžte im to dať, je to úplne jedno, ale nie, nie, prosím pekne, nemôže sa skoncentrovať v rukách vedenia klubu to, či poslanec vystúpi alebo nevystúpi, hej, že to proste naozaj, naozaj je popretím, popretím slobodného výkonu mandátu bez príkazov.
Zároveň je to aj zásah do práva na prístup k volených funkciám, pretože len naozaj to, že je zvolený, znamená, že musí vykonávať ten poslanec nejakú činnosť, ktorá definuje teda to, čo nazývame výkon politického mandátu. A ak ju nemá, tak áno, potom sa môžme baviť o tom, že teda ako je naplnený iný ústavný čl. 30 ods. 4, ktorý teda, hej, hovorí o prístupe a rovnom prístupe k voleným funkciám. No a do tretice, ak aj zarátam to, že je tu aj celkom bežné, že existujú poslanci bez klubovej príslušnosti, ak zarátam teda, že pre nich platí úplne iný režim, ten 15-minútový vrátane faktických, čo už teda fakt neviem, že čo oni kedy môžu súvislé povedať, tak sa dostávame do ďalšieho, potenciálne sa dostávame do ďalšieho rozporu s ďalším ústavným čl. 1 ods. 1, ktorý teda hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát.
Čím toto celé odôvodňujete? Hovoríte teda, že musíte brániť obštrukcii, pretože má paralyzačný účinok na chod štátu. Tu si dokonca dovolím zacitovať pána predsedu Národnej rady: „Novela rokovacieho poriadku nie je útokom na opozíciu, ale ochranou demokracie pred paralyzovaním štátu. Parlament musí v prvom rade prijímať zákony. Ja ako lekár si neviem predstaviť, že by niekto zablokoval nemocnicu, pretože nie je spokojný," a tak ďalej a tak ďalej. No ostaňme pri tejto, pri tejto paralele. Viete, ak má v zmysle Hippokratovej prísahy a predmetnej legislatívy lekár poskytovať život ohrozujúce, teda zákroky na odvrátenie teda nejakých život ohrozujúcich chorôb, poskytnúť prvú pomoc a on sa rozhodne, nebude to robiť neustále, ale bude to robiť len koľko, päťkrát do roka ako naše schôdze, no tak sa nemôže čakať, diviť, že potom tam má narvatú ambulanciu, hej. To je to, čo tu my máme. My máme zasadať neustále, hej. Áno, môže byť schôdza prerušená, ale nemôže byť to vedenie schôdze zmanažované tak, že vlastne my nestíhame nič prebrať, že my sme vlastne v práci, koľko to je dní do roka? A potom tu vymrnčiavať, že niečo sa nestihlo a je paralyzovaný chod štátu. No určite nie tým, že sa vedú rozpravy, ale tým, ako sú naplánované schôdze. A prepáčte teraz, že si dovolím takú nadsádzku, snáď teda ja si to môžem dovoliť, je to úplne absurdné, ak sa ja ako Rómka musím pohoršovať nad pracovnou disciplínou a lenivosťou mnohých koaličných poslancov, ktorí nechodia poriadne do roboty a chodia sem len hlasovať. My sme tu viacerí, viacerí Rómovia, aj teda v našom klube, aj v klube, presne tak, SLOVENSKO a keď som si pozrela, máme menej absencií než ktokoľvek bežný, teda muž, ktorý predpokladám, že nemá ani malé deti doma ako mám napríklad ja, mohol by tu kľudne sedieť od rána do večera, chodíte sem len hlasovať. To je fakt hanba, to je fakt hanba, že ja teda ako Rómka, o ktorých sa teda hovorí, že my sme tí leniví, ktorí nechcú chodiť do práce, vám musím kázať o pracovnej morálke. Fakt, fakt hanba.
Na záver ešte teda niektoré prebehnem z tých vašich argumentácií. Hovoríte o tom, že v tej dôvodovej časti, že veď budú mať priestor vystúpiť experti. A znovu, nechcem byť hnusná, ale možno ich naozaj máte tak málo, že by vám tých 37 hodín stačilo aj na celú schôdzu, nieto na rozpravu k jednému zákonu, ale toto nie je objektívne, objektívne teda nejaká metrika. Napríklad v Progresívnom Slovensku je, myslím si, že najväčšia koncentrácia právnikov a keď sa vedie rozprava o Trestnom zákone, tak, o trestnej novele, tak zákonite sa tu asi naozaj nájde viacej ľudí, ktorí majú čo k tejto téme povedať. Povedzme si teda niečo o tých skutočných dôvodoch obštrukcií. Viete, podľa mňa keby sme si to naozaj prešli v priereze, tak si nemôžeme nevšimnúť, že najviac obštruované boli tie zákony, ktoré boli buď teda sami vami najviac novelizované, že sami ste ich museli niekoľkokrát prerábať, alebo šlo o návrhy, teraz hovorím povedzme ten o mimovládkach, ktorý musel teda Ústavný súd označiť ako protiústavný, alebo také, ktoré napokon teda vrátil aj samotný prezident. A to do istej miery hovorí o tom, aká je kvalita, aká je kvalita normotvorného procesu, aká je kvalita legislatívnej tvorby. Keby som chcela byť hnusná, tak poviem, že aký krám, taký pán.
Len ilustračne vám teda poviem, že ako vyzerá, keď aj opomeniem všetky tie katastrofálne dôsledky, ktoré má tá predkladaná legislatíva, a zameriam sa nejaké čisto technické, ako tá kvalita vyzerá, tak si dovolím zacitovať teda z tej poslednej novely predloženej pánom podpredsedom, kde hovoríte, že sa vypúšťa to, čo ste predtým navrhovali, aby poslanec, teda pardon, vedenie Národnej rady, ak je niekto z nich vo väzbe teda, hej, nevykonával túto funkciu, aby mu zanikla a teraz prichádzate s tým, že sa toto ustanovenie vypúšťa. A odôvodnenie? Navrhuje sa vypustenie bodu, aby teda predseda, člen výboru a tak ďalej, ktorý bol zvolený, hej, že a bol vzatý do väzby, aby toto, hej, tá podmienka, že nemôže zastávať tú funkciu, aby neplatila. A ja sa pýtam, že čo tu je to zdôvodnenie? Však vy ste iba opísali to, čo ste spravili. To neni zdôvodnenie. A takto to robíte pri mnohých zákonoch. A my sa tu jak Tatári potom v kuse pýtame, že, mnohokrát, hej, že ako ste to mysleli? Toto budete robiť ako? A toto čo znamená? A prečo dávate takúto, hej, podmienku? A prečo ste prišli na to, že osoba, ktorá spácha trestný čin s hornou hranicou, hej, nad desať rokov, môže mať len náramok? A nedostávame tie odpovede. Neviete ich zdôvodniť v dôvodovke, neviete ich zdôvodniť v pléne. Čiže áno, toto je ten dôvod častokrát obštrukcií a toho, prečo tu musíme opakovane, opakovane vystupovať.
Inak k tej väzbe len taká malá pikoška možno na záver, že ako som povedala, že tak ako vy vládnete zo dňa na deň, tomu zodpovedá aj tá kvalita parlamentnej práce, a nemyslíte na to, že jedného dňa vy budete obeťou tých návrhov, ktoré predkladáte. Možno jedine tá väzba ma napadla, že ste to tak predvídavo mysleli, že keby vás náhodou, hej, chcel zasa niekto vziať do väzby, aby vám nezanikla funkcia podpredsedu Národnej rady. Neviem síce, ako ju bude podpredseda Národnej rady z väzby vykonávať a či toto je teda legitímne, aby zostal, hej, ale keď bude mať nejaké tričká alebo niečo, tak bude vyká... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Uplynul vám čas, pani poslankyňa. Máte tri faktické.
Pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem pekne za slovo.
A ďakujem aj tebe, Irena, za tvoje brilantné vystúpenie, v ktorom si zhrnula to, o čom skutočne je ten zákon, alebo tie zmeny teda, a že prečo vlastne my voči tomu vystupujeme. Pretože tu skutočne nejde o nejakú módnu políciu, o zavádzanie toho, že ako sa máme obliekať, to je len taká čerešnička s veľmi trpkou príchuťou, ktorá ale vzbudzuje vášne, nazvime to tak, či už v tomto pléne alebo aj tam vonku. Ale my by sme sa vôbec nemali baviť o tom, my by sme sa mali baviť o všetkých tých ostatných zmenách, najmä o tých, ktoré okliešťujú ten priestor na vyjadrovanie sa v tomto pléne. A ešte raz to zopakujem. Aj ty si hovorila, problémom nie sú tričká, ani to, že či má mať niekto také alebo onaké topánky, ale to popieranie fungovania parlamentnej demokracie a toho, že diskusia by tu nemala byť len akousi možnosťou, aj to limitovanou možnosťou, ale našou povinnosťou, pretože nás si sem ľudia zvolili práve na to, aby sme tu diskutovali. A, žiaľ, tá diskusia je často len taký monológ opozície, ale to, ako si správne pomenovala, je hanba, ale nie naša, ale na tej, na tej druhej strane. A všetkým, čo tu zavádzate v týchto zmenách, tak idete tú demokraciu jednoducho oklieštiť, a to nielen tu v tomto pléne, ale ešte aj vo vystúpeniach, pretože v tom etickom kódexe hovoríte o mediálnych a verejných prejavoch. Ja skutočne nechápem, že ako vy chcete že rokovacím poriadkom a etickým kódexom zaväzovať poslancov a poslankyne k tomu, čo môžu alebo nemôžu hovoriť tam von. Toto by sa jednoducho nemalo diať, nehnevajte sa.
Už nemám veľmi čas hovoriť o tom spoločnom časovom balíčku, pretože taktiež to považujem, samozrejme, za útok na naše ústavné práva a teda na výkon poslaneckých mandátov, ale spomenula si niekoľkokrát to slovo hanba. Tak ja sa k tomu musím vrátiť. Niektorým poslancom, najmä teda z radov koalície, sa nechce pracovať. Ale, prosím vás, neobmedzujete ľudí na druhej strane, ktorí naopak si chcú ten svoj mandát vykonávať naplno.

Pán poslanec Pročko.

Ďakujem. Budem reagovať na vás. Povedali ste, že v zdôvodnení toho veľmi zvláštnym spôsobom, ako to zdôvodňujú, a napríklad predkladateľ Tibor Gašpar to zdôvodňuje: „Tí, čo to počúvate, myslím teraz občanov Slovenska, ste pochopili, prečo musíme už urobiť takémuto správaniu koniec, respektíve ho sankcionovať." Teraz vám prečítam tiež niečo: „K.k.t, by som mu pichol vidličku do čela, k.k.t, čo ti j.b. Takto by som ho tým zapichol do hlavy v sekunde, k.k.t, žebrák sk.rv.n." Krásne. Takže človek, ktorý si nevie vychovať svojho syna, človek, ktorý nevie vychovať svojho syna, ktorý dostane, dostane teraz len takú onú, tak ten nám ide kázať o morálke. Rozprávam k veci, pán Danko, dajte tú ručičku preč... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Nerozprávate, nemám ručičku, rozprávajte k veci.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Rozprávam k veci, rozprávam k navrhovateľovi, ktorý nám káže o morálke a sám si nevie vychovať syna. To je k veci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Máte rozprávať faktickou poznámkou k vystupujúcej poslankyni.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Áno, a ku komu rozprávam? K vám? Rozprávam k pani Bihariovej, ktorá rozprávala o predkladateľoch, ako to zdôvodňujú. A ja svojím spôsobom. Zase mi rozprávate, čo môžem a čo nemôžem. Ja si faktickou vysvetľujem amorálku tých, čo to predkladajú. Takže, Andrej Danko, prosím vás pekne, naozaj nestarajte sa do nášho výkladu a do môjho prednesu. Ja vystupujem k tomu, k čomu mám.
Takže ešte raz, pani Bihariová, tí ľudia, ktorí nám predkladajú, predkladajú tento rokovací poriadok, sami si nevedia urobiť poriadok v rodine, sami sú vulgárni a amorálni.
Ďakujem vám veľmi pekne za vystúpenie.

Faktickou reagujte na vystupujúceho, a vidím, že ste prihlásený v rozprave, takže sa vyjadríte k téme 20 minút.
Pán poslanec Dušenka.