52. schôdza

Pán poslanec Dostál v rozprave prihlásený, nech sa páči. Pochopil som signalizáciu pána spravodajcu, že sa ponáhľa na hokej.

Tak, že by som mal byť stručnejší. A ale teda naozaj, kolegovia z Progresívneho Slovenska, ako povedal pán poslanec Muňko, mali by ste sa nad sebou zamyslieť, že nič nepochválite, stále iba kritizujete. No spomeňte si, ako Smer za minulého volebného obdobia chválil predchádzajúce vlády, alebo za vlády Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu, ako konštruktívne k tomu pristupoval a oceňoval všetky tie pozitívne zmeny, ktoré sa vtedy udiali a vy len kritizujete a kritizujete. Veďte, no, skúste si trochu brať príklad zo Smeru. Ale vrátil by som sa k tým návrhom, o ktorých rokujeme, napriek tomu, že rokujeme od schválenia programu, sú to prvé tri body. Čiže? Už sú to možno 4 hodiny. Nie celé. Napriek tomu, že sa do rozpravy zapojil aj pán predkladateľ Tibor Gašpar, čo teda oceňujem, a faktickými poznámkami aj viacerí koaliční poslanci, tak veľmi sme sa nedozvedeli o tom, čo si myslia o tých výhradách, ktoré sme tu prezentovali. A teraz nehovorím o spôsobe vedenia schôdze. Nebyť toho, že bol pán poslanec Hlina vykázaný, tak táto rozprava skončila pred 3 a pol hodinou. Lebo v zásade bola technická, ale prezentovali sme aj s pani Slaným Plavákovou výhrady k tomu návrhu. V dvoch bodoch, v tých podrobnejších pravidlách, a síce o tom zlučovaní rozpravy, kde podľa návrhu sa má zapísať do pravidiel tá prax, že nemusia tu byť prítomní všetci navrhovatelia, ale stačí jeden, teda navrhovatelia všetkých návrhov. Že prečo sa to takto navrhuje? Lebo veď, keď má byť nejaká normálna konštruktívna debata, tak by mali byť prítomní navrhovatelia. A druhá pochybnosť sa týka, že na základe čoho boli určené tie minutáže pre interpelácie a odpovede na interpelácie, lebo nič také nie je v zákone o rokovacom poriadku napísané. Je to vyvodené z niečoho, ale nie je teda celkom jasné, či je to v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, ako dlho trvá rozprava, a teda na rozdiel od toho predchádzajúceho rokovacieho poriadku, ktorý presadil vtedajší predseda Národnej rady pán Danko, ktorý obmedzoval jednotlivých poslancov, tak teraz sú obmedzené minutážou poslanecké kluby. Tak zazneli tu pochybnosti o tom, že táto úprava je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Zazneli tu výhrady k tomu, prečo sa do pravidiel dostáva, že nemusia byť prítomní navrhovatelia všetkých návrhov v zlúčenej rozprave, a nedostali sme žiadne relevantné vysvetlenie. Nedostali sme odpoveď na to, či sa predkladatelia a podporovatelia tohto návrhu stotožňujú s tými výhradami alebo nie. Tá odpoveď bola iba taká neurčitá, že ak sa ukáže, že je to problém, no tak to v budúcnosti môžeme upraviť alebo čokoľvek sa ukáže ako problém, tak to môžeme upraviť. A ja som tým začal moje prvé vystúpenie, že áno, veď toto sa nemuselo stať. Stačilo by, aby sa tento návrh nepripravoval v takom chvate, ale boli by sme sa stretli na nejakom neformálnom stretnutí, povedzme tej pracovnej skupiny, ktorá pripravovala novelu rokovacieho poriadku, a mohli sme si to vyjasniť. Možno, že by aj predkladatelia ustúpili od toho zámeru a nedali to do toho návrhu, alebo teraz by boli ochotní ho vypustiť. Mám aj tu ešte jedného z predkladateľov, tak mňa by naozaj zaujímalo, prečo si myslíte, pán poslanec Lučanský, že je v poriadku, ak je zlúčená rozprava o rôznych bodoch, že tam nemajú byť prítomní navrhovatelia každého bodu. Lebo aj vo vašom prípade, ako som spomínal, tá novela zákona o rodine, ktorú máte, ktorá sa týka, že by poslanci a prezident a členovia vlády boli sobášiaci, bude zlúčená rozprava s návrhom poslancov a poslankýň Hlasu, ktorý sa týka minimálneho výživného. Obe sú novely zákona o rodine, ale navzájom nijako spolu nesúvisia. A aký má zmysel alebo čím je obhájiteľné, že budeme tu diskutovať napríklad o návrhu poslancov Hlasu a budú tu iba navrhovatelia k tomu návrhu poslancov SNS. Ja tomu nerozumiem, úprimne by som rád tomu chcel porozumieť, ale nedostal som, žiaľ, žiadnu odpoveď. To je možno ale aj odpoveď na to, na čo sa pýtam, že pre vás je to viac-menej formalita. A že to, že sú tu navrhovatelia, má ten význam, že navrhovateľ počúva rozpravu a reaguje. Vyjadruje sa formou faktických poznámok, môže sa kedykoľvek zapojiť do rozpravy, prihlásiť sa aj mimo poradia alebo reaguje aspoň v záverečnom slove. Ak z tej debaty mu niečo konštruktívne vyplynie, tak je ochotný zapracovať to do zmeny svojho návrhu, ak tá kritika sa mu zdá neopodstatnená, tak na ňu zareaguje a vysvetlí, v čom sa vystupujúci mýli, ale toto, bohužiaľ, koaliční predkladatelia robia naozaj iba výnimočne. A nerobia to vlastne ani vo vzťahu k týmto trom návrhom, o ktorých rokujeme, lebo tie faktické poznámky boli k všetkému možnému, lebo aj rozprava bola k všetkému možnému, ale k samotnému obsahu toho návrhu a k tým výhradám, ktoré sme na úvod rozpravy, nie až teraz, na konci, na úvod rozpravy formulovali s pani Slaným Plavákovou, tam žiadna relevantná odpoveď nezaznela. Ďakujem. Plavákovú tam žiadna relevantná odpoveď nezaznela. Ja kúrim.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Števlová, nech sa páči.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Števoľová, nech sa páči.

Tak potom

Pán poslanec Vančo, nech sa páči.

Ďakujem vám, predsedajúci. Kolega veľmi pekne vysvetlil, akým spôsobom pán poslanec Gašpar alebo pán podpredseda Národnej rady Gašpar uplatňuje pravidlá. On vystúpil v rozprave a keby uplatňoval tie pravidlá, ktoré uplatňuje na opozíciu ako predsedajúci, tak hovoril úplne mimo témy. A tým pádom mal byť prerušený, mal byť upozornený a možno aj, neviem čo, podľa tých jeho pravidiel. Ale keďže rozprával on, tak v tom prípade môže rozprávať, čo chce, a tam nie je žiadny, žiadny problém podľa neho. No a takto to proste fungovať nemôže, a preto tu aj máme túto diskusiu nielen kvôli tomu, že vykázal poslanca Národnej rady zo sály bez toho, aby to riadne odôvodnil a vlastne on ani nevie, prečo ho vykázal, lebo ani neprečítal to, čo mal na tom saku napísané. A to jednoducho nemôžeme dovoliť, lebo to sú základné veci, v ktorých musíme mať jasno. A navyše, keď je tu iba jeden človek, ktorý ich uplatňuje úplne mimo toho, ako všetci ostatní. Ďakujem za pozornosť. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál, nech...

Nech sa páči.

Pán poslanec Vančo, ja si myslím, že v rámci spomienkového optimizmu si trochu idealizujete pána podpredsedu Danka, podpredsedu Danka, ten tiež niekedy dosť selektívne a účelovo vykladá rokovací poriadok, aby sme teda neboli nespravodlivo voči pánovi podpredsedovi Gašparovi. Ale je pravda, že áno, ich spôsob vedenia schôdze sa často odlišuje od spôsobu vedenia schôdze zvyškom predsedajúcich, čo je problém. Je to problém aj z hľadiska zmeny vyrovnávacieho poriadku, z hľadiska toho, že sú sprísnené sankcie, že to vykázanie bude mať teraz prísnejšie dôsledky, teda nielen, že neospravedlnená účasť, ale aj. Ale aj teda v prípade porušovania disciplíny rokovacieho poriadku alebo teda, keď posúdi predsedajúci, že sa, že, že sa teda nespráva slušne poslanec, tak to môže byť hneď sankcia vo výške mesačného platu, tak o to dôležitejšie je, aby predsedajúci vystupovali dôveryhodne, aby vystupovali spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že, že nevedú schôdze ako politici, ktorí presadzujú svoje nejaké stranícke záujmy a bojujú s opozíciou, ale ako dôveryhodní členovia vedenia parlamentu, ktorí každému merajú rovnakým metrom a nezneužívajú svoju funkciu na to, aby skákali do reči poslancov, aby diskutovali mimo poradia, hoci majú možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, ale oni využijú tú možnosť, že udeľujú slovo. A tak áno, aj o takýchto veciach treba hovoriť a buď bohužiaľ, ale možno aj našťastie, že sa stalo to, čo sa stalo s pánom poslancom Hlinom, a teda mali možnosť, mali sme možnosť si o tom dnes povedať.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Grendel. Nech sa páči. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.