52. schôdza

Pani poslankyňa Števulová s reakciou na faktické poznámky.

Tak viete, pán Muňko, keď sa bavíme o tom, kto koho provokuje, ako sa vyjadruje, tiež by som si asi všeličo mohla popredstavovať pod vašou poslednou vetou, že uvidíte, ako dopadnete. Dá sa to vysvetliť aj normálne a dá sa to vysvetliť aj ako vyhrážka, keby sme teda týmto spôsobom akože tu postupovali. A teda keď sa bavíme o štábnej kultúre, tak možno by sme sa mohli vrátiť k tomu, ako ste vy prišli na SIS výbor, keď už ste neboli jeho členom, lebo ste zachraňovali SNS klub, že áno, a nikdy ste za to neboli potrestaní, alebo by sme sa teda mohli baviť aj o rôznych bytoch, ktoré, alebo o byte, ktorý od vás má predseda vlády a o tom, že ktorý klub vy vlastne za koho hovoríte a čo robíte, takže možno by som sa, fakt, nielen pán Tibor Gašpar by sa tu mal pozrieť do zrkadla. Sú tu z vás takí viacerí.

Pán poslanec Dostál v rozprave prihlásený, nech sa páči.

Pochopil som signalizáciu pána spravodajcu, že sa ponáhľa na hokej, takže by som mal byť stručnejší. A ale teda naozaj, kolegovia z Progresívneho Slovenska, ako povedal pán poslanec Muňko, mali by ste sa nad sebou zamyslieť, že nič nepochválite, stále iba kritizujete. No spomeňte si, ako SMER za minulého volebného obdobia chválil predchádzajúce vlády, alebo za vlády Ivety Radičovej alebo Mikuláša Dzurindu, ako konštruktívne k tomu pristupoval a oceňoval všetky tie pozitívne zmeny, ktoré sa vtedy udiali, a vy len kritizujete a kritizujete. Veďte, no, skúste si trochu brať príklad zo SMER-u.
Ale vrátil by som sa k tým návrhom, o ktorých rokujeme. Napriek tomu, že rokujeme od schválenia programu, sú to prvé tri body, čiže už sú to možno štyri hodiny, necelé, napriek tomu, že sa do rozpravy zapojil aj pán predkladateľ Tibor Gašpar, čo teda oceňujem, a s faktickými poznámkami aj viacerí koaliční poslanci, tak veľmi sme sa nedozvedeli o tom, čo si myslia o tých výhradách, ktoré sme tu prezentovali, a teraz nehovorím o spôsobe vedenia schôdze. Nebyť toho, že bol pán poslanec Hlina vykázaný, tak táto rozprava skončila pred tri a pol hodinou, lebo v zásade bola technická, ale prezentovali sme aj s pani poslankyňou Plavákovou výhrady k tomu návrhu v dvoch bodoch, v tých podrobnejších pravidlách, a síce o tom zlučovaní rozpravy, kde podľa návrhu sa má zapísať do pravidiel tá prax, že nemusia tu byť prítomní všetci navrhovatelia, ale stačí jeden, teda navrhovatelia všetkých, všetkých návrhov, že prečo sa to takto navrhuje, lebo veď keď má byť nejaká normálna konštruktívna debata, tak by mali byť prítomní navrhovatelia.
A druhá pochybnosť sa týka, že na základe čoho boli určené tie minutáže pre interpelácie a odpovede na interpelácie, lebo nič také nie je v zákone o rokovacom poriadku napísané. Je to vyvodené z niečoho, ale nie je teda celkom jasné, či je to v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že ako dlho trvá rozprava, a teda na rozdiel od toho predchádzajúceho rokovacieho poriadku, ktorý presadil vtedajší predseda Národnej rady pán Danko, ktorý obmedzoval jednotlivých poslancov, tak teraz sú obmedzené minutážou poslanecké kluby. Tak zazneli tu pochybnosti o tom, že táto úprava je v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Zazneli tu výhrady k tomu, prečo sa do pravidiel dostáva, že nemusia byť prítomní navrhovatelia všetkých návrhov v zlúčenej rozprave, a nedostali sme žiadne relevantné vysvetlenie. Nedostali sme odpoveď na to, že či sa predkladatelia a podporovatelia tohto návrhu stotožňujú s tými výhradami, alebo nie. Tá odpoveď bola iba taká neurčitá, že ak sa ukáže, že je to problém, no tak to v budúcnosti môžeme upraviť alebo čokoľvek sa ukáže ako problém, tak to môžeme upraviť.
A ja som tým začal moje prvé vystúpenie, že áno, veď toto sa nemuselo stať. Stačilo by, aby sa tento návrh nepripravoval v takom chvate, ale boli by sme sa stretli na nejakom neformálnom stretnutí, povedzme tej pracovnej skupiny, ktorá pripravovala novelu rokovacieho poriadku, a mohli sme si to vyjasniť. Možnože by aj predkladatelia ustúpili od toho zámeru a nedali to do toho návrhu, alebo teraz by boli ochotní ho vypustiť. Máme tu ešte jedného z predkladateľov, tak mňa by naozaj zaujímalo, prečo si myslíte, pán poslanec Lučanský, že je v poriadku, ak je zlúčená rozprava o rôznych bodoch, že tam nemajú byť prítomní navrhovatelia každého bodu. Lebo aj vo vašom prípade, ako som spomínal, tá novela zákona o rodine, ktorú máte, ktorá sa týka, že by poslanci a prezident a členovia vlády boli sobášiaci, bude zlúčená rozprava s návrhom poslancov a poslankýň HLAS-u, ktorý sa týka minimálneho výživného. Obe sú novely zákona o rodine, ale navzájom nijako spolu nesúvisia. A aký má zmysel alebo čím je obhájiteľné, že budeme tu diskutovať napríklad o návrhu poslancov HLAS-u a budú tu iba navrhovatelia k tomu návrhu poslancov SNS. Ja tomu nerozumiem, úprimne by som rád tomu chcel porozumieť, ale nedostal som, žiaľ, žiadnu odpoveď.
To je možno ale aj odpoveď na to, že na čo sa pýtam, že pre vás je to viac-menej formalita. A že to, že sú tu navrhovatelia, má ten význam, že navrhovateľ počúva rozpravu a reaguje. Vyjadruje sa formou faktických poznámok, môže sa kedykoľvek zapojiť do rozpravy, prihlásiť sa aj mimo poradia alebo reaguje aspoň v záverečnom slove. Ak z tej debaty mu niečo konštruktívne vyplynie, tak je ochotný zapracovať to do zmeny svojho návrhu, ak tá kritika sa mu zdá neopodstatnená, tak na ňu zareaguje a vysvetlí, v čom sa vystupujúci mýli, ale toto, bohužiaľ, koaliční predkladatelia robia naozaj iba výnimočne. A nerobia to vlastne ani vo vzťahu k týmto trom návrhom, o ktorých rokujeme, lebo tie faktické poznámky boli k všetkému možnému, lebo aj rozprava bola k všetkému možnému, ale k samotnému obsahu toho návrhu a k tým výhradám, ktoré sme na úvod rozpravy, nie až teraz na konci, na úvod rozpravy formulovali s pani poslankyňou Plavákovou, tam žiadna relevantná odpoveď nezaznela.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Števulová, nech sa páči (prihlásená poslankyňa nie je prítomná v rokovacej sále, pozn. red.).
Tak potom pán poslanec Vančo, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Dostál veľmi pekne vysvetlil, akým spôsobom pán poslanec Gašpar alebo pán podpredseda Národnej rady Gašpar uplatňuje pravidlá. On vystúpil v rozprave a keby uplatňoval tie pravidlá, ktoré uplatňuje na opozíciu ako predsedajúci, tak hovoril úplne mimo témy. A tým pádom mal byť prerušený, mal byť upozornený a možno aj neviem čo podľa tých jeho pravidiel. Ale keďže rozprával on, tak v tom prípade môže rozprávať, čo chce, a tam nie je žiadny, žiadny problém podľa neho.
No a takto to proste fungovať nemôže, a preto tu aj máme túto diskusiu nielen kvôli tomu, že vykázal poslanca Národnej rady zo sály bez toho, aby, bez toho, aby to riadne odôvodnil a vlastne on ani nevie, prečo ho, prečo ho vykázal, lebo ani neprečítal to, čo mal na tom saku napísané. A to jednoducho nemôžeme dovoliť, lebo to sú základné veci, v ktorých musíme mať jasno. A navyše, keď je tu iba jeden človek, ktorý ich uplatňuje úplne mimo toho ako všetci ostatní.
Ďakujem za pozornosť.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Vančo, ja si myslím, že v rámci spomienkového optimizmu si trochu idealizujete pána podpredseda Danka, podpredsedu Danka, ten tiež niekedy dosť selektívne a účelovo vykladá rokovací poriadok, aby sme teda neboli nespravodlivo voči pánovi podpredsedovi Gašparovi. Ale je pravda, že áno, ich spôsob vedenia schôdze sa často odlišuje od spôsobu vedenia schôdze zvyškom predsedajúcich.
Čo je problém? Je to problém aj z hľadiska zmeny rokovacieho poriadku, z hľadiska toho, že sú sprísnené sankcie, že to vykázanie bude mať teraz prísnejšie dôsledky, teda nielenže neospravedlnená účasť, ale aj, ale aj teda v prípade porušovania disciplíny rokovacieho poriadku alebo teda keď posúdi predsedajúci, že sa, že, že sa teda nespráva slušne poslanec, tak to môže byť hneď sankcia vo výške mesačného platu, tak o to dôležitejšie je, aby predsedajúci vystupovali dôveryhodne, aby vystupovali spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že, že nevedú schôdze ako politici, ktorí presadzujú svoje nejaké stranícke záujmy a bojujú s opozíciou, ale ako dôveryhodní členovia vedenia parlamentu, ktorí každému merajú rovnakým metrom a nezneužívajú svoju funkciu na to, aby skákali do reči poslancom, aby diskutovali mimo poradia, hoci majú možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, ale oni využijú tú možnosť, že udeľujú slovo. A tak áno, aj o takýchto veciach treba hovoriť a buď bohužiaľ, ale možno aj našťastie, že sa stalo to, čo sa stalo s pánom poslancom Hlinom, a teda mali možnosť, mali sme možnosť si o tom dnes povedať.

Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Grendel.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Tak, dámy a páni, neviem, kto vymýšľal nové pravidlá tohto rokovacieho poriadku, ale podľa mňa hneď tento prvý rokovací deň ukázal, že ste trafili aleže úplne vedľa.
Rokovanie parlamentu sa stalo absolútne nevyspytateľným, lebo kým doteraz to fungovalo tak, že poslanci v nejakom počte sa zapísali písomne do rozpravy, tá skončila, potom v nejakom počte sa prihlásili ústne, tak aspoň ako-tak sa dalo odhadnúť, koľko rozprava k jednému bodu približne potrvá. Ale teraz sa môžeme poprihlasovať v podstate kedykoľvek si zmyslíme. Ja som v podstate ani nechcel vystúpiť v rozprave, poviem vám úprimne, ale aby som vám ukázal, že tento nový rokovací poriadok je totálny nezmysel, tak som sa prihlásil. A mám k dispozícii 180 minút. To by som za starých pravidiel, samozrejme, nikdy takýmto spôsobom nemohol využiť. Nemohol by som si to užiť takýmto spôsobom.
Takže ak ste očakávali od nového rokovacieho poriadku, že bude Národná rada rokovať rýchlejšie, efektívnejšie, že sa tu nebudú robiť rôzne obštrukcie, tak podľa mňa nieže ste sa totálne zmýlili, ale dosiahli ste v podstate v niečom aj presný opak. Možno po starom by sa pár poslancov k týmto naozaj že technickým, formálnym tlačiam sa za každý klub možno jeden-dvaja prihlásili, aby vecne niečo k tomu povedali, ale my tu môžeme teraz naťahovať čas proste do aleluja. Je 17.35 h. Schôdza, dnešná, sa začala o jednej poobede a my sme stále na prvom bode. A to už platia nové pravidlá rokovacieho poriadku, nový spôsob hlásenia sa do rozpravy. Prosím vás, ak, ja viem, že priznať si chybu nie je ani u nás často možno také frekventované, ako by to mohlo byť, ale skúste sa zamyslieť nad tým, že či toto celé malo vôbec nejaký zmysel. Aj vykázanie z rokovania hneď v prvý deň. A opäť Tiborom Gašparom. Presne ako za starých čias, ako pri predchádzajúcich pravidlách, ako pri predchádzajúcom rokovacom poriadku. Nič sa nezmenilo. Nič sa nezmenilo, zmenilo sa akurát to, že rokovanie parlamentu sa stalo oveľa menej vypočítateľným, predpovedateľným, vyspytateľným. Lebo vy tu neviete. Teraz sa môže, pán Dostál sa hlásil sa s faktickou poznámkou, čiže tam asi nevidno, koľko času má k dispozícii. Nech sa páči, 120 minút. Čiže keby pán Dostál sa chcel pridať, tak môže tiež ešte dve hodiny rozprávať a nehovoriac o pánovi Vančovi, ktorý má k dispozícii skoro 400 minút. Čiže úplne ste proste trafili vedľa. A dnešok ukazuje, že nič sa nezmenilo, nič sa nezlepšilo, Tibor Gašpar sa aj naďalej správa ako policajný prezident, lebo ako jediný predsedajúci tu vkuse niekoho napomína, vkuse sa púšťa do konfliktov, vkuse niekoho trestá, z každého rokovania niekoho vykazuje.
Čo sa zmenilo? Nezmenilo sa vôbec nič. Akurát rokovanie parlamentu je totálne nevyspytateľné. No tak to ste si teda naozaj pomohli.