6. schôdza

Takže viacerí ste to tu, či už Viskupič, Kišš, v podstate aj Kamenický sa snažíte teda nahovoriť, že teda dobre, že rozpočet 2023 za neho je zodpovedný Matovič. No jednoducho, Matovič síce bol do 23. decembra minulého roku ministrom financií, ale o tom aká finálna podoba rozpočtu bude, rozhodovala strana SaS. Bez ich hlasov by ten rozpočet neprešiel, preto zástupci strany SaS vydierali, ako už nevládny a nekoaličný subjekt, to znamená, že za celý rozpočet plnú zodpovednosť nesie strana SaS, lebo bez ich hlasov ten rozpočet by schválený nebol.
Potom k zavádzaniu alebo klamstvu pána Kamenického. Zrazu tu hovorí o zvyšovaní dlhu. Veľmi dobre vie, že podstatné je zvyšovanie čistého dlhu a nie hrubého. To, že ja som vyfasoval po vás, pán Kamenický, 1,5 mld. v štátnej pokladnici, nafutrovali sme ju s 12 mld., že sme si zobrali pôžičky, keď sme si ju mohli zobrať v mene Slovenskej republiky za 0-percentný úrok na 10 rokov, tak som iba týmto jedným krokom ušetril tejto republike 4 mld. eur na úrokoch. Čiže je jasné, že keď dám do štátnej pokladnice napožičiavané peniaze za 0-percentný úrok, ktoré sa nemusia ešte splatiť, lebo ešte len čakajú na to, že sa použijú na splátky pôžičiek. Jasné, že to zvýši dlh, samozrejme.
Ale pozrime sa skorej na niečo iné. Pozrime sa na čistý dlh, ako sme teda zvyšovali. My sme alebo vy ste počas krízy 2008 a 2010, kedy bola výrazne menšia kríza ako teraz, vy ste zvýšili o 14,5 percentuálneho bodu čistý dlh. My o 4,5 počas všetkých kríz za 3 roky. Trikrát lepšie hospodárenie, vy ste mali jednu banálnu krízu a my sme mali tri roky kríz. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no, po veľmi krátkej rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, po veľmi rýchlom prvom čítaní, kde nás vystúpilo len pár, som veľmi rád, že sa predsa len podarilo upriamiť pozornosť či už poslancov, a teda verím, že aj občanov, na tento extrémne dôležitý a extrémne zlož... škodlivý balík zmien viacerých zákonov, ktorý doslova vysaje od tvorcov hodnôt a od všetkých a aj od všetkých ostatných občanov takmer 2 mld. ročne. Fakt sa teším, že teraz v druhom čítaní prebieha plnohodnotná rozprava, zapája sa veľa poslancov, že tu máme aj pána ministra, ktorý, verím, príde ešte, a jednoducho, že fakt prebieha korektná a k veci rozprava. Za toto chcem skutočne všetkým poďakovať, vrátane pána ministra.
Základným cieľom koalície bolo totiž prijať tento škodlivý balík zákonov s čo najmenšou pozornosťou verejnosti, dotknutých firiem, dotknutých samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov a čo s najmenšou pozornosťou všetkých občanov Slovenska. Príkladom tejto stratégie je aj odmietanie členov koalície diskutovať vôbec o tejto téme v médiách, ešte by si náhodou ľudia, občania, všimli, že sa útočí na ich peňaženky a silno, silno.
Áno, toto je rýchly, presný a cielený útok na peňaženky občanov. A presne o tomto je skrátene legislatívne konanie v podaní SMER-u, v ktorom ale majú články, aj ktorých účinnosť začína od 1. 1. 2025, ale boli tam aj také, vyradené našťastie pozmeňovákom, aj od 1. 1. 2026. Nie som právnik, ale toto bolo potvrdené už aj ústavným súdom, že v skrátenom konaní by sa nemali prijímať veci, ktoré znesú odklad aj jeden či dva roky. Myslím si, že s prstom v nose by stihli legislatívny proces štandartný aj trikrát. Spomeniem pár vecami napríklad geniálny nápad, ktorý obsahuje tento balík, a to teda nielenže zvýšiť daň z dividend zo 7 na 10 %, ale ešte to aj stiahnuť spätne na zdaňovacie obdobie tohto roka, teda 2023. Zasa, rozumiem zámeru strany SMER, znovu oholiť vlastníkov firiem, v ktorých už raz vlastne tieto peniaze zdanili, a teda oholiť ich tak, aby nemali žiadnu šancu reagovať. No ale našťastie po našom upozornení si predkladateľ uvedomil retroaktivitu a protiústavnosť tohto zákona alebo tohto riešenia a upravujú ho svojím vlastným pozmeňujúcim návrhom. Ale je to teda len malá kvapka v mori, ktorá trošku zlepší tento veľmi, veľmi zlý balík.
Ale poďme k rozpočtu. Konečne bol zverejnený a myslím si, že tým padla bašta argumentácie pána ministra, ktorý teda nám tu hovoril, že lex konsolidácia je teda len ta príjmová časť konsolidácie, že teda rozpočet prinesie a ukáže nám šetrenie na úrovni štátu, resp. škrtanie výdavkov, ktoré si jednoducho verejné financie nemôžu dovoliť, ale nič. Realita je, že v rozpočte žiadne šetrenie štátu na sebe nenájdeme. Práve naopak. A dovolím si teda trošku pár vecí z rozpočtu.
Tak úrad vlády bude mať v roku 2024 namiesto aktuálnych 953 zamestnancov 1 061. Nárast o 108 dobre platených zamestnancov. Ministerstvo regionálneho rozvoja a informatizácie nabobtná z aktuálnych 1 049, už to je obrovské číslo, pamätáme si, keď to bol len úrad vicepremiéra, tam boli 2-3 stovky maximálne. Ale a napriek tomu, že to strana HLAS a SMER zásadne kritizovali z opozície, tak z pôvodných teda 1 049, to narastie 1 271. Teda o vyše 150.
Ministerstvo vnútra - 39-tisíc, aj traja ľudia navyše a z tohto teda, ešte raz z čísla 39 003 je rozpočtovaných 39 895, teda o celých 892 zamestnancov viac. Podčiarknuté a zrátané cez všetky kategórie, tak počet verejných zamestnancov bude v roku 2024 451 845 osôb. To čítam z návrhu rozpočtu, to je číslo, ktoré je tam v tabuľke, čo je o 14 567 viac, ako očakávaná skutočnosť tohto roku alebo porovnajme to teda s rozpočtom, rozpočet-rozpočet, takže cca o 13 500 viac oproti rozpočtu 2023. Zasa, už tam boli nárasty, už tam si takto pred rokom aj pred dvomi pamätám, že som hovoril, že zase len tá štátna správa alebo verejná správa nabobtnáva. Takže navzdory všetkému, o čom tu pán minister rozpráva, ako je ťažká situácia, zasa o 13,5-tisíca zamestnancov viac. Pochopiteľne so všetkými platmi, so všetkými ďalšími náležitosťami.
A ja sa pýtam, toto je tá konsolidácia na strane štátu. Toto je to riešenie deficitných verejných financií na strane štátu? Kvôli tomuto bolo treba ešte viac zaťažiť všetkých a všetko, čo sa hýbe? Kvôli tomuto útočí minister financií na peňaženky občanov? Aby som bol objektívny, tu patrí skutočne kritika aj predchádzajúcej vláde, kritizoval som ju ja, ale pán minister tu nesedí, ale teda kritizoval ju aj pán minister. A ja sa ho teda pýtam, prečo teda potom robí to, čo vyčítal jeho predchodcom. A v miere, ktorá sa teda nijak nekryje s dostupnými verejnými zdrojmi. No... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil na predsedajúceho a hovoril mimo mikrofónu: Veď tak zastavte čas, počkáme chvíľu. Pán minister má právo ísť na vécko. Zastavme čas, počkáme ho, normálne že v kľude.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Podľa praxe, pán kolega, podľa praxe, ako sme tu mali vždy, pokiaľ iba na chvíľku odišiel pán minister kvôli hygienickým potrebám, tak sa to rešpektovalo. Skúsme počkať, on naozaj neodišiel za iným účelom, určite vás počúva. Ale pokiaľ na tom trváte, aby sme tu čakali, tak je to iba forma obštrukcie a myslím si, že je to pod vašu úroveň. Ale skúste sa nad tým zamyslieť. (Reakcie z pléna.) V poriadku. Samozrejme, že je to obštrukcia, ale... (Reakcia z pléna.) V poriadku. Takže počkáme na pána ministra.
Poprosím zastaviť čas pánovi poslancovi. (Ruch v sále. Smiech v sále.)Tak poprosím teda vrátiť kolegovi minútu 15, on si to zrátal, tak minútu 15.
Pán minister je medzi nami, vrátil sa. Veľmi ste, veľmi chýbali pánovi poslancovi Viskupičovi.
Takže ďakujem za túto formu obštrukcie, páni kolegovia, a verím, že sa už vrátime k serióznej diskusii.
Takže, pán poslanec, nech sa páči, pokračujte.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ďakujem pekne za vrátenie času.
Nie, podľa mňa normálne úplne pánovi ministrovi sme umožnili, teda aby fakt chvíľku mal pre seba. Je to normálne hygienické potreby sú normálne. Počkali sme ho ideme ďalej. Úplne v poriadku. Takže... Dobre, čiže ale poďme naspäť k téme. Skutočne, pán minister, ľuďom a firmám beriete takmer dve miliardy eur. Ročne toľko isto, aj v ďalšom roku, takisto aj v roku ´26. A výsledok? Rozhajdákate ich, proste nie je to riešenie problémov. Skutočne sa rozhajdákajú. Ale rozumiem, ono je to možno úplne inak. Vy za všetky tieto peniaze od všetkých občanov budujete svoju vlastnú armádu voličov. Čo nevidieť sú tu predčasné voľby a myslím si, že len slepý nevidí, že toto všetko smeruje k tomu, aby následne táto armáda voličov odovzdala hlas pánovi Pellegrinimu aaby sa koalícii takto podarilo obsadiť aj poslednú z troch najvyšších ústavných funkcii. Preto tá zhoda celej koalície pri zvyšovaní daní, odvodov, poplatkov. Preto zrazu aj strana SNS bez problémov sa chystá hlasovať aj za veci, proti ktorým kedysi bojovala.
Veď áno, niekomu sa berie, niekomu sa dáva a myslím si, že výpočty volebných stratégov nepustia. Ale zoberme si, urobme si znovu pohľad na rozpočet. Daňové príjmy podľa návrhu v rozpočte na rok 2024 oproti roku 2023 stúpnu o dve miliardy eur. To znamená, ľudia zaplatia o dve miliardy eur viacej. Nie k nule. Ľudia, samozrejme, platili kopu iných daní a platili as 16,8 miliardy spolu, ak si dobre pamätám. A chce a chce po nich štát, aby zaplatili ďalšie dve miliardy. A teraz rozpočet hovorí, že ako to teda vznikne. Takže 800 miliónov by malo byť teda z dane z príjmu právnických osôb. To sú tie daňové licencie atď. atď.
Ďalej, 55 miliónov daň vybraná zrážkou. Ďalších 230 miliónov navyše chce štát, chce získať zrážkou zo spotrebných daní - alkohol, tabak atď. No potom je tam položka v rozpočte, ktorá vlani sa v tej tabuľke ani nenachádzala. Že iné dane - 831miliónov. Takže toto dokopy teda je dve miliardy. Takže čierne na bielom, podčiarknuté v rozpočte, potvrdené.
Občania a firmy dostali medziročne na plecia ďalší náklad v hodnote dve miliardy. Fakt nie k nule, ale k tým 16,7 miliardy, ktoré zaplatili, zaplatia v tomto roku. Takže pre budúci rok bude to daňové zaťaženie 18,7 miliardy eur. Fakt si myslím, že nárast o dve miliardy alebo plánovaný nárast o dve miliardy je fakt brutálny. A ja si dovolím veľmi, veľmi pochybovať o tom, či sa tieto predpoklady podarí vláde naplniť. Ja som presvedčený, že pán minister bude veľmi prekvapený v budúcom roku. Už tu viac krát padalo, že teda zvýši sa optimalizácia, proste jednoducho tie statické prepočty nebudú sedieť. V Nemecku je, v Nemecku je kríza alebo teda je v poklese. Myslím si, že predpoklad 2,7-percentného nárastu ekonomiky pre budúci rok je veľmi optimistický. No fakt som zvedavý. Ako to, ako to bude v budúcom roku.
No ale teda tie dve miliardy sa v postate celé kompletne minú na plnenie populistických sľubov a všetky ostatné problémy zostanú, resp. sa ešte zväčšia. Fakt sa stačí znovu pozrieť do návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok, kde sa teda píše, deficit štátneho rozpočtu 7,6 miliardy eur. No v tomto momente už skutočne ani nový pán minister viac menej nemá komu čo vyčítať, lebo takisto túto krajinu zadlží o ďalších 7,6 miliardy eur za jeden jediný rok.
No v skratke, a teda aj po preštudovaní si rozpočtu konsolidáciu v konečnom dôsledku zaplatia len a len ľudia. A tieto dve miliardy sa minú bez vyriešenia čo i len jedného existujúceho problému. Ale čo je problém, priestor na riešenie sa zasa zúžil a grécka cesta sa zrýchlila. V tom s pánom ministrom súhlasím.
To Grécko je inak, ale dobrým príkladom dvakrát. Prvýkrát je teda jasnou ukážkou, ako končí nezodpovedná rozpočtová politika, ako to dopadne a tam je to tým kľúčovým, tou kľúčovou správou, že najviac problémov dopadne na tých najslabších. A Grécko si to vypilo až do dna a obávam sa, aby sme si aj my, Slovensko, nemuseli vypiť tento horký kalich až do dna. Ale druhýkrát je to Grécko dobrým príkladom preto, že dnes je ich hospodárenie oveľa lepšie a keby a keby Slovensko smerovalo ku dnešnému Grécku, bolo by to fajn. Len my sme na tom Slovensku vždy o niekoľko rokov za svetom. Takže my ešte ideme k tomu starému Grécku.
Poďme ďalší príklad. Niekedy je na pochopenie veci dobrý nejaký veľmi jednoduchý príklad pre ľudí. Príklad, ktorý na rovinu ukáže, ako štát vníma občana. No, bohužiaľ, málokto je pre štát lepšia dojná krava, ako sú motoristi. Aj preto že motoristov máme cez tri milióny. V podstate takmer každý dospelý človek. No a popri tom, že motoristi platia spotrebné dane, platia, samozrejme, dépeháčku za vozidlá a za opravy. Všetko, všetko. Napríklad ešte majú možnosť napríklad si kúpiť špeciálnu ŠPZ, alebo EČV správne, na svoje vozidlo, nejaké iniciály, mená, firmy alebo čohokoľvek. Štát to, samozrejme, umožní, ale poriadne mu to osladí. A, samozrejme, ide tuto takisto pán minister zvyšovať zo 165 euro poplatku za jednu takúto značku na 250. Máte auto, potrebujete dve. To znamená, z 330 na 500 eur. No ale keď si zoberieme, tak dôvod, prečo tie poplatky idú zvyšovať, píše, že sa teda dávno nezvyšovali, že teda je inflácia, treba ich zvyšovať, náklady rastú a čo ja viem čo všetko. Ešte to všetko ako Gábor rozprával, obvolajú. Valorizácia, nie zdražovanie, zvyšovanie. No ale tu nesedí ani len to, pretože jednoducho jedna z vecí, ktorá sa podarila bývalej vláde, je, že sme sa dokázali zbaviť toho drahého dodávateľa pôvodných značiek. A dnes to robí štát vo vlastnej réžii za výrazne nižšie ceny. Takže štátu náklady klesli, ale treba teda o 51 % to občanovi osladiť a zvýšiť. Toto takto to je. Takto nás ten štát vníma. Sme dojná krava, však sme si dovolili kúpiť auto, nemuselo byť ani nové, ale jasné máme ešte 500 euro na ďalšiu značku. Tak prečo, prečo by nám to štát nezvýšil. Takto by sa dalo pokračovať do zajtra. Ale aby som trochu bol vyvážený, v tomto momente naopak drobne pochválim pána ministra za pozmeňovák, s ktorým prišlo ministerstvo prijaté na výbore pre kultúru a média, ale veď nevadí. Drobne vylepšuje problémy, ktoré ten návrh má. Len by to teda chcelo pokračovať. A preto som si dovolil pripraviť a následne zdôvodním tri pozmeňujúce návrhy, ktoré by teda dokázali trošku vylepšiť tento návrh. Trošku zľahčiť život občanom, trošku tú ich peňaženku ochrániť. No bolo by ideálne, keby si ich dokázala koalícia osvojiť a bol by vlastne tento balíček pre občanov aspoň o niečo znesiteľnejší. Takže skúsim odôvodnením. A nakoniec teda ešte prečítam samotné znenie.
Takže v mojom prvom pozmeňujúcom návrhu vypúšťam článok, ktorý zavádza alebo znovu zavádza minimálnu daň pre právnické osoby. To sú tie dobré známe daňové licencie, ktoré sa teda viažu na obrat a bude to ďalšie zaťaženie špeciálne malých firiem. Relatívne nových firiem. Firiem, ktoré bojujú a možno ešte nie sú ziskové, alebo fakt proste sú v ťažkom prostredí a nedokážu byť ziskové. Toto môže byť presne tá kvapka, ktorá povie, že vzdávam to zatváram firmu končím. Takže vyraďujem článok, ktorý zavádza, zavádza tieto daňové licencie.
Ďalšia vec. Takisto po dlhom, dlhom boji sa nám podarilo znížiť DPH v gastre, ktoré teda bolo však ťažko skúšané. Všetkými týmito krízami. Hlavne teda tou covidovou, a tak sa podarilo na podávané nápoje a jedlá teda dať 10 %. Túto vláda tú časť na nápoje alkoholické teda presúva na 20 %. A jednoducho ja to vraciam naspäť. Kto trošku pozná gastrobiznis, tak veľmi často je to tak to jedlo so všetkou tou prácou okolo toho, máte tak-tak na prežitie. A zarábate niečo na tých nápojoch, na tom alkohole okolo toho. Tak teraz zasa si štát povedal, že treba ich zasa ničiť. Treba im to zasa sťažiť. A sťaží im to dva krát, pretože sa ešte aj spotrebná daň bude zvyšovať. Takže toto, toto vyraďujem.
Takisto už len veľmi rýchlo k RTVS. Myslím si, že v dobe, keď koalícia útočí na slobodu, chce zrušiť špeciálnu prokuratúru, tak dávam návrh, aby teda z tých 0,12 sa to zvýšilo naspäť aspoň na tých 0,15, čo by umožnilo zachovať nezávislosť RTVS. To bol prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh, to tu už padlo, takže len veľmi rýchlo. Je veľmi škodlivou zmenou zníženie odvodov do druhého piliera z 5,5 % na 4. Takže vraciam to naspäť. Vyraďujem tento článok.
Takisto len veľmi rýchlo ku bankovému odvodu. Tých drakonických 30 % to je proste extrém. To sa jednoducho nerobí. To je proste štátne výpalníctvo. To sa nejak inak nedá nazvať. Tak zasa v rámci nejakej konštruktívnosti tak dávam návrh, aby sa to aspoň znížilo na polovicu. To znamená výšku, výšku osobitného odvodu, tak ako bola navrhnutá, znižujem o polovicu alebo na polovicu.
A posledný posledný pozmeňujúci návrh sa týka kryptomien. Myslím si, že aj toto už bolo povedané. Mám asi posledných dvadsať osem sekúnd. Takže zasa posledný pozmeňujúci návrh robí to, že vyraďuje články, ktoré vlastne odstraňujú tu našu zmenu, ktorá by priniesla zníženie zdaňovania kryptomien a investícii. A teraz to vláda chce zrušiť, takže vyraďujem články, ktorými sa to ruší. To znamená, zostal, by zákonný stav tak, ako bol prijatý na sklonku minulej vlády. A pomohol by Slovensku stať sa za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, veď takto. Nad aký rámec? Normálne sa zastavuje čas pri čítaní, takže stihol som v rámci vystúpenia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Áno, pán poslanec, všetko je to v poriadku, samozrejme.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Okej, takže prvý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
1. V čl. VI 9. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Vypustenie 9. bodu a preznačenie nasledujúcich bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. VI 10. bode § 52zzz sa vypúšťajú odseky 4 až 6.
3. Čl. IX sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie článku IX a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
4. V čl. XII sa číslo "0,12" nahrádza číslom "0,15".
To bol pozmeňujúci návrh číslo jedna v mojom podaní. Aha, pardon, ešte informáciu pre pána spravodajcu. V rámci toho, aby teda mohli aj koaliční poslanci si vybrať povedzme len nejaký bod, ak by ich oslovil, tak poprosím pána spravodajcu, aby sme hlasovali samostatne o bodoch 1 a 2 a potom tiež samostatne o bode 3 a 4. Takže tri hlasovania k tomuto pozmeňujúcemu návrhu.
Druhý pozmeňujúci návrh, Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
1. V čl., pardon, v čl. V, 1. bod a 2. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.

1. V čl., pardon, v čl. V 1. bod a 2. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. V 5. bod a 6. bod sa vypúšťajú.
3. Článok VII sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia. Vypustenie čl. VII a preznačenie nasledujúcich článkov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie k bodu 3: Navrhuje sa vypustenie článku novelizujúceho zákon č. 4312004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vypustenie tohto článku sa navrhuje z dôvodu, že vládny návrh oslabuje systém starobného dôchodkového sporenia (tzv. II. pilier) v prospech starobného dôchodkového poistenia (tzv. I. pilier), a to do takej miery, že deformuje dôchodkový systém ako celok a ešte viac oslabuje udržateľnosť I. piliera v budúcich desaťročiach.
4. V čl. XIII 2. bode § 6 písm. a) sa číslo „0,025" nahrádza číslom „0,0125".
5. V čl. XIII 5. bode § 15 ods. 7 sa číslo „0,0208" nahrádza číslom „0,0104".
6. V čl. XIII 5. bode § 15 ods. 8 sa číslo „0,0167" nahrádza číslom „0,00835".
7. V čl. XIII 5. bode § 15 ods. 9 sa číslo „0,0125" nahrádza číslom „0,00625".
O, dobre to je všetko.
Takisto by som poprosil pána spravodajcu, aby ste teda hlasovali spolu o bode 1 až 3 a následne spolu o bode 4 až 7. Ďakujem.
A posledný pozmeňujúci návrh, to je pozmeňujúci návrh ku kryptomenám.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, tlač 97.
1. V čl. VI 4. bod sa vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Vypustenie 4. bodu a preznačenie nasledujúcich bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. VI 6. bod a 7. bod sa vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
Vypustenie 6. bodu a 7. bodu a preznačenie nasledujúcich bodov sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
3. Článok XVI sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane preznačia a toto preznačenie sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne za pozornosť.

Maroš, perfektný výstup k tomuto návrhu zákona, podstate si zhrnul všetko dôležité, na môj vkus príliš slušne pri takýchto veciach, tak to si ty, to ti je ťažko vyčítať, to je zrejmé, mám sa čo učiť, lebo ja by som bola emotívnejšia na tvojom mieste. No, pomenoval si to fakticky, vecne, pričom ja by som sa chcela pozastaviť a nie je to úplne moja téma, ale je to pre mňa fakt nepochopiteľné.
Počúvaj, tie kryptomeny, ja už, ja aj pochopím, keď tí socáni zasa žmýkajú tých ľudí, však to robia vždy, keď sú pri vláde a potom dôjde tá pravica a tá to musí opravovať a potom zasa tá ľavica a toto dokola, to už sme sa tak nejak s tým zmierili. Takže okej, prišli socialisti, idú žmýkať ľudí, klasika. Ale počúvajte, vysvetlí mi, prosím vás, niekto, normálne akože niekto nejakým sedliackym rozumom, keď my máme vysokú daň za kryptomeny a dnes je výber, že 0 eur, a teda sme presadili minule volebné obdobie, dokonca myslím, že aj s podporou kolegov z koalície niektorých, myslím, že to bol HLAS a dokonca celé plénum, takmer celé plénum. Sme presadili zníženie dane za krypto, aby sme boli vlastne konkurencieschopnosti schopní v rámci zahraničia, aby tí ľudia si to krypto nevyberali kvázi alebo neregistrovali v zahraničí. Tak sme znížili tú daň, aby sme mali aspoň nejaké peniaze v tom štátnom rozpočte a teraz kolegovia socialisti idú robiť to, že že teda máme výber 0, zvýšime dane a výber má byť 33. Môže mi niekto tento matematický príklad vysvetliť, že toto ako táto motivácia ako funguje? Že, že kvôli čomu by tí ľudia teraz s tou vyššou daňou odvádzali a akože túto si to toto normálne, že neuveriteľná vec pre mňa. Škoda, no čo už k tomu len toľko, že škoda.

Ďakujem kolegovi Mariánovi Viskupičovi, že v úvode aj teda sa venoval tomu, že aká je tu úroveň diskusie k týmto konsolidačno-rozpočtovým záležitostiam. Ja budem, Marián, s tebou súhlasiť, že ocením teda postoj ministra financií, ktorý tu sedí, ako teda sme videli pred chvíľou z donútenia. To isté sa, to isté sa nedá povedať o ministerke Dolinkovej, my tu zvyšujeme zdravotné odvody a ja som tu ministerku Dolinkovú nevidel vôbec diskutovať a pre mňa je to o viac znepokojúcejšie, že keď sa pozriem na návrh rozpočtu, ktorý tu už lieta verejným priestorom, videli sme ho na hospodársko-sociálnej rade, dneska bol schválený na rokovaní vlády. Tak vlastne ja, ja sa z neho nič nedozvedám, to je hlavná kniha, čo sa týka zdravotníctva, no v súčasnosti má jednu stranu. Minule vládne knihy hovorili o zdravotníctve, tak keď som si pozrel predošlý rok, tak to bolo 14 strán, 15 strán, kde sme sa konkrétnejšie dozvedeli, čo tá vláda plánuje robiť so zdravotníctvom. Jediné čo sme sa dozvedeli, prišlo konsolidačné lex kosolidácia alebo ako to kolegovia nazývajú lex ožobračovanie. Prišli nám, že nám idú zvyšovať odvody, vieme, že z týchto odvodov zdravotníctvo naberie približne 250 miliónov, prišla jedna strana v hlavnej kniha návrhu rozpočtu, kde sme sa dozvedeli teda, že zdravotníctvo bude mať dokopy asi približne o 900 miliónov viac a zároveň nič tam nie je ďalej popísané, ako sa tieto zdroje budú deliť. Ja si teda viem, keďže sa zdravotníctvu venujem, viem si povedať, že máme tu platový automat, ktorý nám zhltne približne tretinu týchto zdrojov, čiže to, čo príde na poistnom, rovno to dáme na platy lekárov, sestier, ústavno-zdravotníckeho personálu, zvyšok si tak môžem akurát domýšľať. Viem, že tu máme, možno inovatívne lieky nám prichádzajú, viem, že tu budeme musieť viac zaplatiť za produkciu v nemocniciach, viem, že tu máme dlh nemocníc, ale nič iné tu neviem. Takto by diskusia asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka aj kolegovi Mariánovi Viskupičovi, Mariánovi, Marián, ahoj, za tie postrehy. Dovoľ mi zareagovať, Marián, úplne na tú úvodnú časť tvojho vystúpenia, kde si hovoril ani o nie tak o obsahu tohto zákona, ale o tej forme, ako bol predložený tento, ale treba povedať aj, žiaľ, drvivá väčšina návrhov zákonov touto vládou. Dal som si tú prácu, teda lepšie moje kolegyne si dali tú prácu a zrátali, ako to presne vyzerá so skrátenými legislatívnymi konaniami numericky, ktoré si ty správne kritizoval. V tom predchádzajúcom parlamente bola zhruba štvrtina zákonov prijatých v skrátenom legislatívnom konaní, v tom čase sme to aj my v Progresívnom Slovensku kritizovali, tam kde to nebolo zaslúžené, viem si živo predstaviť, že v prípade pandémie to bolo odôvodnené zväčša v tých iných prípadoch nie. To sme však ani netušili, netušili, akú latku nastaví táto vláda, ono sa to trochu mení, pretože nové veci prichádzajú, ale minimálne pred pár dňami platilo, že z doposiaľ 19-tich vládnych návrhov zákonov, predložili do parlamentu, plných 15 bolo predložených v skrátenom legislatívnom konaní. To už nie je tých bývalých 25% predošlej vlády, to už je krásnych 79%, to je fakt úžasný skok. Ono je to, samozrejme, všetko na margo kvality tých zákonov, na margo verejnej diskusie ako takej, je to v príkrom rozpore s tým všetkým, čo nám tu či pán predseda Peter Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave, či samotná vláda v programovom vyhlásení sľúbila.
Zacitujem pár vecí v tom čase, ktoré mám k dispozícii, vláda nám sľúbila, že presadí návrat štandardného politického prostredia demokratickej spoločnosti, nuž na skrátenom legislatívnom konaní nie je nič štandardné, úplne naopak. Vláda sľúbila, že uskutočňovanie kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií, nuž či v prípade tohto rozhodnutia, či iných sa to ani z ďaleka nenaplnilo. Vláda tiež sľúbila zvýšiť participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov, nuž v skrátenom legislatívnom jej to priamo upreté.

Ja sa tiež chcem poďakovať kolegovi zo SaSky Mariánovi Viskupičovi za skvelé vystúpenie, aj za to, že si predniesol až tri pozmeňujúce návrhy, podľa mňa každý z nich by určite bol veľmi dobrý ak by si ho poslanci a poslankyne vládnej koalície osvojili, no škoda, že tu takmer nikto nie je. Akože páči sa mi takmer súkromná diskusia medzi poslancami a poslankyňami opozície a pánom ministrom, má to niečo do seba, ale bolo by fajn, keby nás tu diskutovalo viac, aj teda z hľadiska koalície. Ja sa ale chcem pristaviť pri tej téme vlastne II. piliera, lebo mám pocit, že sa o tom málo diskutuje vieš, že ja som presne tá generácia podľa mňa, na ktorú by mal tvoj pozmeňovák cieliť, pretože som ročník ´83, začala som pracovať niekedy v roku 2005, čiže keď vznikal ten II. pilier a podobne a vlastne celú tú dobu ako pracujem podstate vládol Robert Fico, ktorý nonstop v podstate na tento II. pilier útočí. Čiže ja sa pýtam, že moja generácia ľudí, ktorí majú za sebou tak 15 rokov práce, a teda je im sľubované, že niekedy budú mať aj teda nejaký druhý dôchodok z II. piliera, im vlastne stále nejaká vláda, a je to Ficova vláda, v podstate ten budúci dôchodok jednak ruší, ožobračuje a ešte na naše plecia kladie vlastne ten dlh, ktorým si aj týmto konsolidačným balíčkom zarábame. Čiže by som aj týmto chcela vyzvať všetky poslancov a poslankyne, ktorí sú ten ročník ako ja a vlastne majú podobnú zamestnaneckú históriu, prosím vás spamätajte sa, my to odnesieme, naše dôchodky z našich platov to bude menšie, prosto my si to odnesieme, tak za toto prosím vás nehlasujme. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem aj pánovi kolegovi Viskupičovi za jeho prejav, ktorý formou potešil, ale obsahom viacej mrzí, keďže návrh vlády, ktorý má zlepšiť stav verejných financií po tom, čo sme si vypočuli, sa dozvedáme, že ten stav viac zhorší a to ma mrzí. Bolo tu spomínané to rozhadzovanie, ja som za pomoc, ja sám mám doma, a teda mám starých rodičov a ja si myslím, že im treba pomáhať ale tá pomoc musí byť adresná a nie plošná. Mňa mrzí, že štát, ktorý neinvestuje do svojej budúcnosti, sám osebe budúcnosť nemá. Každá normálna vyspelá krajina investuje do oblasti s vysokou finančnou návratnosťou. Napríklad veda, výskum, technológie. Toto sú oblasti, ktoré síce neprinesú hlasy na najbližšie voľby alebo po tomto volebnom období, ale takéto krajiny majú budúcnosť.
Takisto vidíme, v akom stave sú vysoké školy, internáty, to už tu bolo viackrát spomínané. Ja rozumiem tomu, že predstavitelia vládnej koalície sa snažia v prvom rade uspokojiť svojich voličov, ale treba im pripomenúť, že ako členovia vlády nie sú len zástupcovia svojich voličov, ale predovšetkým zástupcovia všetkých občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa dotkol jednej veci, ktorú, Marián, si tiež spomínal v tom prejave, je to jedna taká malá položka v tom celom balíčku, ktorý tam vidíme za 20 miliónikov, kde si vláda legalizuje výjazdové rokovania, na ktorých legálne bude uplácať svojich občanov na svoj vlastný politický marketing. Celkom zaujimavé a podľa mňa to aj, aj ilustruje tú mentalitu, ktorej sa dnes štvrtá Ficová vláda nachádza, kedy už odhodili akékoľvek zábrany. Výjazdové vlády sme videli aj, aj v minulosti, aj sme videli tú, tie také rôzne divadlá, kedy, kedy prezentoval, koľko pomôže konkrétnym občanom, v konkrétnom meste, ale to nie sú peniaze strany SMER alebo akejkoľvek politickej strany, ale to sú peniaze nás všetkých. Aj teraz, teraz, teraz, samozrejme, bude tá reakcia, veď, veď treba pomôcť v regiónoch. Tak, samozrejme, treba, na to máme, na to máme rozpočty samospráv. Jednak a jednak, ak teda potrebujú nejaké nejaké peniaze navyše, čo teda je, samozrejme, úplne normálna diskusia. Tak sa o tom bavte, ale prečo to robíme takýmito, takýmito krokmi, tak to nevieme, resp. vieme. Vláda si, vláda jednoducho takýmto spôsobom chce aj kupovať občanov. A mimochodom tie predchádzajúce výjazdové vlády je to zdokumentované, dá sa, dá sa to nájsť na webe. Ekonóm a neskôr poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý svojho času ukázal, ako výjazdové rokovania vlády prispievajú k zlepšeniu nezamestnanosti a iných sociálnych indikátorov v tých konkrétnych okresoch, kde zasadala vláda. Skúste uhádnuť asi aký bol výsledok? Veľmi ľahko sa dá sa dá vygoogliť. Tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)