6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, kolega, za váš príspevok.
Musím povedať, že ono sa hovorí, že keď ľudia spolu trávia veľa času v nejakom uzavretom priestore, tak sa im začnú napríklad zjednocovať myšlienky a tu sa to stalo, preto vám chcem poďakovať za to, že ste vo svojom vystúpení urobili presne to isté, čo som chcel po vás urobiť ja. Takže týmto predsedajúcemu oznamujem, že som sa nechal premeniť v poradí za kolegu Dvořáka, aby som si mohol pripraviť nahrada... náhradné vystúpenie, keďže dvakrát opakovaný fór nie je fór. Ale vzhľadom na to, že kolega Szalay teda čítal ten text, ja by som chcel na záver tejto, týchto faktických poznámok pripomenúť, že čítal z odborného článku z Právneho obzoru poslanca Jána Podmanického, aby, aby to neostalo nepovšimnuté, aby sme si teda aj povedali, že keď náhodou ľudia, ktorí sledujú priamy prenos tohto pléna, nevedia, kto je Ján Podmanický, tak Ján Podmanický je starosta obce Stará Bystrica, je poslancom Žilinského samosprávneho kraja, je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a je nominantom strany SMER – sociálna demokracia. A kolega Szalay teda konkrétne citoval, aby sme boli aj akademickí, z článku Aplikácie inštitútu skráteného legislatívneho konania a dovolím si na záver svojej faktickej poznámky citát, moju najobľúbenejšiu pasáž, hej, aby ste precítili, že poslanec SMER-u kedysi v 2012 napísal toto: „Jedným z dôležitých znakov skráteného legislatívneho konania je fakt, že tento inštitút vlastne popiera niektoré zásady, ktoré formuluje teória práva v procese normotvorby." Bodka.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Pročko.

Tomáš, veľmi dobre si naznačil, že im to vadí. Im vadí naša rozprava, im vadia naše faktické. Pellegrini v relácii rozprával, že oni vlastne tam nič nerozprávajú, oni si len ďakujú, že ďakujú pánovi poslancovi, ďakujú predsedajúcemu, že oni len ďakujú. Ja to nerobím, ale teraz by som chcel poďakovať za diskusiu Matejíčkovej, Čavojovej, Hazuchovi a Richterovi, ktorí teraz diskutovali. Oni určite diskutovali o zákone, oni sa tam bavili veselo, vyrušovali, oni, oni sa bavia aj, bavili sa počas vystúpenia Petra Polláka, keď ho rasisticky urážali, mali tam ešte viacerých, takže oni diskutujú. Oni sem prídu, tu sedia a vyrušujú a nemajú s tým žiaden problém.
Keď nemáte ani tú štipku hanby, že aby ste tam tichučko sedeli a nevyrušovali, tak, tak, prosím vás pekne, aspoň sa správajte tak, ako rozprávate. Vy nám tu rozprávate, že nemáme vyrušovať, že nemáme sa, nemám sa správať, nemáme vykrikovať, ale ako inak ja upozorním Danka na to, že, že porušuje zákon, Blahu, že porušuje zákon. Vy ste teraz porušovali rokovací poriadok. Máte šťastie, že Šimečka je taký, aký je, že vás neupozorňuje. Ale vkuse vyrušujete. A vy keď, dievčatá, prídete sem, tak vy ste úplne že úžasné, vy dve. Takže aspoň skúste, keď ste už teda v tej koalícii, ale ja hovorím, že verím, že ste sa teda, že ste diskutovali o tom Suskovom zákone a že hovorili o tom, že Susko, no Susko, a poviete mu, to, čo robíte, Susko, vy sa nehanbíte? Veď tento zákon bude znižovať, toto znižovanie trestov bude viesť k zvýšeniu trestnej činnosti. Určite sa o tom bavili.
A vám nie je, Susko, hanba, že toto robíte? Mne je hanba za vás.

Ďakujem veľmi pekne všetkým z vás, určite nemám šancu všetkých, všetkých osobne spomenúť, ako ja by som citoval pána Pročka, oni len ďakujú, tak ja teraz budem len ďakovať chvíľku.
Vančo a Plaváková sa zhodli na tom, že pán minister je veľmi nekonzistentný a som rád, že teda si všimli túto, túto poznámku, že je nekonzistentný vo svojich postojoch.
Veľmi pekne ďakujem pánovi poslancovi Hargašovi, chápem, že sa to opakuje a stále to treba hovoriť, ale MPK je MPK a po MPK zostáva nejaká stopa. A k tej stope sa môžu potom archeológovia niekedy vrátiť a môžu to potom nejakým spôsobom komentovať. Po tomto žiadna stopa nezostane, jedine tá naša rozprava, ale tá nemôže nahradiť MPK.
No a potom tu mám niekoľko takých spoločných poznámok, ktoré by som tak zhromaždil, to je Truban, Majerský, Pollák, lebo všetci traja ste hovorili o tom étose novembra a ja to považujem za dôležitú vec, lebo to, prečo tu sedíme v tomto parlamente, aspoň ja, prečo tu sedím, je vďaka novembru ´89. Ja by som v komunistickej strane nebol, sem by som sa v živote nedostal. A považujem za dôležité, aby sme sa k tomu, k tomu novembru vracali, lebo to je zdroj našej, našej legitimity, našej histórie.
A na otázku pána Polláka, že kedy v histórii bola takáto doba, čo si teda ja dokážem pamätať, viedol som ešte také demonštrácie v ´94 ako študent medicíny, sme naplnili Námestie SNP vtedy, keď Vladimír Mečiar prevalcoval v noci zo 4. na 5. novembra 1994 tento parlamentu za účasti Roberta Fica ako jediného opozičného politika v pléne, a myslím si, že to bola horšia doba, ako je tá dnešná. Dnes tam zatiaľ nie sme. Máme tam namierené, ale zatiaľ, zatiaľ tam nie sme.
No a posledná poznámka, to už asi nestihnem, chápem, Ficova priorita, Grendel, je to Suskova novela, treba to zosobniť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som tak premýšľal, že vlastne od začiatku, čo tu sedíme, od začiatku tohto volebného obdobia, my ideme iba v režime skrátených legislatívnych konaní. A také tie základné poučky vždy hovoria, že, že niečo, keď je výnimkou, niečo, keď je výnimočné, čo teda skrátené legislatívne konanie by malo byť, tak sa to používa výnimočne, väčšinou na to nie sú pravidlá, sú to nejaké nečakané udalosti, prečo to použijeme. A ja tým, že to vlastne ideme všetko v režime skrátených legislatívnych konaní, tak my vlastne, sa to stáva to nejakou normou. Tu nám vlastne ukazuje vládna koalícia, ako si teda predstavuje, že ako by to mal teda štandardný legislatívny proces vyzerať. No ale čo vám to vytvára, mňa tak napadlo, že čo vám to vytvára za jeden problém, že my tu potom vlastne, keď sa vám tak akože vytratí ten klasický legislatívny proces a budeme tu mať ten štandardným legislatívnym procesom, tzv. to SLK, tak my potom vlastne budeme potrebovať že zase nejaký nový zrýchlený režim, keby sa niečo stalo. A potom, že čo, že čo budú tie kritériá, ako to budeme nazývať? Ja neviem, môžeme to nazývať asi teda po vzore tohto skráte... SLK-čka možno, ja neviem, Suskove legislatívne konanie. To by sme mali teda možno nejaký ešte rýchlejší režim, že to znamená, že ako to tu Erik Tomáš z tohto pultíku povedal, že, že keď teda že máme niečo v programovom vyhlásení vlády, tak vás nemusí zaujímať proces, ale musíme to len preraziť. Takže štandardný proces sa presunie, ten sa zruší, to už sa nebude používať, štandardným procesom tu bude to SLK, ako to nazývame, potom tu budeme mať nový Suskov legislatívny proces, ktorý, ktorý teda bude znamenať to, že keď máme niečo v programovom vyhlásení vlády, tak to prevalcujeme a bude to ešte rýchlejšie. A ešte to bude podľa mňa aj mätúce pre všetkých a bolo by to absolútne super, lebo obidve sa budú nazývať SLK. A keď povieme, že ideme SLK, tak nebudeme vedieť, v čom vlastne ideme.
Teda, samozrejme, to hovorím ironicky, že ako to, ako by to nemalo prebiehať, ale ako to teraz vlastne prebieha.
Kolegovia tu veľmi často rozprávali o tom, že, myslím si, že tomu sa už ani nemusíme venovať, že tie základné kritériá na to skrátené legislatívne konanie nie sú splnené, nemáme tu žiadne bezpečnostné ohrozenie, nehrozia tu žiadne hospodárske škody veľkého rozsahu, nie, nie, nie sú tu žiadne ľudskoprávne ohrozenia. Práve naopak, toto skrátené legislatívne konanie môže nejaké ľudskoprávne ohrozenia spôsobiť. Kolegovia tu hovorili o tom, ako nám môže narásť zločin, zločinnosť, kriminalita a privítavanie korupcie. Ale to je jedna vec.
Ale druhá vec je, že vy vlastne aj ukazujete svojím konaním, že to skrátené legislatívne, tieto skrátené legislatívne konania, keď to všetko pretláčate skrátenými legislatívnymi konaniami, ony vlastne strácajú zmysel vecný.
A ja to napríklad ukážem na tej, ja už som to tu raz spomínal, ale mne sa to, mne sa páči pekný ten príklad, ako ste vy pristúpili k tej decembrovej schôdzi, keď ešte začínala. My sme začínali tým, že, že ste rozprávali o tom, aký je dôležitý rozpočet, aké veľké hospodárske škody prídu, keď nebudeme mať prerokovaný rozpočet. No a čo vám bolo vtedy dôležitejšie ako rozpočet? No, vytvorenie nového ministerstva pre Andreja Danka, obmedzenie nezávislých úradov. Ale zároveň ste nám dokázali v televíznych diskusiách rozprávať o tom, že tá opozícia zlá nám nedovolí prerokovať ten rozpočet. No a zabudli ste povedať, že prerokovanie toho kompetenčného zákona a vytvorenie nového ministerstva bolo pre vás vtedy oveľa dôležitejšie. Vy ste si vtedy predradili pred rozpočet túto, ten, ten samotný kompetenčný zákon. Potom teda, samozrejme, prišlo teda prerokovanie rozpočtu, to ste sekli debatu, aby sa to schválilo, a prichádza nový rok. A v novom roku ste teda začali týmto promafiánskym balíčkom. Zase sme teda, nezačali ste novým ministerstvom, ale začali ste promafiánskym balíčkom. Tak my už sme boli z toho teda, myslím, že aj samotní vy v koalícii ste boli z toho zmätení. Všetko to ide skráteným legislatívnym konaním, to je čo za priorita? Najprv je to rozpočet, potom je to kompetenčný zákon, potom je to zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zníženie trestných sadzieb za trestné činy, teda vlastne my už, my už sme tu úplne zmätení a vidíme to, že tu vlastne to samotné skrátené legislatívne konanie stráca absolútne zmysel.
Po tom teda ste si zase povedali, že tak prerušíme o promafiánskom balíčku túto rozpravu a ideme teda rýchlo zriadiť to ministerstvo. Tak zase ste, zase sme tu v rýchlosti prerokovali zriadenie nového ministerstva pre Andreja Danka a teraz zase v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme teda o promafiánskom balíčku. Ja som nerozumel, teda vy, keď je to pre vás také dôležité a intenzívne a ide to teda tým skráteným legislatívnym konaním, nám tu prichádza nová schôdza na budúci týždeň, čo sa zase bude diať? Ukážete teda, že, že ten, ten, to posúvanie, jak to vy uvádzate, na európsky štandard tých sadzieb, že, že bude zase dôležitejšie ako ostatné veci? Alebo, alebo zase to teda budete môcť odsunúť.
Ja som, ja som veľmi zvedavý, ja budem teda, myslím si, že všetci asi tu s veľkým očakávaním čakáme, ako k tomu pristúpite, pretože vy ste napríklad, ja si myslím, že viacerí poslanci, poslankyne už si to ani nepamätajú, že tu mali množstvo skrátených legislatívnych konaní ešte v decembri, ktoré sme napríklad ne... ne... ešte teraz nestihli prerokovať. Tu napríklad stála ministerka zdravotníctva, ja sa venujem zdravotníctvu, stála tu ministerka zdravotníctva a v decembri rozprávala o tom, že keď neprijmete ten zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tak tu sa prestane poskytovať zdravotná starostlivosť. Tu nebudú vydané občianske preukazy, nebudeme sa vedieť preukázať, nebudeme to vedieť, nebudeme vedieť podpisovať dohody medzi lekármi a pacientmi. A teraz? My sme tu takto stáli, ja som tu stál takto pri tomto pultíku a som vám ukazoval, že to absolútne nie je pravda ani po vecnej stránke, a zase tu len niečo pretláčate skráteným legislatívnym konaním, aby ste obišli diskusiu.
Teraz tu stojím na, v druhej polke januára, no čuduj sa svet, nikto neprestal poskytovať zdravotnú starostlivosť. Všetko ďalej funguje, a teda takto sme sa museli dozvedieť mesiac dozadu, že tie skrátené legislatívne konania sú absolútne zbytočné.
Ja sa veľmi rád odvolávam aj na tie výroky, že ako, ako vy, milé dámy a milí páni, vnímate a ako sa posúvate v tom, v tom vnímaní toho skráteného legislatívneho konania. Začali sme teda tým, že, že ako tu, ja si to pamätám, v decembri, keď sa tu teda postavil, to ste boli plní takí akože nádeje, rozpínali ste ramená, tu sa postavil Erik Tomáš a rozprával tu o tom teda, že čo nám tu vy rozprávate o skrátenom legislatívnom konaní? Voliči potrebujú, aby sme im doručili výsledky. Koho zaujíma ten proces? My tu potrebujeme vyššie dôchodky, štrnáste, osemnáste, devätnáste dôchodky, my tu potrebujeme ergo pomoci, my to tu všetko zvalcujeme a bude to tak. Vtedy som, vtedy očividne to ešte bola taká eufória asi u vás z volieb. Potom už teda sme sa presunuli do januára a už teda sa to aspoň trošku posúvalo, už tu, už tu boli také náznaky nejaké toho, že, že skrátené legislatívne konanie teda asi nie je absolútne okej, že by ste mali ísť trošku štandardnejšie. Už teda pán Susko hovoril o nejakom kolégiu ministra, že tento, tento promafiánsky balíček ste teda v kolégiu ministra prerokovávali. Je to promafiánsky balíček, tak, samozrejme, s mafiánmi ste to museli asi prerokovávať, pretože kto, samozrejme, pri tom bol? Poradcovia, pán Para, pán Lindtner, ktorí sú dvaja obvinení. No dobre, ale je to stále posun oproti Erikovi Tomášovi, ktorý teda hovoril, že skrátené legislatívne konanie, to úplne si môžme nejak lajsnúť a nemusíme to rešpektovať.
No a potom teda si pamätám, že tu prišiel váš sám najvyšší, pán Pellegrini, a ten tu rozprával o tom, že tak dobre, nie je to že úplne ideálne, ale tak akože čo sa tu sťažujeme, však dĺžka tej diskusie zaručuje nejaké, nejaké štandardy prerokovania, a teda že asi pravdepodobne však je to možno aj na tie štandardy MPK. Teda je ten posun aspoň minimálny a to som, to som bol osobne naplnený trošku nádejou, že teda asi, pravdepodobne si aspoň trošku uvedomujete, že, že úplne seknúť diskusiu nie je správne.
No ale potom, samozrejme, prišiel pán Pellegrini a už sme tu videli, už sme tu videli silné reči o tom, ako, že prečo, však prečo sa vôbec sťažujete, my nemusíme zase vôbec diskutovať. Keď sme predkladatelia toho zákona, tak samozrejmé, že s ním súhlasíme. A mňa to, mňa to zarážalo dvojnásobne v tom, že človek, ktorý mal toľko exekutívnych pozícií a uchádza sa o pozíciu hlavy štátu, tak nechápal tú formu tej diskusie. Máme tu množstvo nálezov Ústavného súdu, Benátskej komisie, ktoré sme tu my v tom pléne čítali, ktoré ukazujú na to, že dĺžka tejto debaty, ako prebieha v parlamente, nezaručuje kvalitu výsledku, pretože to, to má úplne iné štandardy, tie štandardné pripomienkové konania. To znamená, že my vám tu kladieme otázky, ale je to, ako keby sme hrach hádzali na stenu. Vy sa vôbec, nejakým spôsobom nereagujete, vy nám nedáte vyhodnotenie. Keď je klasické pripomienkové konanie, tam kolegovia to už spomínali, vytvorí sa nejaký záznam, vytvorí sa vyhodnotenie, každému sa odpovie, prijaté-neprijaté. Zároveň tuto sa tá debata nevedie obojstranne, tu sa vedie iba, že koalícia ignoruje, opozícia si teda hovorí svoje otázky.
No a zároveň čo mňa najviac znepokojuje, a to už je posledná vec, ktorú poviem, keďže mi nezostáva čas, že vy zároveň označujete, že toto je parlamentná debata, na ktorú, alebo že aspoň prebieha nejaká debata, že sa nemáme sťažovať. Ale zároveň druhým dychom pán Danko tu oznamuje, že chcete meniť rokovací poriadok. Čiže vy zároveň v jednej chvíli používate ako alibi túto parlamentnú debatu, ale druhým dychom už rozprávate o tom, ako tu idete obmedzovať vystupujúce časy, ako skresáte písomné rozpravy, ústne rozpravy, faktické poznámky. Čiže zároveň teda sa vyhovárate na túto rozpravu, že však toto prebehlo teda všetko štandardne, ale zároveň chcete sekať.
Tak, prosím pekne, rešpektujte štandardný postup, pretože to vám aj dovolí nájsť si tam nejaké chyby, ktoré už, ako sme to tu mnohokrát videli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Oskar, za veľmi briskné vystúpenie. Absolútne súhlasím s tým, že obhajcovia, ktorí sú navyše sami obvinení, aby písali návrh zákona, ktorý je naozaj komplexnou zmenou a ktorý navyše má byť schválený v legislatívno... v skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že na to nie sú žiadne dôvody. A nič nenahradí medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré obsahuje rozporové konania a ktorému ešte predchádza aj aspoň nejaký konsenzus rôznych odborníkov nielen z oblasti práva, či už akadémie, prokuratúry, polície, súdov, ale aj psychológov, sociológov a tak ďalej. Toto všetko vláda preskočila a dala napísať návrh zákona obhajcom. Čiže nie, nepočúvala všetkých týchto odborníkov, ktorých som vymenoval, ani nemala o to snahu, pretože je treba pomôcť niektorým ľuďom a kvôli tomu vláda chce obetovať túto krajinu, bezpečnosť ľudí, ktorí, ktorí na Slovensku žijú, a robí tak v rozpore s ústavou, so zákonom o rokovacom poriadku, aj s nálezmi Ústavného súdu, ktorý jasne vo svojich nálezoch hovorí o tom, že ten proces pre skráte... pre, pre legislatívne konanie musí byť dodržaný, musí byť zákonný, inak je v rozpore s ústavou, a musí ísť o mimoriadnu okolnosť, čo v tomto prípade absolútne neplatí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
A kolega, kolega sa venoval, kolega Dvořák sa venoval tomu, aký je rozdiel medzi výsledkami a procesom, ako sa k tým výsledkom dostávame. Tak možno príliš odbornú terminológiu použi... používame, a MPK a SLK a neviem čo, tak skúsim to dať tak uchopiteľnejšie pre bežného človeka. Stavba domu, hej, keby ste mali murára, ktorý vám povie, že nepýtajte sa ma, že ako to spravím, ale vo výsledku budete mať dom, tak vy by ste mu dôverovali, že máte dobrý dom, ktorý vám nespadne na hlavu? Nepýtajte sa ma, či tam budú tehly, alebo tam dám sem-tam tehlu, sem-tam drevo, sem-tam kváder, sem-tam papier, na konci to bude vyzerať ako dom.
Tak to je príklad toho, keď výsledok je podľa vás dôležitejší ako proces. Proste legislatíva má nejaké pravidlá, aj ten proces má nejaké pravidlá. A dobrý proces vedie k dobrým výsledkom, zlý proces vedie k zlým výsledkom. Tak si to porovnajte, či by ste si od takéhoto stavbára nechali postaviť dom, ktorý by vám povedal, že nepýtajte sa ma, ako to celé bude, ja to spravím aj rýchlo, aj, aj možno nebudú schnúť tie steny, koľko by mali schnúť, a elektriku porobím tak, ako sa mi páči, ale budete tam mať zástrčky vo výsledku, budete mať normálne vyzerajúci dom, ale radšej by ste nechceli vedieť o tom procese. Tak takto tu schvaľuje táto koalícia jeden zákon za druhým a nie je to, nie je to dobré.
A počas vášho príspevku ste sa pýtali koaličných poslancov, že prečo teda nič nehovoria, že či teda naozaj s tým všetkým súhlasia, a pán Hazucha tak prikyvoval, že s tým tak súhlasí a, žiaľ, odišiel z tejto sály, lebo chcel som sa ho v rámci mojej, v rámci mojej rubriky spýtať tiež, či svojím 1 798 preferenčným hlasom ľudí, ktorí ho sem poslali do tejto Národnej rady, vysvetlil, že ak im niekto ukradne auto za, do 35-tisíc, tak za to dostane iba podmienku. Tak neviem, v Rimavskej Sobote by to mohlo ľudí zaujímať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Dvořák, povedali ste, že v podstate od volieb rokujeme nepretržite v systéme skráteného legislatívneho konania a proces, ktorý by mal byť výnimkou, je de facto pravidlom. No ešte ste si to neužili, ale teda prídete na to, že v tejto Národnej rade, a teda nielen v tomto volebnom období, sú viaceré veci, keď výnimky fungujú ako, ako pravidlá. Napríklad podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ak v druhom čítaní boli na schôdzi Národnej rady podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, predsedajúci zabezpečí doručenie poslancom. Hlasovanie o návrhu zo spoločnej správy výborov a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa koná najskôr po uplynutí 48 hodín od podania pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v rozprave. O skrátení lehoty rozhodne Národná rada bez rozpravy, ak o to požiada gestorský výbor alebo spoločný spravodajca.
Čiže pravidlo je, predloží sa pozmeňujúci návrh, 48 hodín pauza a až potom sa hlasuje. Výnimka je, že spravodajca alebo gestorský výbor navrhne, aby sa hlasovalo skôr. Realita, toto je, takto je to napísané v rokovacom poriadku. Realita je taká, že ak náhodou to samo nevyjde tak, že sa hlasuje až o 48 hodín neskôr, napríklad že v piatok je podaný pozmeňujúci návrh a pokračuje sa v rokovaní v utorok, tak obvykle je to tak, že ak boli podané pozmeňujúce návrhy, tak spravodajca navrhne skrátiť tú lehotu 48 hodín, Národná rada skráti a hlasuje skôr.
Paragraf 84 ods. 2: Ak boli v druhom čítaní schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, koná sa tretie čítanie najskôr na druhý deň po ich schválení. Skôr môže konať, sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne Národná rada bez rozpravy. Opäť, schválené pozmeňujúce návrhy, tretie čítanie až na druhý deň. A realita, vždy sa uplatňuje tá výnimka, že sa skráti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ty si, Oskar, vo svojom vystúpení veľmi dobre ukázal a povedal, že všetko, čo tu bolo predložené v parlamente, išlo skráteným legislatívnym konaním a množstvo takýchto konaní nás tu ešte čaká. A pýtal si sa aj prečo a hovoril si o tom, že však si vymyslia potom ďalšie a ďalšie názvy alebo, respektíve iné typy skrátených konaní. A ja si myslím, že celé toto je z ich strany len taká hra na demokraciu. Keby bolo naozaj že po nich, tak tu máme návrat nie možno do tých deväťdesiatych, dvetisíc- rokov, ako som hovoril v predchádzajúcom príspevku, ale práve aj do rokov osemdesiatych, sedemdesiatych, keď to ani nebola už hra na demokraciu. A ja si myslím, že nie sme úplne ďaleko od toho, aby sa to tu postupom celé zvrhávalo na nejakú diktatúru a jediné, čo ich naozaj drží od toho, aby to tu nevalcovali vo veľkom a neskrátili aj toto skrátené legislatívne konanie, respektíve ho neprerušili a neprehlasovali, neprevalcovali si, sú iba ľudia v uliciach, sú protesty a sú aj najbližšie chystajúce sa voľby, ktoré musia oni zvažovať, že naozaj sa nemôžu ukázať svoju pravé protidemokratické ja, ktoré majú proste v sebe, a treba si to povedať. Lebo vidno to aj na tých ďalších krokoch, ktoré si aj ty, Oskar, jasne pomenovával. Napriek tomu, že tu prebieha debata a majú kopec ďalších argumentov, ako ich zapracovať, tak neberú si to k sebe, nepovedia, že okej, trošku sme to urýchlili, je tam veľmi veľa chýb, poďme to nejako opraviť, ale naopak, presne ako si aj ty povedal, začínajú opravovať rokovací poriadok presne práve preto, aby mohli demokraciu okliešťovať pomaličky viac a viac a nakoniec tento parlament, môže sa stať, že bude naozaj už iba, už iba na ozdobu a budú to tu valcovať hlava-nehlava a veľmi rýchlo, ale budeme robiť všetko preto... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, si spomínal, okrem tých všetkých skutočností, prečo by sa nemalo rokovať v skrátenom legislatívnom konaní aj o tom, že bude rásť kriminalita v Slovenskej republike, ak sa schváli tento návrh zákona. Tak ja vám chcem pripomenúť, že zhruba kam až tá kriminalita môže rásť, keď sa tu zruší Úrad špeciálnej prokuratúry, špeciálni vyšetrovatelia na NAKA a napríklad taká inštitúcia, jak je spolupracujúci obvinený. To bolo v čase, keď ešte tieto inštrumenty boja proti organizovanej kriminalite neexistovali. Čiže jeden z podšéfov zločineckej skupiny sa chcel od nej odčleniť a pristúpiť ku konkurencii. Tá pôvodná si to všimla, v jeho bare ho zbila tak, proste oni to volajú, že dolámali ho, a dolámali aj celý bar. Tento človek prišiel za nami na kriminálku a povedal, že chce svedčiť, čo sa mu stalo. Tak sme to spísali, zobrali k vyšetrovateľovi, ktorý bol nie špecialista, jak je teraz, obyčajný vyšetrovateľ, čo môže nastať teraz, keď sa schváli tá novela. A ten vyšetrovateľ mu začal rozprávať, že vieš komu proti chceš svedčiť? Vieš, akí sú to nebezpeční ľudia? Premysli si to. Proste odhovoril toho človeka od toho svedčenia a ten človek radšej nesvedčil. Potom sme ho vyhľadali: Prečo ste nesvedčil? Však ste chceli. Nie, nie, nie, lebo ten vyšetrovateľ, ten zrejme pracuje s tými mafiánmi, ja sa ho bojím, jednoducho ma vyplašil, nechcem to. Radšej nič. A viete, čo sa potom stalo? Asi o dva týždne išiel k tej svojej konkurencii dojednávať, že ako to bude. Tam čakal ochranu, keďže u polícii ju nedostal. A tam prišli traja ozbrojení so samopalmi a začali paľbu rovno na ulici. Po tej paľbe ostali traja mŕtvi na ceste. Jeden z týchto, ktorý chcel svedčiť a polícia ho odhovorila, a ešte ďalší jeho kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)