6. schôdza

Nuž čo ešte povedať k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu, ktorý sa... a ktoré sa týka zásadnej zmeny v trestnom konaní a rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, čo ešte nebolo povedané, je to naozaj veľmi ťažké a je zároveň veľmi smutné, že tak ako my tu rokujeme už koľký, tuším Tomáš Szalay povedal, jedenásty deň, alebo koľký to vyrátali, že zatiaľ stále rokujeme sami so sebou a že sa snažíme vyzývať vládnu koalíciu, ministra Suska alebo kohokoľvek z nich, kto by nám chcel s nami konfrontovať ten náš názor, a že vlastne dôvody, ktoré sú prezentované, jednak pre to skrátené legislatívne konanie, ale aj pre celkovú zásadnú novelu Trestného zákona, ktorá vlastne depenalizuje tie majetkové trestné činy vrátane korupcie a ktorá ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, nie sú, no stále je to ako keby hrach a hádzanie hrachu o stenu a ja som tak rozmýšľala, že s čím ešte prísť, ako tú vládnu koalíciu vyburcovať a... (Rečníčka sa obrátila k predsedníckemu pultu.) Aha, ale my nemáme predsedajúceho... Aha, máme, dobre, O. K., vymenili... (Reakcie z pléna.) Á, dobre, pardon.
... a ako tú vládnu koalíciu vyburcovať, aby sme sa dostali do polemiky, a keď teda nefunguje argumentácia, tak ja by som skúsila možno odporúčať nejakú literatúru.
Dostalo sa mi pred Vianocami tej cti byť jednou z prvých, ktorá dostala novú knižku od ústavnej právničky – a váženej ústavnej právničky – Lucie Berdisovej, volá sa Ludwig Wittgenstein a kopernikovský obrat v práve. Táto knižka bola vydaná na pôde Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied tesne pred Vianocami a pani Berdisová sa tam venuje práve tomu, akým spôsobom, vlastne to, ako my právnici a právničky, alebo teda môžeme to stiahnuť aj na celý zákonodarný zbor, aj na ten koalično-opozičný súboj, vlastne vnímame tvorbu a jazyk a tvorbu právnych noriem, ako premýšľame vlastne o práve, a opiera sa tam práve o filozofiu toho významného právneho filozofa 20. storočia Ludwiga Wittgensteina, ktorý hovoril, že hranice myslenia ovplyvňujú vlastne hranice sveta, v ktorom žijeme a existujeme.
Tiež tam píše, že na každé okuliare, ktoré máme na nose, časom zabudneme. Paradigmy, v ktorých žijeme, cez ktoré myslíme sú tiež bežne nepovšimnuté, hoci samy určujú, čo a ako vidíme. Výmenou paradigiem dochádza k zmene videnia sveta. Wittgensteinovo nahrádzanie obrazov a uvádzanie do nových analógií je tak vlastne istou zmenou spôsobu videnia sveta, výmenou miniparadigmy, ktorá nás držala v zajatí, za inú. A v tejto súvislosti parafrázuje aj povolanie právnika, to je práve dôležité pre tých z nás, ktorí sme napr. ministrami spravodlivosti alebo predsedami a podpredsedami parlamentu a vyštudovali sme právo, alebo poslancami a poslankyňami vládnej koalície, a budeme raz hlasovať za toto slovenské... za toto skrátené legislatívne konanie a hovorí o právnickej práci.
Právnická práca je rovnako ako všestranná práca architekta skôr prácou na sebe, na vlastnom názore, na tom, ako človek vidí veci a čo od nich žiada.
V tomto kontexte mi tak napadlo, že by bolo úplne skvelé, keby sa poslanci vládnej koalície pokúsili si zložiť tie koaličné okuliare, cez ktoré vlastne vy vnímate tie naše argumenty z rôznych strán, ktoré tu prezentujeme, cez ktoré vnímate argumenty pani prezidentky, rady prokurátorov, Európskeho parlamentu, Európskej prokuratúry, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry vrátane jej vedenia a mnohých, mnohých ďalších právnych aj neprávnických autorít, ktorí vám tu už odkedy bol vlastne tento návrh novely zákona a návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom predložený, pretože dnes sa tu už nebavíme o nejakom holom súboji medzi koalíciou a opozíciou.
My sa tu vlastne bavíme o úplných základoch trestného práva o tom, akým spôsobom bude tento štát nielen voči vašim kamarátom a voči ľuďom, ktorí sú z vášho okruhu momentálne trestne stíhaní, presadzovať vlastne tú trestnú politiku, ale voči všetkým obyvateľom aj voči vašim voličom a voličkám, voči ľuďom, ktorí možno budú okradnutí, prepadnutí, ktorí sa budú uchádzať o nejakú štátnu... (Rečníčka si odkašlala.) Pardon. ... o nejakú štátnu zákazku a budú vlastne dúfať, že sa zúčastnia nejakého transparentného verejného obstarávania, kde ich nepredbehne niekto, kto zneužije vlastne svoje postavenie a svoje vzťahy. Čiže my sa tu už nebavíme a nesnažíme sa vám argumentovať, a tým „my“ nemyslím teraz len túto polovicu sály, ale aj všetkých tých mimo tejto sály, ktorí s nami nemajú nič spoločné, ktorým ide o to, aby si tento štát naplnil svoju vlastnú funkciu, ktorou je presadzovanie spravodlivosti a zabezpečenie spravodlivosti pre všetkých obyvateľov tejto krajiny vrátane tej spravodlivosti v rámci trestného práva. Títo všetci vám hovoria, že nemáte dôvody na skrátené legislatívne konanie, a to ani prerušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ani pre takú zásadnú reformu trestného práva, na ktorú sa chystáte.
A preto, prosím vás, skúste si prečítať to, čo píše tá Lucia Berdisová alebo čo hovorí Wittgenstein ešte, možno niektorých z vás možno viac bude zaujímať filozofia, a skúste sa zamyslieť nad tým, že či celé toto, čo sa tu teraz deje, nevnímate práve a len cez tie vaše vlastné koaličné okuliare, skúste si ich zložiť a pozrite sa na tie argumenty, ktoré pán minister Susko či už tu predniesol v ústnej rozprave, alebo prezentoval v dôvodovej správe, a skúste sa na ne pozrieť naozaj odborne a nezávisle a zistíte, že nesedia.
Ja som v predchádzajúcom vlastne svojej rozprave, v tej písomnej rozprave poukazovala na to, že nesedia argumenty Európskym súdom pre ľudské práva, pretože tie štyri rozsudky, ktoré tam sú, sa nijakým spôsobom netýkajú toho, resp. nenavádzajú ani nenabádajú, neodporúčajú štátu, aby sme takýmto spôsobom valcovali naše trestné právo. Jediný vzťah by tam bol k tomu spolupracujúcemu obvinenému a posilneniu vlastne tej kontroly. A potom tu mám celú tabuľku, z ktorej som včera citovala, tých 27 nálezov Ústavného súdu, o ktorých teda tvrdí minister Susko, že podporujú tento návrh, ale vlastne, ktoré nám nikdy nedal, tak sme si ich prácne, a teda nejakým spôsobom dali dokopy a z tých 27 nálezov väčšina sa týka toho, že nebola dostatočne odôvodnená väzba a že pri tom pochybil Najvyšší súd. Ten sa neruší.
Tých 4-5-6 nálezov, ktoré sa týkajú Úradu špeciálnej prokuratúry, tie sa v podstate týkajú nejakých procesných pochybení, toho, že nebola povolená návšteva notára, že bola zadržiavaná korešpondencia, že boli, že sa príliš dlho rozhodovalo o nejakom prieskume prijatého opatrenia a podobne, čo sú všetko vážne výtky vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry, ale je to viac-menej k nejakému jednotlivcovi, prokurátorovi, ktorý v danom konaní pochybil, ale nie je to nič v žiadnom z týchto nálezov, Ústavný súd ani nepovedal, že tu dochádza k systémovému zlyhávaniu Úradu špeciálnej prokuratúry, ani nepovedal, že by mala byť právna úprava týkajúca sa Úradu špeciálnej prokuratúry nejakým spôsobom zmenená alebo preskúmaná, alebo prosto niečo by sa s ňou malo takéto radikálne diať, a už vôbec v tých nálezoch Ústavného súdu ani v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva a ani v tom jednom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie týkajúceho sa Bulharska nie je žiaden podklad pre takú radikálnu depenalizáciu majetkových trestných činov.
A to je v príkrom kontraste s tým, že Generálna prokuratúra minulý týždeň vydala tú správu o deťoch v resocializačných zariadeniach, kde poukazuje na systémové zlyhanie celého systému ochrany vlastne týchto detí od dozorového prokurátora, sociálnych pracovníkov až po súdy, ktoré o tom rozhodujú, ale generálny prokurátor včera povedal, že tu netreba hľadať vinníka, tu sa musíme pozrieť na riešenia.
Tak, prosím vás, zložte si tie koaličné okuliare, porovnajte tieto dve situácie, systémové zlyhanie na pôde detí v reedukačných centrách a pár nálezov Ústavného súdu, ktoré hovoria o procesných pochybeniach, a povedzte, že čo je dôležitejšie a podstatnejšie riešiť a kde by tie dôvody na skrátené legislatívne konanie boli.
Ešte raz prečítam ten, to... tú parafrázu Wittgensteinovho citátu: „Právnická práca“ – a podľa mňa aj práca zákonodarcov, nás – „je rovnako ako všestranná práca architekta, skôr prácou na sebe, na vlastnom názore, na tom, ako človek vidí veci a čo od nich žiada.“
Skúste sa zamyslieť. Lucia Berdisová, Ludwig Wittgenstein... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Teraz berte, že to nie je môj výrok, ale parafrázujem: „Neotravujte, tu sme na žatve!“
Vy ste rozprávali o psychológii, o filozofii veľmi poučné veci, ktoré môžu pomôcť každému z nás v osobnostnom raste, ale aj v politickej činnosti. Ale tu, a bolo to jasne deklarované, tu nejde o cieľoch, psychológiu, filozofiu, o nejakú úprimnosť alebo o nejakej spoločnej práci na spoločnom dobre, ale toto je mocenské rozhodnutie, ako povedal pán premiér. Ja tomu z istého hľadiska rozumiem, áno, tak politika je z veľkej časti o moci, ale robíme ju my a my sme ľudia a mnohé tie veci, ktoré boli pomenované, morálne, filozofické, psychologické sú veľmi dôležité.
Myslím, že väčšina z nás, teda ja určite, sme tu práve kvôli týmto dôvodom, a nie len kvôli moci, len kvôli nejakej technológii a procesom moci, môžem, chcem, tak to urobím, ale je naozaj také zaujímavé, že ako sa dokážu... dokáže niekto, niekto v politike dostať do takej situácie, že potom naozaj dokáže ignorovať všetky tieto veľmi príjemne povedané veci, ako ste ich vy povedali, formou, ktorá nie je nejaká urážlivá alebo zosmiešňujúca, dokáže ich ignorovať, a proste len, len prečká ten čas, zakiaľ stlačí ten gombík. Ono sa vraj tomu hovorí racionalizácia, že zvyčajne ľudia, keď prídu do politiky alebo do nejakého... vôbec na nejakú pozíciu, tak takí nie sú, ale postupne, keď sú akoby tlačení ku kompromisom, tak si ich racionalizujú, ospravedlňujú. A myslím si, že z veľkej časti práve reakciou na vaše vystúpenie zo strany koalície bude takáto racionalizácia, ktorá pravdepodobne povedie k stlačeniu gombíka.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Takisto vítam návštevníkov zo Starej Turej a som rád, že, že ste prišli a že celkovo sa ľudia zaujímajú o parlament, o to, čo sa tu deje, zvlášť v tejto, dá sa povedať, historickej chvíli, keď bojujeme o právny štát, o spravodlivosť a v podstate aj o demokraciu, pretože ak budeme pokračovať na tejto ceste, tak o chvíľu bude ohrozená aj samotná demokracia.
Ďakujem kolegyni Števulovej za veľmi inšpiratívny príspevok. Naozaj je škoda, že tu nesedí viac poslancov a poslankýň z koalície, aby sa mohli zamyslieť nad tým, čo robia alebo čo sa chystajú, čo sa chystajú urobiť, a zvážili si tie pohnútky a naozaj zvážili, že, sami pred sebou, že či to, čo robia je v súlade s nimi, alebo nie. A ja sa takisto obávam, že filozofia alebo spravodlivosť nevyhrá nad mocenským rozhodnutím, ktoré bolo urobené, za každú cenu zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a znížiť trescie... trestné sadzby, skrátiť premlčacie doby, zlikvidovať systém spolupracujúcich obvinených a tak ďalej a tak ďalej, pretože tu nejde... alebo u koaličných poslancov a poslankýň sa mi zdá, že nejde o súboj o najlepší z možných svetov, ale o to, aby niektorí ľudia mali zabezpečenú beztrestnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja pozdravujem hostí zo Starej Turej, je dôležité, aby ľudia po celom Slovensku vrátane Starej Turej zistili, aké nehoráznosti sa snaží vládna koalícia presadiť v skrátenom legislatívnom konaní, aby vedeli aj, ako prebieha rozprava o tomto návrhu, kde jedna strana argumentuje, kritizuje, dáva konkrétne vecné argumenty, kladie otázku, to robia opoziční poslanci, a opozičné poslankyne a tá druhá strana mlčí, nereaguje, nereaguje dokonca ani na konkrétne položené otázky konkrétnym ľuďom. A dokonca ani to, čo sľubovali, že vysvetlia, nie sú schopní vysvetliť, napr. pán poslanec Gašpar ako spravodajca opakovane bol vyzývaný aj v čase, keď tu sedel ako spravodajca, keď mal možnosť vystúpiť mimo poradia, aby konečne predložil ten zoznam nálezov Ústavného súdu, ktoré údajne dokazujú rozsiahle porušovanie ľudských práv zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré majú byť dôvodom pre skrátené legislatívne konania, konanie o návrhu novely Trestného zákona – a nič. A pritom je to vec, ktorú pán poslanec Gašpar sám sľúbil, povedal, že nám tu bude v rozprave čítať z tých nálezov. Nerobí to.
Prečo to nerobí? No nerobí to, lebo tie argumenty nesedia. A tak, ako nesedí celá argumentácia návrhu na skrátené legislatívne konanie, ako je to zjavné v argumentovaní zjavnými hospodárskymi škodami, lebo Európska únia od nás nežiada, aby sme v skrátenom konaní prijímali takúto strašnú vec, ako sa nám pokúšajú nahovoriť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja už som sa tomu dneska venoval, ale chcel by som to trošku dlhšie rozviesť. Podľa mňa treba toto, čo sa tu deje, vnímať v širších súvislostiach. Toto, čo sa tu teraz deje, nie je ojedinelá vec, ale musíme sa pozerať aj na tie avizované zmeny vo verejnom obstarávaní alebo v budúcich vyšetrovaniach.
Zároveň my tu teraz prerokuvávame skrátené legislatívne konanie k tzv. amnestii pre zločincov, to znamená, že týmto skráteným legislatívnym konaním a podstatou toho zákona si vládna koalícia chce zabezpečiť, aby sa urobila akási hrubá čiara vo vyšetrovaní, alebo resp. súdení, odsudzovaní ich ľudí, ale zároveň sa treba pozerať na to, čo sa deje teda aj v ostatných oblastiach. Zároveň teda už tu máme odhalené, že sa ide novelizovať zákon o verejnom obstarávaní, idú sa zvyšovať limity, kedy budú môcť ísť veci, zákazky bez súťaže. Idú sa uvoľňovať pravidlá, aby sme tu mali, aby sme tu mali vytvorený nejaký priestor pre budúci biznis spriaznených firiem vládnej koalície.
Do toho sa deje tretí krok a to znamená, že minister vnútra už avizoval, že možno sa ide zrušiť teda Národná kriminálna agentúra, to znamená, že aj keby niekomu sa pošmykla noha v tej, v tom verejnom obstarávaní v tej novej úprave, tak nikto to nebude môcť efektívne vyšetriť.
A do toho ešte sa deje štvrtý krok, že premiér Fico nás tu ťahá do čiernej diery Európy, do medzinárodnej izolácie. To znamená, že, že naozaj keď sa pozrieme, nemôžme sa pozerať podľa mňa len ojedinele na to, čo sa tu deje, táto amnestia pre zločincov, tento promafiánsky balíček, treba sa pozerať aj na to, že vytvára sa tu možnosť alebo priestor na ďalší biznis, zároveň nás niekto ťahá do medzinárodnej izolácie, ničí budúcnosť našich detí, našu budúcnosť a ešte do toho, keby aj sa niekomu pošmykla noha, tak už tu nebudeme mať ani efektívne formy vyšetrovania, aby mohli byť tí ľudia vyšetrení a následne potrestaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No zaznelo v tomto vystúpení viacero zaujímavých myšlienok, jedna zhruba takáto: „Hranice myslenia ovplyvňujú hranice sveta, v ktorom žijeme a existujeme.“ Myslím si, že táto veta dokonale vystihuje to, o čom sa tu bavíme.
Totižto ak sa hlavní predstavitelia tejto koalície podvodníkov a klamárov pohybujú vo svete zločinu, je jasné, že ich myslenie pri návrhu a presadzovaní a odhlasovaní akejkoľvek legislatívy ovplyvňujú hranice zločinu. Tento návrh zákona, ktorý môžeme v pracovnom slo... pracovným slovníkom nazvať aj „Vitaj, organizovaný zločin,“ to explicitne potvrdzuje.
Druhá vec, ktorá ma zaujala, bolo to, ako pani kolegyňa vystupujúca bola podstatnú časť svojho vystúpenia otočená ku koaličným poslancom, teda ku všetkým trom, čo tu boli, aby som bol presnejší, a snažila sa na nich apelovať filozofickými myšlienkami. To vám poviem, teda že to, to bol pohľad, lebo jeden na ňu pozeral, že čo to hovorí, takým tupým pohľadom ako vyoraná myš – ani obraz, ani zvuk. Druhý podriemkával a tretí za ten čas vypozeral... vypozoreal... vypozeral všetky rohy parlamentnej sály, pričom teda aspoň uňho to vyzeralo, že mu je to nepríjemné, že musí podporiť a odhlasovať takúto nehoráznosť, lebo o tom to je.
Koaličná mlčiaca väčšina nechce, ona musí. A odhlasuje to, čo dostane prikázané. Títo poslanci sú nesvojprávni a to treba otvorene povedať a netreba ich za to ľutovať, práve naopak. Keď sa pod toto svinstvo podpíšu, treba ich pomenovať, treba zverejniť ich osobné údaje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie, bolo to trošku prínosom v tom zmysle, že ste apelovala, tak ako už spomínal aj môj predrečník, na kolegov z koalície, aby sa zamysleli, a vniesla ste do toho aj určité filozofické otázky, za čo som vďačný, a myslím si, že áno, takáto by mala byť, aj takáto by mala byť úroveň diskusie na parlamentnej pôde, len ma trošku mrzí a, bohužiaľ, rovnako som sa pozeral na kolegov z koalície, ktorých to vôbec, aleže vôbec nejakým spôsobom nezasiahlo, a mňa mrzí, že ich nezasiahol, nezasahujú ani také bežné otázky, ktoré tu kladieme, a nevedia na ne odpovedať, nevedia argumentovať, možno ani nechcú a my si, my sme si ich zodpovedali už ixkrát, o skrátenom legislatívnom konaní, o tom, že neexistujú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie.
A vaša výzva k tomu, aby sa zamysleli a, a možno posunuli hranice myslenia, ja v tomto zmysle použijem aj vyjadrenia pána Kňažka, ktorý sa rovnako zamýšľal a povedal, že táto krajina je prasknutá. Je prasknutá na dve polovice, na dobro a zlo a teraz nejde vôbec o to, či jedni patríme vpravo, vľavo alebo či máme možno pohľad na niektoré veci iný, ale teraz ide o jednu jedinú vec, o dobro a zlo.
A v tomto zmysle naozaj tu ide nám všetkým, minimálne z opozície, a mňa mrzí, že mnohí z koalície vôbec na toto nereflektujú, o to, či vôbec do budúcna ešte budeme mať šancu sa tu zamýšľať a možno aj filozoficky nad mnohými otázkami, pretože ak zvíťazí to zlo vo vnímajú Roberta Fica a jeho vlády, tak ako nás ťahá do čiernej diery, tak už nebude nič.

Zuzi, ja ťa za tú krátku chvíľu, čo si v parlamente, mám úprimne veľmi rada. Ty si jeden zlatý, milý človek, úplne srdečný, fakt mám z teba skvelý pocit a len to ťa ospravedlňuje, že ty si túto koalíciu, počúvaj, počúvaj to teraz (povedané so smiechom), hej, že ty si ich vyzvala, aby čítali knihu, hej? (Povedané so smiechom. Smiech v sále. Reakcia z pléna.) Počkaj ja, ja len že, ja to chápem, lebo ty si akože fakt dobrosrdečná, ale teraz že, že si to zhrňme, že ty si vlastne odporučila ľuďom, ktorí napríklad nepoužívajú papier, ani keď čítajú, hej, len pripomínam, alebo, alebo popili, menej vládzu, pretože popili, tak ty, alebo takí, čo nás môžu tak akurát bozkávať všade, prípadne ľuďom, ktorí sú tvárami hoaxerskej scény vyslovene, alebo urobia 28 gramatických chýb, keď napíšu nejaké svoje vyjadrenie, ľuďom, ktorí jednoducho hrali Wimbledon a kvety na niekoho česť, na česť... jeho pamiatku, dávajú k, ku košu smetnému, tak týmto ľuďom ty odporúčaš prečítať si knihu a dúfaš, že to s nimi niečo urobí? No tak si fakt zlatá.
Na druhej strane tu máme v tej koalícii aj ľudí, ktorí vedia veľmi dobre čítať, a oni už ani nepotrebujú čítať tieto knihy, lebo oni veľmi dobre vedia, čo robia. Ja nepochybujem o tom, že pán minister Susko alebo Šutaj Eštok, alebo mnohí ľudia z HLAS-u, ja osobne mám napríklad veľmi rada a považujem ho za naozaj kvalitného manažéra, pána Druckera, s ktorým som sa včera o tomto rozprávala (povedané so smiechom), ja nepochybujem o tom, že oni veľmi dobre vedia, čo robia, veľmi dobre to vedia, napriek tomu nemajú tú silu postaviť sa a povedať, že toto je zlé, že toto nerobme. A niektorí možno, pretože, že sú slabí, niektorí možno preto, lebo, naopak, presne to takto chcú, ale napriek tomu si myslím, že fakt nikto z koalície čítať knihu nebude.
Prepáč. Dúfam, že som ťa nesklamala.

Ďakujem vám, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie. A súhlasím s vami, že súčasná koalícia jednoducho nemá poriadne dôvody na skrátené legislatívne konanie napriek tlačeniu naratívu, že tento zákon musíme prijať na transpozíciu smerníc EÚ, ktoré sme, ste mali transponovať dlhé roky dozadu, vládna koalícia tak však neurobila.
Práve tento argument je tiež veľmi slabý aj preto, lebo samotná Európska komisia a iné inštitúcie nám hovoria, aby sme práve tento návrh neriešili v skrátenom legislatívnom konaní. Mali by sme sa nad zákonom poriadne zamyslieť a mal by prejsť tradičným parlamentným procesom, keďže hrozí poškodenie právneho štátu na Slovensku. Ja si naozaj myslím, že zaradenie tohto nesúvisiaceho bodu do návrhu zákona mal len jeden cieľ – vytvoriť si aspoň jeden čiastočne relevantný argument, prečo musíme návrh zákona prijať. Samozrejme, Európska únia aj opozícia to okamžite prekukla.
Ďalším dôvodom pre skrátené konanie malo byť porušovanie ľudských práv za posledné tri roky. Toto je, samozrejme, tiež veľké klamstvo, pretože porušovanie ľudských práv bolo veľmi silné najmä počas vlád Roberta Fica. Keď sa pozrieme len na prípady porušovania práv Rómov, mali sme tu niekoľko policajných razií, ako bola tá v Moldave nad Bodvou alebo fackovanie chlapcov na policajnej stanici v Košiciach alebo aj segregácia rómskych detí v rámci vzdelávania.
A posledným dôvodom mali byť hospodárske škody, ktoré nám paradoxne pri možnom zastavení eurofondov hrozia práve prijatím tohto návrhu zákona. Je teda jasné vidieť, že žiadny dôvod na legislatívne konanie, na skrátené legislatívne konanie neexistuje a súčasný proces je protizákonný.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, pani poslankyňa, za pripomenutie, že koalíciou prezentované „desiatky“ (rečník gestom zdvihnutých rúk naznačil úvodzovky) rozhodnutí Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv je v skutočnosti sedem nálezov Ústavného súdu zo stoviek podaných sťažností proti Úradu špeciálnej prokuratúry.
A ja sa aj čudujem predkladateľom, že argumentujú týmito stanoviskami Ústavného súdu, pretože ani týchto sedem nálezov nespochybňuje odôvodnenosť trestného stíhania sťažovateľov. Čiže to, že vyšetrovateľ vzniesol nejakému podozrivému obvinenie a prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry sa s tým stotožnil, zamietol sťažnosť obvinených a ich trestne stíhanie nezrušil, bolo legálne, bolo správne a Ústavný súd tento postup špeciálnej prokuratúry absolútne nerozporoval. To je kľúčová vec.
Je to kľúčová vec, lebo vyvracia to rétoriku Roberta Fica, že tie trestné konania boli účelové. No neboli. Keby Robert Fico ako právnik na sebe pracoval v duchu knihy, ktorú ste citovali, pani poslankyňa, tak by sa nezhadzoval pred právnickou obcou tvrdeniami, ktoré nemajú žiaden právny základ. To isté platí aj o ministrovi Suskovi, samozrejme. Ak by ako právnik na sebe premiér pracoval, netvrdil by, že tieto zmeny treba prijať preto, aby sudcovia mohli udeľovať aj primeranejšie tresty, než to určujú trestné sadzby v Trestnom zákone, pretože aj podpriemerní právnici vedia, že to je možné už dnes, že v zmysle § 39 Trestného zákona už dnes môžu sudcovia dávať nižšie tresty, ako to určujú trestné sadzby.
Takže dúfam, že vás, pani poslankyňa Števulová, právnici vo vládnej koalícii počúvali, zoberú si vaše odporúčanie k srdcu a začnú na sebe pracovať, lebo to veľmi potrebujú.