6. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda za slovo. Zároveň ďakujem aj pani poslankyni Števulovej za príspevok. Ja keď vidím tých ľudí ako ona, ktorí majú ohničky v očiach, nadšenie, úsmev na perách a prednášajú, tak, tak až taký dobrý pocit na srdci mám a konečne sa cítim v tejto miestnosti dobre. (Povedané so smiechom.)
Ale chcel by som reagovať na to, čím ste končili, a to, že ste poukázali na to, že namiesto tohto netransparentného procesu, ktorý sa tu vedie, by bolo dobré, keby sa to stiahlo a riešili sa napríklad reedukačné centrá, kde pokiaľ týchto detí, tieto deti nebudeme riešiť, tak skončia, skončia naozaj vo väzniciach. A to sú také paralely, na ktoré by som chcel poukázať.
Viete, ja si myslím, že najväčší problém tých zistení alebo odhalení, ktoré teraz zistila Generálna prokuratúra, by nebolo, pokiaľ v roku 2008 za, za ministrovania pána ministra z SNS sa nezmenil zákon tak, že riaditelia reedukačných centier si vylobovali, že vytlačili z týchto zariadení, napríklad z rady školy neziskové organizácie, prokuratúru, samosprávy, úrad práce a tak ďalej a ostali tam len zamestnanci týchto zariadení, a tak ako ten systém sa úplne uzavrel.
A tá paralela s týmto konaním je práve v tom, že to skrátené konanie vylúčilo všetky zainteresované organizácie, aby sa mohli, aby mali čas, aby sa mohli vyjadriť, a vlastne potom, potom o niekoľko rokov plačeme, aké je to zlé a kde sa stala chyba a kto za to môže. No tak áno, keď, keď vylúčime všetky, urobíme si to sami, tak, tak výsledok je taký, aký je, a myslím si, že preto je dôvod stiahnuť to a normálne, v normálnom procese pokračovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Števulová, mne sa veľmi páčilo, ako si sa celý čas prihovárala tým pár koaličným poslancom a poslankyniam, ktorí tu dnes sedia a ktorých by sme mohli spočítať na prstoch jednej alebo najviac dvoch rúk.
A mne včera kolega z KDH tak s úsmevom povedal, že sem nechodia, lebo sa boja môjho hlasu, lebo veľmi kričím, ale podľa mňa ja mám len veľmi hlasný mikrofón.
A oni sem podľa mňa nechodia v skutočnosti kvôli tomu, že sa im to strašne zle počúva. A aj tvoje vystúpenie sa mimoriadne zle počúvalo, pretože aj keď si taká ľudská a nekričíš, tak jednoducho toto plénum asi nie je zvyknuté na také vecné a odborné príspevky. A hlavne nie je zvyknuté počúvať tie právne argumenty, ktoré jednoducho nepustia. A ty si ich všetky zhrnula. Opakujem, nie sú to politické, ale právne argumenty a už tretí týždeň sa tu slušne a odborne snažíme vyvrátiť tie pseudoodôvodnenia, ktoré sa nachádzajú v tom návrhu zákona, či už teda o tom, že nám vraj hrozia pokuty z EÚ, pritom vieme, že EÚ na nás, naopak, tlačí, aby sme tento valec zastavili, ale aj o tom, že musia prijať tieto zmeny kvôli ochrane ľudských práv, pritom robia presný opak. Jediní, kto budú chránení, sú páchatelia trestných činov, a nie obete trestných činov. A všetci tí obyčajní ľudia, ktorí potrebujú ochranu pred trestnými činmi, a jednoducho po prijatí týchto zmien sa nedomôžu spravodlivosti.
A ja sa ti, Zuzka, veľmi ospravedlňujem, ale budem teraz citovať človeka, s ktorým máš z minulosti také, dajme tomu také pracovné skúsenosti. Istý Robert Kaliňák, bývalý minister vnútra, dnes minister obrany, v roku 2017 hovoril o Slovensku ako o ostrove bezpečia. No a dnes chce z tohto ostrova bezpečia spraviť presný opak, a síce ostrov kriminality.
A hoci sa to zle počúva tým koaličným, a preto sem nechodia, tak ja neverím, že to nepočujú. A neverím, že tí slušní z nich sa budú chcieť podpísať presne pod toto, pod vytvorenie ostrova kriminality. (Potlesk.)

Ďakujem kolegyni za diskusný príspevok. Áno, stále sme v dlhej rozprave o skrátenom legislatívnom konaní. Po ministrovi Suskovi už, ak ma pamäť neklame, možnože tam bol ešte nejaký jeden alebo pár faktických z radov koalície, aby sa zastali teda tohto návrhu, ale v podstate tu už týždeň odznieva to, že to skrátené konanie nie je odôvodnené a že tie dôvody sú vymyslené. A nikto už na to ani nereaguje, už sa ani nenamáhajú to kolegovia z koalície obhajovať, už im je to všetkým jasné, že nehrozia ani žiadne hospodárske škody, už sa nikto nenamáha, aby aspoň zopakoval, že ešte stále existujú nejaké porušovania ľudských práv, pretože za ten mesiac ich mohli predložiť, rozoberať. Mohli si stáť za svojím, nestalo sa to. Takisto nehrozí žiadne bezpečnostné riziko, práve naopak, tento návrh keď by prešiel, tak bezpečnosť v našej krajine sa len zhorší. Čiže kolegovia už nemajú chuť diskutovať, ale aj preto, že sami vedia, že nie sú dôvody, žiadne argumenty, ktoré by stáli na ich strane a podporili to, že prečo toto treba držať v skrátenom legislatívnom konaní.
Uvidíme, aká bude rozprava o celkom to vecnom znení návrhu, však ona už aj beží aj počas tohto rokovania. Za všetko možnože bude aj hovoriť výraz pána kolegu z ústavnoprávneho výboru pána Mažgúta, ktorý bol prekvapený napríklad, keď sa na tom výbore dozvedel, že sa týmto návrhom ruší ÚŠP.
Takže uvidíme, že čo ich všetko prekvapí, o čom nevedia, že tam je, aj keď už sme podstatnú časť povedali.

Ďakujem pani kolegyni Števulovej taktiež za výborný príspevok aj za citáciu môjho obľúbeného filozofa Wittgensteina, pretože keď sa v rozprave cituje Wittgenstein, tak to je úplne jasné, že to musí byť veľmi kvalitná rozprava. A ja som na vysokej škole čítal jeho životopis. Jeho knižky sa ťažko čítali, tak som si prečítal aspoň životopis... (Povedané so smiechom.) A výborný, výborný životopis aj pre pána Szalaya, ktorý tu síce teraz nie je, ale chcel si niečo o ňom zistiť, že od Raya Monka, a Údel génia sa to volalo.
A Wittgensteinovi sa stala taká vec, niekde, v nejakej časti života si povedal, že bude všetkým rozprávať iba pravdu a trošku tým trpel aj on, ale hlavne jeho rodina a všetci, všetci dokola museli počúvať jeho nefiltrované názory a to, čo si on naozaj on myslel. Chvíľu som nad tým rozmýšľal aj ja, že by som to v živote vyskúšal, ale po takých piatich-desiatich minútach rozmýšľania, čo všetko by som musel povedať, tak som sa na to vykašlal. (Povedané so smiechom.)
Ale prečo to spomínam, je to, že Wittgenstein si povedal, že bude všetkým hovoriť pravdu, a mne sa zdá, a neplatí to len v tejto rozprave, že to vládni poslanci si povedali, že, naopak, budú vždy a v zásade zakaždým klamať, že vždy budú hovoriť lož, že oni dokonca ani len ne... nedokážu a nevedia povedať normálnu pravdivú vec.
A o tej lži je taktiež veľmi veľa citátov, ale keď pravda bojuje s klamstvom, tak môžeme sa pozrieť na celú našu históriu ľudstva a vieme, že síce možno miestami klamstvo vyhráva, ale dlhodobo vždy na konci vyhrá pravda. A to verím, že vyhrá aj v tomto prípade. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Števulová, ďakujem za váš prejav. V reakcii na vaše slová by som rada upozornila na odborný príspevok, ktorý napísali experti z justície, z ktorých sa mnohí podieľali na príprave Karasovej novely Trestného zákona, patrí medzi nich napríklad pán Peter Sepeši. Príspevok porovnáva súčasnú právnu úpravu s úpravou, ktorú navrhuje súčasná vládna koalícia.
V príspevku sa píše medolo... o modelovej situácii, kedy by páchateľ podvodným spôsobom pripravil dôchodkyňu o dvojizbový byt v centre Bratislavy v hodnote 325-tisíc eur. Takže podľa súčasnej právnej úpravy by išlo o obvzlášť závažný zločin, pričom páchateľovi by hrozil trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. V prípade, že by išlo o prvotrestaného páchateľa, hrozil by mu trest odňatia slobody najmenej 10 rokov. No a premlčacia doma tohto skutku je podľa súčasnej úpravy 20 rokov od skutku.
Aký trest by páchateľovi hrozil podľa Trestného zákona Roberta Fica? V prvom rade tento trestný čin by už nebol kvalifikovaný ako obzvlášť závažný trestný zločin, ale prečin. Páchateľovi by tak hrozil trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Ak by išlo o prvotrestaného páchateľam, hrozil by mu trest, a teraz počúvajte dobre, trest domáceho väzenia alebo trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a premlčacia doba tohto skutku namiesto súčasných 20 rokov by sa zmenila na tri roky.
Toto je vaša novela Trestného zákona, vážená koalícia, toto ide schváliť, vážení poslanci koalície? Na vašom mieste by som sa hanbila.

Ďakujem pekne za slovo. A, pani Števulová, vám ďakujem veľmi pekne za váš prejav. Chcel by som sa teda venovať tej časti, kde si hovorila, že treba komunikovať, o čom ten Trestný zákon je, ta keď aj teda nekomunikujú koaliční poslanci s nami, tak teda by mohli aspoň minimálne so svojimi voličmi. A mňa, keď si to aj toto spomínala, tak som tak celkom rozmýšľal nad tým, že ako by táto komunikácia s ich voličmi a voličkami vyzerala. Ja si to ani neviem úplne predstaviť, že ak by mali naozaj hovoriť pravdu, o čom tento Trestný zákon je, že by ľudia s týmto súhlasili.
A takisto mi úplne nejde do hlavy, že či vôbec tí koaliční poslanci a poslankyne vedia, o čom tento Trestný zákon je, pretože oni v konečnom dôsledku budú musieť tento Trestný zákon odhlasovať a následne asi aj vysvetľovať.
A mňa mrzí, tak ako si aj spomínala tie reedukačné centrá, že jednoducho tu neriešime naozaj skutočné priority, ale riešime tu veci, ktoré sa dotýkajú pár desiatok ľudí, ktorí sú blízki SMER-u – SD. Ja si myslím, že keby v tých reedukačných centrách mali svojich ľudí, tak by to možno bola väčšia priorita, ale jednoducho, bohužiaľ, ľudia blízki koaličnej strane najsilnejšej sú v štádiu trestných stíhaní a toto potrebujú riešiť, len preto v skrátenom legislatívnom konaní, ako si správne poukázala na tie zákonom stanovené podmienky, to nespĺňa, teda chcú to riešiť len preto, aby si zaručili beztrestnosť.
A mňa to veľmi mrzí, lebo ako to tu už bolo viackrát spomenuté, toto dobehne nielen ich, ale dobehne to celú našu spoločnosť, pretože v každej normálnej krajine, ak sa teda má teda prijať nejaký zákon, má byť riadne prerokovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní a snažíme sa prijať najlepší zákon, ktorý pomôže ľuďom, a nieže zhorší bezpečnostnú situáciu na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám, milé kolegyne a kolegovia, za všetky vaše faktické poznámky. A teda musím povedať aj v úvode takú reakciu aj na Janku Bittó Cigánikovú a na to, že teda odporúčam poslancom a poslankyniam vládnej koalície čítať knihy.
No, áno, viete, ono ide o to, že to už je jedno, či si prečítajú Luciu Berdisovú a jej poňatie o tom, akým spôsobom si máme skladať tie okuliare, cez ktoré sa pozeráme na svet, a skúšať ho vnímať aj z tej druhej strany, alebo tuto spomínaného Levieho kráľa Tinkou Gažovičovou, ale že by sa o to aspoň pokúsili, pretože my toto, čo tu robíme, túto obštrukciu nerobíme preto, že vám chceme škodiť, že prosto len z princípu, že ste koalícia, tak teraz tu ideme obštruovať túto novelu. My naozaj autenticky veríme, že keď ju presadíte, právny štát na Slovensku bude zvalcovaný.
A ako pán Hargaš poukazoval na vás, pán Gašpar, ja autenticky verím, že vy naozaj ako keby si myslíte, že máte pravdu, vyplývajúc z tej vašej skúsenosti v tej väzbe, chápem, že to aj pre mňa by bolo veľmi traumatizujúce, ale napríklad pre vás v súlade s tým, ako som citovala ten parafrázovaný Wittgensteinov citát o tom, že každý z nás musí pracovať sám so sebou, a ako vnímame tie hranice nášho mentálneho sveta a to, čo potom robíme, tak aj vy by ste sa mohli, teraz ste zákonodarca, chápem, že tá trauma, to, tá skrivodlivosť, čo sa vám stala, bola vážna, určite je dôležité, že Ústavný súd to tam vyslovil, ale skúste sa na to pozrieť nie z vášho pohľadu, ale z pohľadu, čo to bude znamenať pre túto krajinu. A pre túto krajinu to bude naozaj bude znamenať, že rezignuje na spravodlivosť v oblasti trestného práva. A to nie je dobré, nerobte to!
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení poslanci, vážené poslankyne, ja veľmi rada využijem túto ústnu rozpravu, aby som stihla dopovedať to, čo som nestihla vlastne počas tej písomnej, lebo tu sa dá hovoriť naozaj veľmi veľa, a zároveň aby som aj zdôraznila tie absolútne najdôležitejšie body. Už to tu mnohokrát odznelo, ale vyzerá, že sa to neustále akoby odráža od ničoty, že teda táto predkladaná novela Trestného zákona nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Nie sú ohrozené ľudské práva ani bezpečnosť a nehrozia mimoriadne hospodárske škody.
Ono to vyzerá, akoby to vláde bolo jedno, pretože tie argumenty, ktoré uvádzajú, sú úplne iného charakteru. Počúvame o tom, že treba transponovať staré smernice, pričom toto nie je nejaká mimoriadna udalosť, náhla, ktorá by sa nedala predvídať, pretože sú to naozaj staré smernice, tá vedomosť o tom, že nie sú transponované, je tu už dlho a aj vďaka mojim kolegyniam a kolegom vieme, že ešte aj v tejto argumentácii urobili chyby, uviedli zlé roky alebo zlé štádium procesu, v ktorom sa, teda trans... teda v ktorej... transite... toho transponovania tej-ktorej danej smernice.
Hovoria tiež ako o dôvode pre skrátené legislatívne konanie o humanizácii trestov, ale to opäť nie je nejaká mimoriadna udalosť, ktorá by sa nedala predvídať, pretože ten nejaký trend znižovania sadzieb v rámci Európy je tu už dlhodobo, vie sa o ňom, ale treba ho vnímať v kontexte. A my sme si aj pýtali to porovnanie trestných sadzieb v porovnaní s inými krajinami v rámci Európy, ktoré by vypovedalo o takejto potrebe, nedostali sme ho. Opäť nie je to dôvod, ktorý by bol dostatočným pre skrátené legislatívne konanie. Čiže sa môžme zhodnúť, že je to jednoducho neodôvodnené.
Otázkou prijímania systémových zmien, teda takých, o ktorých hovoríme aj dnes, pretože tá novela Trestného zákona je najrozsiahlejšou za posledných 18 rokov, skutočne ide o veľkú, komplexnú, systémovú zmenu, presne takéto novely majú ísť riadnym legislatívnym procesom, tak otázkou prijímania takýchto systémových zmien sa zaoberal aj Ústavný súd. Napríklad tak urobil vo svojom náleze, kedy sa vtedajšia vládna koalícia pokúšala prijať zásadnú systémovú zmenu v skrátenom legislatívnom konaní, rovnako ako je to dnes pri presadzovaní tejto novely Trestného zákona.
Navrhovateľka v návrhu na Ústavný súd napadla ustanovenia zákona o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky na je 65. schôdzi 24. mája 2022 v skrátenom legislatívnom konaní, pričom navrhovateľka namietala porušovanie podmienok na skrátené legislatívne konanie. Ďalej s odkazom na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky poukázala na to, že dôvodnosť skráteného legislatívneho konania nemôže byť založená len na konsenze poslancov, ale musí vychádzať z reálnej a objektívnej závažnosti situácie, na ktorú je potrebné reagovať bezprostredne prijatím zákona alebo jeho zmenou.
Navrhovateľka sa teda domnievala, že zneužitie inštitútu skráteného legislatívneho konania ako závažný procedurálny nedostatok predstavuje výnimočné okolnosti odôvodňujúce vyslovenie nesúladu napadnutej právnej úpravy s jednotlivými ustanoveniami ústavy. To znamená, že takto prijatý zákon, novela nie je v súlade s ústavou. Na skrátené legislatívne konanie neboli podľa navrhovateľky splnené podmienky podľa zákona o rokovacom poriadku.
Naliehavou okolnosťou na prijatie predmetnej úpravy nemohla byť v tomto prípade podľa navrhovateľky pandémia, keďže v tom čase už trvala tri roky. Podľa názoru navrhovateľky bolo jediným dôvodom na skrátené legislatívnej konanie vylúčenie legitímnej politickej a odbornej diskusie a umlčanie názorovej oponentúry. Diskusia poslancov Národnej rady je pritom chránená priamo z ústavy, a teda požíva vysokú mieru právnej ochrany. Ústavný súd v tomto prípade dospel k záveru o neústavnosti legislatívneho procesu.
Konkrétne sa Ústavný súd vyjadril takto, citujem:
„Nerešpektovanie zákonnej úpravy môže za istých okolností dosiahnuť ústavnú intenzitu. Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného postupu môže mať v zmysle judikatúry Ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona so samotnou ústavou. V povahe ústavného štátu je totiž ochrana reprezentatívnej demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd jednotlivcom i proti vlastným orgánom, a dokonca aj proti zákonodarcovi samotnému.“
Toto vyjadrenie Ústavného súdu je podľa mňa veľmi jasné a jednoznačné. Neodôvodnené použitie skráteného legislatívneho konania môže viesť k tomu, že prijatý zákon bude protiústavný. Z toho aj vyplýva, že návrh Trestného zákona, o ktorom tu pojednávame, môže viesť k tomu, teda to, že, to, že sa má o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, môže viesť k tomu, že celá novela v prípade, že by bola prijatá, by mohla skončiť nakoniec ako protiústavná, mohla by byť takto vyhodnotená.
K problematike skrátených legislatívnych konaní Benátska komisia uviedla, že nie je možné žiadna zmysluplná debata v prípade, že je návrh zákona prijatý a prezentovaný v rýchlosti a náhle v zrýchlenom konaní, ktoré značne obmedzuje parlamentné a verejné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy. Väčšina by podľa Benátskej komisie nemala manipulovať s procesom za účelom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu. Hoci neexistujú medzinárodné štandardy týkajúce sa dĺžky legislatívneho procesu, podľa Benátskej komisie musí byť zachovaná možnosť verejnej diskusie. Nevyhnutná je tiež opatrnosť a sebaobmedzenie, keď sa postupuje v skrátenom legislatívnom konaní. Takýto prístup nie je vhodný na prijímanie zákonov v prípade citlivých a komplexných záležitostí, ktoré majú významný politický a sociálny dopad, aj napriek tomu, že môže byť v súlade s národnou legislatívou. Postup v zrýchlenom konaní je navyše veľmi otázny z hľadiska demokratickej legitimity, inkluzívnosti, zodpovednosti a transparentnosti.
A na záver len dodám konštatovanie Ústavného súdu, citujem: „Nedostatok diskusie a konzultácií pri zásadných legislatívnych zmenách vníma ako pretrvávajúci problém vo vzťahu k Slovenskej republike aj Európska komisia“ - tá Európska komisia, s ktorou mala byť táto novela vraj odkonzultovaná - konkrétne vo svojej správe o právnom štáte z roku 2022. Európska komisia totiž v tejto správe vo vzťahu k Slovensku poukázala na absenciu dostatočnej diskusie pri prijímaní zákonov, zvlášť takých, ktoré sú nositeľmi významných zmien v našej spoločnosti.
Myslím, že tu sa zhodneme naozaj všetci naprieč spektrom politic... naprieč politickým spektrom, že toto je jednoznačne významná zmena.
Je teda úplne zjavné, že predkladaná novela nespĺňa podmienky pre skrátené legislatívne konanie. Hrozí, akoby tie argumenty, resp. tie dôvody, ktoré sa používajú pri argumentácii na skrátené legislatívne konanie, v skutočnosti sú hrozbou, ak bude tento zákon takýmto spôsobom prejednávaný a prijímaný. Hrozí presný opak, teda že prijatie takejto najrozsiahlejšej úpravy Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude znamenať ohrozenie ľudských práv, ohrozenie bezpečnosti na Slovensku, ako aj výrazné riziko hospodárskych škôd, keďže tresty za ekonomické trestné činy stratia svoj preventívny charakter.
Mám tu ešte pripravený taký celý zoznam o tom, čo by mohlo byť a čo sa domnievame, že je skutočnou motiváciou tejto prijímanej novely a to je pomoc konkrétnym, tzv. našim ľuďom, mám ho tu aj menný s konkrétnymi sadzbami a trestnými činmi, za ktoré sú títo ľudia zodpovední a ako by im táto daná novela pomohla. Ja ho vlastne sa snažím opakovať, lebo je veľmi dôležité opakovať tú skutočnú motiváciu, ale tentokrát to vynechám, pretože sa priznám, že vždy, keď hovoríme o týchto ľuďoch, tak mňa skutočne zaráža, že čo všetko je v skutočnosti táto vláda ochotná riskovať pre pomoc konkrétnej skupine ľudí, jednoducho či sa bavíme o tom, že Slovensko bude destináciou pre organizovaný zločin, či sa bavíme o tom, že ľudia stratia možno pocit, že, že im tu vieme zabezpečiť spravodlivosť a budú ju brať do vlastných rúk.
Takto by sa o tých dôsledkoch dalo pokračovať a mňa neustále prekvapuje a zaráža, že toto všetko je vláda a koalícia ochotná obetovať a riskovať pre pomoc zopár svojim ľuďom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Tamara, aj tebe za to, že si sa oprela vo svojom vystúpení o Ústavný súd aj o Benátsku komisiu.
A ja chcem tiež nadviazať, lebo si nemala čas to dopovedať úplne detailne, to, čo hovorí Ústavný súd o skrátenom legislatívnom konaní, tak budem citovať: „Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného postupu môže mať v zmysle judikatúry Ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona so samotnou ústavou. V povahe ústavného štátu je totiž ochrana reprezentatívnej demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd i proti vlastným orgánom a dokonca aj proti zákonodarcovi samotnému.
Ústavný súd už judikoval, že vníma isté napätie podporovať demokratické procesy na jednej strane a procedurálnu autonómiu suverénnej Národnej rady pri výkone jej kompetencií. Čl. 92 ods. 2 ústavy ustanovuje, že rokovanie Národnej rady a jej výborov ustanoví zákon. Týmto zákonom je rokovací poriadok. Na jednej strane platí, že nie každé porušenie zákona je porušením ústavy, ale na druhej strane skutočnosť, že rokovací poriadok má povahu zákona, a nie interného predpisu parlamentu, ako to býva v niektorých parlamentných kultúrach, vyplýva i záujem ústavodarcu dať rokovaciemu poriadku vonkajšiu právne záväznú formu. Inými slovami, forma zákona zákona znamená, že ústavnú intenzitu môžu dosahovať také porušenia zákona, ktoré by neboli porušením ústavy, ak by upravené len uznesením parlamentu. Parlamentná procedúra preto nie je úplne mimo kontroly Ústavného súdu.“
Podčiarkujem. „Ústavný súd v tomto smere pripomína, že zákonodarná moc má špecifické postavenie v tom, že požiadavky a pravidlá zákonodarného procesu ustanovuje sama a v podmienkach Slovenskej republiky ich vyjadruje v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý môže kedykoľvek zmeniť či dokonca zrušiť. Pokiaľ tak ale neurobí, je aj ona sama viazaná ňou samou stanovenými pravidlami.“
Toľko citát z Ústavného súdu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem pekne kolegyni. Pani poslankyňa, hovorili ste o transponovaní starých smerníc a že sa to robí skráteným legislatívnym konaním, alebo snažia sa to robiť skráteným legislatívnym konaním, tak už len to, že staré smernice zrýchleným konaním, nám nesedí, a celý váš príspevok bol o argumentoch, prečo nie je vhodné zrýchlené konanie.
Tak ja možno ešte doplním, že Európska komisia v liste eurokomisárov požiadali ministra spravodlivosti Suska, aby vláda nepokračovala v zamýšľaných novelách, a najmä zdôraznili, aby sa vláda neurýchlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni. V liste sa uvádza aj široký rozsah zamýšľaných noviel a početné oblasti dotknutého práva Európskej únie, že si vyžadujú dôkladnú a solídnu analýzu. Je to tak v priamom kontrakte s tým, že novelu predložili v skrátenom legislatívnom konaní, dennodenne sa objavujú nové problémy v novele, môžeme si to porovnať s novelou Trestného zákona, ktorú predstavil v minulosti minister spravodlivosti Karas, ale nebola napokon schválená, novela išla cez riadne pripomienkové konanie a každý zo subjektov pripomienkového konania mal 60 dní na vyjadrenia a k návrhu, na ktorom pracovali tímy ľudí, a naozaj bolo to otvorené konanie, že nie na poslednú chvíľu sa o tom dozvedeli, čo tam je, tak prišlo 597 pripomienok a z toho 197 zásadných. Tak myslím, ze... že to číslo je tak silný argument, že naozaj poďme z kračše... z kratšej cesty dole.
Ďakujem.