6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, Tomáš, za naozaj veľmi dobrý príspevok k nezávislej, nestrannej inštitúcii, akú by sme ju chceli mať. A mňa naozaj pobavuje tá posledná veta v dôvodovej správe, že takýmto spôsobom, keď bude lepšie odvolateľný štatutár, tak bude ju mať viac nezávislú inštitúciu, tak rozmýšľam, že, že vlastne, že čo nám chce týmto navrhovateľ povedať, že ako máme teda tie dôvodové správy čítať, tak ja rozmýšľam, že ako mám vlastne teda čítať, že nejak naopak mám možno čítať aj to zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tak ideme zrušiť špeciálnu prokuratúru, aby sme mali teda účinnejší boj proti korupcii, a preto to rozmetáme na tie krajské prokuratúry, lebo je veľmi účinné bojovať proti korupcii tak, že prípady, ktoré sú rozpojednávané, tak dáme tým, ktorí ich ešte vôbec nevideli a s tým nikdy nerobili. A keď chceme mať účinný boj proti korupcii, tak treba dať také nízke tresty, aby sa oplatilo korumpovať a bola zaručená amnestia. Tak ja neviem, mám pocit, že naozaj žijeme v nejakých dvoch paralelných svetoch, ale sa mi skôr zdá, že to je pre nejaké sci-fi ako pre teda naozaj dnešné Slovensko.

Ďakujem pekne.
Čo už takto na záver? Mňa v tom, pri tom, jak ste spomínali tú perspektívu a ten jej epický príbeh, tak ma napadlo, neviem, ktorí si spomínate geniálna Chytilová natočila taký film že Kopytem sem, kopytem tam a ten chorý na aids, tak to bol krásny obraz, v tej prázdnej miestnosti sedel na tej posteli a pozeral televíziu, tam bolo také že perspektívy, na tej obrazovke bolo že perspektívy. A teraz ten kamarát ho volal, že poď, poď, ideme už niekde a on hovoril, že nemôžem pozerám, zaujíma ma to. (Povedané so smiechom.) A niekedy si tak pripadám, že aj my sme tu tak. Viete, že pozeráme na niečo, čo nás v zásade nemusí zaujímať, lebo neviem, či toho všetkého dožijeme, hej. Čiže toto, čo tu teraz páchame, je naozaj že rozvrat štátu, rozvrat financií, rozvrat všetkého a uvidíme, aký to bude mať koniec. Tak takto som si to dovolil zakončiť tesne pred dvanástou.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len stručne, lebo mám pocit, že už dnes bolo povedané všetko a už sa tak akože krútime aj okolo svojho vlastného chvosta. Ale, Tomáš, ďakujem za ten historický exkurz doslova a do písmena z inej perspektívy a vďaka aj za tú pripomienku toho momentu, keď myslím, že to bolo za prvej vlády Roberta Fica, keď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol politicky závislý, tak vtedy sa to stalo, že tých štyristo miliónov eur z nášho verejného zdravotného poistenia odišlo, sa vylialo niekam teda do cyperskej schránky a Pente, na čo vlastne doplácame do tohto momentu.
No a čo ma naučil náš kolega Oskar Dvořák, je, že to sú peniaze, za ktoré by donedávna by sme boli schopní postaviť jednu univerzitnú veľkú nemocnicu. A ak si dobre spomínam, tak na porovnanie, Penta svoju novú nemocnicu na Boroch postavila za dvadsaťpäť miliónov eur. (Reakcia z pléna.) Dvestopäťdesiat, hej, už vysoká hodina. Vzhľadom na čas zvyšok svojej faktickej poznámky, inšpirovaný kolegyňou Mesterovou, venujem Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ďakujem veľmi pekne.
Milí kolegovia z opozície, ospravedlňujem sa, milé kolegyne z opozície, milí kolegovia z opozície, milý pán Petrík, naozaj dnes sme ukázali, že sa vieme spojiť pre dobrú vec a dobrou vecou bola táto rozprava. Ja vám chcem naozaj veľmi pekne poďakovať a som hlboko presvedčený, že keď pán Susko bude zajtra toto počúvať, tak možno pochopí, aj pán Malatinec, ktorý bude hlasovať proti tomuto nezmyselnému zákonu, pochopia, že naozaj to, čo robia, nerobia dobre.
Ešte raz. Milé, vážené kolegyne, ďakujem veľmi pekne za dnešok. Zatlieskame si, lebo naozaj sme fakt dobrí, celá opozícia. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj všetkým kolegom a kolegyniam, kolegyniam a kolegom, dobre, ešte stále to nemám úplne navnímané, za vaše pripomienky.
Gáborovi Grendelovi odpovedám, že nemyslím si, že za toto môže pán Valocký, aspoň som to tak rýchlo prebehol také pozmeňováky. Ak taký pozmeňovák dal, tak maximálne že na výbore, nevidím ho v osobitných pozmeňovákoch schvaľovaných v pléne.
Tie historické exkurzy, kolega Truban, in absentia, to je že dobrý nápad. Akože vážne, toto nemusí byť procedurálny návrh, ale fakt že by sme si mohli dať taký záväzok, že by sme sa pozerali, lebo objavujeme koleso, riešime dokola tie isté veci. Ono, keď ma ešte niekedy pustíte k slovu v rozprave, tak by som vám porozprával o príbehoch, akým spôsobom lekárska komora alebo lekárnici fungovali pred sto rokmi na Slovensku, a zistíte, že je to úplne to isté, akurát dneska máme tie technológie nejaké iné, ale tie problémy, tie vzťahy, tie závisti, tie kšefty a podobne, to je to isté, len teda v dobových kostýmoch iných, že niekedy je dobré sa pozrieť do toho, do tej histórie, aby sme zistili, že neriešime nič nové pod slnkom.
Peťo Stachura k patológii. No, môžme o tom debatovať, koľko chceme, ale zase faktoid pre vás, ak vás to teda zaujíma, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má nejaký badžet, vôbec nie je ten badžet malý, ale polovička toho badžetu ide na patológie. Polovička z toho všetkého a z toho sú platené pitevne, formaldehydy a tak ďalej, chladničky pre mŕtvoly a podobne.
A asi sa k ďalším pripomienkam nedostanem, jedine k Majke Kolíkovej. To slovo, ktoré hľadala, bol Orwell, ten sci-fi bol Orwell: vojna je mier, mier je vojna.

Ďakujem pekne za slovo.
Dobré ráno prajem, dámy a páni. Úvodom mi dovoľte jedno konštatovanie, a síce že táto debata má zmysel. Je to jednak preto, že tie argumenty, ktoré tu odznievajú, i keď chápem, že veľkú časť koalície nezaujímajú, tak sú kvalitné. Ja som sa už včera v jednej faktickej poznámke vyjadril, že nepamätám si, kedy v tomto parlamente prebiehala debata, ktorá bola takto dlhá a odznelo v nej toľko argumentov, veľakrát nových argumentov. Samozrejme, nie každý poslanec si vie načítať každú jednu predloženú normu, a práve preto je takáto debata dôležitá.
V minulosti, keď debaty trvali dlho, tak v podstate vždy to skončilo pri vyťahovaní hriechov. Vy nám toto a vy nám zase hentoto. A najmä, najmä poslanci SMER-u v tomto vždy excelovali, keď už nevedeli, čo povedať, ale vy tam vtedy pred ôsmimi rokmi ste urobili hentoto. Dnes je to iné, dnes naozaj aj vďaka tomu, že historicky najviac nových poslancov, tí ešte sa snažia čítať tie podklady a, a, a naozaj si pripraviť argumenty, a preto má táto debata veľký zmysel, i keď už veľa koaličných poslancov nezaujíma.
Druhý dôvod, prečo táto debata má zmysel, je, že do prezidentských volieb je 65 pracovných dní. Každým dňom čo táto debata trvá, sa znižujú šance na zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta Slovenskej republiky. Ja som to hovoril už aj pred týždňom na mítingu, že tento pán veľmi okato strčil hlavu do piesku a myslím si, že všetci počujeme to ticho. Nevyjadruje sa že k ničom, k ničomu. Prosím vás pekne, nevšímajte si ma, ja tu nie som. Lebo pokiaľ tu niekto sľuboval, že slušnosť, odbornosť a profesionalitu, tak toto bolo na predvolebných billboardoch strany HLAS a tam vyfotený Peter Pellegrini. Sympaťák. Kto by ho nevolil. A hlavne keď teda sľubuje tú slušnosť a odbornosť a dnes z toho nič. Všetko preč. Veci sa tu lámu cez koleno. Rokuje sa do polnoci, lebo musí sa všetko rýchlo schváliť a všetko v skrátenom legislatívnom konaní, všetky tie nehoráznosti a hrôzy, ktoré táto vláda nachystala. A v domnení, že kým noví poslanci alebo parlament celkovo tu ešte budú vybavovať kartičky na parkovanie a hľadať parlamentné toalety, že rýchlo to tu prejdú, kým sa tie zákony, kým sa teda poslanci spamätajú. No žiadne také. Debata sa tiahne veľmi dlho a ako som hovoril, je veľmi kvalitná.
K samotnému kompetenčnému zákonu sa vyjadrím k dvom veciam. Nebudem sa vyjadrovať ku všetkému, lebo počul som viacerých opozičných kolegov, ktorí naozaj detailne sa zaoberali rôznymi aspektami tohto kompetenčného zákona. Pani poslankyňa Plaváková napríklad včera veľmi zaujímavo k tomuto vystúpila. Ja sa chcem teda zamerať na dve veci. To sú exportné licencie na produkty obranného priemyslu a produkty dvojakého použitia. No, a potom ešte spomeniem niečo k ministerstvu cestovného ruchu a športu. Takže najprv tie exportné licencie.
Ministerstvo hospodárstva v tých exportných licenciách je tzv. kolektor. Ministerstvo prvoplánovo neposudzuje žiadosť o vývoz alebo dovoz zbraní, na to tu máme päť štátnych inštitúcií, a to ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, najvyšší bezpečnostný úrad a Slovenskú informačnú službu. Čiže vývozca zbraní chce, ja neviem, tunák vyrábame 155-milimetrové projektily, to je momentálne veľmi žiadaný artikel najmä na východe od nás. A chce, máme tu tých výrobcov, chce vyviesť tieto projektily, no tak dá si žiadosť na ministerstvo hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva osloví s tou žiadosťou týchto päť spomínaných organizácií a každá sa vyjadrí. A keď všetkých päť organizácií dá súhlasné stanovisko, tak ministerstvo hospodárstva, ktorý je kolektor v tomto a neposudzuje samotnú žiadosť, vystaví tú exportnú licenciu. To sa v mierových časoch, doslova v mierových časoch deje raz za mesiac. Zasadne komisia a, a prejde sa to, schváli-neschváli.
Ja som zaviedol, jak začala vojna Ukrajine, denný režim, to znamená, každý deň sa posudzovali tieto žiadosti a celkovo vybavenie žiadosti sa skrátilo z nejakých dvoch, dva a pol mesiaca na, na niekoľko relatívne málo dní. Ale nie je všetkých týchto päť organizácií rovnako postavených. Keď, keď ministerstvo zahraničných vecí vysloví námietky a nedá súhlas, tak je to niečo ako právo veta. Pri vývoze zbraní, pri dovoze zbraní má takéto právo veta Slovenská informačná služby. A tie ostatné tri organizácie, to znamená obrana, vnútro a NBÚ sa síce tiež vyjadrujú, ale aj keď dajú nesúhlasné stanovisko, neznamená to právo veta a ministerstvo hospodárstva v tom prípade už začína posudzovať tú žiadosť, keď nie sú všetky stanoviská rovnaké a povie áno/nie. Ministerstvo hospodárstva v tomto pôsobí už tak trochu v predstihu ako odvolací orgán.
Stáva sa totiž, že napíšu tam v podstate nepodstatné taľafatky nejaké, no tak to ministerstvo hospodárstva odignoruje. Alebo keď napíšu relevantné, tak sa k tomu prikloní. Ale nie v prípade zahraničných vecí. Tam keď MZV povie, že nie, tak je to nie a bodka. A, samozrejme, samotné ministerstvo hospodárstva podlieha kontrole rôznych medzinárodných organizácií. Oni si tam, tento, toto oddelenie podlieha priamo ministrovi. Tiež si tam nemôže robiť, čo chce, a sú pod kontrolou rôznych medzinárodných organizácií na kontrolu s obchodovaním zbraní. V organizačnom poriadku ministerstva tam je niekoľko desiatok noriem, ktoré pod toto spadajú.
No, a keď ja som bol minister, tak stalo sa, stalo sa to opakovane, že ministerstvo zahraničných vecí veľmi rýchlo, veľmi rýchlo zamietlo nejakú žiadosť. Zamietlo žiadosť napríklad v prípade, kedy českí kolegovia v takom istom prípade, českí kolegovia vystavili exportnú licenciu, u nás nie, i keď my sme chceli. Lebo ja som v prvom rade videl to, že, že tvorí to zamestnanosť a zvyšuje to HDP. Ja som za to, aby sme vystavovali exportné licencie. A pamätám si napríklad 5-tisíc projektilov do Saudskej Arábie a takéto veci. A z Čiech to vyviesť nebolo problém, ale zo Slovenska áno. Tiež som opakovane toto riešil s vtedajším ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom a tak ďalej. Čiže áno, ja si viem predstaviť, že ministerstvo zahraničných vecí by zvoľnilo, by znížilo tú prísnosť na vystavovanie vývozných licencií. To je v poriadku. Lenže to, čo sa teraz navrhuje v kompetenčnom zákone, v poriadku nie je, a síce navrhuje sa, že právo veta pri vývoze už nebude mať ministerstvo zahraničných vecí, ale bude mať ministerstvo obrany. Problém je, že jednak, keď... sú tam dva problémy. Prvý problém je, že keď nastane nejaký prúser, napríklad že so slovenskými samopalmi sa spácha atentát alebo niekde tie už spomenuté slovenské projektily, niekde zabijú nevinných ľudí a tak ďalej, to sa vždy rieši potom. A toto musí žehliť a vysvetľovať minister zahraničných vecí, nie minister obrany. A nebude zvyšok sveta meniť svoje štruktúry, keď raz toto riešia ministri zahraničných vecí, tak nebude to zrazu inak. Čiže toto je prvý dôvod, prečo by to právo veta malo ostať na ministerstve zahraničných vecí, majú s tým skúsenosti, majú s tým dlhodobé skúsenosti, tam sú ľudia, ktorí tam pracujú dvadsať rokov. To, že a sú tam ľudia, ktorí zažili ôsmich ministrov a robia si tú robotu. Ja sám som bol, neviem, či viete ministrom zahraničných vecí a to dva týždne v marci 2020 a zažil som si to, a preto by bolo veľmi správne to tam nechať.
Druhý dôvod, ten je omnoho závažnejší, je ten, že ministerstvo obrany samotné je obchodník so zbraňami. Ministerstvo obrany má licenciu na obchodovanie zbraní. Tých licencií je vydaných na Slovensku niekoľko desiatok. Takže keď chcete obchodovať na Slovensku so zbraňami, musíte najprv získať takú všeobecnú licenciu na obchodovanie a tú keď máte, tak potom na každý jeden vývozný obchod, exportný, exportnú udalosť potrebujete ešte samostatné povolenie. Takto to funguje prakticky všade v Európe. No a, samozrejme, keď teraz to právo veta prejde z MZV na ministerstvo obrany, tak budú oni, ministerstvo obrany, bude kontrolovať samé seba. Čiže oni si budú chcieť vystaviť žiadosť a už to nebude posudzovať nejaký iný orgán, už si to budú posudzovať oni sami. Oni sami si povedia, tak toto si tu vetovať nebudeme, ale napríklad nejakú inú vec, možno nejaká súkromná konkurenčná firma, tak tú vetovať budeme. A nemusia ani veľa odôvodňovať, ale vedia veľa a práve preto vedia veľa ovplyvniť. Toto je ten problém. Problém nie je, že čo som tu zachytil, neviem ani, že koľko je na tom pravdy, či minister Kaliňák mal v minulosti alebo má nejakú formu so zbraňami a tak ďalej. Nie, problém je, že samotné ministerstvo obrany je obchodník so zbraňami, má licenciu na obchodovanie so zbraňami, musí ju mať, lebo aj ministerstvo obrany realizuje množstvo vývozných, ale najmä dovozných obcho... transakcií, čiže musí ju mať. Ale nemalo by to byť tak, že sa bude samo kontrolovať. Preto je správne, že to je na MZV a prispieva to posilňovať tzv. systém bŕzd a protiváh. A toto sa tu významne narúša. A ja teraz nehovorím, že raz keď je vytvorený systém bŕzd a protiváh, povedzme v tejto oblasti, že to je na veky vytesané do kameňa. V poriadku, nech nie je, ale, ale nech sa to, nemôže sa to zrušiť v skrátenom legislatívnom konaní, kedy naozaj nie je dostatočný priestor na posúdenie, resp. teraz vďaka veľmi intenzívnej účasti opozičných poslancov sme si ten priestor ako-tak vytvorili. Ale v normálnom prípade to je bum-bum-bum a doobeda to schváli vláda, poobede sa schváli skrátené legislatívne konanie a na druhý deň sa schváli samotný zákon. Vybavené. Dovidenia. Toto bol nakoniec jeden z dôvodov nášho odchodu z vlády, lebo sa diali takéto veci a bol to Robert Fico, ktorý toto a celkom oprávnene kritizoval ako chaos a teraz on robí, on to robí vlastne od úplného začiatku a v maximálnom rozsahu a ukazuje sa, že všetky tie reči boli len o tom, ako ukľudní situáciu, boli len prázdne sľuby, lebo toto je to, čo teraz, už teraz to vnáša chaos, ale keď sa potom, už keď to bude všetko schválené, lebo si to koalícia prevalcuje, tak a začne to fungovať v praxi, potom sa ukáže, jáááj, na toto súdruhovia nemysleli, toto tu, toto tu nedomysleli a potom vznikne chaos v štátnej správe. Preto si myslím a som presvedčený o tom, že treba nechať ten systém s tými licenciami tak, ako je a ak ministerstvo zahraničných vecí posudzuje žiadosti alebo niektoré žiadosti príliš prísne, nech sa páči, je tam pán minister, pán Blanár, jemu nepadne koruna z hlavy, keď si pôjde na to oddelenie sadnúť. Ja som to urobil niekoľkokrát a nech si nechá vysvetliť problematiku. No, lenže nie, to sa tu ide hneď celé meniť.
K druhej veci, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, to je to nové ministerstvo mágie, ktoré teda si tu Andrej Danko zmyslel, že aj on chce mať ministerstvo a šak ja si myslím, že každému predsedovi jeho vlastné ministerstvo by sme mohli napísať aj do ústavy. Problém je taký, že sú to dve oblasti, ktoré nejak nesúvisia. Šport, oblasť športu je vlastne o spravodlivom rozdelení verejných peňazí. Máme rôzne disciplíny, niektoré významné. To je teda, najvýznamnejšie sú hokej a futbal, niektoré menej významné, niektoré menej významné, niektoré úplne zanedbateľné, ako rozdeliť peniaze. Tak vymyslel sa pred časom taký vzorec, vzorec sa nepáčil, zdá sa mi hokejistom, tí potom boli vyčlenení. Ja si myslím, že by mali byť začlenení, ale každopádne ten vzorec určuje, že kto dostane koľko peňazí a čo s tým robia a to sa nejak kontroluje. Čiže, oblasť športu je o prerozdeľovaní verejných financií na nejaký verejný statok. Verejný statok je taký, ktorý by pravdepodobne nevznikol, kde spoločnosť má veľký záujem na tom, aby existoval takýto statok. S týmto súhlasím, aj keď som liberál a hovorím menej štátu, tak áno. Som presvedčený, že je správne, že štát podporuje masový šport detí.
No a cestovný ruch. Cestovný ruch je podpora podnikania. Vôbec je na mieste otázka, prečo práve táto oblasť podnikania má byť nejak významne podporovaná, prečo nejdeme podporovať pekárov napríklad. Ja si myslím, že aj chlieb je dôležité mať alebo prečo nejdeme podporovať predajcov kopíriek. To by som ja napríklad uvítal, som v minulosti mal takú formu. Nie. My sme si povedali, že práve ten cestovný ruch ideme podporovať. Tam si myslíme, je to dokonca trochu škoda, lebo keď idem do Tatier, v minulosti boli u nás tie Tatry trochu také zaspaté a, a to malo svoje čaro, keď som išiel vtedy do Zakopaného, kde to vyzeralo ako, ako na kolotočisku. Tak som bol celkom rád, že, že nemáme ten cestovný ruch až tak veľmi rozvinutý.
No, každopádne tomu rozumiem, že to je politika každej vlády, že si povedia, my ideme podporovať cestovný ruch, lebo, lebo to je našou prioritou a to považujeme za dôležité. V poriadku. Ale vytvárať kvôli tomu samostatné ministerstvo s potenciálne veľmi pochybnými personami, ktoré toto ministerstvo budú viesť, s veľkým množstvom peňazí, ktoré tam pôjde. A, samozrejme, aj sú tu samotné prevádzkové náklady. Robert Fico rozprával o tom, ako je štátny rozpočet deravý, v katastrofálnom stave, ale okrem RTVS nezrušil jediný výdavok bývalej vlády. A to my sme odišli z vlády preto, lebo, lebo kvôli štátnemu rozpočtu. Robert Fico nezrušil jediný výdavok zo štátneho rozpočtu, ale pridáva ďalšie. Napríklad nové ministerstvo. Keď si pozriete svetový rebríček ministerstiev všetkých krajín, tak zistíte, že tie najzaostalejšie africké krajiny majú že 40 ministerstiev. Také existuje. Že 35 ministerstiev v Afrike nájdete úplne v pohode. Naopak, Švajčiarsko má 7 ministerstiev. Ja si myslím, že toto by mohlo a pre Andreja Danka asi tažko, ale pre tých zopár súdnych ľudí, ktorí sa aj v koalícii nachádzajú, by toto mohlo byt také momentum, taký, taký hint, že možno by aj bolo dobré znižovať počet ministerstiev a nie takto že zvyšovať, že úplne z nuly vytvoriť nové ministerstvo jednoducho je vec, ktorá je zlá. Naopak, my by sme mali tie ministerstvá zlúčiť. Napríklad cestovný ruch presunúť na hospodárstvo, tam kde voľakedy bol. Školstvo, kultúru a šport pekne zlúčiť do jedného ministerstva, takto to napríklad majú v Nemecku. No tak keď 80-miliónové Nemecko môže mať federálne, teda tú bundes kultur ministerium, kde sa rieši aj školstvo, aj kultúra, tak si myslím, že aj na Slovensku by sa to zvládlo. Áno, mali by sme menej o jedného pána ministra, s pánmi štátnymi tajomníkmi a s limuzínami a tak ďalej, ale myslím si, že štátna správa by bola efektívnejšia.
Možno si dokonca kolegovia v koalícií zoberú za príklad, teda viem, že nezoberú, lebo robia presný opak, ale v Argentíne si zvolili teraz nového prezidenta a ten počas, je to asi dva-tri týždne dozadu, no tak počas prvých troch týždňov vo svojej funkcií pán prezident zrušil 5 ministerstiev a on to ale aj vopred oznamoval. Chodil na tie predvolebné akcie s motorovou pílou a hovoril, ja to tu budem sekať. To isté sa stalo na Novom Zélande, lebo v 70-tych rokoch v tej krajine vládli socialisti tak dlho, až ju úplne zhuntovali do gruntu a už krajina bola tesne pred krachom a potom tam nastúpil osvietenejší premiér aj s veľmi chytrým ministrom financií a porušili množstvo, množstvo tej centrálnej verejnej správy. Zrušili napríklad clá a podobne a tá krajina ožila.
Vidím, že sa mi končí čas, takže o príklade Nový Zéland porozprávam nabudúce. Veľmi dúfam, že bude mať koalícia dosť rozumu netlačiť silou mocou tú zmenu, ten prevod práva veta z MZV na ministerstvo obrany, ktoré je samotným obchodníkom zbraní. Že si dajú povedať. Majú predsa všetky ministerstvá pod kontrolou, tak kolega Blanár, nech si dá tú námahu a nech vystavuje tie licencie menej rigídne, tie súhlasy. Ale nech nebabrú do tohto, lebo napáchajú škody, o ktorých dnes ešte ani netušia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za vaše vystúpenie, pán poslanec Sulík. Pre mňa bolo zaujímavé počuť, už druhýkrát, od vás, ako vyzdvihujete vlastne úroveň tej debaty, ktorá prebieha k tomuto návrhu zákona v radoch opozície, keďže koalícia sa nezapája. A ja musím povedať, že pre mňa to až takým prekvapením nie je, lebo ja si pamätám takéto, poviem že kritické a hĺbkové diskusie o návrhoch zákonov, aj keď sme boli súčasťou koalície. Strana SaS mávame dlhé, niekoľkohodinové kluby, kde sa naozaj bavíme o všetkých návrhoch zákonov. Vieme sa pri niektorých aj pohádať a hľadať vlastne to spoločné riešenie. A tu by ma zaujímalo, či aj kolegovia z opozície, keď majú svoj poslanecký klub a vidia takto nekvalitný právny dokument, právny návrh, legislatívny návrh, či sú schopní vzniesť návrh proti jeho nekvalite v rámci klubu, či sú schopní požadovať, aby ho zlepšili, zmenili v koalícií, lebo ja by som, ja by som za to nezahlasovala, ani keby som bola koaličný poslanec, ani keby ma nútili, lebo to je naozaj taký zdrap nekvalitného právnického diela, keď to mám tak nazvať, že ja by som sa pod toto nepodpísala a, a pozerám sa na niektorých kolegov a viem, že by im na tom mohlo záležať, za čo hlasujú, aj keď sú súčasťou koalície a zatiaľ žiadne námietky nevzniesli. Takže som v očakávaní.
A jedno čo ma znepokojilo. Nehovorte, prosím, strane SNS, že niekde vo svete majú 45 ministerstiev, lebo veľmi sa obávam, koľko ich budeme mať my a kde skončí pán Kuffa. (Smiech.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež chcem poďakovať pánovi Sulíkovi za, za fundovaný príspevok do tejto debaty. Je veľmi smutné, že tú debatu vedie opozícia sama so sebou, ale veď v poriadku. Cieľom asi je poukázať na nedostatky tohto zákona a každým ďalším príspevkom sa dostávame ďalej a ďalej v tom poukazovaní. Zaujalo ma, ako ste teda dali kontranávrh, že teda ministerstvo pre pekárov, pričom mi teda prišlo, prišlo na um, že z toho povestného chlieb a hry si strana SNS pre tento moment očividne vybrala tie hry. A na ten chlieb možno ešte príde. A, ale to podstatné je, že prečo práve tie hry. Ako ste správne poznamenali. Prečo práve podpora športu a cestovného ruchu. Samozrejme, všetci máme radi šport, všetci máme radi cestovný ruch, ale naozaj toto sú tie odvetvia hospodárstva, ktoré majú naštartovať ekonomický rast, o ktorom tu všetci, všetci rozprávame? A na základe akých dát to tvrdíme? No a to je presne to, čo v tom návrhu zákona veľmi, veľmi chýba v dopadoch na podnikateľské prostredie, aj keď teda dôvodová správa ospevuje, ako toto rozhýbe podnikateľské prostredie v oblasti cestovného ruchu. V dopadovej správe v doložke vplyvov dopady na podnikateľské prostredie sú žiadne. Takže vlastne vláda hovorí, že to ničomu nepomôže.
No a ešte posledná, posledná poznámka, je podľa mňa smutné, že opozícia tu už niekoľko dní predkladá fundované argumentami podložené tvrdenia k tomuto návrhu zákona. Koaliční poslanci, ani pán Danko sa nezmôžu na jedno jediné vystúpenie v rozprave. Myslím, že jedna alebo dve faktické k tomuto boli od koaličných poslancov. Ale dnes doobeda si pán Danko zvolal tlačovku o klamstvách opozície ministerstva športu. No tak keď veľmi klameme, tak bolo by fajn to prísť predniesť sem do pléna, aby sme mohli reagovať a som veľmi zvedavý a aká tá tlačovka bude.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pánovi Sulíkovi za jeho, za jeho výborný príspevok, faktickú poznámku do tejto diskusie. Súhlasím s tým, že debata má zmysel, dokonca lepší by bol dialóg. A na ten potrebujeme partnera, ktorého tu zjavne nemáme. Ďakujem vám za pochvalu, že hoci sme tu noví a zatiaľ neskusení, robíme tu kvalitnú opozičnú prácu a učíme sa v zábehu. Veľmi správne ste poukázali na fakt, že zmeny, ktoré sú v návrhu kompetenčného zákona, urobia z ministerstva obrany úrad, ktorý bude kontrolovať samého seba, nakoľko má tiež licenciu na obchodovanie so zbraňami a získa tak kontrolnú kompetenciu. Súhlasím s vaším tvrdením, že šport a cestovný ruch nemá veľa spoločného. Podľa mňa tiež absolútne spolu nesúvisia. Chcela by som, aby prerozdeľovanie z verejných zdrojov na šport sledovalo verejný záujem. Ale podľa tohto kompetenčného zákona mám o tomto veľké pochybnosti, pretože ako som aj včera hovorila, tak zámer tohto ministerstva je podporovať predovšetkým štátnu športovú reprezentáciu, a to je naozaj len vrchol pyramídy. Rovnako zdieľam aj vaše pochybnosti o personálnom obsadení tohto úradu. Tým ako začali, dúfam, že tak nebudú aj pokračovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Sulík, vo svojom vystúpení si upozornil len tak na to, čo z iného uhla pohľadu tu zaznelo už mnohokrát a, ale prišiel si aj, aj s novou tézou, čo teda len potvrdzuje, že táto debata má zmysel a nie je samoúčelná a jej jediným účelom nie je iba naťahovať rozpravu a robiť, robiť obštrukciu. A tá snaha zmeniť existujúci systém bŕzd a protiváh pri udeľovaní licencií na vývoz zbraní, keď sa vlastne všetko rozhodovanie má preniesť pod ministerstvo obrany aktuálne ovládané alebo vedené pánom Robertom Kaliňákom, to je niečo, čo vidíme aj v iných aspektoch tohto návrhu alebo v iných častiach tohto návrhu. Či už ide o postavenie iných orgánov, ako je štatistický úrad, protimonopolný úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale aj v iných návrhoch zákonov, ktoré, s ktorými prichádza súčasná vládna koalícia, či už ide o rušenie špeciálnej prokuratúry, zásahy do, do Trestného zákona, zásahy do úradu na ochranu oznamovateľov. Čiže ide tu o niečo, o čom sme tu hovorili už mnoho krát.
Na druhej strane zaujímavý postreh, že šport a cestovný ruch sú dve oblasti, ktoré spolu nesúvisia. Samozrejme, že sú veci, kde sa tieto dve témy prekrývajú. Napríklad cestovný ruch za účelom športu, ale tak to asi nie je myslené. Takouto logikou by mohlo byť s cestovným ruchom prepojené aj kultúra alebo, alebo nejaké iné iné rezorty.