6. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi takisto sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu, prostredníctvom ktorého má byť prijatá novela Trestného zákona. Ako mnoho z vás vie, ja sa venujem ochrane životného prostredia. Začnem preto veľmi krátkou ilustráciou a citátom, ktorý prepája to, o čom tu rokujeme, práve s témou životného prostredia. „Ochrana životného prostredia nemôže stáť v ceste žiadnej výstavbe,“ toto je výrok ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Ochranu prírody pravidelne označuje ako šikanovanie ľudí. Zo žaloby Európskej komisie za znečisťovanie ovzdušia obvinil marginalizované skupiny obyvateľstva. Na post riaditeľa nášho najvýznamnejšieho - Tatranského národného parku si vybral pytliaka a aj ostatné personálne nominácie pod jeho vedením naozaj lámu akékoľvek rekordy, dlhoročných odborníkov a odborníčky rad radom vymieňa za neskúsené stranícke kádre.
A to všetko v čase, keď my tu v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní rokujeme o najrozsiahlejšej novele Trestného zákona za ostatné desaťročia, ktorá má znižovať trestné sadzby aj za environmentálne trestné činy a vrátiť tak ochranu prírody o dobrých dvadsať rokov dozadu. Tomáš Taraba je ministrom všetkého, len nie životného prostredia a podľa mňa to nič nepotvrdzuje lepšie ako to, že voči takémuto zrýchlenému prijímaniu zmeny, ktorá sa tak zásadne dotkne aj životného prostredia, doteraz žiadne námietky nevzniesol. Ja, naopak, ich mám mnoho, preto svoje vystúpenie využijem, aby sme si zopakovali aj úplné základy využívania skráteného legislatívneho konania, pretože, súdiac podľa konania súčasnej koalície, je to skutočne potrebné.
Príprava a tvorba právnych predpisov je jedným z najdôležitejších poslaní zákonodarcu, nakoľko sa vo väčšine prípadov dotkne väčšej časti spoločnosti a bude v rôznych aspektoch života regulovať jej správanie. Práve s ohľadom na tieto skutočnosti by malo byť tomuto procesu venovaná maximálna odborná pozornosť realizovaná v súlade s legislatívnymi pravidlami. Práve rešpektovanie procedurálnych pravidiel na prijímanie zákonov je základom pre prijímanie kvalitných zákonov, ktoré prinesú spoločnosti maximálny prospech. Jedným z týchto pravidiel je aj zabezpečiť dostatočný priestor na pripomienkovanie navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti.
V rámci legislatívneho procesu zákonodarca myslel aj na potrebu prijať právnu normu, ktoré by reagovala na určité nepredvídané skutočnosti vymedzené zákonom. V Slovenskej republike nazývame právny inštitút, ktorý umožňuje zákonodarcovi použiť pri tvorbe práva mimoriadnu procedúru skráteným legislatívnym konaním.
Český právny poriadok pozná pre podobnú situáciu právny inštitút s názvom stav legislatívnej núdze. Zdôrazňujem slovo núdza. V takýchto prípadoch je možné vynechať klasický legislatívny proces s jeho rozvetvenými pravidlami a nahradiť ho práve skráteným legislatívnym konaním.
Zákon však explicitne ukladá podmienky, za akých je možné využiť... využívať inštitút skráteného legislatívneho konania, a tým aj vynechanie inak povinného pripomienkovania navrhovaného zákona zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti, a to len pre prípad, aby Národná rada mala možnosť rýchlej reakcie na zákonom vymedzené extrémne situácie.
Skrátené legislatívne konanie možno podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Pod pojmom mimoriadna okolnosť sa rozumie taká okolnosť, ktorá nastala neočakávanie, náhle a nebolo možné sa na ňu pripraviť alebo ju predvídať. Ako príklad možno uviesť počas vojnového konfliktu, invázie, pandémie či prírodnej katastrofy.
Kým riadny legislatívny proces má byť všeobecným pravidlom, skrátené legislatívne konanie má byť precízne odôvodnenou výnimkou. Ide teda o skutočne výnimočný proces a zákon predpokladá, že parlament bude skrátené legislatívne konanie využívať len ako výnimočný nástroj najmä preto, že štandardne zákony často ukladajú rôzne obmedzenia a povinnosti a tie sa majú podrobiť širokej oponentúre s dostatočným časovým priestorom.
Skrátené legislatívne konanie je prioritne určené len na rýchle a účelové prijímanie právnych noriem v extrémnych situáciách, pretože dochádza k popretiu zásad tvorby práva, čo je však kompenzované vysokou spoločenskou potrebou prijať právnu normu v zrýchlenej procedúre.
Tento proces by mal byť preto používaný výlučne v podmienkach skutočného ohrozenia. Takého situácie boli dôvodom jeho vzniku a aj jeho trvania v súčasnom právnom poriadku. Nie je totiž možné obchádzať všetky zákonné pravidlá pri tvorbe legislatívy, pretože je to pohodlnejšie z hľadiska presadanie zákona. Potrebná diskusia, pripomienky a proces normotvorby nie je náhodou stanovený takto zložito. Reflektuje potreby demokratickej spoločnosti zúčastňovať sa na tvorbe spoločenských pravidiel a kontroly ich prijímania. Koalícia to, žiaľ, vníma ako prekážku, ktorej sa chce zbaviť. Treba si ale uvedomiť, že skĺzavanie k takýmto postupom a k urýchlenému pretláčaniu zákonov, ktoré si želá vláda, ohrozuje základné demokratické princípy, ktorými sa riadi naša spoločnosť, a predstavuje nebezpečnú prax aj smerom k budúcnosti.
Problém neodôvodnených skrátených legislatívnych konaní je však nielen principiálny, ale aj kvalitatívny. Akákoľvek rozsiahla a koncepčná právna norma prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní nedokáže dostatočne naplniť riadnu obsahovú a formálnu kvalitu. Rýchle a účelové prijímanie koncepčných, systémových a rozsiahlych právnych noriem bez riadnej legislatívnej procedúry môže vyvolávať nejasnosti v jej obsahu. Prijatá norma môže byť tiež nezrozumiteľná a nedomyslená. Môže vytvárať diery v zákone, dokonca môže byť až protiústavná, a preto by mal byť inštitút skráteného legislatívneho konania využívaný len a len v mimoriadnych situáciách skutočného ohrozenia ako výnimočný nástroj na prijímanie najmä menších zmien.
Zákonodarca pri prijímaní právnych noriem vyžaduje rešpektovanie a aplikáciu jednotlivých zásad tvorby práva, ktoré sú však neodôvodneným použitím skráteného legislatívneho konania porušované. Jednou z nich je zásada systému práva, ktorá apeluje na to, aby každá nová právna norma bola systémová, teda aby do právneho poriadku vstupovala po riadnom uvážení a ako doňho celkovo harmonicky zapadala. Na naplnenie tejto zásady sa preto vyžaduje, aby proces normotvorby prebiehal bez časového tlaku, aby sa počas tejto procedúry k navrhovanej právnej norme vyjadrili všetky relevantné subjekty. V skrátenom legislatívnom konaní sa však priamo z podstaty tohto inštitútu eliminuje priestor na to, aby právna norma bola systémová, o čom svedčia aj mnohé prípady z legislatívnej praxe.
Ďalšou dôležitou zásadou teórie práva, tvorby práva, ktoré je skráteným legislatívnym konaním porušovaná, je zásada stability práva. Podstata tejto zásady spočíva v tom, že právne normy majú byť koncepčné, komplexné, kvalitné a adekvátne. Požiadavka stability právnych noriem znamená, že právne normy nemajú byť menené náhodne alebo účelovo. Práve prehnaný subjektivizmus a voluntarizmus znižuje kvalitu právneho systému a negatívne ovplyvňuje právnu istotu v spoločnosti, ako aj zákonnosť. Právne normy by mali byť aj predvídavé, čo je predpoklad toho, že sa nebudú sústavne meniť a novelizovať. Množstvo ziem... zmien a ich frekvencia nesmie znižovať prehľadnosť systému právnych noriem ani jeho zrozumiteľnosť. Právna norma, ktorá sa prijíma v skrátenom legislatívnom konaní, je prijímaná voluntaristicky, len kvôli účelovej zmene neraz rieši len len čiastkový okruh právnych vzťahov, teda nie je komplexná. Rýchlosťou prijímania zvyšuje právnu neistotu v spoločnosti a svojou účelovosťou zapríčiňuje aj svoju nekoncepčnosť.
Tak sme si hlavne teda pre benefit koaličných poslancov a poslankýň, ktorých tu nie je mnoho, zopakovali teóriu, čo je skrátené legislatívne konanie, aké sú jeho výrazné negatíva, a prečo sa má používať naozaj len vo výnimočných zákonoch podmienených situáciách... zákonom podmienených situáciách.
Pozrime sa teraz bližšie na zamýšľanú zmenu Trestného zákona. V prvom rade chcem upozorniť, že ide o najrozsiahlejšiu novelu Trestného zákona za posledných osemnásť rokov. Zmierniť sa majú napríklad tresty za ekonomickú trestnú činnosť, za trestné činy proti vážnemu ohrozeniu životného prostredia, za korupciu, ruší sa ňou špeciálna prokuratúra, upraviť sa má aj inštitút kajúcnikov a mnoho ďalšieho. Pri niektorých činoch inak trestných sa má dokonca zabezpečiť ich beztrestnosť. Návrh na zvýšenie úrovne škody sa dotkne napríklad trestnosti trestného činu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. O trestný čin pôjde až keď spôsobená škoda presiahne sumu 350-tisic eur. Doteraz to bolo 26 600 eur.
Taktiež pri trestnom čine porušovania ochrany rastlín a živočíchov pôjde o trestný čin, až keď výška spôsobenej škody presiahne sumu 35-tisic eur z pôvodných 2 660 eur. Koalícia teraz teda navrhuje značne oslabiť ochranu prírody a pomyselne ju tak vrátiť o niekoľko desaťročí do minulosti. Ak niekto zastrelí napríklad 17 výrov skalných, nebude to trestný čin, ale len priestupok, za ktorý hrozia iba nižšie peňažné tresty, rádovo v stovkách až tisíckach eur.
Preventívny charakter takýchto trestov je, myslím, celkom jasný. Uvedená novela Trestného zákona pojednáva o rozsiahlych a zásadných systémových zmenách, preto je aj vzhľadom k už spomenutým zásadám teórie tvorby práva a podmienkam aplikácie inštitútu skráteného legislatívneho konania nevyhnutné, aby takto obšírna reforma prešla riadnym legislatívnym konaním súbežne s kvalifikovanou diskusiou z radov odbornej verejnosti, a to nie len pre oblasť trestného práva.
Navrhovateľ reformy Trestného zákona bol povinný uviesť dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktorými, ako vieme, sú jedine mimoriadne, nečakané okolnosti, ktoré ohrozujú ľudské práva, bezpečnosť alebo pri ktorých hrozia mimoriadne hospodárske škody a ktoré v tomto prípade v skutočnosti neexistujú. Odôvodnenie naliehavosti vládneho návrhu na prijatie Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní spočíva v argumentácii o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie a opiera sa o konanie pre nesprávnu alebo neúplnú transpozíciu smerníc starých z roku 2002, 2011, 2013, 2016 a 2017. Tento argument nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť pre prijatie najväčšej novely Trestného zákona, aká tu bola za posledných 18 rokov, pretože vedomosť o neúplnej alebo nesprávnej transpozícii smerníc má Slovensko už niekoľko rokov, a teda možno konštatovať, že ide situá... ide o situáciu, ktorá nenastala náhle, neočakávane, alebo že by ju nebolo možné predvídať, pripraviť sa na ňu alebo iným spôsobom pripraviť Slovensko na takúto zmenu.
Za povšimnutie tiež stojí fakt, že práve vlády Roberta Fica mali najväčší priestor na transpozíciu uvedených smerníc, a otázkou je, prečo boli smernice v tomto čase nesprávne alebo neúplne transponované.
Ďalší argument na skrátené legislatívne konanie podľa vlády spočíva v potrebe urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone za niektoré druhy trestných činov, a to najmä majetkovej a hospodárskej povahy. Opäť tu nejde o situáciu, ktorá by vznikla ako mimoriadna okolnosť náhle, neočakávane alebo by nebolo možné sa na ňu pripraviť, prípadne ju predvídať, nakoľko máme už niekoľko rokov vedomosť o celoeurópskom trende znižovanie trestov za niektoré menej závažné trestné činy, popritom však stále platí, že vo... že vo väčšine nástrojov práva Európskej sa stanovuje všeobecná povinnosť členským štátom potrestať prostredníctvom účinných, primeraných a odstrašujúcich trestných postihov vrátane zbavenia slobody.
Účinnosť si vyžaduje, aby sankcie boli vhodné na dosiahnutie želaného cieľa dodržiavania predpisov. Primeranosť si vyžaduje, aby sankcia bola úmerná závažnosti činu. Odstrašujúci účinok vyžaduje, aby sankcie mali dostatočný odstrašujúci účinok pre možných budúcich páchateľov a páchateľky.
Dôvody, ktoré vláda deklarovala na prijatie tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, považujem za politické, a nie zákonné alebo právne. Aplikáciu skráteného legislatívneho konania na obšírny a systémový vládny návrh novely Trestného zákona tak možno považovať za no... za nezákonnú. Ani jedna z navrhovaných zmien nie je vyvolaná mimoriadnou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala skrátené legislatívne konanie. Navyše navrhované zmeny sú tak zásadné, že odbornú verejnú diskusiu, ktorá by zohľadnila riziká navrhovaných zmien, považujem za absolútne nevyhnutnú, pretože tie riziká, ktoré to momentálne predstavuje, sú obrovské, preto aplikáciou inštitútu skráteného legislatívneho konania by mohlo dôjsť v tomto prípade k porušeniu zákona o tvorbe právnych predpisov a tým aj k hrubému porušeniu legislatívneho procesu. Je tiež možné, že takýto proces prijímania predmetných zákonov by mohol byť v prípade konanie pred Ústavným súdom považovaný za takú vadu, ktorá by znamenala neústavnosť prijatých zmien celkovo, čo môže byť z ústavného hľadiska skutočne problém.
Ak Ústavný súd pri posudzovaní danej novely dospeje k záveru, že pri jej prerokovaní boli hrubo porušené pravidlá legislatívneho procesu, môže ho to doviesť k záveru, že celá novela je protiústavná. O hrubé porušenie legislatívneho procesu ide napríklad aj vtedy, keď je opozícii znemožnené riadne si naštudovať predložený návrh a vyjadrovať k nemu svoje názory a pripomienky, keď je opozícii odoprený dostatočný priestor na diskusiu v rámci rokovaní v jednotlivých poslaneckých výboroch alebo tiež v rámci samotného priebehu rozpravy v pléne Národnej rady, kde sa stretávame okrem iného aj so značným nezáujmom koalície o akúkoľvek podnetnú a kvalifikovanú diskusiu. Vzhľadom k uvedenému sa zdá možné konštatovať, že poslanci a poslankyne vládnej väčšiny zámerne nereflektujú požiadavky a základné pravidlá vzťahujúce sa na legislatívny proces.
Otázkou prijímania systémových zmien v skrátenom legislatívnom konaní sa Ústavný súd už zaoberal napríklad vo svojom náleze, kedy sa vtedajšia vládna koalícia pokúšala prijať zásadnú systému zmenu v skrátenom legislatívnom konaní, rovnako ako je to dnes pri presadzovaní najrozsiahlejšej systémovej a koncepčnej novely Trestného zákona za posledných osemnásť rokov.
Ústavný súd posudzovanie legislatívneho procesu v tomto náleze judikoval, že, citujem: „Nerešpektovanie zákonnej úpravy môže za istých okolností dosiahnuť ústavnú intenzitu. Hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného postupu môže mať v zmysle judikatúry Ústavného súdu za následok rozpor prijatého zákona so samotnou ústavou, v povahe ústavného štátu je totiž ochrana reprezentatívnej demokracie, právneho štátu a základných práv a slobôd jednotlivcov i proti vlastným orgánom a dokonca aj proti zákonodarcovi samotnému.“
V zmysle tohto vyjadrenia Ústavného súdu nezákonné použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania pri prijímaní vládneho návrhu Trestného zákona môže viesť k tomu, že prijatá novela Trestného zákona bude protiústavná. Navyše podľa Ústavného súdu záujem na prijatí koncepčnej, rozsiahlej a systémovej zmeny, ktorej obsah a forma sa medzičasom prehodnocujú a ktorej účinnosť sa v časti posúva ešte väčšmi do budúcnosti, nemožno považovať za reakciu na mimoriadnu situáciu.
Ústavný súd upriamuje pozornosť aj na skutočnosť, že, citujem: „Využívanie skráteného či urýchleného prerokovania návrhu zákona o systémových zmenách s cieľom vyhnúť sa za iných okolností nevyhnutnej, zmysluplnej diskusii kritizuje aj Benátska komisia, ktorá ho považuje za zásah do právneho štátu s ohľadom na zásady transparentnosti, inkluzívnosti, demokratickej legitimity a zodpovednosti.“
K problematike skrátených legislatívnych konaní Benátska komisia uviedla, že nie je možná žiadna zmysluplná debata v prípade, že je návrh zákona prijatý a prezentovaný v rýchlosti a náhle v zrýchlenom konaní, ktoré značne obmedzuje parlamentné a verejné preskúmanie. Nedostatočná diskusia počas legislatívneho procesu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu výslednej legislatívy. Väčšina by podľa Benátskej komisie nemala manipulovať s procesom za účelom vyhnúť sa verejnému pripomienkovaniu.
A na záver len dodám konštatovanie Ústavného súdu, citujem: „Nedostatok diskusie a konzultácií pri zásadných legislatívnych zmenách vníma ako pretrvávajúci problém vo vzťahu k Slovenskej republike aj Európska komisia.“
Je teda úplne zjavné, že predkladaná novela nespĺňa zákonné podmienky pre skrátené legislatívne konanie, hrozí presný opak, teda že prijatie najrozsiahlejšej úpravy Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bude znamenať ohrozenie bezpečnosti na Slovensku práve po jej prijatí, ako aj výrazné riziko hospodárskych škôd, keďže tresty za ekonomické trestné činy stratia svoj preventívny charakter.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Stohlová Tamara, vždy vnesieš do svojich prejavov aj životné prostredie a je to veľmi fajn, urobila si to cez nejaké dve línie, tým personálnym veciam sa teda veľmi nebudem venovať, lebo tie personálne veci, to už je taká, taká esenesácka choroba, že im to nejak nevychádza, a teda ten HR nezvládajú, a teda to asi posúdime do budúcnosti alebo možno sa tým budú zaoberať historici, skôr sa budem sústrediť na tú ideologickú stránku sociálnodemokratických strán HLAS-u a SMER-u, ktorí sú proste vo vláde, a teda s tým SNS to nejakým spôsobom ťahajú.
Tak, sociálnodemokratické strany sú všade prosociálne, a nie promafiánske. Sociálnodemokratické strany sú proeurópske, a nie prodiktátorské. Dneska sme mali zahraničný výbor, kde teda sociálnodemokratická vláda odmietla odsúdiť severokórejské rakety v... v konflikte na Ukrajine. Sociálnodemokratické vlády sú za ľudské práva, a nie proti nim. A vidíme to, napríklad v kultúre čo sa deje, akým spôsobom chce ministerka kultúry obmedzovať ľudské práva a rozhodovať, že či pôjdu na zámky alebo na ľudskoprávne aktivity pridelené prostriedky z ministerstva. A sociálnodemokratické vlády sú väčšinou zelené, za zelené témy, a nie za developerov.
A teda mne stále úplne nie je jasné a dnes sa nad tým asi najviac čudova... čudujem, že v čom je HLAS a SMER ľavicou. Poďme si o tom dať špeciálnu schôdzu a poďme sa o tom porozprávať.
Ďakujem veľmi pekne.

Pozdravujem, pani kolegyňa. A ten rozmer životného prostredia je niečo, čo podľa mňa pri tvorbe tejto legislatívy vláda úplne opomenula. A vy namietate jednak zrýchlené konanie aj niektoré vecné veci, podľa mňa to, čo sa stalo, že sa malá škoda a jej horný limit posunul na hodnotu 35-tisíc eur, urobila z našich lesov strelnicu. A normálne ja to vnímam ako pozvánku na safari a obávam sa, že niektorí prominentní kolegovia fakt na osemnástku kúpia svojim synom pušky – a choď si zastrieľať.
Ja sa pamätám, keď sme chodievali na sto jarných kilometrov, čarovné časy to boli, a tam sme boli poučení vždycky učiteľom alebo sprievodcom, že, že snežienky nie, to, to je chránená rastlinka, toho je málo a, a potom nám vysvetlili, prečo, prečo, ako sa správať v lese, čo robiť, čo nemáme robiť. Dneska sme svedkami toho, že chlapec v Čechách si pred tým, ako vyvraždí spolužiakov, ide do lesa zastrieľať, zastrelí otca a malé dieťa, to sa stalo len pred chvíľou, dneska sa vyhráža chalan s pištoľou, že postrieľa spolužiakov, a toto sú prvé, by som povedal, tie, tie prvé jarné snežienky, tie prípady toho, čo sa potom stane, keď tento Trestný zákon príjmu v tejto podobe.
Ja som rád, že aj tento rozmer životného prostredia tu zaznel, lebo my si takýmto spôsobom zničíme prírodu a vystrieľame živočíchy v lese. Tak vám ďakujem za túto pripomienku.

Ďakujem ti pekne, Tamara, za toto environmentálne založené vystúpenie, ktorá, čo je tiež téma, o ktorej sa potrebujeme rozprávať aj, aj pri tejto diskusii.
Ja som v tej predchádzajúcej mojej poznámke v skrátenej verzii v podstate hovoril, alebo teda prerozprával status Jakuba Godu, v ktorom, v ktorom som teda ilustroval, aký, aký život nás na Slovensku čaká po, po tejto novele, kde prakticky pri akejkoľvek hospodárskej a ekonomickej kriminalite budete môcť dostať buď podmienku, alebo, alebo peňažný trest, a v podstate to bude, ten proces bude vedený k tomu, aby uprednostňoval podmienečné tresty. A to isté pratí... platí aj pre environmentálnu kriminalitu, kde, samozrejme, mohli by sme sa rozprávať o tom, ako environmentálna nezodpovedná politika a kriminalita vlastne oslabuje našu životnú úroveň a znižuje náš, náš blahobyt do budúcnosti. Ale toto mi príde téma ako, ako z iného vesmíru pre túto koalíciu a pre vôbec úroveň diskusie, alebo teda kvality tej, tej legislatívy, ktorú, ktorú nám tu vláda ponúka. Ale myslím, že to dostatočne ilustruje, alebo takým symbolom tejto celej agendy bude, bude síce na krátko, ale vymenovanie pytliaka za, za šéfa národného parku.
No a toto je budúcnosť, o ktorej, o ktorej tu už druhý týždeň rozprávame, a mňa neprekvapuje, čo táto vláda robí, pretože tak trochu sme to pre... v tej už predvolebnej kampani očakávali, ale prekva... prekvapuje ma, že to robia takto mäsiarsky a primitívne, a extrémne narýchlo s toľkými nezamýšľanými dôslad... dôsledkami sú fakt ochotní rozobrať celý, celý systém, ktorý sme tu roky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Stohlová, ja som sa tešil na váš príspevok a aj som vedel, že bude takto plnohodnotný a že sa budete venovať či už životnému prostrediu, alebo celej tej oblasti, ktorú vy reprezentujete či už v spoločnosti, alebo aj medzi mladými ľuďmi, a jasne ste nám poukázali na niektorých faktoch, že čo spôsobí celá táto úprava, tiež ste sa pýtali tú otázku, ktorú tu kladieme my, že prečo skrátené legislatívne konanie.
Vy ste povedali určitú časť, tak ja k tomu ešte aj doplním nejaké ďalšie, pretože v rámci tohto skráteného legislatívneho konania, kedy vláda ho môže využiť, sú nejaké hroziace značné hospodárske škody, na základe toho, že nebola aplikovaná správne transpozícia nejakých smerníc, ale tento dôvod naozaj je úplne minimálny, a nie je presne popísaný, že čo by nám to spôsobilo. Potom sme sa dozvedeli aj o ohrození ľudských práv, z čoho vyplýva nejaká potreba humanizácie trestov, ale vláda ani pán minister nám nepovedali ani v dôvodovej správe, že koho ľudské práva budú ohrozené, že akej skupiny, to iba my tak hovoríme, že skupiny ich ľudí, ktorých chcú ochrániť. Tiež hovoria o tom, že v rámci skráteného konania chcú urýchliť ten proces kvôli vývoju inflácie, no ja už som pomenoval, že to zvyšovanie hraníc škody je naozaj tak výrazné, že je niekoľkonásobne vyššie ako inflácia, a rozprávame tu o 450, 500 až 1 000 % zvyšovania.
A ostatné náležitosti sú úplné hlúposti, keď budú tu hovoriť zosúladenie nejakej právnej úpravy s judikatúrou alebo možno upraviť inštitút prepadnutia majetku, jediným cieľom je ochraňovať ich ľudí a pretlačiť to tu v Národnej rade úplne na hulváta.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, Tamara, za upozornenie, aký negatívny vplyv bude mať tento návrh na životné prostredie. Bez dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu sú nám sem predkáza... predkladané návrhy, pre ktoré je už symptomatické to, že sú nekvalitné a sú v nich chyby, ktoré bude treba opravovať. Ale možno tam budú aj chyby, ktoré sa opraviť už nebudú dať. Včera sme sa mohli o tom presvedčiť, ako sa tie chyby opravujú.
Tie mimoriadne okolnosti v tomto prípade neboli určite splnené, ako si veľmi správne poukázala. Vzdali sa pri príprave tohto zákona možnosti diskutovať s odbornou verejnosťou, čo je len a len na škodu veci. Skrátené legislatívne konanie predstavuje v tomto prípade nebezpečnú a škodlivú prax. Takáto legislatíva nie je naozaj prospešná, čo ukazuje aj súčasná aplikačná prax. Takáto norma nie je systémová, pretože uberá právo na vyjadrenie všetkých dotknutých subjektov. Tento návrh priamo ohrozuje životné prostredie, na čo si nás upozornila, pretože väčšina činov nebude adekvátne potrestaná a nebude mať potenciál odradiť ďalších páchateľov trestnej činnosti na životnom prostredí. Tento návrh je nielen hazardom s právnym štátom, ale aj hazardom s naším životným prostredím.
Ďakujem ti, Tamara, že si nás na toto upozornila.

Ďakujem. Tamara, ďakujem ti za výborný príspevok, tiež som s napätím čakala, ako sa mu budeš venovať a akým spôsobom uchopíš práve tému ochrany životného prostredia a environmentálnej kriminality. Veľmi správne si poukázala znova a opätovne na to, že tento zákon je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní a práve v tej súvislosti so životným prostredím mi to príde obzvlášť dôležité, pretože dôvodová správa k tomuto návrhu v podstate tvrdí v tej doložke, že ten, tá novela nebude mať dopad na životné prostredie.
Ja mám v živej pamäti vlastne vystúpenie pána ministra Suska minulý týždeň, ktorý to vlastne, myslím, že počas toho svojho prejavu v rozprave zhodnotil tak, že si to nejako nevšimli a že teda odborníci, ktorí sú na životné prostredie, im neavizovali taký problém a že teda budú pripravovať nejaké zlepšenia teda tejto novely. Ale to mi príde prosto absurdné a nedostatočné, pretože keby tento zákon išiel riadnym legislatívnym konaním, tak jednak by sa tam museli ukázať a vyznačiť tie vplyvy na životné prostredie, a jednak by sa práve na toto, že vlastne ak by táto škodlivá novela bola len v tejto časti prijatá, tak by sa to tu stalo eldorádom pytliakov, bolo bývalo poukázalo a nemuseli by sme to riešiť vlastne priamo tu v parlamente a budeme tu určite budúci týždeň, alebo kedy to príde na rad, zase svedkom chaotického opravovania týchto ustanovení, ktoré sa týkajú teda envirokriminality, a bohvieako to teda nakoniec aj dopadne, či potom ešte zase o pár mesiacov nebudeme zase opravovať opravené, lebo v tom zmätku a v tom chaose a v tej rýchlosti sa to nestihne.
Čiže ak by táto vládna koalícia mala pre jednu zásadnú vec tú novelu stiahnuť, za mňa by to určite bolo práve životné prostredie.
Ďakujem ti.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tamara, ďakujem veľmi pekne za tvoj príspevok, tiež ma potešilo, že si prepojila problematiku skráteného legislatívneho konania na ohrozenie životného prostredia a citovala si ministra životného prostredia, podpredsedu vlády Tomáša Tarabu, ktorý, ktorý povedal: „Ochrana životného prostredia nesmie stáť v ceste žiadnej výstavbe.“ To je veľmi príznačný citát pre, pre celý tento proces.
A mňa zaujalo to, že to hovorí vlastne človek, ktorý jednak teda je jedným z hlasných obhajcov tohto skráteného legislatívneho konania a zmien, ktoré sa dotknú ochrany životného prostredia, teda tie sadzby, zníženie sadzieb, pokiaľ ide o, o likvidáciu chránených životných druhov alebo zásahov do, do chránených oblastí. Príznačné je to, že pán minister Taraba sa, vlastne zakladal a bol predsedom a teraz je členom strany ŽIVOT, strany ŽIVOT, ktorá to má v názve, a, a je to strana, ktorá sa hlási ku kresťanským hodnotám.
No a to ma vedie k otázke, ku akým kresťanským hodnotám vlastne a k akej kresťanskej teológii vo vzťahu k životnému prostrediu sa hlási táto strana a pán minister Taraba, pretože ak by sme sa pozreli na stanoviská pápeža Františka a jeho posledné vyjadrenie na klimatickej konferencii v Dubaji, na ktorej inak bol aj pán minister tam, pápež František povedal túto vetu – označil ničenie životného prostredia za urážku Boha. Tak verím, že si to vypočul z úst pápeža aj pán minister Taraba.

Ďakujem pekne za slovo, aj tebe, Tamara, za tvoj príspevok, resp. vystúpenie a k tomu, čo si povedala, chcem ešte raz pripojiť stanovisko s krátkym komentárom. Nie moje, ale človeka, ktorý je autoritou v oblasti ústavného práva a ktorého si aj ty spomínala. Ide o ústavného právnika a vedeckého pracovníka Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Marka Káčera, ktorý je presvedčený, že využitie skráteného legislatívneho konania môže byť z ústavného hľadiska najväčší problém, a Ústavný súd pri posudzovaní danej novely môže dospieť k záveru, že ak boli porušené pri jej prerokúvaní legislatívne pravidlá, tak celá tá novela je protiústavná.
A teraz ten krátky komentár. Keď si teda predkladatelia myslia, že naše argumenty sú falošné a kritika je podmienená iba naším ocitnutím sa v opozícii, tak toto sa nedá tvrdiť o rešpektovaných ústavných právnikoch. Skutoční právni experti nebudú predsa kvôli nejakým sympatiám k politickým stranám riskovať stratu profesionálnej povesti. A ak ani toto nie je argument na to, aby koalícia návrh stiahla a poslala ho štandardnou cestou do snemovne, veď tým by mohla veľa získať. Napríklad povesti koalície by to prospelo. Opozícia by stratila časť munície a možno by zákon v konečnom dôsledku bol prijatý skôr, ako po rozhodnutí Ústavného súdu.
A prečo sa tak zrejme nestane? Okrem iného treba vziať do úvahy to, že autokrati si vždy užívajú moc a možnosť manipulácie ľuďmi za každých okolností, či už ide o pohŕdanie pravidlami pri schvaľovaní zákonov, alebo pri vedení schôdze.

Ďakujem za slovo, aj tebe, Tamara, za to, že si spomenula stranícke kádre, ministra životného prostredia a vicepremiéra Tomáša Tarabu, a chcem pri tejto príležitosti sa vrátiť do minulého týždňa. Ono sa to možno na prvú nebude zdať, že tá personálna politika súvisí nejako so skráteným legislatívnym konaním, ale áno, súvisí. Minulý týždeň totižto po pár dňoch od svojho vymenovania skončil vo funkcii riaditeľ nášho najväčšieho aj najstaršieho národného parku TANAP-u Peter Olexa, ktorý bol v minulosti odsúdený za pytliactvo. Minister Taraba aj po tom, čo sa prevalila táto kauza, Olexu nazýval odborníkom s odbornou víziou, ale naveľa-naveľa ho teda požiadal o to, aby odstúpil alebo aby vyvodil nejakú osobnú zodpovednosť. Problém s pytliactvom, o ktorom vraj na ministerstve nevedeli, aj keď ťažko tomu veriť, označil za pseudokauzu. Napokon štátny tajomník, ktorý je susedom pána Olexu, minister, teda štátny tajomník Filip Kuffa v RTVS koncom minulého týždňa povedal, že Olexa ho o svojej minulosti informoval, ale nedodal, nešpecifikoval, teda že či to bolo predtým, ako sa to celé prevalilo, ale potom, ako sa to prevalilo.
No a čo bolo teda najviac zarážajúce, je, že štátny tajomník Kuffa povedal, citujem, precíťte: „Pre mňa je to úplne že pseudokauza, s ktorou ja nemám dôvod sa zaoberať, pretože je to proste nič.“
Čiže (povedané so smiechom) prizmou Slovenskej národnej rady a jej nominantov – pytliactvo je proste nič. A ako opakovane upozorňujeme na návrh novely trestných kódexov, ako bola predložená a ako o nej tu už rokujeme niekoľko dní, trestné hranice chce táto novela upraviť tak, že pytliaci už v tomto momente húfne a kolektívne nabíjajú pušky, a tým pádom sa kruh uzavrel a zrazu to nejako celé dáva zmysel aj napriek tomu, že je to kompletne nezmyselné.
Tamara, ja ti ďakujem za tvoje vystúpenie, ako vždy, skvelé.