6. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Pollák, keď vystupuje, tak vždy sa venuje otázke Rómov, je to dobré, aby sme o tejto téme hovorili na pôde parlamentu. A hovoril dnes o tejto otázke v súvislosti s novými trestnými kódexami, ktoré tu majú byť. Skutočne tie kódexy by mali viesť k tomu, tak ako to tvrdí exminister Karas, tie by mali viesť k tomu, aby sa zmenilo správanie tých ľudí, ktorí sa niečoho dopustili, a nie, aby sme ich trestali drakonickými trestami.
Keďže kolega poslanec spomínal Rómov, ja poviem ešte jednu vec k tomuto. Nejde len o trestanie, ide aj o pozitívnu pomoc alebo pozitívnu diskrimináciu, ktorú tento štát uplatňuje voči Rómom viac ako tri desaťročia. Je tam čo naprávať, pretože tie zmeny sa dejú pomaly, viem o tom svoje, pretože som o tom napísal aj knihu. Navštívil som mnoho rómskych osád, diskutoval s odborníkmi a tak ďalej. Tá pomoc je mimoriadne neefektívna. Ak sa na nej spoločnosť dohodne, že bude pomáhať tejto skupine obyvateľov, tak musí byť tá pomoc skutočne efektívna, lebo ak nie je, tak vyvoláva presne opačný efekt, a to je, že vyvoláva pobúrenie v majoritnej populácii, že sa Rómom pomáha zbytočne, peniaze sa vyhadzujú. Takže pred vládou stojí ďalšia otázka, a to je, ako vlastne s touto pomocou nakladať. Často sú to peniaze zo štátneho rozpočtu, väčšinou ide o prostriedky z Európskej únie, z eurofondov, treba ich efektívne využívať, takže ruka v ruke. Tie trestné kódexy by mali byť také, aby motivovali ľudí sa ináč správať, ak urobia prešľap. A druhá vec, pomoc, ktorá prichádza zo strany štátu, má byť efektívna, aby jej uplatňovanie nezvyšovalo napätie v spoločnosti. (Potlesk.)

Vďaka za slovo.
Kolega, vo svojom vystúpení ste, s láskou nespomínané, spomenuli bývalú parlamentnú krajnú pravicu, nechýbajú. A myslím, že v tomto momente, tak ako ste to nadhodili, je mimoriadne dôležité, aby sme si pripomenuli včerajšie hlasovanie v Štrasburgu, kde europoslanci a europoslankyne prijali uznesenie, ktoré kritizuje návrh Trestného zákona aj novely Trestného zákona, o ktorom tu už druhým týždňom vedieme ako opozícia samomluvu. Tak za to uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných, konkrétne 70 bolo proti, a to je teda creme de la creme, vážení, ironicky povedané. Tak si teda povedzme, že kto hlasoval proti kritickému uzneseniu, rozumej, kto podporil Fica. Fica podporila, moment prekvapenia, krajná pravica. Proti uzneseniu hlasovala najväčšia časť europoslancov a europoslankýň z Talianska a z Francúzska, ide, samozrejme, o europoslancov a europoslankyne za hnutie Liga Mattea Salviniho a tiež za hnutie Národný front Marii Le Pénovej. Ficovu vládu tiež podporili dva hlasy od českého hnutia Tomia Okamuru, tiež krajná pravica, aby bolo jasné a aby málo nebolo, tak proti uzneseniu hlasovala aj europoslankyňa za Komunistickú stranu Čiech a Moravy. Ficovu vládu, samozrejme, podporili maďarskí europoslanci za stranu Fidesz, lebo veď Viktor Orbán a Robert Fico sú nerozluční priatelia, toto nie je žiadne prekvapenie. Čiže sečteno a podtrženo, je to jedna veľká, opäť ironicky povedané, nádhera. Nádhera sledovať, ako sa z hrádze proti extrémizmu stala hrádza proti všetkým hodnotám, na ktorých stojí vyspelá demokratická spoločnosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja začnem, ďakujem všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí reagovali na mňa vo svojich faktických poznámkach. Ja začnem tak obšírne.
V roku ´89 boli Rómovia takisto vyhnaní na námestia, aby vlastne vybojovali demokraciu pre túto krajinu a lepšiu budúcnosť. Lepšiu budúcnosť sme dostali všetci, len nie oni. Dnes Robert Fico sa premáva po Európe a slobodne môže kvákať tie svoje bludy, len, bohužiaľ, kým počas komunistov Rómom zobrali husle, tak demokraciu im zobrala lopatu. A premiér, štvornásobný premiér Robert Fico príde do Davosu a začne tam rozprávať o tom, že je ťažké presviedčať Rómov a Cigánov, aby pracovali. A ja týmto spôsobom chcem poslať odkaz aj Robertovi Ficovi, ale aj do Davosu posielam odkaz, že nie je ťažké presviedčať Rómov, aby pracovali, ale je náročné presviedčať všetkých tých rasistických zamestnávateľov, ktorí dnes dávajú inzeráty, o tom, že Rómovia nereagovať, Rómov neprijímame! V tomto je najväčší problém, priatelia a priateľky. Nieže Rómovia nechcú pracovať. Rómovia nemajú možnosť pracovať, lebo máme tu rasistických podnikateľov, rasistických zamestnávateľov, ktorí dodnes dávajú, alebo teda hovoria o tom, že Rómovia nech sa ani nehlásia o zamestnanie, nech ani nereagujú na tieto inzeráty.
A, kolegyne, kolegovia, my Rómovia naozaj nechceme nič zadarmo. Chceme byť možnosťou, nie príťažou pre túto krajinu. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja som mal dve alebo dva prejavy pripravené v závislosti od toho, či pán Susko tu bude prítomný v sále alebo nie.
Takže dovolím si využiť tú prvú možnosť, pán minister, a budem reagovať na váš prejav. Budem sa snažiť byť vecný a ísť priamo do čísiel a konkrétností, ktoré ste aj vy spomínali. Ešte ale pred tým, ako ho prednesiem v jeho komplexnosti, mi dovoľte jednu, jednu asociáciu, ktorú mám, pretože tu vidím pána Hlinu a on keď bol v roku 2012 v parlamente poslancom, tak bola taká, taká jedna záležitosť alebo taká jedna udalosť sa riešila v spojitosti s krádežou kanálových poklopov. A bola vtedy jedna pani poslankyňa za stranu SMER, ktorá to vehementne obhajovala, keď sa navrhovali nižšie tresty, a, teda, prepáčte, nie nižšie, vyššie tresty pre tých, ktorí tieto poklopy kradli. Treba povedať, že to bola vážna vec, aj keď sa to zdá na prvú banálne, pretože to bolo spojené s vážnymi zraneniami, až smrteľnými úrazmi. A táto pani poslankyňa si vyslúžila vtedy takú prezývku, médiá ju označili za patrónku kanálových poklopov. A dnes, pán minister, je to tak, že tu vy obhajujete a vaši kolegovia nižšie tresty pre tých, ktorí budú páchať ekonomickú trestnú činnosť, pre tých, ktorí budú rozkrádať eurofondy a podvodníkov v nich, tie eurofondy, ktoré by nám mali slúžiť na zlepšenie nemocníc, pre obce, pre tých, ktorí by rozkrádali eurofondy určené na sociálne politiky. Budete a obhajujete nižšie sadzby pre zlodejov, vrahov a násilníkov, tak sa pýtam, že či aj vy sa nestanete patrónmi zločincov. (Potlesk.)
Začnem teda konkrétne tým, že ste spomínali, že veď vy nerobíte nič iné, len tie neľudské trestné sadzby a kódex, ktorý je už zastaralý, prispôsobujete tým pravidlám a takým zákonom, ktoré sú na Západe už dávno implementované. No, pretože to nie je také jednoduché, ako sa snažíte vy alebo vaši spolupracovníci vysvetľovať, tak uvediem nasledovné. Hovoríte, že zaveďme na Slovensku nemecké, francúzske alebo dánske trestné sadzby. Trestná politika štátu musí totiž vždy zohľadňovať aj historický kontext konkrétneho štátu, mentalitu národa a ďalšie súvislosti, napríklad odstrašujúci efekt trestných sadzieb. Ak napríklad v Dánsku stačí trestná sadzba tri roky na to, aby sa nerozkrádali eurofondy, a na Slovensku je táto sadzba postavená v treste pätnástich rokov a stále máme desiatky prípadov podvodov s eurofondami, tak sa pýtam, že či to nie je zlý smer. Či, práve naopak, nemali by sme túto sadzbu zachovať, keď už nie sprísniť. Ak máme na Slovensku teda tieto desiatky prípadov, tak je naozaj namieste otázka, že prečo napríklad sa neinšpirujeme alebo nepozeráme sa do Bulharska alebo Rumunska. Teraz odhliadnem od iného kontextu, s ktorými sa spájajú tieto krajiny. Lebo je zrejmé, že napríklad špecializovaná inštitúcia typu Úradu špeciálnej prokuratúry alebo Špecializovaného trestného súdu má v týchto časoch svoje opodstatnenie, tak ako je zavedená a etablovaná v týchto krajinách.
Ak sa na Slovensku ľudia počas štyridsiatich rokov socializmu, alebo teda ľudia žili v socializme v duchu hesla, už som to spomínal vo faktickej poznámke, že kto neokráda štát, okráda svoju rodinu, pričom tu neexistoval žiadny rešpekt voči súkromnému vlastníctvu, asi ťažko môžeme argumentovať tým, že zaveďme niečo podľa vzoru Nemecka, kde je mentalita ľudí úplne iná a kde rôzne socialistické zvrátenosti nezažili.
V prvom rade, pán minister, uviedli ste, že sa budete opierať o fakty a o čísla, ale vy ste v mnohom išli takou dojmológiou a konkrétne napríklad v tom, keď ste spomínali a rozoberali to, ako tie predchádzajúce vlády užívali inštitút skráteného legislatívneho konania. Učebnicovým príkladom porušovania pravidiel skráteného legislatívneho konania boli práve návrhy z dielne poslancov SMER-u a osobitne aj terajšieho predsedu parlamentu pána Pellegriniho. Stačí len spomenúť prípady odoberania štátneho občianstva našim občanom žijúcim v zahraničí v prípade, teda v priebehu jedného dňa, mimoriadny bankový odvod v decembri 2019 ako súčasť predvolebnej kampane či bilbordové trináste dôchodky, ktoré od vyhlásenia za protiústavné na Ústavnom súde zachránil len návrh z dielne SME RODINA, ktorý, alebo teda kvôli ktorému muselo byť konanie pred Ústavným súdom zastavené.
Keď sa chceme rozprávať o faktoch, potom si povedzme, že až do vzniku menšinovej vlády v decembri dvetisíc... teda v septembri 2022 bolo skrátené legislatívne konanie využité 95-krát. Dobre, je to vysoké nominálne číslo, rozoberme si ho na drobné. Z tohto počtu bolo 82 skrátených konaní kvôli pandémii, štyri kvôli vojne na Ukrajine. Z tohto počtu teda zostalo osem skrátených legislatívnych konaní za viac ako dva roky. Čiže štyri ročne v priemere, čo je menej než priemer skrátených legislatívnych konaní za obdobie ktorejkoľvek zo všetkých vlád od roku 2006, kde bolo päť až šesť skrátených legislatívnych konaní ročne. Inak povedané, ak by nebolo pandémie a vojny na Ukrajine, čo pri predošlých vládach neexistovalo, bývalá vláda by bola z pohľadu štatistík skráteného legislatívneho konania o trochu lepšia ako tie pred ňou, aj keď to v zásade žiadny podstatný rozdiel nie je. Uvedomujem si to.
Iste, nominálny počet skrátených legislatívnych konaní bol za predchádzajúcej vlády najvyšší, ale to samo osebe, ako som už povedal, nič neznamená, lebo bol na to dôvod a nedošlo k zneužívaniu tohto typu konania. Mimoriadnou okolnosťou bola buď pandémia, energetická kríza, alebo vojna, čo boli udalosti, ktoré vznikli náhle a nepredvídane, to si treba povedať. A u každého skráteného konania bol uvedený konkrétny dôvod podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Iste, spochybňovať sa dá všetko. Rovnako ako aj ja môžem povedať, že z tých 15 skrátených konaní, ktoré ste predložili na aktuálnu schôdzu parlamentu, až 12 z nich nespĺňa požiadavky na skrátené legislatívne konanie najmä kvôli absencii mimoriadnych okolností. Ale neraz aj absencii dôvodov podľa tohto § 89 o rokovacom poriadku. Lebo ak Ústavný súd už raz rozhodne, že riešenie veci nie je naliehavé, nemôžete v rozpore s tým tvrdiť, že to naliehavé je, ak ste to spravili, ako ste to napríklad, pán minister, nie konkrétne vy, ale iný váš poslanecký, teda ministerský kolega spravil pri environmentálnych záťažiach. A ak má byť dôvodom pre skrátené legislatívne konanie ohrozenie základného práva, tak ním nemôže byť posilnenie základného práva tak, ako uviedla vaša vláda pri doplatku dôchodcom koncom minulého roka.
A poďme ďalej k faktom. Z tých 95 skrátených legislatívnych konaní bolo vrátených v tom minulom období prezidentkou len tri. Jeden zákon bol z dielne SME RODINA, druhý z dielne SME RODINA a SaS, tretí bol rodinný balíček. Pritom poslanci strany SMER napadli na Ústavnom súde skrátené legislatívne konania vo viacerých prípadoch, ale ani raz ste neboli úspešní. Skutočne nie je správne zamieňať si pocity s faktami. Čiže prezidentka vrátila tri zákony z 95 kvôli skrátenému legislatívnemu konaniu a vaša vláda má len z prvých desiatich zákonov, ktoré ste prijali, už jeden vrátený. Druhý bude prezidentkou napadnutý na Ústavnom súde, ten, myslím teraz štátny rozpočet, a tento balík, o ktorom rokujeme, teda ďalšie dva zákony budú prezidentkou vrátené tiež, ako avizovala. A to aj z dôvodov porušenia pravidiel skráteného legislatívneho konania.
Čiže, pán minister, vaša vláda Fico 4 je skutočne tá posledná, ktorá má právo moralizovať o skrátených legislatívnych konaniach, lebo už dnes, po pár mesiacoch vládnutia, ste aj z pohľadu štatistík v otázke skrátených legislatívnych konaní horšou vládou ako vláda 1, 2, 3 Roberta Fica.
Pokiaľ ide o legislatívny návrh, ktorý práve prerokúvame, to je novely trestných kódexov, treba upriamiť pozornosť práve na to, čo ste uviedli vo svojom prejave. Vaša vláda má nevýhodu v tom, že v súčasnosti s výnimkou cien potravín a dajme tomu aj zlej situácie s hypotékami nemáte žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by zodpovedala definícii mimoriadnej okolnosti v zmysle judikatúry Ústavného súdu. Teda ani v prípade tohto legislatívneho návrhu neexistuje žiadna náhla nepredvídateľná udalosť, ktorú by ste si mohli zobrať za svoju a označiť za mimoriadnu, aby spĺňala parametre zákona o rokovacom poriadku. Vy sám si to uvedomujete a vo svojom prejave ste to aj verejne priznali a teraz citujem: "Máme za to, že za ostatné volebné volebné obdobie vznikli také mimoriadne okolnosti" a tak ďalej. Teda za ostatné volebné obdobie, pán minister. Ak by to aj bola pravda, nejde o udalosť, ktorá vznikla náhle, nepredvídateľne či neočakávane. Nejde o udalosť, ktorá nie je výsledkom obvyklého chodu dejín, a teda nastala náhle a nebola na ňu, nebolo na ňu možné reagovať. Napríklad teraz hovorím o spisovej značke PL. ÚS. 16/2020, o ktorú sa tu radi opierate. A keď neviete preukázať mimoriadnu okolnosť, nepomôže vám, ak by aj existoval akýkoľvek konkrétny dôvod podľa § 89 o rokovacom poriadku, pretože nie ste následne schopní prirodzene ani preukázať príčinnú súvislosť medzi neexistujúcou mimoriadnou okolnosťou a konkrétnym dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Inými slovami, pán minister, vy ste svojím prejavom potopili legislatívny návrh, o ktorom chcete rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, v priamom prenose aj neskôr na Ústavnom súde. Určite si to uvedomujete. Vy ste popreli, že to, čo vláda uvádza v odôvodnení skráteného legislatívneho konania, je pravda. A zaklincoval to váš predseda. A to isté bude vážne, a to iste bude vážny problém aj pre pani prezidentku; však dnes si ju vypočujeme.
Teraz prejdem k primeranosti trestov, ktoré ste zmieňovali a o ktoré ste sa opierali. Pri absencii mimoriadnych okolností, teda prepáčte, späť. K primeranosti trestu. K zníženiu trestných sadzieb a individualizácii trestu. Pri tejto téme ste uviedli dva súdne judikáty PL. ÚS. 106/2011 a PL. ÚS. 1/2021. K tomu ste pridali judikát Súdneho dvora EÚ C-655/2021 z devätnásteho, teda z 19. 10. 2023. Len čisto technicky teraz. Ak by ste skutočne reagovali aj na judikát z 19. októbra minulého roka, tak potom ste nemohli vychádzať pri tomto legislatívnom návrhu z toho, čo vám nechal bývalý minister spravodlivosti Karas na stole, ako ste tvrdili v médiách. Časovo to jednoducho nie je objektívne možné. Nakoniec bývalý minister Karas sa už pre médiá vyjadril, že to nie je ani pravda a tento legislatívny návrh nie je nič iné ako len amnestia pre zločincov z radov nominantov terajšej vládnej koalície vrátane poslancov parlamentu.
Uveďme však na pravú mieru vami spomínané judikáty, aby náhodou niekto omylom nenadobudol presvedčenie, že by v tomto legislatívnom návrhu malo byť okrem politiky a vyjadrenia mocenského vplyvu, ako tvrdí Fico, aj niečo odborné.
Vo všeobecnosti nie je pravda, že individualizácia trestov nie je možná. Nechcem zachádzať do podrobností, lebo už k tomu sa vyjadrili aj moji kolegovia, napr. pán Grendel, ale treba uviesť nasledovné. Pri nastavení zásady niektorým trestným sudcom, teraz hovorím o aspiračnej zásade, sa to nepáčilo a podali to a dali to do procesu. Obrátili sa na súdy, aby rozhodli, že ako s touto zásadou nakladať. Niektoré súdy rovnako namietali aj uplatňovanie zásady trikrát a dosť, ale v tejto veci na Ústavnom súde neuspeli. Aspiračná zásada bola pôvodne nastavená tak, že pri súbehu aspoň dvoch zločinov alebo aspoň jedného zločinu a jedného prečinu sa zvyšovala trestná sadzba o jednu tretinu a navyše, čo napr. nebolo ani v Českej republike, čo bolo kameňom úrazu pre súdy, sudca bol povinný uložiť trest v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby. V takomto prípade bola skutočne individualizácia trestu v značnej miere popretá, lebo sudca nemal pri trestaní voľné ruky. To však nemá nič spoločné so znižovaním trestných sadzieb, ako to upravujete vo vašom legislatívnom návrhu.
Je totiž otázne, nakoľko by trestní sudcovia mali mať pri ukladaní trestov voľné ruky. Lebo to, čo vy navrhujete napr. v § 33a ods. 3, čiže všeobecné zásady ukladania sankcií, je síce len prvý, je síce na prvý pohľad nenápadná zmena, ale so zásadnými dopadmi v tomto smere. Vy vlastne v tomto ustanovíte, teda, a teda v tomto ustanovení tvrdíte, že sudca bude môcť vždy uložiť aj iný trest ako trest odňatia slobody, ak má poruke teda v zákone možnosť udeliť aj alternatívny trest. V slovenskom trestnom súdnictve karpatského typu, zdôrazňujem, si toto ustanovenie bude žiť niekoľko najbližších rokov svojím životom. Výsledkom bude chaotické rozhodovanie súdov, až kým to nezjednotí Najvyšší súd. Asi by sme si nemali zamieňať jasné podmienky individualizácie trestov s nejasnými pravidlami typu voľných rúk sudcom. Pretože anarchia pri ukladaní trestov, navyše nadmieru znížených, je to posledné, čo slušní ľudia na Slovensku potrebujú. Jedine, ak by ste chceli svojím legislatívnym návrhom vychádzať v ústrety primárne zločincom a nepoctivým ľuďom. Ale potom to treba na rovinu aj povedať. Lebo to sa už dnes totiž aj deje. Teraz myslím konkrétne na ten návrh alebo ten prípad toho drogového dílera, ktorý si prečítal novelu tohto zákona a rozhodol sa ne... nedohodnúť alebo odmietnuť dohodu na súde a čaká na to, že bude mať oveľa priaznivejšie podmienky na základe tohoto návrhu zákona.
Mám ešte viaceré ústavné judikáty, ktoré ste spomínali, rozobraté, určite sa prihlásim do ústnej rozpravy. Chcem tu zdôrazniť a aspoň využiť túto, tieto posledné dve minúty na ešte jeden komentár k pánovi, ktorý sa zastal a podporil tieto vaše návrhy, a to je konkrétne pán Burda, ktorý už dostal iste za to svoju odmenu. Som zachytil, že dneska pán Burda komunikoval, že on pôjde do odbornej rozpravy k tomuto návrhu až teda v prvom a druhom čítaní. Čo inak znamená, že v prvom a druhom, medzi prvým a druhým čítaním bude... a teraz nie, prepáčte, opravujem sa. Povedal, že pôjde do odbornej debaty pán Burda vtedy, keď tento zákon bude schválený. Schováva sa, pretože povedal, že kedykoľvek pôjde do odbornej debaty, a dnes už sa vykrúca a snaží sa asi si počkať na to, kým tento zákon prejde prvým a druhým čítaním, kedy podľa toho, ako čítam situáciu, vaši kolegovia začnú konečne vystupovať a prednesú nejaké, nejaké návrhy ešte alebo teda argumenty na obhajobu tohto paškvilu, návrhu trestných kódexov.
Čiže, pán Burda, vyzývam vás verejne, aby ste zadosťučinili svojmu slovu a išli do debaty kedykoľvek, nielen vtedy, keď sa vám to hodí a pripravia vás na to vaši už dnes spolustranícki súputníci.
Ďakujem za slovo a zdôrazňujem, že pokiaľ, vážení poslanci koalície, zahlasujete za tento návrh zákona, tak nebudeme mať nič iné len ako jasný dôvod vás nazývať patrónmi zločincov.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Krátky, vy ste v úvode hneď položil otázku, že či sa s prijatím tohto návrhu zákona Robert Fico stane patrónom kriminálnikov. No, stane. On už sa ním stal. Už on už je dávno patrónom kriminálnikov. Veď to už vieme aj z diskusie z tých chát, aj z jeho predchádzajúcej činnosti, aj čiastočne to odkrylo vyšetrovanie, ktoré on chce teraz zastaviť aj zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Len on nie je len patrónom kriminálnikov, on je ešte aj hanbou Slovenska, lebo tu už, to nieže my sme si to tu doma všimli, to si všimol aj svet. Opakovane na to poukazuje. Už tak dlho trvá táto rozprava, že už aj v praxi máme možnosť predpokladať následky, keď predseda rady prokurátorov už avizoval, že ako kalkulujú súčasní obvinení s tým, že poč... že na základe novej úpravy dostanú menšie tresty, miernejšie tresty. Čiže ono už všetko to, čo tu v tejto rozprave odznelo, sa už aj v praxi potvrdzuje. A odznelo to, odznelo tu aj to, že my vlastne otvárame hranice pre páchateľov trestnej činnosti. A ja tak si to všetko tak vizualizujem, tak ja si to tak predstavujem, ako oni prichádzajú cez tie hranice, asi budú dostávať bedeker, aby vedeli, v akých sadzbách sa môžu hýbať, čo si tu môžu dovoliť. A ono to je tak smutná predstava, že mne až, ako fakt sa mi nechce veriť, že naozaj my túto diskusiu tu už druhý alebo tretí týždeň vedieme o tak závažných veciach a už aj v humornom duchu, už aj vo výchovnom duchu, lebo ja už neviem, ako inak máme zaujať poslancov a poslankyne koalície, aby aj oni si uvedomili, že tá situácia je vážna. Naozaj, skúšame to rôzne, zatiaľ bez úspechu. Tak možno sa nám to ešte podarí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Jedna taká drobnosť, pardon, že to takto robím, len keby pán spravodajca nemusel telefonovať počas, počas prebiehajúceho pléna, dokonca ešte nahlas, bolo by to fajn, špeciálne keď pán spravodajca je predseda výboru pre kultúru a média, tak by to bolo ešte fantastickejšie, že áno, tá kultúra. Ale tak nebudeme útlocitní.
No a, ako pokračuje to ďalej a ja som tak premýšľal, lebo však čo bude človek robiť, keď rokuje plénum o jednom bode desiaty deň, že či teda sa naberie nejaká odvaha na to, aby vystúpil aspoň pán minister. Ja, ja, bolo tam, bolo nám tu vytýkané, že sme moc mladí a nemáme starším, skúsenejším politikom hovoriť, čo majú robiť. Ja, ja neviem, myslím si, že je úplne normálne, že ak máme, máme mať rozpravu, keď už máme mať tú rozpravu skrátenú, tak aspoň aby v nej nejaké argumenty akože odzneli. Ja naozaj nerozumiem, pán minister, špeciálne vy ako, ja som vás ako nemal nikdy možnosť osobne ani stretnúť, ale vy máte takú reputáciu, že ste právna ako autorita z tej druhej strany, a aj ste avizovali, že budete vystupovať. Možno by bolo strašne fajn, keby tu ktorí moji kolegovia, ktorí ako, myslím si, že nehovorili hlúposti, hovorili vecné argumenty. To nám nemôžete vytýkať. Tak bolo by, ja neviem, slušné, normálne, v každej inej krajine by sa to tak dialo, že tá vláda sa pokúsi ten svoj návrh obhájiť, minister si pokúsi ten svoj návrh obhájiť. Ja, priznám sa, že keby to bolo naopak a ja som predseda poslaneckého klubu, ja, ja by som tých svojich poslancov poslal do tej diskusie, nech sa za ten nábor, ná... návrh pobijú, lebo by som predpokladal, že ten môj návrh z tej našej vlády je dobrý. A z toho všetkého si ja dedukujem, že možno vy sám a vy sami, kolegovia, ani tie argumenty nemáte a možno si sami ani nemyslíte, že ten návrh je dobrý, lebo nenabrali ste odvahu o ňom diskutovať. Takže to je len taká jednoduchá, možno aj právna, ale to ja nie som právnik, dedukcia.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Krátky, spomenul si, že pán minister síce tvrdí, že sa vraj opiera o čísla, o fakty, ale podľa teba je to dojmológia, teda náuka o dojmoch. A takisto si spomínal štatistiky predchádzajúcich vlád, kedy použili ten inštitút skráteného legislatívneho konania. Vďaka za tieto informácie, lebo si tak môžme predstaviť, že ktorá vláda ako tento inštitút používala, resp. zneužívala.
Ako refrén tu zaznievajú slová, že náhle, nepredvídateľne, mimoriadne, vážne hospodárske škody, porušenie ľudských práv, ohrozenie, ale, ale to veľmi s predkladateľmi nepohlo. A potom, potom som to nejako, dávam do, do súvisu s tou novou politickou kultúrou a sa pýtam, že aká to teda má byť. Čo... lebo, lebo keď niekto naznačil, že bude tu nová politická kultúra, tak sme mali dojem, že lepšia alebo čosi. Ale keď niekto si vymýšľa dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak by som povedal, že je výmyselník. Keď v dôvodovej správe klame alebo zahmlieva, alebo odvádza pozornosť, no neviem, ja nerád používam slovo klamár, ale čo už iné sa tu dá povedať.
A keď do skráteného legislatívneho konania predkladá tak rozsiahle normy, ktoré v sebe obsahujú veci, čo navzájom nesúvisia a sú plné prílepkov, tak, tak potom vytvára priestor na to, aby tomu nikto neporozumel, hlavne obyvatelia, ktorých sa to týka, občania Slovenska, tak by som povedal, že nás všetkých ťahajú za nos, tak, tak možnože ťahač za nos by bol dobrý titul. Tak, tak neviem, či výmyselník, alebo ťahač za nos, alebo klamár, či sú, či sú toto atribúty tej novej politickej kultúry.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Rasťo, ďakujem ti, že si demaskoval opäť tie ich klamstvá, tie ich dôvody, ktoré nie sú opodstatnené. A demaskoval si aj, aj samotného pána ministra, ktorý tu sedí. Jeho prejav si analyzoval a hľadal si vlastne tie veci, ktoré nesedia. A som rád, že si ich vytiahol a že si, že si to poukázal.
A mňa oslovilo aj, oslovil ten tvoj začiatok, kedy si vlastne hovoril o tých, o tom, o tej patrónke, tak keď už máme byť takí aj trošku srandovní, tak poďme hľadať ten názov pre, pre toto legislatívne konanie a hlavne pre tých patrónov, ktorí sa podpisujú za tento zákon. A ja navrhujem, prvý taký môj návrh je, že patrón zákonom chránených korupčníkov, lebo je to veľmi jasné, veľmi jasné, že to sú zákonom chránené osoby, ktoré, ktoré tu ideme spasiť, vykúpiť, lebo im bolo ublížené, oni majú hospodárske škody, ich ľudské práva sú porušené a hlavne ide o ich, o ich bezpečnosť, o to, aby sme ich ochránili, aby samotní navrhovatelia tohto, tohto zákona boli chránení.
Čiže ešte raz, Rasťo, ďakujem ti a verím, že tento zákon bude stiahnutý. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Krátky, aj vy ste opäť, tak ako všetci predrečníci a predrečníčky za tieto takmer dva týždne vyvrátili všetky tie pseudoargumenty na skrátené legislatívne konanie. Ja by som len opätovne pripomenula, že aj Benátska komisia hovorí, že takýto prístup k legislatívnemu procesu nemôže vytvoriť podmienky na riadne konzultácie s opozíciou, s občianskou spoločnosťou a s verejnosťou. Najmä pri prijímaní rozhodnutí o otázkach veľkého významu pre spoločnosť, akými sú trestné súdnictvo a boj proti korupcii, sú rozsiahle a vecné konzultácie kľúčovou podmienkou prijatia právneho rámca. Ten musí byť realizovateľný a prijateľný pre tých, ktorí pracujú v tejto oblasti a vôbec pre verejnosť.
Včera tu, myslím, kolega z KDH povedal, že týmto konaním vylúčili verejnosť. No, nesúhlasím. Pretože verejnosť síce nemôže text pripomienkovať, ale my to urobíme za ňu. Pretože na námestiach našich miest sa vyjadruje dosť jasne, a dokonca kričí "nebudeme ticho". Ani my nebudeme ticho. Aj preto by som dnes chcela srdečne pozvať všetkých slušných ľudí na námestia a špeciálne sa prihovorím tým z nášho kraja, lebo s pánom Krátkym sme obaja z Banskobystrického kraja, o osemnástej sa vidíme v Banskej Bystrici, ale tiež v Lučenci.
Ďakujem. (Potlesk.)

-----------------------------------------

Ďakujem za vystúpenie kolegovi Krátkemu. A ono často tu počúvame rôzne akoby aj porovnania, že ktorá vláda teda koľko využívala skrátené legislatívne konanie, a ono často sa nám to vyčíta, tým, ktorí sme tu noví v tomto parlamente, že možno ešte nemáme tie skúsenosti, nemáme takú mieru inštitucionálnej pamäti ako niektorí iní, ale ja to vnímam aj ako výhodu a myslím si, že je dobré, keď je tento parlament zložený aj z ľudí, ktorí sú tu dlhodobo, ale aj z ľudí, ktorí sú tu prvýkrát, pretože pre nás neni dôležité, čo sa dialo v minulosti, ale ako sú nastavené pravidlá. A myslím si, že pre všetkých by malo byť dôležité, že ako sú nastavené pravidlá. A keď raz zákon s názvom rokovací poriadok hovorí, že za akých okolností a presne vymedzuje, tam nie je nejaký veľký priestor, že no tak keď sa väčšina rozhodne. Nie, presne ten zákon vymedzuje, že za ktorých mimoriadnych okolností je povolené skrátené legislatívne konanie, tak je to nejaké zákonné pravidlo, ktorým by sme mali byť všetci viazaní. A už kto, kto viac v tejto krajine má byť viazaný zákonmi ako poslanci a poslankyne Národnej rady, čiže zákonodarný orgán tejto republiky. Čiže myslím si, že je dôležité a aj opakovane poukazovať na to, že keď raz sú nastavené pravidlá, kedy je povolené skrátené legislatívne konanie, tak tieto pravidlá by sa nemali svojvoľne porušovať. A už vôbec nie pri takej závažnej veci, ako je novela Trestného zákona alebo fungovanie špeciálnej prokuratúry.
Ďakujem. (Potlesk.)