Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ja si dovolím vrátiť k tej časti, kde ste spomínali restoratívnu justíciu, a treba sa tu k tomu vracať, nie ten návrh tej hanebnej trestnej novely nie je restoratívna justícia. Restoratívna justícia vyzerá inak. Toto je paškvil. Restoratívna justícia musí mať aj nejakú primeranosť, samozrejme, aj otvorenia tých alternatívnych trestov a otvorenia väzníc a musia byť k tomu ľudia, ktorí dohliadajú na výkon trestu. A takíto tam nie sú. Nie sú tam vzájomné opatrenia, ktoré by, áno, nabádali aj k tomu, aby bola nahradená škoda. Veľmi správne ste na to poukázali. A treba sa k tomu vracať. Jednoducho toto nie je restoratívna justícia. Je klamstvo, že táto novela bola prijatá kvôli restoratívnej justícii. Je to klamstvo. Jednoducho vyzerá inak, inak bola pripravovaná, zobral sa z toho paškvil a ja som zvedavá nakoniec, ako sa pánovi ministrovi podarí k tomu mať aj nejakých ľudí. Hovorím nejakých, pretože na to, aby to bola riadna restoratívna justícia, tak treba prinajmenšom sto až dvesto ľudí do systému, ktorí budú dohliadať nad výkonom trestu. Osobitne pri takomto obrovskom rozsahu otvorenia brány väzníc.
Takže ďakujem pekne, že ste na to upozornili a treba na to upozorňovať, lebo nie je to restoratívna justícia.
Ďakujem pekne.

Vážený pán. Vážený pán minister, áno, budem hovoriť dlhšie ako dve minúty. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády poverenému vedením ministerstva spravodlivosti, teda pánovi ministrovi Suskovi. Zhodou okolností to vyšlo tak, že dnes je rok od zostavenia a vymenovania vlády Roberta Fica, štvrte vlády Roberta Fica. Nikto to tak neplánoval, my sme ten návrh dali ešte v lete, očakávali sme, že bude prerokovaný na niekedy v auguste. Nestalo sa tak, koalícia odbojkotovala schôdzu. Potom sme očakávali, že tak ako predpokladá rokovací poriadok, že bude ten bod prerokovaní na najbližšej riadnej schôdzi, ktorá začala v septembri, ale nie, bolo to odsunuté, opäť to bolo odsunuté. Je to, je to do istej miery spochybňovanie toho inštitútu, keď pätina poslancov Národnej rady, opozičných poslancov Národnej rady môže navrhnúť odvolanie člena vlády alebo teda vyslovenie člena vlády. Je to zabezpečené aj tým, že sa neschvaľuje program takej schôdze, ale samozrejme, že parlamentná väčšina má nástroje akým, akým odbojkotovať toto ústavou garantované právo opozície, kontrolovať vládnu moc.
No, ale v dôsledku toho sme v zaujímavej situácií, že práve na ročné výročie pôsobenia štvrtej Ficovej vlády rokujeme o odvolaní jeho ministra spravodlivosti pána Suska, a nerokujeme o návrhu na vyslovenie nedôvery celej vláde alebo premiéra, premiérovi, ale pán minister Susko je člen vlády, ktorý má veľmi významný podiel na tom najhoršom, čo sa spája s prvým rokom pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica. Vidím štyri zásadné negatíva v pôsobení štvrte Ficovej vlády, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú Slovensko, ktoré zásadným spôsobom poškodzujú ľudí, ktorí na Slovensku žijú, a tri z týchto štyroch zásadných negatív súvisia aj s pôsobením ministra spravodlivosti pána Suska. Tie štyri veci sú:
Prvá, deštrukcia právneho štátu a vymožiteľnosti práva.
Druhý, spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti tých inštitúcií a pravidiel.
Tretí, spochybňovanie zahranično-politického ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach západného sveta, a príslušnosti Slovenska k západu.
A štvrtý, nezodpovedná hospodárska politika spočívajúca v nespoch, neschopnosti efektívne nakladať s verejnými zdrojmi, robiť úspory vo verejných financiách, robiť reformy, a miesto toho len vyťahovanie chýbajúcich peňazí z vreciek ľudí, cez zvyšovanie daní, cez zvyšovanie odvodov a rôznych poplatkov, ktoré bez ohľadu na to, akú to má formu a konkrétnu podobu nakoniec budú musieť zaplatiť ľudia, lebo nikto iní ako ľudia žijúci v tejto krajine to zaplatiť nemôže, aj keď to smeruje na podnikateľov, tak nakoniec to bude prenesené na ľudí. A zároveň to poškodí ekonomiku, zároveň to spomalí ekonomický rast a ešte raz to poškodí ľudí žijúcich na Slovensku. Nielen, že im to zoberie peniaze, ale aj tým, že, že, že budú mať tých peňazí menej, lebo budú menej zarábať. To sú štyri zásadné negatíva prvého roku pôsobenia štvrtej Ficovej vlády, a na tých prvých troch má významný podiel aj minister spravodlivosti Boris Susko, a to je aj dôvod, pre ktorý sme pristúpili k návrhu na to, aby mu Národná rada vyslovila nedôveru.
Skúsim teda sa k tým trom veciam, ktoré majú súvis s pôsobením ministra spravodlivosti vyjadriť.
Prvý, deštrukcia právneho štátu spravodlivosti a vymožiteľnosti práva. Tu je podiel pána ministra Suska priam leví. Nie, nie, že sa iba na tom podieľal, ale má veľmi významný vplyv na to, akým spôsobom vláda deštruuje právny štát, spravodlivosť a vymožiteľnosť práva. Nebudem dopodrobna rozoberať, ale áno, novela Trestného zákona, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, znižovanie trestov vrátane trestov za korupčné trestné činy. A tu sa vrátim k tej, k tej obhajobe, no však veď áno, aj v iných krajinách sú nižšie trestné činy, áno, však aj tie predchádzajúce vlády uvažovali o tom, žeby, žeby znížili, znížili tresty za niektoré druhy majetkovej, hospodárskej, trestnej činnosti. Áno, áno, debata o znižovaní trestov je úplne legitímna, a treba povedať, že nikto až do nástupu pána ministra Suska neuvažoval, že by sa mali znížiť tresty aj za korupciu a nikto, žiadny minister si nedovolil také významné znižovanie trestov a také rozsiahle zmeny v Trestnom zákone, Trestnom poriadku predložiť bez predchádzajúce medzirezortného pripomienkového konania a pretlačiť ich cez skrátené legislatívne konanie. Rovnako skracovanie, skracovanie premlčacích lehôt, opäť aj za korupčné trestné činy, ktoré významne pomohlo ľuďom spojeným s vládnou garnitúrou, blízkym vládnej garnitúre, či už, že budú, že budú ich trestné činy premlčané a, a vyšetrovanie sa zastaví alebo im budú hroziť nižšie tresty, alebo budú, budú z tých trestov ak už boli odsúdení, prepustení alebo prepustení, prepustení skôr. Nič z toho nie je vo verejnom záujme, a tuto pán minister Susko postupuje ruka v ruke so svojim kolegom z vlády, pánom ministrom vnútra Šutajom Eštokom, ktorý teda tiež priložil svoje polienka, keď odstavil vyšetrovateľov závažnej trestnej činnosti mimo štátnej služby. Keď postupoval v rozpore, a už to máme potvrdené aj právoplatným rozhodnutím Úradu na ochranu oznamovateľov, keď postupoval v rozpore so zákonom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Keď, keď rovnako tak, keď zrušil Národnú kriminálnu agentúru a obaja ruku v ruke oslabujú boj proti korupcii. Oslabujú boj proti organizovanému zločinu, oslabujú boj proti množstvu foriem kriminálnej trestnej činnosti. A áno, tou čerešničkou na torte, tým impulzom, ktorý nás primäl podať návrh na vyslovenie nedôvery bolo prepustenie Dušana Kováčika z výkonu trestu, prepustenie právoplatne odsúdeného korupčníka, ktorý v pozícií špeciálneho prokurátora, ktorý mal bojovať proti korupcii zametal korupčné kauzy pod koberec a stal sa symbolom toho zametania korupčných káuz pod koberec.
Druhý bod, ktorý vyčítam vláde Roberta Fica, a na ktorom má podiel aj pán minister spravodlivosti Susko, je spochybňovanie liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti, spochybňovanie ich inštitúcií a pravidiel, porušovanie tých pravidiel a znižovanie politickej kultúry, ktorá je s nimi spojená. Toto samozrejme nie je zodpovednosť iba pána ministra spravodlivosti Suska, ale opäť jeho vplyv je neprehliadnuteľný. Či už ide o parlamentnú kultúru a skrátené legislatívne konania bez toho, aby existoval reálny dôvod a opäť nesedí to obhajovanie sa, však, ale aj v tom predchádzajúcom volebnom období, ako často ste používali skrátené legislatívne konania. V predchádzajúcom volebnom období tu bola pandémia, bola tu pandemická kríza, začala vojna na Ukrajine, bola energetická kríza, utečenecká kríza, boli v mnohých prípadoch reálne dôvody. Netvrdím, že nestalo sa, že, že, že neboli, nebolo skrátené legislatívne konanie použité aj v situácií, keď naňho neexistovali zákonom stanovené dôvody, ale teraz v tomto volebnom období sa to stáva bežnou praxou bez toho, aby sme čelili podobným krízam, akým, akým čelila Slovenská republika v predchádzajúcom volebnom období. A keď sa tie skrátené konania očistia o tie, ktoré mali priamy súvis niekto, s niektorou z tých kríz, tak už, už ste nás, už ste nás aj dobehli. A, a tu opäť, teda keď hovoríme o dôvodoch pre odvolania pána ministra Suska, tá novela Trestného zákona je ukážkový, ukážkový príklad, keď tak rozsiahle zmeny, tak ďalekosiahle a zásadné zmeny sa udejú bez pripomienkového konania a cez skrátené legislatívne konanie. A to, že to nebolo v rozpore s ústavou, neznamená, že neboli porušené pravidlá legislatívneho procesu, že nebol porušený zákon o rokovacom poriadku, tak to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu. Iba to podľa názoru Ústavného súdu nedosiahlo tú intenzitu, že by bola zároveň porušená aj ústava, a že by z dôvodu porušenia procesných pravidiel mal byť za protiústavný vyhlásený celý zákon. Ale tu sa, tu súčasťou deštrukcie a spochybňovania liberálnej demokracie sú aj ďalšie veci. Sú útoky na médiá, útoky na rozhodnutia sudcov, ktoré vládnej moci nevyhovujú, útoky na mimovládne organizácie a na občiansku spoločnosť, útoky na kultúrne inštitúcie a svojvoľné výmeny ich riaditeľov, útoky na opozíciu cez ich rodinných príslušníkov, kde opäť teda doteraz nezverejnený audit ministerstva spravodlivosti zohral nie úplne zanedbateľnú útoku, úlohu v tých špinavých atakoch na predsedu Progresívneho Slovenska pri jeho odvolávaní z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ale sú to aj čistky na ministerstvách, kde sú vyhadzovaní dlhoroční odborníci, zamestnanci, ktorí neboli nominantmi nejakej predchádzajúcej garnitúry, a tie zmeny sú zásadné a významné. Napríklad, aj na ministerstve spravodlivosti, a nejde len o to zrušenie analytického centra, ktoré bolo viackrát spomínané, ale aj o to, že boli vymenení viacerí vedúci a museli odísť. Viacerí vedúci pracovníci, ktorí, opakujem, to neboli nominanti pani ministerky Kolíkovej alebo niekoho z jej nástupcov, to boli ľudia, ktorí tam boli roky predtým. Toto nie je v dobro, v záujme verejnom, toto je v záujme, to je typické správanie sa strán, ktoré sa dostanú k moci a potrebujú všetko ovládnuť, vrátane štátnej správy. A ja pritom netvrdím, že nie je právom ministra alebo iného funkcionára vyberať si, vyberať si svojich spolupracovníkov a aj na niektoré vedúce posty dávať, dávať ľudí, ktorým dôveruje, ale rozsah tých zmien aj na ministerstve spravodlivosti, ale nielen na ministerstve spravodlivosti prekračuje tú úroveň, ktorá je akceptovateľná pre normálne fungovanie štátu a poškodzuje fungovanie štátnej správy a verejnej správy.
Útoky na médiá, ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu a respektíve ich zrušenie, verejnoprávneho média a jeho nahradenia štátnym médiom, rozlišovanie mimovládnych organizácií na dobré a zlé, a tie zlé politické budú odstrihnuté od verejných zdrojov, budú, budú im dané, dané prísnejšie pravidlá, to je opäť niečo, čo má rozmer aj súvisiaci...
=====

Pán poslanec Čaučík, zaujala ma v tvojom vystúpení tá časť, kde si hovoril, že jednou z najväčších výziev súčasnosti je boj proti korupcii a teda, že pán minister Susko k tomu pristupuje veľmi pasívne a nevytvára dostatočné podmienky na boj proti korupcii. Ja by som dodal, že to by bol ešte ten lepší prípad, keby to tak bolo, keby bol iba pasívny alebo nedostatočne aktívny. Skutočný problém je, že prioritou tejto vládnej garnitúry, a v tomto prípade s významným pričinením pána ministra Suska nie je boj proti korupcii, ale boj proti boju proti korupcii. Lebo ničím iným nebola celá novela Trestného zákona, ničím iným nebolo znižovanie trestných sadzieb pre korupčné trestné činy, ničím iným nebolo skracovanie premlčacích lehôt pri korupčných trestných činov, ničím iným nie je a nebolo šikanovanie a vyhadzovanie vyšetrovateľov, ničím iným nebolo rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, rušenie Národnej kriminálnej agentúry a nakoniec aj to prepustenie Dušana Kováčika. Dušan Kováčik robil presne to isté, podľa zákona mal Dušan Kováčik stáť na čele boja proti korupcii, z hľadiska trestného práva on bol ten, ktorý mal zodpovedať za to, že štát bude bojovať proti korupcii, ale to, čo robil, je, že zametal korupčné kauzy a bojovať proti boju proti korupcii. To isté, čo teraz robí pán minister Susko, to isté, čo teraz sa robí celá štvrtá Ficova vláda.

...zapísané spoločnosti, aby došlo rýchlo k zmenám, taký tu mal byť návrh. A taký predpokladá aj plán obnovy a odolnosti, nič tu nemáme. Lebo minister spravodlivosti rozpustil tím, ktorý ho robil, však nech si prinesie nový tím, nech sa páči, ale jednoducho rozložil profesionálne štruktúry na ministerstve spravodlivosti a nedejú sa tam veci, ktoré sa majú diať. Už tu mohol byť nový Obchodný register. Notári mohli mať väčší priestor pre zápisy a zmeny v spoločnosti. Mali tu byť nové pravidlá aj pre zodpovednosť potom notárov napríklad, keď dôjde vlastne k podvodom, kto za to bude platiť. Štát? Proste to sú veci, ktoré tu už dávno mali byť a nie sú tu. Boli nadizajnované, nachystané, nie, minister spravodlivosti sa venoval novej trestnej politike, ktorú ani nedotiahol dokonca a doteraz sú ohrozované eurofondy. Jednoducho minister spravodlivosti mrhá časom, mrhá časom na veci, ktoré nie sú pre justíciu. Nie sú pre ľudí, nie sú pre matky, nepočujem nič ako by sa staral o reforme, ktorá súvisela s rodinným súdnictvom. Nič, počujem len spochybňovanie. Čo robí pre to, aby boli rýchlejšie rozhodnutia v týchto veciach, alebo ako vyhodnotí, lebo tie čísla napríklad ukazujú, že reforma pomohla rozhodnutiam v rodinných veciach. Nič tu o tom nepočuť, či tomu pomáha, či sa niečo zlepší. Nepočujem nič ako sa stará o správne súdnictvo, pretože ak sme niekde mali prieťahy v konaní aj pri porovnaní s inými krajinami, základný problém bolo správne súdnictvo, preto tu bola veľká reforma a nielen Najvyššieho správneho súdu, ale aj Správnych súdov. Nepočujem nič, ako sa stará o to, aby táto reforma bola uvedená do života.
A nepočujem nič, nepočujem nič ani o zásadnej rekodifikácií Občianskeho zákonníka a potrenej opatrovníckej reforme. Nepočujem nič. Toto sú veci, ktoré čakám, že by robil minister spravodlivosti. Ale aj veci, ktoré som uviedla, sú veci, ktoré poškodzujú justíciu a sú za takou hranou, že je jednoducho namieste, aby minister spravodlivosti buď sám odstúpil, alebo mu bola vyslovená nedôvera.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

portfólio nástrojov, ktoré môže využiť, ako aj nakoniec využil (povedané so smiechom) pri Dušanovi Kováčikovi. Až nad mieru, hej? Dovolanie, nech sa páči, však môže využiť všetky opravné prostriedky, ktoré má, ak má za to, že vec sa vyvíja niekde inde. Ale prečo tlačová beseda s trestne stíhanými osobami proti sudcom, v koho prospech je takáto šikana? V prospech tých trestne stíhaných osôb sú proste tie útoky na sudcov. Tak tam tomu asistuje minister spravodlivosti. To je, to je nevídané! Akože to tu ešte nebolo. Ja si nepamätám žiadneho ministra spravodlivosti, ktorý by sa k tomuto znížil. Naozaj nie. Neviem. Povedzte mi jedného. Ja neviem ani jedného. Nepamätám si. Neviem. Ani za komunizmu. Toto naozaj neviem, že by sa takéto niečo takto dialo.
Zásah ministra spravodlivosti do nezávislého Najvyššieho súdu, máme tu k tomu teraz stanovisko Súdnej rady, ja som si pozrela stanovisko Súdnej rady a domnievam sa, že presne ten dôvod, pre ktorý navrhujeme odvolať ministra spravodlivosti, Súdna rada vo svojom stanovisku jasne uviedla, že sa nemá diať. Čiže Súdna rada vo svojom stanovisku uviedla a používala príklady z Českej republiky - neviem, prečo išla tak ďaleko, lebo mohla používať aj zo Slovenska -, že osobitne ak samotná vláda zneužíva napríklad tlačové besedy na útoky proti sudcom a má záujem v niektorých veciach, aby sa nejak rozhodovalo a potom využíva, až nadužíva nástroje, ktoré má, tak to je za hranicou priestoru, ktorý má výkonná moc. A veď to sa tu presne deje, aj sa udialo. Veď presne vlastne v tých veciach, v ktorých vystupuje vláda, s ministrom spravodlivosti, s trestne stíhanými osobami, tak v tých veciach si potom minister spravodlivosti pýtal nespočetné množstvo spisov z Najvyššieho súdu. Veď tam bol priamy súvis, ktorý keď si dôsledne prečítame stanovisko Súdnej rady, tak vlastne odsúdilo takýto postup ministra spravodlivosti. A už to samotné tiež by mohlo stačiť na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti. Lebo ten zásah bol bezprecedentný, a to sme tu teda mali rôzne zásahy od Štefana Harabina. Ale takýto zásah si teda naozaj nepamätám. A nijakým spôsobom nepopieram, že minister spravodlivosti, samozrejme, ak má podozrenie a má podnet, že dochádza k manipulácii s náhodným prideľovaním spisov, tak má k tomu nástroje a priestor, aby to išiel preveriť. Ale tie veci, v ktorých má to podozrenie. A nie celý systém za ix rokov dozadu, dopredu, dozadu, hore-dole, bez toho, aby to riadne vysvetlil a odôvodnil.
Zrušenie analytického centra a odchod dvadsiatich šiestich analytikov z rezortu spravodlivosti, k tomu si dovolím mať tiež širší komentár. Pretože minister spravodlivosti na jednej strane nechá odísť, nechá odísť analytikov z ministerstva spravodlivosti, ktorí naozaj ťažko budovali celú túto jednotku, a to nieže dávali podklady pre reformu justície aj pre súdnu mapu, toto dajme celé bokom, veď na to môžeme mať rôzne názory, ale to sú analytici, ktorí práve, práve mohli byť osožní pre zásadnú zmenu trestnej politiky. Práve vtedy. A pre akékoľvek zmeny, ktoré ministerstvo spravodlivosti robí. Ale aj preto, koľko treba nových zamestnancov na súdoch, koľko sudcov. To, že došlo k zrušeniu takejto analytickej jednotky, vytvára nanovo ten priestor, ktorý tu bol, a znovu sa vraciam, za Štefana Harabina. Pretože to, čo sa tu dialo, je, že sa tu jednalo naozaj o priestor pre obrovskú vnútornú korupciu, osobitne pri prideľovaní sudcov na jednotlivé súdy, že jednoducho boli súdy, ktoré boli až vyobkladané, sa tomu hovorilo, sudcami a boli iné súdy, ktoré naozaj trpeli a mali nedostatok sudcov a, samozrejme, potom trpeli ľudia, lebo tam boli prieťahy v konaní.
Jednoducho zrušiť takúto analytickú jednotku je, je nepochopiteľné, nezodpovedné. Zjavne minister spravodlivosti pochopil, že to nebol dobrý nápad a nanovo teraz tak najprv cez leto ju zruší a teraz ju znovu ide vytvoriť. Ale čo naozaj absurdné, je, že najprv sa zruší analytická jednotka na ministerstve spravodlivosti, ktorá okrem iného, okrem iného nielenže dáva dáta ministerstvu spravodlivosti, ale samozrejme aj Európskej komisii v rámci vyhodnocovania našich trestných konaní a ich dĺžky alebo občianskych konaní alebo obchodných konaní a tieto dáta celé vyhodnocuje a tak môžete mať aj vy všetci poslanci, poslankyne, ľudia môžu vidieť, ako sa tým súdom darí. To sú jasné, presné dáta, kde sa dá overiť, či sa tie konania skracujú, predlžujú a tie dáta sú veľmi prísne zbierané zo všetkých súdov.
Tak ja neviem ani, ako sa mám vyjadriť k tomu, že minister spravodlivosti nechá odísť týchto analytikov, zruší analytické centrum a potom, potom spustí anketu so sudcami, veď anketa so sudcami je dôležitá, aj ja som robila ankety, aj s justičnými zamestnancami, a ich sa pýta, aké sú rýchle súdne konania. Tak ja neviem, že či sa ideme baviť o tom, že či sú rýchle súdne konania, lebo či sudcovia myslia, že sú rýchle, alebo že sú pomalé. No tak buď sa nám zrýchlili a tie čísla sú iné, alebo sa nám nezrýchlili. A je úplne jedno, kto si čo myslí. Rovnako je nepodstatné, nepodstatné pre ministra spravodlivosti jeho rozhodnutia. Ako vyhodnocujú sudcovia dostupnosť súdov. Veď ľudia sa majú k tomu v prvom rade vyjadriť. A treba vyhodnotiť, koľko akých konaní sa môže javiť dostupných alebo nedostupných. Ale osobitne aby sa tu niekto vyjadroval, že v odvolacom konaní nedostupný súd, kde človek ani nepríde na pojednávanie pomaly, toto všetko sú, samozrejme, dáta, ktoré analytické centrum riadne vyhodnocovalo. Riadne vyhodnocovalo. A vedelo porovnať, ako je to v týchto rokoch, ako to bolo pred ´89., keď sme mali oveľa menej súdov. Lebo to, že máme toľko súdov, je výstrelok v zásade Štefana Harabina.
Jednoducho politika, ktorú sa rozhodol robiť minister spravodlivosti, je založená na dojmoch, pocitoch. Ja vás na to upozorňujem, vážené pani poslankyne a poslanci koalície, upozorňujem vás na to, že bez dát, tvrdých dát, sa nedá urobiť žiadne dobré rozhodnutie, žiadne dobré rozhodnutia. Pre nikoho a už vôbec nie pre justíciu.
A ja si pri tých dátach sa dovolím ešte prizastaviť aj v nadväznosti na tú hanebnú novelu trestných kódexov a dáta, ktoré nakoniec súvisia aj s tým, čo sa nám momentálne deje. Lebo to súvisí, samozrejme, aj s prácou analytického centra, ktorý by mohol k tomu dať, dať možno nejaké vysvetlenie, možno nejaký návrh pre ministra spravodlivosti.
Ja som sa pýtala ešte pri tej hanebnej novele trestných kódexov, kde sú tí ľudia, ktorí budú dohliadať nad prepustenými na slobodu či už pre domáce väzenie, jednoducho pre tie alternatívne tresty. Však ja som za alternatívne tresty. Veď tak som stavala celý nový trestný zákon, ktorý priniesol minister Karas nakoniec do parlamentu. Lenže tie alternatívne tresty na to, aby ste takto uvoľnili brány väzníc, potrebujú ľudí. Veď keď niekto dostane alternatívny trest, niekto sa musí starať o to, či ten alternatívny trest je vykonaný. Ale takýchto ľudí tu nemáme. Nemáme tu takých ľudí. A ja som veľmi zvedavá a teším sa, teším sa na debatu k štátnemu rozpočtu, pretože tak ako v tej hanebnej novele nebolo ani človeka pre dohľad nad takýmto výkonom trestu, nového žiadneho, tak doteraz nemám žiadnu informáciu, že by sa týmto minister spravodlivosti zaoberal.
A ja preskočím posledné body, ktoré súvisia s či už so šírením lží o tragických prípadoch úmrtia obvinených, ktorými minister spravodlivosti naďalej šíri proste konšpirácie a potiera tak vlastne dobrú povesť Zboru väzenskej a justičnej stráže. A preto, preto je to aj jeden z bodov vlastne návrhu na odvolanie, pretože teraz pred tým, ako politik mohol rozprávať, samozrejme, čokoľvek, ale ako minister spravodlivosti, pod ktorým je Zbor väzenskej a justičnej stráže, pod ktorým je takýto zbor, tak musí dbať, aby všetky jeho vyjadrenia a vyhlásenia rešpektovali, rešpektovali jednoducho dobrú povesť tohto zboru. Ak je potrebné niečo prešetriť, nech sa páči, ale nemôže pokračovať v konšpiráciách alebo vo vyhláseniach, ktoré by jednoducho poškodzovali príslušníčky a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Nemôže. Nemôže. Lebo im naozaj vďačíme za kľudný spánok. Naozaj im za ten dobrý spánok vďačíme.
Ja pri zrušení dotačnej schémy v oblasti ľudských práv musím uviesť, áno, súviselo to s tým odvolávanie predstaviteľa opozície, lídra opozície vlastne, ktorý bol podpredsedom parlamentu, a samotný návrh na odvolanie sa opieral o výsledky auditu, ktorý doteraz nie je známy. A toto je tak absurdné, že tu došlo k nejakej procedúre na základe nejakého auditu, ktorý nebol ukončený. A to je na tom celom príšerné, že bez toho vlastne, aby sa preukázalo, že je tu problém, tak bola zrušená celá schéma ohľadom dotačnej schémy v oblasti ľudských práv, celá schéma, a ešte došlo vlastne aj k odvolávaniu podpredsedu parlamentu. A minister spravodlivosti veľmi dobre vie, veľmi dobre vie, že ten audit jednoducho nebol ukončený a tie zistenia, ktoré tu z neho boli prezentované, boli nepravdivé.
Jednoducho minister spravodlivosti mrhá časom na veci, ktoré škodia justícii, a pre mňa je to nepochopiteľné, pretože to, čo potrebuje justícia, sú nevyhnutné reformy, je pokračovanie v reformách. Nakoniec je to táto vláda, ktorá prišla s prísnym konsolidačným balíkom. Ale ja nevidím nič, čo by pomohlo justícii pre jej udržateľnosť. Nevidím nič. Že popri tomto celom zozname vecí, ktoré minister urobil a nemal, tak si dovolím povedať zoznam vecí, ktoré mal. Mal sa venovať tomu, ako zachrániť justíciu. Mal sa venovať tomu, že ako je možné, že keď porovnáme rozpočet justície na Slovensku, pomer HDP s inými krajinami, tak máme nadpriemer a napriek tomu tá justícia stále peniaze potrebuje. Mal sa zaoberať tým, ako čo najlepšie využiť peniaze z plánu obnovy a odolnosti, neplakať tu, nesťažovať sa, ale robiť rozhodnutia. Prečo rozhodnutie o nákupe budovy mestských súdov robí až teraz, keď vybral nakoniec tú istú budovu, čo vybrala ministerka Dubovcová? Spochybňuje rozhodnutia, venuje sa zbytočným kontrolám. Kontroly sú dôležité. Ja rozumiem, že príde vláda a robí kontroly, to je absolútne v poriadku. Ale aby som , aby som kvôli kontrolám nestíhala termíny a potom to zvaľovala na predchádzajúcu vládu a nakoniec robila totožné rozhodnutia, toto jednoducho nijako neobstojí. To znamená, že sa minister jednoducho nevenuje tým veciam. Nevenuje sa tomu, čo justícia potrebuje. Nevenuje sa tomu, že z plánu obnovy a odolnosti môže justícia dostať 200 miliónov na budovy, dvesto miliónov. Je tu obrovský dlh. Je tu obrovský dlh na budovách justície, obrovský. Tí, ktorí ste mali tú možnosť ísť na súdy, tak viete, aké sú tam nedôstojné podmienky. Toto je obrovská príležitosť dostať tie peniaze a včas ich využiť či už na rekonštrukciu alebo kúpu nových budov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Vaľová, prosím vás, neskáčte pani minis.... pani poslankyni do reči, dobre?

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
... ktoré by išiel minister spravodlivosti urobiť? O žiadne. Ale jednoducho ten stav je neudržateľný. Keď sa vám nepáči reforma, ktorú som začala, nech sa páči, tak akú ide robiť minister spravodlivosti? Zatiaľ urobil iba reformu trestnej politiky pre záchranu vašich ľudí. Ale čo urobil pre ľudí?! Čo urobil? Ani pri tej reforme trestnej politiky sa nepostaral, aby pri tom prepúšťaní na slobodu tu boli ľudia, ktorí dbajú nad výkonom trestu. Nepostaral sa. Neviem o jednom človeku vlastne, o ktorých by sa navýšili títo ľudia.
Aká reforma sa tu udeje v súvislosti s dohľadom nad výkonom trestu? Nič o nej nevieme. Áno, je tu dôležitá reforma, mala by sa udiať. Nič o nej nevieme. Nemôžem predsa robiť reformu tak, že ju postavím, aby sa moji ľudia, aby unikli pred spravodlivosťou, a nič neurobím pre to, aby iní, ktorí tam teda majú ostať na základe tých zdôvodnených pravidiel, tak aspoň aby sa nad tými novými pravidlami niekto aby sa o ne staral, že sú dodržiavané. To ste neurobili. To neurobil minister spravodlivosti. Jednoducho ten stav verejných financií vieme spoločne, že je neudržateľný. Ak nebudú ministri robiť reformy vo svojich vlastných rezortoch, aby sa efektívne poskytovala služba, aby sa efektívne ľudia dostávali, keďže sa bavíme o justícii, rýchle rozhodnutia, kvalitné rozhodnutia. Bez reforiem to nepôjde. Nepôjde to bez toho, aby sme mali sudcu, ktorý sa venuje napríklad iba rodinnému právu. Takisto ako keď si idete operovať oči, tak chcete mať očného chirurga. Chcete mať kardiochirurga. To isté si vyžaduje aj justícia. To isté si vyžaduje. Sú to reformy, ktoré treba dotiahnuť. Ak chce minister iné reformy, nech ich robí, ale ja o žiadnej neviem. O žiadnej neviem.
Môže si vybrať inú reformu. Môže si vybrať reformu, ktorá súvisí s obchodným registrom, ktorá nakoniec je súčasťou plánu obnovy a odolnosti. Ale ani k tej nič neviem. Už tu mal byť v parlamente zákon, ktorý súvisel s novým, s novými pravidlami pre obchodný register. Áno, aby ste mali rýchlo zapísané spoločnosti, aby došlo rýchlo k zmenám. Taký tu mal byť návrh. A taký predpokladá aj plán obnovy a odolnosti. Nič tu nemáme, lebo minister spravodlivosti rozpustil tím, ktorý ho robil, však nech sa prinesie nový tím, nech sa páči, ale jednoducho rozložil profesionálne štruktúry na ministerstve spravodlivosti...
=====

vymazať

Pán poslanec Viskupič, v časti svojho vystúpenia si hovoril o tom, že podľa tvojho názoru to, že vláda Ľudovíta Ódora nepripravila okrem toho vyrovnaného aj nejaký realistický rozpočet, návrh rozpočtu, bola premrhaná príležitosť, lebo je možné, že by si po nástupe tá Ficova vláda osvojila ten, ten realistický, lebo bolo teda zjavné, že, že ten návrh vyrovnaného rozpočtu nie je taký, že by podľa neho krajina mohla fungovať. No k tomu dve poznámky. Jedna je, je, že či je toto potom dobre nastavené v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, keď vlastne prvýkrát sme sa dostali do situácie, že vláda mala predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu, keď neplatila žiadna, žiadna z výnimiek a vláda, boli sme v situácii, keď sme mali úradnícku vládu bez dôvery, ale ani ona nedokázala pripraviť návrh, podľa ktorého by mohla krajina fungovať, keby bol vyrovnaný.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem takisto veľmi rýchly. Ja normálne pánovi Vážnemu skutočne ešte naložím, lebo to nie je len progresívne riešenie, to je dokonca liberálne a pravicové riešenie. (Povedané s pobavením.) Takže fakt, akože skutočne aj ja chcem jednoznačne pochváliť. Presne toto, toto potrebujeme. Nebudem sa opakovať, ja len pridám vlastne to ďalej, že takéto riešenia som, bohužiaľ, márne hľadal aj v konsolidačnom balíčku. Pretože skutočne popri tých všetkých, áno, že je to zelené, že to pomáha prírode, že to pomáha podnikateľom, toto proste jednoducho pomáha fakt všetkým, pretože už to dokáže to vlastne aj tú ekonomiku zväčšiť, pretože kopu ľudí si povie: Dobre, mal som do desať, môžem do päťdesiat. Zainvestujú ďalej. Niekto to, samozrejme, vyrobí, vygeneruje to nejaký zisk, z toho časť skončí v štáte, zároveň si, presne tak, pomôže ten podnikateľ sám sebe, pretože si bude vyrábať elektrinu, ktorú si zasa dokáže ušetriť, a jednoducho sa trošku dokáže brániť aj tomu, tým ďalším veľkým problémom, ktoré ho, ktoré ho jednoducho čakajú z hľadiska konsolidačného balíčka.
Čiže toto, je to drobnosť, samozrejme, toto zo Slovenska neurobí plne konkurencieschopnú krajinu, ale tak ako je to pri hlúpostiach, že sto drobností aj vola zdolá, tak je to aj opačne. To boli aj tie naše kilečká, aj, aj náš program plní pán Vážny a ja mu za to ďakujem. Proste sto drobností tej krajine pomôže. Fakt.
Páni, takéto veci, viac, viac, viacej a toto by skutočne pomohlo, pomohlo ekonomike, pomohlo krajine. A asi už teda skončím, lebo aj ja chcem byť kolegiálny. (Povedané s pobavením.)
Ešte raz ďakujem. Samozrejme, plne podporíme.
Posledná vec, bavili sme sa, že dalo by sa to zlepšiť, keby to išlo do stovky, ale debatovali sme aj na výbore. Chápem aj to, okej, bude to 50 kW a verme, že do roka to bude 100 a podporíme, samozrejme, aj to a radi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegom a kolegyni, alebo kolegom za reakcie, snáď to stihnem v rámci faktickej.
Pán poslanec Pročko, zastávaš názor, že keď poslanec odíde z poslaneckého klubu, mal by vrátiť mandát strane. Je to trošku zvláštne od poslanca za hnutie, ktoré založil niekto, kto dostal sa do parlamentu na kandidátke inej strany a potom neskončil v tom klube, aj keď teda neodišiel, neodišiel sám, ale bol odídený na základe toho, akým spôsobom, akým spôsobom vystupoval. Ale dobre, beriem to, že môže sa ten názor vyvíjať, ale neplatí podľa môjho názoru a asi si nepočúval, čo som hovoril, že ako sa dohodlo, nech to tak je, že všetko je iba vecou dohôd politických strán. Sme v zastupiteľskej demokracii, kde fungujú poslanci, ktorí majú mandát od občanov a je na nich, ako s tým mandátom naložia. A áno, niekedy sa vôľa poslancov rozíde s vôľou politickej strany, za ktorú boli, boli, boli zvolení. Ale ešte raz, poslanci nie sú žetóny.
A, pán poslanec Čaučík, ja neviem, ja som nebol pri tom vašom rozhovore, nespochybňujem, že hovoríš pravdu, ale naozaj neverím tomu, že by to bolo tak, že pani poslankyňa Bajo Holečková naozaj nechce byť v sociálnom výbore, možno povedala, že dobre, že s tým súhlasí, možno to mohla riešiť skôr s vami, to ja neviem, ale ja v tom naozaj nevidím problém, lebo vy budete mať aj naďalej zastúpenie, aj keby ste ju odtiaľ neodvolali, v sociálnom výbore, a teda rozdiel medzi jedným a dvomi, veď to nie je, že máme väčšinu, nemáme väčšinu.