Videokanál poslanca

Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie. Koniec koncov sme sa spolu o tom dopoludnia rozprávali, kde som sa jej pýtala, či teda plánuje vystúpiť, lebo by sa naozaj patrilo. Som rada, že tak urobila. Mrzí ma, že tu pravdepodobne dopoludnia nemohla sedieť celý čas a zrejme nebola a nepočula aj tie príspevky z radov členov nášho koaličného, teda nášho koal... (povedané so smiechom), nášho, pardon, klubu SaS, kde sme aj ústami Ondreja Dostála, aj v mojom vystúpení veľmi, veľmi ostro vystúpili práve proti extrémistickým, xenofóbnym náladám a kde sme, kde sme naozaj veľmi racionálne obhajovali aj doterajšie smerovanie zahraničnej politiky a vyslovili obavy z toho, že sa práve táto zahraničná orientácia mení, čiže sme boli v totálnej zhode s vami a je mi veľmi ľúto, že ste nás hodili do jedného vreca, takže len som sa chcela voči tomu ohradiť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Budaj, ja vám veľmi pekne ďakujem za vás príspevok a veľmi si cením, že ste vystúpili, pretože už potom v dopoludňajšom čase, v tej dopoludňajšej rozprave to vyzeralo, ako keby naozaj sa debata demokratickej opozície obmedzila len na jeden poslanecký klub. Veľmi ma teší, že ste ako zástupca opozičného klubu demokratickej opozície, pretože fašistov k takejto opozícii, samozrejme, nepočítam, vystúpili. Plne súhlasím s vaším vystúpením a domnievam sa, že ste sa veľmi ďalšími svojimi príkladmi priklonili aj k tej mojej téze, ktorú som hovorila dopoludnia pred prestávkou obednou, že naozaj treba ten realistický pohľad na svet v zahraničnej politike uplatňovať, pretože, súhlasím s vami, že práve dnes sú tie dni, kedy zažívame naozaj hrozbu obratu pozície Slovenska v zahraničnej politike, a toto, tento, tento bod programu, ktorý tu dnes riešime, len je akýmsi zástupným problémom a tá hrozba toho obratu v zahraničnej politike smerom k nedemokratickej ceste je reálna a som veľmi rada, že s tým súhlasíte a že ste to spomenuli aj vy.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, migrácia a Globálny rámec o migrácii z dielne OSN nie sú témou, o ktorej by sa na Slovensku seriózne diskutovalo. Aktuálne politické prestrelky na túto tému odkazované prostredníctvom médií či na sociálnych sieťach nemožno považovať za serióznu na vecných argumentoch postavenú celospoločenskú diskusiu. Tá na Slovensku na danú tému nikdy neprebehla a neprebieha ani teraz.
Aj táto rozprava v pléne je v skutočnosti iba predstieraním serióznej diskusie, keďže je príliš bohatá na účelovo zneužívané emócie, klamstvá a polopravdy a príliš chudobná na objektívne fakty. Preto ma šokuje bohorovnosť, s akou poslanci vládnej koalície a členovia koaličnej vlády surfujú na vlne lacného populizmu a generujú k tejto téme stanoviská a uznesenia, ktoré si neraz vzájomne odporujú. A zaráža ma drzosť, s akou tento amaterizmus vydávajú za zodpovednú zahraničnú politiku.
Uvažovanie o dôležitých témach, a téma migrácie k dôležitým témam nepochybne patrí, na Slovensku až príliš často kopíruje čierno-biele videnie sveta, ktorému sa u nás, žiaľbohu, stále darí viac ako serióznemu, kritickému mysleniu. Neschopnosť nahliadať na javy a problémy komplexne, takpovediac z každého uhla, považujem za veľmi vážny nedostatok našej mladej demokracie a vždy, keď mám príležitosť, snažím sa prispieť k tomu, aby sa tento nepomer medzi emotívnou dojmológiou a vecnými faktami začal konečne vyvažovať v prospech serióznej argumentácie a kultivovanej debaty.
Snažím sa o to aj dnes a s týmto zámerom som sa prihlásila do dnešnej rozpravy, a to napriek tomu, že včerajšie vystúpenie pána premiéra Pellegriniho de facto vygumovalo aj tie posledné zvyšky jej zmysluplnosti. Som však presvedčená, že len vecná debata môže byť jedného dňa zárodkom novej politickej kultúry, a preto som ochotná diskutovať o dôležitých veciach takpovediac za každého počasia.
Niekto by mohol namietať, že načo, veď už je aj tak všetko vopred jasné, výsledok hlasovania je daný, karavána ide ďalej, tak načo tu zopár opozičných poslancov ešte trápne prešľapuje, ako by verili, že je v ich moci tie stupidity, ktoré naša vláda robí, korigovať. Nuž, to v našej moci síce nie je, máme však k dispozícii priestor a čas povedať, čo si o tom myslíme nielen my, ale aj naši voliči, ktorých tu dnes zastupujeme, čo môžem s pokojným svedomím povedať, keďže som s viacerými v osobnom kontakte.
A preto sa vrátim k úvahám o čierno-bielom videní sveta a pokúsim sa tak vysvetliť podstatu a význam Globálneho rámca o migrácii.
Ten prvý pohľad nahliada na svet ako na a priori nebezpečné miesto, v ktorom treba držať cudzích ľudí čo najďalej od nášho malého domova prostredníctvom zákazov, nariadení, sankcií a v prípade nutnosti aj plotov a múrov. Ten druhý vníma svet ako príležitosť na lepšie miesto pre život pre všetkých, kde domovom môže byť pre ľudí každý jeho kút a kde môžu pracovať a žiť ku vzájomnému prospechu nielen vedľa seba, ale spolu vďaka spoločne zdieľaným hodnotám a globálne platným dohodám dodržiavaným vďaka spoločne zdieľanej zodpovednosti. Prvý pohľad nazvem na účely tejto parlamentnej rozpravy veľmi zjednodušene pesimistickým videním, ten druhý optimistickým pohľadom na svet.
Globálny rámec o migrácii ja osobne vnímam ako dokument, ktorý stojí kdesi uprostred. Preto je ten dokument pre mnohých z vás, vážené kolegyne a vážení kolegovia, tak ťažko čitateľný, tak nezrozumiteľný. Vymyká sa totiž z čierno-bielej optiky a snaží sa na migráciu vo svete nazerať realisticky bez zbytočného démonizovania alebo prikrášľovania. A to je dobre, pretože svet v skutočnosti čierno-biely nie je. Ja osobne vnímam predložený dokument OSN ako pokus o vyváženie týchto dvoch extrémnych prístupov k svetu, ktoré v skutočnosti nie sú ani praktické, ani taktické a už vonkoncom nie sú reálne, pretože v globálnom svete formovanom mnohými premennými ani jeden z týchto ideálov v čistej forme nefunguje.
Globálny rámec o migrácii nepovažujem za nebezpečný dokument ani si nemyslím, že ak by sa k nemu Slovensko prihlásilo, znamenalo by to koniec našej bezpečnosti, poriadku a kultúry. Naopak, považujem ho za užitočný dokument, ktorý ponúka krajinám, ktoré dokážu o ťažkých témach seriózne uvažovať a ktoré sú ochotné sadnúť si spoločne za jeden stôl, potrebný priestor na permanentné hľadanie tých najlepších riešení na globálne problémy, ktoré len ťažko možno riešiť osamotene. Veľmi si prajem, aby aj Slovensko mohlo raz byť takouto zrelou, sebavedomou a zodpovednou krajinou.
Chcem pripomenúť, že cieľom blížiacej sa konferencie v Maroku nie je podpísanie nejakého papiera, ale deklarovanie ochoty hľadať do budúcna spoločne tie najlepšie pravidlá naprieč krajinami, ktoré napríklad zastavia nelegálnych migrantov, zlepšia podmienky pre život v krajinách, v ktorých dnes húfne utekajú, a potrestajú prevádzačov, ktorí dnes z nelegálnej migrácie profitujú. Otázka by teda nemala stáť tak, či je Slovensko za globálny rámec alebo proti nemu, ale či je Slovensko ochotné a schopné sedieť v budúcnosti za stolom, pri ktorom sa hľadajú tie najlepšie riešenia problémov, ktoré trápia nielen nás, ale aj mnohé ďalšie krajiny na globálnej scéne.
Každá krajina má mať právo rozhodovať o tom, kto vstúpi a kto nevstúpi na jej územie a za akých podmienok. Tak to stojí aj v globálnom rámci. No som si istá, že spoločné úsilie diplomatov na neutrálnej pôde podopreté vzájomným zdieľaním faktov, dát a overených informácií môže do budúcna ponúknuť krajinám vrátane Slovenska také riešenie na regulovanie dnes živelnej migrácie, ktoré budú predvídavejšie, efektívnejšie a v konečnom dôsledku výhodnejšie a lacnejšie než tie, ktoré budeme schopní generovať sami. Globálny rámec vnímam ako takúto ponuku.
Uvediem jeden príklad za všetky. Ponuku na spoločné zdieľanie informácií a databáz, ktoré umožnia rýchlejší návrat nelegálnych migrantov do krajiny ich pôvodu, považujem jednoznačne za benefit, ktorý stojí za povšimnutie. Za racionálnu strednú cestu, na ktorej sa majú pravdivo pomenuvávať problémy a hľadať riešenia, však tento dokument viaceré politické elity na Slovensku zjavne nepovažujú, a preto ho za taký nepovažuje ani verejnosť.
Tu sa chvíľu pristavím a obrátim sa priamo na ministra zahraničných vecí a na vládu Slovenskej republiky. Náš poslanecký klub SaS navrhoval, aby tu dnes s nami pán Lajčák sedel, čo však poslanci koaličných strán pri hlasovaní nepodporili. Domnievam sa, že ako mnoho iných hlasovaní, aj toto dopadlo vďaka koaličnej väčšine na škodu veci. Neprítomnosť ministra Lajčáka mi však nebráni obrániť sa, obrátiť sa naňho s nasledovnou výčitkou.
Pán minister, vašu neschopnosť vyvolať a riadiť celospoločenskú diskusiu o migrácii a výzvach s ňou spojených považujem za obrovskú chybu, ktorej sa dopustil váš rezort smerom dovnútra krajiny. Vaše výhovorky, ktoré zazneli vo viacerých reláciách, že ministerstvo zahraničných vecí nie je povinné nechať preložiť zásadné dokumenty do slovenčiny a zverejniť ich v dostatočnom predstihu, neobstoja.
Je to školácke vyhováranie sa nehodné diplomata vášho kalibru. Nemôžete predsa myslieť vážne, že sme mali my, opoziční poslanci, riadiť v tejto krajine verejnú diskusiu o tak závažnej téme, akou je migrácia, a že sme mali ľuďom v dostatočnom predstihu vysvetliť, aké kroky sa chystáte urobiť k tejto téme a prečo. To nemôžete myslieť vážne, ak vy sám nie ste schopný presvedčiť o správnosti svojho diplomatického postupu ani len členov strany, ktorá vás nominovala do ministerského kresla, o koaličnom partnerovi SNS nehovoriac, a nemyslíte vážne, že sme mali my, opoziční poslanci prevziať na seba túto zodpovednosť. Pán minister, zodpovednosť je na vašich pleciach a vy sa z nej nemôžete vyviniť. Úlohou zákonodarcov nie je pracovať pre vás a za vás, ale vašu prácu kontrolovať a hodnotiť. A preto si z tejto pozície dovolím zopakovať, že vaša práca smerom do vnútra krajiny totálne zlyháva.
A zodpovednosť za hystériu, ktorá okolo globálneho rámca na Slovensku panuje, paná aj, padá aj na vaše hlavy, pán poslanec Fico, bývalý predseda vlády, a pán Pellegrini, súčasný premiér koaličnej vlády. Obaja nesiete za tú hystériu obrovský kus zodpovednosti. Vy a vaše vlády. Keby ste si robili prácu tak, ako máte, a nezneužívali moc na účelové manipulovanie verejnosti, tá hystéria, ktorú tu dnes máme a ktorú sa dnes snažia niektorí opoziční poslanci tlmiť, nemusela vôbec nastať. Hystéria však nastala, vášne vzplanuli a panika z migrantov graduje vo verejnosti natoľko, že možno už ani niet čo hasiť, lebo sa zdá, že požiar v hlavách ľudí strávil aj tie posledné zvyšky racionálneho uvažovania. Dielo je dokonané.
Gratulujem koaličnej vláde, ktorá samu seba pasovala po voľbách za hrádzu proti extrémizmu. Vybičovaním xenofóbnych nálad ste do tejto pomyselnej hrádze sami vedome a zámerne narobili poriadne diery. Považujem za obrovský problém pre našu krajinu, že vlny extrémizmu, xenofóbie a rasizmu po voľbách neopadli, ale, naopak, aj pričinením koalície naďalej rastú. Dôkazom sú viaceré prieskumy. Deje sa tak preto, že koalícia namiesto objektívnych informácií a racionálnych argumentov podsúva ľuďom neustále klamstvá a polopravdy zabalené do negatívnych emócií. Namiesto vysvetľovania ťažkých tém sa znižuje k lacným trikom, ktorými šíri na Slovensku iba strach, aby sa pred voličmi mohla pasovať do falošnej úlohy ich záchrancu.
Vážení členovia strán vládnej koalície, všetky tie vaše xenofóbne výroky, ktorými ste do ľudí zasiali obavy prakticky zo všetkého, čo je cudzie, a nie naše, potravinami počnúc a migrantami končiac, všetky tie vaše ľúbivé predvolebné i povolebné posolstvá, ktoré účelovo balíte do strachu z fiktívneho nepriateľa, dnes žneme v podobe otráveného ovocia. A vy ním ľudí naďalej veselo kŕmite, o čom svedčí nielen návrh uznesenia z dielne SNS, ale aj postoj vlády k tomuto uzneseniu prezentovaný včera jej premiérom. V takejto atmosfére je veľmi ťažké docieliť, aby ľudia získali o globálnom rámci pravdivý obraz. A aj z tohto dôvodu môže byť dnešná rozprava v parlamente považovaná iba za predstieranie diskusie, nie za serióznu debatu o tejto téme.
Ale vrátim sa ešte raz k samotnému globálnemu rámcu a k jeho všeobecnému nepochopeniu. Ak by sme sa dnes ľudí na Slovensku opýtali, ako chápu výrok v úvode tohto dokumentu, kde sa hovorí, že každá krajina na svete je zároveň krajinou pôvodu, tranzitu aj cieľa, mnohí by zrejme odpovedali, že na Slovensku migrantov, chvalabohu, nemáme a ani ich tu nechceme. Málokomu by napadlo, že tá veta platí aj pre Slovensko, keďže vo svete žije približne 1,5 mil. Slovákov so statusom migranta, keďže máme na svojom území už dnes pracovníkov zo zahraničia a keďže aj na Slovensku žijú občania, ktorí sa pôvodne narodili a žili v inej krajine. Málokomu by napadlo, že aj tieto skutočnosti by mali byť súčasťou serióznej debaty o migrácii, lebo toto všetko sa Slovenska bytostne týka. Migrácia sa nás týka oveľa viac, ako si ľudia na Slovensku pripúšťajú. Veď na Slovensku má takmer každá rodina vo svojom rodokmeni aspoň jedného migranta. Naši prastarí rodičia húfne odchádzali za prácou do Ameriky. Naši starí rodičia a rodičia utekali pred komunizmom na Západ. Naše deti dnes rovnako húfne odchádzajú za lepším životom tam, kde sú lepšie školy, lepšia práca, lepšie podmienky na podnikanie, jednoducho lepšia perspektíva. A ostávajú tam. Ostávajú v krajinách, kde pojem právny štát nie je iba fráza, kde sa zlodeji, klamári a mafiáni nedokážu zabetónovať na dlhé roky na teplých miestach a kde ľuďom nekazí život tá takzvaná blbá nálada, ktorá sa na Slovensku šíri ako mor.
Uvedomujem si, že pre Slovensko je každý jeden mladý človek, ktorý odíde za lepším životom do zahraničia a už sa nevráti, lebo sa tam uchytí, obrovskou stratou. No na druhej strane mi ako žene, matke, ktorá navyše vidí do hrnca slovenskej politiky, nedá nemať pre to pochopenie, lebo ten prameň, z ktorého majú tie naše deti doma čerpať inšpiráciu, lásku k domovu a zmysel života, je, ako som už spomenula, otrávený. A to najmä vaším pričinením, dámy a páni z koaličných strán. Tým chcem povedať, že ak by sme na Slovensku migráciou, sa migráciou naozaj seriózne zaoberali, reč by musela byť zas a znova aj o vašich kauzách, ktoré tak urputne zametáte pod koberec, pretože, ak parafrázujem príspevok pána poslanca Blahu, problémy treba naozaj riešiť najmä tam, odkiaľ ľudia utekajú.
Na záver si dovolím už len zopakovať to, čo som viackrát povedala. Túto parlamentnú rozpravu nemôžem považovať za náhradu verejnej diskusie a tú sme sa na Slovensku ešte stále nenaučili viesť. A zároveň trvám na tom, že je povinnosťou politických elít, aby takúto diskusiu pred každým závažným rozhodnutím vyvolali a zodpovedne viedli. Ja som človekom diskusie, hľadania spoločných postupov a dohôd, pretože verím, že diskusia je ten najlepší politický nástroj na akýkoľvek problém a že to platí tým viac, čím je tento problém väčší. Som presvedčená, že snaha o konsenzus môže priniesť ľuďom v akejkoľvek krajine, Slovensko nevynímajúc, lepšie podmienky pre život ako ostreľovanie politických súperov z idego..., z ided..., z ide..., ideologických zákopov. Pardon.
Preto sa prihováram za to, aby dnes zvíťazil zdravý rozum nad emóciami a aby sme pri hlasovaní o tomto bode programu mysleli viac na budúcnosť krajiny ako na žabomyšie politické spory a aby sme návrh na odvolanie Slovenska z diskusií na globálnej scéne neschválili. Som toho názoru, že na konferencii by malo jasne zaznieť stanovisko Slovenska aj s výhradami, na ktorých v tejto chvíli panuje aspoň aká-taká zhoda.
Slovensko sa nesmie vzdať možnosti ovplyvňovať svojím hlasom dianie na medzinárodnej téme. Sedieť pri stole so silným hlasom a silným mandátom je pre Slovensko prospešnejšie, ako zabuchnúť pred svetom dvere, zamknúť a zahodiť kľúč. Takto by zodpovedná zahraničná politika vyzerať rozhodne nemala.
Ďakujem za pozornosť.

Ja ti, pán poslanec, ďakujem za tvoje vystúpenie. Snažil si sa naozaj v ňom zhrnúť veľmi racionálne a veľmi podrobne jednotlivé fakty a v podstate jeho obsah, tohto dokumentu, o ktorom dnes rokujeme, a veľmi si cením to, že si poukázal na iné dokumenty, ktoré sa na takejto úrovni prijímajú a ktoré sa týkajú naozaj ľudských práv, na rôzne ľudskoprávne dokumenty týkajúce sa práv žien, detí, zdravotne postihnutých, ktoré sú písané podobným jazykom a v podobnej štruktúre a majú podobný význam a takisto aj podobnú záväznosť, a že si práve na týchto dokumentoch ukázal, akým spôsobom je aj tento globálny rámec napísaný a čo sa ním vlastne myslí.
Je pravda, že toto by padlo na úrodnú pôdu viac, ak by sme mali aj v tejto sále všetci dobre zvládnutú čitateľskú gramotnosť, lebo čitateľská gramotnosť neznamená len vedieť si niečo prečítať, ale aj vedieť porozumieť počutému. To sa ukazuje, že zatiaľ asi na pôde tohto parlamentu zvládnuté všetci nemajú. Ale napriek tomu každá takáto snaha je podľa mňa veľmi cenná a, a ja ju vítam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som nadviazala na predrečníkov v písomnej rozprave. Budem krátka, obrátim sa priamo na pána Danka.
Pán Danko, ja som sa už dopoludnia vyjadrila vo faktickej poznámke aj k vášmu úvodnému vystúpeniu a apelovala som na vás, aby ste radšej sám z tejto funkcie odstúpili, aby ste sa sám vzdali tejto funkcie, pretože tento post iba dehonestujete. Ešte stále je čas, prosím, urobte to.
Je len na vás pán, pán Danko, či ste schopný pochopiť a stráviť, že dnešná schôdza nie je útokom na vašu osobu, ako ste sa posťažovali hneď v jej úvode, ale je reakciou na smutný fakt, že na čele parlamentu stojí človek, ktorý z neho urobil v očiach verejnosti cirkus. Možno mi stále nerozumiete, ale to sú naozaj dve úplne odlišné veci. Táto schôdza skutočne nie je o vás a o snahe uškodiť vám, ale je o zhubnom vplyve aktuálneho predsedu parlamentu na celý zákonodarný zbor. Preto je táto schôdza pre nás akousi povinnou jazdou, akýmsi povinným očistným rituálom zákonodarného zboru v snahe prinavrátiť parlamentu a parlamentnej demokracii v očiach verejnosti aspoň zvyšky dôveryhodnosti. A je len na vás, pán Danko, či ste schopný sebareflexie a či skutočne chápete tento pravý význam práve prebiehajúcej schôdze.
Špičkový politik, ktorému leží na srdci blaho krajiny, by s tým nemal mať problém. Problém je, že vy špičkový politik nie ste. No ešte stále môžete byť človekom, ktorý ma cit pre elementárne chápanie toho, čo je zlyhanie, hanba, nedôvera, a ako by mal príčetný človek naložiť so situáciou, keď ho toto všetko zavalilo ako kopa hnoja. Príčetný človek by sa snažil z nej čo najrýchlejšie vyhrabať a zaryto v nej nezotrvávať.
Ak skutočne rozumiete tomu všetkému, čo doteraz v sále odznelo, mali by ste uznať svoje pochybenia, ako aj fakt, že každý vrátane vás je nahraditeľný a že vás už dávno mal niekto nahradiť.
Preto vás zdvorilo žiadam, nesťažujte to viac ani sebe, ani nám, odíďte sám.
Problémov spojených s vaším nekompetentným výkonom vo funkcii predsedu Národnej rady je totiž oveľa viac. Zbabelé skrývanie sa pred dôsledkami opísanej rigorózky je len špička ľadovca. Je pravda, že vaše lapsusy je ťažké priradiť k jednotlivým funkciám a pozíciám, ktoré zastávate, keďže ich je tak mnoho a keďže vy sám často a rád preskakujete z jednej roly do druhej. Raz sa vyjadrujete ako predseda strany, raz ako predseda parlamentu, raz ako člen koaličnej rady, pretože sa rád vyhrievate na politickom výslní a živíte tým v sebe pocit, že kumuláciou všetkých týchto funkcií ste pokorili minimálne politický Everest. Ale ono je to jedno, akú rolu práve hráte, vždy je to, ako som už dávnejšie v jednom blogu napísala, tragikomédia. Preto sa aj v tejto chvíli dá vytiahnuť na ilustráciu vašej nekompetentnosti hocičo.
Za všetky udalosti pripomeniem jednu z roku 2017, pretože vtedy mi vaša nekompetentnosť a nedostatok politického citu doslova vyrazili dych. Na tlačovej konferencii k odpočtu prvého roka vedenia rezortu školstva ministrom Plavčanom, ktorá sa konala 15. marca 2017, v deň, keď ministerstvo školstva predstavilo dlho pripravovanú reformu vzdelávania, ktorá sa mala dotknúť všetkých žiakov a učiteľov na Slovensku, ste zhodnotili prácu jedného z rezortov patriacich strane SNS nasledovne, citujem: "Musím veľmi vyzdvihnúť reformu, ktorá sa deje v oblasti športu. Dnes sme dohodli s ministrom Plavčanom aj osobitné finančné zdroje pre futbalový a hokejový zväz a naším cieľom je aj zrealizovať výzvy na financovanie drobných investícií, akými sú napríklad oprava šatní."
A potom ste veľmi nekompetentne zhrnuli problémy nášho školstva takto, opäť citujem: "Sám som otec dvoch maloletých detí a vnímam, aké problémy sú na základných školách. Zle sa mi pozerá napríklad na jedáleň, špinavý stôl, často príbor, s ktorým by nejedol nik, a to všetko sa snažím v pokynoch, ktoré dávam vo vzťahu k ministerstvu, realizovať. Ja sa odmietam deptať niečím, čo tu je povedzme ix rokov na Slovensku a trápi nás všetkých ako niečo, čo by nebolo riešiteľné."
Pán predseda, problémom nášho školstva skutočne nie je špinavý príbor ani mastný obrus v školskej jedálni. Ako predseda jednej z koaličných strán, ktorá dosadzuje ľudí do ministerského kresla v rezorte školstva, by ste to mali vedieť. Mimochodom, aká strana, taký predseda a takí sú aj tí ľudia. Ale aj ako predseda parlamentu, kde v pléna aj na pôde školského výboru zaznievajú kritické hlasy, ktoré dopodrobna riešia problémy vo vzdelávaní, by ste to mali vedieť.
Lenže vy neviete, čo skutočne trápi našich učiteľov a žiakov. Vy ste sa za nich na žiadnej koaličnej rade nebili. Vy ste sa na pôde parlamentu ani raz nepostavili za ich oprávnené požiadavky. Vy ste sa v žiadnej zo svojich rolí neusilovali práve z titulu svojej silnej pozície naplniť ich potreby.
Pre vás je politika divadelná scéna, na ktorej chcete iba zožínať potlesk, a ešte je ňou aj zákulisie, kde sa skryto ťahá za nitky a kde sa pečú pofidérne dohody. Lenže politika je, pán Danko, celkom niečo iné. Politika je vážna vec, veľmi vážna vec. Predseda Národnej rady má v rukách obrovskú moc. A vám, pán Danko, práve preto, že politika nie je hračka, ale vážna vec s dôsledkami pre všetkých ľudí v tejto krajine, táto funkcia neprináleží.
Preto vás ešte raz vyzývam, odstúpte, prosím, sám.

Ďakujem za tento plamenný prejav. Ja osobne bývam vždy veľmi umiernená, a preto si dovolím len tak doplniť, akým spôsobom by som asi oslovila pána Danka ja, keby som stála na vašom mieste, pán poslanec, tak by som mu asi povedala toto:
Pán Danko, ja chápem, že stranícke a verejné funkcie, kapitánske výložky, rečnenie v ruskej Dume či predvianočné šachové partie dodávajú vašej narcistickej povahe výživné dávky, ale mám pre vás smutnú správu. O vašu osobu tu v zásade vôbec nejde. Lebo keby sedel v kresle predsedu Národnej rady niekto iný, kto by sa dostal k svojmu titulu podvodom, kto by sa z tejto hanby chcel namiesto ospravedlnenia vyklamať, kto by si vynucoval autoritu, ktorú inak nedokáže získať, pretože sa správa ako rozmaznané decko, tak by sa táto schôdza konala rovnako, pretože tu vôbec nejde o vašu osobu, pán Danko, tu ide o princíp.
Ľudí s takýmto charakterom, ako máte vy, je na Slovensku, žiaľbohu, stále veľa. Vôbec nie ste výnimočný, ste úplne obyčajný, taký typický prototyp malého podvodníčka, ktorý sa zhodou náhod a rôznych vplyvov dostal neprimerane vysoko. S takýmito ľuďmi sa stretávajú ľudia v každom kúte Slovenska a buď sa ich boja, alebo sa im smejú.
A my sa vás nebojíme, pán Danko. My sa vám dnes smejeme.

Ďakujem ti, Martin Poliačik, za tvoj prejav. Upozornil si vlastne celý zákonodarný orgán na to, že našou povinnosťou je naozaj do poslednej chvíle diskutovať (odkašľanie), pardon, do poslednej chvíle sa usilovať o to, aby sme zvrátili zlé návrhy, aby sme bojovali za dobré návrhy, aby sme pokúšali dohodnúť.
Ja sa prikláňam k tvojej výzve, aby pán minister stiahol tento návrh zákona. Dovolím si pripomenúť slová pani poslankyne Lucie Žitňanskej, vašej predchodkyne, pán minister, že je to hlboký prejav neúcty k ústave, toto, čo tu teraz predvádzate. Nie je hanbou povzniesť sa nad osobné animozity, nad nejakú urazenosť alebo nad nejaký pocit, že veď vy ste vtedy nechceli toto urobiť, ale teraz zase my neurobíme niečo iné.
Prosím vás, stiahnite ten návrh, naozaj je to veľmi dobrý návrh Martina Poliačika, ja sa k nemu veľmi prihováram.

Pán poslanec, ja osobne nesúhlasím s tým, čo povedala vo faktickej pani Remišová na váš prejav, že jediné, čo vás ospravedlňuje, je to, že vy tomu veríte, čo hovoríte. Ja si myslím, že na tejto pôde sa nikto nemá tak správať ako vy. Jednoducho vy tu hovoríte o tom, že opozícia vytvára tak zlú atmosféru totálnej konfrontácie, že sa s ňou nedá diskutovať. No, prepáčte, ale práve sa vám ju podarilo vytvoriť v tejto sále vám.
Neviem, či ste tu boli, keď vystupovala pani poslankyňa Lucia Žitňanská, veď to bol jeden kultivovaný prejav poslankyne koaličnej strany, ktorá tu dala nejaké rámce naozaj veľmi serióznej, odbornej, vecnej, ale úprimnej diskusie. Vy ste tu neboli? Pretože ona upozorňovala, že kam sa môžeme dostať v tej diskusii.
No vy ste stiahli do úplného suterénu túto diskusiu. Takže vy ste sa prekričali touto rozpravou, to je, to je jednoducho nehoráznosť, ako ste tu vy vystupovali k takejto vážnej téme, a vaše vyjadrenia v rámci vášho naozaj útočného, tupého, deštruktívneho prejavu sa nedajú vecne komentovať, len by som vás chcela poprosiť, aby ste sa správali slušne, aby ste nedehonestovali túto tému svojím vystúpením viac. Radšej buďte ticho. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko nadviažem teda aj na to, čo hovorila kolegyňa, ale hlavne budem reagovať na váš príspevok, pán poslanec, samozrejme. No nepočúvali ste nás absolútne. Mali ste pripravené niečo vopred, čo vôbec nesedí s tým, čo sme povedali.
Ja by som aj vedela argumentovať a s vami ísť do debaty, napríklad o najnovších, najnovšej správe Európskej komisie, ktorá hovorí presne o tom, že kde máme my deficity v našom školskom systéme a kde máme problém týkajúci sa predčasného ukončovania stredných škôl a vypadávania zo systému vzdelávania práve týchto skupín žiakov, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením. A to zďaleka nie sú len tí konkrétni žiaci z marginalizovaných rómskych komunít, na ktorých evidentne, iba na nich myslíte vy a nie my. My myslíme na všetky tieto deti a myslíme na všetky tieto rodiny, ktoré sú ohrozené chudobou, a to je oveľa väčšie číslo, ako vy vo svojej hlave pracujete len s týmto jediným výsekom populácie. A ja by som vám vedela argumentovať aj týmito číslami, aj zisteniami, lenže ja sa veľmi obávam, že naozaj máte problém aj s čítaním s porozumením, aj s počúvaním s porozumením. Takže ja si tú argumentáciu nechám potom do nejakej zmysluplnejšej debaty s niekým iným.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si nadviazať na Luciu Ďuriš Nicholsonovú a doplniť predstavenie nášho návrhu zákona o pár detailov. Chcem podčiarknuť, že hoci právo na bezplatné vzdelávanie vo verejných školách je garantované ústavou a tvorí tiež jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania, rodiny so školopovinnými deťmi majú každoročne pomerne vysoké výdavky na vzdelávanie. Z rodinného rozpočtu sa na Slovensku uhrádzajú nielen základné školské potreby ako napr. zošity, perá, ceruzky, alebo pomôcky na výtvarnú výchovu, ale často aj učebnice a pracovné zošity a ďalšie učebné materiály, keďže rodičia často suplujú výpadky v centrálnej dodávke učebníc ministerstva školstva, alebo sú tieto centrálne dodávané učebnice natoľko nekvalitné, že sa učitelia s rodičmi radšej dohodnú, že si svojpomocne nakúpia vlastné.
V prípade stredných odborných škôl si hradia žiaci aj pomôcky na odborné predmety a odbornú prax. Veľkej časti stredoškolákov musia rodičia platiť aj cestovné do školy, pretože stredná škola býva vzdialenejšia od miesta bydliska ako škola základná. Ak je vzdialená príliš a denné dochádzanie nie je možné, je potrebné zaplatiť aj poplatky za internát. Z rodinného rozpočtu sa platia aj poplatky za nepovinné záujmové aktivity, ako napr. popoludňajší školský klub, krúžky, návštevy divadla, rôzne výlety, a takmer na každej škole, základnej aj strednej, sa vyberajú od rodičov rôzne poplatky do triednych fondov na zabezpečenie ďalších nevyhnutých pomôcok alebo aktivít.
Celkovo tak tzv. bezplatné vzdelávanie jedného dieťaťa stojí rodinu ročne niekoľko desiatok eur. Podľa analýz Poštovej banky sa finančné rozpätie nákladov na základné vybavenie dieťaťa do školy pohybuje v sume od 100 do 150 eur na jedno školopovinné dieťa. Väčšina rodín dokáže školské výdavky uhradiť, no na Slovensku máme aj také rodiny, pre ktoré sú tieto sumy vážnym problémom, najmä ak je v rodine viac školopovinných detí a ak sú tieto odkázané na starostlivosť iba jedného rodiča, ktorým býva obvykle osamelá matka. Problém je, že na príspevok na školské pomôcky v sume 33,20 eur dnes mnohé z týchto rodín nedosiahnu. Kritériá na jeho poskytovanie sú totiž nastavené tak, že naň formálne nemajú nárok všetky rodiny, ktoré ho reálne potrebujú.
Toto opatrenie nezachytí tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú, majú príjem vyšší, ako je hranica životného minima, no i tak je tento ich príjem príliš nízky na to, aby mohli nakúpiť deťom všetko potrebné. Hovorím o tzv. pracujúcej chudobe, pre ktorú je hranica oprávneného poberania príspevku na školské pomôcky nastavená príliš nízko. Preto ju spolu s Luciou Ďuriš Nicholsonovou navrhujeme zvýšiť na 1,5-násobok životného minima. Z rovnakého dôvodu navrhujeme zdvihnúť túto hranicu aj pri nároku na štipendium na strednej škole.
Tu sa trochu pristavím a vysvetlím, prečo je pri tomto opatrení zároveň navrhnuté zrušiť prospechové kritérium, resp. za jediné kritérium v oblasti prospechu navrhujeme plynulé pokračovanie v štúdiu vo vyššom ročníku. V zásade navrhujeme, aby nárok na štipendium mali automaticky všetci žiaci strednej školy pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia bez ohľadu na to, aké majú známky. Jediná požiadavka bude, aby pokračovali plynulo v štúdiu a neopakovali ročník.
Viedli nás k tomu zistenia z terénu. Výskumy totiž potvrdzujú, že finančné náklady na vzdelávanie sú skutočne v praxi treťou najväčšou prekážkou úspešného prechodu žiakov na stredné školy, ako to už spomenula Lucia Ďuriš Nicholsonová. Keďže je dnes finančná podpora pri štúdiu na strednej škole podmienená prospechom, žiaci z chudobných rodín si radšej pre istotu zvolia menej náročné odbory bez maturity, a to i takí, ktorých potenciál je vyšší a pokojne by zvládli aj štúdium na maturitnom odbore. Veľká časť stredoškolákov zo sociálne znevýhodneného prostredia tiež pri zhoršenom prospechu zo štúdia úplne zbytočne vypadne a vôbec školu nedokončí práve preto, že prídu o sociálne štipendium. To považujeme za veľký problém, keďže ukončenie minimálneho stredoškolského vzdelania je v súčasnosti už nevyhnutnou podmienkou na získanie perspektívnejšieho a lepšie plateného zamestnania.
Ďalší náš návrh sa týka opatrenia, ktorým chceme zabezpečiť, aby sa z príspevku na školské pomôcky na základných školách zakúpili nielen prostriedky na to, aby mali žiaci všetko potrebné na vyučovaní, ale aby mali všetko potrebné aj popoludní, keď si robia domáce úlohy a keď sa pripravujú na ďalší vyučovací deň. Navrhujeme, aby podstatná časť pomôcok bola majetkom školy, čím chceme povedať, že tieto deti by mali mať v škole možnosť ostať aj popoludní a urobiť si v nej úlohy napr. v školskom klube. Zároveň navrhujeme, aby školské pomôcky mali možnosť deťom zakúpiť aj komunitné centrá, kde časť týchto detí trávi popoludňajší čas a venuje sa práve príprave do školy. Možnosť ponúknuť deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia priestor a pomôcky na vzdelávanie aj v čase mimo vyučovania považujeme za veľmi dôležitú a z hľadiska vyrovnávania ich nerovných šancí na úspech v škole priam za základnú podmienku. Len ťažko totiž možno predpokladať, že doma, kde často nemajú ani len písací stôl na domáce úlohy, to zvládnu lepšie. Toto opatrenie je v súlade aj s odporúčaniami, ktoré v tomto roku zverejnila Štátna školská inšpekcia v oblasti vzdelávania žiakov, ktorí v škole slabšie prospievajú. Tieto odporúčania sa nachádzajú v dokumente pod názvom Opatrenia zamerané na podporu menej úspešných žiakov vo vzdelávaní v základných školách.
Dovoľte mi zacitovať konkrétne návrhy inšpekcie v tejto oblasti, ktoré korešpondujú s naším návrhom podporiť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia pri príprave do školy, priamo v škole alebo v komunitnom centre. Títo žiaci vzhľadom na menej podnetné domáce prostredie patria v školách totiž veľmi často k tým menej úspešným, na to už dnes máme dáta, ktoré kvôli času nebudem spomínať. V rámci komplexných inšpekcií, vykonaných v školskom roku 2017 až 2018 v 86 základných školách sledovala inšpekcia okrem iného aj počet menej úspešných žiakov, príčiny ich neúspechu a opatrenia škôl zamerané na ich podporu. Zo spomenutého počtu 86 základných škôl evidovalo menej úspešných žiakov až 72 škôl. Teda drvivá väčšina z nich. Z nich 13 škôl vzdelávalo žiakov z marginalizovaných rómskych komunít a 19 vzdelávalo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Za menej úspešného žiaka bol pri inšpekciách považovaný žiak, ktorého vzdelávacie výsledky nevytvárali predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania, resp. nedosahoval učebné výsledky primerané svojim predpokladom. To znamená, že mal zlé známky, ale v podstate mal na viac. Inšpekcia pritom konštatovala, že neúspech týchto žiakov je ovplyvňovaný spravidla komplexom externých a interných faktorov, z ktorých mnohé je možné pozitívne ovplyvniť.
V rámci opatrení na zlepšenie vzdelávacích výsledkov, uvádzala pri inšpekcii drvivá väčšina škôl využívanie individuálneho prístupu. Inšpektori však zistili, že v skutočnosti využívajú učitelia individuálny prístup k žiakom len v minimálnej miere. Na sledovaných hodinách diferencovali učitelia úlohy a činnosti s ohľadom na rozdielne vzdelávacie schopnosti a zručnosti žiakov iba v tretine prípadov. Pri výučbe na hodinách tiež absentovalo využívanie inovatívnych metód, foriem práce a využívanie moderných učebných pomôcok. Rovnako menej často, ako by bolo žiaduce, podporovali učitelia vzájomnú komunikáciu žiakov a spoluprácu vo dvojiciach, v tíme alebo v skupinách. Robili tak na menej ako na polovici vyučovacích hodín. Na základe týchto zistení inšpekcia skonštatovala, že na vyučovaní sa toho veľa v prospech žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nedeje, pretože učitelia obvykle nevyužívajú také postupy, ktoré by žiakom umožnili učivu lepšie porozumieť a utvrdiť sa v ňom už počas vyučovania.
Naopak, učitelia stále počítajú s tým, že veľkú časť prípravy na ďalšiu vyučovaciu hodinu urobia žiaci doma a v prípade, že učivu na hodine nerozumejú, že to jednoducho doma sami dobehnú. Na druhej strane inšpekcia zistila, že k pomerne často uplatňovaným opatreniam na eliminovanie školského neúspechu žiakov, tam, kde sa naozaj vykonávali tieto opatrenia, patrilo v školách doučovanie v popoludňajších hodinách a motivácia žiakov k práci v záujmových krúžkoch. Inšpekcia potvrdila, že tieto aktivity prinášajú ovocie v podobe zlepšenia prospechu.
Preto práve tu vidím dobré uplatnenie nami navrhovaného opatrenia. Domnievam sa, že ak budú mať deti zakúpené školské pomôcky k dispozícii nielen dopoludnia na vyučovaní, ale aj popoludní, či už v škole alebo v komunitnom centre, môže narásť aj ich záujem o ponúkané popoludňajšie aktivity, vrátane prípravy do školy na nasledujúci deň. Inšpekcia totiž vo svojej správe zdôrazňuje, že ako skutočne účinné opatrenie cielené na zlepšenie vzdelávacích výsledkov slabo prospievajúcich žiakov z chudobného prostredia sa ukazuje byť okrem nultých ročníkov aj aplikovanie tzv. celodenného systému výchovy a vzdelávania. Toto opatrenie, v rámci ktorého sa žiakom automaticky ponúka priestor a pomoc pri príprave domácich úloh priamo v škole, má podľa inšpekcie na slabo prospievajúcich žiakov evidentne pozitívny dopad. Inšpekcia pritom upozornila aj na to, že celodenné vzdelávanie sa javí byť účinným opatrením aj na druhom stupni, pretože prispieva aj k riešeniu problému záškoláctva, ktorý sa práve prejavuje u starších žiakov základných škôl. Totiž ak si žiaci na druhom stupni v rámci tohto systému robia úlohy na ďalší deň v škole alebo v komunitnom centre, mnohí z nich nemajú na druhý deň dôvod neprísť do školy.
Žiaľ, v inšpekčnej správe sa uvádza, že celodenné vzdelávanie využilo len 7 % kontrolovaných základných škôl napriek tomu, že drvivá väčšina sledovaných škôl slabo prospievajúcich žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia mala. Z veľkej časti za to môže nedostatok podpory zo strany rezortu školstva a nedostatok financií na vykrytie zvýšených nákladov, ktoré so sebou celodenné vzdelávanie prináša.
Naše opatrenie teda sleduje zámer aspoň sčasti zaplátať túto dieru, ktorá sa v školskom systéme otvorila po skončení eurofondových projektov na podporu celodenného vzdelávania. Je všeobecne známe, že namiesto toho, aby štát našiel zdroje na pokračovanie národných projektov v tejto téme a podporil, a podporil túto veľmi dobrú a pre množstvo detí užitočnú myšlienku, škrtí financovanie pomoci slabším žiakom, kde sa len dá. Dôkazom je nedostatok takmer všetkého vhodnými učebnicami a učebnými pomôckami počínajúc, asistentmi učiteľa a špeciálnymi pedagógmi končiac. Tento návrh zákona neprináša veľké systémové zlepšenie, ale ponúka aspoň malú pomoc chudobným žiakom, školám a komunitným centrám, aby sa pre tieto deti zlepšilo aspoň niečo.
Ďakujem pekne za pozornosť.