Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, migrácia a Globálny rámec o migrácii z dielne OSN nie sú témou, o ktorej by sa na Slovensku seriózne diskutovalo. Aktuálne politické prestrelky na túto tému odkazované prostredníctvom médií či na sociálnych sieťach nemožno považovať za serióznu na vecných argumentoch postavenú celospoločenskú diskusiu. Tá na Slovensku na danú tému nikdy neprebehla a neprebieha ani teraz.
Aj táto rozprava v pléne je v skutočnosti iba predstieraním serióznej diskusie, keďže je príliš bohatá na účelovo zneužívané emócie, klamstvá a polopravdy a príliš chudobná na objektívne fakty. Preto ma šokuje bohorovnosť, s akou poslanci vládnej koalície a členovia koaličnej vlády surfujú na vlne lacného populizmu a generujú k tejto téme stanoviská a uznesenia, ktoré si neraz vzájomne odporujú. A zaráža ma drzosť, s akou tento amaterizmus vydávajú za zodpovednú zahraničnú politiku.
Uvažovanie o dôležitých témach, a téma migrácie k dôležitým témam nepochybne patrí, na Slovensku až príliš často kopíruje čierno-biele videnie sveta, ktorému sa u nás, žiaľbohu, stále darí viac ako serióznemu, kritickému mysleniu. Neschopnosť nahliadať na javy a problémy komplexne, takpovediac z každého uhla, považujem za veľmi vážny nedostatok našej mladej demokracie a vždy, keď mám príležitosť, snažím sa prispieť k tomu, aby sa tento nepomer medzi emotívnou dojmológiou a vecnými faktami začal konečne vyvažovať v prospech serióznej argumentácie a kultivovanej debaty.
Snažím sa o to aj dnes a s týmto zámerom som sa prihlásila do dnešnej rozpravy, a to napriek tomu, že včerajšie vystúpenie pána premiéra Pellegriniho de facto vygumovalo aj tie posledné zvyšky jej zmysluplnosti. Som však presvedčená, že len vecná debata môže byť jedného dňa zárodkom novej politickej kultúry, a preto som ochotná diskutovať o dôležitých veciach takpovediac za každého počasia.
Niekto by mohol namietať, že načo, veď už je aj tak všetko vopred jasné, výsledok hlasovania je daný, karavána ide ďalej, tak načo tu zopár opozičných poslancov ešte trápne prešľapuje, ako by verili, že je v ich moci tie stupidity, ktoré naša vláda robí, korigovať. Nuž, to v našej moci síce nie je, máme však k dispozícii priestor a čas povedať, čo si o tom myslíme nielen my, ale aj naši voliči, ktorých tu dnes zastupujeme, čo môžem s pokojným svedomím povedať, keďže som s viacerými v osobnom kontakte.
A preto sa vrátim k úvahám o čierno-bielom videní sveta a pokúsim sa tak vysvetliť podstatu a význam Globálneho rámca o migrácii.
Ten prvý pohľad nahliada na svet ako na a priori nebezpečné miesto, v ktorom treba držať cudzích ľudí čo najďalej od nášho malého domova prostredníctvom zákazov, nariadení, sankcií a v prípade nutnosti aj plotov a múrov. Ten druhý vníma svet ako príležitosť na lepšie miesto pre život pre všetkých, kde domovom môže byť pre ľudí každý jeho kút a kde môžu pracovať a žiť ku vzájomnému prospechu nielen vedľa seba, ale spolu vďaka spoločne zdieľaným hodnotám a globálne platným dohodám dodržiavaným vďaka spoločne zdieľanej zodpovednosti. Prvý pohľad nazvem na účely tejto parlamentnej rozpravy veľmi zjednodušene pesimistickým videním, ten druhý optimistickým pohľadom na svet.
Globálny rámec o migrácii ja osobne vnímam ako dokument, ktorý stojí kdesi uprostred. Preto je ten dokument pre mnohých z vás, vážené kolegyne a vážení kolegovia, tak ťažko čitateľný, tak nezrozumiteľný. Vymyká sa totiž z čierno-bielej optiky a snaží sa na migráciu vo svete nazerať realisticky bez zbytočného démonizovania alebo prikrášľovania. A to je dobre, pretože svet v skutočnosti čierno-biely nie je. Ja osobne vnímam predložený dokument OSN ako pokus o vyváženie týchto dvoch extrémnych prístupov k svetu, ktoré v skutočnosti nie sú ani praktické, ani taktické a už vonkoncom nie sú reálne, pretože v globálnom svete formovanom mnohými premennými ani jeden z týchto ideálov v čistej forme nefunguje.
Globálny rámec o migrácii nepovažujem za nebezpečný dokument ani si nemyslím, že ak by sa k nemu Slovensko prihlásilo, znamenalo by to koniec našej bezpečnosti, poriadku a kultúry. Naopak, považujem ho za užitočný dokument, ktorý ponúka krajinám, ktoré dokážu o ťažkých témach seriózne uvažovať a ktoré sú ochotné sadnúť si spoločne za jeden stôl, potrebný priestor na permanentné hľadanie tých najlepších riešení na globálne problémy, ktoré len ťažko možno riešiť osamotene. Veľmi si prajem, aby aj Slovensko mohlo raz byť takouto zrelou, sebavedomou a zodpovednou krajinou.
Chcem pripomenúť, že cieľom blížiacej sa konferencie v Maroku nie je podpísanie nejakého papiera, ale deklarovanie ochoty hľadať do budúcna spoločne tie najlepšie pravidlá naprieč krajinami, ktoré napríklad zastavia nelegálnych migrantov, zlepšia podmienky pre život v krajinách, v ktorých dnes húfne utekajú, a potrestajú prevádzačov, ktorí dnes z nelegálnej migrácie profitujú. Otázka by teda nemala stáť tak, či je Slovensko za globálny rámec alebo proti nemu, ale či je Slovensko ochotné a schopné sedieť v budúcnosti za stolom, pri ktorom sa hľadajú tie najlepšie riešenia problémov, ktoré trápia nielen nás, ale aj mnohé ďalšie krajiny na globálnej scéne.
Každá krajina má mať právo rozhodovať o tom, kto vstúpi a kto nevstúpi na jej územie a za akých podmienok. Tak to stojí aj v globálnom rámci. No som si istá, že spoločné úsilie diplomatov na neutrálnej pôde podopreté vzájomným zdieľaním faktov, dát a overených informácií môže do budúcna ponúknuť krajinám vrátane Slovenska také riešenie na regulovanie dnes živelnej migrácie, ktoré budú predvídavejšie, efektívnejšie a v konečnom dôsledku výhodnejšie a lacnejšie než tie, ktoré budeme schopní generovať sami. Globálny rámec vnímam ako takúto ponuku.
Uvediem jeden príklad za všetky. Ponuku na spoločné zdieľanie informácií a databáz, ktoré umožnia rýchlejší návrat nelegálnych migrantov do krajiny ich pôvodu, považujem jednoznačne za benefit, ktorý stojí za povšimnutie. Za racionálnu strednú cestu, na ktorej sa majú pravdivo pomenuvávať problémy a hľadať riešenia, však tento dokument viaceré politické elity na Slovensku zjavne nepovažujú, a preto ho za taký nepovažuje ani verejnosť.
Tu sa chvíľu pristavím a obrátim sa priamo na ministra zahraničných vecí a na vládu Slovenskej republiky. Náš poslanecký klub SaS navrhoval, aby tu dnes s nami pán Lajčák sedel, čo však poslanci koaličných strán pri hlasovaní nepodporili. Domnievam sa, že ako mnoho iných hlasovaní, aj toto dopadlo vďaka koaličnej väčšine na škodu veci. Neprítomnosť ministra Lajčáka mi však nebráni obrániť sa, obrátiť sa naňho s nasledovnou výčitkou.
Pán minister, vašu neschopnosť vyvolať a riadiť celospoločenskú diskusiu o migrácii a výzvach s ňou spojených považujem za obrovskú chybu, ktorej sa dopustil váš rezort smerom dovnútra krajiny. Vaše výhovorky, ktoré zazneli vo viacerých reláciách, že ministerstvo zahraničných vecí nie je povinné nechať preložiť zásadné dokumenty do slovenčiny a zverejniť ich v dostatočnom predstihu, neobstoja.
Je to školácke vyhováranie sa nehodné diplomata vášho kalibru. Nemôžete predsa myslieť vážne, že sme mali my, opoziční poslanci, riadiť v tejto krajine verejnú diskusiu o tak závažnej téme, akou je migrácia, a že sme mali ľuďom v dostatočnom predstihu vysvetliť, aké kroky sa chystáte urobiť k tejto téme a prečo. To nemôžete myslieť vážne, ak vy sám nie ste schopný presvedčiť o správnosti svojho diplomatického postupu ani len členov strany, ktorá vás nominovala do ministerského kresla, o koaličnom partnerovi SNS nehovoriac, a nemyslíte vážne, že sme mali my, opoziční poslanci prevziať na seba túto zodpovednosť. Pán minister, zodpovednosť je na vašich pleciach a vy sa z nej nemôžete vyviniť. Úlohou zákonodarcov nie je pracovať pre vás a za vás, ale vašu prácu kontrolovať a hodnotiť. A preto si z tejto pozície dovolím zopakovať, že vaša práca smerom do vnútra krajiny totálne zlyháva.
A zodpovednosť za hystériu, ktorá okolo globálneho rámca na Slovensku panuje, paná aj, padá aj na vaše hlavy, pán poslanec Fico, bývalý predseda vlády, a pán Pellegrini, súčasný premiér koaličnej vlády. Obaja nesiete za tú hystériu obrovský kus zodpovednosti. Vy a vaše vlády. Keby ste si robili prácu tak, ako máte, a nezneužívali moc na účelové manipulovanie verejnosti, tá hystéria, ktorú tu dnes máme a ktorú sa dnes snažia niektorí opoziční poslanci tlmiť, nemusela vôbec nastať. Hystéria však nastala, vášne vzplanuli a panika z migrantov graduje vo verejnosti natoľko, že možno už ani niet čo hasiť, lebo sa zdá, že požiar v hlavách ľudí strávil aj tie posledné zvyšky racionálneho uvažovania. Dielo je dokonané.
Gratulujem koaličnej vláde, ktorá samu seba pasovala po voľbách za hrádzu proti extrémizmu. Vybičovaním xenofóbnych nálad ste do tejto pomyselnej hrádze sami vedome a zámerne narobili poriadne diery. Považujem za obrovský problém pre našu krajinu, že vlny extrémizmu, xenofóbie a rasizmu po voľbách neopadli, ale, naopak, aj pričinením koalície naďalej rastú. Dôkazom sú viaceré prieskumy. Deje sa tak preto, že koalícia namiesto objektívnych informácií a racionálnych argumentov podsúva ľuďom neustále klamstvá a polopravdy zabalené do negatívnych emócií. Namiesto vysvetľovania ťažkých tém sa znižuje k lacným trikom, ktorými šíri na Slovensku iba strach, aby sa pred voličmi mohla pasovať do falošnej úlohy ich záchrancu.
Vážení členovia strán vládnej koalície, všetky tie vaše xenofóbne výroky, ktorými ste do ľudí zasiali obavy prakticky zo všetkého, čo je cudzie, a nie naše, potravinami počnúc a migrantami končiac, všetky tie vaše ľúbivé predvolebné i povolebné posolstvá, ktoré účelovo balíte do strachu z fiktívneho nepriateľa, dnes žneme v podobe otráveného ovocia. A vy ním ľudí naďalej veselo kŕmite, o čom svedčí nielen návrh uznesenia z dielne SNS, ale aj postoj vlády k tomuto uzneseniu prezentovaný včera jej premiérom. V takejto atmosfére je veľmi ťažké docieliť, aby ľudia získali o globálnom rámci pravdivý obraz. A aj z tohto dôvodu môže byť dnešná rozprava v parlamente považovaná iba za predstieranie diskusie, nie za serióznu debatu o tejto téme.
Ale vrátim sa ešte raz k samotnému globálnemu rámcu a k jeho všeobecnému nepochopeniu. Ak by sme sa dnes ľudí na Slovensku opýtali, ako chápu výrok v úvode tohto dokumentu, kde sa hovorí, že každá krajina na svete je zároveň krajinou pôvodu, tranzitu aj cieľa, mnohí by zrejme odpovedali, že na Slovensku migrantov, chvalabohu, nemáme a ani ich tu nechceme. Málokomu by napadlo, že tá veta platí aj pre Slovensko, keďže vo svete žije približne 1,5 mil. Slovákov so statusom migranta, keďže máme na svojom území už dnes pracovníkov zo zahraničia a keďže aj na Slovensku žijú občania, ktorí sa pôvodne narodili a žili v inej krajine. Málokomu by napadlo, že aj tieto skutočnosti by mali byť súčasťou serióznej debaty o migrácii, lebo toto všetko sa Slovenska bytostne týka. Migrácia sa nás týka oveľa viac, ako si ľudia na Slovensku pripúšťajú. Veď na Slovensku má takmer každá rodina vo svojom rodokmeni aspoň jedného migranta. Naši prastarí rodičia húfne odchádzali za prácou do Ameriky. Naši starí rodičia a rodičia utekali pred komunizmom na Západ. Naše deti dnes rovnako húfne odchádzajú za lepším životom tam, kde sú lepšie školy, lepšia práca, lepšie podmienky na podnikanie, jednoducho lepšia perspektíva. A ostávajú tam. Ostávajú v krajinách, kde pojem právny štát nie je iba fráza, kde sa zlodeji, klamári a mafiáni nedokážu zabetónovať na dlhé roky na teplých miestach a kde ľuďom nekazí život tá takzvaná blbá nálada, ktorá sa na Slovensku šíri ako mor.
Uvedomujem si, že pre Slovensko je každý jeden mladý človek, ktorý odíde za lepším životom do zahraničia a už sa nevráti, lebo sa tam uchytí, obrovskou stratou. No na druhej strane mi ako žene, matke, ktorá navyše vidí do hrnca slovenskej politiky, nedá nemať pre to pochopenie, lebo ten prameň, z ktorého majú tie naše deti doma čerpať inšpiráciu, lásku k domovu a zmysel života, je, ako som už spomenula, otrávený. A to najmä vaším pričinením, dámy a páni z koaličných strán. Tým chcem povedať, že ak by sme na Slovensku migráciou, sa migráciou naozaj seriózne zaoberali, reč by musela byť zas a znova aj o vašich kauzách, ktoré tak urputne zametáte pod koberec, pretože, ak parafrázujem príspevok pána poslanca Blahu, problémy treba naozaj riešiť najmä tam, odkiaľ ľudia utekajú.
Na záver si dovolím už len zopakovať to, čo som viackrát povedala. Túto parlamentnú rozpravu nemôžem považovať za náhradu verejnej diskusie a tú sme sa na Slovensku ešte stále nenaučili viesť. A zároveň trvám na tom, že je povinnosťou politických elít, aby takúto diskusiu pred každým závažným rozhodnutím vyvolali a zodpovedne viedli. Ja som človekom diskusie, hľadania spoločných postupov a dohôd, pretože verím, že diskusia je ten najlepší politický nástroj na akýkoľvek problém a že to platí tým viac, čím je tento problém väčší. Som presvedčená, že snaha o konsenzus môže priniesť ľuďom v akejkoľvek krajine, Slovensko nevynímajúc, lepšie podmienky pre život ako ostreľovanie politických súperov z idego..., z ided..., z ide..., ideologických zákopov. Pardon.
Preto sa prihováram za to, aby dnes zvíťazil zdravý rozum nad emóciami a aby sme pri hlasovaní o tomto bode programu mysleli viac na budúcnosť krajiny ako na žabomyšie politické spory a aby sme návrh na odvolanie Slovenska z diskusií na globálnej scéne neschválili. Som toho názoru, že na konferencii by malo jasne zaznieť stanovisko Slovenska aj s výhradami, na ktorých v tejto chvíli panuje aspoň aká-taká zhoda.
Slovensko sa nesmie vzdať možnosti ovplyvňovať svojím hlasom dianie na medzinárodnej téme. Sedieť pri stole so silným hlasom a silným mandátom je pre Slovensko prospešnejšie, ako zabuchnúť pred svetom dvere, zamknúť a zahodiť kľúč. Takto by zodpovedná zahraničná politika vyzerať rozhodne nemala.
Ďakujem za pozornosť.
