Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no ja začnem zasa tak, že určite ten zámer dáva zmysel. Určite je to niečo, čo má sociálny rozmer, určite je to niečo, čo vie pomôcť ľuďom, kľudne aj rodinám, hej. Určite je to návrh výrazne lepší než taká tá streľba Igora Matoviča a zrušme dane úplne a zrušme najprv do 25 rokov, lebo si mladý, potom ďalších 15 rokov, lebo si mamina a rozbime celé tie verejné financie a proste to, to sú úplne že, to je jednoznačne predvolebná agenda. Som rád, že to dopadlo, ako to dopadlo a, Marek, to chválim teraz teba, a toto je proste návrh, ktorý je ďaleko zmysluplnejší v tom, že v prvom rade nemá to tak obrovský dopad na rozpočet, je to do nejakej miery, samozrejme, realizovateľné, tiež sa treba zamerať aj na to, že nejaký výpadok to je a treba hľadať náhradu, ale jednoducho je to, je to návrh, ktorý dáva ďaleko väčší zmysel a už len to, že to neni jadrová zbraň, zasa ako Igor Matovič rozpráva, budeme prvá krajina v Európe, ktorá najprv do 25 rokov zruší mladým daň, potom teda tým mamičkám a keď budú mať v štyridsiatke posledné dieťa, tak až do päťdesiatpäť nebudú platiť dane, a teda to chválenie sa, to prezentovanie tým že á, prvý v Európe, prvý na svete.
Páči sa mi tu presne tak ako si to koniec-koncov avizovala aj ty, alebo aj kolega Milan Vetrák, ktorý hovorí, že pozreli sme sa na Českú republiku a inšpirovali sme sa a hľadáme riešenie, ktoré by mohlo byť vhodné aj pre Slovensko. Výborne, presne takto nejak by sme mali asi robiť veci, pretože s Českou republikou máme teda, koľko, 70-ročnú spoločnú históriu, čiže ten náš legislatívny poriadok bol úplne rovnaký v ´93 sme sa rozišli, a teda tie legislatívne právne poriadky sa teda začali meniť. Asi všetci vnímame, že to Česko malo aj lepšiu východiskovú pozíciu, aj sú väčšia krajina, aj to vzdelanie tam má vyššiu hodnotu, to znamená to čes... aj vlády malo to Česko myslím si, že v tej histórii svojej kvalitnejšie ako sme tu mali my, či už budem menovať pána Mečiara, pána Slotu, pána Fica, takže je sa čo v Česku inšpirovať. Úplný, úplný súhlas, takže to, to, to je dobré. To je ten pohľad právny. No čo sa týka toho bývania, samozrejme, posledné roky výrazne rástli ceny bytov, čo tento problém zvýrazňovalo, pretože tá daň samotná je rozrozdielu nákupu, predaja a zároveň tie vyššie ceny, samozrejme, sťažujú dostupnosť bývania pre hlavne teda mladých, mladých ľudí. Takže aj, aj tento zámer, že poďme sa do toho pustiť, dáva, dáva zmysel.
Trošku sa možno treba zamerať zasa keď sa pozriem širšie, teraz teda SME RODINA tlačí ten veľký projekt nájomného bývania, kde teda síce sa nepostavilo, koľko to malo byť, 40-tisíc bytov do konca volebného obdobia? (Reakcia z pléna.) Dvadsať... dobre, okej, dokonca 25-tisíc ročne, nevadí, ale o to mi nejde, že sa teda nepostavilo, to bolo nerealistické jasné od začiatku. No problém je ten, že sa to pomaličky teraz rozbieha, ale rozbieha sa to tým, že tie projekty, ktoré teda budú tie, tie firmy, myslím, že už sú dve, ktoré sa do toho idú pustiť, nejdú že nanovo a rozšíriť tú ponuku, ony viac-menej vykupujú tie existujúce projekty a tým paradoxne vlastne ten problém zasa budú zväčšovať. Pretože keď tieto veľké firmy vykúpia tie projekty, no takže pre toho aj mladého alebo akéhokoľvek človeka, ktorý si bude chcieť ale kúpiť svoj byt, nie takýto nájomný, že by išiel do nájmu, no tak to zasa tie ceny zvýši, hej. Takže toto je to, že na jednej strane tuná chceme pomáhať, na druhej sa ten projekt rozbieha tak, že ten prvý najbližší výsledok toho nájomného bývania bude v tom, že, že tie ceny bytov, na nákup ich bude menej a budú, budú drahšie, takže zas je to také protichodné. Ale, samozrejme, ten, ten, dôležité je aj vybudovať nejaký systém nájomného bývania a vybudovať aj nejaký systém toho, aby ľudia vlastnili nehnuteľnosť.
Treba povedať, že my sme v tomto špecifická krajina, ak si dobre pamätám, po Rumunsku, po Rumunsku sme druhá krajina, ktorá, kde ľudia majú najväčší podiel vlastnenia nehnuteľnosti. To, to je, to je fakt. V Rumunsku to pochádza z toho, že vlastne ako končil Čaušesku, tak sa to nejak akože každému tie nehnuteľnosti rozdelili, takže tam má vlastne takmer každý nejakú nehnuteľnosť, na Slovensku je to okolo 90 %. Čiže aj o to je to zaujímavejšie, lebo my tak historicky považujeme to investovanie do tých bytov a aj do toho svojho bývania za, za dôležité, a teda toto je zase jedným z parametrov. No a teraz je tu tá debata, že či ísť do režimu znižovania daní alebo robenia ďalších výnimiek. Už som to povedal vo faktickej, ale zopakujem, oceňujem, že kolegovci vlastne vnímajú, že tie dane sú vysoké, hej, pri napríklad teda pri predaji nehnuteľností. No a teraz teda otázka je, samozrejme, jedna možnosť je robiť takéto výnimky pre kupovanie si teda ďalšej, väčšej nehnuteľnosti na bývanie pre seba, alebo či sa na to nepozrieť tak možno trošku plošnejšie, že či sa nám zdá všetkým vlastne okej, že popritom platení daní, hej, z príjmu, to sa tak asi nejak vníma, že tých buď 19, alebo 25 % podľa, podľa teda príjmu, tak okej, tak že či z toho neurobiť akoby jednu daň, to my hovoríme veľmi často o rovnej dani, hej. To je jedna možnosť.
A druhá možnosť to je tá, že prečo z tohto sa má platiť zdravotný odvod, hej. Lebo aj s tým sa dá hrať, lebo keď to zráta si človek, zdravotný 14, minimálne 19 daň z príjmu, no zrazu je už z toho tých 33 a to už ako, samozrejme, sa každému zdá vlastne zvláštne, pretože kúpil som si byt, predal som si byt, vlastne mám byt, mám byt a ešte mám z toho platiť nejaké fakt že veľké peniaze. Takže či možno neísť cestou takouto, že vyradiť z toho preč ten zdravotný odvod. Dá sa baviť teraz, áno, že či teda len pri takomto nejakom bývaní alebo pri celom. Proste vždy sa pozerať na to, že či vyrábať ďalšie a ďalšie výnimky alebo sa pozrieť na systém tak, aby bol vo finále jednoduchší. Aj to, to je ten ďalší pohľad.
No a potom čo je, a to podľa mňa to bude Peťo asi hovoriť najviac, že každý systém prináša to, ako sa obchádza, hej. Aj teraz vieme a vidíme, že ono tú daň reálne zďaleka neplatil každý, hej, že boli, proste našli sa spôsoby, nechcem ich tu veľmi menovať, ale našli sa spôsoby, ako sa vlastne tomu rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou vyhnúť a teda sa to obchádzalo. Čiže to je zasa. Spravme podmienky jednoduchšie, zmysluplnejšie a možno sa to bude obchádzať menej a ten výpadok sa nahradí práve tým, že zase viacej ľudí zaplatí. Jedna možnosť. No ďalšia možnosť je, že treba tu veľmi dať pozor na to, že aj toto bude prinášať zasa opačným smerom veľmi veľa ochoty to obchádzať, pretože to, že budeme mať zvýhodnenie na bývanie. No, Slovensko je národ kreatívny a myslím si, že teda veľmi veľa aj iných bytov bude do toho padať. Preto to treba veľmi opatrne spraviť.
A poslednú vec, čo poviem, zasa nemáme tu kolegu Vetráka. Fakt máme 250 bodov na tejto schôdzi, veľa z nich prejde do druhého čítania. Máme pred sebou ďalšiu schôdzu. Jedna vec sú teda tieto stanoviská odboru, no proste OLAP-u a druhá vec je potom to, že aby fakt bol ten priestor veci vylepšiť. Áno, ja oceňujem aj vnímam, samozrejme, snahu kolegu Milana Vetráka, ktorý jasne hovorí, že je ochotný diskutovať. Veď tak sa to aj deje, samozrejme, fakt, že s ním sa dá. Len aj on má len 24-hodinový deň. Len dnes tu máme už asi tretí, štvrtý zákon, kde teda aj on je predkladateľ alebo aj kolega Peťo, Peter Kremský a fakt sa obávam toho, že keď aj všetko prejde do druhého čítania, že nebude ten časový priestor, aby sa tie zákony dokázali doladiť do takého stavu, aby priniesli viac dobra ako zla. A toto, toto je potrebné, aby sme mali, mali fakt na pamäti, že možno niekedy menej je viacej.
Ďakujem pekne.
