Videokanál poslanca

Ďakujem obom kolegyniam za faktické poznámky a v nadväznosti na ne, na to, čo hovorili, by som chcel vlastne zbilancovať tie otázky na pána ministra. Videl som, že pán minister bol prihlásený do rozpravy, potom si to nejako rozmyslel, tak verím, že ešte vystúpi buď na konci rozpravy s možnosťou reagovať aj zo strany poslancov, alebo aspoň v záverečnom slove. A tie otázky by boli tri.
Jedna otázka je, že aké hospodárske škody teda nastali tým, že návrh nebol účinný k 1. marcu? Lebo tým sa odôvodňovalo skrátené legislatívne konanie alebo návrh na skrátené legislatívne konanie v tom februárovom alebo januárovom termíne.
Druhá moja otázka je, že prečo ten návrh zákona nebol predložený skôr, lebo teda bol predložený tak, že sa to dalo stihnúť, ale bolo to naozaj že posledná schôdza, keď sa dal stihnúť riadny legislatívny proces, že či sa to nedalo o pár mesiacov skôr a do tohoto stresu by sa zrejme koalícia nedostala.
A tretia moja otázka je, že prečo, keď bol daný návrh na skrátené legislatívne konanie, nebol ten návrh prerokovaný na predchádzajúcej schôdzi? Lebo tam bol priestor, tam sa rôzne šachovalo s návrhmi, niektoré sa prerokovali a niektoré sa odsúvali a odsúvali. A teda ja som mal z toho pocit, že k tomuto návrhu pána ministra Migaľa sa koalícia chová, akoby to bol nejaký opozičný návrh, ktorý tak odkopneme na ďalšiu schôdzu. Tak sa to robí s opozičnými návrhmi. Niekedy sa to so súhlasom koaličných poslancov robí aj s ich koaličnými poslaneckými návrhmi, ale teda s vládnymi návrhmi, kde asi nie je vecný spor o ich obsahu, tak je to také zvláštne.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci podpredseda Danko, vážené kolegyne a kolegovia, hovoríme o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o novele zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Budem sa teda venovať skrátenému legislatívnemu konaniu a existencii alebo neexistencii dôvodov pre toto skrátené legislatívne konanie, nie samotnému návrhu zákona, aj keď, samozrejme, toho návrhu zákona sa nejakým spôsobom v určitej miere musím dotknúť, lebo inak tie dôvody posúdiť nie je možné. Takže dúfam, že mi to nebude vyčítané a nebudem prerušovaný ako predrečníčka pani poslankyňa Remišová.
A na úvod chcem teda povedať, že toto nie je celkom maslo iba na hlave pána ministra. Iste je to tak, ako hovorila pani poslankyňa Remišová, že ten návrh mohol prísť v oveľa väčšom predstihu a pravdepodobne by bol už prerokovaný. Ale podstatná miera zodpovednosti za to, že teraz tu rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa môjho názoru nie sú dôvody predpokladané zákonom o rokovacom poriadku, leží na pleciach vládnej koalície. A teda pán minister je súčasťou vládnej koalície, takže sa nemôže z toho vyviniť.
Je to napísané aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že tento návrh zákona bol doručený do parlamentu 7. novembra minulého roku. November, december, január, február, marec, apríl (rečník ráta mesiace na prstoch ruky), sme viac ako päť mesiacov, odkedy bol návrh zákona doručený do parlamentu a nedostal sa na rokovanie. A prečo sa nedostal na rokovanie? No asi to nebolo pre vládnu koalíciu tak dôležité, lebo to nezávisí od opozície. Koalícia čokoľvek chce prerokovať, tak to prerokuje. Dokáže termínovať body, dokáže skrátiť rozpravu, keď je niečo naozaj dôležité, a ohrozenie financií z Plánu obnovy, predpokladám, že dôležité je aj pre vládnu koalíciu, keď je niečo dôležité, tak si koalícia dokáže povedať, áno, bude sa o tom rokovať v stredu o deviatej hodine a ono sa o tom v stredu o deviatej hodine rokovať bude, lebo máte tu dosť poslancov na to, aby ste si to odhlasovali, aby ste ten bod termínovali, aby, keby sa zapojilo do toho celé plénum, čo v tomto prípade sa nezapojí, ale aj keby sa zapojilo, tak aby, aby ste skrátili rozpravu alebo vopred obmedzili rozpravu, však to robíte skoro na každej schôdzi, a nestalo sa tak. Bola tu schôdza jedna v novembri, decembri, druhá v januári, februári, dokonca bolo pokračovanie tej schôdze, kde sa rokovalo o návrhoch, ktoré boli doručené, ale iba o opozičných návrhoch, o vašom návrhu sa nerokovalo, tak zrejme má koalícia iné priority, ako je záchrana miliárd z Plánu obnovy.
Ja mám teda dosť vážne pochybnosti, že či tento návrh zákona môže spĺňať dôvody pre skrátené legislatívne konanie, uvedené v zákone o rokovacom poriadku, lebo... a iba zacitujem z návrhu, nie zákona alebo dôvodovej správy, ale z návrhu na skrátené legislatívne konanie, že týmto návrhom zákona sa precizuje úprava monitoringu a zberu spätnej väzby v súvislosti s elektronickými službami poskytovanými koncovým používateľom. To je teda dosť veľký bizár, lebo precizovať je niečo tak detailne nastavovať, donastavovať, upresňovať, to je jemná motorika, to nie sú, že niekde padne bomba. Lebo skrátené legislatívne konanie má byť reakciou na veci typu, že niekde niečo vybuchne, objaví sa pandémia - v minulom volebnom období COVID-19 -, začne vojna - v minulom volebnom období Rusko napadlo Ukrajinu - alebo príde nejaká energetická kríza a je potrebné meniť zákony, aby bolo možné na takú alebo onakú krízu reagovať.
Tuto je účelom toho zákona iba niečo doprecizovať. Niečo doprecizovať podľa môjho názoru je vec, ktorá je dlhodobá, naozaj s oveľa väčším predstihom sa dala riešiť ako skoro na poslednú chvíľu. 12-2
Vy ste tú poslednú chvíľu síce stihli, ale potom jednoducho pre vašich koaličných kolegov vaše návrhy neboli natoľko dôležité, aby o nich rokovali v riadnom termíne, a teda dostali ste sa do sklzu. Nebolo to v novembri, decembri, nebolo to vôbec minulý rok, tak ste na prvú tohtoročnú schôdzu prišli s tým, že treba prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa to teda stihlo do 1. marca. Ale 1. marca už bolo. A vy tu tvrdíte, že ak sa to dovtedy nestihne, tak hrozia značné hospodárske škody. Tak mňa by aj teda zaujímalo, že nastali tie značné hospodárske škody? Alebo keď nenastali, ako sa tomu podarilo zabrániť bez skráteného legislatívneho konania?
A ozaj tie, tie dôvody by mali byť oveľa precíznejšie v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ako je to už povedané, ako je to v tom jednostranovom alebo jednostranovom a párriadkovom návrhu na skrátené legislatívne konanie. A malo by ísť o mimoriadne okolnosti. A mimoriadne okolnosti by malo byť niečo vonkajšie, nie niečo, čo si spôsobí ministerstvo tým, že povie, že stačí, keď to dám na poslednú schôdzu, keď sa dá stihnúť riadny legislatívny proces, a nepredloží taký návrh skôr alebo dokonca, že koaliční partneri ignorujú požiadavku vlastného ministra na to, aby sa rokovalo o nejakom návrhu a vedia, že keď nebude prerokovaný najneskôr v decembri, tak to už nepôjde riadnym legislatívnym procesom a bude sa to musieť skracovať, dostane sa na návrh schôdze návrh na skrátené legislatívne konanie, a ešte ani ten nie je prerokovaný na tej januárovo-februárovej schôdzi. Čiže ani tam to nie je také dôležité a teraz je to, teraz je to opäť dôležité, opäť tu hovoríme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak mňa by naozaj zaujímalo, že aké hospodárske škody nastali tým, že ten zákon nie je účinný od 1. marca, a aké teda nastanú, ak, nebodaj, by nebolo schválené skrátené legislatívne konanie.
Lebo toto je absurdná prax, že vládna koalícia v tomto volebnom období predkladá návrhy zákonov, dáva ich do skráteného legislatívneho konania a potom ani o tom návrhu na skrátené legislatívne konanie nerokuje na schôdzi, na ktorú bol ten návrh predložený a ťahá sa to celé mesiace. A myslím, že s pánom ministrom Tarabom, ktorý tu bude asi dnes predkladať ďalší takýto návrh, si môžete skoro, skoro ruku podať. Akurát, že on si zariadil teda aspoň to, že ten návrh postupne po tých schôdzach prechádza aspoň tými jednotlivými fázami, a u vás to vyzerá, že to chcete sfúknuť na jednej schôdzi.
Čiže za mňa, ja tam tie dôvody na skrátené legislatívne konanie nevidím. Vládna koalícia často porušuje zákon o rokovacom poriadku v tejto veci a predkladá návrhy, kde nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ale táto konkrétna situácia je ešte zvlášť absurdná spôsobom, že sa na jednej schôdzi návrh zákona odsunul, nerokovalo sa o ňom, vládny návrh, nie návrh opozície, nie návrh koaličného poslanca, vládny návrh, nerokovalo sa o ňom, následne bol na ďalšiu schôdzu predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o tom istom návrhu zákona, a nerokovalo sa nie že o tom návrhu zákona, ale ani o návrhu na skrátené legislatívne konanie. A dostávame sa k rokovaniu o tom návrhu až po piatich mesiacoch, odkedy prišiel do parlamentu, takže asi také urgentné to pre koalíciu nie je.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci podpredseda Danko, vážené kolegyne a kolegovia, hovoríme o návrhu na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o novele zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Budem sa teda venovať skrátenému legislatívnemu konaniu a existencii alebo neexistencii dôvodov pre toto skrátené legislatívne konanie, nie samotnému návrhu zákona, aj keď, samozrejme, toho návrhu zákona sa nejakým spôsobom v určitej miere musím dotknúť, lebo inak tie dôvody posúdiť nie je možné. Takže dúfam, že mi to nebude vyčítané a nebudem prerušovaný ako predrečníčka pani poslankyňa Remišová.
A na úvod chcem teda povedať, že toto nie je celkom maslo iba na hlave pána ministra. Iste je to tak, ako hovorila pani poslankyňa Remišová, že ten návrh mohol prísť v oveľa väčšom predstihu a pravdepodobne by bol už prerokovaný. Ale podstatná miera zodpovednosti za to, že teraz tu rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa môjho názoru nie sú dôvody predpokladané zákonom o rokovacom poriadku, leží na pleciach vládnej koalície. A teda pán minister je súčasťou vládnej koalície, takže sa nemôže z toho vyviniť.
Je to napísané aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie, že tento návrh zákona bol doručený do parlamentu 7. novembra minulého roku. November, december, január, február, marec, apríl (rečník ráta mesiace na prstoch ruky), sme viac ako päť mesiacov, odkedy bol návrh zákona doručený do parlamentu a nedostal sa na rokovanie. A prečo sa nedostal na rokovanie? No asi to nebolo pre vládnu koalíciu tak dôležité, lebo to nezávisí od opozície. Koalícia čokoľvek chce prerokovať, tak to prerokuje. Dokáže termínovať body, dokáže skrátiť rozpravu, keď je niečo naozaj dôležité, a ohrozenie financií z Plánu obnovy, predpokladám, že dôležité je aj pre vládnu koalíciu, keď je niečo dôležité, tak si koalícia dokáže povedať, áno, bude sa o tom rokovať v stredu o deviatej hodine a ono sa o tom v stredu o deviatej hodine rokovať bude, lebo máte tu dosť poslancov na to, aby ste si to odhlasovali, aby ste ten bod termínovali, aby, keby sa zapojilo do toho celé plénum, čo v tomto prípade sa nezapojí, ale aj keby sa zapojilo, tak aby, aby ste skrátili rozpravu alebo vopred obmedzili rozpravu, však to robíte skoro na každej schôdzi, a nestalo sa tak. Bola tu schôdza jedna v novembri, decembri, druhá v januári, februári, dokonca bolo pokračovanie tej schôdze, kde sa rokovalo o návrhoch, ktoré boli doručené, ale iba o opozičných návrhoch, o vašom návrhu sa nerokovalo, tak zrejme má koalícia iné priority, ako je záchrana miliárd z Plánu obnovy.
Ja mám teda dosť vážne pochybnosti, že či tento návrh zákona môže spĺňať dôvody pre skrátené legislatívne konanie, uvedené v zákone o rokovacom poriadku, lebo... a iba zacitujem z návrhu, nie zákona alebo dôvodovej správy, ale z návrhu na skrátené legislatívne konanie, že týmto návrhom zákona sa precizuje úprava monitoringu a zberu spätnej väzby v súvislosti s elektronickými službami poskytovanými koncovým používateľom. To je teda dosť veľký bizár, lebo precizovať je niečo tak detailne nastavovať, donastavovať, upresňovať, to je jemná motorika, to nie sú, že niekde padne bomba. Lebo skrátené legislatívne konanie má byť reakciou na veci typu, že niekde niečo vybuchne, objaví sa pandémia - v minulom volebnom období COVID-19 -, začne vojna - v minulom volebnom období Rusko napadlo Ukrajinu - alebo príde nejaká energetická kríza a je potrebné meniť zákony, aby bolo možné na takú alebo onakú krízu reagovať.
Tuto je účelom toho zákona iba niečo doprecizovať. Niečo doprecizovať podľa môjho názoru je vec, ktorá je dlhodobá, naozaj s oveľa väčším predstihom sa dala riešiť ako skoro na poslednú chvíľu. 12-2
Vy ste tú poslednú chvíľu síce stihli, ale potom jednoducho pre vašich koaličných kolegov vaše návrhy neboli natoľko dôležité, aby o nich rokovali v riadnom termíne, a teda dostali ste sa do sklzu. Nebolo to v novembri, decembri, nebolo to vôbec minulý rok, tak ste na prvú tohtoročnú schôdzu prišli s tým, že treba prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, aby sa to teda stihlo do 1. marca. Ale 1. marca už bolo. A vy tu tvrdíte, že ak sa to dovtedy nestihne, tak hrozia značné hospodárske škody. Tak mňa by aj teda zaujímalo, že nastali tie značné hospodárske škody? Alebo keď nenastali, ako sa tomu podarilo zabrániť bez skráteného legislatívneho konania?
A ozaj tie, tie dôvody by mali byť oveľa precíznejšie v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ako je to už povedané, ako je to v tom jednostranovom alebo jednostranovom a párriadkovom návrhu na skrátené legislatívne konanie. A malo by ísť o mimoriadne okolnosti. A mimoriadne okolnosti by malo byť niečo vonkajšie, nie niečo, čo si spôsobí ministerstvo tým, že povie, že stačí, keď to dám na poslednú schôdzu, keď sa dá stihnúť riadny legislatívny proces, a nepredloží taký návrh skôr alebo dokonca, že koaliční partneri ignorujú požiadavku vlastného ministra na to, aby sa rokovalo o nejakom návrhu a vedia, že keď nebude prerokovaný najneskôr v decembri, tak to už nepôjde riadnym legislatívnym procesom a bude sa to musieť skracovať, dostane sa na návrh schôdze návrh na skrátené legislatívne konanie, a ešte ani ten nie je prerokovaný na tej januárovo-februárovej schôdzi. Čiže ani tam to nie je také dôležité a teraz je to, teraz je to opäť dôležité, opäť tu hovoríme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak mňa by naozaj zaujímalo, že aké hospodárske škody nastali tým, že ten zákon nie je účinný od 1. marca, a aké teda nastanú, ak, nebodaj, by nebolo schválené skrátené legislatívne konanie.
Lebo toto je absurdná prax, že vládna koalícia v tomto volebnom období predkladá návrhy zákonov, dáva ich do skráteného legislatívneho konania a potom ani o tom návrhu na skrátené legislatívne konanie nerokuje na schôdzi, na ktorú bol ten návrh predložený a ťahá sa to celé mesiace. A myslím, že s pánom ministrom Tarabom, ktorý tu bude asi dnes predkladať ďalší takýto návrh, si môžete skoro, skoro ruku podať. Akurát, že on si zariadil teda aspoň to, že ten návrh postupne po tých schôdzach prechádza aspoň tými jednotlivými fázami, a u vás to vyzerá, že to chcete sfúknuť na jednej schôdzi.
Čiže za mňa, ja tam tie dôvody na skrátené legislatívne konanie nevidím. Vládna koalícia často porušuje zákon o rokovacom poriadku v tejto veci a predkladá návrhy, kde nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ale táto konkrétna situácia je ešte zvlášť absurdná spôsobom, že sa na jednej schôdzi návrh zákona odsunul, nerokovalo sa o ňom, vládny návrh, nie návrh opozície, nie návrh koaličného poslanca, vládny návrh, nerokovalo sa o ňom, následne bol na ďalšiu schôdzu predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o tom istom návrhu zákona, a nerokovalo sa nie že o tom návrhu zákona, ale ani o návrhu na skrátené legislatívne konanie. A dostávame sa k rokovaniu o tom návrhu až po piatich mesiacoch, odkedy prišiel do parlamentu, takže asi také urgentné to pre koalíciu nie je.

Pani poslankyňa Remišová, ja len nerozumiem teda tomu prerušeniu zo strany pána ministra a zo strany pána podpredsedu, lebo tvoje vystúpenie bolo úplne k veci. Hovoríme tu o skrátenom legislatívnom konaní, hovoríme tu o tom, prečo nemôžeme postupovať riadnym legislatívnym procesom, no tak je úplne namieste zbilancovať, čo sa robilo miesto toho, aby tento návrh bol, bol prerokovaný v riadnom konaní.
A, samozrejme, že nie je to iba vina pána ministra, lebo ten návrh bol predložený tak, že mohol byť prerokovaný v riadnom legislatívnom konaní, ale na druhej strane je fakt, že ten návrh mohol byť predložený aj oveľa skôr a o tom bola veľká časť tvojho vystúpenia, takže len treba dávať pozor, o čom vystupujúci hovorí a potom nemusí vznikať dojem, že sa odchyľuje od veci, lebo hovoriť o návrhu nejakom neznamená iba prečítať si vetu z neho a potom ju okomentovať, ale zasadiť ten návrh do súvislostí, ktoré ho vysvetľujú, a presne to si vo svojom vystúpení robila.
Ďakujem.

Za poslanecký klub strany Sloboda a Solidarita sa pripájam k návrhu poslaneckého klubu PS na zvolanie poslaneckého grémia. Rovnako si myslím, že neexistuje žiadne ustanovenie zákona o rokovom poriadku, ktoré by umožnilo predsedajúcemu konštatovať, že to nebolo vystúpenie v rozprave. Môžete mu odobrať slovo. To je vaše právo, ak sa odkláňa od prerokúvanej veci, ale to neznamená, že vy môžete vyhlásiť, že nejaké vystúpenie poslanca v rozprave nie je vystúpením poslanca v rozprave. Rovnako nie je, nie je možné odobrať prihláseným poslancom právo vystúpiť s faktickou poznámkou, ani také ustanovenie v zákone o rokovacom poriadku neexistuje. A len teda upozorňujem, že poslanecké grémium sa zvoláva aj bez toho, aby sa písomne odovzdal návrh na zvolanie poslaneckého grémia. Jednoducho o to dva kluby požiadajú a poslanecké grémium predseda zvolá.

Navrhujem termínovať prerokovanie dvoch bodov programu, a to bodu č. 143 správa generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok ´24 a bod 144 správa o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024, čiže tlače 883 a 764. Navrhujem ich termínovať na utorok 21. apríla 2026 o deviatej hodine, resp. ak bude schválený návrh pána poslanca Puciho, tak bezprostredne potom bude program, ktorý bude tam predradený. A býva zvykom, že správy inštitúcií bývajú termínované a v tomto prípade zjavne nie je záujem, aby boli prerokované, tak nie sú termínované. A navyše ide o správy za rok 2024. Jedna bola doručená v marci a druhá v júli 2025 a parlament odvtedy odkladá rokovanie o nich.

Ja teraz len zareagujem na to, čo vo faktickej povedala pani predkladateľka, pani poslankyňa Turčanová, že naozaj to je zase tretia vec, na ktorú upozornila vo svojom vystúpení je, že ten páchateľ nie je, častokrát nevyzerá ako páchateľ a jeho okolie si ňom myslí, že je to fajn, milý, slušný človek a nechce veriť tomu, že takýto milý, vtipný kolega, ktorý sa úctivo správa k ženám vo svojom okolí, by mohol byť páchateľom domáceho násilia. A teda ale hlavne sa chcem pripojiť k tomu apelu opozičných kolegov, nielen pána podpredsedu Národnej rady Danka, ale aj na ostatných predstaviteľov koalície, toto je jeden z takých zákonov, kde by nemuseli mať problém. To nie je o tom, že ja chápem, že mnohé z tých návrhov, ktoré my predkladáme, odrážajú náš pohľad, ktorý je úplne protikladný tomu, čo má vládna koalícia a teda my tie návrhy síce predkladáme, ale teda je nám jasné, že by ste museli poprieť sami seba, aby ste ich podporili, ale častokrát opoziční poslanci predkladajú návrhy zákonov, ktoré riešia konkrétne praktické problémy, nemajú žiadne ideologické zafarbenie a myslím si, že toto je jeden z takých návrhov, kde by sa mohli aj v koalícii zamyslieť nad tým, či ho nepodporia, alebo keď ho nepodporia, tak či niekto z nich si ho neosvojí a pol roka po tom ako ho odmietnete, ho nieto z vás predloží. Ďakujem.

Pani poslankyňa Turčanová, chcem sa vám poďakovať, že týmto návrhom upriamujete pozornosť na dôležitú tému, ktorá aj keď v ostatných rokoch nastal značný pokrok v prístupe k nej a v riešení problémov, spojených s násilím na ženách a domácom násilí všeobecne, tak ešte stále tie rezervy sú tam veľmi silné a váš návrh upriamuje pozornosť na dve veľmi dôležité aspekty toho problému. Jeden je ten, že to násilie, ktoré sa deje nemá len podobu priamo fyzického násilia, teda keď ostanú fyzické rany, ktoré vyšetrí lekár, častokrát dochádza k psychickému násiliu. To násilie je ešte rozšírenejšie a teda vzťah poškodzuje, alebo teda obeť toho násilia poškodzuje rovnako a niekedy aj viac. A je žiaľ skutočnosť, že časť verejnosti, časť ľudí má tendenciu bagatelizovať psychické násilie a mávnuť nad tým rukou a interpretovať to ako nejaké nezhody vo vzťahu, alebo talianske manželstvo alebo niečo podobné, hoci je to násilie a tak k nemu treba pristupovať. Druhá vec je, alebo druhý aspekt toho problému je spôsob, akým sa tí, ktorí sú poverení riešiť ten problém stavajú k nemu a teda v tomto prípade ide najmä asi o políciu a orgány činné v trestnom konaní, ktoré tiež niekedy majú tendenciu bagatelizovať ten problém, vyhovárať obeti, aby oznámila, že došlo k spáchaniu násilia a presviedčať ju, že aké to bude mať následky na rodinu a podobne. A teda aj tuto nastalo zlepšenie oproti minulosti a robia sa aj nejaké aktivity, aby sa to ešte zlepšilo, ale toto môže tomu ešte viac prispieť.