Rady, kolegyne, kolegovia, a ešte jeden rozmer tej diskusie o možnej pravdepodobnej protiústavnosti navrhovanej sankcie menších obecných prác by som chcel vniesť do tejto rozpravy. A z pohľadu nás poslancov sa tá diskusia začala až v parlamente. Začala sa na pôde ústavnoprávneho výboru, výboru pre ľudské práva a teraz prebieha v pléne, bola odštartovaná upozornením odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej...
Rady, kolegyne, kolegovia, a ešte jeden rozmer tej diskusie o možnej pravdepodobnej protiústavnosti navrhovanej sankcie menších obecných prác by som chcel vniesť do tejto rozpravy. A z pohľadu nás poslancov sa tá diskusia začala až v parlamente. Začala sa na pôde ústavnoprávneho výboru, výboru pre ľudské práva a teraz prebieha v pléne, bola odštartovaná upozornením odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na možnú protiústavnosť sankcie menších obecných prác s poukázaním na čl. 18 ústavy. Ale treba povedať, že to nie je začiatok tej debaty o možnej protiústavnosti menších obecných prác, že podobná diskusia a sa bude forma primeranej odohrala aj počas medzirezortného pripomienkového konania a dokonca ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním zrejme. Ministerstvo vnútra dalo do pripomienkového konania návrh novely priestupkového zákona vo forme, ktorý neoperoval s termínom menšie obecné práce, ale používal termín menšie obecné služby. Teda termín, ktorý je použitý aj v čl. 18 ods. 2 ústavy. A ako jedna z výnimiek zo zákazu nútených prác, ale práve v dôsledku predrezortného pripomienkového konania bol termín menšie obecné služby nahradený termínom menšie obecné práce. Práve preto, že mňa čaká pecná. Služby alebo práce ako sankcia v priestupkovom zákone nezodpovedá tomu, čo ústava považuje ako výnimku podľa ods. 2 písmena e), teda menšie obecné služby na základe zákona. A už tam v pripomienkovom konaní, najmä v pripomienkach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Únie miest Slovenska, sa vyskytlo upozornenie na možný rozpor navrhovanej právnej úpravy ako s ústavou, tak s medzinárodnými záväzkami. Dovolím si teraz vychádzať z vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, ako je zverejnené aj na Vážne chráňte pri prerokovaní tohto návrhu zákona vo vláde, ale aj na portáli SLOV-LEX, kde jednou z požiadaviek Generálnej prokuratúry je návrh upraviť ustanovenie o uložení menších obecných služieb páchateľovi priestupku len na základe explicitného dobrovoľného súhlasu páchateľa, jeho vedomého výberu tohto druhu sankcie. A upozorňuje sa, že pri treste povinnej práce podľa § 54 Trestného zákona už od 6. augusta 2024 nie je súhlas páchateľa podmienkou na uloženie tohto druhu trestu, avšak tento druh trestu ukladá súd. O sankciách menších obecných služieb rozhoduje orgán štátnej správy. Používam termín menšie obecné služby, pretože v pripomienkovom konaní návrh počítal s menšími obecnými službami. A že následne sa to zmenilo na menšie obecné práce, a teda budem tu citovať z vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ešte pracuje s týmto termínom menšie obecné služby, nie menšie obecné práce, ako je to dnes. A Generálna prokuratúra upozorňuje, že právny pojem menšie obecné služby nie je expressis verbis upravený v slovenskom právnom poriadku. Je tam odkaz na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého sa za nútenú prácu na účely príslušného článku nepovažuje, a je tá úprava analogická tej úprave v čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky, a tam sú v dohovore tie výnimky definované ako: po a) práca bežne vykonávaná, vyžadovaná počas pozbavenia slobody podľa čl. 5 tohto dohovoru alebo v čase podmienečného prepustenia, po b) služba vojenského charakteru alebo v prípade osôb, ktoré odmietajú vojenskú službu z dôvodov svedomia v krajinách, kde sa takéto odmietnutie vojenskej služby uznáva, iná služba vyžadovaná namiesto povinnej vojenskej služby, po c) služba vyžadovaná v prípade núdze alebo pohromy ohrozujúcej život alebo blaho spoločnosti a po d) práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. A Generálna prokuratúra uvádza, že právny pojem menšia obecná služba je možné obsahovo definovať ako formu aktívnej činnosti vykonávanej pre obec za rôznymi účelmi v zmysle zákona o službách zamestnanosti alebo právny pojem menšej obecnej služby je možné obsahovo definovať aj ako služby organizované obcou v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale Generálna prokuratúra, že menšie obecné služby. V zmysle zákona o službách zamestnanosti pojem menšej obecnej služby je možné obsahovo definovať aj ako služby organizované obcou v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale Generálna prokuratúra, že menšie obecné služby nie sú nútenou službou podľa čl. 18 ods. 2 písmeno e) Ústavy Slovenskej republiky, ak sú vykonávané na základe zákona. Ide napríklad o právne predpisy ustanovujúce výkon štátnej sociálnej politiky alebo výkon územnej samosprávy. A Generálna prokuratúra tvrdí, že uloženie menších obecných služieb ako druhu sankcie za priestupok nie je samo o sebe v rozpore s čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak je v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. A uloženie menších obecných služieb ako druhu sankcie za priestupok bude podľa Generálnej prokuratúry v súlade s čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak – a teraz sú tam viaceré podmienky. Jednak, že tento druh sankcie je uložený na základe zákona a v spravodlivom konaní orgánom verejnej moci majúcim pôsobnosť vykonávať správne trestanie, v ktorom sa uplatňujú záruky spravodlivého procesu. Ale je tam podmienka, osoba má reálnu možnosť voľby druhu sankcie. Osoba súhlasí s výkonom menších obecných služieb. A takýto súhlas je daný vedome a dobrovoľne. A bolo sú tam ďalšie podmienky, že výkon týchto menších obecných služieb je primeraný, neponižujúci, ide o formu občianskej povinnosti a uloženie a vykonávanie tohto druhu sankcie podlieha súdnemu dohľadu. Ale je tam tá podmienka, ktorá nie je splnená. Osoba má reálnu možnosť voľby druhu sankcie a osoba súhlasí s výkonom menších obecných prác a obecných služieb a takýto súhlas je daný vedome a dobrovoľne. V niektorých veciach Ministerstvo vnútra vyšlo v ústrety tej argumentácii Generálnej prokuratúry a v tejto veci nie. A v zásade, keby vyšlo, tak je to v rozpore s tou filozofiou, že sa menšie obecné práce majú uplatniť ako sankcia práve v situáciách, keď sa zdá, že pokuta, finančný trest je nedostatočná a nevedie k náprave. A opakujem, že rozumiem tej logike, ale nemôžeme ísť v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nemôžeme ísť ani v rozpore s ústavou. A podľa môjho názoru ten rozpor s ústavou je tam taký explicitný, že ani tá podmienka možnosti výberu sankcie alebo teda dobrovoľnosti a súhlasu páchateľa s touto sankciou by ten rozpor s ústavou podľa môjho názoru neprekonala, aj keď možno by v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva prekonala ten možný rozpor s dohovorom podľa názoru Generálnej prokuratúry. No a nemenej zaujímavé sú pripomienky Únie miest Slovenska, ktorá sa na to pozrela z pohľadu združenia zastupujúceho mestá, teda obce, ktoré budú časť toho vykonávať a na ktoré môže negatívne dopadnúť, ak bude táto právna úprava protiústavná, alebo to by mohlo mať aj následky aj vo vzťahu k obciam. A teda, čo žiada Únia miest alebo čo žiadala Únia miest v pripomienkovom konaní? Tvrdila, že namietame ústavnoprávnu a ľudskoprávnu spornosť prípustnosti trestu povinnej práce formou menších obecných služieb a odmietame navrhovanú právnu úpravu. Žiadame tento a nadväzujúce novelizačné body vypustiť. A upozornila, že tento navrhovaný trest je trestom, o ktorého uplatnení a výške má rozhodovať správny orgán. A teda menšie obecné služby sú konštrukt, ktorý v Európskom dohovore ľudských práv, ktorý v oblasti ľudských práv tvorí obsah Ústavy SR, zavádza ako jednu z výnimiek zakázaného otroctva a nútenej práce a výnimkami podľa tohto zákazu sú práca bežne vyžadovaná počas pozbavenia slobody v rámci trestu odňatia slobody alebo v rámci podmienečného prepustenia alebo práca alebo služby, ktoré tvoria súčasť bežných občianskych povinností. Tú službu vojenského charakteru alebo náhradnú službu vyžadovanú v prípade núdze alebo pohromy dávam nabok, lebo teda o tom som hovoril už v predchádzajúcom vystúpení, že to nemá žiadny súvis. Áno. Únia miest tvrdí, že ten prvý bod, teda práca bežne vykonávaná počas pozbavenia slobody v rámci trestu odňatia slobody alebo v čase podmienečného prepustenia, ani jedno, ani druhé nie je priestupok. Má následne pramene v nasledujúcom článku, v ktorom sa garantuje právo na slobodu a bezpečnosť. Zásah do slobody je možný len na základe rozhodnutia zákonného súdu a pri dodržaní ďalších pravidiel, akými sú napríklad právo na obhajobu, poskytnutie verejného obhajcu a podobne. Uloženie povinnosti vykonávať prácu bez spravodlivej finančnej satisfakcie je prípustné len ako súčasť trestu odňatia slobody alebo ako alternatíva za trest odňatia slobody, čiže z dohovoru vyplýva to isté, čo z Ústavy Slovenskej republiky. A Únia miest pokračuje, že pojem menšie obecné služby v ústave zodpovedá poslednému bodu. A jeho obsahom sú občianske povinnosti, ktoré sú občania povinní vykonávať bez nároku na odmenu. Príkladom takejto bezodplatnej povinnosti môže byť povinnosť dostaviť sa na výzvu orgánu verejnej moci na určené miesto. V niektorých štátoch je tradícia losovaných zástupcov z ľudu pri súdoch a v rôznych komisiách, v ktorých členstvo je bezplatné a povinné. V zákonoch v rôznych spolkových štátoch je zakotvená napríklad povinnosť určených osôb, dospelých mužov, byť členom a vykonávať činnosť požiarnej hliadky, prípadne starostlivosť o schodnosť chodníka pred domom, povinnosť, ktorej pramene sú v rímskom práve a stále platí v mnohých štátoch a mestách. Argumentuje Únia miest a vyvodzuje z toho, že je úplne zrejmé, že obsah menších obecných služieb, respektíve bežných občianskych povinností je zásadne odlišný od zámeru, ktorý je predkladaný v zákone o priestupkoch. Napriek tomu viaceré štáty Európskej únie poznajú a aplikujú tresty povinnej práce aj za delikty, ktoré by sme mohli považovať za priestupky. Nemáme ale vedomosť ani o jednom, ktorý by ukladal tresty povinnej práce rozhodnutím úradníka a nie zákonného sudcu. Je tu teda zjavná námietka, po tej námietke Generálnej prokuratúry, že má tam byť možnosť výberu sankcie zo strany páchateľa, tak je tu námietka zo strany Únie miest, že áno, aj za priestupky je možné ukladať, ale na základe rozhodnutia zákonného sudcu. A tvrdia, že nepoznajú žiadnu inú krajinu Európskej únie, v ktorej by to bolo možné na základe rozhodnutia správneho orgánu. Žiadne vysporiadanie sa s týmto. A teraz pre mňa jedna z najzaujímavejších častí toho vyhodnotenia pripomienkového konania a teraz citujem z pripomienky Únie miest, ktorá bola vznesená v pripomienkovom konaní a z ktorej teda vyplýva, že už predtým sa uskutočnilo nejaké rokovanie na túto tému. Citujem: „Na rokovaní na pôde Ministerstva vnútra bol tento rozpor so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonom, predmetom diskusie medzi Úniou miest a Ministerstvom spravodlivosti, kde bez jasnej argumentácie Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že ide o riešenie súladné s ústavou.“ Čiže ešte pred tým, ako začalo medzirezortné pripomienkové konanie, prišlo k nejakému rokovaniu, na ktorom Únia miest upozornila na možnú protiústavnosť a rozpor s dohovorom. Ministerstvo spravodlivosti na to reagovalo, že ide o riešenie súladné s ústavou, bez toho, aby to nejako vysvetlilo. Únia miest pokračuje: „Napriek tomu ani v dôvodovej správe, ani v iných podkladoch nie je súladnosť s Ústavou Slovenskej republiky nijako argumentačne podložená. V doložke zlučiteľnosti, ktorá tvorí povinné prílohy, napriek tomu, že zákaz povinných prác je obsahom čl. 5 Charty základných práv EÚ, nie je súlad s týmto základným právom EÚ ani len spomenutý.“ Čiže ja som považoval za nehorázne, že Ministerstvo vnútra sa na pôde ústavnoprávneho výboru nijako nevyjadrilo k tej pripomienke odboru legislatívy, ktorá namietala, že zákon je možno protiústavný, alebo teda upozornila na možný nesúlad návrhu zákona v bode o zavedení menších obecných prác s ústavou. Nijako sa nevyjadrilo k tomu, keď sme ako opoziční poslanci a poslankyne na to upozorňovali, citovali sme z ústavy a argumentovali sme, že žiadna z tých výnimiek v čl. 18 ods. 2 sa nevzťahuje na takto definované menšie obecné práce ako sankciu za priestupok. Ale teraz musím konštatovať, že to je iba taká špička ľadovca z tej nehoráznosti Ministerstva vnútra a v tomto prípade asi aj Ministerstva spravodlivosti, lebo oni toto isté riešili v medzirezortnom pripomienkovom konaní, dokonca ešte na nejakom rokovaní pred medzirezortným pripomienkovým konaním a nepovažovali za potrebné dať do dôvodovej správy argumentáciu, v ktorej by dali svoj pohľad na to, prečo si myslia, že ten návrh je v súlade s ústavou. Lebo teda nepredpokladajme, že štátny orgán ako ministerstvo alebo vláda vedome dajú do parlamentu návrh zákona, ktorý je protiústavný, že majú asi iný pohľad, ale ten pohľad pred nami zatajujú. Nedali ho do dôvodovej správy, nevyjadril sa k tomu pán minister alebo zastupujúci pán minister, keď ho uvádzal, nereagovala na to pani štátna tajomníčka Ministerstva vnútra na ústavnoprávnom výbore, ani žiadny z prítomných zamestnancov na ústavnoprávnom výbore. Nereaguje na to žiadny koaličný poslanec, ani žiadny člen vlády, ktorý tu práve sedí počas rozpravy o tomto návrhu zákona. Ani jeden jediný argument, že by to bolo v poriadku. A teda, aby som uzavrel, tak Únia miest konštatuje, že zásadné riziká vyhlásenia takéhoto ukladania trestu za protizákonné pre obce môžu plynúť pri sankciách uložených obcami, nakoľko po vyhlásení takéhoto postupu za protiústavný by mohli byť voči obciam uplatňované požiadavky na reštitúciu. V širšom kontexte však ukladanie takýchto trestov, ktoré by následne boli vyhlásené za protizákonné, mohlo a s veľkou pravdepodobnosťou aj viedlo k odškodňovaniu reálnych páchateľov priestupkov, čo by ešte viac erodovalo vieru v spravodlivosť a posilnilo by protisystémové tendencie v spoločnosti. Je preto namieste odmietnuť túto formu zavádzania trestu povinnej práce a trvať na tom, aby bolo uplatnené riešenie, ktoré je bežné aj v aplikačnej praxi iných štátov Európskej únie. Čiže Únia miest ako reprezentant relevantnej časti samospráv slovenských obcí, respektíve miest, vás tu upozorňuje, že idete schváliť protiústavnú sankciu, ktorá, ak to bude napadnuté na Ústavnom súde, a ja teda by som mal také tušenie, že by to aj mohlo byť napadnuté na Ústavnom súde a z toho, ako to vidím, som dosť hlboko presvedčený, že Ústavný súd povie, že je to protiústavné, tak to môže spôsobiť tým obciam, ktoré tie priestupky budú ukladať, lebo tak, ako ste tu chceli mať priestupkovú amnestiu za porušovanie covidových opatrení, tak toto by bola situácia, že Ústavný súd povie, že nejaká sankcia je protiústavná, tak tí, ktorým bola uložená tá sankcia, sa budú môcť domáhať nejakej nápravy, čo si myslím, že bude odrádzať obce od toho, aby boli ochotné uplatňovať tento trest, lebo sa tým vedome vystavia riziku, že keď Ústavný súd konštatuje, že táto sankcia bola protiústavná, tak tí páchatelia priestupkov, nie nevinné osoby, páchatelia priestupkov, ktorí boli uznaní z toho, že spáchali nejaký priestupok, budú mať právny základ na to, aby vymáhali náhradu za to, že boli podrobení trestu, ktorý je protiústavný. Čiže nielen, že to je nejaký teoretický problém, že idete schváliť sankciu, ktorá je protiústavná, ktorá je v rozpore s dohovorom, ktorá môže byť vyhlásená za protiústavnú Ústavným súdom. Ale môže to spôsobiť aj praktické problémy tým obciam, ktorých súčinnosť je potrebná pri uplatňovaní tejto sankcie, lebo oni sa vystavia tomu, že budú následne potom, čo bude konštatované Ústavným súdom, že je to protiústavné, čeliť hrozbe nejakých žalôb alebo snahe o reštitúciu toho konania, čiže môžu byť postihnuté. Čiže zavádzate aj sankciu, ktorá je spojená s tým, že tí, ktorí ju majú vlastne vykonávať, budú brzdení v tom, aby sa ju snažili vykonávať, lebo nad nimi bude visieť tá sekera. Reštitúciu toho konania, čiže môže byť postihnuté. Čiže zavádzate aj sankciu, ktorá je spojená s tým, že tí, ktorí ju majú vlastne vykonávať, budú brzdení v tom, aby sa ju snažili vykonávať, lebo nad nimi bude visieť tá sekera, že bude o tom rozhodovať Ústavný súd a ten Ústavný súd rozhodne možno a vyzerá to tak dosť presvedčivo, že by mohol rozhodnúť, že je to protiústavné a potom my, obce, ktoré to vykonávame, budeme s tým mať problém. Čiže ja sa len teraz čudujem tomu tichu, ktoré tu počujem zo strany ministra vnútra a zo strany ostatných predstaviteľov vládnej koalície pri takto vážnych pochybnostiach, ktoré môžu mať takto vážne aj praktické dôsledky. Ďakujem. Ďakujem.
Skryt prepis