Videokanál poslanca

Navrhujem, aby si predseda Národnej rady v súlade s § 146 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vyžiadal stanovisko ústavnoprávneho výboru k tomu, či je poslanec Puci povinný procedurálny návrh odôvodniť, ako to predpokladá § 34 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, alebo poslanec môže predniesť procedurálny návrh aj bez toho, aby uviedol dôvody jeho podania. Podľa § 34 ods. 2 podanie procedurálneho návrhu začína podaním návrhu a následne poslanec uvedie dôvody podania procedurálneho návrhu. Pán poslanec Richter tu teraz vystúpil s procedurálnym návrhom, ktorý nijako neodôvodnil, ale je to závažný procedurálny návrh. Pán predseda Národnej rady Raši navrhol o 11:00, aby sa v pondelok 8. júna nerokovalo. Nijako to neodôvodnil a jediný dôvod, ktorý sa núka, je, že začína súdne pojednávanie s podpredsedom Národnej rady Gašparom. Čiže malo by sa vyjasniť, či máte dodržiavať rokovací poriadok. Hej.

Teda upozornil si vo svojom vystúpení na vystúpenie pána ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý vyčítal opozičným poslancom, že kritizovali zvyšovanie sankcií za priestupky a teda postavil to tak, že vlastne tí, ktorí to kritizujú, tak zároveň obhajujú páchateľov priestupkov. A teda vyčítal to aj poslancom, ktorí vôbec nekritizovali tento aspekt návrhu zákona a zároveň to postavil tak, že vlastne, ak niekto kritizuje vyššie sankcie, tak sa zastáva páchateľov priestupkov. Ale potom rovnakou logikou by sme sa mohli pána ministra pýtať, že prečo sa jeho vládna koalícia zastávala páchateľov krádeží, páchateľov sprenevery, páchateľov nevyplatenia mzdy a odstupného, páchateľov neoprávneného užívania cudzej veci, neoprávneného užívania motorového vozidla, neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, neoprávneného falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla, podvodu, úverového podvodu, poisťovacieho podvodu, kapitálového podvodu, subvenčného podvodu, daňových trestných činov, korupčných trestných činov. Prečo ste sa zastávali páchateľov týchto trestných činov, pán minister vnútra? Keď vaša vláda s podporou vládnych poslancov presadila zníženie trestných sadzieb pre všetky tieto trestné činy. Prečo ste sa zastávali páchateľov znásilnení, keď ste v tom prvom návrhu skrátili premlčaciu dobu pre trestné činy vrátane znásilnení? To je úplne rovnaká logika. Vy ste sa zastávali mafiánov, zlodejov, korupčníkov. Tak čo tu niekomu vyčítate, že sa zastáva

Ja len teda upozorňujem, že pán minister má podľa nového rokovacieho poriadku možnosť reagovať aj faktickými poznámkami, čiže on sa môže teraz zapájať do rozpravy aj iným spôsobom ako len tým, že sa prihlási do rozpravy sám, čo môže ako predkladateľ urobiť kedykoľvek, aj keď má teraz trochu obmedzený čas na tých 40 minút, čo nie celkom rozumiem tomu, lebo teda podľa mňa pred kráľovskou by mal mať širšie možnosti, ale teda pán minister mal tú možnosť. Mal možnosť reagovať faktickými poznámkami, mal možnosť prihlásiť sa do rozpravy a neprichádza žiadna reakcia. Naozaj tomu

Minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj je to, je to až absurdné. Že minister vnútra nijako nereaguje, a to by som opravil pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá povedala, že však to úvodné slovo pána ministra nemôže dobrať ako vstup do rozpravy, lebo pán minister tu nevystúpil s úvodným slovom, mal zdravotné problémy v piatok, takže už teraz ani neviem, ktorý z jeho kolegov, či pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš alebo či pán minister zdravotníctva alebo ktorý z ministrov uvádzal ten návrh zákona. Samozrejme, že k tomuto nič, nič nepovedal. Ale zbilancujme si teda to, že ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním prebiehali práce na návrhu zákona a Ministerstvo vnútra bolo upozornené na možný nesúlad sankcie, vtedy definovanej ako menšie obecné služby, s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd. A ministerstvo na to nereagovalo, ostalo, ostalo v tom, že je to v poriadku. Potom v rámci pripomienkového konania bolo upozornené viacerými subjektmi. Ja som tu spomínal Generálnu prokuratúru, ktorá mala svoju líniu argumentácie, a Úniu miest Slovenska, ktorá tiež upozornila na možný nesúlad s ústavou. Opäť ministerstvo nijakým spôsobom nezareagovalo, respektíve zareagovalo spôsobom, ktorý veľmi pripomína spôsob, akým teraz pán minister vnútra, akým koaliční poslanci reagujú na naše, naše výhrady a naše upozornenia a naše poukazovanie na to, že ten návrh je v rozpore s ústavou. A podľa ústavy je zakázané, sú zakázané nútené práce a nútené služby. Je tam päť výnimiek, tri sú zjavne úplne iné, menšie obecné služby na základe zákona, ako by mohla napovedať, ako by mohla napovedať tá terminológia a ako to bolo v pôvodnom návrhu, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania, to nie sú, čo vyplýva aj z toho, že to ministerstvo zmenilo na menšie obecné práce a priamo do zákona, do textu zákona napísalo, že menšie obecné práce nie sú menšie obecné služby na základe zákona, čím to písmeno e) vylúčilo a nezodpovedá to ani charakteru tej výnimky, ako je definovaná napríklad v dohovore. A práce ukladané na základe zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, opäť tam nie je žiadny súvis s priestupkovým zákonom, respektíve aj priestupkové konanie je forma trestania, ale má iný charakter. Nemožno v priestupkovom konaní uložiť trest odňatia slobody, ani teda logicky trest nahrádzajúci trest odňatia slobody. Čiže je to zjavne iný inštitút, nespadá to pod výnimku uvedenú v písmene a) v čl. 18 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ako sa s tým Ministerstvo vnútra vysporiadalo? Vo vyhodnotení pripomienkového konania k námietke Únie miest, ktorá pomerne presne zadefinovala rozpor navrhovaného ustanovenia s ústavou aj s dohovorom, Ministerstvo vnútra tvrdí, že predkladateľ nesúhlasí s tvrdením, že by navrhovaná úprava sankcie menších obecných prác mohla byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že uloženie sankcie menších obecných služieb v prospech obce na základe zákona v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nie je porušením zákazu nútených prác. Dve vety, tretina argumentácie Ministerstva vnútra proti obsiahlej, presvedčivej a na základe konkrétnych ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a dohovoru založenej argumentácie Únie miest hovorí iba to, že ministerstvo si myslí niečo iné. Ministerstvo nesúhlasí s tým, že je to protiústavné. Myslíme si, že je to v poriadku. Bez vysvetlenia toho, prečo si to myslia. Keby to bola prvá veta alebo prvé dve vety a potom by nasledovala tá argumentácia, dobre, ako úvod, dobre, ale toto je tretina argumentácie. A ten zvyšok nie je o moc silnejší. Druhé dve vety. Sankcia menších obecných služieb bude ukladaná správnym orgánom v zákonných medziach v rámci správneho konania, ktoré je preskúmateľné tak na základe riadnych opravných prostriedkov, respektíve mimoriadnych opravných prostriedkov nadriadeným správnym orgánom a rovnako aj súdom v rámci správneho súdnictva. Správny orgán je pri ukladaní sankcie povinný prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, závažnosť priestupku, osobu páchateľa, spôsob spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch). Fajn, to všetko je pravda. Ale čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho, že platí výnimka podľa čl. 18 ods. 2, teda, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody? To snáď nie, že je to ukladané správnym orgánom, veď správne orgány neukladajú trest odňatia slobody, ani trest, ktorý ho nahrádza. Že je to preskúmateľné súdom? To nie je charakter, akože podstatná charakteristika a nerobí to z tohto správneho rozhodnutia rozhodnutie v trestnej veci. Čiže nesúvisí to s tými výhradami, nesúvisí to s tým, čo hovorí Únia miest, nesúvisí to s tým, čo hovorila Generálna prokuratúra, nesúvisí to s tým, čo hovorila parlamentná legislatíva a nesúvisí to s tým, čo sme tu opakovane hovorili viacerí poslanci a poslankyne v rozprave, či už vo výboroch alebo v pléne. Bez akejkoľvek reakcie, bez akejkoľvek odozvy zo strany, zo strany predkladateľov. Čiže máme tu dve vety, ktoré hovoria o tom, že ministerstvo si myslí, že je to v poriadku. Potom dve vety, ktoré hovoria o tom, že ale veď ten proces bude takýto, ale nie je to žiadna argumentácia, ktorá by smerovala k vyvráteniu pochybností o nesúlade toho návrhu s ústavou, respektíve tej navrhovanej sankcie menších obecných prác s ústavou a so zákazom nútenej práce, lebo nepriraďuje to k žiadnej z výnimiek, keby to robila, tak je to tam spomenuté. A potom nasledujú posledné, tretie dve vety argumentácie Ministerstva vnútra. Na príprave predmetných ustanovení participovalo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, s ktorým bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. Možnosť zavedenia menších obecných služieb ako formy sankcie za priestupok bola v súvislosti s vyriešením otázky ústavnosti navrhovanej úpravy konzultovaná s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sudcami trestných kolégií súdov. Čiže po dvoch vetách, ktoré tvrdili, že je to v poriadku, nesúhlasíme s tými výhradami, a dvoch vetách, ktoré riešili parciálne veci a nijako sa nevzťahovali k ústave, prichádza ako čerešnička na torte posledná tretina argumentácie Ministerstva vnútra, ktorá hovorí, že participovalo na tom aj Ministerstvo spravodlivosti a bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s ústavou. To má byť argument, že aj Ministerstvo spravodlivosti si myslí, že je to v súlade s ústavou? Alebo že to bolo konzultované s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu, sudcami trestných kolégií súdov. Jednak nie je jasné, s ktorými, jednak nie je jasné, s akým výsledkom to bolo konzultované, ani tam nie je napísané, že všetci sa zhodli, že je to v súlade s ústavou, ale keby sa aj všetci zhodli, že je to v súlade s ústavou, to nie je vecná argumentácia. To je odkaz na nejakú autoritu, ktorá hovorí, že jaj, je to v poriadku, ale to neznamená, že je to v poriadku. Únia miest, Generálna prokuratúra, parlamentná legislatíva, viacero opozičných poslancov, viacero opozičných poslancov a poslankýň cituje ústavu. Cituje, čo je napísané v čl. 18 ústavy. Že je zakázaná nútená práca a aké sú možné výnimky z tej nútenej práce. A odpoveďou je mlčanie, ako v prípade Ministerstva vnútra, veľmi nepresvedčivá odpoveď od štátnej tajomníčky Špánik Kurilovskej na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, kde sa tú výnimku pokúšala zahrnúť pod písmeno a), ktoré sa ale týka trestného konania, nie priestupkového konania. Proste v niektorých veciach je možné trestné a priestupkové konanie zahrnúť do nejakého spoločného košiara, ale v tejto veci nie. Keď máte niekde napísané, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, tak je to zjavné, že toto nemôže byť priestupkový zákon, lebo prečo Je napísané, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, tak je to zjavné, že toto nemôže byť priestupkový zákon, lebo v režime priestupkového zákona nie je možné ukladať takéto tresty, teda trest odňatia slobody. A neprichádza na to žiadna odpoveď. A teda toto je už len také vyvrcholenie, že teda pán minister je ticho. Možno niečo povie v záverečnom slove, na ktoré sa nebude dať reagovať, alebo možno nepovie vôbec nič, lebo nepovažuje to za potrebné, ale toto je prístup ministerstva vnútra prakticky od začiatku rokovania o tomto návrhu zákona počas celého pripomienkového konania, počas rokovania vo výboroch aj teraz počas rokovania v pléne, takže ja už ani nejdem apelovať na pána ministra, lebo myslím si, že je to zbytočné, ale teda ešte, kým využijeme možnosť obrátiť sa na Ústavný súd, tak by som chcel opätovne apelovať na pána prezidenta, aby si tento zákon dobre v jeho kancelárii prečítali, aby si pozreli stanovisko parlamentnej legislatívy a aj vyhodnotenie pripomienkového konania, špeciálne pripomienky Generálnej prokuratúry a Únie miest Slovenska. Ďakujem za pozornosť. Pani poslankyňa, koľko

Minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj je to, je to až absurdné. Že minister vnútra nijako nereaguje, a to by som opravil pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá povedala, že však to úvodné slovo pána ministra nemôže dobrať ako vstup do rozpravy, lebo pán minister tu nevystúpil s úvodným slovom, mal zdravotné problémy v piatok, takže už teraz ani neviem, ktorý z jeho kolegov, či pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš alebo či pán minister zdravotníctva alebo ktorý z ministrov uvádzal ten návrh zákona. Samozrejme, že k tomuto nič, nič nepovedal. Ale zbilancujme si teda to, že ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním prebiehali práce na návrhu zákona a Ministerstvo vnútra bolo upozornené na možný nesúlad sankcie, vtedy definovanej ako menšie obecné služby, s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd. A ministerstvo na to nereagovalo, ostalo, ostalo v tom, že je to v poriadku. Potom v rámci pripomienkového konania bolo upozornené viacerými subjektmi. Ja som tu spomínal Generálnu prokuratúru, ktorá mala svoju líniu argumentácie, a Úniu miest Slovenska, ktorá tiež upozornila na možný nesúlad s ústavou. Opäť ministerstvo nijakým spôsobom nezareagovalo, respektíve zareagovalo spôsobom, ktorý veľmi pripomína spôsob, akým teraz pán minister vnútra, akým koaliční poslanci reagujú na naše, naše výhrady a naše upozornenia a naše poukazovanie na to, že ten návrh je v rozpore s ústavou. A podľa ústavy je zakázané, sú zakázané nútené práce a nútené služby. Je tam päť výnimiek, tri sú zjavne úplne iné, menšie obecné služby na základe zákona, ako by mohla napovedať, ako by mohla napovedať tá terminológia a ako to bolo v pôvodnom návrhu, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania, to nie sú, čo vyplýva aj z toho, že to ministerstvo zmenilo na menšie obecné práce a priamo do zákona, do textu zákona napísalo, že menšie obecné práce nie sú menšie obecné služby na základe zákona, čím to písmeno e) vylúčilo a nezodpovedá to ani charakteru tej výnimky, ako je definovaná napríklad v dohovore. A práce ukladané na základe zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, opäť tam nie je žiadny súvis s priestupkovým zákonom, respektíve aj priestupkové konanie je forma trestania, ale má iný charakter. Nemožno v priestupkovom konaní uložiť trest odňatia slobody, ani teda logicky trest nahrádzajúci trest odňatia slobody. Čiže je to zjavne iný inštitút, nespadá to pod výnimku uvedenú v písmene a) v čl. 18 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ako sa s tým Ministerstvo vnútra vysporiadalo? Vo vyhodnotení pripomienkového konania k námietke Únie miest, ktorá pomerne presne zadefinovala rozpor navrhovaného ustanovenia s ústavou aj s dohovorom, Ministerstvo vnútra tvrdí, že predkladateľ nesúhlasí s tvrdením, že by navrhovaná úprava sankcie menších obecných prác mohla byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že uloženie sankcie menších obecných služieb v prospech obce na základe zákona v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nie je porušením zákazu nútených prác. Dve vety, tretina argumentácie Ministerstva vnútra proti obsiahlej, presvedčivej a na základe konkrétnych ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a dohovoru založenej argumentácie Únie miest hovorí iba to, že ministerstvo si myslí niečo iné. Ministerstvo nesúhlasí s tým, že je to protiústavné. Myslíme si, že je to v poriadku. Bez vysvetlenia toho, prečo si to myslia. Keby to bola prvá veta alebo prvé dve vety a potom by nasledovala tá argumentácia, dobre, ako úvod, dobre, ale toto je tretina argumentácie. A ten zvyšok nie je o moc silnejší. Druhé dve vety. Sankcia menších obecných služieb bude ukladaná správnym orgánom v zákonných medziach v rámci správneho konania, ktoré je preskúmateľné tak na základe riadnych opravných prostriedkov, respektíve mimoriadnych opravných prostriedkov nadriadeným správnym orgánom a rovnako aj súdom v rámci správneho súdnictva. Správny orgán je pri ukladaní sankcie povinný prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, závažnosť priestupku, osobu páchateľa, spôsob spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch). Fajn, to všetko je pravda. Ale čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho, že platí výnimka podľa čl. 18 ods. 2, teda, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody? To snáď nie, že je to ukladané správnym orgánom, veď správne orgány neukladajú trest odňatia slobody, ani trest, ktorý ho nahrádza. Že je to preskúmateľné súdom? To nie je charakter, akože podstatná charakteristika a nerobí to z tohto správneho rozhodnutia rozhodnutie v trestnej veci. Čiže nesúvisí to s tými výhradami, nesúvisí to s tým, čo hovorí Únia miest, nesúvisí to s tým, čo hovorila Generálna prokuratúra, nesúvisí to s tým, čo hovorila parlamentná legislatíva a nesúvisí to s tým, čo sme tu opakovane hovorili viacerí poslanci a poslankyne v rozprave, či už vo výboroch alebo v pléne. Bez akejkoľvek reakcie, bez akejkoľvek odozvy zo strany, zo strany predkladateľov. Čiže máme tu dve vety, ktoré hovoria o tom, že ministerstvo si myslí, že je to v poriadku. Potom dve vety, ktoré hovoria o tom, že ale veď ten proces bude takýto, ale nie je to žiadna argumentácia, ktorá by smerovala k vyvráteniu pochybností o nesúlade toho návrhu s ústavou, respektíve tej navrhovanej sankcie menších obecných prác s ústavou a so zákazom nútenej práce, lebo nepriraďuje to k žiadnej z výnimiek, keby to robila, tak je to tam spomenuté. A potom nasledujú posledné, tretie dve vety argumentácie Ministerstva vnútra. Na príprave predmetných ustanovení participovalo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, s ktorým bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. Možnosť zavedenia menších obecných služieb ako formy sankcie za priestupok bola v súvislosti s vyriešením otázky ústavnosti navrhovanej úpravy konzultovaná s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sudcami trestných kolégií súdov. Čiže po dvoch vetách, ktoré tvrdili, že je to v poriadku, nesúhlasíme s tými výhradami, a dvoch vetách, ktoré riešili parciálne veci a nijako sa nevzťahovali k ústave, prichádza ako čerešnička na torte posledná tretina argumentácie Ministerstva vnútra, ktorá hovorí, že participovalo na tom aj Ministerstvo spravodlivosti a bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s ústavou. To má byť argument, že aj Ministerstvo spravodlivosti si myslí, že je to v súlade s ústavou? Alebo že to bolo konzultované s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu, sudcami trestných kolégií súdov. Jednak nie je jasné, s ktorými, jednak nie je jasné, s akým výsledkom to bolo konzultované, ani tam nie je napísané, že všetci sa zhodli, že je to v súlade s ústavou, ale keby sa aj všetci zhodli, že je to v súlade s ústavou, to nie je vecná argumentácia. To je odkaz na nejakú autoritu, ktorá hovorí, že jaj, je to v poriadku, ale to neznamená, že je to v poriadku. Únia miest, Generálna prokuratúra, parlamentná legislatíva, viacero opozičných poslancov, viacero opozičných poslancov a poslankýň cituje ústavu. Cituje, čo je napísané v čl. 18 ústavy. Že je zakázaná nútená práca a aké sú možné výnimky z tej nútenej práce. A odpoveďou je mlčanie, ako v prípade Ministerstva vnútra, veľmi nepresvedčivá odpoveď od štátnej tajomníčky Špánik Kurilovskej na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, kde sa tú výnimku pokúšala zahrnúť pod písmeno a), ktoré sa ale týka trestného konania, nie priestupkového konania. Proste v niektorých veciach je možné trestné a priestupkové konanie zahrnúť do nejakého spoločného košiara, ale v tejto veci nie. Keď máte niekde napísané, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, tak je to zjavné, že toto nemôže byť priestupkový zákon, lebo prečo Je napísané, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, tak je to zjavné, že toto nemôže byť priestupkový zákon, lebo v režime priestupkového zákona nie je možné ukladať takéto tresty, teda trest odňatia slobody. A neprichádza na to žiadna odpoveď. A teda toto je už len také vyvrcholenie, že teda pán minister je ticho. Možno niečo povie v záverečnom slove, na ktoré sa nebude dať reagovať, alebo možno nepovie vôbec nič, lebo nepovažuje to za potrebné, ale toto je prístup ministerstva vnútra prakticky od začiatku rokovania o tomto návrhu zákona počas celého pripomienkového konania, počas rokovania vo výboroch aj teraz počas rokovania v pléne, takže ja už ani nejdem apelovať na pána ministra, lebo myslím si, že je to zbytočné, ale teda ešte, kým využijeme možnosť obrátiť sa na Ústavný súd, tak by som chcel opätovne apelovať na pána prezidenta, aby si tento zákon dobre v jeho kancelárii prečítali, aby si pozreli stanovisko parlamentnej legislatívy a aj vyhodnotenie pripomienkového konania, špeciálne pripomienky Generálnej prokuratúry a Únie miest Slovenska. Ďakujem za pozornosť. Pani poslankyňa, koľko

Že teraz nereaguje pán minister, ale Ministerstvo vnútra nereagovalo ani v rámci pripomienkového konania. Vo vyhodnotení pripomienkového konania k tej námietke Únie miest Slovenska, z ktorej som citoval v rozprave, Ministerstvo vnútra ju vybavilo šiestimi vetami. Dve vety sú o tom, že predkladateľ nesúhlasí s tvrdením, že by to mohlo byť v rozpore s ústavou. Druhá veta, navrhovaná úprava vychádza z toho, že uloženie tej sankcie v zmysle ústavy nie je porušením zákazu nútených prác. Ministerstvo nesúhlasí, myslí si niečo iné. Prečo? Nevedno. Ďalšie dve vety sú absolútne nesúvisiace. Hovorí sa o tom, že sankcia sa bude ukladať správnym orgánom, v zákonných veciach, v rámci správneho konania, ktoré je preskúmateľné a že správny orgán je pri ukladaní sankcií povinný prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, závažnosť priestupku, osobu páchateľa, spôsob spáchania priestupku. No výborne, ale opäť to nijako nesúvisí s tými námietkami, ktoré boli vznesené Úniou miest, ktoré tu vznášame my. Nesúvisí to s textom ústavy a nesúvisí to s textom dohovoru a s tými výnimkami zo zákazu nútenej práce, ktoré sú tam uvedené. Čiže vecne to nič nevyvracia. Posledné dve vety. Na príprave predmetných ustanovení participovalo aj Ministerstvo spravodlivosti, s ktorým bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s ústavou SR, možnosť zavedenia menších obecných služieb ako formy sankcie za priestupok bola v súvislosti s vyriešením otázky ústavnosti navrhovanej úpravy konzultovaná s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu SR, sudcami trestných kolegií, súdov. Čiže argument autoritou, konzultovali ste to s Ministerstvom spravodlivosti, so sudcami, s predstaviteľmi právnickej obce, k čomu tie konzultácie dospeli, nevedno, ale zhodli ste sa na tom, že je to v poriadku. Takýmto spôsobom majú štátne orgány vysvetľovať svoje konanie? Takýmto spôsobom majú reagovať na pochybnosti o ústavnosti svojho návrhu? Orgány vysvetľovať svoje konanie? Takýmto spôsobom majú reagovať na pochybnosti o ústavnosti svojho návrhu? Počúvaj.

Že teraz nereaguje pán minister, ale Ministerstvo vnútra nereagovalo ani v rámci pripomienkového konania. Vo vyhodnotení pripomienkového konania k tej námietke Únie miest Slovenska, z ktorej som citoval v rozprave, Ministerstvo vnútra ju vybavilo šiestimi vetami. Dve vety sú o tom, že predkladateľ nesúhlasí s tvrdením, že by to mohlo byť v rozpore s ústavou. Druhá veta, navrhovaná úprava vychádza z toho, že uloženie tej sankcie v zmysle ústavy nie je porušením zákazu nútených prác. Ministerstvo nesúhlasí, myslí si niečo iné. Prečo? Nevedno. Ďalšie dve vety sú absolútne nesúvisiace. Hovorí sa o tom, že sankcia sa bude ukladať správnym orgánom, v zákonných veciach, v rámci správneho konania, ktoré je preskúmateľné a že správny orgán je pri ukladaní sankcií povinný prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, závažnosť priestupku, osobu páchateľa, spôsob spáchania priestupku. No výborne, ale opäť to nijako nesúvisí s tými námietkami, ktoré boli vznesené Úniou miest, ktoré tu vznášame my. Nesúvisí to s textom ústavy a nesúvisí to s textom dohovoru a s tými výnimkami zo zákazu nútenej práce, ktoré sú tam uvedené. Čiže vecne to nič nevyvracia. Posledné dve vety. Na príprave predmetných ustanovení participovalo aj Ministerstvo spravodlivosti, s ktorým bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s ústavou SR, možnosť zavedenia menších obecných služieb ako formy sankcie za priestupok bola v súvislosti s vyriešením otázky ústavnosti navrhovanej úpravy konzultovaná s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu SR, sudcami trestných kolegií, súdov. Čiže argument autoritou, konzultovali ste to s Ministerstvom spravodlivosti, so sudcami, s predstaviteľmi právnickej obce, k čomu tie konzultácie dospeli, nevedno, ale zhodli ste sa na tom, že je to v poriadku. Takýmto spôsobom majú štátne orgány vysvetľovať svoje konanie? Takýmto spôsobom majú reagovať na pochybnosti o ústavnosti svojho návrhu? Orgány vysvetľovať svoje konanie? Takýmto spôsobom majú reagovať na pochybnosti o ústavnosti svojho návrhu? Počúvaj.

Ďakujem za reakciu, pani poslankyňa Kolíková, ale naozaj je zarážajúce, že vláda, vládna koalícia, vládni poslanci a teda prítomný člen vlády, minister vnútra Matúš Šutaj, nemajú žiadnu potrebu reagovať na tie upozornenia. A tie upozornenia nie sú v polohe, že opozícii sa nepáči niečo, čo navrhuje koalícia. Veď ja si myslím, že ani v tej rozprave nezaznelo niečo také akože dramatické, že by sme nerozumeli tomu zámeru, že by to nemalo nejakú logiku z hľadiska vymožiteľnosti pokút za páchanie priestupkov, ale tie upozornenia sa týkajú v tejto časti rozpravy najmä toho, že je to pravdepodobne v rozpore s ústavou, pravdepodobne je to v rozpore s dohovorom. Upozorňuje vás na to parlamentná legislatíva. Upozorňovala vás na to Generálna prokuratúra. A upozorňovala vás na to Únia miest. Minulý rok bolo pripomienkové konanie, čiže vy máte vedomosť už viac ako pol roka, že je tu možný problém a teda mali by ste ho nejakým spôsobom ošetriť. Generálna prokuratúra vám aj dala nejaký návod, ktorý by asi nevyvrátil tie pochybnosti, ale prinajmenšom by ich zmiernil, ak existuje nejaká rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá to vníma tak, že je možné tieto výnimky aplikovať aj na činy podobné priestupkom, ale za vymedzených okolností, a vy nie ste ochotní k tomu pristúpiť, tak ja sa priznám, že nerozumiem tomuto prístupu, lebo tak sa stretneme na Ústavnom súde, no.

Rady, kolegyne, kolegovia, a ešte jeden rozmer tej diskusie o možnej pravdepodobnej protiústavnosti navrhovanej sankcie menších obecných prác by som chcel vniesť do tejto rozpravy. A z pohľadu nás poslancov sa tá diskusia začala až v parlamente. Začala sa na pôde ústavnoprávneho výboru, výboru pre ľudské práva a teraz prebieha v pléne, bola odštartovaná upozornením odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na možnú protiústavnosť sankcie menších obecných prác s poukázaním na čl. 18 ústavy. Ale treba povedať, že to nie je začiatok tej debaty o možnej protiústavnosti menších obecných prác, že podobná diskusia a sa bude forma primeranej odohrala aj počas medzirezortného pripomienkového konania a dokonca ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním zrejme. Ministerstvo vnútra dalo do pripomienkového konania návrh novely priestupkového zákona vo forme, ktorý neoperoval s termínom menšie obecné práce, ale používal termín menšie obecné služby. Teda termín, ktorý je použitý aj v čl. 18 ods. 2 ústavy. A ako jedna z výnimiek zo zákazu nútených prác, ale práve v dôsledku predrezortného pripomienkového konania bol termín menšie obecné služby nahradený termínom menšie obecné práce. Práve preto, že mňa čaká pecná. Služby alebo práce ako sankcia v priestupkovom zákone nezodpovedá tomu, čo ústava považuje ako výnimku podľa ods. 2 písmena e), teda menšie obecné služby na základe zákona. A už tam v pripomienkovom konaní, najmä v pripomienkach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Únie miest Slovenska, sa vyskytlo upozornenie na možný rozpor navrhovanej právnej úpravy ako s ústavou, tak s medzinárodnými záväzkami. Dovolím si teraz vychádzať z vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, ako je zverejnené aj na Vážne chráňte pri prerokovaní tohto návrhu zákona vo vláde, ale aj na portáli SLOV-LEX, kde jednou z požiadaviek Generálnej prokuratúry je návrh upraviť ustanovenie o uložení menších obecných služieb páchateľovi priestupku len na základe explicitného dobrovoľného súhlasu páchateľa, jeho vedomého výberu tohto druhu sankcie. A upozorňuje sa, že pri treste povinnej práce podľa § 54 Trestného zákona už od 6. augusta 2024 nie je súhlas páchateľa podmienkou na uloženie tohto druhu trestu, avšak tento druh trestu ukladá súd. O sankciách menších obecných služieb rozhoduje orgán štátnej správy. Používam termín menšie obecné služby, pretože v pripomienkovom konaní návrh počítal s menšími obecnými službami. A že následne sa to zmenilo na menšie obecné práce, a teda budem tu citovať z vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ešte pracuje s týmto termínom menšie obecné služby, nie menšie obecné práce, ako je to dnes. A Generálna prokuratúra upozorňuje, že právny pojem menšie obecné služby nie je expressis verbis upravený v slovenskom právnom poriadku. Je tam odkaz na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého sa za nútenú prácu na účely príslušného článku nepovažuje, a je tá úprava analogická tej úprave v čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky, a tam sú v dohovore tie výnimky definované ako: po a) práca bežne vykonávaná, vyžadovaná počas pozbavenia slobody podľa čl. 5 tohto dohovoru alebo v čase podmienečného prepustenia, po b) služba vojenského charakteru alebo v prípade osôb, ktoré odmietajú vojenskú službu z dôvodov svedomia v krajinách, kde sa takéto odmietnutie vojenskej služby uznáva, iná služba vyžadovaná namiesto povinnej vojenskej služby, po c) služba vyžadovaná v prípade núdze alebo pohromy ohrozujúcej život alebo blaho spoločnosti a po d) práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. A Generálna prokuratúra uvádza, že právny pojem menšia obecná služba je možné obsahovo definovať ako formu aktívnej činnosti vykonávanej pre obec za rôznymi účelmi v zmysle zákona o službách zamestnanosti alebo právny pojem menšej obecnej služby je možné obsahovo definovať aj ako služby organizované obcou v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale Generálna prokuratúra, že menšie obecné služby. V zmysle zákona o službách zamestnanosti pojem menšej obecnej služby je možné obsahovo definovať aj ako služby organizované obcou v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale Generálna prokuratúra, že menšie obecné služby nie sú nútenou službou podľa čl. 18 ods. 2 písmeno e) Ústavy Slovenskej republiky, ak sú vykonávané na základe zákona. Ide napríklad o právne predpisy ustanovujúce výkon štátnej sociálnej politiky alebo výkon územnej samosprávy. A Generálna prokuratúra tvrdí, že uloženie menších obecných služieb ako druhu sankcie za priestupok nie je samo o sebe v rozpore s čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak je v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. A uloženie menších obecných služieb ako druhu sankcie za priestupok bude podľa Generálnej prokuratúry v súlade s čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak – a teraz sú tam viaceré podmienky. Jednak, že tento druh sankcie je uložený na základe zákona a v spravodlivom konaní orgánom verejnej moci majúcim pôsobnosť vykonávať správne trestanie, v ktorom sa uplatňujú záruky spravodlivého procesu. Ale je tam podmienka, osoba má reálnu možnosť voľby druhu sankcie. Osoba súhlasí s výkonom menších obecných služieb. A takýto súhlas je daný vedome a dobrovoľne. A bolo sú tam ďalšie podmienky, že výkon týchto menších obecných služieb je primeraný, neponižujúci, ide o formu občianskej povinnosti a uloženie a vykonávanie tohto druhu sankcie podlieha súdnemu dohľadu. Ale je tam tá podmienka, ktorá nie je splnená. Osoba má reálnu možnosť voľby druhu sankcie a osoba súhlasí s výkonom menších obecných prác a obecných služieb a takýto súhlas je daný vedome a dobrovoľne. V niektorých veciach Ministerstvo vnútra vyšlo v ústrety tej argumentácii Generálnej prokuratúry a v tejto veci nie. A v zásade, keby vyšlo, tak je to v rozpore s tou filozofiou, že sa menšie obecné práce majú uplatniť ako sankcia práve v situáciách, keď sa zdá, že pokuta, finančný trest je nedostatočná a nevedie k náprave. A opakujem, že rozumiem tej logike, ale nemôžeme ísť v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nemôžeme ísť ani v rozpore s ústavou. A podľa môjho názoru ten rozpor s ústavou je tam taký explicitný, že ani tá podmienka možnosti výberu sankcie alebo teda dobrovoľnosti a súhlasu páchateľa s touto sankciou by ten rozpor s ústavou podľa môjho názoru neprekonala, aj keď možno by v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva prekonala ten možný rozpor s dohovorom podľa názoru Generálnej prokuratúry. No a nemenej zaujímavé sú pripomienky Únie miest Slovenska, ktorá sa na to pozrela z pohľadu združenia zastupujúceho mestá, teda obce, ktoré budú časť toho vykonávať a na ktoré môže negatívne dopadnúť, ak bude táto právna úprava protiústavná, alebo to by mohlo mať aj následky aj vo vzťahu k obciam. A teda, čo žiada Únia miest alebo čo žiadala Únia miest v pripomienkovom konaní? Tvrdila, že namietame ústavnoprávnu a ľudskoprávnu spornosť prípustnosti trestu povinnej práce formou menších obecných služieb a odmietame navrhovanú právnu úpravu. Žiadame tento a nadväzujúce novelizačné body vypustiť. A upozornila, že tento navrhovaný trest je trestom, o ktorého uplatnení a výške má rozhodovať správny orgán. A teda menšie obecné služby sú konštrukt, ktorý v Európskom dohovore ľudských práv, ktorý v oblasti ľudských práv tvorí obsah Ústavy SR, zavádza ako jednu z výnimiek zakázaného otroctva a nútenej práce a výnimkami podľa tohto zákazu sú práca bežne vyžadovaná počas pozbavenia slobody v rámci trestu odňatia slobody alebo v rámci podmienečného prepustenia alebo práca alebo služby, ktoré tvoria súčasť bežných občianskych povinností. Tú službu vojenského charakteru alebo náhradnú službu vyžadovanú v prípade núdze alebo pohromy dávam nabok, lebo teda o tom som hovoril už v predchádzajúcom vystúpení, že to nemá žiadny súvis. Áno. Únia miest tvrdí, že ten prvý bod, teda práca bežne vykonávaná počas pozbavenia slobody v rámci trestu odňatia slobody alebo v čase podmienečného prepustenia, ani jedno, ani druhé nie je priestupok. Má následne pramene v nasledujúcom článku, v ktorom sa garantuje právo na slobodu a bezpečnosť. Zásah do slobody je možný len na základe rozhodnutia zákonného súdu a pri dodržaní ďalších pravidiel, akými sú napríklad právo na obhajobu, poskytnutie verejného obhajcu a podobne. Uloženie povinnosti vykonávať prácu bez spravodlivej finančnej satisfakcie je prípustné len ako súčasť trestu odňatia slobody alebo ako alternatíva za trest odňatia slobody, čiže z dohovoru vyplýva to isté, čo z Ústavy Slovenskej republiky. A Únia miest pokračuje, že pojem menšie obecné služby v ústave zodpovedá poslednému bodu. A jeho obsahom sú občianske povinnosti, ktoré sú občania povinní vykonávať bez nároku na odmenu. Príkladom takejto bezodplatnej povinnosti môže byť povinnosť dostaviť sa na výzvu orgánu verejnej moci na určené miesto. V niektorých štátoch je tradícia losovaných zástupcov z ľudu pri súdoch a v rôznych komisiách, v ktorých členstvo je bezplatné a povinné. V zákonoch v rôznych spolkových štátoch je zakotvená napríklad povinnosť určených osôb, dospelých mužov, byť členom a vykonávať činnosť požiarnej hliadky, prípadne starostlivosť o schodnosť chodníka pred domom, povinnosť, ktorej pramene sú v rímskom práve a stále platí v mnohých štátoch a mestách. Argumentuje Únia miest a vyvodzuje z toho, že je úplne zrejmé, že obsah menších obecných služieb, respektíve bežných občianskych povinností je zásadne odlišný od zámeru, ktorý je predkladaný v zákone o priestupkoch. Napriek tomu viaceré štáty Európskej únie poznajú a aplikujú tresty povinnej práce aj za delikty, ktoré by sme mohli považovať za priestupky. Nemáme ale vedomosť ani o jednom, ktorý by ukladal tresty povinnej práce rozhodnutím úradníka a nie zákonného sudcu. Je tu teda zjavná námietka, po tej námietke Generálnej prokuratúry, že má tam byť možnosť výberu sankcie zo strany páchateľa, tak je tu námietka zo strany Únie miest, že áno, aj za priestupky je možné ukladať, ale na základe rozhodnutia zákonného sudcu. A tvrdia, že nepoznajú žiadnu inú krajinu Európskej únie, v ktorej by to bolo možné na základe rozhodnutia správneho orgánu. Žiadne vysporiadanie sa s týmto. A teraz pre mňa jedna z najzaujímavejších častí toho vyhodnotenia pripomienkového konania a teraz citujem z pripomienky Únie miest, ktorá bola vznesená v pripomienkovom konaní a z ktorej teda vyplýva, že už predtým sa uskutočnilo nejaké rokovanie na túto tému. Citujem: „Na rokovaní na pôde Ministerstva vnútra bol tento rozpor so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonom, predmetom diskusie medzi Úniou miest a Ministerstvom spravodlivosti, kde bez jasnej argumentácie Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že ide o riešenie súladné s ústavou.“ Čiže ešte pred tým, ako začalo medzirezortné pripomienkové konanie, prišlo k nejakému rokovaniu, na ktorom Únia miest upozornila na možnú protiústavnosť a rozpor s dohovorom. Ministerstvo spravodlivosti na to reagovalo, že ide o riešenie súladné s ústavou, bez toho, aby to nejako vysvetlilo. Únia miest pokračuje: „Napriek tomu ani v dôvodovej správe, ani v iných podkladoch nie je súladnosť s Ústavou Slovenskej republiky nijako argumentačne podložená. V doložke zlučiteľnosti, ktorá tvorí povinné prílohy, napriek tomu, že zákaz povinných prác je obsahom čl. 5 Charty základných práv EÚ, nie je súlad s týmto základným právom EÚ ani len spomenutý.“ Čiže ja som považoval za nehorázne, že Ministerstvo vnútra sa na pôde ústavnoprávneho výboru nijako nevyjadrilo k tej pripomienke odboru legislatívy, ktorá namietala, že zákon je možno protiústavný, alebo teda upozornila na možný nesúlad návrhu zákona v bode o zavedení menších obecných prác s ústavou. Nijako sa nevyjadrilo k tomu, keď sme ako opoziční poslanci a poslankyne na to upozorňovali, citovali sme z ústavy a argumentovali sme, že žiadna z tých výnimiek v čl. 18 ods. 2 sa nevzťahuje na takto definované menšie obecné práce ako sankciu za priestupok. Ale teraz musím konštatovať, že to je iba taká špička ľadovca z tej nehoráznosti Ministerstva vnútra a v tomto prípade asi aj Ministerstva spravodlivosti, lebo oni toto isté riešili v medzirezortnom pripomienkovom konaní, dokonca ešte na nejakom rokovaní pred medzirezortným pripomienkovým konaním a nepovažovali za potrebné dať do dôvodovej správy argumentáciu, v ktorej by dali svoj pohľad na to, prečo si myslia, že ten návrh je v súlade s ústavou. Lebo teda nepredpokladajme, že štátny orgán ako ministerstvo alebo vláda vedome dajú do parlamentu návrh zákona, ktorý je protiústavný, že majú asi iný pohľad, ale ten pohľad pred nami zatajujú. Nedali ho do dôvodovej správy, nevyjadril sa k tomu pán minister alebo zastupujúci pán minister, keď ho uvádzal, nereagovala na to pani štátna tajomníčka Ministerstva vnútra na ústavnoprávnom výbore, ani žiadny z prítomných zamestnancov na ústavnoprávnom výbore. Nereaguje na to žiadny koaličný poslanec, ani žiadny člen vlády, ktorý tu práve sedí počas rozpravy o tomto návrhu zákona. Ani jeden jediný argument, že by to bolo v poriadku. A teda, aby som uzavrel, tak Únia miest konštatuje, že zásadné riziká vyhlásenia takéhoto ukladania trestu za protizákonné pre obce môžu plynúť pri sankciách uložených obcami, nakoľko po vyhlásení takéhoto postupu za protiústavný by mohli byť voči obciam uplatňované požiadavky na reštitúciu. V širšom kontexte však ukladanie takýchto trestov, ktoré by následne boli vyhlásené za protizákonné, mohlo a s veľkou pravdepodobnosťou aj viedlo k odškodňovaniu reálnych páchateľov priestupkov, čo by ešte viac erodovalo vieru v spravodlivosť a posilnilo by protisystémové tendencie v spoločnosti. Je preto namieste odmietnuť túto formu zavádzania trestu povinnej práce a trvať na tom, aby bolo uplatnené riešenie, ktoré je bežné aj v aplikačnej praxi iných štátov Európskej únie. Čiže Únia miest ako reprezentant relevantnej časti samospráv slovenských obcí, respektíve miest, vás tu upozorňuje, že idete schváliť protiústavnú sankciu, ktorá, ak to bude napadnuté na Ústavnom súde, a ja teda by som mal také tušenie, že by to aj mohlo byť napadnuté na Ústavnom súde a z toho, ako to vidím, som dosť hlboko presvedčený, že Ústavný súd povie, že je to protiústavné, tak to môže spôsobiť tým obciam, ktoré tie priestupky budú ukladať, lebo tak, ako ste tu chceli mať priestupkovú amnestiu za porušovanie covidových opatrení, tak toto by bola situácia, že Ústavný súd povie, že nejaká sankcia je protiústavná, tak tí, ktorým bola uložená tá sankcia, sa budú môcť domáhať nejakej nápravy, čo si myslím, že bude odrádzať obce od toho, aby boli ochotné uplatňovať tento trest, lebo sa tým vedome vystavia riziku, že keď Ústavný súd konštatuje, že táto sankcia bola protiústavná, tak tí páchatelia priestupkov, nie nevinné osoby, páchatelia priestupkov, ktorí boli uznaní z toho, že spáchali nejaký priestupok, budú mať právny základ na to, aby vymáhali náhradu za to, že boli podrobení trestu, ktorý je protiústavný. Čiže nielen, že to je nejaký teoretický problém, že idete schváliť sankciu, ktorá je protiústavná, ktorá je v rozpore s dohovorom, ktorá môže byť vyhlásená za protiústavnú Ústavným súdom. Ale môže to spôsobiť aj praktické problémy tým obciam, ktorých súčinnosť je potrebná pri uplatňovaní tejto sankcie, lebo oni sa vystavia tomu, že budú následne potom, čo bude konštatované Ústavným súdom, že je to protiústavné, čeliť hrozbe nejakých žalôb alebo snahe o reštitúciu toho konania, čiže môžu byť postihnuté. Čiže zavádzate aj sankciu, ktorá je spojená s tým, že tí, ktorí ju majú vlastne vykonávať, budú brzdení v tom, aby sa ju snažili vykonávať, lebo nad nimi bude visieť tá sekera. Reštitúciu toho konania, čiže môže byť postihnuté. Čiže zavádzate aj sankciu, ktorá je spojená s tým, že tí, ktorí ju majú vlastne vykonávať, budú brzdení v tom, aby sa ju snažili vykonávať, lebo nad nimi bude visieť tá sekera, že bude o tom rozhodovať Ústavný súd a ten Ústavný súd rozhodne možno a vyzerá to tak dosť presvedčivo, že by mohol rozhodnúť, že je to protiústavné a potom my, obce, ktoré to vykonávame, budeme s tým mať problém. Čiže ja sa len teraz čudujem tomu tichu, ktoré tu počujem zo strany ministra vnútra a zo strany ostatných predstaviteľov vládnej koalície pri takto vážnych pochybnostiach, ktoré môžu mať takto vážne aj praktické dôsledky. Ďakujem. Ďakujem.

Rady, kolegyne, kolegovia, a ešte jeden rozmer tej diskusie o možnej pravdepodobnej protiústavnosti navrhovanej sankcie menších obecných prác by som chcel vniesť do tejto rozpravy. A z pohľadu nás poslancov sa tá diskusia začala až v parlamente. Začala sa na pôde ústavnoprávneho výboru, výboru pre ľudské práva a teraz prebieha v pléne, bola odštartovaná upozornením odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky na možnú protiústavnosť sankcie menších obecných prác s poukázaním na čl. 18 ústavy. Ale treba povedať, že to nie je začiatok tej debaty o možnej protiústavnosti menších obecných prác, že podobná diskusia a sa bude forma primeranej odohrala aj počas medzirezortného pripomienkového konania a dokonca ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním zrejme. Ministerstvo vnútra dalo do pripomienkového konania návrh novely priestupkového zákona vo forme, ktorý neoperoval s termínom menšie obecné práce, ale používal termín menšie obecné služby. Teda termín, ktorý je použitý aj v čl. 18 ods. 2 ústavy. A ako jedna z výnimiek zo zákazu nútených prác, ale práve v dôsledku predrezortného pripomienkového konania bol termín menšie obecné služby nahradený termínom menšie obecné práce. Práve preto, že mňa čaká pecná. Služby alebo práce ako sankcia v priestupkovom zákone nezodpovedá tomu, čo ústava považuje ako výnimku podľa ods. 2 písmena e), teda menšie obecné služby na základe zákona. A už tam v pripomienkovom konaní, najmä v pripomienkach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Únie miest Slovenska, sa vyskytlo upozornenie na možný rozpor navrhovanej právnej úpravy ako s ústavou, tak s medzinárodnými záväzkami. Dovolím si teraz vychádzať z vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, ako je zverejnené aj na Vážne chráňte pri prerokovaní tohto návrhu zákona vo vláde, ale aj na portáli SLOV-LEX, kde jednou z požiadaviek Generálnej prokuratúry je návrh upraviť ustanovenie o uložení menších obecných služieb páchateľovi priestupku len na základe explicitného dobrovoľného súhlasu páchateľa, jeho vedomého výberu tohto druhu sankcie. A upozorňuje sa, že pri treste povinnej práce podľa § 54 Trestného zákona už od 6. augusta 2024 nie je súhlas páchateľa podmienkou na uloženie tohto druhu trestu, avšak tento druh trestu ukladá súd. O sankciách menších obecných služieb rozhoduje orgán štátnej správy. Používam termín menšie obecné služby, pretože v pripomienkovom konaní návrh počítal s menšími obecnými službami. A že následne sa to zmenilo na menšie obecné práce, a teda budem tu citovať z vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania, ktoré ešte pracuje s týmto termínom menšie obecné služby, nie menšie obecné práce, ako je to dnes. A Generálna prokuratúra upozorňuje, že právny pojem menšie obecné služby nie je expressis verbis upravený v slovenskom právnom poriadku. Je tam odkaz na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého sa za nútenú prácu na účely príslušného článku nepovažuje, a je tá úprava analogická tej úprave v čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky, a tam sú v dohovore tie výnimky definované ako: po a) práca bežne vykonávaná, vyžadovaná počas pozbavenia slobody podľa čl. 5 tohto dohovoru alebo v čase podmienečného prepustenia, po b) služba vojenského charakteru alebo v prípade osôb, ktoré odmietajú vojenskú službu z dôvodov svedomia v krajinách, kde sa takéto odmietnutie vojenskej služby uznáva, iná služba vyžadovaná namiesto povinnej vojenskej služby, po c) služba vyžadovaná v prípade núdze alebo pohromy ohrozujúcej život alebo blaho spoločnosti a po d) práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. A Generálna prokuratúra uvádza, že právny pojem menšia obecná služba je možné obsahovo definovať ako formu aktívnej činnosti vykonávanej pre obec za rôznymi účelmi v zmysle zákona o službách zamestnanosti alebo právny pojem menšej obecnej služby je možné obsahovo definovať aj ako služby organizované obcou v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale Generálna prokuratúra, že menšie obecné služby. V zmysle zákona o službách zamestnanosti pojem menšej obecnej služby je možné obsahovo definovať aj ako služby organizované obcou v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale Generálna prokuratúra, že menšie obecné služby nie sú nútenou službou podľa čl. 18 ods. 2 písmeno e) Ústavy Slovenskej republiky, ak sú vykonávané na základe zákona. Ide napríklad o právne predpisy ustanovujúce výkon štátnej sociálnej politiky alebo výkon územnej samosprávy. A Generálna prokuratúra tvrdí, že uloženie menších obecných služieb ako druhu sankcie za priestupok nie je samo o sebe v rozpore s čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak je v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. A uloženie menších obecných služieb ako druhu sankcie za priestupok bude podľa Generálnej prokuratúry v súlade s čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak – a teraz sú tam viaceré podmienky. Jednak, že tento druh sankcie je uložený na základe zákona a v spravodlivom konaní orgánom verejnej moci majúcim pôsobnosť vykonávať správne trestanie, v ktorom sa uplatňujú záruky spravodlivého procesu. Ale je tam podmienka, osoba má reálnu možnosť voľby druhu sankcie. Osoba súhlasí s výkonom menších obecných služieb. A takýto súhlas je daný vedome a dobrovoľne. A bolo sú tam ďalšie podmienky, že výkon týchto menších obecných služieb je primeraný, neponižujúci, ide o formu občianskej povinnosti a uloženie a vykonávanie tohto druhu sankcie podlieha súdnemu dohľadu. Ale je tam tá podmienka, ktorá nie je splnená. Osoba má reálnu možnosť voľby druhu sankcie a osoba súhlasí s výkonom menších obecných prác a obecných služieb a takýto súhlas je daný vedome a dobrovoľne. V niektorých veciach Ministerstvo vnútra vyšlo v ústrety tej argumentácii Generálnej prokuratúry a v tejto veci nie. A v zásade, keby vyšlo, tak je to v rozpore s tou filozofiou, že sa menšie obecné práce majú uplatniť ako sankcia práve v situáciách, keď sa zdá, že pokuta, finančný trest je nedostatočná a nevedie k náprave. A opakujem, že rozumiem tej logike, ale nemôžeme ísť v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nemôžeme ísť ani v rozpore s ústavou. A podľa môjho názoru ten rozpor s ústavou je tam taký explicitný, že ani tá podmienka možnosti výberu sankcie alebo teda dobrovoľnosti a súhlasu páchateľa s touto sankciou by ten rozpor s ústavou podľa môjho názoru neprekonala, aj keď možno by v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva prekonala ten možný rozpor s dohovorom podľa názoru Generálnej prokuratúry. No a nemenej zaujímavé sú pripomienky Únie miest Slovenska, ktorá sa na to pozrela z pohľadu združenia zastupujúceho mestá, teda obce, ktoré budú časť toho vykonávať a na ktoré môže negatívne dopadnúť, ak bude táto právna úprava protiústavná, alebo to by mohlo mať aj následky aj vo vzťahu k obciam. A teda, čo žiada Únia miest alebo čo žiadala Únia miest v pripomienkovom konaní? Tvrdila, že namietame ústavnoprávnu a ľudskoprávnu spornosť prípustnosti trestu povinnej práce formou menších obecných služieb a odmietame navrhovanú právnu úpravu. Žiadame tento a nadväzujúce novelizačné body vypustiť. A upozornila, že tento navrhovaný trest je trestom, o ktorého uplatnení a výške má rozhodovať správny orgán. A teda menšie obecné služby sú konštrukt, ktorý v Európskom dohovore ľudských práv, ktorý v oblasti ľudských práv tvorí obsah Ústavy SR, zavádza ako jednu z výnimiek zakázaného otroctva a nútenej práce a výnimkami podľa tohto zákazu sú práca bežne vyžadovaná počas pozbavenia slobody v rámci trestu odňatia slobody alebo v rámci podmienečného prepustenia alebo práca alebo služby, ktoré tvoria súčasť bežných občianskych povinností. Tú službu vojenského charakteru alebo náhradnú službu vyžadovanú v prípade núdze alebo pohromy dávam nabok, lebo teda o tom som hovoril už v predchádzajúcom vystúpení, že to nemá žiadny súvis. Áno. Únia miest tvrdí, že ten prvý bod, teda práca bežne vykonávaná počas pozbavenia slobody v rámci trestu odňatia slobody alebo v čase podmienečného prepustenia, ani jedno, ani druhé nie je priestupok. Má následne pramene v nasledujúcom článku, v ktorom sa garantuje právo na slobodu a bezpečnosť. Zásah do slobody je možný len na základe rozhodnutia zákonného súdu a pri dodržaní ďalších pravidiel, akými sú napríklad právo na obhajobu, poskytnutie verejného obhajcu a podobne. Uloženie povinnosti vykonávať prácu bez spravodlivej finančnej satisfakcie je prípustné len ako súčasť trestu odňatia slobody alebo ako alternatíva za trest odňatia slobody, čiže z dohovoru vyplýva to isté, čo z Ústavy Slovenskej republiky. A Únia miest pokračuje, že pojem menšie obecné služby v ústave zodpovedá poslednému bodu. A jeho obsahom sú občianske povinnosti, ktoré sú občania povinní vykonávať bez nároku na odmenu. Príkladom takejto bezodplatnej povinnosti môže byť povinnosť dostaviť sa na výzvu orgánu verejnej moci na určené miesto. V niektorých štátoch je tradícia losovaných zástupcov z ľudu pri súdoch a v rôznych komisiách, v ktorých členstvo je bezplatné a povinné. V zákonoch v rôznych spolkových štátoch je zakotvená napríklad povinnosť určených osôb, dospelých mužov, byť členom a vykonávať činnosť požiarnej hliadky, prípadne starostlivosť o schodnosť chodníka pred domom, povinnosť, ktorej pramene sú v rímskom práve a stále platí v mnohých štátoch a mestách. Argumentuje Únia miest a vyvodzuje z toho, že je úplne zrejmé, že obsah menších obecných služieb, respektíve bežných občianskych povinností je zásadne odlišný od zámeru, ktorý je predkladaný v zákone o priestupkoch. Napriek tomu viaceré štáty Európskej únie poznajú a aplikujú tresty povinnej práce aj za delikty, ktoré by sme mohli považovať za priestupky. Nemáme ale vedomosť ani o jednom, ktorý by ukladal tresty povinnej práce rozhodnutím úradníka a nie zákonného sudcu. Je tu teda zjavná námietka, po tej námietke Generálnej prokuratúry, že má tam byť možnosť výberu sankcie zo strany páchateľa, tak je tu námietka zo strany Únie miest, že áno, aj za priestupky je možné ukladať, ale na základe rozhodnutia zákonného sudcu. A tvrdia, že nepoznajú žiadnu inú krajinu Európskej únie, v ktorej by to bolo možné na základe rozhodnutia správneho orgánu. Žiadne vysporiadanie sa s týmto. A teraz pre mňa jedna z najzaujímavejších častí toho vyhodnotenia pripomienkového konania a teraz citujem z pripomienky Únie miest, ktorá bola vznesená v pripomienkovom konaní a z ktorej teda vyplýva, že už predtým sa uskutočnilo nejaké rokovanie na túto tému. Citujem: „Na rokovaní na pôde Ministerstva vnútra bol tento rozpor so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktoré majú prednosť pred zákonom, predmetom diskusie medzi Úniou miest a Ministerstvom spravodlivosti, kde bez jasnej argumentácie Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že ide o riešenie súladné s ústavou.“ Čiže ešte pred tým, ako začalo medzirezortné pripomienkové konanie, prišlo k nejakému rokovaniu, na ktorom Únia miest upozornila na možnú protiústavnosť a rozpor s dohovorom. Ministerstvo spravodlivosti na to reagovalo, že ide o riešenie súladné s ústavou, bez toho, aby to nejako vysvetlilo. Únia miest pokračuje: „Napriek tomu ani v dôvodovej správe, ani v iných podkladoch nie je súladnosť s Ústavou Slovenskej republiky nijako argumentačne podložená. V doložke zlučiteľnosti, ktorá tvorí povinné prílohy, napriek tomu, že zákaz povinných prác je obsahom čl. 5 Charty základných práv EÚ, nie je súlad s týmto základným právom EÚ ani len spomenutý.“ Čiže ja som považoval za nehorázne, že Ministerstvo vnútra sa na pôde ústavnoprávneho výboru nijako nevyjadrilo k tej pripomienke odboru legislatívy, ktorá namietala, že zákon je možno protiústavný, alebo teda upozornila na možný nesúlad návrhu zákona v bode o zavedení menších obecných prác s ústavou. Nijako sa nevyjadrilo k tomu, keď sme ako opoziční poslanci a poslankyne na to upozorňovali, citovali sme z ústavy a argumentovali sme, že žiadna z tých výnimiek v čl. 18 ods. 2 sa nevzťahuje na takto definované menšie obecné práce ako sankciu za priestupok. Ale teraz musím konštatovať, že to je iba taká špička ľadovca z tej nehoráznosti Ministerstva vnútra a v tomto prípade asi aj Ministerstva spravodlivosti, lebo oni toto isté riešili v medzirezortnom pripomienkovom konaní, dokonca ešte na nejakom rokovaní pred medzirezortným pripomienkovým konaním a nepovažovali za potrebné dať do dôvodovej správy argumentáciu, v ktorej by dali svoj pohľad na to, prečo si myslia, že ten návrh je v súlade s ústavou. Lebo teda nepredpokladajme, že štátny orgán ako ministerstvo alebo vláda vedome dajú do parlamentu návrh zákona, ktorý je protiústavný, že majú asi iný pohľad, ale ten pohľad pred nami zatajujú. Nedali ho do dôvodovej správy, nevyjadril sa k tomu pán minister alebo zastupujúci pán minister, keď ho uvádzal, nereagovala na to pani štátna tajomníčka Ministerstva vnútra na ústavnoprávnom výbore, ani žiadny z prítomných zamestnancov na ústavnoprávnom výbore. Nereaguje na to žiadny koaličný poslanec, ani žiadny člen vlády, ktorý tu práve sedí počas rozpravy o tomto návrhu zákona. Ani jeden jediný argument, že by to bolo v poriadku. A teda, aby som uzavrel, tak Únia miest konštatuje, že zásadné riziká vyhlásenia takéhoto ukladania trestu za protizákonné pre obce môžu plynúť pri sankciách uložených obcami, nakoľko po vyhlásení takéhoto postupu za protiústavný by mohli byť voči obciam uplatňované požiadavky na reštitúciu. V širšom kontexte však ukladanie takýchto trestov, ktoré by následne boli vyhlásené za protizákonné, mohlo a s veľkou pravdepodobnosťou aj viedlo k odškodňovaniu reálnych páchateľov priestupkov, čo by ešte viac erodovalo vieru v spravodlivosť a posilnilo by protisystémové tendencie v spoločnosti. Je preto namieste odmietnuť túto formu zavádzania trestu povinnej práce a trvať na tom, aby bolo uplatnené riešenie, ktoré je bežné aj v aplikačnej praxi iných štátov Európskej únie. Čiže Únia miest ako reprezentant relevantnej časti samospráv slovenských obcí, respektíve miest, vás tu upozorňuje, že idete schváliť protiústavnú sankciu, ktorá, ak to bude napadnuté na Ústavnom súde, a ja teda by som mal také tušenie, že by to aj mohlo byť napadnuté na Ústavnom súde a z toho, ako to vidím, som dosť hlboko presvedčený, že Ústavný súd povie, že je to protiústavné, tak to môže spôsobiť tým obciam, ktoré tie priestupky budú ukladať, lebo tak, ako ste tu chceli mať priestupkovú amnestiu za porušovanie covidových opatrení, tak toto by bola situácia, že Ústavný súd povie, že nejaká sankcia je protiústavná, tak tí, ktorým bola uložená tá sankcia, sa budú môcť domáhať nejakej nápravy, čo si myslím, že bude odrádzať obce od toho, aby boli ochotné uplatňovať tento trest, lebo sa tým vedome vystavia riziku, že keď Ústavný súd konštatuje, že táto sankcia bola protiústavná, tak tí páchatelia priestupkov, nie nevinné osoby, páchatelia priestupkov, ktorí boli uznaní z toho, že spáchali nejaký priestupok, budú mať právny základ na to, aby vymáhali náhradu za to, že boli podrobení trestu, ktorý je protiústavný. Čiže nielen, že to je nejaký teoretický problém, že idete schváliť sankciu, ktorá je protiústavná, ktorá je v rozpore s dohovorom, ktorá môže byť vyhlásená za protiústavnú Ústavným súdom. Ale môže to spôsobiť aj praktické problémy tým obciam, ktorých súčinnosť je potrebná pri uplatňovaní tejto sankcie, lebo oni sa vystavia tomu, že budú následne potom, čo bude konštatované Ústavným súdom, že je to protiústavné, čeliť hrozbe nejakých žalôb alebo snahe o reštitúciu toho konania, čiže môžu byť postihnuté. Čiže zavádzate aj sankciu, ktorá je spojená s tým, že tí, ktorí ju majú vlastne vykonávať, budú brzdení v tom, aby sa ju snažili vykonávať, lebo nad nimi bude visieť tá sekera. Reštitúciu toho konania, čiže môže byť postihnuté. Čiže zavádzate aj sankciu, ktorá je spojená s tým, že tí, ktorí ju majú vlastne vykonávať, budú brzdení v tom, aby sa ju snažili vykonávať, lebo nad nimi bude visieť tá sekera, že bude o tom rozhodovať Ústavný súd a ten Ústavný súd rozhodne možno a vyzerá to tak dosť presvedčivo, že by mohol rozhodnúť, že je to protiústavné a potom my, obce, ktoré to vykonávame, budeme s tým mať problém. Čiže ja sa len teraz čudujem tomu tichu, ktoré tu počujem zo strany ministra vnútra a zo strany ostatných predstaviteľov vládnej koalície pri takto vážnych pochybnostiach, ktoré môžu mať takto vážne aj praktické dôsledky. Ďakujem. Ďakujem.