Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, naozaj je to, je to až absurdné. Že minister vnútra nijako nereaguje, a to by som opravil pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá povedala, že však to úvodné slovo pána ministra nemôže dobrať ako vstup do rozpravy, lebo pán minister tu nevystúpil s úvodným slovom, mal zdravotné problémy v piatok, takže už teraz ani neviem, ktorý z jeho kolegov, či pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš alebo či pán minister zdravotníctva alebo ktorý z ministrov uvádzal ten návrh zákona. Samozrejme, že k tomuto nič, nič nepovedal. Ale zbilancujme si teda to, že ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním prebiehali práce na návrhu zákona a Ministerstvo vnútra bolo upozornené na možný nesúlad sankcie, vtedy definovanej ako menšie obecné služby, s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd. A ministerstvo na to nereagovalo, ostalo, ostalo v tom, že je to v poriadku. Potom v rámci pripomienkového konania bolo upozornené viacerými subjektmi. Ja som tu spomínal Generálnu prokuratúru, ktorá mala svoju líniu argumentácie, a Úniu miest Slovenska, ktorá tiež upozornila na možný nesúlad s ústavou. Opäť ministerstvo nijakým spôsobom nezareagovalo, respektíve zareagovalo spôsobom, ktorý veľmi pripomína spôsob, akým teraz pán minister vnútra, akým koaliční poslanci reagujú na naše, naše výhrady a naše upozornenia a naše poukazovanie na to, že ten návrh je v rozpore s ústavou. A podľa ústavy je zakázané, sú zakázané nútené práce a nútené služby. Je tam päť výnimiek, tri sú zjavne úplne iné, menšie obecné služby na základe zákona, ako by mohla napovedať, ako by mohla napovedať tá terminológia a ako to bolo v pôvodnom návrhu, ktorý išiel do medzirezortného pripomienkového konania, to nie sú, čo vyplýva aj z toho, že to ministerstvo zmenilo na menšie obecné práce a priamo do zákona, do textu zákona napísalo, že menšie obecné práce nie sú menšie obecné služby na základe zákona, čím to písmeno e) vylúčilo a nezodpovedá to ani charakteru tej výnimky, ako je definovaná napríklad v dohovore. A práce ukladané na základe zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, opäť tam nie je žiadny súvis s priestupkovým zákonom, respektíve aj priestupkové konanie je forma trestania, ale má iný charakter. Nemožno v priestupkovom konaní uložiť trest odňatia slobody, ani teda logicky trest nahrádzajúci trest odňatia slobody. Čiže je to zjavne iný inštitút, nespadá to pod výnimku uvedenú v písmene a) v čl. 18 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ako sa s tým Ministerstvo vnútra vysporiadalo? Vo vyhodnotení pripomienkového konania k námietke Únie miest, ktorá pomerne presne zadefinovala rozpor navrhovaného ustanovenia s ústavou aj s dohovorom, Ministerstvo vnútra tvrdí, že predkladateľ nesúhlasí s tvrdením, že by navrhovaná úprava sankcie menších obecných prác mohla byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že uloženie sankcie menších obecných služieb v prospech obce na základe zákona v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nie je porušením zákazu nútených prác. Dve vety, tretina argumentácie Ministerstva vnútra proti obsiahlej, presvedčivej a na základe konkrétnych ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a dohovoru založenej argumentácie Únie miest hovorí iba to, že ministerstvo si myslí niečo iné. Ministerstvo nesúhlasí s tým, že je to protiústavné. Myslíme si, že je to v poriadku. Bez vysvetlenia toho, prečo si to myslia. Keby to bola prvá veta alebo prvé dve vety a potom by nasledovala tá argumentácia, dobre, ako úvod, dobre, ale toto je tretina argumentácie. A ten zvyšok nie je o moc silnejší. Druhé dve vety. Sankcia menších obecných služieb bude ukladaná správnym orgánom v zákonných medziach v rámci správneho konania, ktoré je preskúmateľné tak na základe riadnych opravných prostriedkov, respektíve mimoriadnych opravných prostriedkov nadriadeným správnym orgánom a rovnako aj súdom v rámci správneho súdnictva. Správny orgán je pri ukladaní sankcie povinný prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, závažnosť priestupku, osobu páchateľa, spôsob spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch). Fajn, to všetko je pravda. Ale čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho, že platí výnimka podľa čl. 18 ods. 2, teda, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody? To snáď nie, že je to ukladané správnym orgánom, veď správne orgány neukladajú trest odňatia slobody, ani trest, ktorý ho nahrádza. Že je to preskúmateľné súdom? To nie je charakter, akože podstatná charakteristika a nerobí to z tohto správneho rozhodnutia rozhodnutie v trestnej veci. Čiže nesúvisí to s tými výhradami, nesúvisí to s tým, čo hovorí Únia miest, nesúvisí to s tým, čo hovorila Generálna prokuratúra, nesúvisí to s tým, čo hovorila parlamentná legislatíva a nesúvisí to s tým, čo sme tu opakovane hovorili viacerí poslanci a poslankyne v rozprave, či už vo výboroch alebo v pléne. Bez akejkoľvek reakcie, bez akejkoľvek odozvy zo strany, zo strany predkladateľov. Čiže máme tu dve vety, ktoré hovoria o tom, že ministerstvo si myslí, že je to v poriadku. Potom dve vety, ktoré hovoria o tom, že ale veď ten proces bude takýto, ale nie je to žiadna argumentácia, ktorá by smerovala k vyvráteniu pochybností o nesúlade toho návrhu s ústavou, respektíve tej navrhovanej sankcie menších obecných prác s ústavou a so zákazom nútenej práce, lebo nepriraďuje to k žiadnej z výnimiek, keby to robila, tak je to tam spomenuté. A potom nasledujú posledné, tretie dve vety argumentácie Ministerstva vnútra. Na príprave predmetných ustanovení participovalo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, s ktorým bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. Možnosť zavedenia menších obecných služieb ako formy sankcie za priestupok bola v súvislosti s vyriešením otázky ústavnosti navrhovanej úpravy konzultovaná s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sudcami trestných kolégií súdov. Čiže po dvoch vetách, ktoré tvrdili, že je to v poriadku, nesúhlasíme s tými výhradami, a dvoch vetách, ktoré riešili parciálne veci a nijako sa nevzťahovali k ústave, prichádza ako čerešnička na torte posledná tretina argumentácie Ministerstva vnútra, ktorá hovorí, že participovalo na tom aj Ministerstvo spravodlivosti a bola dosiahnutá zhoda na súladnosti navrhovanej úpravy s ústavou. To má byť argument, že aj Ministerstvo spravodlivosti si myslí, že je to v súlade s ústavou? Alebo že to bolo konzultované s predstaviteľmi právnickej obce, sudcami Najvyššieho súdu, sudcami trestných kolégií súdov. Jednak nie je jasné, s ktorými, jednak nie je jasné, s akým výsledkom to bolo konzultované, ani tam nie je napísané, že všetci sa zhodli, že je to v súlade s ústavou, ale keby sa aj všetci zhodli, že je to v súlade s ústavou, to nie je vecná argumentácia. To je odkaz na nejakú autoritu, ktorá hovorí, že jaj, je to v poriadku, ale to neznamená, že je to v poriadku. Únia miest, Generálna prokuratúra, parlamentná legislatíva, viacero opozičných poslancov, viacero opozičných poslancov a poslankýň cituje ústavu. Cituje, čo je napísané v čl. 18 ústavy. Že je zakázaná nútená práca a aké sú možné výnimky z tej nútenej práce. A odpoveďou je mlčanie, ako v prípade Ministerstva vnútra, veľmi nepresvedčivá odpoveď od štátnej tajomníčky Špánik Kurilovskej na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, kde sa tú výnimku pokúšala zahrnúť pod písmeno a), ktoré sa ale týka trestného konania, nie priestupkového konania. Proste v niektorých veciach je možné trestné a priestupkové konanie zahrnúť do nejakého spoločného košiara, ale v tejto veci nie. Keď máte niekde napísané, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, tak je to zjavné, že toto nemôže byť priestupkový zákon, lebo prečo Je napísané, že ide o práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody, tak je to zjavné, že toto nemôže byť priestupkový zákon, lebo v režime priestupkového zákona nie je možné ukladať takéto tresty, teda trest odňatia slobody. A neprichádza na to žiadna odpoveď. A teda toto je už len také vyvrcholenie, že teda pán minister je ticho. Možno niečo povie v záverečnom slove, na ktoré sa nebude dať reagovať, alebo možno nepovie vôbec nič, lebo nepovažuje to za potrebné, ale toto je prístup ministerstva vnútra prakticky od začiatku rokovania o tomto návrhu zákona počas celého pripomienkového konania, počas rokovania vo výboroch aj teraz počas rokovania v pléne, takže ja už ani nejdem apelovať na pána ministra, lebo myslím si, že je to zbytočné, ale teda ešte, kým využijeme možnosť obrátiť sa na Ústavný súd, tak by som chcel opätovne apelovať na pána prezidenta, aby si tento zákon dobre v jeho kancelárii prečítali, aby si pozreli stanovisko parlamentnej legislatívy a aj vyhodnotenie pripomienkového konania, špeciálne pripomienky Generálnej prokuratúry a Únie miest Slovenska. Ďakujem za pozornosť. Pani poslankyňa, koľko
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.6.2026 17:12 - 17:13 hod.
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2026 14:39 - 14:41 hod.
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2026 13:48 - 13:49 hod.
Ondrej DostálVystúpenie v rozprave 1.6.2026 13:34 - 13:46 hod.
Ondrej DostálVystúpenie v rozprave 1.6.2026 13:34 - 13:46 hod.
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2026 13:28 - 13:30 hod.
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2026 13:28 - 13:30 hod.
Ondrej DostálVystúpenie s faktickou poznámkou 1.6.2026 13:03 - 13:05 hod.
Ondrej DostálVystúpenie v rozprave 1.6.2026 12:39 - 13:01 hod.
Ondrej DostálVystúpenie v rozprave 1.6.2026 12:39 - 13:01 hod.
Ondrej Dostál