Videokanál poslanca

By som chcel požiadať predsedajúceho podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara, aby upozorňoval poslancov, keď sa odkláňajú od toho, o čom majú hovoriť, a tak, keď faktickou poznámkou nereagujú na rečníka v rozprave, ale na faktickú poznámku, ktorá zaznela pred nimi. A viete to robiť vo vzťahu k iným poslancom, tak, keď teraz ako predsedajúci po novele rokovacieho poriadku máte možnosť dávať faktické poznámky, tak by ste mali merať rovnakým metrom a upozorňovať aj sám seba, keď to robíte, lebo zjavne ste to robili. Nijako ste nereagovali na pána ministra Suska, na ktorého ste mali reagovať. Reagovali ste na pani poslankyňu Kolíkovú, na ktorú ste reagovať nemali a naozaj na toto nie sú faktické poznámky. Ja viem, že ste zvyknutý v tom odovzdávaní slova komentovať aj faktické poznámky, ale na to nie sú faktické poznámky určené. Budem

Skrátením rozpravy som už mal 1 sekundu na faktickú poznámku. Teraz mám 2 minúty na vystúpenie v rozprave, skúsim. Aby sme boli spravodliví, tak za tým návrhom je naozaj kus roboty členov rekodifikačnej komisie, aj tých predchádzajúcich, a je tam množstvo práce aj odborníkov, aj diskusií sú za tým a tá základná zmena je podľa môjho názoru správna, posilnenie autonómie, vôle, väčší priestor pre slobodu, menší, menší priestor pre štát. To sú dobré veci. Napriek tomu máme k tomu výhrady, a to tak k procesu, ako aj k obsahu. Čo sa týka procesu, tak podľa môjho názoru bol nedostatočný ten priestor na verejnú diskusiu medzi skončením prác rekodifikačnej komisie a pripomienkovým konaním a v rámci pripomienkového konania. Tam mohla byť tá diskusia širšia. Berme si príklad z Českej republiky. Rovnako ten priestor na politickú diskusiu v parlamente je nedostatočný. Od začiatku to tak vyzerá. Rovnako je nedostatočná navrhovaná legislatívna časť doba, ktorá nebude dva roky ako v Českej republike, ale bude možno 3/4 roka. A to sú výhrady k procesu. Čo sa týka obsahu, tiež skúsim spomenúť tri, ak stihnem, považujem za chybu, že rezignovalo ministerstvo na to, že nahradí Obchodný zákonník tým nejakým novým zákonom o obchodných spoločnostiach a odsúva to niekedy do budúcnosti, hoci toto bol pôvodný plán. Považujem za chybu, že ministerstvo ustúpilo od zámeru zahrnúť celé rodinné právo do Občianskeho zákonníka. Ja viem, že pôvodne taký zámer bol, ale podľahlo tým tlakom v pripomienkovom konaní. Tu sa s kolegami z KDH nezhodneme. A posledná vec, považujem za vážnu chybu, že nič nerobí Občiansky zákonník s tým dlhom, ktorý má Slovenská republika voči párom rovnakého pohlavia. My sme s pani Slanou Kolíkovou dávali hromadnú pripomienku v rámci pripomienkového konania, aby sa zakotvil aj inštitút životných partnerstiev. Samozrejme, že jej nebolo vyhovené. Posledná vec, celé to skrátenie rozpravy je podľa môjho názoru zbytočné. Nebola by dramaticky dlhšia, keby ste ju neskrátili, a mohla byť vecnejšia a nebola by o tom, že sa skracovalo, ale o Občianskom zákonníku.

Vážená členka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, ja teda čestne vyhlasujem, že som sa s pánom poslancom Sabom nijako nekoordinoval a napriek tomu mám otázky v tej istej veci, ale nebudem interpolovať ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ale budem interpolovať premiéra Roberta Fica, lebo za túto vec je podľa môjho názoru zodpovedný premiér Robert Fico. A mám čiastočne podobné otázky, ale mám aj trochu odlišné otázky a chcel by som celú tú kauzu nasvietiť z trošku iného hľadiska.
Vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom rokovaní v Liskovej dňa 29. apríla 2026 prijala uznesenie č. 163/2026 k materiálu o sociálno-ekonomickej situácii vybraných okresov, ktorým uložila ministrovi životného prostredia predložiť novelu zákona o odpadoch s cieľom vyňať kancelársky papier zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tento krok vyvoláva obavy z finančného znevýhodnenia miest a obcí, na ktoré by sa mohol presunúť výpadok príjmov v hodnote takmer troch miliónov eur ročne. A podľa vyjadrení úradu vlády k tomuto kroku nebola vypracovaná žiadna samostatná analýza dopadov ani záznam o konzultáciách so samosprávami či odbornou verejnosťou, čím len teda potvrdzujem tie informácie, ktoré má pán poslanec Sabo. Čo je ale zaujímavé, je, že výjazdové rokovanie prebehlo v susedstve podniku Mondi SCP, ktorého šéf Miroslav Čurilla je s premiérom v blízkom príbuzenskom vzťahu. Syn pána premiéra si zobral dcéru pána Čurillu. Nie Jána Čurillu, ale Miroslava Čurillu, ktorý je predsedom predstavenstva Mondi SCP. A moje otázky, o ktoré zodpovedanie žiadam premiéra, lebo myslím si, že toto je vec premiéra, nie, nie ministra životného prostredia primárne, aj keď tá úloha bola uložená ministrovi životného prostredia, a je ich šesť a naozaj sme sa nekoordinovali s pánom poslancom Sabom, ktorý má tiež šesť otázok.
Prvá: Kto konkrétne bol iniciátorom zaradenia úlohy na vyňatie kancelárskeho papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov do materiálu, ktorý sa primárne týkal sociálno-ekonomickej situácie vybraných okresov? Riešite sociálno-ekonomickú situáciu a zrazu bum, zmeníte systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dáte niekomu výnimku. Druhá otázka: Na základe akých odborných podkladov a ekonomických analýz vláda dospela k záveru, že tento krok nezaťaží rozpočty miest a obcí a nepovedie k zvyšovaniu miestnych poplatkov za komunálny odpad pre občanov? Ak takéto analýzy existujú, prečo ich Úrad vlády Slovenskej republiky doteraz nesprístupnil verejnosti? Lebo evidentne so zberom odpadu sú nejaké náklady a buď to teda zaplatia výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, alebo to zaplatia mestá a obce, teda občania. Čiže keď niekomu sa pomôže, v tomto prípade Mondi SCP, tak niekto iný to musí zaplatiť. Môže to teoreticky zaplatiť štát, ale v tomto prípade to štát nebude, buď budú to buď mestá a obce, alebo to budú, alebo to budú výrobcovia iných dôvodov. Tretia otázka: Z akého dôvodu legislatívnu úlohu, ktorá vecne a kompetenčne spadá pod ministerstvo životného prostredia, inicioval priamo úrad vlády a nebola predložená v rámci štandardného materiálu príslušného rezortu? To je opäť taká zvláštna situácia, že odkedy úrad vlády rieši rozšírenú zodpovednosť výrobcov, keď to spadá pod ministerstvo životného prostredia? To ako, ja viem, že teda pán premiér môže teoreticky riešiť všetko, ale je to otázka, ktorá je hodná nejakej odpovede. Štvrtá otázka: Prečo vláda, respektíve úrad vlády pred schválením tohto uznesenia nekonzultoval navrhovanú zmenu so Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska či organizáciami zodpovednosti výrobcov? Teším sa, ako si porovnáme odpovede, ktoré pán poslanec Sabo dostane od pána ministra Tarabu a ja od pána premiéra Fica. Piata otázka: Akým spôsobom plánuje vláda vyriešiť legislatívny rozpor, na ktorý upozorňuje Únia miest Slovenska, keďže súčasný právny rámec neumožňuje samosprávam priamo financovať triedený zber odpadu spadajúci pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov? Šiesta otázka: Ako vyhodnocujete – tu si už asi nebudeme porovnávať odpovede s pánom poslancom Sabom a to sa týka pána premiéra – ako vyhodnocujete možný konflikt záujmov a riziko klientelizmu v situácii, kedy je zmena odpadovej legislatívy schválená na výjazdovom rokovaní a prináša priamy finančný benefit jednému významnému priemyselnému výrobcovi kancelárskeho papiera, jedinému výrobcovi kancelárskeho papiera na Slovensku, čiže Mondi SCP, na čele ktorého stojí človek, s ktorým ste podľa medializovaných informácií v príbuzenskom vzťahu? Premiérov syn.
===== 50.
kancelárskeho papiera, jedinému výrobcovi kancelárskeho papiera na Slovensku, čiže Mondi SCP, na čele ktorého stojí človek, s ktorým ste podľa medializovaných informácií v príbuzenskom vzťahu? Premiérov syn si zobral dcéru šéfa predstavenstva podniku Mondi SCP, čo je v poriadku, s tým nikto nemá problém, ale teda stali sa tým príbuznými. A premiér Fico, respektíve úrad vlády, ktorý spadá pod premiéra Fica, na výjazdovom rokovaní v blízkosti podniku, ktorý vedie jeho príbuzný, navrhol presadiť do legislatívy zmenu, ktorá prinesie zvýhodnenie tomuto podniku, z ktorej, z tej legislatívnej zmeny, bude benefitovať tento podnik. Neviem, či je ešte niekto ďalší, ale Mondi SCP určite a evidentne. Nie je to konflikt záujmov? Nie je to, nie je to klientelizmus? A navyše ja teda vychádzam z informácií, ktoré priniesol portál, ktorý sa venuje odpadovému hospodárstvu odpady-portál.sk, ktorý túto tému rieši. Samé osebe tá zmena sa možno dá diskutovať o tom, že či je dobrá, nie je dobrá, ale ak by sa taká zmena mala urobiť, no tak by sa mala urobiť na základe nejakej kvalifikovanej odbornej diskusie, na základe nejakých analýz, nejakých dát, že bude bude prediskutované, akým spôsobom sa budú, sa bude hradiť ten výpadok v príjmoch, ktorý týmto spôsobom vznikne, či to zaplatia mestá, obce, či to, či to zaplatia iní výrobcovia, ktorí sú zapojení do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, aleže sa to udeje na výjazdovom zasadnutí vlády poblíž podniku, ktorý vedie príbuzný pána premiéra a z iniciatívy úradu vlády, ktorý podlieha pánovi premiérovi a bude z toho benefitovať podnik vedený jeho príbuzným, tak to vyvoláva otázky, to vyvoláva pochybnosti a je namieste, aby sa premiér Fico k týmto otázkam vyjadril.
Ja, samozrejme, túto interpeláciu podám písomne, teším sa na odpoveď a teším sa aj na porovnanie tých odpovedí. (Reakcia z pléna.) Pardon? Áno, žiadam vyhlásiť túto otázku za naliehavú, aj keď tuším, že parlamentná väčšina môže mať na túto vec iný názor, ale v každom prípade dúfam, že sa k odpovediam dopracujeme.
Ďakujem.

Vážená členka, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, ja teda čestne vyhlasujem, že som sa s pánom poslancom Sabom nijako nekoordinoval a napriek tomu mám otázky v tej istej veci, ale nebudem interpolovať ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ale budem interpolovať premiéra Roberta Fica, lebo za túto vec je podľa môjho názoru zodpovedný premiér Robert Fico. A mám čiastočne podobné otázky, ale mám aj trochu odlišné otázky a chcel by som celú tú kauzu nasvietiť z trošku iného hľadiska.
Vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom rokovaní v Liskovej dňa 29. apríla 2026 prijala uznesenie č. 163/2026 k materiálu o sociálno-ekonomickej situácii vybraných okresov, ktorým uložila ministrovi životného prostredia predložiť novelu zákona o odpadoch s cieľom vyňať kancelársky papier zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tento krok vyvoláva obavy z finančného znevýhodnenia miest a obcí, na ktoré by sa mohol presunúť výpadok príjmov v hodnote takmer troch miliónov eur ročne. A podľa vyjadrení úradu vlády k tomuto kroku nebola vypracovaná žiadna samostatná analýza dopadov ani záznam o konzultáciách so samosprávami či odbornou verejnosťou, čím len teda potvrdzujem tie informácie, ktoré má pán poslanec Sabo. Čo je ale zaujímavé, je, že výjazdové rokovanie prebehlo v susedstve podniku Mondi SCP, ktorého šéf Miroslav Čurilla je s premiérom v blízkom príbuzenskom vzťahu. Syn pána premiéra si zobral dcéru pána Čurillu. Nie Jána Čurillu, ale Miroslava Čurillu, ktorý je predsedom predstavenstva Mondi SCP. A moje otázky, o ktoré zodpovedanie žiadam premiéra, lebo myslím si, že toto je vec premiéra, nie, nie ministra životného prostredia primárne, aj keď tá úloha bola uložená ministrovi životného prostredia, a je ich šesť a naozaj sme sa nekoordinovali s pánom poslancom Sabom, ktorý má tiež šesť otázok.
Prvá: Kto konkrétne bol iniciátorom zaradenia úlohy na vyňatie kancelárskeho papiera zo systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov do materiálu, ktorý sa primárne týkal sociálno-ekonomickej situácie vybraných okresov? Riešite sociálno-ekonomickú situáciu a zrazu bum, zmeníte systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dáte niekomu výnimku. Druhá otázka: Na základe akých odborných podkladov a ekonomických analýz vláda dospela k záveru, že tento krok nezaťaží rozpočty miest a obcí a nepovedie k zvyšovaniu miestnych poplatkov za komunálny odpad pre občanov? Ak takéto analýzy existujú, prečo ich Úrad vlády Slovenskej republiky doteraz nesprístupnil verejnosti? Lebo evidentne so zberom odpadu sú nejaké náklady a buď to teda zaplatia výrobcovia v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, alebo to zaplatia mestá a obce, teda občania. Čiže keď niekomu sa pomôže, v tomto prípade Mondi SCP, tak niekto iný to musí zaplatiť. Môže to teoreticky zaplatiť štát, ale v tomto prípade to štát nebude, buď budú to buď mestá a obce, alebo to budú, alebo to budú výrobcovia iných dôvodov. Tretia otázka: Z akého dôvodu legislatívnu úlohu, ktorá vecne a kompetenčne spadá pod ministerstvo životného prostredia, inicioval priamo úrad vlády a nebola predložená v rámci štandardného materiálu príslušného rezortu? To je opäť taká zvláštna situácia, že odkedy úrad vlády rieši rozšírenú zodpovednosť výrobcov, keď to spadá pod ministerstvo životného prostredia? To ako, ja viem, že teda pán premiér môže teoreticky riešiť všetko, ale je to otázka, ktorá je hodná nejakej odpovede. Štvrtá otázka: Prečo vláda, respektíve úrad vlády pred schválením tohto uznesenia nekonzultoval navrhovanú zmenu so Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska či organizáciami zodpovednosti výrobcov? Teším sa, ako si porovnáme odpovede, ktoré pán poslanec Sabo dostane od pána ministra Tarabu a ja od pána premiéra Fica. Piata otázka: Akým spôsobom plánuje vláda vyriešiť legislatívny rozpor, na ktorý upozorňuje Únia miest Slovenska, keďže súčasný právny rámec neumožňuje samosprávam priamo financovať triedený zber odpadu spadajúci pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov? Šiesta otázka: Ako vyhodnocujete – tu si už asi nebudeme porovnávať odpovede s pánom poslancom Sabom a to sa týka pána premiéra – ako vyhodnocujete možný konflikt záujmov a riziko klientelizmu v situácii, kedy je zmena odpadovej legislatívy schválená na výjazdovom rokovaní a prináša priamy finančný benefit jednému významnému priemyselnému výrobcovi kancelárskeho papiera, jedinému výrobcovi kancelárskeho papiera na Slovensku, čiže Mondi SCP, na čele ktorého stojí človek, s ktorým ste podľa medializovaných informácií v príbuzenskom vzťahu? Premiérov syn.
===== 50.
kancelárskeho papiera, jedinému výrobcovi kancelárskeho papiera na Slovensku, čiže Mondi SCP, na čele ktorého stojí človek, s ktorým ste podľa medializovaných informácií v príbuzenskom vzťahu? Premiérov syn si zobral dcéru šéfa predstavenstva podniku Mondi SCP, čo je v poriadku, s tým nikto nemá problém, ale teda stali sa tým príbuznými. A premiér Fico, respektíve úrad vlády, ktorý spadá pod premiéra Fica, na výjazdovom rokovaní v blízkosti podniku, ktorý vedie jeho príbuzný, navrhol presadiť do legislatívy zmenu, ktorá prinesie zvýhodnenie tomuto podniku, z ktorej, z tej legislatívnej zmeny, bude benefitovať tento podnik. Neviem, či je ešte niekto ďalší, ale Mondi SCP určite a evidentne. Nie je to konflikt záujmov? Nie je to, nie je to klientelizmus? A navyše ja teda vychádzam z informácií, ktoré priniesol portál, ktorý sa venuje odpadovému hospodárstvu odpady-portál.sk, ktorý túto tému rieši. Samé osebe tá zmena sa možno dá diskutovať o tom, že či je dobrá, nie je dobrá, ale ak by sa taká zmena mala urobiť, no tak by sa mala urobiť na základe nejakej kvalifikovanej odbornej diskusie, na základe nejakých analýz, nejakých dát, že bude bude prediskutované, akým spôsobom sa budú, sa bude hradiť ten výpadok v príjmoch, ktorý týmto spôsobom vznikne, či to zaplatia mestá, obce, či to, či to zaplatia iní výrobcovia, ktorí sú zapojení do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, aleže sa to udeje na výjazdovom zasadnutí vlády poblíž podniku, ktorý vedie príbuzný pána premiéra a z iniciatívy úradu vlády, ktorý podlieha pánovi premiérovi a bude z toho benefitovať podnik vedený jeho príbuzným, tak to vyvoláva otázky, to vyvoláva pochybnosti a je namieste, aby sa premiér Fico k týmto otázkam vyjadril.
Ja, samozrejme, túto interpeláciu podám písomne, teším sa na odpoveď a teším sa aj na porovnanie tých odpovedí. (Reakcia z pléna.) Pardon? Áno, žiadam vyhlásiť túto otázku za naliehavú, aj keď tuším, že parlamentná väčšina môže mať na túto vec iný názor, ale v každom prípade dúfam, že sa k odpovediam dopracujeme.
Ďakujem.

Pán poslanec Horecký, asi sa zhodneme teda na tom princípe posilnenia autonómie vôle jednotlivca, ktorý je obsiahnutý v návrhu, a v tom sa asi zhodneme aj s predkladateľmi, ale povedali ste, že KDH je proti absolutizácii vôle jednotlivca. Tak mňa by zaujímalo, že kde tam vidíte, alebo či tam vidíte nejaké prvky, ktoré by znamenali absolutizáciu vôle jednotlivca v tom návrhu, že čo konkrétne je tam také, že by absolutizovalo vôľu jednotlivca pre vás neprijateľným spôsobom.
A potom druhá vec, na ktorej sa teda asi nezhodneme, to zahrnutie zákona o rodine alebo rodinného práva do Občianskeho zákonníka. Vyzdvihli ste to, že je to výsledok práce rekodifikačnej komisie za 30 rokov. No ale tá rekodifikačná komisia navrhovala začleniť zákon o rodine a rodinné právo celé do Občianskeho zákonníka, a teda napríklad udialo sa to v Českej republike a teda máte pocit, že v Českej republike bol nejako oslabený princíp ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa alebo tie princípy, na ktorých má stáť rodinné právo?

Pán minister, ďakujem za ten úvodný vstup. Myslím si, že Občiansky zákonník si to zaslúži a teda zrejme by si zaslúžil aj dlhší vstup, ale práve na tomto možno ukázať nie práve domyslenú úpravu v novele rokovacieho poriadku, keď minister spravodlivosti má na uvedenie nového Občianskeho zákonníka 10 minút v úvodnom slove a potom 40 minút v rámci rozpravy. A teraz budú diskutovať, vidím prihlásených najmä opozičných poslancov, a pán minister bude môcť reagovať v rozsahu 16 minút, v čom sú aj faktické poznámky, aj prípadné vystúpenia. A to naozaj sa mi nezdá ako úplne primerané rozvrhnutie času, takže ak teda v koalícii uvažujú o zmene rokovacieho poriadku, tak napríklad toto by sa mohlo zmeniť a to teda hovorím ako opozičný poslanec, že sa mi zdá neprimerane krátky čas pre ministra spravodlivosti na to, aby sa zapájal do rozpravy o tak dôležitej zmene. A k tomu, čo ste povedali, spomenuli ste, že legisvakancia je tam až do 1. júla budúceho roka. No ale zdá sa vám to dostatočné, keď si to napríklad porovnáte s tým, čo bolo v Českej republike? Tak tam myslím, že bola dvojročná. Či ten rok je naozaj dostatočný aj na prípravu zmeny ďalšej legislatívy, aj na to, aby sa teda spoločnosť pripravila na tak výraznú zmenu.

Veľmi zaujímavá úvaha o tom čase pre Občiansky zákonník. Ja si dokonca spomínam, že niektorý z koaličných politikov hovoril, že práve Občiansky zákonník je ten, kde sa predĺži, lebo veď rokovací poriadok umožňuje aj predĺžiť tú lehotu. Nespomínam si už, kto to bol, ale niekto hovoril, že však veď, keď budú také dôležité rozsiahle zmeny, tak pri Občianskom zákonníku budeme predlžovať, no a vidíme, že nepredĺžili, nepredĺžili to, dokonca to skrátili na tretinu. Na návrh pána poslanca Richtera tak vyjadrila si nádej, že aspoň v druhom čítaní teda využijú tú možnosť predĺžiť, tak ja dúfam, že pán poslanec Richter pozorne počúval a nebudú skracovať. No tak nebudú predlžovať, ale nebudú, nebudú skracovať. No tak ja som teraz sklamaný, lebo som myslel, že pán predseda poslaneckého klubu SMER-SD, ktorý sa špecializuje na takéto návrhy, tak príde s nejakým ústretovým gestom na septembrovej schôdzi. Ale ja vlastne ani neviem, ako to bude na septembrovej schôdzi, lebo obávam sa, že teda vládna koalícia bude mať tendenciu zmeniť rokovací poriadok a ako bude upravená rozprava na septembrovej schôdzi, tak to ešte v tejto chvíli asi nikto netuší, že či vôbec tam nejaké predlžovanie alebo skracovanie bude a ako to bude upravené, keďže ten pokus, s ktorým prišli, mal následky, ktoré nepredvídali, hoci ich predvídať mohli, že to takto dopadne. Ale tak vlastne uvidíme, že čo bude v septembri a či sa bude skracovať alebo predlžovať alebo neskracovať. Pán poslanec Senka

Spomenuli ste aj tú skrátenú rozpravu o Občianskom zákonníku. No tak ja som napríklad v súvislosti s Občianskym zákonníkom veľmi zvedavý, či tretie čítanie bude tiež v skrátenom režime, teda, že spravodajca navrhne, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď, lebo predpokladám, že k tým 2000 paragrafom budú nejaké pozmeňujúce návrhy a že ich teda bude dosť. To by teda bola veľká sila, že aj v prípade takto rozsiahleho návrhu zákona, nie nejakej ako drobnej novely, ale návrhu zákona bude tretie čítanie ihneď. Ale zasa by ma to až tak nejako dramaticky neprekvapilo pri tom, ako sa súčasná vládna koalícia správa k legislatívnemu procesu. Pani poslankyňa Mistrová.

Som rád, že ste poukázala na to, že v praxi slovenského parlamentu sa výnimka z pravidla, ktorá je prípustná podľa zákona o rokovacom poriadku, zmenila na pravidlo. Hovorím o tom skracovaní lehoty v treťom čítaní, že keď sú schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v druhom čítaní, tak tretie čítanie sa koná najskôr na nasledujúci deň, ak Národná rada na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne inak. Čiže legislatívny proces je nastavený tak, že by tretie čítanie malo byť až na nasledujúci deň, najskôr na nasledujúci deň. Ale, bohužiaľ, tá prax je taká, že to, čo zákon pripúšťa ako nejakú výnimku, je takmer železným pravidlom a naozaj úplne výnimočne sa stáva, že na tretie čítanie sa koná až nasledujúci deň. Ja som to párkrát urobil ako spravodajca, keď som bol koaličným poslancom a keď som to urobil prvýkrát, tak sa všetci čudovali, že čo to vlastne robím, že však prečo sa nejde hneď hlasovať. A ja som iba postupoval podľa toho, čo by malo byť nastavené ako pravidlo pre tretie čítanie a je nastavené ako základné pravidlo pre tretie čítanie. A nemá to význam len z hľadiska nejakej diskusie, ale má to význam aj z hľadiska kvality legislatívneho procesu, lebo mal by existovať priestor, aby sa niekto pozrel na návrh zákona po tom, čo sú schválené zmeny, aby si tie zmeny skontroloval. Niekedy sa môžu stať aj chyby takýmto spôsobom a potom to musí naprávať prezident tým, že ten zákon vetuje. Tak toto je tiež jeden z takých neduhov celého legislatívneho procesu, na ktoré by bolo dobré sa pozrieť a porozprávať sa, že čo s pani poslankyňa Kleinert.

Kolegovia, myslím, že by sme mali rozlišovať medzi „skákať do reči“ a „skočiť do reči“ a pán predsedajúci nie. Nerobí to, že by skákal do reči, on len tak skočí do reči občas. Hoci má možnosť podľa nového rokovacieho poriadku dať faktickú poznámku, pokojne môže dať faktickú poznámku, tak si odsadne a, keď, keď má potrebu sa prihlásiť. Ale teda pani poslankyňa Števulová, toto pán predsedajúci Gašpar hovoril, že sa nevyjadrujeme k veci, ale teda, že, čo už môže byť viacej k veci, ako vyjadriť sa k šikanóznej žalobe premiéra Roberta Fica na novinára Petra Bardiho za jeho knihu. Čo už môže byť ukážkovejší príklad toho, čo je to šikanózna žaloba a pred akými žalobami na základe smernice alebo na základe inej právnej úpravy majú byť novinári, aktivisti a ďalší ľudia, ktorí sa vyjadrujú k verejným veciam, chránení, ako je prípad politika, ktorý je najsilnejším politikom v krajine, je premiérom, štvornásobným premiérom a žaluje novinára za obsah tej knihy, lebo všetci vieme, že je to žaloba za obsah tej knihy. Aj keď on sa tvári, že je to žaloba za to, že bez jeho súhlasu použil fotografiu Roberta Fica na obálke. A keď sa tu nad tým niekto pohoršuje, napríklad pani poslankyňa Plevíková, tak iba potvrdí, že je to šikanózna žaloba, lebo nerozhorčuje sa nad tým, že, že aj, keď to spomenula, že teda použil bez jeho súhlasu jeho, jeho tvár na obálke, ale hovoril, že tam úplné a totálne bláboly napísal. No tak to je zjavné, že vadí Robertovi Ficovi obsah tej knihy, nie, čo je na obálke. To je šikanózna žaloba. Pani poslankyňa Števulová, nech