Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Priznám sa, nebudem klamať, že dnešné zúrivé tempo prerokovávania ma aj trochu prekvapilo, že tento bod už takto rýchlo prišiel, ale viem, že tomu pomohli aj tie presuny jednotlivých bodov, ktoré si dnes koalícia, ale vlastne však my sme to podporili, odhlasovali. Ale tak bolo by smutné, aby tento parlamentný deň išiel len tak zhurta a nikto by sa nevyjadroval nejak veľmi v rozprave okrem pána...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Priznám sa, nebudem klamať, že dnešné zúrivé tempo prerokovávania ma aj trochu prekvapilo, že tento bod už takto rýchlo prišiel, ale viem, že tomu pomohli aj tie presuny jednotlivých bodov, ktoré si dnes koalícia, ale vlastne však my sme to podporili, odhlasovali. Ale tak bolo by smutné, aby tento parlamentný deň išiel len tak zhurta a nikto by sa nevyjadroval nejak veľmi v rozprave okrem pána kolegu Hlinu, ktorý mal dneska slinu. Ten rým som dopredu neplánoval.
No takže ja by som chcel povedať niečo k tomuto zákonu, leto to je tiež taký slávnostný, by som povedal, moment. Ten dôvod, prečo to hovorím, je, že vo verejnej správe, alebo teda keď to poviem ľudovo, tak v štáte máme stovky, tisícky informačných systémov. Ale tento musí byť niečím veľmi výnimočný, pretože nie veľa informačných systémov má toľkého šťastia, že sa im dostane vlastného zákona. Takže tento informačný systém musí naozaj niečo špeciálne, špeciálne v sebe obsahovať, že také veľké šťastie sa mu dostalo. A sme teraz v prvom čítaní, čiže otázka, ktorou sa máme zaoberať, je, že či týmto zákon sa parlament má alebo nemá zaoberať. No tak dám hneď zo stola preč, aby to bolo, aby to bolo mimo.
Som náchylný povedať, že asi by sme mali týmto zaoberať aj v druhom a treťom čítaní. Ale náchylný znamená, že ešte mám nejaké pochybnosti. No a jednou z tých pochybností nie je ani tak obsah toho zákona, i keď k tomu sa tiež dostanem, ale skôr tá legislatívny technika. Že ja naozaj, a teda ak môžte, pán minister, mi to možno nejak objasniť, že mi nie je naozaj úplne jasné, že prečo si jeden informačný systém zaslúžil až takejto veľkej pocty, že je k nemu celý samostatný zákon. Kopec tých ustanovení, a hovorím to preto, že nieže by som teraz chcel byť nejaký hnidopich alebo niečo, ale poviem aj praktické dôvody, prečo to podľa mňa nie je dobré takto, takto robiť. Pretože v tom zákone je naozaj extrémne veľa detailu, extrémne veľa detailu o funkcionalite toho systému. Čo je teda pekné, že máme to niekde popísané, ale zároveň to nebude úplne pekné, keď niekto bude chcieť tú funkcionalitu trošku upraviť, ale chcieť, aby ten systém fungoval trošku inak, pretože to znamená, že bude musieť meniť zákon. No, takže to nie je úplne, úplne šťastná, šťastná technika ako takéto veci robiť.
A aby som to naozaj vysvetlil, že taká mala exkurzia do toho, ako fungujú informačné technológie, tak prvou fázou tvorby každého informačného systému je niečo, čo sa volá že detailný návrh riešenia. Teda ešte predtým sú nejaké úplne štúdie uskutočniteľnosti a tak ďalej, ale také že ten dokument, v ktorom sa píše, čo ten systém má robiť a z čoho sa skladá, tak to sa volá detailný návrh riešenia a tento zákon je na úrovni takmer popisu z toho detailného návrhu riešenia. A nie je to dobré, nie je to dobré, pretože čokoľvek potom v tom systéme budete chcieť zmeniť, tak ja sa bojím, že budeme musieť meniť legislatívu. Doteraz, čiže to len, to len na vysvetlenie prečo, prečo je podľa mňa detailný zákon nešťastné, nešťastné riešenie.
Nie je to novinka, veď aj dnes tu máme nejaký informačný systém štátnej služby. Aby som to vysvetlil tak, tak ľudovo, tak to je vlastne systém, v ktorom sa evidujú všetky nejaké pracovné pozície v štátnej službe, výberové konania do štátnej služby, keď chcete pracovať na nejakom ministerstva, tak cez tento informačný systém ste si podávali svoju žiadosť, aby ste mohli byť zaradený do výberového konania, tam boli zverejňované aj výsledky tých výberových konaní a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Je v ňom niečo, čo pre mňa ako keď som bol čerstvý úradník bolo úplne fascinujúce slovo systemizácia. Dlho mi trvalo, kým som si zvykol, že to nie je systematizácia, ale systemizácia, čo je vlastne popis rozdelenia pracovných pozícií na nejakom konkrétnom úrade, ak to hovorím správne, teda pozerám na kolegyňu Vierku Kalmárovú, ktorá je teda zdatnejšia úradníčka ako ja, že či to správne hovorím. Čiže o tom je tento informačný, informačný systém, čiže povedali ste, že klasická nejaká vnútorná agenda fungovania úradu alebo úradov. Takže opäť sa dostávam k otázke, že nie je mi úplne jasné, prečo si, čím si tento systém zaslúžil toľkej pocty, že k nemu je samostatný veľmi detailný zákon.
No a teda legislatívnu podporu, samozrejme, že ten systém musí mať, že niekde musí byť povedané, že takýto systém môžme vôbec mať a môže niečo robiť. A aj to tomu tak bolo, bolo to v zákone o štátnej službe, ak sa nemýlim, doteraz, kde bolo k celému, k celému tomu, čo upravuje tento systém, pár paragrafov. To sa teraz z tohto vysekáva, z tohto zákona, a prijíma sa nový zákon, ktorý nám v procese toho vyňatia do samostatnej legislatívy veľmi nabobtnal, už to nie je pár paragrafov, ale pár desiatok paragrafov plus príloha. Čiže je to taká, taká záhada, že prečo práve v tomto prípade sa to takto, takto robí.
No a tiež kontextová informácia, veď ja ten systém nejak zbežne poznám, pretože je to eurofondový projekt. Ten eurofondový projekt bývalá vláda vlastne zdedila po tej ešte predošlej. Kedysi sedel ten projekt na úrade vlády, pretože tam spadala aj agentúra, ktorá ho mala realizovať, to je Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, takzvaný NASES. A to by inak človek nepovedal, že v piatok o tretej poobede sa budeme baviť o organizácii štátnej správy v oblasti IT, ale keď už tu máme tú šancu, že taký zákon prišiel, tak prečo nie. No a potom, potom vlastne tá agentúra prešla pod ministerstve investícií a informatizácie, takže, takže tam prešla aj realizácia toho systému, takže v nejakej, v nejakom období, keď som pôsobil na MIRRI, som ho mal aj v gescii. Takže nebol to ľahký pôrod tento projekt, že bolo tam veľa zdedených vecí, ktoré bolo treba nejak, nejak zahasiť. A teda je potrebné, aby mal ten, kontextná informácia je taká, že je potrebné, aby ten systém mal nejakú legislatívnu oporu, keď má sa teraz púšťať do živej prevádzky, pretože teraz nám končí programové obdobie a tento systém by mal byť zavedený v najbližších mesiacoch. Takže tú legislatívu ako takú budeme určite, určite potrebovať.
Neviem, pán minister, že či ešte máte nejaké body, alebo teraz sa budete na mňa veľmi hnevať, že ja som ten dôvod, prečo v piatok o tretej ešte musíte sedieť v parlamente. Myslím, že podľa programu už neboli nejaké ďalšie vaše, ale len nechcem, aby sme mali zlé vzťahy, takže nerobím to kvôli tomu, aby som vám nejak, nejak škodil alebo niečo podobné. No chcel som takto osláviť demokraciu, keď už môžme, môžme diskutovať, aj a zapájajú koaliční do tej diskusie, tak je to fajn si povedať, aj k IT legislatíve.
No ale teraz, dobre, čiže teraz k tomu obsahu, hej, že prečo si myslím, že detailný zákon nie je úplne šťastné riešenie. Tak mám také konkrétne, konkrétne príklady. Napríklad v prílohe toho zákona je, je zoznam údajov, ktoré sa v tomto systéme budú spracuvávať. Počkajte, ja si to musím, musím si to takto podchytiť. A ten zoznam je naozaj, naozaj veľmi, veľmi, veľmi detailný. Hej, že dám príklad, dátum narodenia, pohlavie, kontaktné údaje, korešpondenčná adresa, adresa trvalého pobytu, prechodného, údaje o vzdelaní, typ vodičského oprávnenia príkladmo, k tomu sa dostanem za chvíľu, údaje o praxi mimo štátnej služby, údaje o praxi v štátnej službe a tak ďalej, hej, veľa, veľa, veľa, veľa. Má tá príloha, no dve strany, dve strany len takýchto odrážok, že aké všetky údaje sa v tom systéme budú spracovávať. No a je to podľa mňa problém, že to dávate do zákona, pretože akonáhle budete chcieť, aby sa v tom systéme spracovával nejaký iný údaj, tak vás čaká dlhý legislatívny proces. Lebo takto to je nadizajnované. Keď máte zoznam údajov v zákone, tak ak ten zoznam chcete rozšíriť o nový údaj, tak keď ste poctivý, tak vás čaká predbežná informácia IPK, PPK, MPK, prvé, druhé, tretie čítanie. A to kvôli zmene údajov, ktoré má ten systém spracovať. Mne to príde trošku nelogické. Že takto detailne sa to robí. Čiže ako by som to ja spravil alebo by som odporúčal to spraviť je podzákonná norma, samozrejme. Veď to sa štandardne tak robí, že zákon len povie, že systém má nejaké mantinely, v ktorých sa môže pohybovať a detaily budú upravené vyhláškou, ktorá v tom zákone má len splnomocňovacie ustanovenie, že môže byť vydaná ministerstvom. Čili naozaj sa bojím toho, že to robíte príliš, príliš, príliš detailne. A ja viem, ešte vám aj poviem, že viem dokonca, že to nie je úplne vaše dielo, že to je zdedený zákon, ktorý pripravovala ešte, ešte bývalá vláda. Takže aj preto by som sa toho, ale, žiaľ, nie v období, keby sme tam v mohli dávať v MPK nejaké pripomienky k tomu, že bolo to, bolo to už v období, keď ja som nepôsobil na MIRRI. Ale keby som bol býval pôsobil na MIRRI v tomto období, tak asi by sme k tomu dali nejakú pripomienku, že to je moc detailné. A nepraktické.
No a druhá časť, čo by som k tomu povedal, je podľa môjho názoru tá detailnosť, sa prejavuje ešte v jednom paragrafe. A to je paragraf, ktorý hovorí, ktorý hovorí o tom, že z ktorých registrov sa môžu čerpať nejaké údaje na automatické overovanie. Paragraf, aby som bol presný, §
7 ods. 6. Hej, a tam je v ods. 6 spísané, že teda v centrálnom informačnom systéme sa automaticky overujú údaje voči, po á, registru fyzických osôb, registru adries a tak ďalej, a po bé, registru fyzických osôb na nejaké ďalšie účely. No a opäť, opäť narážam na to, že toto je podľa mňa pastička trošku, pretože vrátim sa k tomu údaju o vodičskom oprávnení, ktorý som pred chvíľou spomínal. V prílohe je napísané, že systém môže spracovávať údaje o vodičskom oprávnení, čiže či mám A, B, C alebo nejakú inú kategóriu, no ale zároveň takýto register vedie ministerstvo vnútra a keby ste chceli byť veľmi proaktívni voči občanom a občiankam, tak napríklad takýto údaj viete automaticky získavať z toho registra ministerstva vnútra. No ale aby ste to mohli spraviť, tak budete musieť meniť za á, tú prílohu, resp. tú prílohu nie, pretože stále budete spracovávať ten istý údaj, ale budete musieť meniť tento § 7 ods. 6, pretože je to nový register, z ktorého sa budú automaticky získavať údaje na overovanie pre nejaké účely.
No čiže to sú dva konkrétne príklady, prečo takto detailne písať legislatívu v oblasti IT sa môže vypomstiť, ako tomu Jaromírovi s tými sirkami. Takže naozaj mňa by to zaujímalo, že inak akože po vecnej stránke, hej, že čo ten systém má priniesť, nemá priniesť, to je dobrá vec. Tam sa zhodneme. Len teda tá technika, že robiť to samostatným zákonom na desiatky paragrafov a s tak detailným vymedzením funkcionality a dát a toho, odkiaľ sa tie dáta získavajú automaticky a odkiaľ sa nezískavajú automaticky, nás môže voviesť do pomerne veľkých implementačných problémov, ak niečo na tom budeme chcieť niekedy v budúcnosti zmeniť. Že to by mňa, mňa zaujímalo, že ak by sme sa k tomu mohli nejak porozprávať, keď už tu máme vás, pán minister. Aj keď teda tiež som si kládol otázku, že ja som teda nejak rozpracoval ten zákon pred našou schôdzou, aby sme mohli nejak, sa vedeli k tomu nejak postaviť a kládol som si otázku, prečo to vlastne padlo vám. Lebo gestor vlastne toho systému je úrad vlády, ktorý teraz neviem, môžete ma poučiť, že či môžu, nemôžu (reakcia navrhovateľa), úrad vlády nemôže, takže z tých ministerstiev ste losovali a vybrali ministerstvo práce. To len akože sa snažím odľahčiť to nejak, už keď máme ten piatok. Dobre, rozumiem. Lebo inak mi to akoby že nesedelo, hej. Že viac by mi sedelo, keď už teda je to centrálny informačný systém pre všetky úrady v rámci štátu, že by to teda gestorovalo MIRRI, alebo by to gestorovalo ministerstvo vnútra v zmysle nejakej správy vnútornej agendy fungovania, fungovania štátu. Takže toto ma na tom tiež zaujalo. Tak ak dávam moc nepríjemné otázky, tak mi to prepáčte, lebo tiež si tak trochu myslím, že to úplne nepatrí gestorsky, gestorsky k vám, že by tu mal niekto iný prísť, iný prísť obhajovať. Dobre.
Aby som to tak zhrnul, na viac hriechov si už nepamätám v tomto zákone. Nenašiel som tam nejaké iné väčšie akoby že problematické, problematické veci, že možno sa k tomu dostaneme potom v druhom čítaní. Čiže z pohľadu toho prvého čítania, že či sa týmto máme zaoberať, no mali by sme sa tým zaoberať. Ale zároveň veľká výhrada, že takto by som to legislatívne nerobil, lebo to môže byť veľký, veľký problém niekedy v budúcnosti, keď budete chcieť ten systém nejak upravovať, meniť, tak pri každej takejto zmene vás bude čakať zmena, zmena zákona. A trochu mi z toho tak, by som povedal, že srší, že sa na tom možno vybláznil jeden konkrétny úrad na ochranu osobných údajov, že tak mi to tak nejak z toho zákona, zákona išlo, že keby to písal úrad na ochranu osobných údajov, tak by to nevyzeralo veľmi inak. A myslím, že sa to prehnalo trošku až za hranicu toho, ako by legislatíva v oblasti IT mala byť robená.
Takže toľko. Budem rád, ak by ste k tomu dali nejaké stanovisko, že či vám to teda príde ako správna technika robenia takejto konkrétnej legislatívy, či sa teda zbytočne obávam tej budúcnosti alebo nie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis